Ozvena minulosti.
„Keď si už tu, chlapče, tak by si mohol byť aj trochu užitočný. Nemusíš celý deň sedieť pri okne a čumieť na svojho brata ako opravuje auto.“
Zlé počasie vždy zhoršovala Bobbymu náladu, ale odkedy bol odkázaný na vozík, studené mrholenie priam neznášal. Zo začiatku bral návštevu svojich chlapcov ako dar z nebies, ale už po hodine mu bolo jasné, že zase sa stalo niečo nedobré. Odkedy prišli, takmer neprehovorili. Dean sa hneď prezliekol a s výhovorkou, že jeho miláčik potrebuje poriadnu údržbu, vliezol pod auto. Sam síce zostal v dome, ale celý čas pozoroval brata z okna.
„Potrebuješ s niečím pomôcť, Bobby?“
„Nie, synku. Všetko zvládnem ľavou zadnou. Samozrejme, hneď ako sa postavím.“
„Prepáč, Bobby, ja len...“ Sam sa vrátil do reality a obrátil sa k domácemu pánovi. „ Tak s čím mám začať.“
„ Skús začať s tým, čo sa zase stalo.“
„Nestalo sa nič nezvyčajné, Bobby. Skutočne.“
„Odkedy ste tu, nepovedali ste dokopy ani tri vety. Dean má kruhy pod očami do polky tváre a tvári sa ako boh pomsty ľudožrútov. Ty už hodinu stojíš pri okne ako zatúlané šteňa a vyvaľuješ na neho oči. A teraz chceš mi nahovoriť, že všetko je v poriadku? Prosím, len mi nehovor, že si zase stúpil do hovna!“
„Bobby, skutočne, nič som neurobil. Neviem čo sa s ním deje. Viem len, že tentokrát je to dosť zlé.“ Sam si rukami vošiel do vlasov a zatváril sa dosť nechápavo. „ Nespal už tri dni, ani hodinku. Posledný úsek cesty sem išiel na jeden záťah, dvadsaťdva hodín. Keď som ho chcel vystriedať za volantom, skoro ma vyhodil z auta.“
Znova obrátil k oknu. „Do čerta, som s ním dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni a neviem čo sa mu deje v hlave. Za posledné tri týždne som s ním bol stále. Bol sám len keď bol na záchode a aj tak neviem, čo sa stalo,“ zúfalo rozhodil rukami. „Bobby, obávam sa, že mu už naozaj preskočilo.“
„Nedramatizuj zbytočne, synak. Skús začať od začiatku. A poď od toho okna.“
„Nie, Bobby, chcem ho mať stále na očiach. Pre prípad ...,“ Samovi zlyhal hlas, ale hneď sa zase ovládol. „Pre prípad, že by ma potreboval.“
„Veľmi pochybujem, že by ťa tvoj brat potreboval pri oprave auta. Nič v zlom, Sammy, ale na takúto prácu máš obe ruky ľavé.“
„Vieš ako to myslím.“
„Viem, synak. Tak už spusti,“ Bobby šikovne otočil vozík a pohol sa k dverám. „Ale poď do kuchyne. Keď ste už ste tu, tak musíme stvoriť niečo, čo sa bude dať aj zjesť.“
Sam sa v kuchyni oprel vedľa okna a ďalej pozoroval brata pri pitve motora. Bobby otvoril chladničku a kriticky zhodnotil jej obsah.
„Vidím to tak, že si objednáme pizzu. Ušetríme si námahu a bude sa to dať jesť,“ zabuchol chladničku a otočil vozík oproti Samovi.
„Tak spusti, chlapče. Pekne od začiatku a nič nevynechaj.“
„Robili sme v na jednom prípade v Severnej Dakote, v Anamoose. Nič zložite, pomstychtivý duch, obvyklá rutina. Dean bol v pohode. Nie, že by radosťou vyskakoval z kože, vieš, teraz tá vec s apokalypsou a tak, ale bol v pohode. Skutočne. Keď sme skončili, zapadli sme do ešte na pohárik na nejakej krčmy. Bol to len taký nenápadný pajzeľ pre nenáročných, ale nič lepšie už na okolí otvorené nebolo. Objednali sme si pitie a sadli sme ku stolu. Po chvíľke sa pri nás zastavil chlap. Nejaký Deanov známy. Predstavil sa ako Mike, tento týždeň Wolker.“
„Taký menší, prešedivený chlapík, úzke plecia, modré oči, líščí ksicht, okolo päťdesiatky?“
„Hej. Ty ho poznáš?“
„Dá sa tak povedať.“ Bobby neurčito mávol rukou a keď uvidel Samov začudovaný pohľad, neochotne dodal, „Raz mi veľmi pomohol.“
Sam chviľku počkal, ale keď videl, že Bobby nehodlá rozviesť tému, pokračoval.
„Dean ma odstavil a zobral ho k pultu. Asi hodinu sa rozprávali, zaplatil mu pár drinkov a potom sa rozlúčili. Celkom priateľsky, pokiaľ som videl. Dopili sme a išli sme do motela. Všetko bolo v pohode. Možno bol len trochu mlčanlivejší ako obyčajne, ale obaja sme boli dosť vyšťavení,“ nechápavo pokrútil hlavou a nešťastne pokračoval. „V noci som sa zobudil na to, že Dean kričí zo sna.“
Starší muž bol ako vždy racionálny. „Ak má niekto nárok na nočné mory, tak je to tvoj brat, po tom všetkom čo prežil.“
„Bobby, poznám svojho brata! Keď má Dean nočnú moru, tak za hodinu päťkrát precestuje posteľ, ale potichu. Toto muselo byť horšie ako jeho zvyčajné zlé sny.“ Sam sa od rozčúlenia začal prechádzať po malej miestnosti.
„Zobudil sa úplne mokrý a roztrasený. Odvtedy nespal. Vôbec si neľahol spať. A začal sa správať veľmi čudne.“
Bobby vozíkom zaroloval k stene, aby mu urobil miesto. „Definuj čudne.“
„Keď sme druhý deň večer došli do motela, len si hodil veci na izbu a išiel sa prejsť. Keď sa nevrátil do tretej, zavolal som mu. Povedal, že nakupuje. Išiel som za ním. Sedel v najväčšom nákupnom stredisku s celonočnou prevádzkou v meste. Mali tam nejakú akciu, všade plno ľudí a hluku a on tam len sedel na lavičke a pozeral sa. Vraj sa mu tam páčil ten ruch a život okolo.“ Sam si prešiel rukou po tvári. „Poznáš ho, Bobby. Neznáša také miesta.“
„Možno len zatúžil po zmene. Predsa len, celý čas len vy dvaja v aute.“
„Možno, ale to nevysvetľuje ten nákup. Sladkosti, trvanlivé potraviny, voda a dokonca pomaranče! Jedlo asi tak na týždeň, obaja sme mali čo niesť. Dean predsa zvyčajne žije z fastfoodu.“
„Pokiaľ viem, tak tvoj brat zbožňuje sladkosti.“
„Hej, to hej. Ale nakúpiť dve kilá čokolády pri jednom nákupe? Do rána sedel v izbe a jedol. Keď otvorili bufet, tak si išiel dať ešte burger. Prežral sa tak, že mu bolo zle. A večer znova. Potom si zmyslel, že v motore niečo klepe a treba ho rozobrať. Otočil auto a vybral sa sem. Posledných dvadsaťdva hodín zastal iba keď bolo treba natankovať.“ Sam prerušil kuchynský maratón a nahodil výraz ublíženého šteniatka. „Prosil som ho, nech zastane, že sa chcem niekde riadne vyspať. Povedal mi, že môžem spať v aute a že on nie je unavený. Bobby, videl si ho! Melie z posledného a nechce si to priznať. Neviem, čo mu povedal ten chlap, ten Mike Wolker, ale riadne ho to vzalo. Musím toho chlapíka nájsť a potom z neho vytrasiem dušu.“
Bobby sa zamračil. „Môžeš si ušetriť prácu. Mike určite tvojmu bratovi nepovedal nič, čo by mu mohlo ublížiť. Pravdepodobne si trochu pokecali o starých časoch, o remesle a tom ako beží svet.“
„Mike Wolker je tiež lovec?“
„Hej, príležitostne. Dosť sa špecializuje. Je dobrý stopár. Dostal už nejedno wendigo a tak. Je to dobrý chlap, pusť ho z hlavy.“ Bobby si upravil šiltovku a pevne sa pozrel Samovi do očí. „Dean sa z toho znova dostane, len mu musiš dať čas.“
Mladší lovec spozornel. „Bobby, ty vieš niečo o tom, čo sa teraz s Deanom deje?“
„Zlé spomienky, Sammy, veľmi zlé spomienky.“
„Nepovieš mi o tom viac?“
„Ak chceš vedieť viac, spýtaj sa jeho.“ Bobby pohodil hlavou smerom k oknu. Sam zaťal päste „Bobby, vieš...“ Nedokončil, pretože zazvonil telefón. v nasledujúcich minútach sa kuchyňa premenila ne telefonickú centrálu. Bobby bol chvíľku agent FBI, potom ATF a skončil ako hlavný hygienik nedefinovateľného úradu. Nakoniec celkom kompetentne a úradným tónom objednal trikrát pizzu s oblohou. Keď zložil posledný krát telefón, vzdychol si „Už mi to pomaly lezie na mozog. Ešte chvíľu a bude zo mňa štátny úradník.“ Zamyslel sa a dodal „To by ani nebolo najhoršie riešenie. Pravidelný plat, pokojná práca a potom penzia.“
„Bobby, nežartuj, unudil by si sa na smrť.“
„Trochu pokojného života by mi nezaškodilo.“
„Trochu pokojného života by ťa zabilo. Kde sme to skončili?“ Sam sa zatváril ľahostajne. „Ahá, už viem. Chcel si mi práve povedať, prečo teraz Dean tak vyšiluje.“
„Dobrý pokus, Sammy. Ak to naozaj chceš vedieť, spýtaj sa ho na to sám.“
„Bobby, pýtal som sa ho asi tisíc krát.“
„A?“
„Nepoznáš ho? Keď som sa ho na to spýtal prvý krát, tak mi akurát tak venoval ten jeho nič nehovoriaci dvadsaťsekundový pohľad. Potom ma jednoducho ignoroval. A nakoniec zastavil auto a dal mi na výber.“
Bobby zdvihol spýtavo obočie.
„Vraj si mám vybrať, buď budem držať hubu alebo mám vystúpiť.“
„Doviezol si sa.“
„Bobby, sedel som vedľa neho osemnásť hodín bez slova. Zakaždým, keď som otvoril ústa, začal brzdiť.“
Bobby sa veľmi ironicky uškľabil. „Vie ako na teba.“
Sam sa rozhodol ignorovať očividnú škodoradosť domáceho pána. „Nemôžem mu pomôcť, keď neviem čo ho trápi. Bobby, musíš mi povedať viac. Prosím. Potom sa ním porozprávam. Keď sa mi zverí, bude mu lepšie, pomôže mu to.“
„Sammy, skutočne si myslíš, že práve toto by mu pomohlo? Chceš prinútiť svojho brata aby znova prežil jeden z ....“ Bobby už pomaly strácal trpezlivosť.
„Znova prežil čo? Bobby, prosím.“
Ale starší muž sa stiahol do defenzívy. „Sammy, myslím že by si to mal nechať tak. Dean potrebuje trochu času aby sa pozbieral. Najlepšie čo môžeš urobiť je, že mu dáš pokoj.“
„Nemôžem to nechať tak.“ Sam neprestal naliehať. „Je to môj brat. Ak mu môžem pomôcť, tak to proste musím urobiť. Pomôže mu, ak sa z toho vyrozpráva.“
Bobby uprel na Sama nesúhlasný pohľad. „Tak ako mu pomohlo, že sa tebe, svojmu bratovi, zveril s tým, čo prežil v pekle?“ spýtal sa mäkko.
Sam sa zarazil. „To som... To som nezvládol. Ty vieš, že vtedy som ....“ Odvrátil pohľad, ako keby nemohol zniesť súcitný pohľad staršieho lovca. „Neskutočne ma to mrzí. Potreboval ma a ja som ho sklamal. Práve preto teraz potrebujem vedieť, čo sa deje. Nemôžem ho už znova sklamať a musím si byť istý, že bude v poriadku. Nemám nikoho iného, na koho by som sa mohol spoľahnúť.“ Zúfalo sa pozrel mužovi na vozíku do očí. „Bobby, musíš mi povedať čo sa tu deje. Prosím. PROSÍM!“
Bobby si mimovoľne napravil šiltovku a na moment sa zamyslel. Zamračene sa pozrel Samovi do tváre.
„Nikdy si sa Deana nespýtal prečo sa tak bojí lietať?“
Sama zarazila náhla téma rozhovoru, ale odpovedal.
„Spýtal. Vtedy pred piatimi rokmi, keď sme mali prípad s démonom v lietadle. Jeden z našich prvých spoločných prípadov.“
„Čo ti povedal?“
„Že sa bojí letieť preto, lebo lietadlá padajú.“
Stále zamračený Bobby, pomaly, ako keby sa zhováral s dieťaťom, povedal „Povedzme, že s tým má osobnú skúsenosť. Stačí ti to?“
Sam si ho zarazene premeral. „Nie, nestačí.“ Dvakrát prešiel kuchyňu hore dolu, kým sa znova ozval. „Dean mi nikdy nespomenul, že by niekedy letel. Myslel som, že vtedy to bolo prvý krát, čo videl lietadlo zblízka. Bobby, čo sa vlastne stalo a kedy?“
„Keby Dean chcel aby si to vedel, povedal by ti to.“
Sam sa vážne postavil pred invalidný vozík. „Bobby, od kedy sme s Deanom znova spolu, zistil som, že predo mnou tají veľa vecí. Od tej noci keď som odišiel do Stanfordu až do toho dňa, keď prišiel po mňa, o jeho živote neviem vlastne nič. Vždy, keď sa ho na to obdobie spýtam, odbije ma nejakým žartom. Alebo, čo je ešte horšie, proste mlčí. Ale tentokrát to nenechám len tak.“
„Sammy, ver mi, nechaj to byť. Len mu zbytočne znova ublížiš.“
„Bobby, nemôžem. Buď ty hneď teraz povieš všetko alebo budem ryť do Deana tak dlho, kým mi nepovie pravdu.“
„Skúšaš zo mňa vydieraním dostať tajomstvá tvojho brata, synak?“
„Pochopil si ma celkom dobre, Bobby.“
„A to ti ich mám zoradiť abecedne, chronologicky alebo podľa obsahu?“ Sarkazmus z Bobbyho slov priam kvapkal.
Sam pohľadom skontroloval, či sa Dean ešte venuje motoru svojho miláčika. „Bobby, musím vedieť, že bude v poriadku. Prosím.“
Bobby si nadvihol šiltovku, poškrabal sa na hlave a na chvíľku sa zamyslel. Potom odroloval ku skrinke a vytiahol poloprázdnu fľašku whisky. Vybral z kuchynského dresu pohár a umyl ho. Znova sa zamyslel a umyl ešte jeden. Pomaly ich utrel a nalial do oboch alkohol. Jeden pohár si vzal a druhý nechal stáť na linke.
„Poslúž si, ak chceš.“ Sam mlčky pokrútil hlavou. Bál sa otvoriť ústa, aby si to náhodou Bobby ešte nerozmyslel. Obával sa zbytočne.
„Bol si asi druhý rok Stanforde. John mal vtedy prípad v Spokane, vo Washingtone a zrazu si zmyslel, že potrebuje Deana. Dean vtedy robil na niečom v Minnesote.“ Sam využil, že sa Bobby na moment odmlčal.
„Dean už vtedy robil sám na prípadoch?“
„Prečo ťa to prekvapuje? Koľko mal rokov, keď prvýkrát robil na prípade celkom sám?“
„Mal sedemnásť a ja som skoro zomrel od strachu, kým som na neho čakal v moteli.“
„Tak vidíš. John stiahol Deana z prípadu a rozkázal mu, aby došiel čo najrýchlejšie za ním. Keď sa neukázal ani po štyroch dňoch, John začal ho zháňať. Rozzúrený mi zavolal, či neviem, kde sa jeho starší syn práve fláka. Vedel som, že je v Minnesote, ale to bolo asi tak všetko. Nedalo mi to, tak som išiel po stope. Naposledy ho videli na letisku v Cedare. Kvôli rozsiahlej búrke boli vtedy odlety pozastavené. Nejaký hajzeľ chcel využiť situáciu a zorganizoval charterový let malým lietadlom do Seatlu pre niekoľko najväčších zúfalcov ochotných riskovať. Chceli obletieť búrku zo severnej strany. Dean bol medzi nimi. Lietadlo sa stratilo niekde nad národným parkom Arrowwood. “ Bobby si poriadne upil z pohára.
„Už pár dní predtým bola v novinách správa o leteckom nešťastí. Že záchranári našli v národnom parku vrak lietadla plný zhorených obetí. Spojil som si to až potom.“
„Takže Dean nebol v tom lietadle?“
Do spomienok ponorený Bobby ignoroval jeho otázku.
„O pár hodín neskôr záchranári neďaleko vraku našli jedného pasažiera. Žil, aj keď bol dosť doráňaný, podchladený a veľmi vyčerpaný. Povedal im, že pád prežili traja. Deň a noc čakali na záchranu a potom sa vybrali hľadať nejakú civilizáciu. Nejako sa rozdelili a on sa potom vrátil k vraku.“
Sam od napätia ani nedýchal. „To bol Dean?“
„Nie, nejaký podnikateľ zo Seatlu. Záchranári hľadali aj tých dvoch, ale našli len jedno mužské telo. Po ďalších dvoch dňoch odvolali kvôli zlému počasiu pátranie.“ Bobby si znova poriadne upil a nezdalo sa, že chce pokračovať.
„Čo sa stalo potom, Bobby. Pokračuj.“
„Navštívil som toho chlapíka v nemocnici. Celkom mi dalo zabrať, kým som sa k nemu dostal. Myslím, že sa volal Billy. Celkom dobre sme sa pozhovárali.“ Bobby sa neveselo uškrnul. „Povedal mi, že sa ním zachránili ešte dvaja. Nejaký televízny producent a mladý skaut, Dean. Všetci boli zranení, ale mohli chodiť, ako tak. Deň a noc čakali pri lietadle, ale nikto neprišiel. Nemali žiadne vybavenie, jedlo ani vodu. Už začala jeseň a v noci tam mrzlo. Vybrali sa teda hľadať pomoc. Dean nejakým črepom značkoval cestou stromy, pre prípad, ak sa museli vrátiť. Tie značky potom Billyho doviedli nazad k vraku lietadla a zachránili mu život.“ Bobby sa znova na chvíľu odmlčal.
„Večer druhý deň už boli vyčerpaní. Nevideli už poriadne pred seba, keď sa ten producent šmykol na nejakom zráze a stiahol so sebou aj Deana. Billy prenocoval na mieste a ráno ich skúšal hľadať. Netrúfal si zísť dolu tým zrázom, tak sa pokúsil vrátiť po značkách k vraku a potom ho našli. Zašiel som aj do márnice pozrieť sa na telo. Bol to ten producent.“
Bobby sa znovu pokúsil napiť, ale zistil že pohár je už prázdny. Siahol po fľaši a znova si nalial štedrú dávku.
„Zavolal som Johnovi. Povedal mi, že príde hneď ako bude môcť. Tak som obvolal pár známych a zostavili sme pátrací tím. Mike Wolker nám robil stopára. Hneď na začiatku nás varoval, že si nemáme robiť veľkú nádej. Každým dňom klesala nádej na prežitie a bolo to už sedem dní. Od vraku lietadla sme sa po značkách dostali až k tomu zrázu.“ Zavíril tekutinou v pohári a zastretým hlasom pokračoval.
„Nikdy nepochopím, ako mohol prežiť ten pád. Prezreli sme kus lesa dookola a našli sme ďalšie značky. Išiel stále jedným smerom, na juh. Narazil na malý jarček a držal sa ho. Značky boli čoraz redšie a potom prestali úplne. Museli sme sa rozdeliť a pátrať v kruhu okolo poslednej značky. Trvalo to nekonečne dlho.“
„Čo sa stalo, Bobby?“
„Deanovi dochádzali sily a pravdepodobne mal už vtedy horúčku. Miestami chodil v kruhu, ale vždy sa nejako dostal na správny smer, na juh. Mike ho nakoniec vystopoval. Našli sme ho.“
Sam sa natiahol pre pohár s whisky a na dúšok ho vypil. Striaslo ho, ale alkohol príjemne hrial.
„Koľko dní, Bobby? Ako dlho? “
„Desať dní. Našli sme ho na desiaty deň do pádu lietadla.“
Chvíľu svorne mlčali, ponorení do myšlienok. Bobby sa až strhol, keď sa Sam nečakane potichu zasmial.
„Zaujímalo by ma, čo celý ten čas jedol, “ prehodil konverzačným tónom.
Bobby na neho zamračene pozrel „Nejedol.“
Sam sa na neho neveriaco pozrel a natiahol sa po fľaši, nalial si a znova na dúšok vypil štedrú dávku.
„Tak preto ten nákup a všetko to jedlo.“ Bobby len pokrčil ramenami. Chvíľu mlčky pozorovali ako Dean sklonený nad Impalou zápasí s nejakou súčiastkou. Po chvíli sa Sam, s pohľadom ešte stále upretým do okna, spýtal starostlivo bezvýrazným hlasom.
„A čo otec?“
„John prišiel do nemocnice, skoro súčasne sa nami. Presvedčil sa, že Dean prežije a znovu zmizol.“
„Otec nebol s vami, keď ste hľadali Deana v lesoch?“
„Sedíš si ušiach alebo čo? Nie, nebol. A nebol za ním ani v nemocnici, ani raz za celý mesiac.“
Sam nasucho prehltol. „ Bobby, keď ste Deana našli, v akom bol stave?“
Bobby si znova nalial. „V akom bol stave? Spadlo s ním lietadlo, zrútil sa z dvadsaťmetrového zrázu v lese, desať dní zranený pochodoval neznámym terénom bez jedla, pil len vodu z lesného jarku. Čo myslíš, v akom bol stave, ty génius?“
Na niektoré otázky je lepšie neodpovedať a tak Sam múdro mlčal.
Ticho prerušil zvonček na dverách a poslíčkov hlas. „Došla pizza.!“ Kým Sam vyplatil poslíčka a doniesol pizzu do kuchyne, Bobby rozdelil do oboch pohárov zvyšok alkoholu a s povzdychom zahodil prázdnu fľašu do koša.
„Zavolaj brata a najeme sa, kým je to ešte teplé.“
„Hneď, ale najskôr mi dopovedz, čo bolo potom.“
„Čo malo byť potom? Po mesiaci som doviezol Deana z nemocnice sem. Zostal tu ešte pár dní, aby sa dal celkom dokopy. To je všetko.“ Sam sa pohol ku dverám, ale v polovici pohybu sa ešte zastavil.
„Otec sa neukázal? Naozaj ho nezaujímalo ako sa Dean má? Či je v poriadku?“
„Ale áno, ukázal sa tu. Radšej mal zostať tam, kde bol dovtedy.“ Bobby zovrel pohár v ruke tak silno, že mu obeleli kĺby.
„Pohádali sa?“
„Nie. Aspoň som nepočul, že by Dean niečo hovoril. Ale to, čo hovoril John sa nedalo nepočuť. Keď som počul, čo povedal Deanovi....“ Bobby sa odmlčal a posunul vozík bližšie k oknu.
„Čo sa stalo?“
„Zobral som brokovnicu a vyhodil som ho z môjho pozemku.“
Samovi od úžasu spadla sánka „Čo si urobil?“
„Počul si. Mám ti to zopakovať?“
Sam neveriacky naznačil, že netreba a zhlboka predýchaval novú informáciu.
„Čo na to Dean?“
„Pár dní tu ešte zostal. Potom sa zobral a išiel zase loviť. Asi o tri týždne zachránil Johnovi zadok pri nejakej práci v Novom Mexiku.“
Ak aj mal Sam ďalšie otázky, musel si nechať pre seba. Do kuchyne priam vtrhol premoknutý a uzimený, ale očividne dobre naladený Dean.
„Páni, keby som si nevšimol roznáškovú službu, tak ma necháte zdochnúť hladom.“ Ak si aj všimol, že prišiel trochu nevhod, nedal to najavo a oboch obdaril žiarivým úsmevom. Pohľad mu padol na poháre s alkoholom. „Pekne, vy si tu v teple popíjate a kašlete na tvrdo pracujúcu menšinu. Na čo čakáme? Bobby, kde tá pizza?“
-------
„Bobby, vďaka za prístrešie. Opatruj sa. Zase sa niekedy zastavíme,“ Dean si hodil na plece vojenský vak a otvoril dvere. Cez plece sa ešte obzrel na brata, “Sammy, ideš alebo čo?“
„Hneď ťa doženiem. Nečakaj na mňa.“ Keď si bol Sam istý, že Dean sa nevráti, obrátil sa k domácemu pánovi. „Vďaka Bobby, mal si pravdu. Stačilo len dať mu trochu času a znova sa pozbieral.“
„Niet za čo, synak.“
Sam ešte neskončil. „Rozmýšľal som nad tým, čo si mi povedal. To ako sem otec prišiel a kričal na Deana. Nedokážem... Neviem pochopiť ako to vždy zvládol. Po tom všetkom, čo zažil, vždy pokračovať tak, ako by sa nič nestalo. Neviem, či by som to dokázal.“
„Aj ty si si už preskákal svoje, chlapče. Nepodceňuj sa.“
„Bobby, teraz nemyslím na túto našu príšernú prácu. Nedokážem pochopiť, ako vždy a znova dokázal odpustiť otcovi jeho nezáujem, podceňovanie a cepovanie. Ja viem, že otec nás mal rád. Sám mi to povedal. Ale pochybujem, že by som mu vedel odpustiť, keby sa ku mne správal tak ako k Deanovi.“
Bobby sa zamračil, „Tak to asi ešte nevieš, chlapče, čo skutočne znamená mať rád.“
Sam sa mu zmätene pozrel do tváre a chcel niečo namietnuť. Bobby ho umlčal zdvihnutou rukou.
„Prečo ťa to prekvapilo, že odpustil otcovi zopár neuvážených slov? Veď vieš, čo všetko už bolo medzi vami a vždy odpustil aj tebe.“
Domov 
Stránka 
Ano, to je ten rozdíl mezi Samem a Deanem. Sam by asi nedokázal tátovi odpustit a Dean se pokaždé nad vším přenesl. 
A nejvíc se mi líbí, jak všichni píšeme o Johnovi, že vždy s Deanem pořádně a dost nechutně vytře 
John už bude prostě takový navždy 
