Konečne sa mi podarilo nájsť tú správnu metlu a lopatičku na tie pavučinky, čo sa sem nahromadili, inak by každý vyzeral asi takto:
a po dlhšej, veľmi dlhej dobe, prinášam pokračovanie. Je o niečo kratšie, ale čoskoro bude pokračovať aj pokračovanie básne
Staré priateľstvo 2. Toto by som nazvala ako
ako druhé intro do deja? :shame: Snáď sa vám to bude páčiť
Iba pár minútDo bieleho prázdna dvanásť čiernych čiar svieti, sú postavené dokola ako malé deti,
poslušne stoja a dlhá ruka osudu sa len točí a točí, až kým na jednej z nich neskončí,
aby potvrdila pravdu, desivú alebo radostnú, ktorá ľudské čriepky života pokope drží,
malé kúsky s ostrými hranami, ktoré sa pevne do srdca i do duše naveky zaryjú.
Nemocničné svetlá a zelené plášte, blažený úsmev na tvári, ktorý unavenú Mary zdobil,
malý uzlíček radosti, v jej náručí zababušený, prvý kričal, druhý sa už na svet tíško hlásil,
jedno a neskôr aj druhé šťastie medzi vami, krátky okamih, z ktorého by sa skoro zbláznil,
to čaro pár minút.
Tvoj život pomaly plynul, lenivo sa po svojej dráhe posúval, do ďalšej tenkej čiarky sa dostával,
vedel si, že všetko u milujúcej rodiny máš, už si svoje stratené miesto vo svete viac nehľadal,
ten príjemný pocit v tvojej hrudi, keď ste boli všetci spolu, hneď každý problém ľahkým sa zdal,
tá krása pár minút.
Predtucha a potom plamene, posledný pokus o záchranu bezbrannej Mary, čo na strope horela,
ale skaza sa už zastaviť nedala, mučivý pohľad do jej očí, keď na teba pozerala a potom zmizla,
svoje deti si zachránil, ale ju už nie, bolestivá tvrdá skutočnosť, ktorá pálila viac ako mučenie,
ten okamih pár minút.
Všade tma a ticho, miesto, ktoré nepoznáš, zrazu svetlo a hrubé múry, na strach zabúdaš,
v bludisku tú správnu cestu hľadáš, aj keď vchádzaš do slepých uličiek, aj tak sa nevzdávaš,
vieš, že ponáhľať sa musíš, ale v tom si oči otvoril, na posteľ sa posadil, nočná mora sa ti snila,
celý život ti v hlave prebehol v pozadí veľkého ciferníka, bola to desivá a presná sila,
čo ukazovala iba pár krátkych minút, ktoré zmenili tvoje ďalšie kroky v budúcnosti,
nie hodiny alebo dni, ale mučivé sekundy, premenených na pár minút.
Opantal ťa znova pocit hlbokej zúfalosti,
nemilosrdný čas osudu sa krúti naďalej, nezastavíš ho,
avšak skrsla ti v hlave malá iskra trúfalosti,
Dean a Sam boli, sú a budú jediné svetlo tvojej vytrácajúcej sa radosti.
Srdce už pokojne tĺklo, pomalý dych, v tom si to vo svojom vnútri zacítil,
bolo to ako prelud, spomienka na niečo, čo si už niekedy dávno prežil,
na malú chvíľu to rany zahojilo a teba do bezsenného spánku to uložilo,
ten neopísateľný moment pár minút.
Nestačí večnosť, aby zabudol na chvíle, ktoré zmenili jeho život od úplných základov,
keď ju stretol, keď ho Dean pevne za prst chytil, alebo keď Sama na rukách nosil,
keď ju videl umierať zvláštnou smrťou, to sa nemohlo stať len obyčajnou náhodou,
avšak tajné plány Azazela ovládli tých pár minút, ktorými jeho malý svet šťastia zničil.
Vôbec pri tom netušil, že si pekelne silného protivníka zvolil,
nový lovec, prahnúci po smrti jediného démona, sa zrodil....
Domov 
Stránka 
.
... Z Johnových pocitů mi taky běhají zimomrávky po těle. 
... musel to mít po smrti Mary vážně těžké a ty nám to ještě takhle přibližuješ. 
Pěkná další část 
Líbí se mi ten neobvyklý styl, jakým to píšeš. Krásná je poslední věta:
teraz som si prečítala všetko naraz konečne no musím ti poveda, že to je sila ako pekne si to napísala 
proste až radosť čítať si to......móóc sa mi páčilo akou formou si to napísala a že sa to tak pekne rýmovalo. čakám na pokračovaniééééé lebo už teraz viem, že to bude ďalšia nádhera 