Z pera Zizi

Zizi tak toto bolo úžasné mám z toho zimomriavky už som na to aj trochu zabudla ale táto pripomienka stála za to tá báseň je vynikajúca skladám obrovskú

Zizi Tak tá chvíla bola naozaj strasná. Básnička je krásna, a dokonale vystihuje to čo sa stalo. Aj ja som mala pri jej čítaní zimomriavky Tie posledné dva verše boli úžasné Pripájam sa k poklone

Zizi ta bassnicka je supeeer moc sa mi paci nejako tak som si to predstavovala. no proste super ja nemam slov

Zizi tak táto básnička bola pekná bola dosť krutá ale to patrilo ku tomu aká je lilith........veľmi pekne si to opísala takže skláňam

Ďakujem vám veľmi pekne za vaše slová. Vy viete ako človiečika potešiť

Ja som premýšľala nad tým, prečo vlastne ľudia veria a napadla ma aj epizóda House of Holy kde sa Dean pýtal Sama, či verí a či si naozaj myslí, že anjeli existujú. Tak som stvorila po dlhšej prestávke toto


Viera

Vieš prečo ľudia veria, Sam?
Nie preto, aby im po smrti bola ľahšia zem.
Vieš prečo veria vo vyššiu silu?
Aby po zlyhaní mohli na niečo zvaliť vinu.

Pre niekoho je to Boh, pre iného anjeli.
Rôzne bytosti, ktoré ľudia nikdy nevideli.
A každý jeden v ťažkej chvíli,
spolieha sa na pomoc od dobrej víly.

A namiesto času stráveného prípravou,
ľudia život zabíjajú modlitbou.
A napokon, keď prekonajú strach a sú úspešní,
ani v kútiku duše si nepripustia, že to zvládli sami.

Ak skutočne existuje čosi ako šťastie,
nesmieme sa spoliehať na to, že tu s nami je.
Jediné v čo by sme mali veriť, sme my,
pretože každý sám je zodpovedný za svoje činy.

Zizi bno ta basnicka je ze WAu moc krasna dostala ma je nadherna
Boze ked si predtavim konec House of holly no krasa si sikulka

zizi super ako keby som počula hovoriť Deana je to nádherná úvaha

zizi no toto bolo ale pekné......nomrálne sa mi to tak dobre čítala až som si priala aby to nemalo koniec........proste krása presne si vystihla Deanové slová....moc kársna báseň

Zizi toto som potrebovala parádna básnička. Taká pravdivá Skvele napísané

Baby ďakujem. Opäť ste ma potešili čo by som bez vás robila


Posledné minúty

Keď prenikavá bolesť zaplaví tvoje telo,
keď cítiš každý jeden sval,
keď príde ti nevoľno
a temnota zastrie ti zrak.

Vtedy keď chladná kvapka potu,
steká ti po horúcom tele.
Keď bojuješ po každom dúšku vzduchu,
ale posledná nádej v tebe ešte žije.

Zakaždým, keď od smrti ťa delí iba krok
a ovládne ťa strach.
Tvojou spásou však nie je Boh,
je to tvoj malý starostlivý brat.

Jediný pohľad do jeho očí,
núti ťa ďalej bojovať.
Objaviť v sebe ukryté sily
a nad ďalším utrpením spoločne vyhrať.

PS: Táto báseň ma napadla po prečítaní si Renátinej poviedky "Truth", a preto som jej chcela za inšpiráciu poďakovať - torturing forever

zizi noo táto básnička je veľmi pekná ešteže si sa dala inšpirovať veľmi sa ti podarila strašne sa mi páčili tieto slová

citácia :

Zakaždým, keď od smrti ťa delí iba krok
a ovládne ťa strach.
Tvojou spásou však nie je Boh,
je to tvoj malý starostlivý brat.

s ních som proste nemohla krásne veľmi a presne ako píšeš torturing forever

Zizi to bola krásne absolútne dojímavé nádherne si to napísala ten boj samého zo sebou a ten záver skladám poklonu

Zizi ta basnicka je naozaj paradna a strasne sa mi paci. ako samozrejme vsetky

Zizi nádherná básnička plná nádeje waaaw...krásna klobúk dolu

Ďakujem vám všetkým za vaše príspevky, som veľmi rada, že sa s vami môžem podeliť o niekoľko myšlienok. Ste úžasné

Už dlhšiu dobu som sem neprispela. Básne sa mi nedarili dorábať a tie, ktoré som stihla dokončiť som zabudla zverejniť. Takže sa moja múza nahnevala a prinútila ma opäť oživiť tvorbu.

Najskôr jedna zabudnutá Je to báseň asi z januára, kedy som sa postavila zoči voči realite a nahlas som si povedala, že aj keď Jensena či Deana nikdy mať nebudem, tak v mojom srdci navždy zostane stopa, ktorú tam hlboko vryli.


Navždy

Možno je čas zahodiť sny,
prestať slepo veriť, že ty si jediný.
Prestať slepo dúfať,
že tvoje zelené oči, raz na mňa sa budú pozerať.
Že tvoje pery, ma úsmevom obdarujú
a tvoje ruky ma objímať raz budú.
Je čas vykročiť svojou cestou,
tvrdo svoj život spojiť s realitou.
Pretože nás dvoch delí tisíc míl.
Milión mojich pohľadov, ktoré si nikdy neodhalil.
Nevieš kto som a nevieš, kde to žijem,
nevieš ani to, že moje srdce pre to tvoje bije.
Aj napriek tomu, že nám nie je súdené sa spoznať,
ty v mojom srdci, navždy svoje miesto budeš mať.

No a teraz sa tie novšie.

Prvá je písaná nedávno, keď som si po L.A. cone uvedomila, že mi síce nie je súdené Jensena stretnúť, ale zato mu vďačím za mnoho. Za úsmev, ktorý ma vždy rozosmeje a tiež za to, že som našla samú seba.


Sny sú dôležité

V jednom okamihu,
stal si sa mojím princom.
V jednu krásnu chvíľu,
zahral si sa s mojím srdcom.

Keď do zeleného sveta tvojich očí,
hlboko som sa zahľadela.
Ovládol ma zvláštny pocit,
akoby som onemela.

Obaja žijeme v úplne inom svete,
ale mne to nevadí.
Možno sa nikdy nestretneme,
no tvoj úsmev ma vždy dobre naladí.

A vidieť ťa šťastného, po boku s inou ženou,
moje srdce zovrie, ale poteší.
Ty si môj princ, ja však nie som tvojou princeznou,
no aj tak budem ďalej šťastne žiť.

Pretože Jensen Ackles mi nepriamo ukázal,
aký nádherný život môže byť.
Svojím správaním mi krásnu radu daroval:
"V živote by človek nemal prestať sniť."


NO a v dnes v noci som upadla do depky, pretože som začala premýšľať nad svojím životom a budúcnosťou a tým čo vlastne robím a hľadala som dôvody prečo konám tak ako konám a napísala som kratučkú báseň o Deanovi, v ktorej som sa súčasne vyrozprávala zo svojej neistoty.


Čo ak zlyhám?

Na mojich pleciach leží osud sveta.
Spravil som chybu, ktorá napraviť sa nedá.
Ohrozil som nevinných, za ktorých som bojoval,
tým, že svoju dušu peklu som zapredal.

Nezvládol som trpieť. Dohode som podľahol.
Aj napriek tomu, Boh ma z pekla vytiahol.
Vraj len správny muž, čo prvú pečať prelomil.
Má dostatočnú silu, aby Apokalypsu zastavil.

Ten muž mám byť ja - obyčajný človek.
Mám s Luciferom bojovať a poslať do pekla späť.
Ale čo ak zlyhám? Čo ak všetkých sklamem?
Čo ak nie som dosť silný? Čo ak to nezvládnem?

No ako zizi bombove basnicky tu prvu som citala ale tu druhu ne no Wau co na to napisat? bomba! aspon na nieco su tie depky dobre

zizi krásne obidve básničky normálne že wow:affraid: moc heske píš takto ďalej moc sa ti daria

Zizi ja zvyčajne básničky nečítam ale teraz som náhodou otvorila a padol mi zrak na tvoju básen o Jensenovi a musím ti zlozit poklonu tak krásne si napísala az sa mi plakat chcelo perfektne si vystihla aj moje pocity ohladne neho a súhlasím s kazdým slovom. uzasné

Vďaka baby. Ste skvelé. Vaše slová si veľmi cením a hrejú ma pri srdiečku.

včera ma napadla báseň k záveru 4x20 ako Dean povedal, že je sklamaný a že končí. Tá scéna ma dostala. Tak nech sa páči


Sklamanie

Od začiatku som cítil,
že niečo zlé sa deje.
Keď pravdu som zistil,
cítil som len sklamanie.

Priamo pre mojimi očami,
menil si sa na príšeru.
Zisťujem, že som bol asi jediný,
kto nevidel realitu.

A teraz, keď vyšlo všetko von,
nemám na to čo povedať.
Nemám vôbec slov,
nemám viac silu bojovať.

Neviem síce ako
ale zachrániť ťa musím.
Brata mi predsa nevezme peklo.
Tomu ešte naposledy zabrániť skúsim.

Bomba skvele naozaj zizi dobra praca. Ta basnicka je krasna a kedze som este nebvidela pku s titulkami tak ju idem hned mrknut si ma navnadila

jeee zizi zase krásna básnička moc pekná presne si vystihla chudáčika deana toto sa mi moc páčilo:

citácia :

Neviem síce ako
ale zachrániť ťa musím.
Brata mi predsa nevezme peklo.
Tomu ešte naposledy zabrániť skúsim.

Vďaka vám Som rada, že tie bludy ešte niekto číta Tak teraz čosi k 4x21


Monster

Nemal som na výber,
musel som to vysloviť.
Že sa stávaš jednou z tých príšer,
ktoré sa snažíme uloviť.

Viem, že ťa to bolelo,
ani neviem ako to bolelo mňa.
Všetko sa však zmenilo,
ty si si namiesto rodiny, vybral démona.

"Ak vyjdeš tými dverami,
už sa nikdy nevracaj!"
Týmito krutými slovami,
prosil som "neodchádzaj".

Zizi kukám a kukám a kukám. Ako je možné, že som ešte nenapísala svoju pochvalu? Nové básničky mam už poctivo prečítané, ale akosi som zabudla napísať ako strašne moc sa mi páčia. Prepáč
Takže báseň Navždy ma nadobro odrovnala Omg pri jej čítaní mi vypadli všetky slzy, ktoré som sa snažila zadržať, aby som videla prečítať nasledujúce riadky. Bola naozaj nádherná

citácia :

V jednu krásnu chvíľu,
zahral si sa s mojím srdcom.

a to je len zlomok jednej krásnej básne, ktorú som uvidela Sny sú to čo máme a ktoré nam nik nezoberie

Čo ak zlyhám?, Sklamanie Nedokážem to popísať slovami. Proste som iba tak nemo sedela a hľadela. Dve úžasné básne, ktoré mi pripomenuli prečo vlastne SN tak žeriem

No a posledná. Moja myška zbesilo behala a rozhodovala sa, ktorý verš označiť. Nakoniec to dopadlo tak, že som mala označenú celú báseň.

citácia :

Neodchádzaj.

Presne to mal Dean vpísané v očiach, ktoré upieral na Samov chrbát.
Zaslúžiš si obrovskú poklonu za všetky krásne dielka, ktorými nás zásobuješ

ja si to určite vždy rada prečítam pretože to su fakt krásne básničky táto bola krátučka ale zato krásna fakt a smutá dosť. najviac sa mi páčilo toto

citácia :

"Ak vyjdeš tými dverami,
už sa nikdy nevracaj!"
Týmito krutými slovami,
prosil som "neodchádzaj".