Z pera Violet

Jejo ja čítam čítam čítam a len robím toto akože úžasné kráááása konečne som všetky prečítala a som ohromená

jeeeeeej no dalsia krasna basen ja proste nemam slov velmi sa mi pacia tvoje vyjadrovacie schopnosti, proste styl akym to pises... no krasa fakt mas uzasne basnicky, takze len tak dalej

Ach, zeny, vy ste tak nehorazne zlate.Ja sa snad odplizim do kuta a tam budem rumázgať

Ne, ne, ne žiadny kút ty pekne budeš rozmýšlať o čom bude ďalšia básnička

Ďalšie krásne básne ja milujem básničky a teraz zrazu toľko ich tu je

Chvilku jsem se tu nebyla podívat a tolik skvělých básní přibylo! Jsou fakt nádherné !!

Dakujem, dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem,dakujem, dakujem, dakujem, dakujem, dakujem, dakujem

Violet ja na básne príliš nie som a keď sme ich rozoberali v school... , ale asi ich začnem mať rada, veď tie tvoje sú perfektné, všetky. Asi najviac sa mi páči Pokoj. Ty si taký talentovaný básnik, škoda že som si tie tvoje nevšimla už dávnejšie, mohla si tak nenápadne v komente naznačiť. Až včera som si všimla vo ff tvoje meno ako autora /som hrozná/. Takže iba chválim a trochu závidím talent. Dúfam, že pribudnú aj nejaké ďalšie.

Waw, taka pochvala. To si snad ani nezasluzim. Normalne sa mi slza v ocku zaleskla-nekecám A som nehorazne rada, ze sa ti pacili. Ani som netusila, ze nimi niekoho privediem k poezii
DAKUJEM za pochvalu
Zo dve snad pribudnu na buduci tyzden. Este mi dozrievaju v supliku

Že vraj nezaslúžiš... inak taký šuplík by sa hodil aj mne, kde by mi to tak dobre dozrievalo. Teším sa na ne.

WAu baby tie basnicky su nadherne .
Tešim sa na dalsie

Práve som si prečítala všetky tvoje výtvory Violet a klaniam sa ti tak hlboko ako sa dokážem zohnúť (čiže až po zem)
Veľmi krásne. Nádhera, som očarená

Pozor aby ta neseklo v krizoch
Ale to ma takto prevelmi chvalit nemozete. Ved teraz sa budem bat tu nieco hodit, aby ste neboli sklamane a neohadzovali ma zhnitymi paradajkami
Ale aj tak strasne dakujem ze vsetky pochvali. Ani neviete ako ma to nehorazne tesi-to nie su len prazdne frazy. To myslim uplne vazne

Sny
Zmetene bežať životom
Do ľudského nešťastia narážať zo všetkých strán
Sny nechať voľne odviať preč
Vetrom ako kúsky bielej púpavy
Tak biele, jemne bezmocné
A pozorovať ich odraz
V slzách s pohľadom upreným
Do zrkadla duše
Letia
Vždy ďalej
Nezastavujú
Naobzrú sa
Ani na chvíľu späť
Vnárajú sa čoraz hlbšie do temného lesa spomienok
V ktorom zabudnú na slnečný svit
Ako chutí nové ráno
Pretože lúče nepreniknú čiernymi listami zabudnutia
A ja za nimi márne
Volám
Bežím
Prosím o zázrak
Čakám
Kedy sa niečo stane
Zmení
Svet sa otočí
A život bude odrazu iný
Vtedy vás pevne zovriem do dlaní

Už neutečiete cez prsty
Ktoré som nechal tak dlho otvorené
Aby som mohol nabiť zbraň

Pozn.:tento sled myšlienok nebol len o Deanov, Samovy či Johnovi, ale o každom, kto sa musel vzdať na chvíľu svojich snov. No nikdy na ne nezabudol. Pretože za sny sa oplatí bojovať. Ej, či som sa len rozcitlivela. Sory

Polnoc
Hodiny odbíjajú polnoc
Zavrel som na krátky okamih oči
A počúval ich ohlušujúci tikot
Splíval s údermi srdca

Za oknami mojej duše
Sedím na zelenej tráve nádejí
Ktorej stromy sa dotýkajú oblakov neba
Listy z nich pomaly padajú
Kĺžu sa vo vzduchu
Vychutnávajúc si posledný let
Aby napokon
Jemne
Ticho
Dopadli na zem
Šťastné, že boli tak dlho dychom stromu

Niektoré mi nežne pohladili tvár
Ako jemné perie krídel anjela
Rozprestretých nad mojim životom
Aby ho neohrozil dážď búrok
No ja som ich vytrhol
Hodil Sammymu
A moju lúku pohltili plamene
Štipľavého dymu
Ktorý vháňal slzy do očí stojacich oproti mne

"Hellhound"
"Where"
"There..."

Violet: Kráááása kráááása a ešte raz krááááása Inak nerozcitlivela si sa len ty. Mňa tie slová dojali

Ach Violet tak toto ma dostalo

citácia :

Za oknami mojej duše
Sedím na zelenej tráve nádejí
Ktorej stromy sa dotýkajú oblakov neba
Listy z nich pomaly padajú

musim povedat, ze obe basnicky su krasnucke

Violet: Krása ako vždy wau moc sa mi to páči. Ach o tých snoch mi ani nehovor viem čo to znamená sa na chvíľu vzdať snov.

no dievča ty máš ozaj krásne básne. každá ma vie chytiť za srdce a ja sa len nechávam unášať tou krásou slov, ktoré si napísala. ozaj veľmi pekné veršíky totálne ma dostali i keď také melancholickejšie ale nádherné. patrí ti jedna veľká poklona

Juuuuuuuuuj, dlhsie som sa nemohla dostat k netu (a asi sa uz dlhsie ani nedostanem), takze som si musela vsetky slova precitat naraz a teraz som z vas prestastna, nadsena, waw, nemam slov... Potvorky, ustedrili ste mi priamy zasah do srdca. Sakra, kde mam tie vreckovky

Violet, mám ďalšiu obľúbenú básničku od teba, tie Sny ma naozaj dostali, aj preto, že neboli iba o bratoch, cítiť ako si písala od srdca a to sa počíta. Na druhej strane nechcem povedať, že Polnoc sa mi nepáčila. Myslím, aj keď neviem ako sa to po tých tvojich predchádzajúcich kúskoch dá, že sa stále zlepšuješ. :flower: :flower: :flower:

Juuuuuj, dekuji ti dobrá vílo. Tie pochvalne slova sa tak uzasne citaju. Potesia ked to najmenej cakas a najviac potrebujes. Za to strasne velmi DAKUJEM

Deň bez dažďa
Sedel na brehu mora čiernej hrôzy,
ktoré zrkadlilo hviezdy noci.
Jeho šum nemohol prehlušiť
krik plačúci mu v hlave,
jeho vlny nemohli zmyť,
bolesť z trasúceho sa srdca,
jeho jas nemohol oslepiť
strach planúci mu v očiach.
Muž sedel na brehu mora.
Do skleneného pohára
stekali suché kvapky
priamo z boľavej duše.
Plný hodil ho z útesu.
Rozbil sa s revom
na tisíce vrieskajúcich črepov
duniacich mu neprestajne v hlave.
Najostrejším vyrezal tragédiou zlomené vnútro.
Plné červených sĺz
stekajúcich po jeho bezmocnej ruke
daroval moru.
Pokryté ľadovou hĺbkou
necítilo
bolesť
necítilo
nič.

Odrazu vstal.
Skočil.
Hladina sa uzavrela.
Slnečné lúče
sa zrkadlili mu nad hlavou.
Bubliny nádejí stúpali
a praskali vždy s novým ránom.
Ponáral sa čoraz hlbšie-až na samé dno
utrápenej duše.
Našiel ho tam.
Zavalené kameňom úzkosti.
Bolo doráňané a celé obité.
Vzal ho zo sebou-postupne sa vylieči.
Dúfal.
Zhlboka sa nadýchol
a vyliezol na breh.
V očiach sa mu odrážal východ slnka.
Jeho lúče osušili kvapky vody.
Vykročil vpred.
Musel opustiť ľadové more,
aby daroval srdce svojim dvom anjelom,
ktorých krídla
ukryté vnútri,
nikto neuvidí.

No tam v hĺbke pod kameňom,
kam nedosiahne svetlo nového rána,
ostal kúsok milujúceho srdca
plného červených sĺz,
ktoré občas s krikom vyplávu.
Ten kúsok patrí už navždy Mary.


?!
Otvoriť oči slnečnému ránu
Usmiať sa sám na seba
Odhodiť z duše vrece plné čierneho kamenia
Rozbehnúť sa boso po zelenej tráve
Počúvať tlkot srdca zeme pod nohami
Ľahnúť si vetru do vlasov
Nechať ho voľne utekať a
Odviať všetko sivé preč
Pohladiť krásu letu motýľa
Pohľadom objať celý svet
Nájsť vesmír v kvapke rannej rosy
Je to ľahké
Je?!



Vzal ju do náručia,
mlčky si ju privinul k srdcu.
Neboj sa-viac mi ťa nikto nevezme.
A nádej sa spokojne usmiala.

Violet obe básne (dúfam, že som správne pochopila, že sú 2) sú nádherné. Krásne verše, prirovnania a preto mi nedá podotknúť, že táto metafora ma okúzlila

citácia :

Nájsť vesmír v kvapke rannej rosy

Violet prave som stratzila rec je to nadherne ja neviem co povedat

Veľmi pekné, pri Deň bez dažďa ma zo začiatku napadol Sam, ale potom som sa dostala k dvom anjelom a už som vedela, že to je o Johnovi. Naozaj super.