VAMPIRE

Ahojte.
Toto je moja prvá poviedka a upozorňujem vás, že ju ešte nikto nečítal.  Mám strašne rada SPN a predovšetkým Deana. Páči sa mi predstava, že z Deana sa stane nejaký typ príšery. Rada si predstavujem, ako by sa asi zachoval. Keď dovysielali 3. Sériu, tešila som sa, že z môjho obľúbeného Winchestera bude démon ale nestalo sa tak. Taktiež sa mi páčil ako upír ale ani to mu bohužiaľ dlho nevydržalo.    Takže som sa rozhodla napísať vlastný príbeh podľa môjho gusta.   
Dej nie je zasadený do presnej epizódy ani série.  
Slash: to ešte sama neviem či tam bude ale keď bude, tak jedine Destiel    
Postavy: Dean, Sam, Castiel,...

Dean sedel vo svojom aute a počúval minimálne už piaty krát po sebe tú istú pesničku od AC/DC- Thunderstruck. Počúval ju vždy keď mal zlú náladu a chcel si ju zlepšiť, takže v posledných dňoch nepočúval skoro nič iné. Automaticky sa pozrel na sedadlo spolujazdca, na ktorom vždy v týchto nočných hodinách videl ticho pochrapkávajúceho sa mladšieho brata Sama. Ale sedadlo zívalo prázdnotou. Nevedel kde Sam presne je.

Pred pár dňami sa totiž pohádali. Znovu. Už ani poriadne nevedel prečo. Niečo o tom ako mu Dean stále kradne počítač a pozerá na ňom porno a samozrejme raz za čas mu tam stiahne omylom aj nejaký ten vírus. Potom sa samozrejme začali navzájom obviňovať z úplných maličkostí a aj najmenších rozdielov, ako Sammyho modlenie pred spaním, jeho neustálym jedením zeleniny a ovocia, útek na školu, že dal prednosť démonke pred vlastným bratom a aj že ho nechal v očistci, a zas Deanovým neustálym popíjaním alkoholu, ženami a aj závislosťou na aute, čo mu Sam vyčítal, že sa niekedy stará viac o hlúpe auto ako o brata, čo Deana úplne vytočilo a radšej odišiel. Sam vedel, že o tak nie je. Vždy sa staral najlepšie ako vedel ale vtedy bol naštvaný a povedal by hocičo. Deanovým tichým ale nahnevaným odchodom obidvaja rozumeli, že si chvíľu od seba oddýchnu a potom budú zasa ako predtým. Sú stále spolu a preto sa často poškriepia aj kvôli úplnej blbosti.
Predtým ako Dean odišiel, zapol na bratovom mobile pre istotu GPS ale Sam nie je tupý a hneď si toho všimol a aby jeho brat vedel aký je nahnevaný, zas ju vypol.

Dean pozrel na hodinky.
„Tri hodiny ráno. Úžasné.“ Pretrel si rukou jeho unavenú tvár poznačenú hodinami za volantom. Vôbec netušil kde je. Jednoducho sadol za volant a išiel. Rozhodol sa, že sa aspoň niekam na pár hodín zloží.
Našťastie práve vchádzal do malého mestečka menom Doughlas. Hneď po pár metroch v meste uvidel vysvietenú šípku, ktorá ukazovala smer do ľava hlásajúca “Motel Modrá Lagúna“. Pozrel sa na oblohu a pomyslel si, že niekto hore ho tam má fakt rád. Zabočil, našiel motel a zaparkoval na parkovisku.
„Jednu izbu pre dvo... pardon pre jedného.“ Povedal starému a zarastenému mužovi. Ten si ho prehliadol a potom mu mlčky podal kľúč.
Ani si jeho novú izbu nepozrel. Len na chvíľku zasvietil aby zistil, kde je posteľ a potom znovu zhasol a hodil sa unavený do postele. Spánok prišiel okamžite.

Ráno bolo veľmi sychravé. O siedmej Dean už sedel v jednej miestnej malej reštaurácií a vychutnával si miešané vajíčka s čerstvou kávou.
„Ešte niečo?“ spýtala sa ho mladá čašníčka keď mu dolievala kávu.
„Nie ďakujem... Lori“ Povedal pri čítaní jej menovky.
Vtedy vošlo mladé dievča so zväzkom cesnaku na krku. Dean zvraštil čelo. Žeby zas prespal dobu? Čašníčka Lori si všimla jeho spýtavý výraz a pousmiala sa.
„Nebojte. Nehrabe ľuďom v tomto meste. Pred piatimi dňami tu bolo unesené jedno miestne dievča a druhé, jej kamarátka, bolo zabité. Mala rozdriapané hrdlo, tak si niektorá mládež myslí, že to bol upír.“ Povedala ukazujúc na Deanov výtlačok dnešných novín. Chvíľu bolo ticho. Dean premýšľal. Žeby konečne našiel prípad?
„Viete čo? Zoberiem si nakoniec ešte jednu kávu. Zo sebou.“ Usmial sa Dean a čašníčka mu úsmev opätovala.
Zvyšok dňa strávil Dean pátraním na internete, v domoch obetí a na mieste činu, kde vystupoval samozrejme používal svoj dokonale falošný odznak FBI. Jeho obavy sa naplnili. Vážne v meste bol jeden alebo pravdepodobne viacero upírov. Prehľadal aj v okolí staré budovy a továrne až ich konečne našiel. Nevedel koľko ich je. Vyparil sa odtiaľ skôr než ho stihli vycítiť. Našťastie bol deň a tak všetci upíri spali. Stihol si všimnúť, že ich je tam najmenej päť. Vážne nebol samovrah, aj keď sa tak niekedy choval. Keď už má umrieť, tak určite nie kvôli bande upírov. Dobre vedel, že ísť to tam sám “vyčistiť“ je riskantné. Preto sa rozhodol, že utvrdí priateľské vzťahy a niekomu sa ozve. Ale komu? Sammymu? Nie. Aj keď už sa naňho dlhšie nehneval, bratia teraz hrali ich obľúbenú hru s názvom Kto sa prvý bratovi ozve je malé decko, ktorému sa stíska. Nahlas sa o ničom takom nedohodli ale v ich živote to platilo už keď boli malé deti.
Po dlhej dobe premýšľania a listovania v jeho telefónnom zozname ho napadlo, že zavolá Garthovi. Bohužiaľ ale Garth bol práve na opačnom konci štátu a kým by prišiel, upíri by znova mohli znova dostať chuť na nejaké mladé dievča a to si Dean vyčítať nechcel. Preto zavolal Castielovi. V nebi asi pravdepodobne nemajú signál, preto mu nechal odkaz s jeho polohou. Stále mal na rebrách vyrezanú Enochovú pečať či čo, a tak žiadny anjel ani Castiel ho nemôže presne nájsť. Aby sa aj Castiel dozvedel, že má od Deana nejaký odkaz, spravil to čo robí vážne nerád. Spojil ruky, zavrel oči a začal sa modliť.
O necelú hodinu sa v jeho motelovom pokoji ozvalo známe zašušťanie krídel a kroky.
„Ahoj Dean.“ Pozdravil známy hlas.
„Kde si tak dlho trčal?! Tí upíri zatiaľ mohli vyvraždiť polku mesta.“ Povedal Dean podráždene namiesto pozdravu. Cass naklonil hlavu ako vždy keď niečomu nechápal.
„Prepáč za moje omeškanie ale môj mobil má nejakú poruchu.“
„Čo máš s ním? Ukáž.“ Povedal Dean už kľudnejším hlasom. Castiel mu poslušne podal telefón, ktorý nie a nie zapnúť. Dean sa zamračil.
„Kedy si ho naposledy nabíjal?“ Spýtal sa.
„Nechápem pojmu: nabíjať telefón.“ Priznal sa Castiel a Dean sa usmial. Jeho zlá nálada bola razom preč.
„Cass, chýbal si mi.“ Priznal sa Dean popritom ako hľadal svoju nabíjačku.
„Ďakujem.“ Poďakoval po chvíľke anjel. Kým Castiel uvažoval čo by mal na to povedať, lovec zatiaľ našiel nabíjačku a dal jeho mobil nabiť.
„A ako si ma vlastne našiel?“ vŕtalo mu hlavou.
„V modlitbe si hovoril, že si v malom mestečku uprostred ničoho a že tu upíri už zabili jedno dievča a druhé uniesli. Tak som navštívil pár malých miest uprostred ničoho a hľadal v miestnych novinách správu o nezvestnom dievčati, a keď už som ho našiel nebolo to ťažké zistiť kde bývaš. Je tu len jeden motel.“ Povedal hrdo.
„Páni Cass. Skvelá detektívna práca!“ Pochválil ho Dean a myslel to vážne. Vedel, že Deana by vždy našiel.

Začínalo sa stmievať a Dean nechcel už ďalej čakať. Zbalili potrebné veci do auta a vyrazili do starého skladu za mestom, kde poobede Dean videl upírov spať. Castiel sa ešte po ceste v aute vypytoval kde je Sam ale Dean mu na to len stroho odpovedal „preč“. Pochopil, že sa pohádali a dávajú si od seba pauzu. Tá istá situácia tu bola aj v minulosti a nakoniec sa po týždni znova udobrili.
Čistenie hniezda nebolo také ťažké a ani nie dlhé, hlavne keď bol po ruke anjel. Bolo ich tam veľa a k tomu všetci boli už hore, ale išlo to ako po masle. Dean sa chcel odreagovať. Chcel mať po ruke nejakú zálohu, ktorá by ho kryla a on by odrobil všetku tu prácu. Chcel aby jeho záloha bola jeho kolieska na zadnom kolese bycikla, ale pri Cassovom tempe bol Dean skôr mucha na prednom skle Suzuki samurai 1.3i z roku 1990 , čiže Castiela. Lovec stihol zabiť len troch upírov, ktorý sa stihli vyhnúť anjelovi ale už nie Deanovi.
Aj keď mu ich moc Cass nenechal, Dean bol rád, že je tu s ním. Vedel, že anjel má veľa práce, no aj tak sa zastavil aby mu pomohol. Ani si to lovec neuvedomil, usmieval sa. Castiel už druhý krát za pár hodín s ním vytiahol ten jeho nechápajúci výraz a naklonenú hlavu do strany.
„Prečo sa usmievaš Dean?“ Snažil sa pochopiť lovcove správanie.
„Ty nie si Suzuki samurai a ani zadné kolieska na mojom bycikli. Ty si ten bycikel.“ Vysvetlil lovec aj keď toho moc nevysvetlil.
„Stále nechápem. Kto je Suzuki Samurai?“ Zvraštil ešte viac čelo aj keď Dean pochyboval, že to ešte ide.
„Nechaj tak a poď.“ Nepokúšal sa ďalej Dean vysvetľovať.
Pri aute sa museli rozlúčiť. Castiela volal nejaký anjel, že v nebi sa niečo deje a tak musel súrne ísť.
„A nezabudni si telefón!“ Upozornil ho Dean tesne pred tým, ako sa chcel vypariť. Castiel naňho na náznak vďaky prikývol a potom zmizol.
„Ostali sme tu len my dvaja, bejby.“ Potľapkal kapotu jeho Chevroletu Imapa 67. Vytiahol kľúče a chystal sa otvoriť dvere keď mu vypadli z ruky.
„Sakra!“ Zaklial a zohol sa po ne.
Vtedy sa za ním ozvali kroky a kým lovec stihol nejako zareagovať, skočil po ňom upír.

Cheera musím uznať, že tvoja prvá poviedka je veľmi vydarená. Teším sa na pokračovanie, skvelá práca    

Like it dobrá práce! Stylově se mi to moc líbí..

Soniq a Maky ďakujem vám veľmi pekne  vyčarili ste mi úsmev na perách a zlepšili deň ani neviete ako.     




Bolo to rýchle. Ani sa Dean nenazdal a ležal na studenej a vlhkej zemi tvárou k nej.
Upír naňho vyskočil a zasyčal. Chytil ho za vlasy a chystal sa ho pohrýzť. Dean rýchlo rukou nahmatal čepeľ dýky, ktorú mal pripevnenú za opaskom. Vytiahol ju a zahnal sa ňou za svoju hlavu, dúfajúc, že bude mať šťastie a trafí sa. Trafil.
Upír zvrieskol a stratil pozornosť. Dean sa rýchlo ako tak zodvihol a pozrel sa na svoje vykonané dielo. Trafil ho do dlane.
„No mohlo to byť aj lepšie...“ zamrmlal lovec.
Upír sa až vtedy poriadne naštval a rozbehol sa tvárou v tvár Deanovi. Pustili sa do seba. Obaja si išli doslova po krku.
Upír ho chcel vysať a Dean mu zas odrezať hlavu aj keď nevedel ešte ako to spraví nožíkom. Lovec ostal znovu na zemi. Nahmatal väčší kameň a keď sa upír priblížil dokončiť svoju pomstu za to, že mu vyvraždil jeho celú rodinu, Dean ho celou silou udrel kameňom. Upír razom padol a nehýbal sa.
Lovec ale vedel, že je len omráčený, preto rýchlo pohľadal po zemi jeho nôž čo mu pri bitke upír vyrazil z ruky.
Zahľadel sa raz na nožík v ruke, potom na upíra a nakoniec znova na nožík.
„Týmto to asi nepôjde.“ Skonštatoval lovec a rýchlo nahmatal kľúče od Impaly. Otvoril kufor a zobral svoju mačetu. Pozrel sa na zem, kde ležal upír, no tá už bola prázdna.
„Rozmyslel som si to. Nezabijem ťa...“ Povedal hlas za ním, zozadu ho schmatol a priložil mu ešte stále krvácajúcu ruku na ústa.
„...Našiel som pre teba vhodnejší trest ako smrť.“ Dopovedal a zasmial sa.
Dean mu rýchlo dal lakťom do brucha a povolenie zoslablo. Lovec neváhal, otočil sa a odsekol upírovi hlavu.
Ale bolo neskoro. Dean to vedel. Zahmlilo sa mu pred očami a odpadol.

Jéj, takže Dean bude upírom   , super časť Cheera, teším sa na ďalšiu  

VAMPIRE IV.

Dean sa pomaly zobudil. V hlave mu nenormálne hučalo a k tomu z nejasného dôvodu nič nevidel. Potom ho napadlo, že má zatvorené oči. Chvíľu trvalo než si spomenul, ako donútiť svoje viečka hýbať sa. Najprv pomaly otvoril jedno a potom aj druhé.
Celé telo ho bolelo, no najviac žalúdok. Od hladu.
Pátral v mysli, čo sa stalo, lebo si nepamätal z dnešnej noci nič. Pomaly otočil hlavu na ľavo.
„Pneumatika. Od môjho auta. Fajn.“ Povedal sám pre seba tak hlasno ako mu jeho hlas dovolil, takže šeptom.
Ale to mu moc informácií neprinieslo, preto otočil hlavu aj do druhej strany.
„Hlava. Hlava? Čo tu robí hlava?“
Vtedy sa mu v hlave trocha vyjasnilo a všetky spomienky sa vrátili.
„Ahá. Tak to tu robí hlava.“ Potešil sa, že sa mu aspoň niečo podarilo urobiť poriadne.

„No super. Takže som upír. Znova.“ Moc sa s tým netrápil, lebo stále mal ešte niekde napísaný ten protijed na upírov.
Chvíľu len tak ležal na zemi lebo sa bál postaviť. Až keď vedel, že už mu určite lepšie nebude, pomaly sa postavil. Nasledoval ho pád. Našťastie druhý pokus bol o niečo úspešnejší.
Prešiel pomaly popri aute na stranu spolujazdca a pod sedadlom nahmatal umelý pohár od jeho dnešnej rannej kávy. Vrátil sa za hlavou upíra, chytil ju za vlasy a podržal nad pohárom, kým doňho nenakvapkalo zopár kvapiek. Potom sa znova pomaly postavil a hlavu odhodil. Tá sa kotúľala nevedno kam.
V recepte na protijed boli takisto rôzne bylinky a bohužiaľ ten papier s receptom mal v moteli. Tak sadol za volant a vybral sa na cestu dúfajúc, že udrží svoju Impalu na ceste a neskončí chúďatko auto v strome. Čakal že šoférovanie bude ťažšie ale našťastie mu to išlo pekne od ruky aj keď bolesť tela neustúpila.
Bol ešte stále ďaleko od jeho “apartmánu“ na druhom konci mesta, keď si všimol malý obchod s názvom Bylinky a korenie. Nechcelo sa mu ísť do motela a zas sa vracať aj so zoznamom byliniek a preto sa tam vybral hneď. Samozrejme bolo už všetko zatvorené ale to Deanovi nejako extrémne nevadilo. Problém mu robilo trafiť sa pakľúčom do zámky, tak jednoducho rozbil okienko na dverách a druhou stranou si otvoril. Pamätal si ako tak ten recept, keď ho dávnejšie pripravoval Samuel samozrejme pre Deana, lebo niečo takéto sa môže stať iba jemu. V mysli si Dean nadával aký je on šikovný.
O päť minút neskôr už lovec vychádzal s plnými rukami rôznych malinkých fľaštičiek a nádob, ktoré obsahovali najrôznejšie bylinky. Dean v tej chvíli len dúfal, že má všetky, ktoré potrebuje.  
Vo svojej hotelovej izbe jednoducho hodil všetky “nakúpené“ bylinky na postel a pohár s krvou položil na nočný stolík. Všimol si, že v zástrčke je stále zapojená nabíjačka ale mobil bol už odpojený, takže dnes by sa už anjel ukázať nemal. Nechcel aby Cass alebo ešte horšie Sam nejako zistili, že bol taký neopatrný a znova ho nejaký upír premenil na jedného z nich, za čo sa samozrejme Dean hanbil. Chcel byť zas čo najrýchlejšie človek.
Po krátkom hľadaní lovec našiel vo svojej druhej bunde otcov denník, v ktorom si starostlivo založil návod a recept, ktorý hľadal. Rýchlo ho prebehol pohľadom a hlasno si vydýchol. Mal všetko čo potrebuje.
V malej kuchynke našiel misku a do nej nahádzal všetko potrebné. Nakoniec pridal aj krv. Nenormálne to páchlo a keby nebol v takej ošemetnej situácií, nikdy by niečo také nevypil, ale bohužiaľ situácia si to vyžadovala.
Išiel do kúpeľne a ostal stáť nad záchodom, lebo vedel čo sa stane hneď po tom ako prehltne ten humus. Predpokladal správne.
Ale tentoraz to bolo iné. Predtým to trvalo ani nie pol minúty, kým sa vyvracal a potom nasledovala strašná bolesť. No teraz lovec vracal už prinajmenšom dve minúty a keď skončil, odpadol.
Po chvíli sa prebudil s hrozným zistením.
Bol stále upír.

Super časť, teším sa na pokračovanie    

Cheera:To mi připomíná konec deváté série - Dean/démon. A teď Dean/upír.  Snad pro něho bude záchrana, jak v seriálu, tak v tvé povídce.