Stratená láska - Pozor, tvrdý slash!

Upozornenie!
Táto poviedka obsahuje slash a reálne opísané sexuálne scény. Nevhodné pre neslasherov a neslasherky a pre mladistvých (rozumej nevinných). Čítanie iba na vlastné riziko!
Aj fanúšikov slasheru upozorňujem aby zvážili, či sú ochotní podstúpiť riziko možnej duševnej ujmy. Ja sama som musela prerušiť písanie, keď som sa do toho príliš vžila.

Táto poviedka je napísaná na základe sna, ktorý na mňa zapôsobil natoľko, že som sa rozhodla podeliť sa s oň s vami. Poviedka je dokončená, aj keď voľné pokračovanie nie je vylúčené.
-------------------------------------------------------------------------------------
Stratená láska

Sviečka prskala vydávajúc tlmené svetlo, kresliace na ich tvárach vzory staré ako svetlo samo. V tomto prítmí sedeli oproti žene s tmavými vlasmi a ešte tmavšími okuliarmi, ktorá k nim natiahla zvráskavenú ruku.
„Podajte mi ruku, monsieur*,“ ozvala sa upokojujúcim hlasom.
Jared štuchol do Jensena, ktorý neochotne podal žene svoju ľavú ruku.
Hneď mu ju obrátila dlaňou nahor a prikryla svojou. „Čo by ste chceli vedieť, mon cher monsieur**?“
Jensen pokrčil plecami. Vtom si uvedomil, že je žena slepá a že ho nemôže vidieť. Začervenal sa. „Niečo o budúcnosti?“ opýtal sa nesmelo. Zazrel na Jareda, ktorý sa na jeho rozpakoch dobre zabával. Pokrútil hlavou. Ako vždy, zase sa nechal nalákať na jeden z jeho bláznivých nápadov.
„Na vašej budúcnosti leží tieň nezavŕšenej lásky z minulosti. Musíte dokončiť, čo bolo tak násilne roztrhnuté.“
„Lásky z minulosti?“ čudoval sa Jensen. Rýchlo v mysli preberal bývalé priateľky. Nepamätal si nijaký ‚násilne‘ roztrhnutý vzťah.
„Presnejšie z minulého života, monsieur.“
Jensen začudovane pozrel na Jareda, ktorý vyprskol do potláčaného smiechu. Kopol ho do nohy, čo Jareda trochu stíšilo.
„V poslednom živote,“ pokračovala veštica, „ste bola priam osudovo zaľúbená do mladého muža - vojaka.“
„Zaľúbená?“ vyvalil na ňu šokovaný pohľad. „Ja som muž!“
Jared to už nevydržal a začal sa na stoličke zvíjať od smiechu.
„Áno, zaľúbená, monsieur. Nie v každom živote sa narodíme v rovnakom pohlaví.“
„No, super,“ zahundral Jensen a pokúsil sa slušne vytiahnuť ruku z jej zovretia. Držala ho však pevne.
„Počkajte! Cítim, že ten vojak sa pohybuje vo vašej blízkosti. V minulosti zomrel skôr ako sa stihla vaša láska naplniť a tak to musíte zavŕšiť v tomto živote. Nie náhodou ho osud priviedol až k vám.“
„Ďakujem, nemám záujem o vojaka,“ podotkol Jensen trocha urazene a rozhodne vytiahol ruku z jej dlaní.
Pri pohľade na Jensenov výraz tváre si Jared musel vopchať päsť do úst aby sa nezačal rehotať nahlas. Vedel, že pri škrobenom Jensenovi to bude zábava, ale netušil, že až taká.
„Teraz ty, monsieur,“ zagánil na neho Jensen.
Jared voľnú ruku, teda tú, ktorú si nemusel tlačiť do hrdla aby zadusil smiech, podal žene cez stôl.
Keď ho chytila dlaňami, zachvela sa. „To je neuveriteľné!“ zvolala prekvapene.
„Čo?“ odtiahol nedočkavo Jared ruku z úst.
„Ten mladý vojak ste vy, monsieur. Naozaj zvláštne.“
Chvíľu na ňu obaja neveriacky hľadeli a potom sa pozreli na seba. Jared sa na Jensena naširoko zaškeril a on, rád že nie je jedinou obeťou v tomto kanadskom žartíku, mu úsmev vrátil.
„Viem, že mi neveríte, ale už dnes zistíte, že láska je silnejšia ako smrť, vytrvalejšia ako čas a odolnejšia ako vaše predsudky.“ Potom chytila opäť Jensenovu ruku, ktorý to nečakal a spojila ju s Jaredovou. Obaja sa strhli, keď im cez ruky preletela náhla iskra, akoby statická elektrina. „Áno, ešte dnes,“ zopakovala svoje slová a pustila ich.
Oprela sa dozadu a tak dala najavo, že sa seansa skončila.

„No tak, daj si ešte jeden,“ zvolal Jared na Jensena, ktorý sa už dvíhal z gauča. „Neoslavujeme moje narodeniny predsa každý deň.“
Jensen zaškúlil na pohár koňaku v jeho ruke. „Mal by som sa ísť vyspať,“ zamrmlal pre seba, ale pohár vzal a odpil si z neho. „Pripomeň mi zajtra, že nemám toľko piť, dobre?“
„Pripomeniem,“ sľúbil mu Jared a zdvihol pohár do výšky. „Šťastné narodeniny, Jared!“ zvolal prípitok sám sebe a kopol do seba celý obsah pohára.
Jensen sa štikútavo zasmial a vypil koňak tiež na ex. Potom položil pohár na stôl a obrátil sa na odchod. „No, ja už idem.“
„Nieeee!“ zvolal Jared a potiahol Jensena za rukáv. Ten sa zapotácal až sťažka dosadol spať na gauč. Jared ho objal a zaškúlil mu rovno do očí. „Nemôžeš ma tu nechať samého. Zabudol si? Som tvoja vysnená láska, či čo.“
„Áno, akoby som mohol zabudnúť,“ prevrátil Jensen teatrálne očami. „Osudová láska, monsieur,“ zatiahol falošne.
„Rozmýšľal si o tom?“ spýtal sa ho Jared zo zamysleným výrazom tváre.
„O čom? Snáď nie o tých jej rečiach?“
„Áno, presne to som mal na mysli.“
„Zbláznil si sa? Tu nie je o čom premýšľať. Je to bláznivá francúzska podvodníčka. Ak je vôbec Francúzka.“
„Ale v niečom mala trochu pravdy, nemyslíš?“ pozrel na Jensena s pobaveným úsmevom.
„Nie, nemala!“ ohradil sa Jensen urazene.
„No, niekedy sa správaš ako žena. Pred zrkadlom tráviš celé hodiny, robíš si starosti o svoje vlasy...“
„Nepreháňaj, Jared,“ Jensen sa začal zdvíhať z gauča.
„Počkaj!“ zastavil ho Jared. „Je jeden spôsob ako to rozlúsknuť.“
„Čo tým myslíš?“ pozrel na neho Jensen nedôverčivo.
„Pobozkajme sa,“ navrhol mu.
„Šibe ti?!“
„Nie, vážne. Ak nemala pravdu, nič sa nestane.“
„Si opitý,“ zahriakol ho Jensen.
„Však práve. Zajtra sa budeme na tom smiať.“
„Blbý nápad,“ zašomral Jensen a začal sa štverať z gauča.
Jared ho zozadu pevne obomkol oboma rukami a pritlačil si ho k sebe. „Neboj sa, budem nežný.“
„Čo to...“ začal, ale náhla slastná triaška, ktorá mu preletela telom, jeho protesty zastavila.
„Dôveruj mi,“ zašepkal mu Jared do ucha, jednou rukou mu povytiahol košeľu a druhou mu prešiel jemne po hrudi. Bol taký príjemne poddajný!
Jensen zastonal.
Nato ho Jared začal trýznivo bozkávať na krk, na čeľusť a odtiaľ skĺzol po krku na jeho kľúčnu kosť.
Jensen sa opäť zachvel. „Nerob to,“ prosil ho zmučene.
Ako odpoveď mu Jared zavzdychal do ucha a rukou mu vkĺzol za nohavice. Rýchlym pohybom mu ich rozopol, stiahol nižšie a pritlačil Jensena ku gauču. Skôr než sa Jensen stihol spamätať, pritisol sa k nemu Jared už tiež bez nohavíc.
Jensen na holom zadku ucítil Jaredovu stoporenú mužnosť. Aj keď nechcel, od vzrušenia sa celý roztriasol.
„Tššššššš,“ tíšil ho Jared, aby ho upokojil. Cítil ako sa Jensenovo telo naplo a potom pod jeho chlácholivými rukami, ktorými mu jemne prechádzal po tele, sa zase uvoľnilo. „Uvoľni sa, uvoľni sa,“ šepkal mu do ucha slová ako mantru.
„Jared,“ vzlykol Jensen a opäť sa zachvel od slasti.
„Som pri tebe, Jen. Som pri tebe,“ opakoval Jared, ledva ovládajúc vlastné vzrušenie. Potom, už nevydržiac viac ten tlak, opatrne do neho vnikol.
Jensen hrdelne zastonal a napol svaly.
„Nie, nebráň sa tomu,“ dohováral mu Jared prosebne. „Nechcem ti ublížiť.“
Na jeho slová sa Jensen uvoľnil a prestal bojovať proti tomu, čo chcel on aj Jared.
Keď Jared ucítil, že sa mu Jensen prestal vzpierať, začal sa v ňom pohybovať dráždivo pomalými pohybmi dopredu a dozadu. O chvíľu sa karavanom ozývali iba vzdychy. Vo chvíli, keď Jared dosiahol svoj vrchol, napol sa ako luk a vykríkol v záplave náhlej extázy.
Jensena zachvátila silná triaška orgazmu, ktorá ním prechádzala. Mal pocit, že umiera. Keď sa Jared uvoľnil a klesol vedľa neho, on sa ešte stále chvel dozvukmi. Až po nejakom čase sa jeho telo uvoľnilo tiež.
Obaja v tuhom objatí, spotení lapali dych.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ho Jared s obavami a nadvihol sa, aby videl jeho tvár.
Jensen otvoril oči a zahľadel sa do diaľky so zasneným pohľadom. „Som ok. Je to zvláštne, ale naozaj som úplne ok.“
„Aj ja,“ vzdychol Jared šťastne a znova sa pritúlil k Jensenovi. „Milujem ťa, Jen,“ zamrmlal mu do vlasov.
„Aj ja teba, mon cher monsieur,“ odpovedal Jensen s povzdychom.

Pozn.:
* monsieur - (franc.) pane
** mon cher monsieur - (franc.) môj drahý pane

Hudba, ktorá mi pomáhala pri písaní:
Losing The Love - Joy Enriquez

kód:

http://www.youtube.com/watch?v=2WaaaYsADNM

Pěkné rychlé, i když dost krátké a měkčí J2 pwp.
Díky, že jsi se podělila o tak fajn sen a doufám, že budou další.

Neplánovala som pokračovanie, ale kopla ma múza a tak sa oň podelím aj s vami.
--------------------------------------------------------------------------------------
Kapitola 2 – Ráno múdrejšie večera?

Hľadel na jeho tvár, s dlhými mihalnicami, ktoré mu vo svetle vychádzajúceho slnka
vytvárali na lícach jemné tiene. Naklonil sa a začal Jensenovi bozkávať viečka, lícia, potom prešiel k jeho perám, ktoré sa pod jeho tlakom poddajne pootvorili. Vkĺzol mu do úst jazykom, až Jensen zo spánku zastonal. Keď sa k nemu ešte viac pritisol, Jensen sa náhle strhol a otvoril oči.
Jared ho pustil. „Dobré ráno, slniečko,“ usmial sa na neho šťastne.
Jensen najprv zmätene behal očami okolo seba, až sa mu pohľad zastavil na Jaredovej usmiatej tvári. Zrazu vyskočil z pohovky ako by ho postrelili. „Čo sme to urobili? Preboha! Čo sme to urobili?!“
„Jens, láska...“
„Nehovor mi Jens! Nehovor mi Jens!!“ vykrikoval Jensen ako zmyslov zbavený, poskakujúc pri tom na jednej nohe v snahe natiahnuť si na seba nohavice.
„Nestalo sa nič, čo by sme obaja nechceli. Upokoj sa,“ chlácholil ho Jared a natiahol k nemu ruku.
„Nie, nedotýkaj sa ma!“ uhol Jensen pred jeho rukou.
„Neblázni, sme predsa dospelí...“
„No však práve! Mali by sme sa tak aj správať! Keby nie tej bosorky a...,“ Jensen rezignovane mávol rukou, „Vieš čo, zabudnime na to, dobre?“
„Nechcem na to zabudnúť,“ zamračil sa Jared a tiež vstal. „Mne sa to páčilo. Tebe vari nie?“
Jensen sa v pomykove prestal obliekať. „Ja.. neviem... možno. Nie, nie! Bol som opitý!“ vykríkol a zúrivo si začal na seba naťahovať tričko.
„Ja tiež, ale... ech, to tričko máš naopak, Jens,“ Jared sa pobavene uškrnul pri pohľade na Jensena, ktorý si zúfalo začal vyzliekať tričko. Podišiel k nemu. „Pozri Jens, vždy ma k tebe niečo priťahovalo, len som nevedel čo. Nemôžem sa tváriť, že sa nič nestalo.“
Jensen si rýchlo prezliekol tričko, tentoraz správne. Potom sa s odhodlaným výrazom na tvári pozrel na Jareda.
„Nechcem sa o tom rozprávať. Nie teraz. Nie, nedotýkaj sa ma!“ vyhŕkol, keď k nemu Jared opäť natiahol ruku. „Musím si to urovnať v hlave. Ty by si mal tiež. Áno, nepozeraj na mňa tak Jared. Čo odo mňa chceš? Aby som zabudol na všetko, čo som dosiahol? Ty možno dokážeš všetko zahodiť za hlavu, ale ja nie.“
„Jensen...“
„Netvár sa tak, akoby som ti ubližoval. Toto nesmie pokračovať, pochop to. Ja... ja..., “ Jensen bezmocne rozhodil rukami neschopný ďalších slov.
„Dobre,“ prikývol Jared, pristúpil k Jensenovi, pevne ho objal a vtlačil mu vášnivý bozk na ústa. Odtiahol sa, až keď obaja ledva lapali dych. „Nikdy som sa necítil tak ako včera pri tebe, Jensen,“ zašepkal mu do tváre. Potom ho váhavo pustil. „Teraz ťa nechám, aby si o tom pouvažoval, ale pamätaj, ja sa ťa len tak nevzdám.“
Jensen mierne otrasený chvíľu civel na Jareda, potom potriasol hlavou, schmatol košeľu a zvrtol sa na odchod.
„Jensen!“ vykríkol za ním Jared.
„Porozmýšľam o tom,“ zahundral Jensen medzi dverami a vybehol von.

Celý deň sa jeden druhému vyhýbali. Presnejšie, Jensen sa vyhýbal Jaredovi, ktorý sa ako na zlosť objavil vždy tam, kde aj on. Jaredovi pri pohľade na Jensena, ktorému uši horeli zakaždým keď ho zbadal, mykalo kútikmi úst.
Veľa možností na vyhýbanie však Jensen veru nemal. Okrem dvoch scén, ktoré obaja nakrúcali oddelene, ho celý deň strašila predstava tretej, spoločnej filmovej scény tohto dňa. Už o šiestej dostali texty, ktoré museli spoločne prejsť skôr, ako prejdú k samotnému natáčaniu večernej scény.
A tak neochotne zamieril k Jaredovi, ktorý na neho už z diaľky s úsmevom mával. A ako zakaždým aj teraz, keď sa k nemu priblížil, cítil ako sa mu rozpaľuje tvár.
„Držím ti miesto,“ ozval sa Jared veselo a pritiahol k sebe jedinú voľnú kempingovú stoličku a potľapkal po nej.
Jensen niečo nezrozumiteľne zamrmlal, sadol si a v snahe vyhnúť sa pohľadu na Jaredovu vysmiatu tvár, sa rýchlo zahĺbil do papierov v ruke.
„Čítal si scénu na strane dva?“ spýtal sa ho Jared nevinným tónom, ktorý ho však neoklamal.
Jensen rýchlo prevrátil papier a očami preletel text na druhej strane. Zdesene zastonal.
„Zaujímavé, čo? Aha, tu,“ Jared pichol prstom do scenára a začal čítať nahlas. „...‘nemôžeš ma teraz opustiť. Sam, si so mnou?‘“
„Ach, prečo mi to robíš?“ zastonal Jensen zúfalo a rukou si zakryl tvár.
„Jens...“
„Nehovor mi Jens!“ zasyčal na neho Jensen podráždene a vyplašene sa poobzeral okolo seba.
Jaredov pohľad náhle znežnel.
„Jensen,“ začal potichu. „neurobím nič, čo by si nechcel. Nie, neprerušuj ma, prosím! Pozri sa, môžeš klamať sebe, môžeš klamať mne, ale svoje telo neoklameš. Ja som to včera cítil.“
„Pst!“ zasyčal Jensen podráždene.
„Aj ty si to cítil,“ nedal sa odradiť Jared.
„To, čo si cítil, bol alkohol, Jared,“ odvrkol ešte stále podráždene Jensen.
„Naozaj si to myslíš?“
„Mali by sme sa venovať scenáru.“
„Jens...“
„Nehovor mi Jensss!“ zasyčal Jensen tak nahlas, až sa technik neďaleko nich obzrel aby zistil, odkiaľ ten sykot vychádza. Jensen sa okamžite schúlil nad scenár až sa takmer nosom dotýkal kolien.
„Naozaj si myslíš, že za včerajšok môže iba alkohol?“ zopakoval otázku Jared.
Jensen zúfalo prevrátil očami. „Pravdaže!“
„Tak navrhujem stávku.“
„Žiadnu stávku,“ okamžite zamietol Jensen.
„Takže alkohol?“ zatiahol Jared s diabolským úškrnom na tvári. „Ako myslíš.“
„Jared!“
„Ok, žiadna stávka,“ zdvihol Jared ruky v obrannom geste, ale úškrn z tváre mu nezmizol. Potom akoby sa nechumelilo, sa pokojne začítal do svojho scenára.
Jensen so vzrastajúcimi obavami pozoroval Jaredovu tvár. Dal by krk na to, že Jared na neho predsa len niečo chystá. Zamračene pozrel na papier a pohľad mu nechtiac skĺzol na text: ‚Musíme zostať spolu, Sam.‘ Z Jensenovej hrude sa vydral zúfalý ston. Spoločnej scény z Jaredom sa začal naozaj desiť.

"...pamätaj, ja sa ťa len tak nevzdám.“

Kdy bude další sequel? Prosím, prosím, gatě nenosím...

Panthera: ehh, teraz si ma fakt zaskočila. Vážne som totiž uvažovala, či mám v príbehu vôbec pokračovať, pretože od začiatku som to nemala v pláne. Tiež sa obávam, či sa neurvem z reťaze a nebude z toho akýsi mix telenovely a slashu. Vôbec netuším, čo z toho nakoniec vznikne. Nuž, porozmýšľam.