Dean's feeling

Tak taká kratučká poviedka , ktorú som napísala ...

Odohráva sa to po Johnovej smrti. Neviem ,čo ma o tom napadlo písať ,ale šak neriešim

Dean's feeling

Bola chladná jesenná noc. Pouličná lampa slabo osvetlovala drobné dažďové kvapky , ľahko dopadajúce na mokrú zem.
Pod rúchom tmy stál mladý muž.Ignoroval studený dážď , ktorý dopadal na jeho mokrú tvár. Ignoroval svoje premočené šaty.
Ignoroval aj svoje trasúce sa telo.V daždi stál už celú hodinu bez pohybu , možno aj viac. No jediné , čo sa mu nedarilo ignorovať , bolo jeho srdce , ktoré bolo obliate bolesťou , úzkosťou , strachom no aj zlosťou a mnohými otázkami , na ktoré už nemohol dostať odpovede.
Len tak tam stál a hľadel do prázdna. Utápal sa vo svojich pocitoch , chcel byť sám nechcel tým nikoho zaťažovať. Slané slzy , ktoré mu stekali po líci splívali s kvapkami dažďa. Vedel , že jeho brat má oňho strach , no on nemal silu mu zavolať , že je v poriadku . Alebo nie je ? On sám to nevedel. No na brata viac nemyslel. Myšlienky mu blúdili v hlave až kým sa zastavili na jedinom slove, slove otec.
Bolo to len včera , čo videl ako sa jeho duša tratí. No najviac ho trápilo , že to on mal byť ten , ktorého srdce sa malo zastaviť , ktorého ústa mali naposledy vydýchnuť . Ale nebolo to tak. Jeho otec , ktorého tak miloval , obdivoval a vždy túžil byť ako on , zapredal zaňho dušu a tým mu zväčšil hlbokú a bolestivú dieru v jeho dokaličenom srdci.
Keby v nemocnici vedel , že jeho otec v ten deň naposledy vydýchne . Povedal by mu toľko vecí , ktoré mu ležali na srdci. S otcom nemali vo zvyku si vzájomne hovoriť o svojich pocitoch alebo zdôverovať sa a iné tieto veci , no v ten deň by mu to bolo jedno a všetko by to napravil. Deanovi sa zase skotúľalo po líci, niekoľko horúcich sĺz. Dnes mali na pláne ísť so Samom spopolniť otcovo telo. No on to nedokázal .
Ešte sa ani nespamätal z otcovej straty a už sa mal pozerať na jeho telo v požierajucích plameňoch . Vybavili sa mu otcove posledné slová. Po chrbte mu prebehli zimomriavky. Bolo mu zle. Cítil ako mu zviera žalúdok.
" Ak ho nedokážeš ochrániť , zabi ho. " Tie slová sa mu akoby zasekli v mozgu a on na ne musel stále myslieť. Prečo mu to otec povedal?
Ako len mohol niečo také vysloviť? Ako mohol povedať staršiemu synovi , aby zabil toho mladšieho ? Čo tým myslel ? Ako si len mohol myslieť , žeby dokázal , zabiť vlastného brata ? Deana prudko rozbolela hlava.
Z nosa mu začali tiecť kvapky krvy. No aj to ignoroval. Vedel , čo musí urobiť. Musí ochrániť svojho mladšieho súrodenca. Musí ho ochraňovať , aby sa nič z toho , čo mu otec povedal nenaplnilo.
Aby nemal dôvod Sammyho zabiť. On by to aj tak nespravil. Pôjde pochovať otca a dokončí svoje životné poslanie.
Chrániť svojho malého bračeka.

Soniq wow tak to je úžasné nemám slov, krásne, dojemné ako tam stojí v daždi a tie veci čo sa mu preháňajú hlavou fantastické skladám poklonu

Soniq Nóó to je teda úžasnéééé.....vážne všetko ako si opísala bolo také smutné ale zároveň strašne pekéé..
Dean chudáčik si zase vyčítal že otec za neho zomrel a to čo mu povedal mu stále v hlave znelo to je dobrý nápad na písanie. Vážne úžasné napísanééé....
Normalne mi ho bolo lúúto keď on na ulici stál a an dašť,zima,chlad nič mu neprekážalo a to plakanie proste ma to dostalo celééé krááááásáááá
velinkáááánska poklonááá

Soniq to je krása tiež si to viem veľmi dobre predstaviť tak si to dobre opísala. chudák Dean

Soniq, to bolo tak krásne smutné Úplne neuveriteľne si to opísala, páčia sa mi tie myšlienkové pochody.
Navyše si sa vrátila do obdobia po Johnovej smrti, na ktoré sa pomaly už zabúda, no pre mňa je stále veľmi atraktívne.
Takže , toto je ešte pre teba:

Krásná práce Nejprve jsem si myslela, že to budou pocity ohledně některé z událostí čtvrté série a mile si mě překvapila, že si se vrátila na začátek druhé! Pěkně si vystihla Deanovy pocity, docela si dokážu představit, jak za rok trápí podobné - ne-li dokonce stejné myšlenky jeho mladšího brášku... Moc pěkné

No WOW toto so vážne nečakala také prekrásne komentáriky strašne ste ma potešili lentilka , Dzowika , wiktoriano, Shelby , Madlen milionkrát vám ďakujem čítať vaše komenty je úžasné som rada , že aj napriek tomu z akého obdobia je to a k tomu aké je to krátke (aj keď na paperi to bolo dlhšie ) sa vám to páčilo

no tak táto kratučká poviedka bola jednoducho super ja som mala slzičky v očiach takmer celú dobu veľmi krásne si to napísala ďakujem ti za túto skvelú poviedku

Jéé Dion ďakujeem moc, moc, moc jaj ani nevieš akú radosť si mi spravila ,že sa ti to páči ďakujem za také krásne slová

Soniq: To je nádherné. Úplne úžasne opísané. Ja tu plačem spolu s Deanom - viem si ho predstaviť v tom daždi a zúfalstve. Tiež tie jeho myšlienky na to čo chcel a nestihol otcovi povedať a tiež ako nemôže zabiť brata. Nádherné

tak toto bolo nadherne! to bola asi prva poviedka, ktoru som citala na tuto temu a musim povedat, ze sa mi velmi pacila... velmi pekne napisana. aj to s tym, co mu otec povedala ten zaver, ze ides dokoncit svoje zivotne poslanie, chranit svojho maleho braceka ma dorazilo...nadherne

Soniq perfektna poviedka. precitala som ju na jeden nadych bola proste nadherna. Deanove pocity ako sa obvinuje z otcovej smrti. A na konci tie otazky no proste super

Soniq to bola super dramatická poviedka. Dean a jeho pocity. No skladám ti poklonu.

Soniq: Moc pěkně napsané Takových povídek není nikdy dost a i když je krátká, také mě dojala. Už se těším, až si přečtu i další Tvé kousky