Dúfam, že sa bude dokončenie páčiť.
Crowley si spokojne spojil prsty do striešky a preletel pohľadom prítomných.
„Drahí priatelia...“
„Pavián ti je priateľom,“ polohlasne sa ohradil Milu.
Crowley zaťal zuby. „Drahí priatelia,“ zdôraznil, „pozval som vás sem kvôli prerokovaniu záležitosti s najvyššou prioritou. Dnes v noci definitívne zomrel Dean Winchester. Požiadal som tu prítomného Smrťa o pozdržanie vyzdvihnutia jeho duše, ešte raz mu ďakujem za to, že mi vyhovel. Najskôr totiž musíme vyriešiť otázku kto z nás prijme Winchesterovu dušu.“
„Nebol náhodou tento človek zapletený do tej nepríjemnej záležitosti s Ódinovou smrťou?“ zaujímalo Hell.
„To meno mi je známe,“ zarazil sa Pluto. „Nemá on na svedomí Chronosa?“
„Do Tartaru! Však ten týpek sa zaplietol s Prométeom a skončilo to Diovou smrťou,“ doplnil s vytrešteným okom Hádes.
„Vaše informácie sú pozoruhodne presné, páni,“ pousmial sa Smrť kútikom úst. „Ešte jednu kolu, prosím,“ otočil sa k najbližšie stojacemu démonovi.
„Čo je na tom človeku také zvláštne, že sa kvôli jeho duši koná toto zhromaždenie. O čom ste teraz hovorili,“ netajila zvedavosť Leinth.
„Je to lovec a potrebuje špeciálnu starostlivosť,“ odvetil Crowley neochotne.
Nyja nedôverčivo prižmúrila ľadovomodré oči. „Ale byrokraticky predsa patrí pod vás, takže rovnako ako Leinth, ani ja nerozumiem dôvodu tohto stretnutia.“
„Vzhľadom na jeho doterajší prístup, činnosť a jej dôsledky...“ pokúsil sa zahmliť fakty neradostné pre Peklo jeho momentálny vládca.
„Myslíte tým zabitie Azazela a jeho podiel na zatvorení Lucifera do klietky?“ prerušil ho Smrť s úsmevom, ktorý naznačoval isté sympatie k predmetu rozhovoru.
Crowleymu nekontrolovane unikol jeden veľmi nahnevaný pohľad smerom doprava. „Hej, a to som sa ešte nezmienil o Lilith, Alastairovi, rádových démonov ani nepočítam,“ odvrkol.
„Takže keď som správne pochopil, v Pekle ho nechcete. V poriadku, tomu rozumiem. Prečo si nás sem ale zvolal? Nejdú u vás takíto ľudia do Neba?“ zaujímal sa Nergal.
„My máme s Deanom Winchesterom veľmi neblahé skúsenosti,“ takmer pošepky zareagoval Kamael. „Kvôli jeho neposlušnosti a tvrdohlavosti sme prišli takmer o celú našu elitu. Vlastnou rukou zabil Zachariáša, skorumpoval Castiela, čím nepriamo zapríčinil Rafaelovu smrť, dôsledky týchto jeho činov znášame doteraz.“
„Ešte sa byrokratke nepodarilo upratať ten bodrel?“ obrátil sa k nemu Crowley s diabolským úškrnom. Pri tomto podpichnutí stratil anjel časť svojho strachu a sebaovládania.
„Chýba nám stabilné vedenie, odkedy je Michael zavretý v klietke spolu s Luciferom,“ zdôraznil posledné slovo.
„Za to som mu zabudol poďakovať,“ zahundral si Crowley sám pre seba, prekvapený, akú pozornosť vzbudilo ich krátke extempore medzi ostatnými zhromaždenými, okrem haitského a polynézského božstva, ktorí sa viac venovali zvyšovaniu promile vo svojom krvnom obehu.
„Prepáčte, nie všetci sme mali s dotyčným tú česť. Čo je zač, ten Dean Winchester?“ prispel Arawn do diskusie.
Skôr než stihol pán pekla niečo povedať, zareagoval na položenú otázku Smrť. „Je to lovec nadprirodzených bytostí, jeden z najlepších. Patrí medzi vyvolených. Nebudem zabiehať do podrobností, poviem len, že zastavil Apokalypsu. Trikrát,“ dodal dôrazne. Pýtajúci sa naprázdno prehltol.
„To je predsa obdivuhodné,“ ozvala sa Leinth, „ale práve preto nerozumiem, v čom je problém. Veď tieto činy ho ovenčili nesmrteľnou slávou a takýto čestný a udatný bojovník by si zaslúžil posmrtný život vo večnej blaženosti,“ spýtavo sa pozrela na anjela.
Kamael sa pod ťarchou jej pohľadu scvrkol. „Žiaľ, vzhľadom na pretrvávajúcu nestabilnú situáciu v nebeskom kráľovstve aktuálne nevieme Deanovi zabezpečiť zodpovedajúce miesto v Raji.“
„Kým sa nestabilizuje situácia v nebi, možno by mohol nájsť dočasné útočisko na Elyzejských poliach,“ obrátila sa Leinth smerom k Plutovi/Hádovi.
Rímska polovica jej vrátila pohľad. „Nie som si istý, či sú Elyzejské polia vhodným miestom pre bojovníka takéhoto formátu.“
Vlády nad ústami sa zmocnil Hádes. „Určite by mu bolo lepšie vo Valhalle,“ chlípne žmurkol na Hell. „S Valkýrami by sa isto zabavil lepšie než s Cerberom.“
Hell ho spražila zdrvujúcim pohľadom. „To je síce pravda, ale odkedy je Ódin po smrti, Valhalla nie je v prevádzke. Som si istá, že na Elyzejských poliach sa nájde miesto pre ešte jedného hrdinu.“
„V tom prípade úprimnú sústrasť. Ako poznám Deana, nevydrží sa dlho nudiť,“ zašomrala si Tessa, poslušne stojaca za šéfovou stoličkou popod nos.
Crowley tichu poznámku začul, naprázdno prehltol a pred očami mu prebehol sled apokalyptických udalostí, zapríčinených nudiacim sa Deanom Winchesterom. Jeho tvár postupne začínala nadobúdať červený odtieň. Nielen, že ho títo bezvýznamní bohovia prestali brať na vedomie, najhoršie bolo, že sa rozhovor uberal neželaným smerom.
„Mám dojem, že ste vôbec nepochopili, čo od vás potrebujem,“ hrubo ich prerušil. „Nie ste tu preto, aby ste riešili pohodlie a večnú blaženosť tej nočnej mory vo flanelovej košeli,“ hlasitosť jeho prejavu sa postupne zvyšovala, „ale musíme nájsť miesto, skadiaľ mi už nikdy viac nepríde na oči. Hovoríme tu o Deanovi Winchesterovi, ktorého arogancia, neúcta k autoritám a odhodlanie sú hrozbou pre nás všetkých, aj keď vy si to možno neuvedomujete.“
Mrazivá Izanami, na ktorú Crowleyho výstup nespravil žiaden dojem, posmešne odtušila. „Ale takých máš predsa plné Peklo.“
Crowleyho zrak zahalil červený opar. „Ten sukin syn má toľko šťastia, že si nájde nejakú myšaciu dieru, ktorou by sa dostal z Pekla a tentokrát dokonca aj bez pomoci našich okrídlených priatelíčkov,“ šľahol nahnevaným pohľadom doľava na anjela, ktorý sa neúspešne snažil tváriť, že tu nie je.
„Z pekla šťastia?“ potmehúdsky sa opýtala Tessa. Crowley ostentatívne jej poznámku prepočul.
„On ti ušiel z Pekla?“ spýtala sa Ereškigal s neskrývaným pohŕdaním.
Crowley vybuchol ako sopka. „Tak ale do čerta, veď on dokáže všetko, dokonca ušiel aj z Očistca!“
„V tom ale my prsty nemáme,“ nesmelo pípol anjel.
Rozzúrený vládca pekla sa nadýchol k ďalšej obžalobe, ktorú už nestihol vysloviť. Prítomných ohlušil nečakaný ohňostroj, shinigami, zabudnutí vo svojom kúte, oslavovali ukončenie partie. CIA za Smrťovým chrbtom sa znechutene obzrela ich smerom, Amatersu s pochopením jemne pokrčila plecia, mezopotámsky manželia nadskočili na stoličkách, európsky bohovia a bohyne zachovali pokoj, ich pohľady na hlučných nezbedníkov však hovorili za všetko. Spod hadej lebky sa ozvalo pár slov v aztéčtine, podľa tónu určite nešlo o pochvalu, pripitá dvojica sa hlasne dožadovala pokračovania svetelnej show, riedke briadky čínskych sudcov sa ani nezachveli. Izanami nespokojne nakrčila obočie, stačilo jediné lusknutie prstami, aby roztatárená banda stiahla uši a chvosty. Náhle prerušenie poskytlo rozohnenému rečníkovi príležitosť, aby sa spamätal. Pohľad na zarazené tváre prítomných, najmä na potuteľne sa usmievajúceho Smrťa, mu pripomenul, že sa musí ovládať.
„Vážení, dúfam, že som našu situáciu vysvetlil dostatočne jasne, takže sa vás pýtam, kto je ochotný prevziať na seba zodpovednosť za dušu Deana Winchestera.“
XXX
V bezvýznamnej newyorskej uličke zelenooký lovec stopäťdesiaty ôsmy krát pozrel na zápästie. Fakt, že jeho hodinky sa rozbili spolu s jeho telom, nemal vplyv na ich spoľahlivosť. Od jeho smrti uplynula už skoro hodina. Frustrovane odkopol kamienok, ktorý sa mu priplietol pod topánku. „Toto sú služby,“ vybuchol pri pohľade na svoju zakrvavenú mŕtvolu. „Ak si ma rýchlo niekto nevyzdvihne, len potom zistia, čo dokáže pomstychtivý duch. Sam bude prvý na rade. Druhý bude... Došľaka, ako sa duch dostane bezpečne do Pekla?“
XXX
Dobrotivá bohyňa Amaterasu zdvihla zrak od svojich zopätých rúk a hrejivo sa usmiala. „V našom mimosvete Tokoyo máme dostatok miesta pre každého. Môžeme túto bezprízornú dušu prijať.“
„Môžete mi zaručiť, že sa odtiaľ už nikdy nedostane?“ uisťoval sa Crowley.
„My nikoho nedržíme proti jeho vôli, bolo by to porušením našich pravidiel, môže sa kedykoľvek vrátiť, pokiaľ bude chcieť.“
Hlavný démon zúfalo privrel oči. Toto nebolo presne to, čo chcel. „Nie, vďaka, hľadám preňho skôr trvalé bydlisko než podnájom.“
Ostatní bohovia a bohyne si medzi sebou vymenili niekoľko veľavravných pohľadov, len barón Sobota a Milu si nechali doniesť ďalšiu fľašu.
„Ďakujem, cica,“ potľapkal polonahý boh statného čašníka po zadku.
Bývalý kráľ križovatiek sa niekoľko krát zhlboka nadýchol, obrátil sa doprava a úctivo začal. „Možno by nám mohol poradiť najstarší z nás.“
Smrť pokojne odložil nedojedený kúsok hotdogu na papierový tanierik pred sebou. „Moji zamestnanci duše len vyzdvihujú, cieľovú stanicu musíte určiť vy.“
Crowley si uvedomil, že plavý jazdec sa na celej situácii dobre zabáva, preto sa nepokúšal ďalej naliehať. Preniesol pohľad na Izanami.
„Japonské nadprirodzeno už má s Winchesterovcami zlé skúsenosti, takže odmietam zodpovednosť za jedného z nich,“ odvetila na nevyslovenú otázku.
Organizátor podujatia preniesol pozornosť na dosiaľ mlčiacich čínskych sudcov. „Ako sa vyjadrí vznešený Je-luo-wang?“
Najvyšší sudca po krátkom hlbokom zamyslení záporne pokrútil hlavou. Deväť spravodlivých za jeho chrbtom pokrútilo hlavami ako jeden muž.
Crowley sa s nádejou pozrel na mezopotámsky manželský pár.
„Ja by som ho aj prijal...“ začal váhavo Nergal, „...ale obávam sa, že naše bezpečnostné opatrenia sú už trošku zastaralé pre dnešný svet, “ dokončila milo ale rázne manželovu vetu Ereškigal. Mezopotámsky boh nadskočil, keď ho rýpla do boku. „Drahý, vlastné peklo ho nechce. Majú na to nejaký dôvod. A ja chcem mať doma poriadok!“ zúrivo zašepkala.
Leinth nečakala, kým ju Crowley osloví. „Dotyčný s našou kultúrou nemá nič spoločné, takže nevidím dôvod, prečo by som sa do toho mala miešať.“
Pluto/Hádes sa prekvapivo vyjadrili bez obvyklej predchádzajúcej hádky. „Kvôli tomuto smrteľníkovi sme prišli o Chronosa a Dia. Rozhodne sa dištancujeme od povinnosti strážiť toto indivíduum teraz i v budúcnosti.“
Nyja prebrala štafetu. „Neťahajte ma do vašich anglosaských sporov,“ odmietla priamo. „Po tom, čo som tu počula, nemám chuť ťahať za vás gaštany z ohňa.“
Arawn sa odmietavo oprel o opierku stoličky. „Nie som ochotný preberať zodpovednosť za vaše chyby.“
„Ako som už spomenula, Valhalla od Ódinovej smrti neprijíma ďalšie duše. Už nemám viac čo dodať,“ vyhlásila Hell s kamennou tvárou.
„Ešte nemám s Winchesterom osobnú skúsenosť, ale keď som vás vypočul, ani po tom netúžim,“ zaradil sa Mictlantecuhtli k skupinke odmietajúcich.
Po Aztékovej zápornej odpovedi si Crowley znechutene premeral dvoch bohov, opitých pod obraz boží, a rovno sa s pálčivou otázkou obrátil na Manitoua.
„Nestarám sa o záležitosti bledých tvárí,“ uškrnul sa Veľký Duch škodoradostne. „Dohovoril som. Howgh.“
Crowley sa obrátil naľavo. Nerobil si veľké nádeje, ale pokúsiť sa musel.
„Nebesá neprijmú Deana Winchestera,“ pokúsil sa o zásadné vyhlásenie Kamael.
„Prečo?“ naliehal pekelník.
„Naše dôvody som už vysvetlil,“ pípol neisto anjelik.
„Svoje dôvody si môžeš strčiť vieš kam! Celé roky bol vašou figúrkou.“
„Nepopieram, že Nebo občas využilo jeho schopnosti...“
„Tak prečo ho nechceš? Veď je to váš vyvolený!“
„Mám príkaz hovoriť nie za všetkých okolností,“ vyletelo z Kamaela zúfalo.
Crowley sa nahnevane odvrátil. „Byrokratka,“ to slovo zo seba vypľul ako nadávku. „Mal som pozvať aj tých divochov z Afriky, o tom otravnom lovcovi nič nevedia, nebol by problém im ho podstrčiť,“ zamrmlal si popod nos. Zostávala mu posledná nádej. Oslovil Polynézana, dúfajúc, že kvalitne pripitého boha sa mu podarí ľahšie presvedčiť. „Vyjadrite sa aj vy, vážený Milu!“ oslovil ho. „Vezmete si dušu toho smrteľníka na starosť?“
Na opitého prejavil Milu prekvapivé množstvo duchaprítomnosti. „Ja žiadne problémy navyše nepotrebujem. Toto je váš svinčík.“
Trápne ticho, ktoré zavládlo po poslednom odmietnutí, prerušil nežný hlas Amaterasu. „Keď pre tú úbohú dušu nie je miesto v žiadnom záhrobnom svete, ponechajme ju teda na tomto.“
Crowley prekvapene pozrel na slnečnú bohyňu. „Mám vopchať jeho dušu nazad do tela?“
„Rozhodne nemôžem súhlasiť s opätovným porušením prírodného poriadku. Dean Winchester je regulárne mŕtvy a mŕtvy aj ostane,“ nekompromisne zasiahol Smrť.
Amaterasu s úsmevom prikývla. „Súhlasím. Duša však nemusí stále užívať to isté telo.“
„Reinkarnácia?“ ožil Crowley. „Pre mňa je to dostatočne prijateľné riešenie. Začne znova ako úplná nula. Vedela by ste to zariadiť?“
„Z Tokoya sa duše vracajú späť do života o svojej vôli, ja nezasahujem do kolobehu života. Len na nich záleží, či si chcú do nového života zobrať skúsenosti z minulosti, alebo chcú začať úplne od začiatku.“
Crowley chvíľu zvažoval jej návrh, pohľadom preletel prítomných a zastavil sa na Papa Ghedem.
„Barón Sobota...“
„Hovorte mi Papa Ghede,“ ozval sa predstaviteľ vúdú náboženstva podnapito.
„Papa Ghede,“ nehádal sa Crowley, „spravíte mi láskavosť?“
„Za fľašu niečoho takéhoto,“ zamával boh z tropického raja fľašou prvotriednej škótskej whisky, „aj dve.“
„Chcem, aby sa Dean Winchester znova narodil. Hneď! Čo najskôr,“ opravil sa.
Papa Ghede si priložil prsty k spánkom, zamrmlal pár slov, prevrátil oči. „Zariadené,“ vyhlásil po chvíľke a spokojne sa napil z fľaše.
Crowleymu sa na tvári rozlial víťazný úsmev. Z dnešku sa nakoniec vykľul výborný deň. Navždy sa zbavil toho otravného lovca vo flanelovej košeli, ktorý roky krížil jeho plány. A hlavne, to bolo na veci najlepšie, nestálo ho to skoro nič. Postavil sa, naširoko roztiahol ruky v prívetivom geste. „Ďakujem všetkým za účasť a spoluprácu, najmä barónovi. S platením si nerobte starosti, všetko ide na môj účet. Mám v tomto hoteli nadpolovičný podiel. Lúčim sa s vami.“ Spokojný hostiteľ teatrálne zmizol. Roztrasený Kamael sa ani nezdržoval s rozlúčkou. Väčšina prítomných si z nich zobrala príklad a pobrali sa tiež. Zopár hostí sa rozhodlo robiť spoločnosť švédskym stolom, kým budú mať čo ponúknuť. Nergal zakotvil pri plodoch mora, zatiaľ čo jeho polovička dala prednosť zmrzline zdobenej jedlým zlatom. Azték s nevysloviteľným menom odložil svoju kostenú pokrývku hlavy a nedôverčivo ochutnával ponuku teplého pultu, Milu a Ghede sa nerozhodne, ale s nadšením, prehrabávali v ponuke liehovín. Príprava obľúbeného Haiťanovho nápoja zaujala Arawna a Nyju, ktorí sa chceli na cestu trochu zásobiť. Slovanka v jednej ruke držala podnos s bonbónmi a v druhej tanier s obloženými chlebíčkami s hľuzovkou, Ír ju jednou rukou objímal okolo pása, do druhej vzal fľašu Don Perignonu, ktorá ušla Polynézanovej pozornosti.
„Len tak medzi nami,“ obrátil sa na Papa Ghedeho. „Kým si tú dušu strčil do nového tela, vymazal si jej spomienky z tohto života?“
Papa Ghede sa uškrnul, zdvihol veľký pohár s bielym rumom, koreneným dvadsiatimi druhmi korenín. „A chcel to odo mňa niekto?“
Lawrence, Kansas, 2050„Deti, večerať!“
Po schodoch zadupotali nožičky a do kuchyne vtrhlo deväťročné dievčatko. „Konečne, umieram od hladu,“ nadšene sa posadilo za stôl. Usmialo na otca, ktorý práve zložil noviny, aby urobil manželke priestor na položenie hrnca, z ktorého sa dvíhala vábivá vôňa.
„Zlatíčko, umyla si si ruky?“
Dievčatko sa neochotne zdvihlo od stola.
„Dnes budeme mať diétnu večeru, drahý. Neviem nájsť soľ, a pritom som si istá, že som včera kúpila nový balíček.“
„To je zvláštne, zlatko. Keď si to teraz spomenula, tak ma napadlo, že som dnes nevedel nájsť kanister s benzínom do kosačky.“
Do kuchyne sa vrátila dcérka, mávajúc mokrými rukami. Matka spozornela. „Catherine, kde máš bračeka?“
Catherine uprela na mamu veľké zelené oči. „Neviem, už chvíľku som ho nevidela. Ale myslím, že sa šiel hrať von, naposledy hľadal svoju lopatku.“
„Dúfam, že sa nešiel hrať ku Greedovcom. Tie deti pre neho nie sú vhodnými kamarátmi. Strašne si vymýšľajú,“ starostil sa otec. „Predstav si, ten najstarší, Peter, mi minule tvrdil, že v dome im bliká svetlo, na zrkadlách sa zjavuje námraza a nábytok sám od seba mení miesto. A malá Lucy vraj v komore videla ich mŕtveho dedka.“
„Neskutočná historka. Ich rodičia by mali viac dozrieť na ich výchovu.“
„Ale Greedovci včera išli na víkend preč,“ skočila im do rozhovoru Cathy.
Otec sa postavil. „Večera ešte chvíľu počká. Idem malého pohľadať, či sa mu niečo nestalo. V poslednej dobe mi robí starosti, správa sa trochu čudne.“
O dve hodiny neskôr hlava rodiny ešte stále systematicky prehľadávala okolie, pátrajúc po šesťročnom blonďavom zelenookom potomkovi. Prezrel všetky jeho obľúbené miesta na hranie, obvolal všetkých kamarátov, a usúdil, že je načase rozšíriť okruh pátrania. Mohol si vybrať medzi romantickým lesíkom, s ním susediacim starým cintorínom alebo rozpadnutou historickou budovou na opačnej strane ulice. Starý cintorín vylúčil hneď, šesťročné dieťa by na také strašidelné miesto samo podvečer nešlo. Rozhodol sa najprv prehľadať lesík, a ak syna nenájde, pôjde prehľadať ten rozpadnutý barák. Nestrácal čas. Jeho hlasné „Andrew, Andrew“ doľahlo až na starý cintorín k malému chlapcovi, usilovne rozkopávajúcemu hrob, nad ktorým stál lacný náhrobný kameň s vytesaným menom: Solomon Greed. Chlapček zaťal zúbky a zatlačil plastovú lopatku hlbšie do hliny.
„Volám sa Dean! Koľkokrát vám mám opakovať, že mi máte hovoriť Dean! Do čerta!“ plastová lopatka nevydržala nápor jeho emócií a praskla. „Do čerta!“ Zopakoval ešte naštvanejšie a šmaril nepoužiteľné zvyšky náradia ku kanistru s benzínom, ktorý potiahol otcovi a balíčku soli, ktorý márne hľadala matka. „Musím si zohnať poriadnu lopatu, keď to chcem dnes v noci dokončiť,“ začal sa škriabať von z hrobu. Detské ruky sa triasli námahou, ale lovec Dean Winchester bol zvyknutý nevzdávať sa.
Domov 
Stránka 
...ja viem som malicherná 
Zajímavá představa a nemá chybu! Jo, když něco chceš, tak musíš promyslet a vyslovit všechny detaily! Se divím, že zrovna TOHLE Crowleymu ušlo, ale to bylo asi z toho nadšení, že se Deana konečně zbaví 
