Devil´s tower

Toto je moja úplne prvá fanfiction poviedka a je mi cťou, že je práve o SN. Snáď sa bude páčiť. Prajem príjemné čítanie.


Devil´s tower


1900 Sundace, Wyoming

Dvadsaťpäťročná Izabelle Hope Williamsová sa do mesta Sundance prisťahovala so svojimi rodičmi a o pár rokov mladším bratom Matthewom, len pred niekoľkými týždňami a oboch súrodencov fascinovala obrovská čadičová hora, ktorá nemala v okolí konkurenciu. Obaja súrodenci sa preto rozhodli pre menší výlet k tomuto monumentu.
Bol piatok piateho júna 1900, keď sa Izabelle a jej brat vydali na výlet do okolitých lesov mestečka. Trvalo im asi pol dňa kým sa dostali k Devil´s tower. Pomaly zapadalo slnko, a tak si obaja našli vhodné miesto a postavili stan. Večer spolu sedeli pri ohni a smiali sa na spoločných teóriách o názve Devil´s tower. V neskorých nočných hodinách vošli do stanu a zaspali.
V noci sa Izabelle prebudila na akési volanie, prichádzajúce z vonku. Najskôr to chcela ignorovať, ale nárek akéhosi dievčaťa nemohla len tak prepočuť. Matt tvrdo spal, a tak vyšla so stanu, zazipsovala ho a vydala sa za hlasom. V jednej ruke baterka, v druhej lovecký nôž, kráčala so strachom v očiach ale s odhodlaním pomôcť. Po niekoľkých minútach volanie o pomoc utíchlo a lesom sa rozhostilo nepríjemné ticho. Izabelle sa poobzerala okolo a uvedomila si, že v snahe pomôcť neznámej žene zišla z cesty. Držala sa preto jediného oporného bodu v neznámych lesoch – hory Devil´s tower. Stratené dievča, kráčalo pod úpätím vysokej hory a snažilo sa nájsť cestu späť k bratovi. Keď však prechádzala popri skalnej stene, pocítila ako ju na líci pošteklil chladný vánok vychádzajúci z vnútra hory. Bol to studený, zatuchnutý vzduch. Izabelle v tej chvíli akoby zamrzla. Nie preto, že by ju ovial studený vietor, ale preto, že v tom vánku akoby začula šeptom hlas. „Prosím, pomôž mi,“ ozvalo sa tíško z jaskyne ukrytej za mohutným zeleným porastom. Izabelle vošla dnu a kráčala tmavou chodbou, keď v tej chvíli jej baterka začala blikať a zhasla. „No, skvelé,“ vyslovila sama pre seba a chcela sa vrátiť von, ale keď sa otočila vchod, alebo skôr východ tam nebol. Len temná studená stena a pred ňou stála vysoká postava. Ani sa nestihla nadýchnuť, keď zacítila mužov prenikavý pohľad, ktorý sa ju snažil ovládnuť a ona si uvedomila, že stráca nad sebou kontrolu. „Kto ste a čo mi to robíte?“ spýtala sa s zúfalým hlasom neznámeho. „Ja neurobím nič, ale ty spáchaš neodpustiteľný hriech.“ Jej ruka sa pri týchto slovách zdvihla a lovecký nôž sa zapichol do dievčininej hrude. Keď Izabelle klesala k zemi, posledné slová, ktoré počula zneli výsmešne: „Volám sa Tartaros, vitaj v pekle dušička.“
Matthew sa strhol zo sna a po chvíli si uvedomil, že jeho sestra tam nie je. Vybehol von, kde už svitalo a snažil sa ju niekoľko hodín bezúspešne hľadať. Keď nič nenašiel, čo najrýchlejšie utekal späť do mesta pre pomoc. Hľadali ju niekoľko dní, ale dievča zmizlo bez stopy.


Súčasnosť, Colorado

„Sakra, to do tej klávesnice musíš tak strašne búchať Sam!“ Dean zdvihol hlavu z vankúša a venoval svojmu malému bračekovi nenávistný pohľad. „Hľadám niečo, čo by nám, teda lepšie povedané tebe, mohlo pomôcť z tej dohody. Niečo predsa musí existovať Dean a veľa času nám už nezostáva.“ Dean ho ale vôbec nevnímal a aby ho utíšil len zamrmlal. „OK Sammy, ale je päť hodín ráno. Mohol by si to troška stíšiť? Normálny ľudia o takomto čase ešte spia.“ Posledné slová už ledva vyslovil a opäť zaspal. Sam sa pozeral na brata ako pokojne spí a vo vnútri to v ňom vrelo. „Sakra Dean, niekedy mám pocit, že ťa tá tvoja cesta do pekla vôbec nezaujíma. Len ja ako blbec sa stále snažím nájsť nejaký spôsob ako z toho von!“ Sam mal chuť do niečoho poriadne buchnúť, keď sa zrazu rozleteli dvere na ich izbe a medzi nimi sa objavila Ruby.
„Ježiši, to už vážne dnes všetkým hrabe?“ vyletel Dean a v rukách zvieral svoj nôž, ktorý mal vždy pre prípad núdze pripravený pod vankúšom. „Tiež ťa rada vidím Dean. Pekné trenky,“ odpovedala Ruby a venovala mu jeden so svojich démonsky sladkých úsmevov. „Čo ťa sem privádza Ruby?“ odviedol pozornosť od vznikajúcej hádky Sam. „Práca. Teda nie moja práca. Nesiem vám zopár informácií a typ na ďalší prípad.“ „To kvôli tomu si nám o piatej ráno vyrazila dvere na izbe? Len aby si nám povedala nejaké informácie?“ Dean sa pozeral na Ruby ako na blázna a ešte stále sústredil všetku svoju silu nato, aby sa mu nezatvorili oči. „Máš pravdu Dean, mohla som prísť aj potichu, ale to by som sa tak dobre nepobavila. Okrem toho nemáte moc času, takže čím skôr sa preberieš, tým lepšie.“ Opäť ho provokovala úsmevom.
Aj keď Sammyho toto ich postrkovanie náramne bavilo, musel to zastaviť. „Tak, aké informácie pre nás máš Ruby?“ vyzval démonku, aby sa už konečne dozvedeli, o čo sa jedná.
„Sundance vo Wyomingu. Za pár dní je šiesteho júna a ak sa nemýlim, chýli sa tam k ďalšej vražde.“ Sam a Dean spozorneli a počúvali, do čoho sa to vlastne majú namočiť tento krát. „Ale v Sundance nie je žiadna démonská aktivita a ani sa tam nič zvláštne nikdy nestalo, tak ako je možné, že tam máme prácu?“ spýtal sa prekvapený Sam, zatiaľ čo preveroval informácie o úmrtí v mestečku Sundance. „Vlastne tam démoni vždy boli a aj sú. Len sú opatrní. Každých tridsaťšesť rokov zmizne v blízkosti monumentu Devil´s tower len jedno dievča. Vždy je to šiesteho júna a nikto o ňom už viac nič nevie. Tento rok to bude presne tridsaťšesť rokov,“ vyklopila Ruby všetko čo vedela. Sam bol jej informáciami zaujatý a rýchlo ešte prehľadal záznamy o pohrešovaných osobách. Ruby mala pravdu. Každých tridsaťšesť rokov, presne na deň, jedno nezvestné dievča. „No, ono sa tej hore nie zbytočne hovorí – Devil´s tower.“ Ruby sa zatvárila nešťastne, položila na stôl päť malých vrecúšok s bylinkami a kráčala k dverám. „Počkaj, kam ideš ty?“ spýtal sa Sam odchádzajúcej. „Bude to znieť zvláštne, ale ja tam s vami ísť jednoducho nemôžem,“ prešla dverami a zmizla.
Dean zostal stáť v nemom úžase. „Tak to je skvelé. Ona si sem napochoduje ako armáda, zadá nám robotu a bez slova zmizne.“ „Dean,“ prerušil Sam brata, „mali by sme to preveriť.“ „Ja viem Sammy,“ už pokojným hlasom dodal Dean. „Len ma štve, že tá mrcha má pravdu.“ Navzájom si vymenili úsmevy a začali baliť veci.
Dean sedel v Impale a čakal kým Sammy vybaví papiere na recepcií. Medzitým sa utápal v myšlienkach o svojej smrti. „Sammy sa snaží dostať ťa z tej prekliatej dohody a ty mu to svojím správaním vôbec neuľahčuješ,“ vyčítal sám sebe, aj keď vedel, že výčitky nič nenapravia. Útok bol pre Deana, hneď po vtipoch, jeden so spôsobov obrany. Keď sa na Impale otvorili spolujazdcove dvere, Dean sa vytrhol so svojich myšlienok. Počkal, kým sa jeho brat usadí, naštartoval a spoločne sa vydali na cestu.



Cestou naprieč Wyomingom vládla v aute napätá atmosféra, ktorú tlmila len Metallica ticho hrajúca z rádia. Obaja bratia sa snažili nájsť tie správne slová a prelomiť tak, to ohlušujúce ticho. „Sammy pozri, mestečko Casper. Nezájdeme si pokecať s malým duchom?“ Dean sa zaškeril na svojho spolujazdca. Ten mu úsmev vrátil a atmosféra v čiernej Impale sa uvoľnila. Asi po dni dorazili do mestečka Sundance a ubytovali sa v malom moteli Black hill. Mali už len tri dni do osudného dňa a stále nevedeli nič potrebné, preto sa Dean rozhodol povypytovať zopár ľudí v miestnom bare. Dean mal talent zapadnúť všade a dosť rýchlo si spriateliť ľudí, najmä ak sa jednalo o sympatické barmanky.
Bola neskorá noc a Dean sa blížil k motelu, keď sa oproti nemu z ničoho nič objavila veľmi príťažlivá tmavovláska. Jej čokoládovohnedé oči ho hypnotizovali a po tom, čo mu venovala aj úsmev, zostal ako primrznutý stáť až kým nezašla za roh ulice. Po niekoľkých minútach sledovania miesta, kde mu zmizla z dohľadu sa konečne pohol smerom k motelovej izbe. Sam ešte nespal. Sedel pri stole a unaveným pohľadom sa prehrabával stránkami na internete. „Som doma,“ netlmil svoj hlas. „Ou, Dean,“ hlasný zvuk prebral mladšieho lovca zo zamyslenia. „Zistil si niečo? Niečo okrem mena a čísla krásnej barmanky?“ „Bude to znieť čudne, ale nebola to barmanka. Neviem ani jej meno a nie to ešte číslo. Kráčala tmavou ulicou priamo oproti mne a poviem ti chlape, bola to vážne kočka.“ Dean sa pri tej predstave opäť zasnil. „OK fajn a niečo k prípadu?“ vrátil ho späť do reality Sam. „Oh, vlastne nič moc. Posledná obeť bola nejaká neznáma turistka, ale nikto si jej zmiznutie nespája s tou horou. Jedna obeť za tridsaťšesť rokov nie je zrovna moc nápadná.“ „Keby to bola vražda, samovražda alebo nešťastie raz za čas, dobre fajn, ale tie ženy jednoducho miznú bez stopy Dean.“ „Ja viem Sammy a tiež z toho nemám dobrý pocit. A čo ty? Našiel si niečo?“ „Prvý záznam o zmiznutí ženy pri Devil´s tower je zo šiesteho júna 1900. Akási Izabelle Williamsová, ale prípadom sa nikto vtedy poriadne nezaoberal. Snažil som sa aj rozšíriť informácie, ktoré nám poskytla Ruby, ale okrem starej legendy o stvorení tej hory, ktorá znie ako úplný výmysel, som nenašiel nič. Ak tam skutočne niečo je, tak to po sebe veľmi dobre zametá stopy. „O čom je vlastne tá legenda, keď znie tak absurdne.“ Keď nič iné, Dean sa chcel aspoň pobaviť po tom neúspešnom dni.

V časoch keď sa na Olympe usadili bohovia a ľudia ich začali uctievať, nie všetci boli odhodlaní dodržiavať pravidlá Zeusa. Niekoľko bohov opustilo Olymp a spojilo svoje sily s démonmi. Svoju silu však chceli preukázať aj ostatným bohom. Rozsiahle podzemné komplexy podsvetia im nestačili, a tak si vybudovali svoje vlastné sídlo – sídlo, ktoré bolo chránené pred nepovolanými osobami, či bohmi, čiernou mágiou boha podsvetia Tartara. Vytvorili tak Devil´s tower (Diablovu vežu), 390 metrov vysokú horu, ktorej vchod je chránený samým Tartarom.

„OK Sam, tak toto je tá najšialenejšia legenda akú som kedy počul,“ dodal pobavený Dean, keď kráčal do sprchy. „Mne o tom hovor.“ odvetil Sam. V noci, keď už Sam spal, Dean ešte premýšľal nad tajomnou kráskou z ulice. Únava však bola silnejšia ako jeho nemravné myšlienky a po niekoľkých minútach obaja pokojne snívali.
Ráno prebudili Deana teplé slnečné lúče, ktoré boli predpoveďou krásneho dňa. Dean sa pretočil na druhý bok, pozrel na hodiny a prekvapený hľadel na svojho spiaceho brata. Pol desiatej ráno a Sammy ešte spí. Pri tejto myšlienke sa pousmial a rozhodol sa nechať brata, nech sa konečne po dlhej dobe vyspí. Posledné noci sa stále trápil s myšlienkou ako zrušiť tú dohodu. Troška oddychu mu nezaškodí. Dean potichu vstal, osprchoval sa a zašiel do blízkeho baru zohnať niečo pod zub. Cestou späť mal stále ten zvláštny pocit, akoby ho niekto alebo možno aj niečo prenasledovalo. Keď už stál pri dverách, doslova cítil ten pohľad na jeho chrbte. Obrátil sa a po opačnej strane cesty kráčala záhadná tmavovláska zo včerajšieho večera. Jej oči hľadeli Deanovým smerom a on sa v tej chvíli cítil bezmocný. Chcel jej patriť, túžil byť s ňou. „Dean?“ vytrhol ho z hypnotického stavu Sam, ktorý medzitým otvoril dvere a ešte videl bratov pohľad smerujúci k mladej žene kráčajúcej ulicou. Vzal si od brata raňajky a vošli dnu. „Takže to bola tá dievčina zo včera?“ pošťuchoval Deana a sledoval ako sa jeho starší brat snaží z tejto konverzácie vykrútiť. „Mali by sme zavolať Bobbymu, či nevie niečo o tom bohovi podsvetia. Kto to je, ako ho zničiť a tak,“ zmenil šikovne tému Dean a Sammy sa na jeho pohotovej reakcií pousmial.
Bratia si rozdelili úlohy. Sam zisťoval čo len mohol o bohovi podsvetia a Dean sa snažil v mestečku sledovať nejaké náznaky, kto by mohol byť démonovou ďalšou obeťou. Mali už len dva dni a z toho museli počítať, že aspoň pol dňa im potrvá cesta lesom k hore. Čas sa im rýchlo krátil a oni stále nemali žiadne užitočné informácie. Dean sa od mladej, asi šestnásťročnej pomocníčky v bare viac-menej nechtiac dozvedel, že sa dnes poobede chystá so svojím priateľom a niekoľkými ďalšími teenagermi z mesta, odísť stanovať pod Devil´s tower. Nemusel sa ani snažiť vyzvedať. Niki, ako sa predstavila Deanovi, začula ako sa po meste vypytuje na cestu k hore. Keďže bol deň, v bare takmer nikto nebol a sympatický cudzinec nepôsobil zrovna ako sériový vrah, rozprávala mu Niki o plánovanom výlete.

Medzitým v moteli

„Ďakujem Bobby. Áno mám to napísané. Veľmi si nám pomohol.“ Hneď ako Sam ukončil rozhovor s Bobbym, ozvalo sa na dverách jemné zaklopanie. Sam otvoril a prekvapený zostal hľadieť na osobu pred dverami. „Ahoj, som Hope. Viem, bude to znieť divne, ale možno vám môžem pomôcť.“ „Prepáč, ale môj brat Dean tu teraz nie je. On ...“ „Neprišla som za ním, ale za tebou,“ prerušila Sama vo vysvetľovaní neznáma. Chvíľu mu trvalo než si uvedomil, že sa mu snaží naznačiť, či sa nemôžu porozprávať niekde inde ako pred dverami. Sam ju nedôverčivo pustil dnu, zatvoril dvere, ale ešte stále nerozumel o čo jej vlastne ide. „Viem, že ste tu kvôli tomu, čo sa deje v lesoch. Pokiaľ sa to snaží konečne niekto zastaviť, tak potom si myslím, že by som vám mohla pomôcť.“ „OK, no dobre teda. Predpokladajme, že máš pravdu a my sme tu preto, že sa tu niečo deje. Ako nám chceš pomôcť?“ S milým úsmevom zaujal Sam miesto na stoličke oproti žene sediacej na posteli. „Ja viem, čo sa tam deje. Prepáč, ale asi som prepočula tvoje meno,“ začervenala sa a vyzvala Sama, aby jej pomohol. „Neprepočula. Ja som ti ho nepovedal,“ šibalsky sa pousmial. Páčilo sa mu ako je pri ňom nervózna a ešte viac ako sa dievčina začervenala keď vyslovil Deanove meno. „Sam. Volám sa Sam.“ „Takže Sam ako som už vravela. Ja viem, čo sa tam deje. Ide o démona, vlastne presnejšie povedané o boha podsvetia menom Tartaros. Už dlhé stáročia chráni vstup do jaskyne, ktorá je niečo ako VIP vstup do pekla, opakovaním ochranného zaklínadla. Každých tridsaťšesť rokov však účinok zaklínadla slabne a treba ho obnoviť. Je potrebný rituál a popritom ľudská obeť. Obeťou musí byť žena a musí spáchať samovraždu.“ „Samovraždu? Ale ... chceš mi tým povedať, že sa nejaká žena len tak obetuje kvôli démonovi?“ Sam tomu vôbec nechcel veriť. „Nie tak celkom Sam, a práve preto to musíte zastaviť. Ani jedna žena nezomrela z vlastnej vôle. Zdvihla síce dýku a vlastnými rukami si ju zapichla do hrude, ale nebolo to z vlastnej vôle.“ Sam bol trošku mimo. Tak zabili sa samé, ale nie z vlastnej vôle. Nechal však tajomnú krásku pokračovať. Hope spozorovala jeho nechápavý výraz, a preto pokračovala ďalej. „Je tu jedna vec, ktorú o Tartarovi nenájdete v žiadnej knihe. Tartaros dokáže ovplyvňovať svojou mysľou vôľu iných. Týmto spôsobom prinútil svoje obete spáchať samovraždu a tým, že spáchali neodpustiteľný hriech, ich duše putovali do pekla. Vyberá si len ženy, ktoré naláka ukrytým vchodom do jaskyne. Keď už sú vo vnútri, vchod zmizne a on ....“ Hope sa nahrnuli slzy do očí, ale nenechala sa prerušiť a pokračovala, „dokončí rituál. Najzraniteľnejší je práve počas neho, a preto ak ho chcete zničiť, musíte rozmiestniť tamtie štyri vrecúška z bylinkami okolo hory. Každé na jednu zo svetových strán a potom odriekať latinský text, ktorý ako vidím už máte tiež,“ kývla hlavou smerom k stolu. „Nezabudni, že sa musíte dostať do vnútra hory a na konci spáliť posledné piate vrecúško. V tej chvíli by mali vzplanúť zeleným plameňom aj ostatné štyri a spolu s nimi naveky aj Tartara,“ dodala. „Ale odkiaľ to všetko vieš tak presne?“ snažil sa z dievčiny vytiahnuť viac informácií a možno ju aj trochu zdržať, kým sa Dean nevráti. Hope vytušila Samove zámery, preto vstala a pomaly kráčala k dverám. „Hej, neodpovedala si mi!“ okríkol odchádzajúcu. „Jednoducho viem a je len na vás, či tomu budete veriť. Buďte opatrní.“ Vyšla z izby a zmizla Samovi z dohľadu.
Sam sa chcel Hope ešte spýtať na viac podrobností, ale vo chvíli keď sa chystal chytiť kľučku na dverách, dvere sa otvorili a Sam zostal hľadieť na svojho brata. „Dean. Ahoj, ehmmm nevidel si náhodou kam bežalo to dievča?“ Dean podvihol obočie a pozrel na mladšieho lovca nechápavým pohľadom. „Dievča Sam? Si si tým istý? Široko-ďaleko tu nie je ani len veverička a nie to ešte dievča.“ Dean sa pousmial, potľapkal brata po pleci a vošiel do izby.
Sam sa ešte poobzeral na všetky strany, ale keď zistil, že vonku naozaj nikto nie je, vrátil sa späť do izby.
„Tak čo si zistil Dean?“ pokúsil sa Sam odviesť bratovu pozornosť od predchádzajúcej situácie. „Vlastne niečo som zistil,“ hrdo zo seba vysypal Dean. „Mám hádať písmenká, alebo mi to povieš aj sám?“ postrčil ho Sam. „Zistil som kto bude pravdepodobne ďalšia obeť na zozname.“ Dean spravil dramatickú pauzu a čakal na bratove uznanie. To však neprišlo. „Chceš sa o túto informáciu podeliť aj s kolektívom?“ s úsmevom na tvári ho opäť postrčil mladý lovec. „Bože, čo je to s tebou Sam? Mám pocit akoby som sa rozprával s odrazom v zrkadle a na to vážne nemáme čas!“ nechápavo pozrel na brata, ale Sammy sa len zaškeril a vyzval ho, aby to už konečne zo seba vysypal. „V bare som stretol šestnásťročnú dievčinu Niki a povedala mi, že sa so skupinou teenagerov z mesta chystajú dnes poobede odísť stanovať pod úpätie Devil´s tower. A čo si ty zistil od Bobbyho?“ „Bobby našiel text, ktorým toho parchanta dostaneme nadobro do pekla.“ „To je všetko? A čo tá fiktívna kočka, ktorú si hľadal vonku?“ začal prezmenu teraz pošťuchovať brata Dean.
Chvíľu bolo ticho, ale Sam nakoniec uznal, že to musí Deanovi povedať. „Dobre teda Dean. To dievča, o ktorom mi zjavne neveríš, že tu bolo, bola tvoja tajomná tmavovláska z rána.“ Tentoraz spravil dramatickú prestávku Sam a bavil sa na Deanovom neveriacom pohľade, ktorý mu naznačoval, aby pokračoval. „Jej meno je Hope a prišla sem, aby nám pomohla.“ Nejakú chvíľu trvalo, kým Sammy dopodrobna opísal bratovi čo všetko mu Hope povedala. „Takže Hope čo? A nepýtala sa na mňa? Prečo si ju vlastne nechal odísť skôr ako som sa vrátil?“ dožadoval sa odpovedí Dean. „Hou wou spomaľ dobre? Tak po prvé mám pocit, že ona sem prišla naschvál keď si tu nebol, pretože už len pri tvojom mene celá sčervenala ako feferónka. Z toho som si vyvodil záver, že problém správať sa ako normálny človek a komunikovať vo vašej blízkosti nemáš len ty, ale možno to platí obojstranne. Po druhé, čas sa nám kráti, takže najskôr práca, potom zábava a po tretie Dean, úprimne neviem, čo si o tej návšteve mám v skutočnosti myslieť. Nevieme kto v skutočnosti je, ako sa dostala k všetkým tým informáciám a ani či sú vôbec pravdivé.“ „No Sammy, existuje len jeden spôsob ako to zistiť. Zajtra skoro ráno vyrážame.“ „Zajtra Dean? Devil´s tower je vraj vzdialená minimálne pol dňa chôdze lesom.“ spýtal sa prekvapene Sam. „No vieš, okrem pomocníčky v bare som sa stretol aj s miestnym poľovníkom a ten mi poradil, že ak chceme ušetriť niekoľko hodín chôdze, máme využiť starú lesnú cestu. Vraj to nie je nijak moc udržiavaná cesta, ale autom je vraj stále zjazdná. Keď vyrazíme za svitania, tak by sme okolo obeda mohli doraziť k hore a do večera všetko poriadne preskúmať a pripraviť.“ Dean obišiel brata a začal pripravovať potrebné veci. Keď už mal všetko nachystané, rozvalil sa na posteli, že si trochu oddýchne. Zavrel oči a uvidel ju kráčať po opačnej strane cesty. Podišiel k tajomnej kráske a chcel sa konečne zoznámiť. Zastavila a uprela svoje oči na Deana, ktorým v tej chvíli prešiel pocit bezmocnosti. Nevedel prečo nedokáže byť v jej blízkosti sám sebou, ale pri pohľade na ňu pochopil, že Sammy mal pravdu. Aj ona zostala len nehybne stáť a hľadieť na osobu pred sebou. Chvíľku Deanovi trvalo, než našiel v sebe svoje staré dobre ja a prelomil ticho. „Ahoj Hope. Ja som Dean, ale to už asi vieš.“ pousmial sa na ňu tým svojím roztomilým úsmevom, ktorému nemohla odolať. Namiesto čakanej reakcie, odvrátila od neho zrak a rýchlym krokom sa začala vzďaľovať. „Počkaj, kam ideš?“ spýtal sa Dean nechápavo s pohľadom prilepeným na jej miznúcom chrbte. Po niekoľkých krokoch, keď už bola v dostatočnej vzdialenosti zastavila. Obrátila sa a jej dlhé vlasy rozvírili vzduch okolo nej. „Buď opatrný Dean.“ Opäť sa otočila, zmizla za najbližším rohom a nechala lovca nechápavo stáť na ulici.
„Dean, hej. Zobuď sa,“ snažil sa prebudiť brata Sam. Dean sa strhol zo sna a zmätene sa poobzeral po izbe. „Čo sa deje Sammy?“ vypadlo z neho prispaným hlasom a rukou si pretrel unavenú tvár. „Premýšľal som a asi by sme sa ten latinský text mali naučiť naspamäť. Teda ja už ho viem, takže TY by si sa ho mal naučiť, aby sa nestalo niečo podobné ako nedávno v mestečku Elizabethville v Ohiu,“ vážnym hlasom zabrzdil mladší lovec tvoriacu sa grimasu na bratovej tvári. „Elizabethville?“ Dean sa pokúsil zatváriť nechápavo, ale jeho brat mu na tento pokus neskočil. „Áno Dean, Elizabethville. Netvár sa že nevieš. Alebo ti mám snáď pripomenúť Casey a jej pivnicu?“ „Dobre, dobre, nemusíš to vyťahovať. Predsa len Sammy. Latinský text? Vieš že na školu som nikdy nebol,“ snažil sa brata obmäkčiť. „Dean,“ Sam zmenil svoj tón hlasu na smrteľne vážny, „sú to len tri riadky.“ „OK, dobre,“ aj tak vedel, že to Sammy myslí vážne a nič ho o opaku nepresvedčí, „ale asi mi s tým budeš musieť trošku pomôcť.“ Sammy sa len usmial a súhlasil. Nečakal, že brata presvedčí tak rýchlo.
Dean sa učil až do neskorého večera. Vonku bola už dávno tma a on si stále neveril, že text ovláda. Sammy ležal na posteli a premýšľal o ďalšom dni, keď sa Dean posadil, vzal si papier a začal si naň čosi písať. „Ťahák?“ zasmial sa Sam. „Len pre istotu.“ Dean zdvihol papier, poskladal si ho a vložil si ho spokojne do vrecka.

Na druhý deň zavčas zrána sa pred motelom ozval zvuk odchádzajúcej Impaly, smerujúcej k lesu. Cesta netrvala dlho. Viezli sa asi pätnásť minút, ale ušetrili tak aspoň tri hodiny chôdze. Impalu zaparkovali pri starom poľovníckom zrube, kde cesta končila a vydali sa lesným chodníčkom k Devil´s tower. Dean bol nervózny a tak si cestou asi trikrát zopakoval naučený text. Keď zbadal ako sa Sammy na ňom zabáva prestal s opakovaním a radšej pridal do kroku. K Devil´s tower dorazili okolo jednej poobede, takže mali dosť času na prieskum okolia a prípravy. Hora bola obrovská a obaja sa zhodli, že by sa mali vydať na prechádzku okolo nej, aby mali dosť času na správne umiestnenie vrecúšok s bylinkami. Cestou sa snažili nájsť miesto, ktoré by sa mohlo aspoň minimálne podobať na vchod, alebo dutinu, ale táto hora bola dokonale nedostupnou. Žiadna prasklina, ani náznak po jaskyni. Jediné čo vedeli presne, bolo miesto táboriska mladých ľudí. Ich krik a vôňa opekaných dobrôt sa šírili celou krajinou. Bratia sa usadili pod neďalekým stromom. Sam vytiahol z batohu sandwich a podal ho hladnému bratovi, aby náhodou nevletel medzi decká a nevyžral im trojdňovú zásobu jedla. Blížila sa noc a Dean ešte raz kontroloval, či je všetko pripravené. Zopakoval si naučený text a spokojne sa usadil pod stromom. Už zostávalo len počkať kým sa začne osudný deň šiesteho júna. Podľa Hope sa všetky vraždy uskutočnili tesne po pol noci, tak sa obaja rozhodli ešte si na chvíľu zdriemnuť. O trištvrte na dvanásť sa obaja skryli neďaleko miesta, ktoré im opísala Hope a čakali, čo sa bude diať.


Tábor

Šesť mladých ľudí sa zabávalo pri táborovom ohni. Keď im už došli všetky možné strašidelné historky, rozhodli sa prejsť na čosi zábavnejšie. Počas dňa ukryli v lese v okolí nejaké veci a ten na koho to padlo musel preukázať odvahu, vojsť do temného lesa a priniesť vybranú vec, alebo splniť nejakú inú stupídnu úlohu. Výber padol na Niki a keďže náhradná úloha bola ponižujúca, rozhodla sa radšej pre nočnú prechádzku. Keď kráčala lesnou cestičkou, jej baterka zablikala. Niki sa na chvíľku zľakla, ale ihneď si za to vynadala. „Nič tu nie je Niki, len ty, prázdny les, tvoji stupídni kamaráti a zopár veveričiek.“ Zhlboka sa nadýchla a pokračovala ďalej. „Niki,“ ozvalo sa kúsok od nej. „Ha ha veľmi vtipné Tony. Nemusíš ma sledovať. Ja tú hlúpu krabičku cukríkov prinesiem,“ kráčala ďalej. „Nikiiii,“ ozvalo sa pred ňou. Niki stála na kraji lesa a pozerala sa na Devil´s tower. Hlas, ktorý ju volal, prichádzal akoby z hory. To sa už Niki prestávalo zdať vtipné. Dokonca aj prestala uvažovať nad potrhlými kamarátmi. Hlas ju stále volal a ona sa zrazu aj keď nechcela pohla dopredu. Vnímala všetko okolo seba, ale to volanie bolo silnejšie.

„Niki? Hej Nikii!“ začalo sa ozývať z miesta tábora volanie. „Hej Niki, trvá ti to nejako moc dlho.“ Po chvíli sa posmešné výkriky zmenili na ustráchané volanie. Sam a Dean spozorneli a sledovali okolie. Kým Sam sledoval okolie napravo od ich skrýše, Deanov pohľad striehol naľavo. V tej chvíli Sam len zacítil ako jeho brat schmatol malé vrecúško ležiace medzi nimi a čo najrýchlejšie sa rozbehol k hore. Než sa Sam stihol otočiť a zareagovať, jeho brat už bol na polceste k dievčine. Tá ako zhypnotizovaná kráčala smerom k skalnej stene. Odhrnula lístie a zmizla. Dean bol len pár krokov od nej keď mu zmizla z dohľadu a preto s vypätím posledných síl ešte pridal. Keď dobehol na miesto, kde dievča zmizlo, uvidel otvor a bez jedinej myšlienky sa vrhol dnu. Mladší z bratov tiež utekal k miestu kde zmizlo dievča, ale keď tam dobehol bola tam len obyčajná chladná skalná stena bez náznaku po otvore.

Sammyho prepadol pocit beznádeje a strachu. Uvedomil si, že teraz všetko závisí len od jeho veľkého brata a on mu nemôže pomôcť. Nepremýšľal. Búchal päsťami do neoblomnej skalnej steny. „Dean! Dean, počuješ ma! Dean!“ kričal a ani si nevšimol, že sa k nemu pridal ďalší pár rúk. Nevnímal svet okolo až kým tá osoba neprekričala lovcove slová. „Nikiiii! Niki sakra to nie je vtipné!“ Chlapcov hlas vrátil Sammyho do reality. Nemohol robiť nič. Uvedomil si, že mu zostala jediná vec a tou bola nádej. Obrátil sa, oprel sa chrbtom o stenu a so slzami hrnúcimi sa do očí klesol k zemi. O chvíľu neskôr búchanie do steny vzdal aj neznámy chlapec a sadol si vedľa Sama. „Som Sam a ty?“ lovec využil prítomnosť neznámeho. Potreboval sa s niekým zhovárať, aby zahnal myšlienky na najhoršie. „Tony,“ skleslo odvetil chlapec. Chvíľu bolo opäť ticho, keď chlapec prehovoril: „Čo sa to do pekla stalo? Videl som ako moja priateľka vošla do vnútra hory, za ňou tam skočil nejaký chlap a teraz tam ten vchod nie je?“ Sam potlačil slzy a čo najpokojnejším hlasom sa s chlapcom zhováral. „Ten chlap je môj brat Dean. Prišli sme sem, aby sme tomu zabránili,“ cítil, že niekto musí zostať pokojný a keďže si bol istý, že ten chlapec to nebude, zobral na seba úlohu veľkého brata on. „Zabránili? Tak to sa vám ale podarilo,“ s hnevom odvetil Tony. „Nemaj strach Tony, môj brat to zvládne. Pomôže tvojej priateľke a dostanú sa odtiaľ. Uvidíš, všetko bude dobré,“ snažil sa upokojiť chlapca a sám uveriť pozitívnemu významu týchto viet. „A čo budeme robiť my? To tu máme len tak sedieť?“ „Tony,“ prerušil ho Sam, „nemôžeme robiť vôbec nič. Musíme len čakať. Dean to zvládne. Dean, zvládneš to!“ Poslednú vetu si povedal len sám pre seba, objal si rukami nohy a hlavu si položil na kolená. „Môžeme len čakať.“

Vo vnútri Devil´s tower

Dean skončil po skoku do vchodu jaskyne ležať na mokrej studenej skalnatej zemi. Pomaly sa zodvihol a obzrel sa smerom odkiaľ prišiel. Namiesto vchodu uzatvárala chodbu stena. „Uf chlape, tak to bolo vážne len tak tak,“ povedal sám sebe do ticha temnej chodby. „Haló? Je tu niekto?“ ozvalo sa pár metrov od Deana. „Niki, si to ty?“ odpovedal to tmy. „Kto ste? Odkiaľ viete moje meno?“ so strachom prehovorila. Dean si uvedomil, že by bolo načase zažať baterku, ktorú mal vo vrecku. „To som ja Niki. Dean,“ a so svetlom v ruke pristúpil k vystrašenej dievčine. „Dean. Ten z baru,“ spomenula si. „Čo .....čo tu robíme? A ako sa dostaneme von?“ odpoveď, ktorá prišla však nebola od Deana. „Čo tu robíš ty dušička, to mi je nad slnko jasné. Si tu, aby si poslúžila svojmu budúcemu pánovi, ale čo tu robí on, tak to by som aj ja rád vedel,“ tie slová sa ozývali od každej steny a strácali sa kdesi v tmavom tunely. Dean namieril svetlo k miestu, kde bol predtým vchod a osvetlil postavu muža okolo štyridsiatky s uhľovočiernymi očami démona. „Tartaros, ak sa nemýlim,“ Dean nasadil výraz nebojácneho hrdinu. „Nemal si sem chodiť Dean Winchester.“ Muž sa zahnal rukou a lovca zrazu odhodilo kamsi do temnoty chodby. Dean ležal na zemi, Niki kričala ale aj cez jej vystrašený krik počul kroky, ktoré sa k nemu blížili. Rýchlo vstal, vytiahol z vrecka kus papiera, nasmeroval naň svetlo a začal odriekavať.

Impono animus , ligatio in abyssus.
Succurro per vis natura - lavender , carduus quod mimosa.
Attero sator vestri mestitia ...

Tartaros sa k nemu priblížil uprel zrak na papier a ten v okamihu zbĺkol pekelným plameňom. Muž sa napokon zahnal rukou a Dean opäť letel vzduchom do temnej chodby. Tento krát však nepristál tak, ako by si prial. Celou svojou váhou sa zastavil na čomsi tvrdom. Nestihol ani zastenať bolesťou a cítil, že stráca vedomie. Deanove bezvládne telo kleslo k zemi. Chodbou sa niesol démonov škodoradostný smiech, ktorý sa však vzďaľoval. Tartaros sa vrátil späť na miesto, kde prestal. Pristúpil k dievčaťu, zdvihol jej hlavu a sústredil sa na potrebný rituál.
Dean ležal na chladnej zemi a nejaký hlas v jeho hlave ho nútil prebrať sa, skoncovať s tým parchantom, čo už stáročia vraždí. Pomaly otvoril oči a na opačnej strane chodby uvidel svetlo jeho baterky. Akoby naschvál osvetľovala miesto rituálu, čo ho prinútilo zhromaždiť všetky sily a aj napriek bolesti, ktorá mu prechádzala celým telom, vstať a dokončiť svoju prácu. Pomaly a potichu kráčal bližšie k démonovi a nevinnej dievčine a v pamäti sa snažil vyloviť poslednú vetu latinského textu. Cestou sledoval ako démon drží v rukách dýku. Upreným pohľadom ju prinútil dýku si vziať a popri tom odriekaval akýsi neznámy text. Dean vedel, že už nemá veľa času. Zastavil sa v tme za baterkou, vytiahol malé vrecúško s bylinkami a zapaľovač.

Permissum Tartaros abyssus flamma gluttio pro umquam.

Ozvalo sa z tmy a kým si démon uvedomil čo sa deje. Dean zapálil vrecúško a hodil ho na zem s úsmevom víťazstva. Tartaros sledoval ako vrecúško pomaly padá k zemi. Uvedomoval si, že prehral, že už niet cesty späť. Mal radšej lovca zlikvidovať ako prvého, ale veril, že bezpečnejšie bude obnoviť najskôr kúzlo chrániace jaskyňu. Pre Tartara to boli posledné sekundy existencie a sledoval padajúce vrecúško ako v spomalenom filme. Keď dopadlo na zem vzbĺklo jasným zeleným plameňom, ktorý v tej istej chvíli zachvátil aj démona.
“Hajzel,” vypadlo z Deana a aj keď ho bolelo úplne všetko od nárazu na stenu, prišiel k Niki. “Hej, si v poriadku?” spýtal sa dievčaťa, ktoré sa od strachu celé triaslo. Neodpovedala mu, namiesto toho ho celou silou objala a rozplakala sa. To však Deanovi stačilo, aby vedel, že fyzicky jej nič nie je. Dean sa obrátil k stene, ktorá v tej chvíli zmizla a za zvuku menšieho prekvapeného výkriku odhalila dve osoby ležiace na zemi.


Medzitým pred jaskyňou

Sam sa prudko strhol keď sa niekoľko metrov vedľa neho objavilo zelené svetlo. Chvíľku mu trvalo, než si uvedomil, že jeho brat uspel, pretože to horelo jedno s ukrytých vrecúšok. Prekvapene naň hľadel a jeho myseľ začal napĺňať pocit úľavy. V tej chvíli však zmizla bariéra oddeľujúca jeho a brata a Sammy spolu s Tonym pristáli na zemi ako dva ležiace mŕtve chrobáky.

“Hej Sammy, ak si to ty neváľaj sa tam a poď mi pomôcť,” ozvalo sa z jaskyne. Mladší lovec neváhal ani sekundu. Vstal a utekal dnu spolu s Tonym. “Niki, si v poriadku?” prevzal úlohu utešiteľa Tony. Tá mu vďačne padla do náručia. “Tony, vezmi ma odtiaľto preč, prosím.” Chlapec neváhal ani sekundu a kráčal vedľa svojej priateľky von.
Dean zostal sedieť na zemi. “Dean, chceš tu zapustiť korene?” pošťuchol ho brat. “Nie Sammy, len mi daj pár sekúnd. Ten hajzel si zo mňa chcel asi spraviť papierové lietadielko, len si nevšimol tú zákrutu na konci chodby.” Sammy sa pousmial nad bratovým prirovnaním a pomohol mu vstať a vyjsť von. Dean si sadol pred jaskyňu a oprel sa o stenu. Hľadel na dievča okolo, ktorého sa do pár minút zhŕkli všetci kamaráti a zalial ho dobrý pocit z toho, že ju zachránil. Ako tak premýšľal či je už po všetkom, ozval sa vedľa neho známy hlas. Hlas, ktorý za posledné roky nesmel v jeho blízkosti chýbať: “Zvládol si to Dean,” a venoval mu uznanlivý úsmev. “Sammy,” pozrel Dean do bratových očí, “práve som zložil skúšku z latinčiny.” Obaja sa začali smiať. “Aj keď musím sa priznať, že kým mi ten parchant nespálil môj ťahák, tak som ťa preklínal, že si ma nútil stráviť toľko času učením sa tých hlúpostí.” “Takže nakoniec to nebol zbytočne strávený čas však?” usmial sa Sammy a posadil sa k bratovi. “Ďakujem ti Sammy. Keby si ma to nedonútil naučiť už by bolo o dvoch ľudí menej,” s pohľadom na svoje topánky, na ktorých sa leskla rosa v mesačnom svetle poďakoval bratovi. “Niet za čo Dean.”
Sedeli tam spolu ešte nejakú tú chvíľu, keď sa zrazu pred nimi zjavila malá postava. “Chcela som ti poďakovať Dean. Bez teba by som tu už nebola,” Dean zdvihol pohľad od svojich topánok a zahľadel sa Niki do očí. Aj keď ju osvetľovalo len slabé mesačné svetlo, videl v jej očiach úprimnosť a to ho zohrialo pri srdci. “Nemáš vôbec za čo Niki. Nabudúce si dávaj pozor,” venoval jej svoj milý úsmev. Niki mu úsmev vrátila a pri odchode sa ešte otočila a dodala: “Hej chlapci, nedali by ste si niečo pod zub? Do rána zostáva niekoľko hodín?” Sammy sa ani nemusel pozrieť na brata. Poznal ho ako svoje topánky. “Radi Niki, len si zbalíme tých pár vecí čo tu máme a prídeme,” rozhodol za oboch a Dean mu bol nesmierne vďačný.
Zavčas zrána, keď sa rozvidnelo rozlúčili sa bratia s bandou táborníkov a vydali sa späť do motelu. Cestou k Impale mal už Dean lepšiu náladu. Aj keď ho miestami bolel najmä chrbát, bol rád, že je to všetko za nimi. “Hej Sammy, myslíš, že tú jaskyňu pomenujú po mne?” zažartoval, aj keď Sammy vedel, že to tak trošku aj myslel vážne. Keď dorazili k Impale, Dean hodil bratovi kľúče. Po včerajšej noci sa necítil na šoférovanie. Sam to ocenil, pretože mal v úmysle nepustiť brata k volantu.


Motel Black hill

Zaparkovali pred motelom a vošli do izby. Obaja sa však v tej istej chvíli zastavili. V strede miestnosti stála usmiata Hope. Sammy pochopil, že aj keď je jeho brat už opäť v siedmom nebi a neschopný súvislej vety, mal by na čas vypadnúť. Vzal zo stola kopu papierov a s výhovorkou, že ich musí odniesť do auta zavrel za sebou dvere na izbe. Sam sa zasmial, keď si spomenul na to ako tam Dean bezmocne stál neschopný slova. Takéhoto svojho brata ešte nepoznal. Sadol si do auta a z nudy sa prehrabával kopou papierov, keď sa zastavil pri jednom z nich a neveriacky si prečítal meno uvedené v texte. „Ako to, že som si to skôr nevšimol,“ vynadal si.

Hope sa posadila na kraj postele a Dean sa pomaly usadil vedľa nej. Opäť sa pokúšal nájsť rovnováhu ako vtedy v sne, aby tam len tak nezízal ale bol schopný aj niečo povedať. Hľadel jej do očí a nebol schopný predvídať ako to všetko dopadne. V rovnakých rozpakoch sa zmietala aj Hope, keď sa utápala v jeho krásnom zelenom pohľade. „Tak Hope, konečne sa stretávame osobne. Teda, vieš ako to myslím,“ prelomil to nepríjemné ticho ako prvý Dean. „Sakra chlape, tak dobre si začal a potom si to tak pokašľal. Sústreď sa!“ pomyslel si. „Kto vlastne si?“ dodal. Hope vedela kam tým mieri a snažila sa tejto téme vyhnúť. „Takže ste uspeli a zachránili to dievča?“ vyhýbavo sa spýtala. „Áno, ale ja ....“ začal pomaly Dean. „Ja už ďalej nemôžem,“ prerušila ho náhle. „Som neschopná. Vždy som bola. Všetkých som sklamala. Najskôr som spôsobila bolesť svojím blízkym a potom som nebola schopná pomôcť tým ženám. Snažila som sa, ale nešlo to. Oni ma nepočúvali a ja už som prestala mať nádej.“ Po lícach jej stekali slzy a Dean sa konečne prebudil z jej okúzlenia. „Hope, to dievča je v poriadku a to vďaka tebe. Vôbec nie si neschopná. Zachránila si ju a aj keď neviem o akom sklamaní a bolesti to rozprávaš, jedno viem isto. Ty si nemohla prestať mať nádej, pretože TY si tá nádej.“ „Nie Dean, nič o mne nevieš. Ja,“ zotrela si slzy kotúľajúce sa po jej tvári. „Sklamala som všetkých, ktorí sa na mňa spoliehali. Nechala som ich trápiť sa, len preto, že som sa bála, že by to nepochopili.“ V tej chvíli ju prerušil Dean. „Ver mi, že v týchto pocitoch ti rozumiem. Tiež som mal pocit, že som sklamal všetkých, ktorých milujem a záleží mi na nich. Urobil som veci, ktoré by som chcel vrátiť, ale nejde to.“ Deanovi sa nahrnuli do očí slzy, ale pokračoval. „Napokon som zo sebeckých dôvodov pomohol bratovi a spôsobil mu tým bolesť a trápenie.“ Deanovi stiekla po líci slza, ktorá sa zastavila na Hopinej ruke. „Nesklamal si ich Dean. Možno ty nevieš kto som ja, ale zato ja viem veľa vecí o tebe.“ Zotrela mu slzy z tváre a obdarovala ho tým najkrajším úsmevom aký kedy videl. Hľadeli si do očí a Dean jej položil ruky na tvár. Priblížil sa k nej, ich pery sa dotkli a on jej daroval ten najkrajší bozk aký vedel. Hope mu ho vrátila a spolu tam len tak sedeli a vychutnávali si jeden druhého. Bolo to ako večnosť, ale tá najkrajšia večnosť akú si Dean vedel predstaviť. Bol to len bozk, ale krajší ešte nezažil. Keď sa po chvíli Hope od Deana oddialila, cítil sa ako v nebi.
„Izabelle Hope Williamsová,“ dvere sa rozrazili a do miestnosti vtrhol Sam. „Sam, čo tu pekla do robíš?“ prekvapene sa spýtal Dean. „Izabelle HOPE Williamsová,“ zopakoval Sam a tento krát si dal pozor, aby jej druhé meno zdôraznil. „Áno Sammy, to už sme počuli. Má to aj nejakú pointu alebo rušíš len preto, že si sa práve naučil čítať?“ stále nechápavo hľadel Dean na brata. „Dean, vravel som ti, že prvou datovanou obeťou bola dvadsaťpäťročná Izabelle Williamsová pamätáš?“ Dean len podvihol obočie a tým prinútil brata pokračovať. „To meno nebolo správne. Teda vlastne bolo, ale nebolo úplné. Našiel som iný zápis, ktorý uvádza kompletné meno zmiznutej ženy a tým je Izabelle Hope Williamsová.“ Hope medzitým vstala a vzďaľovala sa od Deana. Ten po Samovom vysvetlení uprel pohľad na ženu stojacu v miestnosti a dožadoval sa odpovede. „Je to pravda? Vieš. Na to, že ti je cez stoštyridsať rokov vyzeráš celkom zachovalo nemyslíš?“ Dean tomu stále nemohol uveriť. „Kto vlastne si?“
Hope vedela, že z tejto situácie sa už len tak nevykrúti, a preto sa pustila do vysvetľovania. „Moje meno je Izabelle Hope Williamsová a skutočne som zmizla šiesteho júna 1900 pri Devil´s tower, kde som bola na výlete so svojím bratom Mattom. Bola som jednou z mnohých, ale určite nie prvou obeťou Tartara. V noci som počula hlas, a tak som šla za ním. Bolo to dievča, ktoré kričalo o pomoc a ja som jej chcela pomôcť. Stratila som sa a keď som hľadala cestu späť, narazila som na jaskyňu. Vošla som dnu a našla tam ležať mŕtve dievča. Keď som sa otočila, vchod tam už nebol ale namiesto neho tam bola stena a pred ňou muž. Zasvietila som na neho a namierila lovecký nôž. On sa však zahľadel do mojich očí a prinútil ma zabiť sa. Moju dušu nepotreboval, pretože mal tú druhú, ale aj tak sa tešil, že pôjdem do pekla. Lenže moja duša do pekla nešla. Neviem prečo, možno preto, že som sa bola schopná obetovať za cudzieho človeka. Dostala som možnosť stať sa anjelom. Anjelom, ktorý zabráni ďalšiemu vraždeniu. No, ani po toľkých rokoch som to nedokázala. Sklamala som a každých tridsaťšesť rokov sa to opakovalo. Tie ženy ma nepočúvali a nikto mi nechcel pomôcť. Tento rok som už bola takmer zmierená, že opäť zlyhám, keď za mnou prišla žena. Vysoká, blond, veľmi príjemná. Predstavila sa ako Ruby.“ „Ruby?“ prekvapene zopakovali bratia. „Áno Ruby. Cítila som, že je to démonka, ale ona bola iná ako tí ostatní. Ponúkla sa, že mi pomôže. Že tento rok sa to všetko skončí. Povedala mi, že prídete, preto som vedela, že vám môžem veriť. Aj keď to bolo neobvyklé, to ona mi dala opäť nádej.“ „Nevravela Ruby, že sa k tej hore nemôže ani priblížiť?“ obrátil sa s otázkou na brata Dean. „Vieš Dean. Ja som síce anjel, aj keď neviem presne prečo, ale nie som jediná žena, ktorá tam prišla o svoj život,“ odpovedala mu Hope. „Ako to myslíš?“ spýtal sa tento krát Sam. „Ako viete, každý démon bol raz človek a každý sa musel nejakým spôsobom dostať do pekla, aby sa stal démonom.“ Obaja ju pozorne počúvali aj keď už asi vedeli čo im povie. „No a podľa toho čo mi povedala, bol toto ten jej spôsob.“ Vedeli to. Obaja túto vetu čakali ale aj tak ich prekvapila. „Preto som jej verila, že mi chce pomôcť a myslím, že som sa rozhodla správne, pretože ma nesklamala.“ „Čo bude teraz s tebou?“ zaujímal sa Dean. Bol síce ešte stále dosť mimo z toho bozku a to čo sa dozvedel ho nijak moc neupokojilo. „Musím ísť,“ pousmiala sa. „Dobre, ale kam?“ prebral iniciatívu v pýtaní sa Sammy. „To ešte neviem Sam. Moja úloha je už splnená. Aj keď s niekoľkoročným oneskorením,“ snažila sa zavtipkovať a asi to vyšlo, pretože Dean sa pousmial. „A uvidíme sa ešte niekedy? Teda možno nie my, ale možno tuto s bratom, však vieš čo myslím.“ „Dean, ja viem o tej tvojej dohode a rozumela som ti aj keď sme sa rozprávali predtým. Neviem, či sa ešte stretneme, ale môžem vám povedať aspoň to, že váš osud je skutočne nevyspytateľný. Buďte opatrní chlapci. Rada som vás spoznala.“ Pri posledných slovách ju zalialo prenikavé biele svetlo a kým jej slová dozneli bola preč. Zanechala po sebe len prázdnu miestnosť a dvoch prekvapených lovcov.
„Hej Dean, myslíš, že Ruby bola skutočne jednou z obetí?“ prelomil ticho Sam. „Ja neviem chlape, ale poviem ti, ten bozk bol to najdokonalejšie, čo som v živote zažil,“ odľahčil atmosféru v miestnosti Dean a jemne si zahryzol do spodnej pery.

„A čo máme v pláne teraz?“ zmenil tému Sam. „Teraz Sammy, si dám teplú sprchu a pôjdem si aspoň na dvanásť hodín poriadne pospať. Minulú noc som totiž bojoval z obludou a stal som sa zasa raz hrdinom,“ a odkráčal smerom ku kúpeľni. „Ako povieš Superman, len nemiň všetku teplú vodu,“ súhlasne sa usmial na brata, ľahol si na svoju posteľ a zatvoril oči.

-------------------------------------------------------------------------
Pozn. autorky: Latinský text je len obyčajný text preložený pomocou internetových prekladačov, takže možno nedáva vôbec zmysel. Ak by niekoho zaujímalo, o čom ten text je:
Duše podvedené, v pekle uväznené.
Pomôžte spolu so silou prírody - levandule, bodliaka a mimózy.
Zničiť tvorcu vášho nešťastia. Nech Tartara navždy pekelné plamene pohltia.

No zizi ta poviedka je fantasticka aj ked viem ako si na nej natrápila tak ma potesilo ked som ju tu uvidela
Tak len tak dalej!!!!!
A inak tie podpichovacky bratov su skvele

No konečne som to dočítala nemohla som z toho spustiť zrak všetko som hltala a asi ani nedýchala bolo to skvelé bolo tam všetko akcia sranda láska proste úžasné Hope to bolo prekvapenie na záver a Dean samozrejme opäť sa preukázal a už je Battman a teraz aj Superman zaujímavé aj sa mi páčilo ,že Dean mal bolesti veď to je jasné a chudáčik Dean ,keď tam Sam ťukal do tej klávesnice a potom tam vtrhla Ruby ani vyspať sa nemohol ,ale strašne sa mi páčilo ,ako do seba rýpali Ruby s Deanom táto poviedka sa mi strašne páčila a teším sa čo opäť vymyslíš

Zizi: tak táto tvoja prvá poviedka je uuplne supeer veeľmi sa mi pááčila už teraz som zvedavá, akú ďalšiu super poviedku nám predvedieš táto tvoja prvotina je totiž fakt doobraa ..Dean celkom omámený neznámom babou s ktorej sa nakoniec vykľul anjel - to som faakt nečakala ..no i tie podpichovačné rozhovory bratov i tie s Ruby nemali chybu veeľmi dobráá práca!

Jejda vy ste také zlaté. To som mala len menší absťák lebo mi na týždeň vypadol net. Tak si vravím, že to zažehnám poviedkou. Strašne ma teší, že sa vám páči
To či bude aj nejaká iná neviem. Mňa tvorivá múza kopne len raz za čas, ale keď ma kopne tak niečo skúsim zosmoliť
Ďakujeeeem :jumpingbunny: :jumpingbunny:

včera som si precitala konecne tuto poviedku...poviem ti zizi ani som nedychala...ten bozk na konci ma dostal...ale chcela by som vidiet Deana ako sa tvaril ked nebol schopný slova... a ta legenda o hrade bola užasna
jednoducho pis dalej s velkom radostou si precitam dalsiu...

Zizi, pěkná povídka. Povedená. Jen si neodpustím poznámečku, že v roce 1864 si nemohli ani zazipovat stan ani posvítit baterkou, jednoduše proto, že v té době tyto věcičky ještě neexistovaly:-).

cala, Fazulina: Ďakujem. Som rada, že sa poviedka páčila

Fazulina napísal:

1864 si nemohli ani zazipovat stan ani posvítit baterkou

Ďakujem za upozornenie. To ma vôbec nenapadlo.

Hrabala som sa v histórií vynálezov a nakoniec som sa rozhodla posunúť dej o 36 rokov. Takže záznam o prvej obeti je z roku 1900. Myslím, že už by to malo byť v poriadku.

To je super, možná stačilo napsat, že zapnuli stan na knoflíky a posvítili si lucernou:-))).

Zizi práve som dočítala tvoju poviedku a musím povedať, že je veľmi pekná, taká pohodová a príjemná na čítanie. Ani som nezbadala a bola som na konci, ale dlhší čas ešte doznieval práve ten pocit niečoho príjemného, takže si ma potešila a spríjemnila deň za čo ďakujem. Super. :flower:

Zizi túto tvoju poviedku som čítal snáď jedných dychom a musím povedať že sa mi fakt moc páčila

P.s: snáď ťa často kopne múza

renáta, ivan2321: Ďakujem, ďakujem Takéto ohlasy som vážne nečakala a veľmi ma tešia

PS: kto vie, možno nabudúce kopnem múzu ja

no, pomaly som sa dostalala aj ja k tvojej prvotine a tiez musim pochvalit. velmi sa mi pacilo. bolo to napisane velmi pekne a citalo sa mi to lahucko. Tie slovne hratky Sama a Deana boli tiez uzasne. Dostala ma Ruby,ked pochvalila Deanove trenky A velmi sa mi pacila ta scena, ked prisla Hope prvykrat za Samom a povedala, ze asi prepocula jeho meno a on, ze neprepocula, ja som ti ho nepovedal. V tej chvili som si presne vedela predstavit Sama,ako to hovori a ako sibalsky sa pritom usmieva A aj to stym vyzratim tych zasob bolo perfektne. Dean je fakt velky jedak a som rada, ze si to tam tak pekne zakomponovala. Meno Hope sa mi velmi pacilo a celkovo pribeh, vsetko. A aj ten Deanov najuzasnejsi bozk s anjelom...prosto nadhera. budem rada, ak nakopes teda tu muzu a uz coskoro sa dockame dalsej poviedky.len tak dalej

faith: ďakujem aj tebe. Mňa teší, že vás teší.

tak konečne som si aj ja našla čas a prečítala si tvoju poviedku a musí povedať to čo všetci predomnou je sklelá pekne si to napísala Ruby bola nazačiatku super ako tam vtrhla a to ako sa Dean učil ten text aspoň že to nakoniec zvládol aj bez taháku. som zvedavá na tvoje dalšie poviedky

wiktoriano: Ďakujem za pochavalu veľmi ma to teší. Takéto pozitívne ohlasy som skutočne nečakala. Takže ďakujem.

Na začiatok chválim odvahu a to, že si uverejnila svoju prvotinu, lebo to bol naozaj dobrý nápad
K príbehu - páčil sa mi, aj to celé vysvetlenie s legendami a postava Tautarusa bola naozaj zaujímavá, skvelá práca Koniec príbehu som vôbec nečakala a Hope ma naozaj prekvapila tým, že bola anjelom a bolo to naozaj milé, ako na Deana pôsobila Bratské podpichovanie sa mi páčilo, malo to svoj humor Niektoré hlody tam naozaj nemali chybu
Celkovo tvoja poviedka na mňa pôsobila príjemne, rada som si ju prečítala a talent určite máš, takže sa teším aj na ďalšie tvoje práce

SkreechTina: Bože tina, ďakujem. Tvoj komentárik ma veľmi potešil. Veľmi veľmi veľmi pekne ti ďakujem.

mno, tak som sa dostala aj k tvojej prvotine (po čase ) a musím povedať, že zaujímavý námet, fakt dobré to sa mi páčilo. aj to že poviedka bola pomerne dynamická, stále sa tam čosi dialo . hlášky bratov vo mne vyvolávali úsmev a to dosť často (hlavne tá veverička )
no ale musím ti vytknúť teda tie fakty. lebo hoci teda zips aj elektrinu vynašli v 90tých rokoch 19. storočia, určite za 4 roky (vynález zipsu z roku 1896) nezačali vyrábať stany na zips. a hoci už mohli vyrábať baterky na elektrinu, používala ich len polícia v New Yorku a aj to len na niekoľko sekúnd, potom museli dlho "odpočívať" aby ich mohli znovu použiť. [zdroje: internet; to len tak BTW]
a zase som mala pocit, že Sam s Deanom sú akosi až priveľmi usmoklení a plakať budú aj pri Pošte pre teba. no toho pocitu sa neviem zbaviť a teda veľmi mi na nich dvoch nesedí.
a pri tej legende a rituály, že duša do pekla za ten smrteľný hriech=samovražda, tak mi zas príde také poriadne domiešaná antická mytológia s kresťanstvom, čo si myslím, že sú dve dosť odlišné veci. (neviem si pomôcť, ale niečo podobné robili americkí scenáristi so seriálmi Herkules a Xena a potom aj s Charmed) a mne z takých šalátov sa až vlasy ježia
a ešte letom cez gramatiku:
- 1900 Sundace, Wyoming mi evokoval skôr ulicu v meste, ale tak to možno len ja;
- ??? Dean skončil po skoku do vchodu jaskyne ležať na mokrej studenej skalnatej zemi ??? pochopila som, ale dosť divná stavba, neva;
- potom mám zmätok v tom démonovi Tartatuovi, alebo koho si myslela, lebo grécky boh podsvetia je Tartaros (poprípade Tartarus), tak neviem teraz (I am little bit confused)
- a úplne som , prepáč, ale to skloňovanie Gréckych mien bohov... (to keby som pri mame povedala hoci len od Herkulesa, letela by som von balkónom) --->
Zeus (N) normál takto, a ďalšie pády potom G: od DIA, D: DIOVI ...
N: Tartaros, G: od Tartara, D: Tartarovi ... (čiže tam pri menách zakončených na -es, -us, -os... ODPADÁVA -S)
- ešte počeštené slovenské slová pohrešovaná a potrhlý majú slovenské spisovné ekvivalenty
- no a nakoniec, čo sa týka písania veľkých písmen v názvoch, tak myslím, že: Devil´s Tower a motel Black Hill; pričom Devil´s Tower/Diablova Veža, tam by som si zvolila, či použijem anglickú verziu alebo slovenský preklad a používam v celej poviedke len jedno a nestriedam to

no toľko odo mňa, (do pytle, zase sloh), inak je to pekné, príjemné a dynamické, páči s mi to. super prvotina o SN

nikita: ďakujem za tvoje slová. Som rada, že aj napriek zmätkom sa ti poviedka páčila.
Čo sa týka čechizmov je to môj najväčší problém, pretože češtinu nevnímam ako cudzí jazyk a častokrát je aj problém nájsť v slovenčíne správny ekvivalent. Tiež mám rodinu na Záhorí, takže tento slovensko-český mix je u mňa normál a snažím sa tomu vyvarovať, ale niekedy to nejde.
Tartaros som tam pôvodne aj mala, len mi to môj slovník stále prekladal raz tak a raz tak a tak som sa nakoniec rozhodla pre jednu verziu - ale ako tak googlim, tak to je vážne kravina a radšej to opravím.
Zips a baterka - to bol boj ako sa len dá. Pri písaní som na to nejako vôbec nemyslela a tak to radšej nechám tak a pozmením dejiny.
Miešanie gréckych a kresťanských rituálov - na toto nemám čo povedať pretože som to proste písala ako ma to napadalo, takže to dopadlo ako to je.
Čo sa týka mestečka Sundance - toto mesto a dokonca aj hora Dewil´s Tower sa skutočne vo Wyomingu nachádza. Vždy si vyberám mená miest podľa mapy, takže ak to znie čudne, tak to bude len tou štylizáciou, ale no čo už so mnou. Na Nobelovu cenu sa nehrabem.

Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem za konštruktívnu kritiku, čo sa dá napravím a som rada, že sa ti páčilo

heh, ako s tými čechizmami to poznám aj ja pri prekladaní. to mne stačí prekladať hoci len jednu stránku z poľštiny do slovenčiny a na konci už neviem hovoriť ani jedným jazykom , tak v poho. ako keď nájdem, tak na to upozorním, ale zas nie som až taký pedant.
dejiny a antika s kresťanstvom to boli také moje postrehy, ale inak dobré...
a to s tým Devil´s Tower to som myslela tak, že raz to máš v slovenčine ako Diablova Veža a o trebars dva odstavce je to zase v angličtine ako Devil´s Tower. chcela som tým povedať, že používať buď len anglicky alebo len slovensky. (to mám z prekladových seminárov, kde to do nás hustia, kedykoľvek len môžu, heh )
inak prvotinka

No veď jasné ja chápem. Dávala som to tam obojjazyčne, aby to bolo jasné aj neangličtinárom aj keď je to kravina, keďže nepoznám nikoho kto by nepoznal slovo devil ale tak čo už - opravené
A vážne dík za tvoje slová a aj tie opravy. To je to prekliatie, že častokrát svoje chyby ani nevidíme

Tuto povídku,Zizi, jsem začala číst už o prázdninách chvíli po jejím uveřejněním. Dočetla jsem se asi do čtvrtky a pak jsem na mi pozapomněla, protože jsem odjela pryč... :shame:
Skvěle vymyšlený příběh Pěkný nápad s Ruby, že by mohla být taky jednou z obětí a Hope... já si celou dobu říkala, co je zač U začátku jsem se strašně nasmála, hlavně na Deanových reakcích, jak ho pořád někdo budil. A jak do sebe rýpali s Ruby To já ráda!
Taky jak Sammy donutil Deana naučit se latinský text a prý právě jsem udělal zkoušku z latiny Prostě super! Úžasně jsem se bavila od začátku do konce Těším se na tvoji další tvorbu!