Prečo tak nenávidím slovo obeta

Úžasné pokračovanie ako vždy Taká dlhá časť Ani som nechcela aby skončila Mne sa tak páčia tie Janine monológy. Keď nieco vysvetluje A milujem tie ich rozhovory s Deanom Keď jej vysvetloval tú chilli A potom šok na záver Ryan ma totálne odrovnal Vybrala si mu dobré hriechy. Jemu by som sa nechcela pripliesť do cesty Skvelá poviedka

je mi tak strasne luto Deana, lebo Sam mu to len kazi, furt sa musi navazat do Deana a ten ma pritom iba par mesiacov do smrti, tak nech si ich uzije mool by sa Sammy proste spamatat, i ked ho mam velmi rada
ten pokec Bobbyho a Deana o Jane, ze panovacna, bol uchvatny
Jane to berie akosi prilahko ten ich vztah... to sa mi paci, ta jej odhodlanost a flegmatickost, ked si maskrti a hovori o sexe tak jednoducho

citácia :

„Určite sa pýtam na to, čo sa stalo v chladničke, však?“

ja uz sa opakujem, ale mas uzasny humor
a Janino zelanie, aby Ryan s Lilith zatelefonovali, aby im dali pokoj, no krasa
rozhovor nasich krasnych
Deanova reakcia na to, ked zistil, ze Jane poslala Ruby do pekla ako desatrocna je uzasna...dokonalost sama o sebe
a Dean vytiahol Madison omg :cry: ale mal pravdu,tak co
ja som si myslela, ze velke prasiatko,lebo zvyknem jest vela...ale Jane nestiaham ani po paty ona je fakt uzasna, tolko toho zje a Dean sa snazi a ona by este vymyslala, joooooj inak,olivy milujem
Ryan...potomok hriechov.no ty brdo to znie strasne dobre, ja ho milujem
proste...co dodat na koniec, zasa raz skvele pokracko, pri ktorom som sa priblblo usmievala, ale uzasne daco

Kráááásnééé pokračování.
Opravdu se mi moc líbí to popisování rozhovorů.
Jsem zvědavá, jak se bude vyvíjet vztah Sam versus Jane. A Taky na Ryana a další tyhle démonské hajzlíky.
Dostala jsi mě s tím jídlem--- jak je Den na blízku, nějak se konverzace prostě na jídlo stočit musí. A když ještě Jane jí jako spalovací mašina.... to mají pořád o čem mluvit.
Doufám, že projeví i trochu toho nepuberťáckého chování. Ne, že bych si ho neužívala, ale chtělo by to i nějakou ekšn ... a tím nemám teď na mysli přímo něco drsného, to ne... jen další pohled na věc.
Dobrá práce... než se dopracuješ k další části, budu se na ní těšit celou tu dobu.

juuuuuuuuuuuuuj toto je supa dlhe pokracko uz som zvedava ako sa to bude dalej vyvíjať

júúj, ľudkovia, viete ako ste ma potešili? už len kvôli tým vašim komentárom sa mi to oplatí písať, hneď mám krajší deň
wiktoriano: "pritankovať" je v mojom normálnom slovníku, takže som to tam hodila bez rozmýšľania
dionka:

dion-fortune napísal:

túto poviedku milujem

ježiši, toto mi nerob, dievča
calla:

calla napísal:

Vybrala si mu dobré hriechy.

och, no tiež si myslím sú také..hmm...akčné alebo akoby som to povedala
Faith:

Faith napísal:

to znie strasne dobre, ja ho milujem

čo iné som si mohla myslieť, že napíšeš??
Samabel: ono to bude trošku akčnejšie, ale zopár (2 - 3) častí to budeš musieť ešte pretrpieť bez ekšn :shame: dúfam, že ťa to nejak neodradí
Ettie: ďakujém

vzťah Sammy vs. Jane, vlastne rôzne vzťahy sa budú dosť meniť, niektoré sa vyhrotia dosť všelijako a kriticky
Ryan, Lilith, Debora a spol. - ešte si ich užijete dokonca viac, než som pred pár dňami plánovala
jedlo v tejto poviedke nespomenúť by bola riadna tragédia, bude sa jesť a jesť a jesť ale zase nie až tak moc

a tento môj koment zakončím jednoducho: STRAŠNE MOC ĎAKUJEM, ŽE TO ČÍTATE!!!

Ahoj, dzajnisko, chcem povedať, tvoju poviedku čítam už dlhšie a strašne sa mi páči ten vzťah deana a jane, jaaaaj ...dúfam, že to nie je až také strašné, to čo mu tají teším sa na ďalšiu časť

Skvělé pokračování Jsem ráda, že se konečně po dlouhé době objevilo Dean a Jane, opravdu jako dva puberťáci a jejich úžasné rozhovory Jenom jsem moc zvědavá, co jim ještě o sobě tají. A taky ten rozhovor bratrů v autě byl moc povedený Jsem zvědavá, jestli Sam někdy překoná svůj odpor k Jane...
Těším se na pokračování

shelby: jééj, to je super, som rada, že sa ti poviedka páči a dúfam, že sa ti bude až do konca
Madlen: no, Jane tají všeličo ale naskytne sa vec, ktorú ani ona sama nevedela a bude to pre všetkých

helou, ľudkovia, máte tu ďalšiu časť zase tak nechutne dlhú, lebo píšem a píšem kým mám ešte zatiaľ čas vopred sorry za nejaké gramatické chybken, okej? bo už ani nevidím tak enjoy a nezabudnite sa vyjadriť
**********
Ako prvý zareagoval Sam. „No to bolo fakt dramatické, ale ty si vravela, že on a Lilith sú súrodenci, takže...“
Jane sa rozhodla plniť sľub a začala prehliadať Samove narážky. Len si vzdychla a pokračovala.
„Každý, kto o nich dvoch vie, im hovorí „súrodenci“ – milenci nie sú, ale zbožňujú sa, sú na seba strašne naviazaní...Lilith si spojením krvi Hriechov a tej svojej jednoducho vytvorila silného spojenca, ktorý sa jej svojou mocou vie priblížiť a on je jej za to vďačný.“
„Bavil som sa s Pýchou, ten chlapík bol všetko, len nie vďačný,“ nesúhlasil Sam.
„Ja viem, ale vravím ti, Pýcha je vďačná...to je, myslím, dosť silné puto na to, aby ich ostatní volali „súrodenci“.“
„Pche, tipujem, že si im to vymyslela ty,“ znechutene odhadoval Sam.
Zatiaľ čo Jane len potriasla hlavou, Dean začal na svojho brata nechápavo poškuľovať, ale nepovedal nič.
„Tak ďalej o Ryanovi – hovorí sa, že ho preklial ďalší Hriech a to Hnev, pretože je permanentne nasratý a vytočí ho fakt hocičo. Ale ako vidím, teba nemuselo ani nič prekliať a riadne sa k nemu blížiš.“
„Och, čím to asi bude...“
„Sklapnite, okej?!“ zapojil sa do toho Dean a na oboch sa mračil a oni dvaja na seba vzájomne tiež.
„Sam mi povedal, že tu s Ryanom bola nejaká ženská...“
„...Debora...“
„...hej, Debora. Čo je to zač?“
„Hmm, no ona nie je taká silná. V podstate je to podradný démon, napríklad ako Ruby...“
„...hlavne, že ty si určite nejaká mocná démoská beštia, všakže...“
„...ale narozdiel od nej si kompenzuje málo sily sadizmom...“
„Sadizmom?“ Deanovi obočie mu vyskočilo až do vlasov.
„Je proste nechutne násilnícka a Ryan s Lilith ju využívajú na špinavú robotu...a teraz už aj všetkých tých vyšinutých ľudí,“ vysvetlila Jane.
„No vďaka Ruby sa tí spriaznení do tohto domu nedostanú,“ začal Sam pokojnejšie, no Jane sa v tvári mihol pobavený úškrn.
„Prečo zase ten povýšenecký ksicht?“
„Čo myslíš, kto donútil tú tvoju blonďatú cicu, aby zakliala Bobbyho dom nech sa doňho nedostanú?“
„Že mi to skôr nedošlo, určite to bola jedna namyslená štetka, všakže?“
„Sam!“ skríkol naraz Dean a Bobby, lebo ich náramky začali elektrizovať. Jane sa však len nenápadne zhlboka nadýchla a vydýchla a snažila sa nevybuchnúť. Dean by mal nervy, že by zaútočila na jeho milovaného brata a ona by si kvôli tomu blbému krvácaniu potom iba zničila ďalšie tričko.
„Má cenu ešte niečo hovoriť?“ pýtala sa otrávene Jane Deana.
Ten sa obzrel na svojho brata, ktorý prevrátil očami a potichu zamrmlal „okej“ a Jane znova začala rozprávať.
„Ale neviem, čo také by som vám o ňom ešte povedala...obaja ste ho zažili, svoj názor už naňho máte.“
„Nadržaný agresívny magor, čo nepozná problém so sebavedomím, super,“ zhrnul svoje poznatky Dean, „ty si fakt vieš vybrať.“
„No tak to bolo fakt milé,“ zavrtela hlavou Jane a on len mykol plecom.
„Fajn, čo vieš o Lilith,“ prerušil ich Sam.
„To nie je o tom, čo o nich viem, ale čo by ste mali vedieť,“ zavrčala brunetka, „nebudem vám hovoriť nejaké omáčky, nie?“
„...len aby si niečo podstatné náhodou nezabudla...“
„Och, to sa neboj, koniec-koncov keby aj áno, tak to v pravú chvíľu zistíš...“
„...to by mohlo byť aj neskoro...“
„...no tak, ľudia...“
„...to už môj problém nie je...“
„Tu to máš, Dean, nakoniec zistíme, že tu vôbec nie je na to, aby nám pomohla...“
„Skľudni hormón, chlapec, nie som tu preto, aby som pomohla vám...“
„Vidíš??“
„...som tu preto, aby som pomohla tvojmu bratovi.“
Sam oduto stíchol, naštvane sa pozeral na Jane a očividne jej neveril.
„Obetoval svoj život, len kvôli tomu, aby jeho malý braček mohol žiť, aj keď si riadny kretén...“
„Jane,“ začal Dean no ona si ho nevšímala.
„...no myslíš, že aj ja budem taká veľkodušná?“
„Ale samozrejme, že budeš, pretože ľutuješ, že si bola taká hlúpa a pridala sa k nim a máš slzičky v očiach, keď hovoríš o tom aké hrozné veci si urobila,“ spustil Sam sarkastickým hlasom a ešte horším úškľabkom.
Jane si so zúfalým smiechom vzdychla, o stôl si rukou podoprela hlavu a unavene si prešla dlaňou po čele. Deanovi teraz prvýkrát, za ten čas, čo ju poznal, prišla staršia, strhanejšia a vyčerpanejšia, než kedykoľvek pred tým. Ako by to ani nebola tá energická Jane, s ktorou bol posledné dni.
„Ako môžeš byť taký hlupák?“ spýtala sa tenším hlasom s nechápavým pohľadom Sama, ktorý vyzeral, že by ju najradšej uškrtil vlastnými rukami, no kvôli Deanovi sa ani nepohol.
„Videla som ľudí v posledných minútach ich dohody. Dosť veľa ľudí. A prisahám ti, že keby si videl koniec čo len jednej tej dohody, tak sa snažíš urobiť hocičo, aby sa to nestalo nikomu ďalšiemu,“ vtĺkala mu do hlavy Jane a aj keď ju chcel prerušiť, rozprávala ďalej, „nie som svätá a ani nebudem. Ale chcem pomôcť tvojmu bratovi. Je mi jedno, že ma tu budeš urážať, len si poslúž, ak sa ti uľaví. No vedz, že mňa odtiaľto dostaneš iba ak ma zabiješ. A ak budem mŕtva ja, pravdepodobne zomrie aj Dean a možno vy obaja. Tak si uvedom čo robíš a prestaň sa správať ako decko.“
Sam na ňu chvíľu zazeral, Dean sa na nich dvoch striedavo pozeral ako na spomalený tenisový zápas a Bobby na všetkých troch nenápadne kukal spoza knihy. Najmladší lovec sa zrazu postavil, s tvrdým pohľadom a ráznym, no pokojným hlasom prehovoril na Jane.
„Urobíš jedinú vec, ktorá by mohla ohroziť nejaký život a prisahám, že mi bude jedno, že si z polovice človek. Pre mňa si len démon, si nič a neverím ti. Zachráň mi brata a potom možno budem.“
Na to vyšiel z miestnosti a rovno hore schodmi do, za tých pár dní, sebou okupovanej izby a až dolu bolo počuť ako zatresol dvere.
„Tak fajn,“ slabo sa usmiala Jane, „mohol by si vyjesť aj tie ostatné olivy?“
Spýtala sa Deana príjemným hlasom, akoby sa pár sekúnd pred tým nechumelilo.
„Čo? Ahá, hej...“
„Super, ďakujem. A potom sa môžeš pustiť do jednej z tých Jimových kníh, ja som už jednu začala, ale teraz sa musím nejako odreagovať,“ predostrela mu plán, „myslím, že dneska by mali začať dávať reprízy Priateľov, ale nie som si istá...“
Prebehla si zobrať zo stola pri pohovke notebook a znova sa usadila za ten väčší stôl. Dean si popri odolivovaní už skoro chladnej pizze ani nevšimol, kedy si stihla nahodiť slúchadlá, aby nerušila Bobbyho a nadšene začala kukať svoj obľúbený seriál.


O niekoľko hodín neskôr
Zaťahovacie dvere na obývačke sa zrazu potichučky otvorili, do tmavej miestnosti vbehla v župane oblečená Jane a keď ich znova úspešne zatvorila, prehovoril na ňu pošepky známy hlas: "Ale kohože to tu máme, hm?"
Vyčudovane sa obzrela za šeptom a uvidela Deana opretého o policu hneď vedľa dverí.
"Ako si vedel, že sa tu vôbec objavím?"
"Počul som to nadšené cupitanie z tvojej izby."
"Ách tak. Vieš, po všetkých tých kaleráboch, čo si mi cez esemesky tlačil do hlavy som dostala chuť na niečo sladké," vysvetlila a Dean automaticky ukázal hlavou na gauč, konkrétne na škatuľu, ktorú predtým naschvál prichystal.
Jane tam s prekvapeným pohľadom a neistým krokom zamierila a on si pri tom na nej niečo všimol.
"Aké čudné chodidlá," uťahoval si z jej cukríkovoružových plyšovýš papúč, ktoré akoby svietili v šere obývačky.
"Tie papuče zbožňujem, takže ticho," obraňovala sa Jane.
"Lebo inak čo, zložíš ma plyšovým kopancom?" provokoval s radosťou Dean a Jane si zatiaľ sadla k záhadnej škatuli.
"Blablablablabla," zahundrala posmešno-otráveným hlasom, no keď otvorila škatuľu a videla, čo je v nej, tak sa jej tón hlasu okamžite zmenil. "Jééééj, ty si ich nezabudol, to je také zlaté, poď sem..." tešila sa potichu a vtisla Deanovi, ktorý sa ledva stačil hodiť na gauč vedľa nej, natešený bozk a následne si vybrala jeden čokoládový koláčik a škatuľu odložila na stolík pri pohovke.
"Nemôžem uveriť, že ťa sem zlákam skôr na jedlo ako na seba," hovoril pošepky naschvál smutne, keď pozoroval to jej násilné zbavovanie chudáka koláčika čokolády.
"Čo? Prečo? Nie...to ja len tak...lebo keby si vedel, že som tu kvôli tebe a to jedlo je len jasná kamufláž, tak vytasíš ten svoj úsmev "som najväčší borec" a mňa by šlo poraziť," ozrejmila v polovici devastovania koláčika, "takže si v podstate len chránim nervy."
"Neskutočne šľachetná výhovorka pre vyžieranie sladkostí o pol jednej v noci," zhodnotil Dean a po chvíľkovom ničnehovorení a dojedení koláča Jane vzala zo stola tie ostatné a ponúkla mu ich.
Ten na ňu pár sekúnd iba vyvaľoval oči a zahlásil: "Devornová sa chce deliť o jedlo, neverím!"
"Nebuď zlý," zamračila sa Jane a odložila ich bez toho, aby si vzala čo len jediný.
"Veď jedz," povedal Dean, keď to uvidel, "ja...zatiaľ zjem teba." Prešiel rukou po jej plochom bruchu a začal rozväzovať župan a popritom ju bozkával na už odhalené plece.
Jane sa uškrnula a prechádzala mu prstami po zátylku. "Ako toto spadá do toho tvojho "čo sa bojíš, však ja budem slušný", čo si mi písal, hm?"
"Absolútne nijako," odpovedal Dean a Jane ani nevedela ako a dostal ju zo županu, takže už mala na sebe len čierne tielko a kraťasové nohavičky rovnakej farby.
Vášnivým bozkávaním sa razom dostali do vodorovnej polohy, no aj keď Dean bol stále v rifliach a tričku, začal pokúšať jej spodné prádlo. Jane mu však ruku zastavila a odtrhla sa od neho.
"Dean, po-počkaj," začala zadychčane, "prosím ťa, prestaň, lebo ešte chvíľu a ja budem tá, ktorá nebude chcieť prestať...potom to nezastaví už fakt nič..."
"Okej," zamrmlal Dean, no stále sa bozkávali.
"Dean, vedel si, že tu spolu nemôžeme spať, sám si písal, že sa nič nebude diať..."
"Uhm..."
"Dean, no tak."
"Dobre, dobre," zašomral a prestali sa bozkávať, "ale odkiaľ som mal vedieť, že sem zídeš takto oblečená?"
"A to mám spať v skafandri?" opýtala sa usmiato Jane a hladkala ho po tvári. On neodpovedal, iba sa z nej stiahol na svoju stranu pohovky.
"Vieš, že keby bolo po mojom, tak...ehm...," zašepkala pobaveným hlasom, "ale keďže exhibicionizmus u mňa končí sexom v aute, hrozba, že by nám sem v tom najlepšom nabehol tvoj brat alebo Bobby mi naháňa hrôzu. Neviem ako si na tom ty, ale podľa mňa by to vôbec nebolo také super aké to je, keď máme pokoj."
"Okej, jasné, však ja viem," vydral sa z Deana chrapčavý chápavý hlas, "ale keď ťa tu mám..."
"Tak ja sa potom od teba radšej odoberiem," oznámila mu a pobozkala ho na líce.
"Čo? Nie, nie, nie, normálne tu zostaň, sľubujem, že sa ťa nijak príliš exhibicionisticky nedotknem," sľúbil s úškrnom Dean a ona sa prestala zbierať z pohovky.
"No...skúsiť to môžeme," odobrila plán a on vo svite mesiaca, ktorý padal na gauč cez okno, videl, ako naňho žmurkla.

Po pár minútach a hašterení o Deanovu deku už boli obaja prikrytí a snažili sa len tak sa nevinne rozprávať.
“Chcel by som vedieť, čo presne myslel Jim tým vymietaním ľudí,” vyzvedal.
“Mám to chápať tak, že sa ho bojíš?” pobavene zašepkala Jane.
“To nie...len ma to...jednoducho zaujíma.”
“Ahá, jasné,” potvrdila Jane zľahka neveriacim tónom. “Nooo, čo ja viem...v podstate si prvý, ktorému sa vyhrážal takýmto niečím...ostatným ukázal len svoju zbierku zbraní, donútil ich vypiť svätenú vodu, museli úspešne prejsť popod Diablovu pascu a posledná podmienka bola kópia nejakého preukazu s fotkou, ak si dobre pamätám,“ vymenovávala a pri tých spomienkach sa uškŕňala. „Aha a posledná veta, než sme odišli, bola vždy: “Dotkneš sa jej a futbal budeš hrať do konca života len ako lopta.“ To si nikdy neodpustil. A kvôli týmto jeho previerkam som nikdy nikam s chalanom neprišla načas.“
„Takže ty si chodila len s futbalistami, či čo? Alebo mal podobnú vetu aj pre nejakého okuliarnika zo šachového krúžku?“ smial sa Dean.
„[i]Roztlieskavačky na našej škole chodili len s chalanmi z futbalového tímu – teda až na Alysson Glennovú – tá kašlala na podobné blbosti, začala chodiť presne s takým šachovým okuliarnikom Derekom a dnes je vraj už pár rokov šťastne vydatá.“

„Ehm, vedľa mňa práve leží bývalá roztlieskavačka?[/i]“ uisťoval sa Dean v informácii, ktorá mu najviac utkvela v pamäti.
„Mení sa tým niečo?“ pýtala sa Jane, no on zostal ticho. „Dean?“
„Len si predstavujem jednu kočku v tej sukni a obtiahnutom sexi svetríku...“
„Tú rovnošatu som nemala veľmi rada...“
„Tak bez sukne a svetríka...“
„Si strašný,“ zasmiala sa, dala mu pusu, no on sa hneď odtiahol. „Iba jeden bozk? Maximálny limit sme si dali tri, nie jeden!“
„Som strašný, viac nebude,“ ozrejmil situáciu Dean naoko nekompromisným hlasom.
„Tá panovačnosť ti nesedí, to je moja parketa,“ prevrátila očami Jane a jemnučko mu začala bozkávať krk.
„Na to, že so mnou nechceš spať si nejaká príliš prítulná,“ zhodnotil.
„Jasné, že chcem, ale nie tu,“ vysvetlila.
„Tak prečo si ma potom vôbec volala do tvojej izby??“
Brunetka sa zdvihla, podoprela sa o lakeť a pod dekou mu rukou prechádzala po hrudi a bruchu. „Vieš, nejako ma dojmy z minulej noci a dnešného rána zaslepili...“
„Ale čo...“
„...takže som úplne zabudla na to, ako tá posteľ v mojej izbe...strašne vŕzga,“ dokončila nešťastne. „Chcelo by to radšej nejakú vaňu alebo tak.“
„Neprovokuj, lebo ťa hneď teraz vezmem niekam, kde tie vane predávajú a bude mi jedno, že nie si na exhibicionizmus,“ vyhrážal sa Dean.
„Ty máš také veci rád?“
„Ani nie, ale koľko ľudí si asi v noci kupuje vaňu?“ pýtal sa, „Isto by sme tam boli sami.“
„Koľkáto predvídavosť,“ zašepkala prekvapene.
„Vieš, to je časť z celého toho „byť úžasný“,“ uškrnul sa Dean. Znovu sa začali bozkávať a on jej hladkal stehno, ktoré si cez neho prehodila. Jane však cítila, že párkrát po sebe prešiel prstami po tom istom mieste – presne tam, kde mala jazvu po rane, ktorú spomínala Ruby.
„Dean?“ začala, keď sa znova oprela o lakeť, „sľúb mi niečo.“
„Čo len chceš.“
„Sľúb mi, že ak sa niekedy ešte dostaneš Ryanovi alebo Lilith do cesty, tak sa nebudeš zbytočne vystrkovať,“ hovorila s vážnosťou v hlase.
„To si mám číťať noviny a sŕkať kávu, keď sa mi zjavia pred očami, či čo čakáš?“ nechápavo zatiahol Dean.
„Nie, nie, viem, že nie si z tých, čo len tak zdrhnú...“
„Ja chcem tú štetku zabiť, utekať by mi bolo na dve veci...“
„Ja len...rany, ktoré spôsobujú svojou mysľou alebo dotykom sú prekliate. Môžu byť krátke a nie veľmi hlboké, ale nezahoja sa a to...to prekliatie postupne ochromuje celé telo. Človek vykrváca na smrť a nemôže s tým urobiť nič...len sa popri blúznení bezmocne prizerať.“
Ako ju Dean počúval, spomenul si na Ruby, presnejšie na jej nadšený výraz, keď hovorila o tom, ako Ryan Jane odprevadil. Najradšej by toho zkurvysyna za to prinajmenšom rozdrapil. Nechápal, ako by jej mohol niekto chcieť čo len skriviť vlas, nie to ju zmlátiť a nechať ju umrieť. Strašne sa mu páčila, v každom smere sa mu zdala bohovská a vedel, že on by to nemohol urobiť.
„Ty sa o mňa bojíš,“ usmial sa Dean.
„Ale čoby, len ti hovorím dopredu, že sa nemáš pred nimi frajeriť...lebo oni k tebe takí milí ako ja rozhodne nebudú. Iba to som ti chcela...“
„Klamárka,“ vyhlásil Dean, silno ju objal a popri bozkávaní stiahol pod seba. Po troch, značne dlhých bozkoch sa od seba kultivovane odtiahli, demonštrujúc, že vedia byť slušní, aj keď im Bobby už vopred vynadal, že sa majú začať správať ako dospelí ľudia a nie ako idioti, ktorí bez seba nevydržia ani sekundu a kašlú na to, že Samovi to viac než vadí.
„Ako si sa odtiaľ dostala, keď hovoríš, že po takej rane človek umrie? Či si veľký zlý démon a je to len ďalšia vec, ktorá na teba neplatí?“ chcel vedieť Dean.
Jane sa uškrnula. „Až taký veľký zlý démon asi nie som, lebo toto na mňa platí.“
„Tak?“
„Noo, nakoniec vysvitlo, že jedna staršia slúžka – Sophia – tam bola na pokyn Jima, ktorý chcel mať o mne informácie aj keď ma už nemal pod kontrolou.“
„To sa naňho podobá,“ prikývol Dean.
„No a potom som zistila, že Sophia je čarodejnica a to fakt hustá...iba vďaka nej som sa odtiaľ dostala živá a žiť som aj zostala. Myslím, že neexistuje nič, čo by nedokázala vyliečiť. Má všelijaké hojivé mastičky, krémiky, nápoje a neviemčovšetko a dala ma dokopy. Škoda len, že potom nejako uviazla medzi ňou a Jimom s Claire komunikácia... asi si navzájom mysleli, že už nežijú,“ dodala smutne.
„Takže ona mi zachránila takúto úžasnú sexicu, héj? Mám taký pocit, že tá Sophia sa mi páči,“ hovoril a hladil ju po líci.

„Óóó, chúďa moje, ju takými kalerábmi neoblbneš ako mňa,“ smiala sa Jane. „Má 45 a už aj vnúčatá...“
„Takže skúsená zrelá ženská....“
„Och, spi už radšej,“ zarehlila sa. Potom ako sa nechala dostatočne uistiť, že Dean sa vyspí dobre aj keď bude mať na gauči menej miesta, než predpokladal, sa usalašili jeden vedľa druhého a tvárili sa, že idú seriózne zahájiť spánok. Ticho, ktoré sa na malú chvíľu v obývačke rozhostilo však odrazu prerušil Dean s odvecným chechtaním.
„Čo?“
„Predstav si Bobbyho tvár, keby sem teraz nabehol.“
Jane sa zachichúňala. „Myslím, že to by sme potom fakt museli ísť spať do nejakej zlacnenej vane.“
„Tak mi napadá, že ho sem asi zavolám...“ nadhodil Dean a načiahol sa ponad Jane za mobilom.
„To si vyhoď z hlavy,“ zatrhla plán Jane a schmatla jeho ruku k sebe.
„Si sa nejako prepočítala, mám ešte jednu,“ posmieval sa Dean, no Jane už s mohutným Plesk! zaútočila jeho zadok.
„Ále...ideš na to riadne zhurta,“ uťahoval si z nej.
„Kristepane,“ vzdychla si unavene Jane s presvedčením, že niektorých ľudí by mali za prebytok energie v nesprávny čas pokutovať.

O ďalších pár hodín neskôr sa strapatý Dean zobudil do práve sa rozvidnievajúceho rána, rozvalený na gauči ako keby tam spal sám. Keď sa však obzrel vedľa seba, videl Jane, ktorá spala na kritickom kraji pohovky, až sa čudoval, že odtiaľ ešte s riadnym buchotom nespadla. Prestal sa rozvaľovať, pomaličky ju prisunul k sebe a prikryl ju dekou, ktorú si nevedomky počas spánku zrekvíroval sám pre seba. Natiahol sa cez ňu za svojim mobilom na stolíku a zistil, že aj keď je len pol siedmej, jemu sa už vôbec spať nechce. Zadíval sa na sladko si spiacu Jane, ako si tam s anjelskym výrazom na tvári pravidelne odfukuje a chystal sa na pekelný plán. Opatrne jej odhrnul vlasy z krku a prstom na ňom zľahka urobil pomyselnú čiaru. Na to brunetka otrávene trhla hlavou, ale nezobudila sa. Po chvíľočke znovu urobil to isté a tentoraz sa zamrvila, niečo naštvane a hlavne nezrozumiteľne zahundrala a pretočila sa na druhú stranu tvárou k Deanovi. Ten však naschvál so škorodadosťou znova obťažoval jej krk a ona sa s rozospatým klipkaním očí zobudila.
"Čau, kočka," usmial sa Dean potichu, zatiaľ čo sa naňho Jane zamračila, vytiahla si deku až nad hlavu a zakutrala sa bližšie k nemu.
"Prečo ma budíš?!" spýtala sa tlmeným zaspatým hlasom.
"Po prvé ma to bavilo," vysvetlil a vyslúžil si za to od nej štuchanec pod rebrá, "a po druhé - je pol siedmej, takže sem zachvíľu nakluše Bobby a nechcem vidieť ten jeho pohľad typu "robíte si zo mňa srandu?"."
"A to si ma musel štekliť? Mal si na mňa romanticky zízať, až kým by som sa princeznovsky nezobudila," predostrela spokojne stále od hlavy po päty pod dekou. Dean jej ju však z tváre s úškrnom stiahol a po zašomraní "tak okej, princezná" jej uštedril dlhý bozk.
"Toto bolo jednoznačne lepšie, než to protivné šteklenie," vzdychla si spokojne Jane a vyťahovala sa ako mačka.
"Tak protivné šteklenie hovoríš?" povedal Dean a ona hneď vedela k čomu sa schyľuje - ten jeho výraz tváre už raz videla.
"Ehm, nechceš kávu, keď je také skoré ráno? Pôjdem ti ju urobiť, hm?..." snažila sa rýchlo zmeniť tému a dostať sa preč z gauča, ale to už on nekompromisne pokrútil hlavou a svojimi perami pustil do jej krku. Mohla robiť, čo chcela, ale tým, že Dean ležal na nej, jej zmaril akýkoľvek pokus dostať sa spod neho. No nechcela to nechať len tak a tiež ho začala štekliť, ale pod rebrami, takže sa už nesmiala a nemrvila len ona, ale aj on. Obývačkou sa nieslo samé oooch, auuuch, ježiši, júúúj, prestaň, muhuhuhahaha, jáááj, nerob, no tak, uáááá...a tak ďalej a všetkým tým mrvením akurát docielili to, že sa Dean zrazu ocitol na chrbte na zemi a zadychčaná Jane sa ledva, ale udržala na kúsku pohovky.
"Ťa baví sa len tak pre zábavu hádzať o zem?" uškŕňala sa naňho, no nie nadlho, lebo Dean ju odtiaľ bezslova strhol na seba.
"A pozrime sa, kto sa tu teraz váľa po zemi?" víťazoslávne nadhodil.
Jane sa naňho len milo usmiala. "Tak náhodou, ja sa po zemi neváľam ako niekto nemenovaný. Radšej tu mám jednu sexi svalnatú pristávaciu plochu s dobrým zadkom, vieš?" A ani nečakala na to jeho samoľúbe zaksichtenie, začala ho bozkávať a potom ho pomaly vytiahla do sedu.
Po chvíli bozkávania, obchytkávania a bohviečoho ešte sa od nej Dean odtrhol a beťársky sa opýtal: "Dosť sympatická poloha, čo povieš?"
"Och, fakt dokonalá," ozval sa od zaťahovacích dverí namosúrený chlapský hlas skôr, než na to stihla reagovať Jane.

teraz sa asi už budem opakovať ale toto bola úžasná časť.
tú hádku Sama a Jane na začiatku to som vedela veľmi dobre predstaviť a to ako sa Bobby len prizeral a vôbec nezasiahol. aj to bolo super že Sam odišiel nasraný a ona si pokojne išla pozerať priateľov. inak zaujímavý výber ten seriál som kedysi mala rada aj ja.
Lilith a Ryan sú riadne prípady tým by som nechcela prísť do cesty.
a potom Deana a Jane. vždy vieš pekne opísať to ich natahovanie a romantiku. a ako Jim zastrašoval Janeiným nápadníkov. som sa smiala ako šialená a kto ich nakonci vyrušil. Sam alebo Bobby? či niekto iný som zvedavá čo bude dalej, tak sa teším na pokračko

Nachytáni při činu Ani se nedivím, dokážu si představit kolik přitom museli nadělat hluku Jako dva puberťáci Jen jsem docela zvědavá, jak Jane dokáže Deana zachránit a jestli se jim někdy podaří Lilith a Ryana dostat. Sam byl teda pořádně naštvaný pořád a to jak jí nadával, jsem jenom hleděla, kde se to v něm bere, takovou reakci jsem spíš čekala od Deana. Nějak nevím, co jemu na ní vadí, když on se zase "má" Ruby.
Jinak mi vůbec nevadí, že děláš taková dlouhá pokračování To já ráda Skvělá část

och, kočky, moc ďakujem som rada, že ste sa pobavili a že vás to nenudilo
Sam je chudák stále naštvaný, čo už s ním ono sa tam všeličo neskôr zmení
to, ako by Jane dokázala zachrániť Deana dobre vie, ale vešať na nos im to nebude

Madlen napísal:

on se zase "má" Ruby

hmm...



inak, som rada, že vás tá "romantika" zatiaľ veľmi neznechucuje, keď sa tam po Deanovi liepe nejaká ženská...predsalen...
a výber Priateľov - to bolo prvé, čo ma napadlo, že by mohol niekto reprízovať

To byla parádička...jsem se tak nasmála
Tedy, tolik lehké erotiky a narážek po kupě...no já se nestačím divit
Ale myslím, že si zase zavařili Jsem zvědavá, kdo že je to vyrušil Těším se vysvětlení a další část.

To bola super časť Strašne sa mi to páčilo A také dlhé pokračovanie Hádka medzi Samom a Jane bola super Waw. Sa mi páčilo ako si Jane isla po tej hádke pustiť Priateľov A Dean pokračoval vo vyjedaní olív A Jane a Dean Mne Jane ani moc nevadí. Sú zlatý spolu A Jimmov "výsluch" nápadníkov to sa ti podarilo Teším sa na pokračovanie

Ach, nečítala som ešte všetky poviedky, ale vidím, že mi jednu z vedľajších postáv do mojej poviedky (Jane) už vyfúkla dzajnisko. Tse, tse, teraz aby som si zase začala vymýšľať nové meno.

To je úžasné chcela som si čítanie rozdeliť na viac krát ale som nemohla nedalo sa prestať
je to fantastická poviedka máš ohromný talent už sa neviem dočkať pokračovania

Samabel: narážky - to je moje
calla: och, tak Dean a Jane sa ti zdajú zlatí, to je milé
Ellen: sorry som nevedela, že niekto bude tiež chcieť toto meno použiť
lentilka: pánimoji, ja mám ďalšiu čitateľku ďakujem za chválu, som hrozne moc rada, že sa ti poviedka páči
ďakujem všetkým

pekneeeeeeeeeeeeeeeee necela by som byť načapana :D:D:D nepriiiiiiiiijemne sranda no tesim na dalsiee pokracko

Ettie: nie si sama a ďakujeem
kde sa vzalo tu sa vzalo, máte tu ďalšie pokráčko...a na to, že malo byť oveľa kratšie ako to predchádzajúce som zistila, že je skoro rovnako dlhé...nechápem to, snažila som sa písať trošku kratšie, aby sa vám to lepšie čítalo no uvidíme...každopádne, neviem, kedy pribudne nové, lebo aj keď mám všetko až dokonca prešpekulované a dotiahnuté, nemám čas na písanie tak zatiaľ enjoy túto časť a keď budem môcť tak tu budete mať aj ďalšiu...a sľubujem, že kratšiu
**********
Obaja sa prekvapene obzreli za hlasom a pri dverách obývačky uvideli zamračeného Bobbyho.
„Robíte si zo mňa srandu?!“ prechádzal namrzene miestnosťou, zatiaľ čo sa oni dvíhali zo zeme. „Ja sa tomu Samovi ani nečudujem, že sa správa ako sa správa, keď ho dvaja nadržaní idioti musia neustále provokovať.“
Jane si okamžite obliekla svoj saténový župan, o ktorom Dean - v podstate vôbec nevystresovane sediaci na pohovke - až teraz zistil, že je rovnakej farby ako papuče.
„Ehm, Bobby...“
„Moja zlatá,“ začal protivne Bobby, „ty sa radšej padaj obliecť, nech ťa tu Sam takto nevidí.“
Do toho sa však zapojil aj Dean: „Bobby, no tak, Sam je dospelý, mohol by pochopiť...“
„...čo? Že spávaš s démonkou?“ dokončil starší lovec a jedinú ženskú v miestnosti tým vôbec nepotešil.
„Aj ty, Brutus?“ skleslo precedila.
„Sorry, Jane, ale tak to berie Sam. Skúste sa na to pozrieť z jeho hľadiska...“
„A čo ak chrápe s Ruby, len o tom nikto nevie, hm?“
„...no ešte to tak, fuj...“
„Sama si povedala, nik nevie, nemáš dôkaz. Ale vy dvaja to máte napísané na čele a k tomu to ešte aj riadne svieti.“
Dean, ktorý stále sedel na gauči sa na vedľa stojacu Jane pozrel pohľadom, ktorý hovoril za všetko a nanešťastie práve vtedy sa Bobby popri varení – očividne iba svojej – kávy naňho pozrel.
„A ty si už, dúfam, zbalený?“
„Prečo? Načo?“ netušil Dean.
„Okrem pubertiaka sa z teba stal už aj sklerotik? Rozkošné,“ zavrčal Bobby, „zajtra je 29. februára, nič ti to nehovorí?“
Mladšiemu lovcovi sa zrazu na tvári objavil výraz porozumenia, Jane však vôbec nevedela, čo tým Bobby myslel. Spýtavo sa na Deana pozrela a on jej len sucho odvetil: „Mortonský dom. Priestupný rok. Duch, čo tam straší len v tomto čase.“
Jane vyzerala, že už aj jej došlo, o čom hovoria a nahlas si nespokojne vzdychla.
„A ty si ešte tu??“ zahundral Bobby smerom na Jane, ktorá prevrátila očami, v cukríkovoružových papučiach sa na mieste otočila a so šomraním sa pobrala prezliecť.

Medzitým
Sam sa opieral o jedno staré auto, zašitý na Bobbyho vrakovisku a čakal. O chvíľu však začul nejaké zašuchotanie a keď sa ta pozrel, zistil, že tu už nie je sám.
„Čau, Ruby, sorry, že tak skoro...“
„Och, chápem, prečo tak skoro a prečo tu...keby som sa zjavila v dome, tvoj braček by zase začal s pripomienkami o našom sexe alebo nesexe,“ uznala Ruby a navzájom sa na seba uškŕňali.
„Táák, prečo si ma volal?“ spýtala sa a sadla si na náprotivné auto.
„Hmm...Jane,“ ozrejmil Sam.
„Tušila som, že toto nebude práve príjemný rozhovor...“ zhodnotila a keď videla Samov veľavravný výraz, neodpustila si otázku: „Ako vidím, ty si z nej tiež vôbec nie si nadšený, však?“
Sam prevrátil očami.
„Ale prečo, tipovala by som, že ju prijmeš lepšie...hoci nie až tak „lepšie“ ako tvoj brat – to ma dosť prekvapilo, myslela som, že ju zabije ihneď, čo sa to o nej dozvie. Ani zo mňa nebol a rozhodne nie je nadšený, takže nechápem tú jeho reakciu na tú sprostaňu.“
„No, tak myslím, keďže on ju bral najprv ako človeka a páčila sa mu, tak mu to potom asi až tak nevadilo – navyše, keď o sebe tvrdí, že je iba polodémon. Ale ty si preňho bola hneď démonka...“
„Hmmm...asi skočím z mosta, že sa na mňa tvoj brat neliepa,“ zasmiala sa Ruby.
„Ale chcem vedieť, prečo si je sebou až tak istá – hlavne tým, že zachráni Deana,“ predostrel jej Sam to, na čo bol zvedavý.
Na Rubyinej tvári sa zrazu rozhostil zvláštny výraz.
„Ehm, Sam, niečo by si mal vedieť...tá fľandra si myslí, že ma drží v šachu jednou vecou...a myslím, že sa to aj tak dozvieš, takže...“
„No hovor,“ vyzval ju Sam rozhodným hlasom, ale niekde v kútiku asi vedel, čo mu chce povedať.
„Ja...predtým, než ma tá suka poslala do pekla...som v podstate Lilith slúžila,“ dostala zo seba blondína v rekordne rýchlom čase, akoby to v sebe už nemohla dlhšie dusiť, „ale, Sam, buď si istý, že už tomu tak nie je a som celou svojou dušou proti nej.“
Sam sa zatváril vševedúco a prišlo mu vtipné, aká je kvôli tomu Ruby pred ním nervózna. Nachvíľu hrozne zvážnel a presne tak isto sa na ňu aj pozeral, čím dosiahol, že skoro cítil, aká je Ruby napätá z očakávania, či na ňu zaútočí tak, ako na Jane.
„Mám taký pocit, že som to tušil,“ tvrdil Sam a bolo vidieť, že Ruby riadne odľahlo, pretože ju zatiaľ ani neškrtil, nezastrelil a ani nezačal s latinčinou. „Zaujíma ma však, prečo si na Lilith zmenila názor?“
„Ona...ona mi dala na starosť to, aby som k nim priviedla Jane,“ rozprávala Ruby, „lenže keď zistila, že ma dostalo nejaké desaťročné decko, nemienila ma z pekla pustiť von, pretože podľa nej za to, že som tam, si môžem iba sama...
„...fakt milé...“
„...aj keď vedela, že Jane nie je obyčajné decko...a s radosťou ma tam nechala mučiť jedným démonom za druhým...“
„Aké to tam je?“ prerušil ju Sam a bolo mu čudne z pohľadu na ňu, takú ublíženú ju ešte nevidel.
„V pekle?...Sam...čokoľvek strašného na svete zažiješ, je to oproti tomu tvoj najšťastnejší deň v živote,“ vysvetlila a jemu akoby prebehol mráz po chrbte.
„A čo si myslíš ty? Myslíš, že Jane fakt môže Deanovi pomôcť alebo iba klame?“
Ruby si vzdychla. „No, poviem ti to takto – mal si pravdu, keď si hovoril, že Lilith bola s Jane spokojná. Tá sprostaňa je strašne silná, aj keď sa to nezdá. Dokonca aj Ryan, ktorý je hrdý viac než dosť, prišiel na to, že Jane si je ho so svojou silou hodna. Hoci, neskôr to možno oľutoval...“
„Prečo?“
„No...neviem, či vám už povedala, čo je Ryan zač,“ načrtla Ruby a keď Sam prikývol, pokračovala ďalej, „takže si vieš predstaviť, že verný rozhodne nie je. A podľa toho, čo viem, to tej cundre po chuti veľmi nebolo, takže sa voči tomu zariadila...“
„Ako, preboha?“ pýtal sa Sam a nečakal nič dobré.
„Skrátka...zabila každú jednu, na ktorú sa pozrel s čo len náznakom záujmu a to ber doslova. A ďalej som zistila, že vždy, keď ju naštval, tak zničila sídlo, kde bývali a ktoré sa mu fakt páčilo,“ hovorila, no videla, že on nechápe, o čom hovorí, tak sa mu to pokúsila vysvetliť bližšie.
„On je taký čudák ako každý démon – je jedno, koľko rokov prejde, stále mu zostane niečo, čo ho vyznačovalo ako človeka, napríklad čo mal rád, čo sa mu páčilo. A je to tak aj u Ryana, aj keď nikdy normálny človek nebol. Miluje pekné veľké domy. A ja napríklad hranolčeky, chápeš.“
Sam, ktorému ešte stále v hlave rezonovalo „zabila každú jednu, na ktorú sa vôbec pozrel s čo len náznakom záujmu a to ber doslova“ zo seba zhrozene dostal len: „Chudák Dean, nevie, do čoho sa to pustil.“
„A to som si pritom to najlepšie nechala nakoniec – Ryan strašne rád dovolenkuje. No a keď sa našej milej Janey niečo znepáčilo alebo Ryan neurobil to, čo chcela – bumbác, zrazu bolo presne to miesto, kam chcel ísť dovolenkovať, absolútne zničené. Ako po zemetrasení alebo tak. A myslím, že chápeš, že to nebolo len o tom, že sa zatriaslo pár sklenených pohárov v poličkách a opadla omietka. Podľa toho, čo som zistila, kompetentní smrteľníci, ktorí vedeli, že to nebola náhoda, to zvalili na rozsiahly výbuch plynu a podobné veci.“
Sam zvraštil obočie. „Takže je to neškodné príjemné žieňa, super.“
Ruby sa uškrnula. „Nerada to priznávam, ale ako démon má sily viac, než dosť...“
„Tak potom nechápem, prečo sa Ryanom nechala zmlátiť...“
„Och, ešteže si mi to pripomenul, tento deň hneď nabral zmysel...“
„Ruby...to bolo fakt také hrozné, že sa tak raduješ?“
„Júúj, ešte horšie...podľa toho, čo som sa dozvedela, si aj Ryan myslel, že je po nej – jednoducho sa nehýbala, všade samá krv, žiadny tep a tak...ak aj mŕtva nebola, určite k tomu mala blízko...vravím, chcelo by to veľkoplošnú obrazovku a hranolčeky...“
„No ale ako to, že žije?“ pýtal sa Sam normálnym hlasom, no Ruby bola akoby v inom svete.
„Ruby? Hej, Ruby??“
„Čo? Ahá...ach, no...nik z nich nepočítal s tým, že nejaká stará slúžka, zhodou okolností čarodejnica – liečiteľka, vôbec nie je na strane démonov, ale na strane tej štetky...a nejako ju z toho už dostala...pre Ryana to vraj bol strašný šok, keď v jednom momente plesal nad Janeiným telom a o sekundu na to po nej nebolo ani stopy...polovica služobníctva, ktoré mu vtedy skrížilo cestu si vraj muselo hľadať náhradnú hlavu...“
Lovec mal popri tom jej rozprávaní pocit, že ak niekedy v živote Ryana s Lilith dostanú, tak to bude jedine vo sne. Nemal potuchy, ako by sa hociktorý lovec mohol dostať z blízkosti Lilith a jej podareného brata-nebrata po vlastných, so všetkými končatinami a vlastnou dušou, nie to ešte ako ich zničiť alebo dostať Deana z dohody.
„Fajn, uznávam, že keď ju chcel zabiť, asi je dosť silná. No ako sa môžem spoľahnúť, že je naozaj na našej strane? Že to nie je len nejaký blaf...“
„Pozri, akokoľvek ju nenávidím a ver tomu, že si nevieš predstaviť ako veľmi, ona Ryana a Lilith nenávidí oveľa viac...“
„Ako to môžeš vedieť...“
„Sam, má v sebe démona a ja vidím aj tú jej druhú tváričku. Je jedno, ako sa ksichtí pred vami, keď sa na ňu pozrie démon, vidí ako to v nej vrie,“ uškrnula sa spokojne blondína, „a takisto aj ona vidí ozajstné tváre ostatných démonov...takže len sa netras, Sam, ona vie, že ja som na vašej strane a preto ma ešte nezabila a to isté si myslím aj ja o nej...no ak by som náhodou zistila, že niečo nie je v poriadku, si prvý, za kým pôjdem, ten masaker chcem vidieť z prvého radu...“
Ruby dohovorila a nachvíľu sa medzi nimi rozhostilo rozmýšľajúce ticho. Zase ho však prerušila ona.
„Sam, myslím, že viem, ako dostať tvojho brata z dohody dokonca bez toho, aby som ťa presviedčala využiť svoje schopnosti,“ načrtla démonka s náruživým pohľadom.

„Tak to som fakt zvedavý,“ zatiahol Sam neveriacky, ale naozaj bol zvedavý.
„Doteraz som ti hovorila, aká je Jane ako démon – jednoducho zlá. No ako človek je to typická cukornička.“
Sam sa na ňu prekvapene kukol a zo smiechom sa pýtal: „Čože je?“
„Však sa pozri ako sa správa k Deanovi alebo Bobbymu. Je milučká, dobručká. Presne taká je aj k tým svojim pestúnom, čo som mala šancu zistiť, keď som ju od nich chcela dostať. Jednoducho na ľudí, ktorých má rada, je ako med a podľa mňa, je to len dobre.“
„Ty si odkedy na dobré medziľudské vzťahy?“ nechápal jej narážku.
„Hm, nepochopil si ma? Ona je taká tá romantická dušička, ktorá urobí pre svojich milovaných hocičo, jasné? Takže keby sa Dean stal jedným z nich, mal by vyhraté – teda, aspoň to, že by žil. Ale keď zistí, že ju bude mať nalepenú na sebe, tak si to určite aj tak skočí...“
„Takže ty myslíš...“
„Áno, presne tak. Nechaj ju zamilovať sa do tvojho brata, len ju nechaj...dostane ho z dohody, zničí Lilith a pri všetkom šťastí pri tom aj sama skape. Ách, to by teda bolo...“ mädlila si ruky blondína a natešene sa cerila.
Sam sa nad tým zamyslel, ale veľmi sa mu to nepozdávalo. Predstavil si Deana vo chvíli, keby zistil, že jeho brat naschvál nechal kočku, ktorá sa mu páči, aby sa zaňho z lásky obetovala...
„Ruby, Dean by mi to v živote neodpustil.“
„Čo? Že by nešiel do pekla, zo tisícročie tam nehnil a ďalej by žil? Robíš si zo mňa srandu? Preboha, veď takých vypatlaných sliepok ako je táto Jane nájde on na každý prst dvadsať, jedna hore-dole. Prostredníctvom nej ho môžeš zachrániť a ani nebudeš musieť pohnúť prstom...nuž ale je to na tebe...mŕtvy Dean...živý Dean...nikdy predtým to pre teba nebol ťažký výber...“

O pár minút neskôr
Dean v zelenej košeli a tričku podobnej farby vošiel do kuchyne práve vtedy, keď si Jane miešala čaj a, podľa vône, si robila omeletu. Bola mu otočená chrbtom, oblečená do tmavofialových legín a dlhého sivého pleteného svetra netopierieho strihu s véčkom s ružovým opaskom, spod ktorého jej vykúkalo ružové ramienko a všetko to dorazili tie jej papuče. Opatrne a potichu prešiel za ňu a už keď ju chcel oblapiť rukami, akurát sa otočila.
„Kriste, krič, že si tu,“ vyčítala mu preľaknuto a odpila si z čaju.
„Nečisté svedomie...“ vyškieral sa Dean a ona sa naňho len tak čudne pozrela.
„Kávu?“ spýtala sa a po jeho prikývnutí mu podala plnú šálku. Keď sa už však chcel napiť, zastavila ho a bez toho, že by jej niečo povedal mu do nej šmarila štyri kocky cukru.
„Odkiaľ vieš, že pijem sladkú kávu, veď si mi ju ešte nerobila,“ pýtal sa prekvapene.
„Som veľký zlý démon, ja viem všetko, zabudol si?“ uškrnula sa a potom dodala, „ty si sladká riť, dá sa odhadnúť, akú kávu piješ.“ Po tej riti ho aj plesla, vypla sporák a zamierila do chladničky.
„A ty si aká, hm?“ beťársky zdvihol jedno obočie.
„Čajová, bezcukrová,“ odvetila Jane a na omeletu, premiestnenú z panvice na tanier, si strúhala syr.
„Po všetkých tých tonách sladkostí sa ani nečudujem...“
Naoko sa naňho zachmúrila a chcela načať inú tému.
„Dean, teraz som chvíľu premýšľala...“
„Popri tom jačaní?“
„Čože? Jáááj, no áno, si predstav, vyleziem zo sprchy...“
„...dobrá predstava...“
„...hodím na seba župan...“
„...blbá predstava...“
„... a čo na mňa nekuká z umývadla? Úplne hrôzostrašný obrovský pavúk...“
„Si veľký zlý démon a bojíš sa pavúka??“ zabával sa Dean.
„Ale keď oni tak strašne nechutne hýbu tými hnusnými nohami...“ zdôvodňovala Jane a čudne krčila ukazovákom akoby na znázornenie pohybu nohy pavúka, „ešteže tam nabehol Bobby a zničil ho, on je fakt hrdina...“
„Och, to muselo byť strašné...“ robil si z nej srandu lovec a Jane sa radšej vrátila k svojmu čaju.
„No ale o tom som nechcela...vieš, Bobby má pravdu.“
„Teraz v čom?“
„Že sa správame ako idioti.“
„Ja som si zvykol, hovorí mi to často,“ mykol plecom Dean a vidličkou sa pustil do pomaly chladnúcej omelety, hoci Janein výraz vyjadroval presný opak výroku: „Len papaj, Dean, mne to nevadí.“.“
„Ale aj Sam má pravdu, vieš? Čo by si robil ty, keby sa po Samovi liepala démonka?“
Pod slovom „démonka“ si Dean ihneď predstavil Ruby a vyhlásil: „Fajn, máš to mať, oficiálne som stratil chuť do jedla.“
„Pozri...teraz budete chvíľu preč, skús sa so Samom nejako porozprávať, okej? Podľa toho sa potom zariadime...“
„Ako zariadime??“
„No...,“ začala pomaly, „vieš, bola by hlúposť, aby ste sa kvôli mne fakt rozhádali. Takže, ak Sam bude stále takýto ako je, tak s týmto budeme musieť – a hovorím to naozaj nerada – skončiť.“
Dean sa na ňu zamračene pozrel a tváril sa akoby nechcel chápať tomu, čo mu hovorí. Jane videla, že z toho vôbec nie je nadšený a tak odložila šálku a chcela rozprávať ďalej, no on ju predbehol.
„Sam tu už bol a húdol ti do hlavy nejaké sprostosti alebo čo?“
„Nie, nie, Dean, počúvaj ma chvíľu,“ presviedčala ho, postavila ho pred seba a rozhodne mu pozerala do očí. „Ty a tvoj brat máte vzťah, o ktorom môžu niektorí súrodenci len snívať, uvedomuješ si to? A žiadna, naozaj žiadna baba nestojí za to, aby sa to medzi vami pokašlalo. Ja ňou byť rozhodne nemienim. Takže, ak sa porozprávaš so Samom a stále to bude brať ako riadnu katastrofu, nič iné nám nezostáva...“
„Ale no tak, Jane...“
„...viem, že Sam chce svojho brata len chrániť a chápem to...a nechcem byť niekým, kto by spôsobil, že by sa u vás niečo zmenilo k horšiemu. Spočiatku som si myslela, že ho to po chvíli prejde, hlavne, keď mi Bobby ešte skôr, než si to o mne vedel ty, hovoril, že on sa s tým vysporiada rýchlejšie...“
„Jane, prosím ťa, upokoj sa, okej?“ usmieval sa Dean. Prišlo mu taká rozkošná, keď mu to všetko tak vystresovane vysvetľovala. „Porozprávam sa so Samom a keď sa vrátime, tak to poriešime, jasné?“
„O-okej, fajn,“ prikývla rozrušene, „lebo mňa by to fakt mrzelo. Môžem byť démon, ale takých superbratov rozoštvať nechcem.“
Dean sa len znovu usmial, zahrabol jej ruku do vlasov a krátko ju pobozkal.
„Vieš, si...ty si zvláštna...ale takým tým úžasným spôsobom,“ prehodil s úškrnom, rukami je prešiel po chrbte a objal ju okolo pása.
„To si myslel, že som ako UFO??“
„Nie,“ smial sa, „nie ako UFO...“
„...och, tak to som rada, ani tých čudných zelených mužíkov nemusím...“
„...nie, nie, ty si ako... si ako vianoce.“
Jane len zdvihla obočie a preplietla si okolo jeho krku ruky.
„No...si trošku šialená, ale super – presne ako vianoce. A tiež, niekto ich neznáša a iní by ich najradšej mali celý rok.“
Po takomto vysvetlení sa naňho Jane usmiala. Ona sama si na romantiku po tom všetkom, čo zažila, veľmi nepotrpela, a aj keď si bola istá, že len oblbuje, zdalo sa jej to hrozne milé. „Kde sa toto v tebe vzalo?“
„Netuším a prisahám, že zo mňa už nič také nevypadne,“ uisťoval Dean úprimne.
„Náhodou, to bolo zlaté – takým tým čudným spôsobom, ale strašne zlaté...lenže z toho mi vyplýva, že Sam vianoce asi veľmi nemusí, však?“
Dean pokrútil hlavou.
„A čo jeho brat, hm?“
Tento raz lovec vehementne prikyvoval a jeho ústa sa približovali k tým jej. V tom však do kuchyne vošiel zbalený Sam a keď ich dvoch videl, pozrel sa na Deana: „Máš dve minúty.“ a vyšiel z domu.
Dean a Jane sa okamžite začali bozkávať, dokým sa Jane trošku neodtiahla: „Mimochodom, nech sa ten tvoj zadok vráti v neporušenom stave, je to jasné? A žiadne výhovorky.“
Lovec sa len uškrnul: „No ako povieš.“
Zase raz sa pustili do lúčenia perami až dovtedy, kým nepočuli zatrúbenie jedného známeho Chevroleta, na čo Dean pomedzi všetky tie pusy zareagoval „čau, princezná“ a so žmurknutím odkráčal rovno za svojim bratom.
Jane zostala stáť tam, kde ju nechal a s takým úžasným pocitom, ako už dávno nie, sa oprela o chladničku. Cítila sa tak šťastná a zdalo sa jej to aj trošku čudné, pretože akoby už zabudla aké to je. Počula, ako sa dvere na aute zaplesli a zvuk pneumatík na príjazdovej štrkovitej ceste a práve vtedy sa tam objavil Bobby. Videl ju tam s tými spokojnosťou žiariacimi očami a aj keď jej to nechcel kaziť, neodpustil si pripomienku.
„Očividne ťa nemá ani trošku rád a ani ty jeho, že? Načo mu povedať celú pravdu o jeho dohode. Treba ho radšej klamať, však?“
Jane sa smutne vrátila k skoro chladnej omelete a jej nálada sa razom zmenila z perfektnej na deprimovanú.

dzajnisko vynikajúce pokračovanie, držíš nás stále v napätí, máš to krásne prepracované

jééj, ďakujem, lentilka tak v napätí vás držať chcem a keď to píšeš, tak sa mi to možno aj darí

inak, ako vidím, tak sa mi pokráčko rozhodilo tak čudne na dve strany, tak dúfam, že to čítate od strany 18 niežeby som si o vás myslela, že vám to nedojde, ale súdim podľa seba - mne by to nedošlo

Dzajnisko skladam poklonu mala som cely den blby, ale po pecitani dalsej casti sa rapidne zlepsila tesim sa na pokracovanie a som zvedava ci sa Deanov zadok vrati cely

este raz skvelaaaaa praca

Jej tak to bol Bobby ja som nemohla z toho ich rozhovoru. a to o zadku nemalo chybu Sam a Ruby skvelo napísané. Som taký rehot spustila ako sa Ruby vitesovala Super pokračovanie. Teším sa na lov