Sila krvi

už som si povedala že nezačnem písať dve poviedky naraz ale jednoducho som musela lebo kým tú prvú skončím na toto zabudnem a to by bola škoda rozhodla som sa písať trochu iným štýlom z pohľadu jednej z postáv tak dúfam že to nebude vadiť lebo ked som to napísala takto nechce sa mi to prepisovať do tretej osoby

Sila krvi

Part 1

Všetko sa začalo pre nich celkom obyčajným prípadom. Zdalo sa že je to klasický prípad nepokojného ducha, nemohli tušiť kam ich to dovedie a bohužiaľ ani ja nie. poznám ich už niekoľko rokov. Sam a Dean sú pre mňa skoro ako bratia a John bol pre mňa ako otec. spoznala som ich v dobe keď Sam odišiel. pomohla som im pri niekoľkých lovoch oni veľa krát pomohli mne. Ale tentokrát som im nemohla pomôcť, pracovala som práve na niečom inom tak som ich v tom nechala samých. Možno ak by som im ten prípad neodporučila alebo ak by sme ho vyriešili spolu dopadlo by to inak, ale to sa žiaľ už nedá zmeniť. No teraz sa vráťme k tomu ako sa to celé začalo.
Bol celkom obyčajný deň. Vonku svietilo a rozpúšťalo posledné zvyšku snehu. Bratia už niekoľko dní bývali v malom moteli v malom meste na západe krajiny. Po dlhšej dobe mali konečne pár dní voľna. Všetko okolo démonov akoby utíchlo. Hoci tušili, že je to len ticho pred búrkou, chceli si užiť aspoň trochu pokoja. Za posledné týždne mali len pár prípadov z ktorých väčšina ani nebola, prípadom pre nich. Naposledy niekedy minulý týždeň zničili jedného ducha, ktorý znepríjemňoval život majiteľom jedného domu. Nebol to nejako ťažký prípad a teraz už tretí deň vôbec nič. Dean už začínal byť z toho ničnerobenia zúfalý. Potreboval zo seba dostať to čo za posledné dni možno týždne potláčal, ale nechcel nič hovoriť Samovi to nebol spôsob akým to zo seba chcel dostať. Chcel to zo seba dostať tým že by zneškodnil zopár démonov, upírov či duchov, bolo mu jedno čo to bude. Potreboval skrátka poriadny prípad, ktorý by ho naplno zamestnal aby nestihol myslieť na peklo a ani na Sama. Sam sa správal inak, chcel byť k Deanovi úprimný najviac ako mohol aj keď veľa vecí mu nemohol povedať. Odkedy Dean zistil, že je stále v kontakte s Ruby, už sa to pred ním nesnažil skrývať. Keď niekedy odišiel, nemusel nič povedať Dean vedel, kam ide ale nič na to povedal len to v ňom vrelo stále viac. Tentokrát Sam odišiel večer a síce už bolo skoro poludnie stále sa nevrátil ani nedal o sebe vedieť. Dean začínal mať strach. Uvažoval o tom, že mu zavolá. Niekoľkokrát vzal do ruky mobil. Samovo číslo mal v rýchlej voľbe, stačilo stlačiť jednotku ale jednoducho to neurobil a zakaždým položil niekedy až hodil mobil na stôl. Určite je v poriadku uisťoval sa. Je len s tou démonskou štetkou, ktorá je pre neho zrazu, viac dôležitá než jeho vlastný brat. Pri pomyslení na to ho pichlo pri srdci. Snažil sa na to nemyslieť, vzal si Samov notebook, ktorý nechal položený ma stole a zapol ho. Chcel sa opäť pokúsiť nájsť nejaký prípad a zbaviť sa tých myšlienok. Nenašiel však nič čo by stále za to aby to šli preveriť. Práve v tej chvíli som mu zavolala aby som mu posunula prípad, ktorý práve potreboval. Zdvihol to hneď po prvom zazvonení ale v jeho hlase, som zacítila sklamanie, že som to len ja pretože, v prvom momente, keď začul telefón zvonil myslel si, že je to Sam.
„ahoj Alex čo sa deje?“ opýtal sa ma stroho a bez úvodu.
„Si v poriadku?“ Naposledy sme sa videli pred pár dňami a už vtedy som videla, že s ním niečo nie je v poriadku. ak keď to som videla už odvtedy čo sa vrátil z pekla. Odpoveď bola presne taká ako som očakávala.
„áno, som.“ niežeby som mu to verila ale viac som sa nepýtala a prešla priamo k veci. A opýtala som sa.
„máte teraz nejakú prácu?“
„Nie, už tri dni tu sedíme, len tak na zadku.“
„Dobre mám pre vás prípad ak máš záujem.“
„áno, pravdaže mám, vezmem čokoľvek.“ Odpovedal mi Dean až príliš horlivo a tak som
teda povedala čo som vedela. V meste Lillie v Lousiane sa objavilo niekoľko prípadov, keď ľudia videli ženu čo sa túlala po ulici v blízkosti jedného starého domu. Vyzerala akoby prišla odniekiaľ zo stredoveku, mala starodávne šaty na hlave šatku a vyzerala staršie aj keď mohla mať okolo tridsať rokov. Ľudia ju opisovali ako veľmi reálnu bytosť, nebola priehľadná ani nič také, až na to že z ničoho nič zmizla a objavila sa na inom mieste, niektorý ľudia tvrdili, že sa im pokúšala ublížiť a v meste došlo k niekoľkým záhadným úmrtiam. Deana to okamžite zaujalo a povedal, že to berie.
„a čo ty? Stretneme sa tam? Pracuješ na tom aj ty?“ opýtal sa ma po chvíli.
„Nie, ja už mám niečo iné. Preto ti volám inak by som preverila ja sama, ale niečo som si o tom pozisťovala tak ak si ste niečo potrebovali tak mi kedykoľvek zavolaj.“
,,okej, poviem o tom Samovi a vyrazíme.“ Odpovedal mi Dean a keď sme sa dohodli, že mu pošlem na mail všetko čo som o tom zistila rozlúčili sme sa a zložil.
Sam sa vrátil asi hodinu potom. Dean si už medzitým preštudoval všetky informácie o prípade čo som mu poslala, dokonca si nejaké našiel na Internete aj on sám. Síce to bola skôr Samova práca, ale potom čo sa už aj zbalil a Sam stále neprichádzal potreboval sa niečím rozptýliť.
„no konečne kde si toľko trčal?“ skríkol na neho hneď ako prišiel.
„Na čo sa pýtaš? Veď aj tak to vieš.“ Odvrkol mu Sam a nechcel mu nič vysvetľovať.
„hej bol si s tou štetkou Ruby a čo ste robili si radšej ani nechcem predstaviť.“ Odpovedal mu Dean a nahnevane zavrel notebook. Sam si sadol na stoličku oproti Deanovi a aj keď Dean uhýbal pohľadom nakoniec sa mu podarilo pozrieť mu do očí a potom povedal
„Pozri Dean, mrzí ma to. naozaj.“
„a čo?“
„všetko. to čím si prešiel. To, že si kvôli mne išiel do pekla. Mrzí ma, aj to čo som ti povedal, keď som bol pod vplyvom tej "Sirény“ a mrzí ma, že sa stále stretávam z Ruby aj keď viem, že s tým nesúhlasíš.“
„To je v poriadku, Sam. Nechajme to.“
„Nie, nie je a ty to vieš, nehovoríš o tom ale nie je to v poriadku.“
„To je jedno. zbaľ si veci. Máme prípad.“ Dean takto odbil všetky Samove pokusy o rozhovor a rýchlo zmenil tému, tak ako to robil vždy.
„čože? Prípad?“ prekvapil sa Sam. „a ako si ho tak rýchlo našiel?“
„Volala Alex, práve teraz už niečo má, tak nám ten prípad prenechala. Zohnal som už všetky potrebné informácie môžeš si ich pozrieť ale až v aute. Teraz si zbaľ veci a vyrážame.
Súril ho Dean aj keď Sam s ním nezdieľal jeho nadšenie, z nového prípadu.
„Dean, nemôže to počkať? Som veľmi unavený. Rád by som si oddýchol.“
„ani sa nečudujem keď si ktovie čo robil v noci, aj oddýchnuť si môžeš v aute môžeš v aute. No tak pohni si.“
„Si hrozný vieš to?“
Dean sa škodoradostne usmial
„hej, ja viem. Ty tiež.“

to be continued...

no wow ta forma pisania je zaujimave..ze ja rozpravac.abo ako sa to povie? som veeeeeelmi zvedava ako sa to bude vyvijat a uz teraz sa tesim na dalsie pokracka!

wiktoriano tá forma vyzerá vážne zaujímavo

citácia :

nemohli tušiť kam ich to dovedie a bohužiaľ ani ja nie

no to som aj ja zvedavá páči sa mi že sa to odohráva po tejto poslednej epizode a aj ten prípad sa zdá zaujímavý a ako sa Dean trápi a nechce hovoriť takže super začiatok so zvedavá ako sa to bude vyvíjať

som rada že sa vám to páči lebo som mala obavy z tej prvej osob
oni to bude väčšinou v 3 osobe lebo v prvej budem písať len postavu alex tak sa dúfam nezapletiem,
a odohráva to po poslednej epke preto že pre príbeh potrebujem vztahy tak a o sú a neskôr sa to v SN môže zmeniť.
nejako ma bávi pisát tuto poviedku tak pokračko bude možno už zajtra

wiktoriano: zaujímavý štýl písania, mne tá Alex pripadala hneď ako rodinná známa.
Veľmi sa mi páči ten napätý vzťah medzi bratmi , a pobavilo ma, ako Dean rýchlo odbil Sama, keď sa mu to pokúšal nejak vysvetliť. To je typický Dean, najprv zapára a potom uskočí.
Držím palce s touto poviedkou len tak ďalej...

Wiki mne sa to páči. Zaujímavé ale páči. Len koho mi pripomýna to meno ALEX. .
Pekné.

Ellen dakujem som rada že sa ti to páči. som zvedavá čo povieš dalej
Str8king koho by ti asi tak to meno mohlo pripomínať
tak napísala som ešte jednu časť a teraz už asi nanejaký čas z písaním končim. nie na dlhý čoskoro určite bude pokračko len za psledné tri som už napísala až priliš veľa tak už mam dosť

Part 2

Neskoro v noci alebo možno to bolo už skoro ráno dorazili do mesta a rozhodli sa, že si trochu pospia v miestnom moteli, kým sa začnú venovať prípadu. Teda presnejšie tak rozhodol Sam, lebo Dean napriek tomu, že bol unavený a šoféroval viac než 12 hodín len s krátkymi prestávkami, chcel ísť preskúmať dom o ktorom si mysleli, že sa v ňom ten duch zdržuje hneď. Samovi sa ho však po krátkej výmene názorov podarilo presvedčiť, že ísť tam v noci, kým nemajú ani šajnu o tom čo je to za ducha a ako ho zničiť by bolo zbytočné riziko a tak pôjdu prezrieť dom až zajtra.

Krátko popoludní keď sa poriadne vyspali a potom aj najedli sa šlii zistiť nejaké informácie od miestnych. Vybrali sa teda za mladým párikom asi dvadsať ročným dievčaťom a trochu straším chlapcom, ktorý tú vec videli, keď sa vracali v noci domov z kina a prechádzali okolo domu v ktorom podľa niektorých ľudí straší aj keď tá historka do teraz nebola potvrdená. Prízrak sa začal objavovať len pred niekoľkými dňami aj keď povesť o strašidelnom dome koluje medzi ľuďmi už niekoľko generácii.
„Bolo to naozaj hrozné. Ja sa len tak niečoho nezľaknem, ale keď som ju tam videl, ten jej šialený pohľad mal som pocit, že nás roztrhá na kusy...“ opisoval im situáciu chlapec veľmi dramatickým spôsobom.
„ale no tak Mickey nepreháňaj, až také strašidelné to zase nebolo. Tu detektívi si ešte pomyslia, že ti preskočilo.“ Odporovalo mu dievča.
„ale nie nás to zaujíma. Tak pokračuj.“ Presviedčal ho Sam. Chlapec si dievčaťom vymenili zvláštne pohľady a potom pokračoval.
„Vyzerala akoby prišla z iného storočia a v jednej chvíli keď som sa pozrel do jej očí tak boli... zdali sa mi že boli....“
„čo mala z očami?“ opýtal sa Dean.
„No boli čierne. Rozumiete úplne celé oči mala čierne a potom keby sa tam vtedy neobjavil jeden kamarát, čo tadiaľ prechádzal, neviem čo by sa stalo.“
„a ten kamarát ju tiež videl?“
„Ja neviem. Prišiel tam prihovoril sa nám trochu som sa obzrel a keď som sa pozrel znovu už tam po tom duchovi alebo čo to bolo, nebolo ani stopy. Jednoducho zmizla. Vyparila sa.“
„ale no tak, asi sme v ten večer nemali ísť do kina na ten horor, potom takto fantazíruješ.“ Brzdilo ho zase dievča.
„a ty si to nevidela? Aká je tvoja verzia toho čo sa stalo?“ opýtal sa Sam nebol zvyknutý, že by si dvaja očití svedkovia takto odporovali.
„no, videla som nejakú ženu čo k nám prišla na ulici. Dosť zvláštne sa na nás pozerala a nepovedala ani slovo ale neviem, nič o tom, že by mala čierne oči. Podľa mňa mala modré.“
„Kate, nemala ich stále čierne. V jednom okamihu sa jej zmenili na čierne tesne predtým ako prišiel Charlie a otočil som sa za ním jasne som to videl.“ Opravoval ju Mickey,
„No iste čierne oči,“ zasmiala sa Kate. „bola tma a videl si to v tom okamihu keď si sa chcel pozrieť inam. Prosím ťa prestaň už. Podľa mňa to ani nebol duch ako som sa tak na ňu pozerala bola síce zvláštne oblečená a správala sa ako by ušla z blázinca ale podľa to bola žena z mäsa a kostí.“
„hej? A ako potom vysvetlíš, že zrazu len tak zmizla? Nemohla predsa tak rýchlo ujsť.“
„no tak to stačí nehádajte sa tu.“ Prerušil ich Dean pozrel sa na Sam a potom povedal.
„My už pôjdeme. Už vieme čo sme potrebovali vedieť a ďakujeme za spoluprácu.“

„Čo si o tom myslíš?“ opýtal Dean brata sedeli v Impale a mali namierené do miestnej knižnice, kde si chceli ešte niečo zistiť o povesti týkajúcej sa toho ducha a domu.
„Ja neviem. Ten chlapec možno trochu preháňa ale niečo na tom bude. Veď nie je jediný kto videl ducha tej ženy a všetci ju opisujú rovnako.“ Uvažoval Sam.
„hej. Až na tie čierne oči.“ Usmial sa Dean. „u démonov je to bežné ale ducha z čiernymi očami som ešte nevidel.“
„to sa mu určite len zdalo.“
„no nech je to čokoľvek dostaneme to.“ odhodlane odpovedal Dean a zastal pred knižnicou. A vošli dnu. Niekoľko hodín sa prehrabávali v starých knihách a miestnych Intertových stránkach Deana to vôbec nebavilo a po nejakom čase strávenom čítaním všelijakých povestí, ktorých mali v tom kraji dosť už bol riadne mrzutý. Ale na druhej strane mu aspoň neostal čas na to aby myslel na veci ktoré ho trápili.
„,niečo mám.“ Povedal Sam ktorý už nejaký čas sedel pri jednej hrubej ošúchanej knihe.
Deanovi sa uľavilo dúfal, že to bude stačiť a nebude musieť hľadať ďalej.
„no tak spusť.“
„Našiel som pôvodnú povesť o takzvanom Millerovom dome. Volajú ho tak podľa jeho
pôvodného majiteľa.“
„áno viem. Ten dom je veľmi starý. Stojí už 16 storočia. Fakt ma prekvapuje, že ešte stojí ale aj tak. Žil v ňom istý Carl Miller spolu zo svojou ženou. Keď starý Miller zomrel, za mimochodom dosť podivných okolností, z jeho ženy sa stala čarodejnica. Teda asi ňou bola už aj vtedy a možno ho zabila nejakými zlými čarami. To je jedno. bol to nerovný pár. Ona mala asi 20 rokov a on mal po 40-tke. Tak to sa jej ani nečudujem ak sa ho zbavila. No a keď ju odhalili upálili ju na hranici približne roku 1594.“ Dokončil výklad Dean, toto všetko si zistil už včera, keď čakal na Sama predtým než vyrazili na cestu. Sam na neho šokovane pozeral, vôbec nečakal, že toto všetko bude vedieť.
„Zrazu si tu ty chodiaca encyklopédia?“ opýtala sa ho. Dean sa pobavene usmial a odpovedal mu
„To vieš Sammy, niekto musí, keď teraz si ti ten kto sa túla po nociach.“
„okej nechajme to.“ uzavrel tému Sam a pokračoval.
„ale teraz som našiel ešte niečo čo si ty nezistil. Povesť hovorí, že mladá pani Millerová ani po smrti nedala pokoj a strašila v jej dome. Zabila každého kto sa k domu priblížil.“
„Tak potom je to jasné straší tam dodnes.“ Skonštatoval Dean ako by bol prípad okamžite vyriešený ale potom mu niečo nesedelo. „ak ju upálili akoto, že jej duch ostal tu?“
„Jej duch ostal pripútaný k domu preto nemohol odísť.“ Vysvetlil mu Sam.
„tak čo teda urobíme? Podpálime ten dom?“
„Nie tak rýchlo. Nie je to také ľahké. Je v tom ešte menší háčik. Niekedy v roku 1634, keď už mali toho strašenia dosť. Ten dom spálili a pôdu po ním vysvätili Potom tam postavili nový dom, ktorý tam stojí do dnes. Takže tie tvoje informácie nie sú také presné. Ten dom tam stojí len od 17 storočia nie 16. potom sa v tom dome už nič nedialo. Nejaké strašenie ani nič podobné. No ľudia mali aj tak výhrady nikto tam už nechcel bývať, už len kvôli histórii toho pozemku. Preto aj ten druhý dom schátral a niektoré zdroje o považujú za pôvodný Millerov dom aj keď to tak nie je.“
„No teda. A ak niekoľko storočí bol o toho ducha pokoj a nikde už nestrašil prečo sa teraz vrátil a navyše nestraší len v tom dome ale premáva sa aj po ulici?“
„To neviem Dean. to sa tu nepíše.“ Odpovedal Sam a zatvoril knihu potom vstal aby ju vrátil na miesto.
„Ok, tak vieš čo? pôjdeme sa do toho domu pozrieť.“ Navrhol mu Dean nadšene, že konečne bude môcť robiť aj niečo iné ako počúvať šialené historky ale sa prehrabávať v starých knihách.

To be continued ...

wiktoriano to bolo zaujímavé tá historka o majiteľovi tojho domu a čo sa tam udialo ale ju spálili a aj dom tak to je bomba som zvedavá čo sa tam deje ten príbeh vyzerá hrozne zaujímavo super pokračovanie

Veľmi ma pobavilo, ako Deana otravovalo hrabať sa v starých knihách a aký bol potom šťastný, že už môžu vyraziť do toho starého domu, ako namiesto toho:

citácia :

počúvať šialené historky ale sa prehrabávať v starých knihách

Kto je ten duch a prečo má čierne oči? Som zvedavá ale rada si počkám na pokračovanie.

Dobré dobré dobré Wiktoriano. . Sa mi to páčilo, len ako to vyriešia?

dalsie pokracko a super pokracko!
ze by to malo daco s Lillith?

leeeen tak dalej:)

jeej dakujem za komenty som rada že vás ten prípad zaujal ja sama som prekvapená ako sa mi niečo také podarilo dať dokopy.
Ellen však Deana to nadšenie čoskoro prejde
a ohladom pokračka pokúsim sa najskôr ako to pôjde

tak tu je dalšie pokračko. dopísala som ho u včera v noci ale dávam ho sem az teraz lebo vted som si ani nebola vedomá čo píšem. trochu som to upravila tak dúfam ze uz to je dobre

Part 3

Keď vošli do toho domu už bola a tma keďže bol neobývaný už viac než sto rokov samozrejme v ňom nebola zavedená elektrina. Jediné osvetlenie s ktorým sa museli uspokojiť boli baterky, ktoré osvetľovali málo. Chvíľu prechádzali domom a bol kľud. EMF meter nameral len malú nadprirodzenú aktivitu. Prešli tie tri miestnosti ktoré v dome boli. V celom dome už bolo ten pár kusov nábytku aj to starého, spráchniveného, zapadnutého, vrstvou prachu. Radšej sa ničoho nedotýkali, lebo to pôsobilo tak, že by sa to celé zrútilo už len pri najmenšom dotyku. Dean zastal pri jednom opustenom starožitnom stole, ktorý stál s strede prázdnej miestnosti. Posvietil si naň dôkladne si ho prezrel, Sam prišiel k nemu.
„Našiel si niečo?“ opýtal sa ho.
„Neviem. Možno.“ Odpovedal Dean a pokračoval v obhliadke tohto kusu nábytku. vtedy sa EMF meter ktorý Sam držal v ruke rozsvietil na maximum.
„Dean pozor. Myslím, že to prichádza.“ Upozornil brata a obaja siahli po brokovniciach zo soľnými nábojmi skôr ako sa však stihli pripraviť Sama niečo odhodilo k stene takou silou až sa zdalo, že sa otriasol celý dom a zbraň mu vyletela z rúk a skončila niekde na druhom konci miestnosti. Dean sa otočil, svoju zbraň stále držal v rukách a namieril na ženu na vo zvláštnych šatách a zo šatkou na hlave. Nenávistne na neho pozrela, jediným pohybom mu zbraň vyrazil z rúk a potom ho hodila priamo na stolík pri ktorom stál. Stolík sa zlomil pod váhou Deanovho tela, stačila by na to aj oveľa menšia záťaž. Dean ani nevedel ako zrazu ležal na kope triesok, čo z neho ostali. Chcel sa zdvihnúť ale tá že mu nejako znemožnila každý pokus pohnúť sa. Šokovane na ňu pozeral. Nevedel čo to má všetko znamenať. Žena si kvokla aby bola na úrovni Deanovích očí. Jednou rukou ho chytila pod krk a trochu ho nadvihla. Dean bol teda nútení pozrieť sa jej priamo do tváre. Jej oči v tom okamihu zmenili farbu a naozaj boli démonsky čierne tak ako tvrdil ten chlapec.
„slávny Dean Winchester osobne, to naozaj česť.“ Prihovorila sa mu chcela ešte niečo povedať ale vtedy sa ozval výstrel. V okamihu pustila Deana, ktorý opäť spadol na trosky stola, a pozrela sa na druhého lovca, ktorý stál pred ňou. hneď potom zmizla tak rýchlo, ako sa objavila. Sam odložil brokovnicu, zohol sa k Deanovi a pomohol mu vstať.
„Si v poriadku?“ opýtal sa ho.
„Hej som. ale toto určite nebol duch.“ Odpovedal Dean a začal sa oprašovať a prachu a triesok.
„a čo to potom bolo?“
„nevidel si, že keď si do nej strelil, síce ju tá soľ odohnala, ale náboj narazil do niečoho hmotného? Myslím že to ľudského tela.“ opýtal sa Dean. Sam na neho len nechápavo pozeral tak pokračoval.
„keď sa ma dotkla nebol to dotyk ducha. To už spoznám. Jej oči sa na chvíľu naozaj zafarbili na čierno. A ešte toto.“ Zohol sa a prešiel prstom po jednej nohe bývalého stola a ukázal Samovi čo našiel.
„Síra?“ opýtal sa Sam šokovane.
„presne. Toto som si všimol už predtým ako sa objavila.“
„tak čo to bol démon?“
„bingo! Tak pod padáme odtiaľto skôr ako sa vráti.“
„Počkaj. Dean, teraz chcel len tak odíst? Veď ak je to démon, môžeme ju zničiť.“
„nie tu a teraz. no tak pod lepšie sa pripravíme a zajtra sa sem vrátime.“ Súril Dean. Sam síce neochotne súhlasil. Nechápal Deanovo správanie, veď ten starý Dean, ktorého poznal, by to určite nenechal na neskôr. Dôvod prečo Dean chcel odíst bol, že jediný spôsob ako toho démona zničil práve vtedy, by bolo využitie Samoých schopností a to v žiadnom prípade nechcel.

„jedno nechápem. Ak je to démon. Prečo nerobí to čo robia démoni, ale namiesto toho sa správa, ako by bola duchom a ešte sa aj oblieka ako z iného storočia?“ nahlas uvažoval Dean keď sa na druhý deň okolo obeda pripravovali na návrat do domu. Tento krát sa rozhodli íst tam za denného svetla. Sam zdvihol hlavu od svojej práce, pozrel na brata a odpovedal mu „neviem celkom presný dôvod ale ako som o tom rozmýšľal jediné čo mi napadá je, že buď si stále myslí, že je duch, aj a keď to sa my nezdá pravdepodobné. Skôr to bude tak že potom čo dom spálili jej duch šiel do pekla a teraz sa dostala von ako démon, ktorý si pamätá na všetko čo bolo kým žila aj keď bola duchom a pokračuje v tom kde skončila.“
„to dáva zmysel. Ale ona ma poznala. Vedela moje meno.“
„a ktorý démon ta nepozná?“ odbil ho Sam. Dean prikývol samoľúbo sa usmial a dodal
„hej to je pravda, som dosť slávny.“ Potom pobalil potrebné veci do batoha keď po chvíli prehovoril bolo to už na úplne inú tému.
„Okej, takže, je to démonka, síce totálne šibnutá démonka ale aj tak. Musíme na ňu ísť ako na démona, čiže magický nôž, diablove pasce, svätená voda a exorcizmus.“
„Alebo moje schopnosti, to by bolo najľahšie.“ Doplnil ho Sam.
Dean zlostne udrel päsťou do stola a vykríkol.
„nie! v tom ťa nebudem podporovať! urobíme to klasickým spôsobom žiadne tie tvoje čáry máry! na to ani nepomysli! Stačí že to robíš za mojím chrbtom!“
„dobre, prepáč bol to len návrh.“ Vyhovoril sa Sam a v duchu si nadával, že to vôbec spomenul. „tak môžeme íst?“
„hneď, ešte si musím zavolať.“

Vtedy mi Dean zavolal a povedal mi čo sa stalo odkedy prišli do mesta. Zaujímalo ho, či o tom neviem niečo viac. Nevedela som, teda nie o prípade. Jedine som mohla súhlasiť z ich teóriou. Jedno som však vedela. Nie naisto, bol to len pocit. Veľmi silný pocit, že ich v tom nemôžem nechať samých.
„zatiaľ tam nechoďte. Počkajte na mňa prídem za vami najskôr ako môžem.“ Vyšlo zo mňa úplne spontánne. Vôbec som nemala v pláne stretnúť sa s nimi najbližších pár dní.
„to nemusíš. Zvládneme to. naozaj.“ nesúhlasil Dean. často ma z prípadov vynechával, keď išli do akcie, akoby ma chcel chrániť. Zvláštne, on chrániť mňa a práve teraz, keď som ja chcela chrániť ich dvoch pre niečím čo som ani presne nevedela. Môj dalo by sa povedať šiesty zmysel mi našepkával, že niečo nie je v poriadku ale aj tak som sa nakoniec rozhodla ostať. Veď pri Deanovej tvrdohlavosti som nemala šancu dostať sa tam skôr akoby tam išiel sám. Normálnym spôsobom by to nešlo. Ostala som teda tam kde som bola, dúfala že sa mýlim.

To be continued...

Takže pokračovanie!!!!!! Hurá. A je to super Wiktoriano len tak ďalej.

wiktoriano to bolo super ako deana šmarila o ten stôl a sam ho zachraňoval a ona nie je duch ale démon to sa mi páči aj tá teoria že bola v pekle a teraz sa dostala von ako démon a visí na minulosti super vymyslené a deanovo som slávny to ma zabilo a ako sa osopil na sama noa ten záver čo cíti že niečo nie je v poriadku som hrozne zvedavá o čo pôjde bolo to super pokračovanie ten príbeh sa mi páči stále viac skvelý

Str8king Lentilka dakujem. som rada ze sa vám to zdá super len neviem či si to budete mysliet aj nadalej alebo budete na mna nadávat

Spoiler:

Super spoiler.
Takže niečo ako polovičný anjel alebo polovičnáý démon. alebo niečo také?

to by asi nebolo velmi origanálne. ja mám vymyslené niečo trochu. iné len uz nebudem nič prezrádzat však uvidíš

wiktoriano ja ti verím nech je to čokoľvek bude to dobré to som si istá teším sa

Lentilka diki za doveru. a pokračko mozno bude aj tento víkend neviem. bude to pre mna dost tazké napísat a ešte mám aj 2 poviedku ale poznazím sa

Wiktoriano ja viem že najlieham ale táto poviedka sa mi páči a pomaly zabúdam ne to, že o čo tam asi ide (to ber ako výstrahu lebo viem, že o čo tam ide ) a ja by som kcel pokračko. Aj tebe mám ukradnúť múzu a poslať poštou?

takze ty teraz posielaš múzy poštou? zaujímavé tak teda jednu pošli taká muza sa mi vzdy hodi a mohol by si poslat aj pár hodín voľna aby som to mohla napísat ked tá múza pnríde ale aj tak teraz by mala byt narade táto poviedka ked z poslednej šanci som písala dve časti po sebe. tak to skúsim čo najkôr.

tak som sa dostala aj k tejto poviedke. upozornujem ze tu Sam nemá také silné schpnosti ako v nových epkách a dúfam ze som to dobre napísala lebo takéto veci mi veľmi nejdu.
p.s a nezabite ma

Part 4

Ani nie hodinu nato obaja dorazili do domu. Všetko tam vyzeralo, tak ako keď včera odišli. Dean nasprejoval diablovu pascu ktorú potom zakryl starým skoro rozpadnutým kusom handry, čo bol pravdepodobne kedysi kobercom. Dúfal, že sa mu podarí démonku dostať na to miesto, bez toho aby tušila, že ide do pasce. Pre prípad mal tiež pripravený nôž. Sam sa síce snažil spolupracovať na bratovom pláne, keďže nechcel vyvolať ďalšie hádky, aj keď vedel exorcizmus stále naspamäť zdalo sa mu zbytočné urobiť to taký zdĺhavým spôsobom, keď ju mohol vymiest oveľa ľahšie, ale nebude provokovať. Dean dokončil pascu a postavil sa. Poobzeral sa a čakal.
„Možno sem chodí len v noci tak ako duchovia.“ Poznamenal Sam, keď sa niekoľko minút démonka neobjavila.
„možno. Ale ja si na tú šialenú suku počkám.“ Odpovedal Dean odhodlane.
„Dean. sú len 2 hodiny. Ešte nejaký čas potrvá kým sa zotmie. Chceš v tejto zrúcanine stráviť celé popoludnie?“
„Možno nebudem musieť.“
Sam uvidel Deanov úškrn, ktorý naznačoval, že na niečo prišiel, chcel sa ho opýtať čo má v pláne, ale Dean mu na to nedal príležitosť. Okamžite sa vybral do vedľajšej miestnosti a začal rozhadzovať a rozbíjať posledné zvyšky nábytku a pritom vykrikoval.
„no tak ukáž sa ty suka! Pochop, že už dávno nie si duch tak sa nemusíš zjavovať len v noci. ale to máš v tej tvojej démonskej hlave také popletené, že ti to nedošlo? Tak na čo čakáš? Nemáš odvahu znovu sa mi postaviť?“
Sam len šokovane pozeral na to čo jeho brat stvára.
„No tak čo vyvádzaš. Toto nezaberie. Predsa nie je taká hlúpa.“ Presviedčal ho. Dean však nemienil prestať.
„to sa ešte uvidí.“ Usmial sa a pokračoval.
„no tak nenechaj ma čakať. Kde si toľko. Ukáž sa ty prekliata suka!“
ani sa nenazdal a opäť leteli k stene. Pozreli sa pred seba a stála pred nimi. Len sa však na Deana usmiala a povedala.
„Prepáč, nechám ta chvíľu čakať. dnes sa budem najskôr venovať tvojmu bračekovi.“ Prešla k Samovi o niekoľko metrov ďalej. Sama predtým držala prišpendleného k stene ale teraz ho pustila a on spadol na zem. Zohla s k nemu a chytila ho pod krk.
„no tak Sammy Winchester. Ukáž aký si silný? Všetci démoni sa ta boja ale mne pripadáš
úplne bezmocný.“ Usmiala sa na neho.
„aha takže ty si uvedomuješ čím si a predsa predvádzaš toto divadielko zo strašením.“ Opýtal sa priškrtene Sam zatiaľ čo sa snažil vyslobodiť z jej zovretia.
„Toto je môj dom a vždy aj bude. Nezáleží na tom či som človek, duch alebo démon. A vy dvaja ste urobili veľkú chybu, že ste sa mi priplietli do cesty.“
Kým démonka rozprávala Sam sa pozrel smerom na Deana, ten sa práve zdvíhal zo zemi ale veľmi mu to nešlo. „Sam, tu máš.“ Pošepkal tak, za že to ani nemohol počuť ale videl pohyb jeho pier. Dean potom posunul po podlahe nôž ktorý, sa zastavil Samovi na dosah. Sam už takmer nemohol dýchať ale snažil sa odviesť pozornosť aby sa dostal k nožu.
„Si ten najšialenejší démon akého som stretol vieš o tom?“ vysmieval sa jej. vtedy pustila jeho krk a jednu mu vrazila.
„To jediné čo dokážeš?“ usmial sa a rukou konečne zovrel nôž. Rýchlo ňou pohol pripravený ju bodnúť, ale keď už bola čepeľ len kúsok od démonkynho srdca, všimla si to a jediným pohybom Samovi vykrútila ruku snažila sa mu nôž vziať ale on ho držal pevne snažiac sa opäť ho do nej bodnúť. Démonka však čepeľ stále smerovala na Sama a akokoľvek sa bránil nôž držal stále vo svojej ruke, keď zacítil ostrú bolesť a to ako mu čepeľ prechádza, cez brušné svaly. Zaťal zuby ale už sa nemohol brániť. Vtedy tam dobehol Dean a tresol démonku kusom dreva. Tá okamžite pustila nôž a otočila sa k Deanovi s nahnevaným výrazom. Dean ju ignoroval a zohol sa k bratovi. Chytil do rúk nôž stále zabodnutý do Samovho brucha pošepkal mu. „prepáč mi to Sammy.“ a ráznym pohybom z neho nôž vytiahol. Sam vykríkol od bolesti. Oboma rukami si chytil krvácajúci ranu. Dean okamžite nožom zaútočil na démonku. Ale neskoro, veľmi ľahko mu ho vyrazila z ruky a skončil na zemi niekoľko metrov od neho a Dean skončil opäť na stene. Práve keď sa k nemu blížila začala sa dusiť. Deana pozrel na Sama. Ležal stále na tom istom mieste na tvári mal bolestivý výraz. Ľavou rukou si držal ranu, zatiaľ čo pravú mal vystretú pred sebou. Démonka začala kašľať až čierny dym opustil telo a zmizol pod podlahou. Telo mladej ženy ktoré nejavilo žiadne známky života za zrútilo na zem. Dean sa okamžite rozbehol k bratovi ale ten tým že dokončil vymietanie vyčerpal aj posledné sily a už len nezvládne ležal na zemi a nič okolo nevnímal. Dean vzal jeho bezvládne telo do náručia. Ruku mu polozil na ranu a uvedomil si, že stále veľmi krváca cítil však aj jeho slabý tlkot srdca a prerývaný dych,
„Sam! Sammy! preber sa no tak otvor oči! Sammy prosím ta!“ zúfalo na neho kričal a z očí sa mu valilo toľko slz že cez ne skoro nevidel. vtedy zacítil, ako sa Sam pohol potom zavzdychal a otvoril oči. Chcel niečo povedať ale Dean ho zastavil.
„Nie Sammy, nerozprávaj nenamáhaj sa len zostaň so mnou. budeš v poriadku, len zostaň zo mnou. zostaň so mnou Sam počuješ?“ opakoval mu stále dookola aj pritom ako ho zodvihol zo zeme a preniesol k autu.
Hneď ako ho opatrne polozil na sedadlo spolujazdca rýchlo vybral z lekárničky obväzy a čo najpevnejšie mu ranu obviazal v nádeji, že zastaví krvácanie, to však vôbec nepomáhalo, a čoskoro boli celé obväzy presiaknuté krvou. Dean aj keď vedel, že šoféruje už aj tak dosť nepozorne, keďže stále kontroloval Sama vedel, že potrebuje pomoc vzal si teda mobil a zavolal Bobbyho
„Bobby tu je Dean.“ spustil hneď ako sa v telefóne ozval známi hlas
„Dean čo sa deje. Chlapče máš zvláštny hlas. Ty plačeš?“
Dean sa to vôbec nesnažil zakryť naopak po Bobbyho otázke sa rozplakal ešte viac. Rýchlo si však voľnou rukou zotrel slzy aby videl na cestu. Ruku mal celú od krvi s toho ako držal Samovu ranu ale bolo mu jedno že si jeho krvou zašpinil tvár.
„čo sa deje? No tak Dean povedz mi to!“ naliehal na neho Bobby. len raz ho počul tak zúfalo plakať, a to v deň keď Sam zomrel, predtým ako uzavrel dohodu.
„Potrebujem tvoju pomoc. Ide o Sammyho.“ Oznámil mu Dean trasúcim sa hlasom. To však Bobby už aj tak tušil. Pre nikoho iného by Dean nebol taký rozrušený.
„čo sa mu stalo?“ opýtal sa očakávajúc to najhoršie.
„mali sme prípad a jedna démonka, ona, ona, ho bodla do brucha.“
„čože? Povedz mi ako hlboko? zasiahla nejaký dôležitý orgán?“
„ja neviem Bobby! myslím že nie, ale veľmi krváca. Neviem čo mám robiť, vyzerá to s ním zle.“
„čo máš robiť? Chod s ním do najbližšej nemocnice. načo čakáš?“ vykríkol na neho Bobby. Dean však rázne odmietol.
„Nie. To nemôžem.“
„A prečo nie?“
„Že prečo? Nechcem vzbudiť pozornosť a odpovedať na zbytočné otázky to po prvé a hlavný dôvod je... No to je jedno skrátka nemocnica neprichádza do úvahy.“
„Dobre. tak ho vezmi do najbližšieho motela.“
,,ako ho mám dostať do motela? v takom stave veď ma tam ani nepustia.“ Zamietol Dean aj tento návrh.
„Dočerta Dean nekomplikuj to ešte viac. Niečo si vymyslíš, ale musíš ho tam dostať, potrebuje pokoj. Hneď ako tam budete zavolaj mi a povedz mi adresu toho motela.“
Dean súhlasil motel v ktorom boli stále ubytovaný bol len pár minút cesty. Tak nadiktoval adresu Bobbymu a pridal rýchlosť.
„odtiaľ nie som tak ďaleko. Ak hneď vyrazím môžem tam byt tak o dve - tri hodiny.“
Navrhol Bobby.
„Čo ak to dovtedy ne vydrží? “
„Neboj sa Sam je silný zvládne to. je pri vedomí?“
„chvíľu áno potom zase nie, ale aj tak nie je celkom pri zmysloch ani súvislo nehovorí.“
„teraz ma počúvaj, kým tam prídem musíš urobiť čo ti poviem.“
Dean súhlasil. Vypočul si Bobbyho inštrukcie a ponáhľaj sa do motela. Neostávalo mu nič iné len dúfať, že to Sam zvládne.

to be continued ...

OMG!!! Tak toto je inak hustá poviedka som ju celú prečítala a myslím , že som ani nedýchala vymyslela si to skvelo . Alexandra sa mi veľmi páči ,som zvedavá čo všetko sa bude s touto postavou diať ...Prípad si vymyslela tak isto skvelo ,veľmi ma zaujal aj ten príbeh , ktorý si tam fantasticky opísala bol super a tááá posledná časť kokos tak to už je konec fakt moj ...ale najprv musím spomenúť , že sa mi páčilo , keď tá Démonka Deana trieskala o stenu a tak veď torturing však jasnéé ......bože ale potom Sammy áááááá Dean chudáčik to opäť celé prežíva bože chudato ako si opisovala , že plakal a ako mu rozprával , že ostaň so mnou to ma dorazilo fúúha a keď Dean volal Bobbymu ako neskrýval plač a Bobby ten tiež musí byť dobre mimo ježiš len nech to zase neskončí zlee áááá ja sa bojím úplne perfektná práca túto poviedku zbožňujem a už sa nemôžem dočkať novej časti

wiktoriano to bolo skvelé som ani nedýchla tak ona vie že je démon a ako ju Dean ešte provokoval a potom ako to schytali no ten nôž v Samovaom bruchu a ako mu ho dean vytiahol som pomaly už umierala a ešte aj toho démona vymietol a ako ho tam držal a plakal chceš ma zabiť no a ten telefonát z bobym a cesta do toho moleta však to prežije nezabúdaj že ti verím skvelá fanatická časť som sa nevedela od toho odtrhnúť skladám poklonu obrovskú