The Way We Love..

Tak som sa rozhodla podeliť s mojim dielkom, už som pekne dlho nič nenapísala, no v poslednej dobe ma to opäť chytilo a aj čas sa našiel. Ak to nikto nebude čítať nič sa nedeje , ale uvítam každú pozitívnu, či negatívnu reakciu. Zatiaľ pridávam iba kúsok časti
Postavy tipicky Sam, Dean, Bobby, Castiel a ďalší ..
Pozmenila som dej seriálu a bude to hlavne o vzťahu medzi Deanom a Castielom.

ღThe Way We Loveღ

Dobre, Bobby ty ostaneš strážiť vonku, my so Sammym pôjdeme do vnútra a zabijeme tú zmutovanú beštiu.“ rozprával mladý lovec, rozpálený adrenalínom - nový prípad, no nie hocijaký, nevedeli s čím majú tú česť, nevedeli ani, ako to zabiť. Avšak niečo podniknúť museli, priveľa ľudí zomrelo už nemohli čakať.

„Oukej Dean, tvoj plán je rovnako mizerný ako plat lovca, ale čo iné nám ostáva. Chlapci hlavne buďte opatrný. Nevieme, ako to je silné ani veľké, nik útok tej veci neprežil, takže.“ dohovoril starý lovec opierajúci sa o kapotu čierneho Chevroletu.

„Tak teda poďme.“ zahlásil najvyšší lovec a s taškou- plnou zbraní- sa vybral úzkym chodníkom smerujúcim k starej chátrajúcej budove. Dean venoval veselý pohľad Bobbymu- aby sa toľko nestrachoval- a nesledoval svojho brata. Obaja vstúpili cez pavučinami posiate dvere.

„Fajn, tu sa rozdelíme.“ povedal zeleno-oký lovec a vybral sa svojou cestou, rovnako ako sa Sam vybral tou svojou.
Dean blúdil tmavými miestnosťami, no nedarilo sa mu vec nájsť, vtom začul výstrel.
„Sammy.“ zašepkal a rozbehol sa za zvukom. Nazrel do miestnosti, asi 3 metrová čiernou kožou pokrytá vec stála oproti jeho bratovi, ktorý sa staval zo zeme a chystala sa zaútočiť. Dean vystrelil bez rozmýšľania, no potreboval na seba upozorniť, aby mal Sam čas spamätať sa. Obluda sa rozbehla k zeleno-okému lovcovi, ktorý už nestihol nijako zareagovať. Zodvihla ho pod krk do výšky a odhodila do sklenenej vitríny. Lovec chrbtom rozbil sklo a padol k zemi. No príšera sa nevzdala a dlhými pazúrmi začala mladého lovca trhať. Zrazu ju železný kôl zabodol do chrbta a zrútila sa k zemi. Sam bol chvíľu v šoku a čakal či sa obluda preberie, no neprebrala. Rozbehol sa k svojmu staršiemu bratovi.

„Dean, panebože nie. Prosím nie.“ rozprával pomedzi horúce slzy, pokrývajúce jeho tvár.
Zeleno-oký lovec bol pokrytý značným množstvom svojej krvi, ležal medzi sklom. Dýchal sťažka cítil sa ako handra roztrhaná na kúsky.

„ Sammy neplač, je to oukej.“ chrapčal sťažka, z úst mu vytekala krv, no snažil sa utešiť malého bračeka, vedel, že je koniec..cítil to, no musel vydržať tú príšernú pálivú bolesť a smrad vlastného mäsa a krvi. Cítil ako mu vytekajú vnútornosti, bože tak veľmi chcel nech už to skončí, no držal sa kvôli Sammymu, pozeral mu priamo do očí, do jeho krvavých očí nasiaknuté slzami.

„Dean neopúšťaj ma, si všetko na svete čo mám, braček môj.“ nariekal Sam. Bál sa s Deanom čo i len pohnúť, aby mu nespôsobil ešte väčšiu bolesť, akú prežíval teraz. Vysoký lovec držal svojho brata v náručí a na miesto toho, aby upokojoval on jeho, aby mu šepkal upokojujúce slová robil to Dean. Po chvíli však starší lovec stíchol. Už neboli počuť slová, ktorými Sama upokojoval, už nebolo počuť jeho ťažké prerývané dýchanie. Nastalo ticho, iba Samov bolestivý nárek sa niesol starou bodovou. Vysoký lovec si svojho brata čo najviac pritisol k sebe akoby mu tým chcel vrátil život do tela, no nevrátil. Plakal do jeho gaštanových vlasov. Ani nevedel ako dlho, no čas mu bol ukradnutý, jediný človek, ktorý dával jeho životu šťavu, radosť, lásku je preč.

Taková psychóza hned první díl, no Soniq je to paráda, sakra nemám kapesník no akoukej ať přiletí ten okřídlenec a dá to do pucu,k přeci ho nezabiješ

teda Sonig, co to jako je ty jsi jako zabila Deana hned v první kapitole.......
je to super - koukej rychle vymyslet další část, protože já se maximálně těším, co bude dál....

PS: ta Bobíka hláška, že jeho plán je stejně mizerný, jako plat lovce....tak to mě fakt hoooodně pobavilo to se ti moc povedlo

jooooo není nad staré dobré SPN

Nemix, Teriik veľmi ďakujem Deana ešte potrápime
tu je teda ďalšia časť

Časť II.

Orieškové oči sa otvorili. Videli oblohu, na ktorej sa miešali rôzne farby, od fialovej až po rúžovú, oranžovú. Bolo to krásne. Ležal na zemi, na mäkkej zelenej tráve. Postavil sa, žiadna bolesť. Poobzeral sa po okolí, okolo neho sa rozprestierali lesy a jazero s priezračnou modrou vodou. Počul spev vtákov, bzukot včiel. Ešte nikdy nevidel tak krásne, pokojné miesto ako toto. Cítil sa príjemne, šťastne, no aj zmätene.

„Ahoj Dean.“ ozval sa monotónny a pokojný mužský hlas. Otočil sa. Stál tam vysoký muž s tmavými vlasmi a krásnymi modrými očami, ktoré pripomínali neďaleké jazierko. Na sebe mal oblek, na ktorom ešte baloniak. Vyzeral obyčajne ako človek, no cítil z neho niečo iné, jedinečné, niečo čo ho priťahovalo, neznámu silu.

„Nepoznám ťa.“ pošepkal Dean, sústreďujúc sa na onú neznámu postavu.

„Dean si mŕtvi, je mi to veľmi ľúto.“ šepkal muž, kloniac hlavu k zemi.
Dean cítil ako ho mrzí jeho smrť, no nechápal prečo, veď ho ani nepoznal, či áno?

„ Kto si ?“ vydal zo seba lovec napokon.

Neznámi sa zabodol do Deanových orieškových očí. „ Som tvoj anjel, mal som ťa ochrániť no zlyhal som na plnej čiare, nie je to prvýkrát, čo som to pokazil, ale teraz...“ hlas sa mu zlomil a oči sa mu naplnili slzami.

„Ja som v nebi?“ nerozumel lovec.

„Samozrejme, že si v nebi, Dean. Máš čisté srdce.“ rozprával anjel.
„ Ale toto nie je tak celkom nebo. Je to prednebo , alebo ako to nazvať. Na tomto mieste sa ľudia rozhodujú aké nebo chcú, aké si chcú vytvoriť, no nemôžu sa rozhodovať pridlho, pretože na tomto mieste duše slabnú, strácajú sa. Preto tu každý ostáva iba pár dni, týždňov, ale to iba tí čo sú nerozhodný. Väčšina ľudí si svoje nebo predstaví hneď. Avšak Dean ty nepôjdeš do svojho neba.“ hovoril modro-oký anjel hľadiac do lovcových udivený očí.

„Ale prečo, keď už som tu, prečo nemôžem“ nerozumel.

„Dean, ty nemôžeš ostať mŕtvy, to ja som zlyhal, musíš žiť, je to moja chyba, nikdy sa to nemalo stať, nikdy. Vrátim ťa späť.“

„ Ja nechcem, chcem ostať tu. Nevládzem, nebaví večný lov a stále dookola to isté, tu cítim pokoj, nemám strach a ja...“

„A čo tvoj brat, vieš ako mu chýbaš, predstav si, že si na jeho mieste.“ snažil sa ho presvedčiť anjel.

„Hej, Sammy, .....dobre, urobíme kompromis, môžem tu ostať rok a potom ma vrátiš.“ navrhol lovec.

„Dean rok? Si si istý? Tam dolu ubehne jeden deň. No tu ubehne rok a tvoja duša bude tak veľmi slabá, že neviem či bude schopná sa dolu vrátiť.“

Dean si vzdychol. „Viem, že je to sebecké, ale potrebujem tu byť, pokým sa bude dať.“

„Nie je to sebecké, tvoj život bol taký hrôzostrašný, že sa ti absolútne nečudujem, že tu chceš ostať. No Dean musím ťa vrátiť, tak si to želá môj pán- Boh, ktorý ma pred tvojím narodením poveril úlohou, mojou najdôležitejšou úlohou. Ochraňovať ťa, si predurčený na veľké veci, no ochrana v tvojom prípade nie je vôbec ľahká, stále priťahuješ nebezpečenstvá, nachvíľu na teba nedávam pozor a už ležíš v nemocnici.“

„Seriem ti na také keci! Predurčený na veľké veci blá, blá, blá. Aspoň v nebi, či v prednebi mi s tým daj pokoj!“ rozčúlil sa Dean. „ Prepáč nechcel som tak....“

„Dean to je v poriadku.“ usmial sa anjel.
„Takže fajn, nechám ťa tu rok, ale potom pôjdeš späť. No musím tu ostať s tebou, čoskoro budeš slabnúť.“

„Oukej, čo sa tu dá robiť?“ spýtal sa už veselšie.

„Vieš, že ani neviem.“ zamyslel sa anjel.

„Takže povedz mi, ako ti mám hovoriť, keďže tu budeme spolu rok trčať.“

„Som Castiel.“ povedal vážne.

„Teší ma Castiel, predpokladám, že ja sa ti predstavovať nemusím.“ zažartoval, no anjelova tvár ostala vážna.

Mladý lovec si šiel sadnúť k jazeru, sledoval vodnú hladinu, obdivoval aká je pokojná ako všetko na tomto mieste. Castiel sedel vedľa neho a taktiež sledoval jazero.

„Cas povedz mi niečo viac, vieš o mne skutočne všetko?“ pozrel naňho Dean.

„Od tvojho narodenia, poznám každú tvoju myšlienku, cítim každú tvoju bolesť.“

„Hm, to je do cela narúšanie môjho súkromia.“ zaškeril sa zeleno-oký lovec.

„Možno hej, ale sme navzájom prepojený. Povedz Dean, nikdy si necítil niečo zvláštne, necítil si, že ti niečo chýba alebo tak?“

Lovec sa zamyslel, mal pravdu tieto pocity mal stále. Castiel sa usmial.
„Ty vieš čítať moje myšlienky však?“ spýtal sa Dean

„Áno viem, no ty vieš čítať tie moje.“ pozrel naňho Cas.

„Cítim, že ťa mám rád a to ťa poznám iba pár hodín.“ priznal Dean.

„Nie poznáš ma veľmi dlho, no nepamätáš si to.“

Rok 1981, Kansas Lawrence

Trojročný Dean stál oproti hojdačke na ich dvore. Rozhodoval sa či sa pôjde hojdať alebo nie. Jeho otec John zatiaľ griloval a pospevoval si nejakú pieseň. Marry piekla Deanov obľúbený jablkový koláč.

Zelené očká ešte stále hypnotizovali hojdačku. Zrazu začul šuchot, ktorý vychádzal z boku ich domu, zvedavé dieťa sa tam vybralo. „ Ak ši to ty Charlie- jeho rovesník, s ktorým večne súperil o najlepšiu zbraň postavanú z lega- tak ťa žbijem!“ zakričal detský hlások. No nik sa neozýval.

„ Ahoj drobček.“ usmial sa muž.

„ Kto ši, prišiel si ma uniešť, žbijem ťa, ak áňo.“ pozerali na Castiela dve vystrašené zelené okále.

„Nie Dean, ja som tvoj anjel, nie som zlý, no to ty vieš.“ pohladil ho vláskoch.

„Anjel?“ spýtal sa Dean „ Ten o ktorom mi maminka špieva ušpávanku?“

„Áno ten, pozri mám pre teba niečo.“ povedal anjel a vložil do drobnej dlane amulet.

„Šo to je?“ pozeral na retiazku chlapček.

„Je to amulet, ktorý ťa bude chrániť, nestrať ho.“ usmial sa Cas. Pobozkal malého Deana na vlásky a pošepkal mu do úška: „Vždy tu budem drobec, nikdy sa ti nič nestane, ochránim ťa.“ dopovedal a zmizol.

Súčasnosť
Dean okamžite siahol na amulet, ktorý visel na jeho krku od nepamäti- takže takto som k nemu prišiel.

„ Áno, nikdy si ho nedal dolu, nikdy.“ usmial sa anjel a Dean úsmev opätoval

ježkova voka - to je tak hezké Soniq

Dean v přednebí s Castielem - super představa ....
a ta vzpomínka na tříletého Deana a přívěsek - super

moc se mi to líbí a těším se na další část - tak šup šup

nemám slov malej Dean jééé to je krásny...

jeeej trojrocný Dean...to je tak mileee prpomina mi to starý dobrý SN....tesim sa na dalsie pokracovanie...

Soniq: Tak Deana jsi zabila hned na začátku, to je dost neobvyklé. A teď nám ho rychle oživ.

No jejda...začátek...to teda byl mazec.....ježiškovi očička..to tu snad ještě nikdy nebylo, zabít Deana hned a takto drsně
No, ale už tam mám svého milovaného anděla, tak jsem spokojená ... hlavně, že se mají rádi.....

No, ale jedna štouravá......to se Deanovi s příchodem do nebe změnily oči????

Polgara,
janča,
FooFighterkaSN,
Terrik,
Nemix,
veľmi ďakujem za zlatučké komentáre som nesmierne rada, že to niekto číta Polgara- heh, myslím, že narážaš na "orieškove oči" , no o tom by sa dalo dlho diskutovať, keďže orech keď rastie je zelený a je dosť druhov orechov, ktoré majú aj zelenú farbu, ale áno orieškove oči sa veľmi nepoužíva na zelené oči, no mne sa to páči, ale veď to je úplne jedno

No tak tu je ďlšia časť, zatiaľ časti nie su nejaké akcion , ale aj to príde, ešte raz ďakujem babule

Časť III.

Bobbyho dom

Vysoký lovec sedel oproti miestu, kde ležal jeho nebohý brat, bola to už hodina, čo bol preč. V pravej ruke držal fľašku Jacka a nalieval si ju do úst, krvavé oči pozorovali Deana, jeho mŕtvolne blednú pokožku, hladkal ho po vlasoch a čakal na zázrak.
Bobby mu rany aspoň zašil, aby vyzeralo, že len spí. Ten pohľad na roztrhané telo osoby, ktorú tak ľúbili ich zabíjal.

Starý lovec zatiaľ behal nervózne po miestnosti a snažil sa niečo vymyslieť, hoci nemal ani predstavu čo. „Ach John, naši chlapci mi zomierajú pred očami a ja som zúfali.“ zašepkal do prázdna.

V nebi ubehlo 5 mesiacov, zatiaľ čo na zemi len 5 hodín, no aj tých 5 hodín bolo pre lovcov nekonečných.

Smaragdové oči pozorovali ružový balón, ktorý držalo asi 10 ročné dievčatko.
„Čo tu robí?“ vyzvedal Dean.

„Zablúdila.“ odpovedal Castiel, mračiac sa na dievča. „Tak som ju priviedol sem, ak ti to nevadí, pokým si nevymyslí nové nebo, z toho svojho ušla a netuším prečo. Nechce sa so mnou rozprávať.“

„Zistím to.“ zašepkal Dean stále hypnotizujúc balón.

„Dean, nechcela to povedať ani mne, anjelovi, tebe to určite nepovie, ale ako chceš.“

Mladý lovec podišiel k dlhovlasej dievčine. „ Ahoj, som Dean. Zomrel som a nemôžem ísť do neba.“ rozprával. Dievča ostalo ticho aj naďalej. „ Tam dolu ostal môj brat a mám o neho strach, no aj napriek tomu sa obávam návratu.“ rozprával Dean ďalej ignorujúc jej nezáujem.

„Ak tu budeš dlho, tvoja duša sa stratí.“ pošeplo hnedo-oké dievča. „Aj ja mám brata,“ hovorilo ďalej, “volá sa Lucas, zomrel spolu so mnou v 36, zabili nás vojaci.“ rozprávala pokojne. „No v mojom nebi nebol, aj keď som si to želala, nemôžem ho nájsť, neviem kde je, no chcem byť s ním, chýba mi.“ hovorila neustále sledujúc balónik.

Dean preglgol. „Je mi to veľmi ľúto.“ zašepkal a vybral sa za Casom, ktorý ich po celý čas pozoroval.

„ Nájdite jej brata, on je pre ňu jej nebom.“

„Ako si to zistil?“ nerozumel anjel.

„Jednoducho.“ usmial sa smutne lovec.

Castiel chytil dievčatko za rúčku a zmizli.

Dean sa posadil na trávu, nebolo mu dobre, cítil sa slabý. Vedel, že jeho duša slabne každým dňom, no už to bolo cítiteľné. Mal by sa vrátiť späť, už viac nechcel, aby jeho braček trpel. Ako veľmi ho to musí bolieť. Deanovi sa v očiach zaleskli slzy. Castiel sa vrátil, no sám.

„Už sú spolu, mal si vidieť aký boli šťastný.“ usmial sa anjel. „Toto presne milujem na ľuďoch, lásku.“ pozrel na lovca, ktorý vôbec nevyzeral dobre.

„Dean, skutočne by som ťa mal vrátiť. Je to s tebou stále horšie a horšie.“

„Hej, ja viem. Ale Castiel sľúbiš mi niečo?“ spýtal sa Dean hľadiac anjelovi no modrých očí.

„Čokoľvek.“ odvetil.

„Budeš chodievať za mnou na zem, potrebujem ťa, prosím. Hlavne mi nevymaž spomienky žiadne, chcem si ťa pamätať, chcem si pamätať každý náš rozhovor. Môžeš mi to sľúbiť?“

Castiel chvíľu mlčal. „Iste Dean, sľubujem, budem za tebou chodievať vždy ako to bude možné a ak nebudem môcť niekedy prísť ešte stále máme naše myšlienky, ktoré vieme čítať, ty moje, ja tvoje.“

„Ďakujem.“ Dean sa pousmial taktiež. Castiel sa dotkol lovcovho čela a nastala tma.

Bobbyho dom

„Sam.“ prehovoril Bobby k lovcovi, ktorý zaspal pri jeho mŕtvom bratovi.

„Áno?“ prebral sa. Bol celý mokrý od horúcich sĺz, fľaša bola prázdna.

„Sammy, som nešťastný, že to hovorím, ale mali by sme Deana už pochovať, je to jeden
deň čo je mŕtvy.

Sam sa zamračil. „Nie!“ skríkol. „Ešte nie.“ povedal už miernejšie.

„Fajn.“ odvetil Bobby a odišiel z izby. Sam jemne pobozkal bratovo ľadové čelo. „Chýbaš mi a to si preč iba jeden deň, čo budem robiť ďalej, neviem bez teba žiť, dopekla.“ rozplakal sa vysoký lovec. Zrazu jeho ruku niečo stislo. Pozrel sa a neveril. Ruka jeho brata držala tu jeho. Okamžite pozrel na Deana, no jeho oči boli zavreté.

„Sammy, myslel si, že sa ma tak ľahko zbavíš.“ zachrapčal Deanov hlas. Sam neveril, pretrel si dlaňou oči. „Dean?“ spýtal sa potichu.

„Áno ja, kto asi santa?“ Dean otvoril orieškové oči, no boli ťažké akoby z ocele. Pousmial sa na brata. „Zase som späť, že si to nečakal?“ usmial sa, no úsmev sa mu hneď zmenil do bolestnej grimasy. „ Au.“ vyšlo z neho. Sam len hľadel s vypleštenými očami, ešte stále mu v hlave nedopínalo, čo sa to vlastne deje.

„Dean ty...ty ...žiješ!“ vydal zo seba napokon a okamžite brata objal alebo skôr stisol z celej sily.

„Sammy, no tak, ešte stále to bolí.“ zachrapčal Dean. Mladší lovec brata okamžite pustil.

„Prepáč braček, nechcel som.“ hovoril trasúcim a ešte stále šokovaným hlasom. „Nerozumiem, ako je to možné, Bobby ťa chcel už pochovať a ty zrazu len...ožiješ.“ rozprával nechápajúc.

„Zázraky sa zrejme dejú.“ pousmial sa starší lovec a pomaly sa začal stavať.

Sam naňho zamračene pozrel: „Dean, dopekla čo blázniš, ostaň ležať! Len teraz si prídeš zo sveta mŕtvych akoby nič a ideš sa zdvíhať. Si zranení, keď si zomrel Bobby ti rany aspoň zašil, ale mal by som ťa vziať do nemocnice. Aj keď už vopred poznám tvoju reakciu.“

Dean sa naštval. „Dobre vieš, že ma nikde nedostaneš. Takže nevymýšľaj, ostanem tu, čo chvíľa budem v poriadku.“ zamrmlal.

Sam pokrútil hlavou: „Prečo musíš byť taký tvrdohlavý?“

„Moju tvrdohlavosť mi nevyčítaj, niekto musí mať rozum, keď to nie si ty.“ hovoril cez zaťaté zuby. Pľúca ho neskutočne pálili, no snažil sa nedávať bolesť veľmi najavo.

Sam sa usmial. „Heh, nebudem ti argumentovať, no len preto, že si zranení.“ zasmial sa mladší lovec. „Bráško, ale teraz vážne,“ zamračil sa Sam, „ nevieš, ako alebo kto ťa priviedol späť?“

Dean sa zamyslel- nemôžem mu to povedať, aspoň zatiaľ. „Nie Sammy, nemám ani poňatia.“ zaklamal.

„Tak fajn, mal by si si oddýchnuť, zbehnem do lekárne po nejaké lieky proti bolesti a tak.“ dopovedal Sam, pohladil ležiaceho Deana po vlasoch a stratil sa za dverami izby.

Zeleno-oký lovec sa snažil posadiť. Hoci sa mu to veľmi nedarilo, nakoniec si sadol. Ruku si zatlačil na zošitú ranu na pľúcach a bruchu. Tak strašne to bolelo. Cítil, že sa mu každú chvíľu roztrhajú stehy. Každým nadýchnutím cítil ostrú páľavu a jeho zle zošitý žalúdok si robil tiež svoje, začalo ho napínať. - -bodaj by si tu bol Castiel, už teraz mi chýbaš- prebiehalo mu mysľou. Dean sa postavil, čo vzápätí oľutoval. Okamžite sa pridržal studenej steny, hlava mu išla vybuchnúť, krútila sa mu ako na divokom kolotoči. „Do pekla.“ zaklial chrapľavo. Urobil krok, čo v jeho hlave spôsobilo doslova zvonenie kostolných zvonov. Pravú ruku si pritlačil na žeravé čelo, aby tým zmiernil bolesť. Zatiaľ čo ľavou sa horko-ťažko opieral o bielu stenu. No jeho telo viac nevydržalo, začalo klesať k zemi. Zrazu ho objali niečie pevné ruky, nevedel komu patrili, pretože takmer nič nevnímal iba bolesť a neznáme ruky. O chvíľu upadol do hustej tmy.

Soniq: ta povídka je čím dál lepší...zničenej Sam a zraněnej Dean - výborná kombinace...a jak Dean lže o tom, jak obživl, jsem zvědavá, kdy a jak se to Sam dozví (doufám, že bude tak trochu vyvádět )

takže rychle další část sem

Jupííííííí...tak Dean je zpátky, tak si zase začneme užívat a už to začíná...nechtěl říct Samovi o andělovi, že by si myslel, že ho " šprt " nepochopí bo co

A že by ho zachytil náš okřídlený zázrak???

PS: no, tak ta smaragdová je lepčejší

j´´jééé to je tak... no pokračování....rychle... a jak je castiel slaďoučkej a starostlivej...

Soniq: Tak Dean je zpět. Byl to ale od něho dost hloupý nápad, okamžitě vstát, když věděl, jak ho Bobby narychlo "zaštupoval".

Soniq: Tak máš další čtenářku Fakt super rozjetá povídka!!! Zajímavý námět Taky myslím, že Deana zachytil Bobby. I když se divím, že když Bobby uviděl obživlého Deana, že to do něj znova nenašil Známe Bobbyho Tak jsem fakt zvědavá na pokračování