Z pera Cally

Jezisi Calal to bolo nadherne. tolko myslienok o smrti
mna zaujala tato

citácia :

Nemá byť smrť vyslobodením?
prestať sa všetkým trápiť,
Len sa uvoľniť a prestať za všetko platiť?
Odisť niekde,
Kam bolesť nedočiahne.

no proste nadhera co na to dodat?

To je krasna basen...
ani neviem co povedat a ani neviem co citovat...
len jedine slova mam
co chvalu vyslovit vedia
a potesit...

Lenkka, CrazyD z celého srdca vám dakujem za krásne slová veeelmi ste ma potesili

strasne krasna basnicka moooc sa mi to pacilo....... .....nadheraaaa.........len tak dalej tesim sa na dalsie

dakujem velmi pekne Dzowika4 jej nový citatel...este raz dakujem som velmi rada že sa ti pacila...

calla: to je nádherné. Ďalšia krásna báseň Ja som unesená

zizi dakujem za tvoje slova... strasne si ma potesila...
tak tu pre vás mam zasa niečo konecne sa mi podarilo napísať nieco dlhsie a dufam že sa vam to bude páčiť

V poslednú chvíľu,
ktorú ľudia pripisujú smrti,
V moment kratučký,
pustil som sa starostlivej rúčky.

To on ma viedol ďalej,
ako slepca bez cieľa.
Držať nad vodou ma dokázal,
nepodľahnúť myšlienkam,
pozerať dopredu a vzdorovať.

Mojím zámerom bolo žiť užitočne,
ukázať bratovi to čo robí život krajším.
Aj keď démoni a duchovia sa priplietli do cesty,
život predsa len nie je jednoduchý.

No aj tak som sa snažil dať mu otca a matku,
v jednej osobe bez rozdielu.
Detstvo ukázať som mu chcel,
nech spomína na tie maličkosti,
čo na tvári mu vyčarili úsmev.

To nad čím sa vtedy trápil,
nebolo nič v porovnaní s doterajšími problémami.
Keď prijali ho na Stanford,
V mysli sa mi vybavilo nadšenie.
Jeho odchod bol pre mňa ťažký,
no šťastie, ktoré na univerzite prežil,
hrialo ma pri srdci.

Tak som sa utiahol do seba,
samota zo mňa urobila lovca.
Irónia a sarkazmus,
moje zbrane na boj i obranu.
Za smelou a drzou tvárou,
väznil som sa pred realitou.

Len jedno slovo bolo v mojom vnútri,
slovíčko, za ktorým budem smútiť.
Nádej...že svetlo osvieti aj moje srdce.
Nádej, že peklo zamrzne,
a mne tam bude dobre.

Nádej, že na posledný pohľad do bratových očí,
nikdy nezabudnem.

Na jeho úsmev,
čo silu mi dodával.
Na jeho povzbudivé slová,
čo zabodávali sa mi hlboko do srdca.
Nechcem zabudnúť,
chcem si pamätať osobu,
ktorej život som obetoval.

12-ty krát hodiny odbili,
ja som vedel, že už ich už nikdy nezačujem.
S každým odbitím som sa strácal viac a viac.
Avšak myšlienka na odchod nebola až tak hrozná,
veď príprava trvala celý jeden rok.

Nič som neľutoval,
práve naopak, urobil by som to zas.
Pohľad na brata takého bezbranného,
Zvládnuť som nedokázal.

Križovatka vtedy napadla ma prvá,
nerozmýšľal som,
nasadol do Impaly a uháňal cestami.
Malá škatuľka je stále v zemi,
pripomína mi čo som urobil.

Výčitky? Nie.
Nič neľutujem,
iba ak tú chvíľu,
keď som ho nechal ísť do toho baru.
Dovolil som aby ho uniesli,
a nakoniec zabili.

Moje posledné minúty boli strašné.
Chcel som byť sám,
bez smutných očí môjho brata.
Bez jeho sĺz a bolestných pohľadov.
Do spárou pekla som sa odovzdal,
trpieť za toho, ktorého som miloval.

krasna basnicka...
ani slov nemam....
asi iba toko co mozem povedat pomocou smajlikov...

calla krásna báseň a dllllllllha . Dostali ma tieto verše. Proste sú podľa mňa krásne všetky, ale tieto

citácia :

Keď prijali ho na Stanford,
V mysli sa mi vybavilo nadšenie.
Jeho odchod bol pre mňa ťažký,
no šťastie, ktoré na univerzite prežil,
hrialo ma pri srdci.

Tak som sa utiahol do seba,
samota zo mňa urobila lovca.
Irónia a sarkazmus,
moje zbrane na boj i obranu.
Za smelou a drzou tvárou,
väznil som sa pred realitou.

dááákujem vám holky som taká štastná až mám pocit že by som dokázala lietať zizi vždy som chcela napísať dlhú básen len mi došli myšlienky...

Calla ta basen je nadherna po precitani placem tak krasnubasnicku som dlho necitala.a tato je zatial na prvom mieste je proste nadhera, krasa, neviem ako to mam opisat slovami

lenkka dakujem kráásne... mam ešte jednu...taká menšia

Rodinný vzťah a náklonnosť,
Sprevádzala ich životom.
Po cestách nekonečných,
Skúšala ich v dobrom aj v zlom.

Neustále pripomínala im rozhodnutia,
Často unáhlené no predsa urobiť ich museli.
Nemali na výber,
Ak osobu milovanú stratiť mali.

Otec a syn skutky vykonali,
Za ktoré nikto by sa nehanbil.
Pre osobu, ktorej srdce dali,
Neváhali a dušu zapredali.

Čas jeden využil ako najlepšie vedel,
Povedať synom ako mal rád,
hoci najavo to často nedával.
Pomsta bola jeho prioritou,
Zabiť démona čo urobil z nich lovcov.

Starší syn dostal rok života,
Na ochranu toho čo mu bolo najbližšie.
Do poslednej chvíle,
Keď jeden rok vypršal,
nevzdal sa a bojoval.

Aj keď obaja ťažkým skúškam v pekle odolávajú,
Ich mysle vedia, že srdce nikdy neklame.

Calla dalsia krasna basen ty ma chces dnes znicit co?

lenkka Ďakujem z celého srdiečka nie to určite nie...

calla o môj bože to je nádherná báseň. Ty dnes válíš. Krása. Ani nejdem citovať, lebo by to bolo všetko

zizi dakujem ti
ja som znovu niečo napísala...ale neviem či sa vám to bude páčiť... :shame:

Myslel si si, že tvoj odchod zvládnem len tak,
bez sĺz a bez bolestných myšlienok?
Myslel si si, že pohľad na tvoje roztrhané telo znesiem,
že len zdvihnem hlavu a zaplačem?

Myslel si si, že umrieš,
a kapitola v mojom živote sa uzavrie?
Že zo dňa na deň to vyprchá,
ja sa spamätám a opäť usmejem?

Naozaj si si myslel, že som pripravený vidieť ťa umrieť?
Myslel si si, že odídeš, a ja ťa hľadať prestanem?
Že dohodou vyriešiť problém s mojou smrťou?

Čo si si vlastne myslel?
Že pohľad na mňa bez života s dierou v chrbte,
ťa dokázal zlomiť?
A čo mám povedať ja?

Tvoj roztrhaný hrudník,
v snoch sa mi stále zjavoval.
Tvoje výkriky
do srdca sa mi vrývali.
Odpusť mi, že som sa len díval,
Bezmocný, iba očami som ťa mohol ochraňovať.

To bolo to vďaka čomu,
Som v noci nemohol zaspať.
Pocit, že nič som neurobil,
Aj keď možnosť tu bola.
Moje oči slzy prelievali nekonečné mesiace,
nedokázali sa pozrieť na nič čo si kedy vlastnil.

A tak ti hovorím,
mýlil si sa!
Nedokážem sa stým vyrovnať.
Že tvoj smiech počul som naposledy,
že tvoje vtipne pripomienky a najmä blbé reči,
nezačujem už nikdy.

Naposledy...
Dean...to slovo ma desí!
Bojím sa životom chodiť sám,
bez opory, bez rodiny.

Veď obetoval si pre mňa všetko,
dovolím si povedať, až celý život.
A čo som urobil pre teba ja?
Odišiel som a telefón nedvíhal.

Opustil som jediného brata, ktorého som kedy mal.
Odišiel som od osoby, čo za mnou stála,
moje rozhodnutia podporovala.

Znova sa pýtam,
myslel si niekedy aj na mňa.
Na to ako sa budem cítiť?
Myslel si si, že dušu potrebovať nebudeš,
že odídeš a zostane po tebe dobrá vec?
že mladší brat dokáže svetom chodiť aj sám?
Už nikdy nebudem ten Sam,
ktorého si tak dobre poznal.

Robil si unáhlené činy,
a nemal si žiadny pocit viny?
Za to, že mal si sa zachovať inak,
Veď nebolo to po prvý raz.
Nevládzem viac chodiť po zemi bez teba,
po miestach kde boli sme spolu.

Myslel si na to,
že zomrieš a peklo ťa zmení?

Navždy máš u mňa špeciálne miesto,
to ktoré patrí len tebe,
a nikto ti ho nezoberie.
V snoch a najmä spomienkach,
naveky budeš so mnou,
veľký brat s obrovským srdcom.

OMG Calla dalsia vynikajuca basen. ten koniec to specialne miesto ja nemozem Nadhera

Preboha calla toto bolo špeciálne nádherné. Ja nedýcham. Skutočná krása

jej baby vam sa to páčilo? dakujem vám

tak som zasa nieco zosmoklila je to trochu dlhsie...dufam že sa vam to bude páčiť. Je to napísané podla jedného videa ktoré malo krásnu piesen...tak ma nieco takéto napadlo prajem príjemné čitanie

Pozerať sa na to ako zomieraš,
chytiť ťa do náruče a utešovať.
Všetko bude v poriadku,
nemáš sa čoho báť som stále tu.

Nenechám ťa umrieť,
odísť a nikdy viac sa nevrátiť.

Neodpovedal si,
prázdny pohľad upieral,
snažil som sa ťa prebudiť,
prinútiť k odpovedi,
no smrť bola rýchlejšia.

Posledné objatie,
keď ešte srdce teplé bolo,
slzy padali,
kolmo na tvoje telo.

Zavolal som tvoje meno a dúfal,
že vrátiť späť ťa to dokáže.
Slovo Nie však bolo silnejšie.

Kľačal a v náruči brata držal,
bez prestania len to jedno opakoval.

Prečo si musel ísť,
Prečo som ťa nedokázal zachrániť?
Spomienky mi ostali,
na tvoj úsmev ale aj obavy.
Iba spomínať,
a smrť preklínať.

Stratil som všetko čo som mal,
tvojou smrťou radosť som pochoval.

Plakať som si zakázal,
ale pohľad na teba ma ubíjal.
Ležal si tak pokojne,
akoby nič zlé už viac nebolo.

Rozprával som sa s tebou,
no odpovedi som sa nedočkal.
O tom, aké pekné to bolo keď sme vyrastali,
lepšie detstvo by som si ani nemohol priať.
Tak som sa iba díval,
ako tento svet opúšťaš.

Radosť a slzy miešali sa mi v očiach
pretože som ťa uvidel stáť na nohách.
Objal som ťa a vedel,
že dohoda bola splnená.

Svoju dušu opustiť,
napísať na papier a prisvedčiť.

Sľúbil som si!
Tvoju smrť viac nedopustím.
Nie teraz, keď sa naše životy preplietli,
nie teraz, keď zlo je na zemi.

V mysli behali mi útržky príhod,
nikdy si sa nehneval.
moje žartíky si znášal,
vždy s úsmevom.

Na tie momenty nezabudnem,
v srdci uchované, stále živé.
Chvíle, bez ktorých by bol náš život krutý,
smutný, no hlavne bolestný.

calla nádherná báseň a mne zas steká slzička po líčku. Veľmi sa ti podarila. Nemám slov a ani odvahu niečo z nej citovať. Krásna

Calla ta besen je prekrasna moc sa mi tam pacia opisane tie spomienky a pocity. Boze ja nemozem krasne

zizi, lenkka dakujem vam z celého srdiečka ste úúúžasný čitatelia len mi je trochu ľúto, že pri mnohých básnach vám vyhŕkne slza :shame: naozaj sa posnažím niečo veselšie dať do kopy

tak ma niečo napadlo po prečítaní Zizinkinej poslednej básne
takéto som na tému SN ešte neskúsala ale hádam sa vám to bude páčiť

Za jasnej mesačnej noci,
pohľadom to tvojich jasnozelených očí,
moje myšlienky začali sa uberať tam,
kde budeme len ty a ja.

Na nič nemyslieť,
ničím sa netrápiť.
Všetky problémy a starosti,
razom sa rozplynuli.

Stačil jeden krátky pohľad na teba,
a moje srdce prestalo ísť tak ako treba.
Sebavedomí úsmev vytiahol si na mňa,
ako tromf z rukáva.

Tým gestom utvrdil si ma vtom,
že cit víťazí nad rozumom.
Keď zo seba vydal si vetu,
pomyslela som si a je to tu.

Písmenká formovali sa do slov,
ktoré význam strácali tvojim prednesom.
Moje uši nedokázali rozoznať,
to čo si sa mi snažil povedať.

Len nemo stáť,
a nikoho si nevšímať.
V tej chvíli stal si sa,
stredobodom mojej pozornosti.

Dokázala by som sa celý deň aj noc,
kochať týmto krásnym pohľadom.
Veď predo mnou stojí,
muž mojich snov.
Vysoký, hnedovlasý,
S dobrým srdcom
a výborným humorom.

Calla som rada ze si sa sala inspirovat lebo ta basen je uzasna. presne si ma vystihla.

citácia :

Dokázala by som sa celý deň aj noc,
kochať týmto krásnym pohľadom.

krasne tesim sa na dalsie