Prečo tak nenávidím slovo obeta

jeej tak toto pekné tá stavka to bolo super Jane a Dean sú spolu fakt veľmi zlatý a už za seba a žiarlia. páčila sa mi tá zmienka o speve. úplne súhlasím. Dean spieva úžasne. a Jane zo Samom by som počuť nechcela
no a čo sa to Jane na konci stalo som strašne zvedavá čo bude dalej

No tak toto . čo len môže byť Jane .
Dzajnisko cool ako vždy, ale nebudem to sem písať lebo sa budem opakovať.

P.S. Ja som tým chcel povedať že aspoň som mal dobrý typ nato čo Dean uvidí.

Ty nás teda pěkně napínáš!! Takto to ukončit, jsem moc zvědavá, co se s Jane děje! Jinak musím říct, že Jane a Dean jsou vážně skvělá dvojka. Nejvíc mě pobaví, jak se snaží chovat, jakože jim na tom druhém moc nezáleží. Např. teďka s tím žárlením a předtím s tím, že ani jeden druhému nechyběli... možná trošku Těším se nedočkavě na pokračování!!

juuuuuuuuuuuuuu ty to tak pekne pises..myslim ze na Janeinom mieste by chcelo byt teraz viac ludi super pokracko...a kedze nemam sajnu o co GO tak rychlo,ruchlo pokračko...a Deana moc "netýrať" s Jane

ďakujééém mňa vždy tie vaše komentáre tak potešia, že sa potom usmievam ako blbá som rada, že sa vám pokráčko páčilo
- scéna v bare musela byť, to by som si neodpustila, nedať tam nejakú démonickú žiarlivosť
- Dean Jane bude opatrovať, shelby sa môže tešiť
- hej, tváriť sa, že im na sebe až tak nezáleží sa stalo akousi časťou ich vzťahu a to to nebol ani zámer ale tak pre terajšok sa mi to páči viac ako nejaká telenovela, to by ešte len malo prísť
- Ettie: ale áno, bude týranie
- nooo, a pokráčko...sa píše

dzajnisko
prave som si prešla celch 24 stran tvojej poviedky..konecne s pauzami mi to trvalo skor 2 hodiny...ta tvoja story sa úerfektne cita!!!! a proste cely ten ten pribeh je bozi a vsetko to okolo..proste SUPER... 24 stran bohovych...ako uz dakto pred vela stranami napisal...a teraz bez urazky zvysok ale si king teda QUEEN a tak no..nemozem z tej poviedky..

Ettie: ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujeeeem strašne strašne moc, ja sa teraz vznášam
ďalšie pokráčko, ľudkovia, nech sa vám páči... dúfam, že sa aj bude
************
„Nekrič, čo sa ti robí??“ hovorila Jane unudeným, ale slabým a trasľavým hlasom. Na to otvorila oči, akoby sa zľakla toho zvuku, ktorý počula, že vychádza z jej úst a videla vystrašeného Deana, zamračeného Sama a uškŕňajúcu sa Ruby, ktorá práve prišla.
„Óóó, nehovor, že si konečne dostal rozum a riadne si ju zmlátil,“ vytešovala sa, keď ju videla v takom stave.
„Ruby, toto nie je smiešne,“ zamrmlal Sam a Dean prešiel brunetke dlaňou po líci – bola ako ľad.
„Toto asi nebude normálna zimnica, čo?“ povedal ustarostene a prehodil cez ňu deku, ktorá bola vždy prevesená na gauči. Stále sedela na jeho kolenách opretá o jeho hruď a znovu pomaly zatvárala oči.
Ruby sa natešený výraz zmenil na zamračený a Sam ju posunkami donútil, nech sa pokúsi Jane pomôcť.
„Okej, v prvom rade nezatváraj oči – NESMIEŠ zaspať, rozumela si?!“ zavrčala Ruby, keď k nej nevoľky prišla bližšie a Jane zmätene oči znova otvorila.
Tak trochu dosť s odporom sa jej chytila čela. „Ako kocka ľadu...“ vzdychla si. Poobzerala si ju podrobnejšie, sem-tam sa jej znechutene dotkla a po chvíli sa vystrela a poškrabala sa na hlave.
„Noo...nehovorím, že to nie je viac ako čudné – teda, nebudem tu rozmazávať, aká čudná je ona celá, všakže...“
„Ruby...“ zašepkal Sam a ona prevrátila očami.
„Ale nemyslím si, že by to bolo niečo vážne...proste je jej len zima – teda, strašne veľká...ale nič viac...“ oboznamovala ich s jej poznatkami, popri čom sa Dean snažil tú kocku ľadu zohrievať a hlavne prebúdzať, pretože neustále mala tendenciu oprieť sa oňho a zavrieť oči. Šibol po Ruby neveriacim pohľadom.
„Vážne, Dean, nenechala by som ju zomrieť, aj keď nehovorím, že to nie je lákavé...“
„Ruby...“ zopakoval pošepky mladší brat.
„Veď hej, hej... ale hovorím pravdu, neviem prečo, ale, podľa mňa, je proste len premrznutá,“ tvrdila blondínka unudeným hlasom.
„Si si istá??“
Ruby prikývla. „Ale, bude to chcieť viac než jednu deku, aspoň myslím.“ Znova sa pozrela na Deana a ten opatrne pomaličky zložil zo seba Jane a tuhšie ju zakrútil do deky. Na to rýchlo vyšiel hore schodmi a o chvíľu sa vrátil tak ovešaný, akoby práve vykradol vietnamský obchod s prikrývkami.
„Už som volal Bobbymu, vraj tu bude za nejakých pätnásť minút,“ oznamoval Sam bratovi, zatiaľ čo Dean babušil Jane do diek, takže vyzerala ako nejaké čudné ľudské prikrývkové iglu. Necekla ani slovo – to ho desilo asi najviac -, ale možno to bolo iba tým, že cez drkot jej zubov by aj tak asi nič nerozumel.
Ruby sa na to celé a najmä na Jane pozerala s veľmi čudným výrazom a zadumaním, z ktorého ju vytrhol Sam: „Nedovoľ jej zaspať, okej? Potrebujem sa chvíľu porozprávať s Deanom.“
„Tak mi daj aspoň nejakú vidličku, alebo tak, nech do nej môžem žďubať,“ uškrnula sa, ale Sam na ňu vrhol vážny pohľad a tak si otrávene išla sadnúť k nej.
„No čo, ty omrzlina jedna protivná, vieš, čo ma ešte napadá? Že ťa mohol niekto prekliať...“ zasmiala sa, ale keď na ňu Dean vrhol absolútne vystresovaný pohľad, hneď začala iným tónom, „ale nie, robím si srandu, to by jej od zimy už aj vypadali vlasy, už som to raz videla...normálne zamrzli a potom sa to ako parochňa strhlo dole...ale ani by som sa nikomu nečudovala, keby to na tebe skúsil...“ Dodala pri pohľade na ňu a radostne ju žďubla do zababušeného ramena, aby náhodou nezaspala.
Jane jej na to niečo potichu odvrkla, ale reagovala, takže Dean vyšiel za bratom na chodbu.

„Dean, viem, že jej nie je najlepšie, ale Huron odtiaľto nie je ďaleko, môžeme...“ začal Sam pošepky, aby ich démonky nepočuli.
„Aký Huron??“ pýtal sa Dean tiež pošepky, ale duchom neprítomne.
„Tam našli tých roztrhaných ľudí, Dean...Bobby za chvíľu príde, môžeme ju tu nechať s Ruby a –“
„Nejdeme nikam, ja ju tu samu nenechám,“ zamietol to okamžite starší lovec.
Sam si vzdychol. Nechcel ho od nej odtrhnúť, keď sa o ňu bojí, ale bol presvedčený, že ísť do Huronu je dôležité. „Chlape, pozri, Ruby povedala, že to nič nie je, Bobby Jane zvládne dať do poriadku – ak chceš, môžeme počkať, kým sa vráti a potom pôjdeme, hm? Vravím ti, nie je to ďaleko, keby sa náhodou niečo zomlelo, za hodinku sme späť...- ty to zvládneš aj za polhodinu, ako ťa poznám...“
Dean len neprítomne civel na premrznutú ženskú v priľahlej miestnosti a potom sa len potichu spýtal: „Fakt jej veríš?“
„Komu? Ruby?“ pýtal sa a keď Dean prikývol, súhlasne ale nejako neurčito pritakal hlavou.
„Toto mi nestačí.“
„Áno, slávnostne prisahám, že Ruby verím, stačí?“ hovoril trochu otrávene.
„Ten Huron je vážne tak dôležitý?“
Dean si už zvykol na to, že ich démoni neotravujú, v podstate sa o nich a o Lilith bavili vždy len okrajovo – popri prekladoch kníh, keď sa tam spomenulo meno nejakého démona. Jane mu už toľkokrát vlievala do žíl vieru v to, že ho dostanú z dohody, že tomu uveril a konečne na to nemyslel každú minútu. Preto mu teraz prišlo zvláštne, že by nejaký démonický útok mal byť dôležitejší ako to, či je Jane v poriadku.
„Dean, prvá démonská aktivita takmer za mesiac...a neďaleko odtiaľto, nemyslíš, že...“
„Si si istý, že je to démon a nie zase nejaký duch?“
„V novinách sa píše, že sa pri obetiach našli stopy síry,“ povedal vážne Sam.
Dean si prešiel rukou po tvári a vzdychol si. „Fajn, pôjdeme tam,“ potvrdil, „ale až keď príde Bobby, ja ju tu nemienim nechať len s Ruby.“
Odkráčal naspäť k Jane, prepustil odtiaľ blondínu a sadol si na gauč vedľa Janeinej telesnej a prikrývkovej schránky.
„Ako ti je?“ spýtal sa jemne, akoby mal strach, že pri silnejších decibeloch by sa rozpadla.
„Ále v pohode, to vieš, najlepší deň môjho života,“ uškrnula sa slabo a drkotala zubami. „Takže máte prípad?“
„Hej, vyzerá to tak...ale nepôjdeme tam skôr, ako príde Bobby, takže budeš nepretržito v dobrej opatere,“ žmurkol na ňu. „Nechceš ísť radšej do horúcej vody, alebo tak?“
Jane nadvihla jedno obočie a popri tej podchladenej farbe jej pleti to vyzeralo čudne komicky.
„Nie, nemyslel som to tak, chcem len, aby si sa čo najrýchlejšie zohriala,“ hovoril úprimne a potom sa uškrnul, „hoci, napadla mi istá myšlienka, ako by som ťa najrýchlejšie zohrial, no teraz si taká skrehnutá, že by to nebol dobrý nápad.“
„Ešteže si taký starostlivý, čo by som bez teba robila,“ zasmiala sa potichu. Dean ju opatrne pobozkal – bolo zvláštne, že inokedy teplé ružové pery boli teraz ľadové a fialové. Odhrnul prikrývky na jednej strane jej čudného iglu a znovu si ju vytiahol na seba.
„Prechladneš,“ varovala ho, keď sa taká mrazivá a trasúca oňho znova opierala - a to mal na sebe len tričko s krátkymi rukávmi, lebo jeho košeľa bola stále na nej -, a sledovala, ako oboch zakrýva všetkými tými prikrývkami.
„Ak ti to pomôže, tak mi je to jedno,“ mykol plecami, jednou rukou jej deky pridržiaval ovinuté okolo chrbta a druhou jej prechádzal po tele, aby ju pod prikrývkami hrial vlastným teplom. „Vlastne, to by bolo fajn.“
Jane sa zamračila a chcela niečo povedať, no to už prišla Ruby s pohárom nejakej čudne vyzerajúcej tekutiny.
„Na, viac pre teba urobiť nemôžem,“ pripustila a bolo na nej vidieť, že je svojou pomocou znechutená.
„Čo to je?“ spýtali sa obaja zároveň.
„Už aj hovoríte naraz, mali by ste sa ísť liečiť,“ odvrkla a vtisla pohár do ruky Deanovi, keďže Jane sa svojou rukou ešte len prebojovávala cez všetky prikrývky a odišla von. Lovec ovoňal nápoj a vyrovnaným hlasom zhodnotil:
„Iba whisky...a asi tam dala chilli, súdiac podľa tej farby,“ uškrnul sa a podal jej pohár.
Ona si ostražito uchlipla – predsa len, Ruby nepatrí k jej fanynkám a tak čakala riadnu páľavu -, no potom sa usmiala a napila sa poriadne. „Je to celkom dobré.“
„Hej? Tak aj ja chcem,“ nárokoval si Dean, tak mu ponúkala pohár, ale on iba zbozkával to, čo z nápoja zostalo na jej – už trochu teplejších perách -, a potom si tie svoje pery oblizol.
„A fakt. Ale prečo mne dá vždycky na vyliečenie niečo, z čoho mi je ešte aspoň týždeň zle a tebe dá toto?“ ponosoval sa.
Jane sa zasmiala a všetky prikrývky sa zatriasli. „Asi po mne ide.“
„No tak to teda nie,“ odmietal to a pritiahol si ju ešte bližšie k sebe, „s ňou by som do trojky nešiel.“
Pozreli sa na seba a vybuchli smiechom.
„To by si nebol ty, keby si niečo také nezapotil, však?“ uškŕňala sa a automaticky mu hladkala brušné svaly. „Mimochodom, prečo si povedal, že to, keby si prechladol, by bolo fajn? To by nebolo fajn, to by bolo nefajn.“
„Nooo...“ začal, ale Jane mu musela skočiť do reči.
„Tak to čakám nejakú úchyláčinu, keď sa tak ksichtíš.“
„Ty si úchyl, ak to berieš ako úchyláčinu, to sme si už raz vyjasnili,“ pripomenul jej. „Tak, ale, len si to predstav – že by som ležal chorý v posteli a ty by si ma tam obletovala s nejakými čajíkmi s chľastom, pravdaže,“ uškŕňal sa, „no a potom by si ma doobletovala, lebo by som ti nenásilne, samozrejme, pristrihol krídelká a zrazu bum - pristávacia dráha – moja posteľ... ach jáááj.“ Dovysvetľoval, vyškieral sa a tváril sa nadmieru spokojne s vidinou svojej predstavy.
Jane sa naňho bez slova civela a trhalo jej kútikmi stále trochu nafialovelých pier. „Ja fakt nechápem, kam na toto chodíš. Naozaj pôsobivé,“ pokrútila hlavou, ale smiala sa a dopila pohár whisky.
„A to ti až teraz oznamujem, že mi to vnuklo nápad na trest pre teba, keď znova prehráš stávku,“ hovoril tajnostkársky.
Brunetka sa naňho skúmavo pozrela – už trochu vedela, ako pracujú jeho mozgové závity -, a zrazu vyvalila oči. „No to určite nie...“
„Ale hej...“ vytešoval sa lovec a prikyvoval hlavou.
„No to nie! Nedostal si ma ani do roztlieskavačskej rovnošaty, nemysli si, že ma oblečieš do nejakej sestričkovskej... v žiadnom prípade!“
Deanovi zažiarili oči. „Robíš z toho ešte väčšiu výzvu, aby si vedela.“
„No dočerta,“ zamrmlala a tvárila sa nespokojne. Potom sa však uškrnula. „Prečo si si vlastne taký istý, že práve ty by bol ten tretí v trojke so mnou a Ruby, há?“
Lovec prižmúril pohľad. „Tak toto si nemala.“ Vzal jej prázdny pohár z rúk a odložil ho.
„Nie, Dean...nie, nie, no tak, ááá, som skrehnutá, sám si to povedal...Dean...ááááááá!!“ reagovala, keď ju začal pod všetkými tými dekami, ktorými bola zavalená, strašne štekliť a obývačkou sa znova ozýval ich smiech.
*********
„Čo si o tom myslíš? Ale naozaj?“ pýtal sa Sam, ktorý sa opieral zvonka o dom a spolu s Ruby čakali na Bobbyho. Ani jeden z nich nemal chuť byť s nimi dvoma v jednej miestnosti, keď sa tam cukrujú.
Ruby, opretá hneď vedľa neho, si iba zamyslene vzdychla. „Úprimne? Ten démon v nej úplne šalie...také niečo som v živote nevidela...“
Sam bol ticho a ona vedela, že chce počuť viac.
„Vieš, keby si mohol vidieť normálneho démona – jeho pravú tvár -, videl by si ten rozdiel, medzi mnou a ňou. Ja som čistokrvný démon, takže iný démon hneď vie, keď sa na mňa pozrie, že toto telo je posadnuté. Lenže tým, že ona je aj človek a naučila sa zahnať svojho démona do úzadia, nevidí druhý démon nič. Iba tú jej ľudskú podobu až dovtedy, pravdaže, keď prídu na rad tie stresujúce situácie pre ňu. Ale teraz...ona bliká,“ vysvetľovala s čudným výrazom na tvári a Sam len napäto počúval.
„K tomu sa ten démon po nej rozlieza a znovu skrúca do klbka alebo čo, to sa proste nedá vysvetliť, vážne som to videla po prvýkrát...akoby sa z nej chcel dostať von alebo z nej niečo vypudiť, ja to fakt nechápem...ale ona to démonické v sebe tak dokonalo zapiera, že to proste necíti, možno to ignoruje...ja neviem...lenže potom sa to prejaví takto, že to telo to proste nejako nevydrží a reaguje tou zimnicou,“ hundrala a otrávene dodala, „je to celé čudné, ona je celá čudná a ide mi na nervy.“
Lovec by sa za iných okolností uškrnul, ale teraz sa len ostražito spýtal: „A nemyslíš si, že by mohla Deanovi ublížiť? Že by jej zrazu začalo hrabať, alebo čo??“
Ruby sa zasmiala. „Hrabe jej odnepamäti.“ No potom zvážnela. „Sam, myslím, že sa o svojho brata vôbec nemusíš báť. On si ju tak omotal okolo prsta, až sa mi to ani nechce veriť,“ pokrútila hlavou, ale vyzerala spokojná. „Aj keby sem teraz nabehla Lilith, tak by sa musela najprv dostať cez ňu a tá mrcha vnútri vie byť...húževnatá. Skôr by sa stalo niečo jej alebo Lilith, Dean je, podľa mňa, momentálne najbezpečnejší človek v krajine, pokiaľ ho tá krpaňa tak zbožňuje.“
Sam sa na ňu tak trochu vyhýbavo usmial a potom uprel pohľad na svoje topánky. Blondína sa zamračila.
„Po takejto správe by si sa mal vyškierať ako slniečko, Sam, čo sa robí? Vari nie si rád, že plán vychádza?“
Lovec sa na ňu znova pozrel. „Vieš, ono to bude tým, že som ten plán podporovať nechcel a ani nechcem. Ak sa splní to, čo si hovorila, že sa jej niečo stane alebo sa za neho obetuje...Deana to položí. Neprizná to, ale má ju rád. Ja to vidím.“

Démonka sa pozrela pred seba a videla prichádzajúce Bobbyho auto. Ticho zahundrala: „Byť tebou, radšej mám smutného brata ako žiadneho. Myslela som, že si na tom rovnako.“
*********
Bobby ani nechcel veriť, že Jane vôbec niečo bolo, pretože keď nabehol do obývačky, nebol na nej ani náznak toho, že pred niekoľkými minútami vyzerala ako človek práve vytiahnutý spod lavíny (ak si odmyslíme ten sneh a kalamitných psov, pravdaže).
Už bola znovu iba v tričku, usmiata, nedrkotala zubami a začala vyrývať do Ruby, takže všetci vedeli, že je v poriadku. Starší brat si preto s pokojnejším svedomím zbalil veci a chystali sa aj so Samom vyraziť do Huronu.
Dean práve vošiel do obývačky, hodil sa na gauč vedľa Jane, okázalo pustil svoju zbalenú tašku k jej nohám a zaklipkal očami. Hneď ako to Jane zbadala, vedela, čo má robiť.
„Áááách, Carlos, láska moja jediná, kamže sa poberáš od môjho srdca???“ spýtala sa prehnaným telenoveláckym tónom a Bobby so Samom, ktorí sa potichu rozprávali v kuchyni, začali hundrať a prevracať očami, lebo vedeli, čo príde.
„Óóóó, Juanita, svetlo mojich očí, v ústrety zlu musím ísť, povinnosť ochraňovať bezbranných ľudí pred netvormi ma volá...“ odpovedal jej, na čo sa teatrálne objali.
„Mohli by ste s tým už konečne prestať???“ spýtal sa otrávene Sam.
„Moja milá...Diego, brat môj otravný, už na mňa volá, ísť musím...“
„Chvíľa rozlúčky sa blíži...ááááááááááááách...“ vzdychla si dramaticky a jemnučko a krátko sa pobozkali. Dean však s Jane urobil otočku, takže teraz ležala na jeho kolenách a zbozkával jej ruku od dlane až po krk ako Gomez Addams vždy bozkával Morticiu.
„Óóóó, Carlos, koľkáto spaľujúca vášeň na konci nášho príbehu...“ dodala a obaja sa začali strašne rehotať.
„Okej, ta da da dáááá, koniec časti,“ ozval sa znova Sam. Toto robili Dean a Jane vždy, keď odchádzali na lov, aby nejako odbúrali stres z toho, že spolu dlhšie nebudú a z toho, že by sa im mohlo stať niečo zlé. Sem-tam si akurát zmenili meno a podľa vývoja situácie zahrnuli zápletku – Ruby bola napríklad Juanitina šialená sesternica Rebeca a Bobby namrzený komorník Adolfo.
„Za chvíľu sa spod toho gauča začne valiť med.“
„Vy ste úplne šibnutí,“ zapojil sa do toho Bobby.
Dean sa pozrel na Jane, stále ležiacu na jeho kolenách.
„Vraj šibnutí,“ krútil hlavou.
„Nemajú nás radi,“ vzdychla si okato Jane.
„Asi im kradneme sledovanosť,“ uškrnul sa Dean a z gauča sa ozval výbuch smiechu.
„Bože...“ prevrátil očami Sam, „čakám ťa v aute, Carlos.“
Bobby sa tiež niekam vyparil a tak zostali sami. Dean urobil s Jane otočku späť, takže znova normálne sedela vedľa neho a zrazu ho tuho objala.
„Asi ťa nijako nepresvedčím, aby ste tam nešli, však?“ pýtala sa trochu tlmeným hlasom. Toto urobila prvýkrát – síce nikdy nevyskakovala meter dvadsať, že idú loviť, ale neodhovárala ho. Bola to predsa jeho robota - presne ako keby bol nejaký podnikateľ, ibaže toto bolo o trošku nebezpečnejšie -, ale teraz mala strach z toho, že by ho nemala na očiach.
„Nevidím, že by si mala na sebe nejakú sexi rovnošatu alebo aspoň nič, takže smola,“ uškrnul sa.
Tlmene sa zasmiala. „Pako.“
„Nebudeš sa predsa báť,“ povedal a prešiel jej rukou po vlasoch. Nebola to ani otázka, ani prosba, skôr presviedčanie.
„Nemám čoho. Vrátite sa živí a zdraví.“ Stále ho nepustila z objatia.
Dean sa zasmial. „Ja to „zdravý“ vynechám.“
Jane sa okamžite kúsok odtiahla a trochu vyplašene sa naňho pozrela.
„Zabudla si? Chcem prechladnúť, nie?“
Brunetke viditeľne odľahlo a usmiala sa. „Si strašný, neznášam ťa.“
„Hrozne mi ideš na nervy,“ usmial sa tiež a dali si dlhý vášnivý bozk, takže chvíľu bolo v obývačke úplné ticho. Potom zostali navzájom opretí o seba čelami a pretrvávajúce mlčanie prelomil Deanov tichý hlas.
„Mobil zapnutý a pri sebe, jasné? Keby niečo, okamžite volaj. A sama z domu nevytiahni ani pätu.“
Poslušne prikývla.
„Dean, ja viem, že aj keď ti poviem, aby si si dával pozor, aj tak si ho dávať nebudeš a radšej budeš všetkých okolo seba bezhlavo zachraňovať, ale...uisti sa, že na blízku bude niekto, kto zachráni aj teba, okej?“
Lovec sa usmial, pohladkal ju po líci a dal jej poslednú pusu. „Čau, Juanita.
„Čau, Carlos.“
A Carlos sa zdvihol a za chvíľu ho nebolo; a Juanita vedela, že jej nič z toho, o čo ho prosila, nesľúbil.
*********
Bratia vyrazili, Sam si chvíľu Deana doberal kvôli Carlosovi, ale potom prešli k prípadu. Huron fakt nebol ďaleko a to staršieho brata potešilo – keby niečo, k Bobbyho domu sa dostanú rýchlo.
„Dean, ešte stále tu máme tú vecičku s tými spriaznenými – čo s tým? Lilith si to fakt dobre vymyslela...“ hundral Sam a Dean sa naňho vyčítavo pozrel.
„Neoceňujem to, tak to neber, ale sťažila nám to teda poriadne – ako máme vedieť, ktorý spriaznený, je fakt spriaznený a ktorý spriaznený je len donútený iným spriazneným byť spriaznený??“
Sam sa tváril frustrovane a Dean len so slabým úsmevom zavrtel hlavou – takáto nezrozumiteľne zrozumiteľná vetná skladba mu pripomenula vyjadrovanie jednej polodémonky.
„Sammy, čakal som, že na niečo prídeš ty – tebe väčšinou napadne niečo šibnuté, čo potom našťastie funguje -, ale teraz žiadne nápady?“
Mladší brat potočil hlavou. „Ide ma z toho poraziť,“ zašomral, „všetci tí, ktorí nás chcú zničiť, presne vedia, ako na nás... predhodia nám šialencov a nevinných ľudí, pričom všetci vyzerajú šialene, a stavia na to, že sa vždy presvedčíme, či sa tým chudákom dá pomôcť, lebo vedia, že ich len tak nenecháme...a ostatok zatiaľ útočí... je to celé čoraz ťažšie, náročnejšie...“
Starší lovec sa pozrel na výraz jeho tváre – bol vystresovaný, namrzený, možno nešťastný. Akoby si za tieto dni vymenili role – on bol ten, čo bol zrazu plný nádeje a Samova nálada bola stále na hranici výbuchu. Preto sa aj s Jane dohodli, že pokiaľ sa bude dať, všetko cukrovanie, bozkávanie a podobne zostane za dverami ich izby a nebudú Sama vytáčať, hoci povedal, že mu to nevadí. V podstate to fungovalo tak, ako keby sa nič nezmenilo; Dean a Jane sa k sebe na verejnosti dokázali správať len ako priatelia a tak sa nemal nik na čo sťažovať. Až na tie krátke telenovelácke výstupy, to bolo tak všetko.
Sama však Jane už dávno prestala štvať – aj keď ju práve nemohol pasovať za jeho obľúbenú osobu -, ale pokiaľ bol Dean šťastný, bolo mu jedno, že je polodémonka. Ak mal povedať pravdu, už dávno ho nevidel takého spokojného a všetka tá spokojnosť z neho vždy sálala miestnosťou, v ktorej bol, takže vždy bol zrazu spokojný aj Sammy a ani nevedel prečo.
„Pozri, viem, že je to horšie, než to bolo kedykoľvek doteraz...ale to neznamená, že sa z toho nedostaneme,“ povzbudzujúco naňho žmurkol, „nakopeme všetkých tých zmrdov do zadku a bude pokoj.“
Mladší brat prikývol, aj keď mal chuť povedať mu na to niečo negatívne. Momentálne mu nezáležalo na ničom tak veľmi, ako na tom, aby jeho brat nestratil nádej.
*********
Ruby mala zostať na Samov pokyn (nech kontroluje Jane a jej čudné stavy) do večera u Bobbyho – ten nenamietal, aj tak tam bola tak často, že to už prehliadal -, a práve sa nechápavo pozerala za Jane, ktorá, asi po pätnástich minútach, čo bratia odišli, začala byť čudná. A potom ešte čudnejšia, čo si všimol aj Bobby. Stále sa ovievala, zhlboka dýchala a začala sa potiť. Blondína videla, že ten démon sa v nej úplne bláznivo vrtí, teraz to vyzeralo ešte zvláštnejšie, než predtým. A Jane práve zrazu preletela obývačku s vysvetlením, že je jej strašné, ale strašné teplo a ide sa hodiť pod sprchu.
O desať minút na to prišla späť do obývačky, aby ich oboznámila, že je jej už fajn a naozaj vyzerala, že je v poriadku. Na to sa otočila a vyšla hore schodmi do svojej izby. Bobby sa dosť dlhú chvíľu mračil – vedel, že toto je divné, ale nevedel a nechápal, čo sa s ňou deje. Obzrel sa mrzuto na Ruby a hneď sa zatváril inak, pretože démonka vyzerala, akoby si v hlave všetko rovnala a zrazu jej niečo dávalo zmysel. Plesla si po čele a uprela pohľad na Bobbyho.
„Ja už viem, čo jej je! Presne viem, čo jej je! Že ma to skôr nenapadlo!!“ hovorila rázne a isto, no nie radostne.
„No tak hovor, nie??!!“
Ruby však teraz nemala v pláne niečo vysvetľovať, ale rýchlo vybehla za Jane.

Chvíľu predtým
Jane vošla do svojej izby s tým, že si asi nachvíľu ľahne –z tých blbých zmien jej telesnej teploty bola unavená. Zavrela za sebou dvere a zrazu pocítila v hrudi silný tlak a v bruchu nehorázny kŕč. Načisto jej to zovrelo pľúca – nemohla dýchať, nieto ešte zakričať na Bobbyho. Okamžite si chcela ísť sadnúť na posteľ, no zrazu zacítila otrasnú bodavú bolesť v hlave a v strede cesty sa zrútila na zem. Vedľa nej len zostal smutne ležať jej mobil, v ktorom svietil telefónny zoznam na mene Dean.
*********
Bratia dorazili do Huronu a cesta im trvala ani nie 45 minút, keďže šoféroval Dean. Ako prvú mali po ceste mestskú márnicu a tak sa aj s odznakmi FBI zastavili najprv tam.
Telá boli skutočne na nepoznanie – zostala z nich iba kôpka kože, kostí a vnútorností. Patológ bol na tom rovnako ako oni dvaja – nik z nich nevedel, čo by mohlo v tomto meste premeniť človeka na kašu takýmto spôsobom.
Obaja zhnusene vyšli z nemocnice a chystali sa preskúmať miesto činu. Dostali sa do pekne zariadenej kuchyne rodinného domu – až na tie tri obrovské krvavé fľaky na zemi -, a dom sa bez svojich zvyčajných obyvateľov ozýval prázdnotou a tichom. Prechádzali miestnosťou a zhrozene sa obzerali – krv bola dokonca aj na stenách. Sama až zamrazilo, keď rozmýšľal, ako to tu asi prebiehalo. No zo zádumčivosti ho vytrhol lenivý mužský hlas.
„Ale ale ale, sami bratia Winchesterovci, koľkáto česť,“ zasmial sa Ryan a v ryšavej žene, ktorá stála za ním, Sam spoznal Deboru.

dzajnisko vynikajúce super úžasné skvelé pokračovanie tie stavy v ktorých je Jane napadá mi jedno vysvetlenie uvidíme či pôjde o to a to ako sa o ňu Dean staral super a ten rozhovor Sama a Ruby ten sa mi zdal divný o akom pláne hovorili no a ten záver už nech je pokračovanie a rýchlo a ešte tá telenovela to bolo dobré

Tak dobre, myslela som si, že infarktovejšie ako v tej predchádzajúcej časti to skončiť nemohlo, ale ty si mi opäť dokázala, že mohlo.
A že Ryan? Tak toto dobre nedopadne! Bojím sa o nich, bojím!
Tá telenovela ma vážne dostala, len toho opatrovania bolo málo na mňa.
Inak, znova sa musím opakovať, bolo to úchvatné!!!!

užasne pokračko to ako sa Ruby starala o Jane bolo fakt dojímavé a to čo jej hovorila
tá telenovevolá rozlúčka sa mi strašne páčila
a koniec čo sa s z Jane deje? a to stretnutie z Ryanom. mám pocit že už ide do tuhého.
opäť obrovská poklona

dzajnisko
čo je s Janey?
inak super pokračko aaaaaaa pls rychlo rychlo dalsie,lebo ryan s to neni dobre
a ta telenovela nemala chybu
EDIT: inak mam tušak..až 3 čo by jej mohlo byť

Tý jo! Koukám jak puk! Copak se nám to s Jane děje? Jsem moc zvědavá, na co Ruby přišla! Jinak jsem nečekala, že to dokážeš ukončit ještě napínavěji než předchozí část, ale mistrovsky se ti to povedlo. Bráškové stojí proti Ryanovi a Jane jim nemůže pomoci, protože leží v mdlobách na zemi v pokoji! Mazec!!
Při té jejich telenovele jsem se smála To asi opravdu může napadnout jen je dva Ale mám takový pocit, že Jane něco tušila, když znenadání nechtěla Deana pustit, co?
Skvělá povídka Opravdu se nemůžu nikdy dočkat další částí!!!

Takže úžasné dzajnisko . Nedá mi to aby som si nerýpol trošku. Mne tak chýba akcia. Vieš nejaké cool bitky, len nech tam je aj Jane, keď si už tak naznačila že má nehorázne veľkú moc .
Takže ďalšia z mojích jasnovideckých predtúch - Podľa mna to Jane nevydrží a démon prevezme kontrolu. Jane tak zabije veľa ľudí a tak aj nakoniec Ryana aj s Lilith. - No také aké moje predstavy.
Anyway. Dúfam že to skoro tak skoro nehodláš zabaliť a že na nás čaká ešte nejaké to surprise.
Anač simply the best

óóó, ďakujem, ďakujem, ďakujem ste úplne úžasní dávate sem také komentáre, že ja som ako omámená radosťou
- ach jaj, takže zopár ľudkov tu má už aj teórie, čo sa deje s Jane no som zvedavá, kto sa trafí poviem len, že bohvieako jej nie je
- ehm, telenovela rozmýšľala som, či to sem dám, už som to tu mala nakódované aj bez toho, ale potom som si povedala, že nech je haluz, kým sa ešte dá som rada, že také dočasné (?) pominutie mojej mysle sa vám páčilo
- no ako...sorry, za infarktové stavy...to fakt nie je cieľom tejto poviedky
- chúďa Ruby: nepomôže Jane, bratia sa naštvú; pomôže Jane a ona sa štve sama na seba
- hmm...bitky nesľubujem...skôr nepríjemné rozbroje a nejaký ten zvrat
- btw, lentilka, to, o čom sa bavili Sam a Ruby - ten plán, je v týchto riadkoch https://supernatural.canadaboard.net/forum-f33/topic-t376-270.htm prepáč, ale už ani nevidím, nechce sa mi to tu vypisovať viem, som hrozná
- keby ste hocikedy niečo z tejto poviedky nechápali, len sa pýtajte, pokúsim sa objasniť všetko, čo môžem
som neskutočne šťastná, že to čítate a že vás to baví budem sa snažiť hodiť sem pokráčko čím skôr ALL so much!!!

človiečikovia, mám tu ďalšiu časť - dokonca okrúhlu, tridsiatu
btw, Deanove myšlienky sú písané iným fontom - aby ste vedeli, že to nehovorí nahlas
tak si to užite
************
No v tom sa z obývačky ozval výstrel, na to obaja počuli zvuk, akoby sa popri stene zošuchlo telo a zhrozene na seba vyvalili oči.

Pred asi dvoma hodinami
„Ale ale ale, sami bratia Winchesterovci, koľkáto česť,“ zasmial sa Ryan a v ryšavej žene, ktorá stála za ním, Sam spoznal Deboru.
Deana skoro porazilo, ale hneď precitol. „Och, to snáď nie, dovalil sa nám sem pán Hriech osobne, Sammy, priprav si pamätníček.“
Ryan sa zasmial (nik si nemôže byť istý, či to nebral vážne), no starší lovec ani okom nemihol, v sekunde vytiahol colt a vystrelil. Démon však iba mávol rukou a guľka zostala vo vzduchu tesne pred jeho srdcom a spadla na zem.
Uškrnul sa. „Tak takto by sme sa teda nedohodli.“
A zatiaľ čo sa Dean našiel ako prikovaný na kuchynskej stoličke, Sama prišpendlil Ryan na stenu za ním. Dean nevidel nič okrem Ryana, ktorý s nepríjemným úsmevom zo zeme dvíhal colt a Sam videl akurát Deboru približujúcu sa k nemu s lačným pohľadom, vyškierajúceho sa Ryana a chrbát svojho brata.
„O bračeka sa neboj, Debora ho zatiaľ zabaví...“
Položil na kuchynský stôl zbraň a sadol si na druhú stoličku oproti Deanovi, ktorý sa snažil otočiť, aby videl, čo je so Samom, ale márne. Ani si nechcel predstaviť, čo pod tým „zabaví“ myslel.
„Ha, teraz žiadna sarkastická pripomienka? Okej, tak budem hovoriť ja.“
Krátko sa zasmial a Dean nehovoril nič, čakal.
„Hm, čože vás tak zdržalo? Debora sa tak pekne postarala o návnadu a vy sa niekde flákate...“
Dean sa radšej tváril, že tú jeho druhú vetu nepočul, lebo by ho na mieste trafil šľak.
„Poznáš svoju bývalú, vieš, aká je to dračica, nechcela ma pustiť,“ neodpustil si Dean.
Ryan zrazu nesedel na stoličke oproti nemu, ale vstal a tresol jednu Deanovi takou silou, že sa lovec našiel na zemi. Mal pocit, že sánka opustila jeho tvár a povaľuje sa niekde v druhej miestnosti. Hneď na to si pomyslel na Jane – ak jej len raz takú vrazil a prežila to, tak to klobúk dolu.
„Deb, nelep sa tam naňho, radšej poď zdvihnúť tohto,“ zašomral Ryan, na čo sa démonka musela nechcene odpútať od Sama a so stále neprítomným výrazom v jej hnedých očiach preplietla vo vzduchu prstami. Deana, bez toho, aby sa ho niekto dotkol, nejaká sila znova posadila slušne na stoličku oproti Ryanovi, ktorý si zrazu listoval v časopise „Housing“ . Očividne nemal chuť ani pohnúť prstom a na takéto veci využíval Deboru, teraz si len zaujato prezeral nejakú stránku a nejavil o krvácajúceho Deana žiadny záujem.
Zrazu však zamyslene prehovoril: „Čo si myslíš o tejto poličke??“ Otočil časopis na lovca a ukazoval peknú čiernu skrinku pod televízor.
„Oplieskam ti ju o hlavu, ty zkurvysyn,“ zahučal Dean tak výhražne ako mohol popri rinčaní v hlave a ústach plných krvi.
Ryan sa zasmial, nepatrne zavrtel zápästím smerom k Deanovi a lovec mal pocit, že mu vnútornosti začali horieť. Všetka tá bolesť vystreľovala do každej jednej žily, do každého jedného svalu a už sa ozývala aj boľavá bránica.
„Už som si zvykol, že som jediný s dokonalým vkusom,“ povedal Ryan skromne, „vlastne, klamem, nemusel som si zvykať, pravdaže som to vedel.“
Deanom stále lomcovala bolesť v každej časti jeho tela, vypľúval krv a nešťastne fučal.
No vtedy sa ozvalo fučanie aj za ním – Dean Sama celý čas vidieť nemohol a ani netušil, že Ryan mu zabránil hovoriť – presne tak, ako Deana umlčal tento istý démon vtedy, keď sa stretli prvý raz. Ryan sa Samom nezaoberal, takže ani on, ani jeho brat nevideli, ako si ho po stene Debora zošuchla nižšie, aby sa vysokému lovcovi mohla pozerať do očí. Ani jeden z nich nevidel, ako mu prechádzala po svalnatých rukách, hrudi, vypracovanom bruchu a náruživo ho bozkávala. Teraz však Sam začal fučať – a to tiež od bolesti, ako jeho brat – démonka stála pri ňom s nožom. Bol to presne ten nôž, ktorým Carson kedysi ohrozoval Jane a ona ho potom dala bratom, keďže Ruby sa toho svojho odmietala vzdať. Ten nôž bol znova zakrvavený, ale tento raz od Samovej krvi; košeľu mal rozopnutú, na jednej strane odhrnutú a tričko roztrhnuté; a na mieste, kde sa kedysi vynímalo tetovanie proti posadnutiu, bola teraz akurát škaredá krvácajúca rana. Vyzeralo to, akoby to démonka zoškrabla a nie veľmi príjemným spôsobom.
„Debora, čo stváraš??“ pýtal sa stále sediaci Ryan a Debora sa naňho bezmocne pozrela.
„Veď sa naňho pozri, vyzerá ako...ako boh...“ vzdychla si a nemohla odtrhnúť oči od mladšieho lovca, „ja nechápem, prečo Jane ide po tom jeho bratovi, veď...on je...Dean nie je ani zďaleka taký krásny ako Sammy...ááách...“ Démonka si zahryzla do pery a znova Sama pobozkala.
Teraz už začal fučať aj tretí chlap v miestnosti, ale nie od bolesti. „Debora, nebuď nechutná, je to lovec, nezahadzuj sa mi tu zo spodinou...“
„No...na to som myslela,“ prikývla nadšene a vrtela nožom vo vzduchu, „čo keby si mi ho nachvíľu posadol? Ja potrebujem vyskúšať to jeho telo...“
„Debora...!“
Dean aj Sam len šokovane pozorovali stupňujúcu sa žiarlivostnú scénku a nevedeli, či sa smiať alebo čakať niečo zlé.
„Ale no tak, hodinka v tomto krásavcovi ťa nezabije,“ presviedčala ho s tvárou obrátenou stále na Sama a prechádzala mu rukami po bruchu, „iba ti to prospeje...vlastne, čo keby si v Samovi potom zostal nastálo?“
„Ja...nemienim...posadnúť...nikoho iného!!“
„Pche...“ zamračila sa, ale stále vyzerala, že na Sama o pár sekúnd skočí – s Ryanom v jeho tele alebo nie, „ja už fakt chápem tú Jane, že ťa za chrbtom stále podvádzala, však si celý opotrebovaný a nemieniš s tým nič urobiť a...“
No vetu už nedokončila, pretože Ryan sa k nej prirútil a bez varovania jej od zlosti zlámal väz. Potom si založil ruky na prsiach a čakal. Zrazu sa však ozval Deanov ubolený, ale pobavený hlas: „Kámo, takto sa problémy s kočkou neriešia...alebo teba baví spávať s mŕtvolami?“
„Sklapni,“ precedil, znovu mávol rukou smerom k Deanovi a ten vrčal od bolesti. Oproti tomu, čo sa dialo v jeho tele teraz, bolo to predchádzajúce mučenie ako porezanie sa o list papiera.
Démon však stále čakal opretý vedľa mladšieho brata, oblečený v tmavých rifliach, tenkej značkovej svetlosivej mikine a čiernom saku, podupkával si nohou a zazeral na Sama.
„Ty máš tak úžasné šťastie, že ťa musím prenechať Lilith,“ zamrmlal a pokrútil hlavou. V tom sa Deborine telo zamrvilo a ona otvorila oči.
„Vstávaj,“ prikázal jej a posunul ju nohou. Debora sa omámene postavila a chytila sa za krk.
„Ty si taký dement, Ryan, vieš ako to bolí?!“
„Nelamentuj a vypadni si hľadať nejaké telo, čo nehnije,“ usmernil ju protivným naštvaným hlasom a démonskou silou ju doslova vytresol z kuchyne.
„A nech je tá nová kočka blondína! Ryšavej ťa už mám až až.“
Démon sa znovu zdal ako-tak pokojný a sadol si oproti chichotajúcemu sa Deanovi.
„Je ti niečo smiešne, Winchester??!“ spýtal sa príkro.
Na to lovec prikývol, aj keď s istotou očakával bolesť. Ten, čo teraz prežíval muky, bol však jeho brat.
„Okamžite s tým prestaň, ty bastard!!!“ kričal Dean, keď on nepocítil nič a počul len Samov prerývaný dych, ktorý jasne naznačoval, že mu nie je najlepšie.
„To aby si vedel, že nie si natoľko silný, aby si si mohol zo mňa robiť srandu...“ uškrnul sa. „Ale poďme konečne k veci...kvôli tomu, prečo ste vlastne tu...“
Ryan sa zahemžil na stoličke, preplietol si prsty na rukách a pozorne sa zadíval na Deana. Tie jeho elektrizujúco modré oči boli také čudné, že mu z toho pohľadu skoro začalo byť zle.
„Ako sa má moja Jane?“ spýtal sa medovým hlasom.
Dean mal na jazyku toľko sarkastických odpovedí, no nechcel, aby kvôli tomu ten démon týral jeho brata a tak radšej nepovedal nič.
Chvíľu bolo ticho.
„Hm. Keď som ju za vami posielal, ani som si nemyslel, že mi bude tak chýbať. Ale to vieš ty sám najlepšie, však? Je dosť problém odtrhnúť sa od nej.“ Stále sa tak nechutne usmieval.
To nie je pravda, Dean, nenechaj sa vyprovokovať, iba oblbuje. – opakoval si mlčky Dean sám pre seba.
„Vie byť rozkošná, všakže? Neodolateľná. Len čo otvorí ústa, tak si ťa získa. Nabulikala ti do hlavy všetky tie nezmysly - ako už nechce byť démonom, ako chce moju a Lilithinu smrť, ako ťa vytiahne z dohody... a ty si jej to všetko zhltol.“
Pokoj, Dean, pokoj, veríš jej, nie jemu.
„Vidím na tebe, že mi nechceš veriť...takže robotu si odviedla dobre,“ uškrnul sa. „Oblbla aj Winchesterovcov...toto sa mi na nej vždy páčilo...nikdy sa nestalo, aby si niekoho neomotala okolo prsta, keď sa jej zachcelo...a ty hlupák, si jej uveril.“ Démonovi sa to zdalo očividne ohromne zábavné a rozosmial sa. „Živo si viem predstaviť, že už vtedy, keď prvýkrát roztiahla nohy, by si jej zniesol aj modré z neba,“ stále sa chichotal.
Dostať sa tak ku coltu...
„Myslíš, že prečo som jej vtedy v dome u jej pestúnov neublížil? Absolútne ti nenapadlo, že to bola len fraška? Vôbec ti nedošlo, že po tom, ako odídeš do pekla, sa chystá odpraviť ti brata, všakže?“
Tak počkať. ČO?!?!
„Á, tak už sa chytáš, to som rád,“ zareagoval, keď na sekundu zazrel Deanov chvíľkový zaskočený výraz, „vám ľuďom to vždy dopína tak pomaly.“ Prevrátil očami a pozrel sa na hodinky.
„No, Lilith si za chvíľu príde pre Sama – nakoniec sa rozhodla, že to potešenie umučiť ti bračeka na smrť tomu môjmu zlatíčku neprenechá...a ja si potom beriem na starosť teba, aby ti nebolo ľúto...vieš, som dosť žiarlivý a nepáči sa mi, že moje dievčatko mal niekto iný...“
Nie, toto nemôže byť pravda, nie Jane, ona nie, prosím...
„Hm. Lil je taká milá, že ti dnes zruší dohodu,“ oboznamoval ho, „ale nerob si nádeje – chce len, aby si videl, ako tvoj brat umiera a to by inak nemohla - keby tvoja dohoda platila a prvý zomrie Sam, je samozrejmé, že si z dohody von –, lebo mi chce vyhovieť - ako finále mám pre teba pripraveného takého malého chutného hava, ak ti to nevadí. Takže nachvíľu si môžeš užívať, že je po dohode, ale aj tak zomrieš ako keby si bol stále zapredaný. Och, a, áno – neboj sa, do pekla pôjdeš, nesklameme ťa.“
Naser si.
„Ale keďže mám dnes výnimočne dobročinnú náladu a chcem si skrátiť tú chvíľu, kým sem príde drahá Lilith, tak ti ešte pred tým, než uvidíš, v mukách umierať svojho brata, poviem o Jane zopár pikošiek, čo ty na to?“
Deana triaslo od hnevu a venoval mu ten najodpornejší pohľad na aký sa zmohol.
„Milé,“ usmial sa na to a po chvíľke spustil svoje rozprávanie. „Vieš, Lilith je odnepamäti jeden z najsilnejších démonov. Zo silou, pravdaže, prichádzajú rôzne ambície a ona ich má viac, než dosť,“ zachechtal sa a pozrel na Sama, ktorý stále nemohol rozprávať. „Každopádne, ako chodila po svete, objavila niekoho, kto by sa mohol svojou silou rovnať tej jej,“ samoľúbo ukázal na seba, „a urobila si zo mňa najsilnejšieho spojenca. A hoci som nechápal prečo, vždy sa rozhliadala po niekom ďalšom takom silnom. Celé tisícročia sme neobjavili nikoho, naozaj nikoho, kto by sa javil ako silnejší, než ktokoľvek naokolo a mohol a chcel sa pridať k nám. Chceli sme nejakú mladú krv a nikde nič. Až nejakých trinásť rokov dozadu sme zistili, že sme toho „niekoho“ mali celú dobu pod nosom...a že sa nám o toho „niekoho“ vlastne postaral sám mocný Azazel - mimochodom, vďaka za jeho odstránenie, dosť nám liezol na nervy.“ Uškrnul sa.
Preboha, nie...nech nepovie to, čo si myslím, že povie...
Ryan sa stále uškŕňal. „Hm. Presne tak, krv, ktorá je zodpovedná za smrť celej tvojej rodiny – teda až na Sammyho, ktorého si si na pár mesiacov znova vykúpil do ríše živých, - splodila jedno z najsilnejších stvorení, aké kedy po povrchu zemskom chodili...“
Dočerta, nech už konečne zavrie tú hubu...toto nebudem počúvať...
Démon sa pri pohľade na Deanov rozorvaný výraz zatváril víťazoslávne a začal hovoriť dramaticky pomalým hlasom.

„Jane...Lauren...Devornová...je posledným žijúcim potomkom Azazela.“
Dean nehol ani brvou. „Klameš,“ ozval sa výsostne nasratým tónom. Moja Jane nie je žiadnym potomkom skurveného Azazela.
Ryan sa znova rozosmial. „Myslíš? A načo by mi to tak asi bolo??“ smial sa, „vieš, chcel by som vidieť výraz tvojej tváre, keby sem teraz nabehla s tými jej sexi fialovými kukadlami a rozmetala ti brata na kusy, myslíš, že potom by si už uveril??“
Teraz sa zasmial aj Dean, no nie radostne. „No kdeže ju máš, chcem ju vidieť.“
Ona by to nikdy neurobila.
Démon pohol hlavou nabok a stále sa nepríjemne usmieval. „Ako ju poznám, práve vraždí toho tvojho priateľa, toho Bobbyho... a možno aj celé mesto, ja ti neviem.“
Dean sa uškrnul. „Naozaj ma to mrzí, ale márne si sa snažil, neverím ti ani slovo,“ oboznamoval ho predstieraným smutným tónom.
Ryan neveriacky pokrútil hlavou. „Si obyčajný hlupák, Winchester. Myslíš si, že inak by sa ženská ako Jane na teba vôbec pozrela? Na zapredaného skrachovanca, slabocha, čo nedokáže pochopiť, že to, čo je mŕtve, má mŕtvym zostať?“ hovoril pomaly a vychutnával si každé jedno slovo, „krásna, silná, bohatá by sa zahadzovala s nejakým otrhancom, ktorý si myslí, že keď zachráni za celý svoj mizerný život zopár ľudí, svet bude lepší?? Tomu ani sám neveríš.“
Chvíľu urobil dramatickú pauzu a Dean sa ani nepohol. Stále sa na démona pozeral ľahostajným pohľadom, hoci vnútri sa v ňom všetko lámalo. Vedel, že o ňom má ten démon pravdu. Nechápal, čím si Jane zaslúžil a že s ním vôbec mrhala čas. A stále neoblomne veril, že o nej klame. On ju predsa pozná, vie aká je...jeho krásna, sladká, rozkošná Jane nemôže byť žiadne monštrum...
„Schválne, keby som nemal takú chuť zabiť ťa, možno by som ťa nechal žiť do jej narodenín. Vtedy zdedí všetku moc svojho prapredka, naberie plnú silu. Dúfam, že konečne v sebe zabije tú jej nechutnú ľudskú časť...a bude dokonalá...presný opak teba, ty nič.“
Zrazu sa v kuchynských dverách objavilo malé plavovlasé dievčatko. „Zdravím, páni, zmeškala som niečo?“ usmialo sa a prišlo bližšie k nim...a celú miestnosť zalialo oslepujúco biele svetlo.
Dean aj Sam okamžite stratili vedomie.
„Dramatické.“
„Dúfam, že si mu nevykecal niečo, čo to celé pokazí, lebo ma naštveš,“ zavrčalo dievčatko pri pohľade na Ryana, ktorý si znova listoval v „Housing“.
„Lil, viem, čo mám robiť, nestresuj,“ hovoril jej monotónnym unudeným hlasom a ani neodtrhol pohľad od časopisu. Lilith prešla k Deanovi, ktorému hlava odkvicla na plece.
„Ja len, že ťa poznám, niekedy sa správaš ako debil,“ zahundrala a prešla k Deanovi. Poobzerala si ho a rozčarovane vyhŕkla: „No nehovorím?! Prečo si ho mlátil?? Ako má Jane uveriť, že bude konať z vlastnej vôle, keď tam príde doráňaný? Dopekla, ty si fakt idiot.“
Ryan stále civel na stránku s pohovkami. „Myslel si, že je vtipný, tak som mu to vyhovoril. A, vlastne, prečo sa kvôli tomu tak štveš? Ako keby si ho do sekundy nevedela dať do poriadku. Choď sa pozrieť na toho druhého, Debora sa na ňom dobre bavila...“
Lilith zatiaľ prstami prechádzala Deanovi po tvári. Pod jej dotykom sa mu rana na pere zacelila a modrina na líci, ktorá začala škaredo opúchať zrazu zmizla. Mávla rukou a všetka krv, ktorú stratil, bola zrazu z trička aj pokožky preč. Naozaj vyzeral, akoby sa mu nič zlé nestalo.
„On ma teraz nezaujíma...ak sa toto podarí, táto tiahla vec s Winchesterovcami bude minulosťou...a môžem kašľať na nejakého vraj supersilného Sama,“ prevrátila očami, priložila dlane na Deanove spánky a sústreďovala sa. Ryan zostal ticho, bolo počuť iba šuchot stránok „Housing-u“.
Po pätnástich minútach sa od neho tak trochu vyčerpane odtiahla. „To snáď nie je možné...“
„Čo?“
Dievčatko neodtrhlo od Deana udivený pohľad. „Zvláštne... on ju má asi fakt rád, nemienil sa nechať presvedčiť, aby sa ju pokúsil zabiť...“
Démon zavrel časopis. „Fuj, veď tú zamilovanosť, či čo to akože má byť, z neho cítiť na kilometer,“ povedal zhnusene a striaslo ho. „Ale čo to znamená? Ty si to nedokázala?? Mimochodom, čo ak ju fakt zabije???“
„Nebuď smiešny, pravdaže sa mi to podarilo...a má ju rád, som si istá, že ju nezabije, len ju nehorázne vystraší a ona mu už viac nebude veriť...k tomu sa jej budú všetci strániť, keďže je Azazelova krv a budú si myslieť, že klamala... a tým pádom ju potom ľahšie oblbneš ty, tak ako sme sa dohodli...“
„Ten plán sa mi páči,“ ocenil to a ceril sa.
„Hm...ale toto je nezvyčajne silná myseľ, zaujímavé...“
„Zaujímavé alebo nie, aj tak ho roztrhá ten pes.“ Ryan vyzeral dosť spokojne.
„Hm, musím vymyslieť, ako ich dostať do pekla oboch...sú to pekní chalani, škoda by ich bola tu...tam dolu s nimi bude väčšia haluz...“
„Nechcem počuť nič viac,“ zavrčal Ryan a Lilith sa zasmiala.
„Vtipné, žiarliš už aj na ľudí, toto nemá obdobu...“ chichotala sa a popri tom pohľadom prechádzala po kuchyni, pričom ničila všetko zariadenie. „Tak a vyzerá to tu, akoby s nami niekto bojoval a zachránil ich.“
Ryan sa na ňu sústredene mračil a Lilith si na to unavene a unudene vzdychla. „Čo zas??“
Žiadna odpoveď. Dievčatko však asi vedelo, na čo myslí. „Mňa porazí,“ zahundrala, „tebe fakt vadí, že nás niekto akože porazí v predstieranej bitke?? Máš svoje dni, či čo?!?“
Pokrútila hlavou, keď si Ryan niečo frustrovane šomral popod nos. „Ideme,“ zavelila a on sa pohol za ňou. No do očí mu padol colt.
„Ten colt tu nechaj, nech ten jeho pokus o vraždu aj vyzerá dôveryhodne...keď ho budeme potrebovať, vieme, kam ísť.“
Odišli, bratov prestala držať Ryanova sila, takže Dean ochabol v stoličke a Sam sa zrútil na zem. No ani jedného to nezobudilo.
O nejaký čas trhlo Samovým telom a on pomaly otvoril oči. Zistil, že leží doluznačky medzi zničeným interiérom kuchyne a horúčkovite začal hľadať svojho brata. Opatrne sa zdvihol a rana po tetovaní ho strašne bolela. Našťastie sa mu košeľa ani tričko na ňu neprilepila – ani si nechcel predstaviť tú bolesť potom.
„Dean...hej, Dean, zobuď sa,“ preberal ho, keď ho našiel na tej istej stoličke, kde sedel predtým. „Brácho...“
Starší lovec sa zamrvil a otvoril oči. Rozhliadol sa po zničenej kuchyni.
„Čo sa tu, dočerta, stalo??“ hundral, keď stuhnutý vstával zo stoličky.
„Chlape, netuším...mali nás ako na podnose...a teraz sú preč?? A colt nechali tu?? A ty po tom všetkom zrazu vyzeráš ako zo škatuľky??Toto sa mi nezdá,“ vrčal Sam a obzeral sa po miestnosti.
Keď sa však Dean prebral úplne, jediné slovo, ktoré mu zahalilo myseľ, bolo „klamala“. Odrazu sa v ňom zdvihol strašný hnev.
„Ideme,“ oznámil bratovi hrozne naštvaným tónom, vzal colt a vyštartoval k autu.
Sam ho dobehol až pri Impale a v poslednej chvíli nastúpil.
Dean celý čas čučal pred seba na cestu, ktorá im trvala rekordných dvadsať minút a to aj s tým, že Sam ho presvedčil, že ak ich nechce zabiť, má aspoň trochu spomaliť. Mladší brat sa ho pokúsil všemožne upokojiť, ale vždy, keď spomenul niečo, čo malo čo len milimetrový súvis s Jane, Dean zúrivo dupol na plyn.
S uši trhajúcim škripotom zastavil Dean pred Bobbyho domom a chystal sa vletieť rovno do domu. Predtým sa však snažil donútiť Sama, aby zostal v aute, no on odporoval. Dean sa nadýchol, aby trochu utlmil všetok ten hnev v sebe a precedil len jedno slovo. „Madison.“
Sam zostal zarazene sedieť v aute a nevedel, čo robiť. Bol celý zmätený z tohto dňa, nevedel, čo si má myslieť, či ísť pomôcť bratovi, alebo ho ukecať, nech ju nevraždí – kto mohol vedieť, kde je pravda?
Dean však očividne nemal problém s tým, čomu veriť, a skoro sa zrazil s Bobbym vo vchodových dverách. Mal na tvári čudne nešťastný výraz. To Deana zarazilo.
„Dean, viem, že sme ti mali volať, ale nebol čas...“
„Čo sa stalo?“ pýtal sa netrpezlivo a nevrlo.
„Už je všetko v poriadku, aspoň myslím, no...“ ubezpečoval ho Bobby, „...Jane...ona...nachvíľu jej prestalo biť srdce...zastavil sa jej krvný obeh...ona...keby tu nebola Ruby, tak by...zomrela...“
„Bobby, choď za Samom, ja idem za ňou,“ prikázal mu Dean s kamennou tvárou a Bobby len prikývol. „Je v obývačke.“
Mladší lovec vošiel dnu a starší pomaly prešiel k Impale a vliezol na stranu vodiča.
„Sam, čo sa stalo s Deanom? Vyzeral strašne nahnevaný a to už aj predtým, čo som mu oznámil, že...“
„Bobby, Jane klamala,“ oznámil mu sucho.
Lovec nechápavo zaklipkal očami. „Prosím??“
Sam si vzdychol. „V Hurone sme narazili na Ryana a Deboru,“ začal a pri tom druhom mene ho zabolela rana na hrudi, „a on nám všetko povedal. Nie je tu, aby nám pomohla. Chce nechať Deana ísť do pekla a mňa potom predhodiť Lilith. Všetko to bolo iba akože. Skočila po Deanovi, ten sa do nej rachol a oklamala aj teba.“ Samovi s očí sršalo „ja som to hovoril“.
Bobby len zdvihol obočie a z nevysvetliteľných dôvodov sa uškŕňal. „Nie, to je blbosť.“
Sama to naštvalo. „Ako si môžeš byť tak istý?? Ako jej môžeš tak bezhranične veriť?? Čo urobila, že ťa tak oblbla, preboha??!!“
„Sam,“ začal Bobby pokojným hlasom, „jednoducho viem, že je tu, aby pomohla. Ak nezachráni tvojho brata ona, tak už nik.“
„Toto je neuveriteľné,“ zasmial sa Sam hystericky, „je ti jedno, čo povieme my, ale to, čo ti do hlavy nahúdne ona, tomu okamžite veríš!!“
„Jednoducho ma presvedčila. A keď tvoj brat bude v júni nadávať, ako vždy, že mu je nechutné teplo a ide mu to na nervy, tak uveríš tiež, že celú dobu chcela pomôcť.“ Bobby mal na tvári vážny výraz.
Mladší lovec už však nemohol zabrániť svojmu výbuchu. „Bobby, ona je Azazelov potomok!!! Ako by mohla chcieť Deanovi pomôcť???“
Staršiemu lovcovi po prvýkrát za tento rozhovor padla od hrôzy sánka. „To máš odkiaľ???“
„Ako vidím, s týmto sa ti asi nezdôverila,“ rypol si Sam.
„Kto to povedal?? Sam, hovor!!“ Bobby teraz vyzeral naozaj vystrašene.
„Záleží na tom? Hovoril som, Ryan nám všetko povedal.“
„DOPEKLA!!!“ zahromžil Bobby a potom sa zhrozil ešte viac, hoci sa nezdalo, že by to bolo ešte možné. „Dean, si myslí, že ona celý čas klamala????“
Zo Samovho výrazu vyčítal kladnú odpoveď a okamžite vybehol z auta. Za ním vyrazil aj Sam.
„Bobby, čo sa deje?!“ hovoril náhliac sa popri ňom.
„Sam, ona skoro zomrela, je slabá ako mucha... Dean by ju teraz zabil aj fackou...“
Mladší lovec sa zamračil. „Nechápem, čo to má s tým spoločné.“
„Chlapče, ona vôbec nevie, že Azazel je jej predok!!“ Dorazili k domu. Zvnútra zamknuté.
Sam v okamihu zamrzol. „Ty si to vedel?? A nič si nepovedal?? Ako to, že ona o tom nevie??“
Bobby bez váhania vyrazil dvere na svojom vlastnom dome. „Hej, viem o tom už dlhšie, ale viac neskôr, teraz musíme od nej dostať tvojho brata, kým neurobí niečo, čo...“
No v tom sa z obývačky ozval výstrel, na to obaja počuli zvuk, akoby sa popri stene zošuchlo telo a zhrozene na seba vyvalili oči.

dzajnisko chceš ma zabiť toto mi nerob čo bolo ďalej pokračovanie prosím rýchlo inak super časť skvelá vynikajúca úžasná fantastická nádherná bombová megabombastiská úchvatná neuveriteľná suprová jej otec je Azazel to je so Samom sestra a to mučenie a ešte

To bol co za koniec?! Ja POTREBUJEM dalsiu cast Takto otvorene to nemozes dlho nechat. Jednoducho nie. Vsaaak? Pokracko prosim, prosim, pekne prosiiiiiiiiiiiiiiiiim
P.S.:neopisatelne uzasna cast.Uplne super perfektna

Dzajnisko ty nás fakt chceš zabiť z časti na časť končíš stále viac infarktovo. tak toto len tak lakho nepredýcham. čo sa to tam stalo prosím čo najskôr pokračko
inak časť bola úplne perfektná a torturing nemal chybu
a Jane je fakt Azazelova dcéra zase další šok

dzajniskoooooooooooooooooooo takéto infarktove stavy ku konci?!? nerob preboha teraz zase čakať na ďalšie pokračko
inak je to strašna pecka....

holčiny, júúúj, moc moc moc ďakujem za chvály, ste úplne super
v prvom rade - Jane nie je Azazelova dcéra, ale potomok keď Jane vtedy u Jima a Claire vysvetľovala Deanovi, čo je vlastne zač, povedala, že jej mama bola presne taká istá, ako je ona - tiež polodémonka... chápem, že sa to nedá všetko pamätať ale v ďalšom pokráčku sa to okolo tejto veci vyjasní
som rada, že torturing sa páčil vôbec nie sme sadistické, však?
prepáčte za infarktové stavy ale aspoň máte zážitok
uvidím, kedy tu bude pokráčko, bo vo štvrtok už škola volá a zajtra som v robote, ale že ste to vy, tak sa posnažím čím skôr

dzajnisko ja sa kompletne celá trasem úplne kokos mučenie bolo hmm mňam výborné potom sarkazmus zase som sa nasmiala noo a potom mi zamrzol úsmev na tvári to všetko čo Ryan vykecal Deanovi a ako sa naštval a vyštartoval za Jane áá ja som sa normálne bála a potom to odhalenie , že Bobby o všetkom vedel ty brdo a potom si ma ZABILA tým výstrelom ja dúfam , že Dean nestrielal na tú osobu , na ktorú myslím on nemohol zabiť Jane ju som si v tejto poviedka až mooc oblúbila na to , aby ju zabil a ešte k tomu Dean nie proste nie nech radšej na seba vystrelil to bude aspoň torturing ( )alebo niečo iné toto proste nie a musela si to tak hrozne ukončiť teraz sa budem zežierat , že či na ňu vystrelil alebo nie inak som nepochválila úžasne napísané stále sa mi to viac a viac páči milujem túto ff a milujem tvoje písanie je to ako keby som čítala nejakú výbornú knihu písanú presne pre mňa a prosím o ďalšiu časť rýchlo

No to ako teraz myslíš vážne????????????? Bože, kde je už ďalšia časť. Švihom nech tu je lebo .

Dzajnisko je to super. Ryan je teda kapitola sama o sebe. No a o Lilith že vie liečiť je namňa nové. Akoto že má aj dobré schopnosti? Inač cool

Paráda To byla dech beroucí část Napsala si to všechno opravdu mistrovky! Úplně se bojím, co udělal Dean Jane, snad ji opravdu nezabil a jak se to teď bude mezi nimi vyvíjet. Lilith ho dobře zblbla! Doufám, že ji to vrátí i s úroky. Nejspíš má Jane opravdu takovou moc, že dokáže Deana zachránit z dohody, když se ji takto snaží odstranit už i Lilith s Ryanem.
Jinak s tím Azazelovým potomkem si mě doost překvapila, já myslela, že je to nějaká příbuzná Ellen... Teda jsem si alespoň myslela, že tak to říkal Bobby jednomu s bratrů, že proto ji věří. Nebo jsem si do tvojí povídky hodila část jinačí?
Jsem zvědavá na pokračování, těma infarktovýma konci nás chceš opravdu zabít