Dej sa odohráva počas epizódy 5x03 Boh je mŕtvy. Je to môj prvý Dastiel
no podla mňa je to celé také presladené a myslím že sú obaja mimo charakter ale tak Dean je mimo charakter odkedy sa vrátil z pekla
no budem rada aj za kritiku.
Ak nájdete dáke chyby a to predpokladám že nájdete vopred sa ospravedlňujem ale bohužiaľ nemám betareadra.
Dean sa nervózne prehrabával knihou, zúfalo hľadajúc niečo čo by im pomohlo. Začul šušťanie krídel a keď sa pozrel pri dvere stál tam Cass z dákym divným starým džbánom.
„Kde si bol?“ spýtal sa vyznelo to podráždenejšie ako chcel.
„V Jeruzaleme.“ Odpovedal mu z kludom.
„A ako tam bolo?“ podráždenie z neho len sršalo. Sám sa tým vyvádzal z mieri a nechápal to a to ho štvalo ešte viac. No zdalo sa že Castiel to vôbec nevníma.
„Sucho.“ Odpovedal mu znova tým svojím nič nevraviacim tónom. No Dean sa pristihol ako mu cuklo kútikom úst, keby Cassa nepoznal povedal by že sa práve pokúsil o vtip. Anjel položil džbán na stôl.
Dean si ho premeral „Čo to je?“
„Olej.“ Dean na neho hodil otrávený pohľad a tak Cass pokračoval „Je veľmi vzácny a zvláštny.“
„Nalákame Rafaela na zálievku na šalát?“ v duchu sa sám zasmial svojmu vtipu.
Cass sa usadil na stoličku, tváril sa akoby sa ho to netýkalo. „Nie.“
Dean nechápal tú jeho chladnosť a bezcitnosť. Stále mu to nešlo do hlavy, hlavne po tom čo zažil z Annou. Zahnal žhavé spomienky a radšej sa venoval situácii. „Takže ku tomu obradu má prísť pri východe slnka?“
„Presne.“
„Hovoríš že ho chitíne do pasce, ale nieje to ako chytiť hurikán do sieťky na hmyz?“
„Je to ťažšie.“
„Máme vôbec šancu to prežiť?“
„Ty áno.“
Deanova kontrolka začala zbesilo blikať. Takéto odpovede ho privádzali do šialenstva. „Takže ty môžeš byt zajtra mŕtvy?“
„Áno.“ Dean sa zhrozil z akým kludom to povedal. Vážne pochyboval o tom že by Castiel niekedy mohol pochopiť aké to je byt človekom či aspoň pocítiť nejaké city. No nestrácal nádej že by ho vedel aspoň trochu napraviť.
„Posledná noc na zemi, takže aký máš plán.“
„Len si tu v klude posedím.“ Zamumlal a hodil na neho jeden z tých svojich pohľadov ale “ubité šteniatko na smrť”.
„Ale no tak čokoľvek. Ženské, chľast?“ sám sebe sa čudoval prečo to už dávno nevzdal. Cass sa však na neho preľakane pozrel. A vtedy mu to dotrklo.
„Mal si už niekedy ženu? Alebo aspoň anjela?“ Cass sa začal ošívať. Dean sa ku nemu naklonil „Chceš mi povedať že si si tam hore nezahral na rozsievača.....?“
„Nemal som príležitosť vieš?“ zabručal a Dean sa zatváril spokojne. Kdesi hlboko v Cassovom hlase začul známku akéhosi citu. A v Deanovi zablikala nová nádej.
„Dobre.“ Obliekol si bundu. „Sú dve veci ktoré viem určite. 1. Slnko je hviezda. 2. Neumrieš ako panic, aspoň somnou nie. Ideme.“ Cass ho síce nasledoval, zrejme mu natoľko dôveroval aby vedel že sa mu nič hrozne nestane, no bol ako uzlíček nervov. Čo značilo že mu nedôveruje natoľko aby nevedel že za Deanovím úsmevom sa skrýva darebáctvo.
Dean sedel za stolom v tuctovom bodreli, užíval si situáciu zo vše vraviacim úsmevom popíjal pivo. Cass sedel naproti nemu z vystrašeným pohľadom ubitého šteniatka.
„Hej len pokoj.“ Zasmial sa na ňom Dean.
Cass sa ku nemu naklonil bližšie a nervózne šepol „Je to hniezdo nerestí. Nemal by som tu byt.“
„Ale ty si sa proti nebi vzbúril. Neresť je tvoj bonus.“ Zaškeril sa keď si všimol blondínky ktorá práve kráčala ku nim z pohľadom upretým na jeho spoločníka.
„Ahoj.“ Zašvitorila presladeným hlasom. „Ako sa voláš?“ Cass upieral svoj vystrašený pohľad raz na ženu a raz na Deana. Ten sa nad ním zľutoval „Cass. Volá sa Cass.“ Anjel sa pri zvuku svojho mena strhol. „A ako ty?“
„Chastity.“ Laškovne sa na nich usmiala. (chastity=cudnost)
„Chastity? Ou páni to musí byt osud nezdá sa ti?“ Dean si to očividne užíval. Hlavne pohľad na vystresovaného Castiela ktorého práve donútil piť pivo. Doslova ho do seba lial. „Ty sa páčiš jej ona tebe tak do toho.“ Povzbudzoval ho k činu no anjel sa očividne k ničomu nemal.
Blondína vzala Castiel za ruku a viedla ho preč od stola. Cass vrhol na Dean pohľad, ten jeden jediný pohľad nebol vystrašený bol iný no Deanovi unikal jeho význam.
Dean sa rýchlo postavil a zastavil ho „Hej zober si ich.“ Šepol a strkal mu do rúk peniaze. „A keď bude chcieť kreditku tak nič. A drž sa základu. Bež za ňou tiger.“ Potľapkal ho po rameni a Cass po ňom vrhol znova ten zvláštny pohľad. „Ale no tak nenechaj sa nútiť.“ Cass si ich vzal, zamračil sa na svojho spoločníka a šiel za Chastity.
Dean za ním vrhol rýchli pohľad a ďalšiu pozornosť už venoval žene prechádzajúcej okolo neho. Nevedel prečo no v hlave mu zaznela poznámka ktorú na jeho adresu uštedrila pýcha „Chodiaca reklama na hriech.“ Teraz mu to už nepripadalo tak stupídne ako vtedy. Dokonca sa mu to aj zapáčilo.
Práve si pripíjal z peknou bohom obdarenou blondínou keď začul výkrik. Nevedel prečo no v hlave mu blikal nápis Castiel. Rozbehol sa smerom k izbám a zistil že mal pravdu. Našiel Castiela stať na chodbe a Chastity po ňom hádzala svoje topánky zo slovami „Ty si taký hajzel. Zabijem ta.“ Otočila sa na odchod a zbadala Deana „Aj teba zabijem.“ Prskla a strčila do neho.
„Čo si jej to preboha urobil?“ pýtal sa úplne vykoľajene Dean.
Cass na neho pozrel nevinným pohľadom úplne nechápajúc ako jej mohol tým čo povedal ublížiť. „Ja neviem.“ Vravel bezradne „Pozrel som sa jej do očí a povedal som jej že nieje jej chyba že ich otec opustil. Utiekol lebo neznášal prácu na pošte.“
„Ale nie Cassi.“ Dean nevedel či sa má začať smiať nad absurdnosťou tejto situácie alebo plakať nad Casovou naivitou.
„Čo?“ anjel bol stratený.
„Celý tento priemysel žije z chýbajúcich otcov. Je to prirodzené. A teraz by sme mali ísť.“ Chytil ho za pažu a ťahal ho preč utekajúc pred ochrankou.
Vyšli von zadným vchodom. Pre Castiela z neznámych príčin dostal Dean záchvat smiechu. Bol to úprimný smiech a Castiela nútil usmiať sa. Nikdy nepočul Deana sa takto smiať a musel uznať že to bola príjemná zmena.
„Čomu sa smeješ?“ spýtal sa ho keď sa ako tak ukludnil. Dean ho vzal okolo pliec a pomáli kráčali ulicou k Impale. „To nič. No pekne dlho som sa takto nezasmial.“
Lovcovi zostal úsmev na tvári až pokým nezastal pri dverách auta, tam zvážnel „Vlastne bolo to viac ako dlho. Sú to už roky.“
Dean nad tým zakrútil hlavou nechcel si kaziť tak dobrú náladu. Sadol si za volant z úsmevom.
Castiel v úžase sledoval ako si Dean pobrukuje melódiu jemu neznámej piesne a klepe do rytmu prstami o volant. Skutočne bol rád že má lovec tak dobrú náladu aj keď nevedel čo ju spôsobilo.
„Čumíš.“ Zabručal lovec.
„Prepáč.“ Cass presmeroval svoj pohľad von z okna.
„Hm Cassi ešte stále môžeme zájsť do iného........“
„Nie, to vážne radšej nie.“ Preľakane na neho vypleštil oči.
„Prečo to chceš vážne zomrieť ako panic?“ pýtal sa ho akoby chcel spáchať najväčší hriech sveta.
„Dean predpoklad že keď je moja schránka mužského pohlavia budem mat záujem o sex zo ženou je dosť mylný.“ Vravel anjel rozpačito upierajúc pohľad z okna.
„Čo?“ nechápal Dean.
Castiel si povzdychol a pozrel sa na spolujazdca „Väčšinu času, keď sme my anjeli vo svojej pravej podobe nedokázal by si rozoznať či sme muž alebo žena. To že moja schránka je muž je len náhoda takisto aj že Anna bola v ženskej schránke. Mohlo to byt aj naopak.“
„Tým sa mi tu snažíš naznačiť čo? Že Anna bola chlap alebo že ty si žena?“
„Ani jedno.“ Zabručal niekedy ho ľudia vážne unavovali. Nechápali ho a on si potom pripadal ako dáka zrúda. „Snažím sa ti naznačiť že nemám záujem o ženy.“
Dean akoby zamrzol, tupo hľadel pred seba snažiac sa spracovať tuto novú informáciu. Nakoniec po pár minútach ticha z neho vypadlo „Takže chceš zájsť do gay baru?“ pri tej predstave mu prišlo mierne nevoľno.
„Nie.“ Zaúpel anjel.
„Tak čo potom?“
„Z toho čo som u vás ľudí vypozoroval za ten čas čo som tu som presvedčený že to skutočne nechceš vedieť. Ale teší ma tvoj záujem a snaha mi pomôcť. No bude lepšie ak to necháš tak.“ Mysliac si že týmto ukončil debatu sa znova otočil k oknu.
No Dean bol neodbytný tak ako vždy keď sa jedná o problém ktorý ťaží jeho blízkych. Keďže sa mu prvý krát takto Cass otvoril a neutiekol dúfal že to tak aj zostane. A tak keď zastali pri opustenom dome v ktorom teraz prebývali vystúpil z auta a zastavil anjela.
„Cass o čo tu ide? Tieto tvoje anjelské veci sú pre mňa španielska dedina no keďže sme priatelia mal by si mi takéto veci vravieť.“
„Priatelia?“ anjel naklonil hlavu do strany akoby tak mohol význam toho slova pochopiť lepšie.
„Pozri na takéto keci nie som dobrý ale obetoval si sa pre mňa. Dostal si ma z pekla, opustil si nebo kvôli mne, veľa krát si mi zachránil život. Tak mi dovoľ ti to oplatiť keď ta niečo trápi povedz mi to. Od toho priatelia sú aby si navzájom pomáhali. Takže čo sa deje?“
Anjel na neho hľadel želal si aby bol pre Dean lepší priateľ. To čo lovec vymenoval, za čo mu bol vďačný to všetko robil pretože to bol jeho rozkaz. Bol to len príkaz aby ho chránil nič viac.
A Dean tu pred ním otváral svoju dušu, mohol mu čítať v mysli ako úprimne tie slová myslel. Teraz sa ešte viac hanbil za to čo mu chcel povedať. No Dean si zaslúžil aspoň tú trochu úprimnosti ktorú mu mohol dať.
„Na svete je len jedna osoba ku ktorej pociťujem niečo čo by si ty nazval sexuálnou príťažlivosťou.“ Začal anjel nervózne pohľad umierajúci kdesi za Deana.
„Tak ma už nenapínaj a povedz kto to je.“ Zabručal vedomí si toho že odpoveď už pozná no stále dúfal že by to tak byt nemuselo.
„Chcem ta najskôr ubezpečiť že to nič nemení ja sa dokážem ovládať a nechcem aby si si myslel že od teba budem niečo očakávať. Jednoducho to tak je a ja na tom nič nezmením no dokážem z tým žít.“ Chodil okolo horúcej kaše a lovca tým privádzal do zúfalstva.
„Castiel.“
Anjel na neho uprel zrak „Si to ty Dean. Neviem kedy a ani ako sa to stalo. Pochopím ak nebudeš chcieť aby som bol naďalej v tvojej prítomnosti. No chcem ta znova ubezpečiť že nič od teba neočakávam.“
Medzi lovcom a anjelom zostalo len napäté ticho ktoré by sa dalo aj krájať.
Lovec bol v šoku v hlave mu vírilo milión myšlienok, nevedel čo má robiť. Jediné čo vedel na isto bol hnev že sa anjel trápil kvôli nemu.
Anjel sa trápil mysliac si že očividne stratil lovcovu dôveru. Cítil sa hrozne keď si uvedomil ako sa teraz bude kvôli nemu trápiť. A prečo vlastne? Pretože chcel byt ku nemu úprimný, no úprimnosť nebola nikdy silná stránka jeho druhu. Nikdy ju nevedeli správne využívať a to sa stalo aj teraz.
Zahanbený sám sebou, rozhnevaný svojou naivitou a zúfalý že prišiel o jediného priateľa ktorý mu ostal si uvedomil že nikdy za celý svoj život sa necítil viac človekom ako práve teraz.
Otočil sa k Deanovi chrbtom, chcel odísť. Nevedel kam no najradšej na opačný koniec vesmíru a tam stráviť večnosť sám zo sebou a svojou hanbou. Jeho bratia by boli zhrozený keby vedeli ako hlboko klesol. Samotné dno na ktoré klesol sa mu vysmievalo pretože bol ešte horší. Bolo mu zle zo samého seba. Ako len mohol dopustiť aby ho ovládlo niečo také ako ľudské city?
Vykročil v ústrety večnosti na ktorú sa sám odsúdil. Keď zrazu zacítil na svojom pleci teplo. Bola to lovcova ruka ktorá sa ho snažila zastaviť.
„Castiel.“ Oslovil ho celým menom. Pozeral sa mu do modrých očí a nevedel ako má pokračovať. Vlastne ani nevedel prečo ho zastavil. Predtým než sa otočil si bol istý že bude lepšie keď sa už neuvidia no ako náhle sa to malo stať skutočnosťou akoby mu ľadová ruka zovrela srdce. Nemohol dopustiť aby anjel odišiel z jeho biedneho života. Cass bol jediný svetlý bod ktorý sa v jeho živote nachádzal a to nie len za posledných pár dní čo ho opustil Sam.
Keď sa mu teraz pozeral do očí a videl v nich toľko smútku hanby a hnevu neveril že sú to očí toho anjela ktorý tu stál a vyznal sa mu zo svojich pocitov. A keď bol predtým zmetený a nevedel čo urobiť tak teraz to vedel presne. Nedopustí aby kvôli nemu niekto znova trpel. Už nikdy. Aj keby to malo znamenať že sa obetuje pre dobro ostatných, aj keby to malo znamenať že povie Michaelovi áno. Nikdy už nik nebude kvôli nemu trpieť. Hlavne nie Castiel. Pretože Cass je jeho anjel a on chce aby bol šťastný.
Otočil anjela tvárou ku sebe a pritiahol si ho do objatia. Cass sa mierne zachvel no hrejivé teplo vychádzajúce z Deana ho ukludnilo. Z hlavy mu ako mávnutím prútika vyfučali všetky zlé myšlienky a pocity. Ostalo len to dobré.
„Takéto je mat priateľa.“ Šepol Dean. „Je to dobré že?“
„Je to príjemné.“ V duchu ešte dodal „vedieť že nie som sám.“
„Je ešte pár vecí ktoré sú príjemnejšie.“ Zazubil sa na neho Dean keď Cassa od seba trochu odtiahol tak aby mu videl do tváre.
„Napríklad?“ spýtal sa anjel zvedavo naklonil hlavu na bok.
Dean sa nezdržoval rečami pretože by mohol stratiť odvahu. V duchu si povedal že za skúšku nič nedá, veď vždy rád experimentoval a ako by mohol byt chodiaca reklama na hriech keby to neskúsil z mužom. Aj keď teoreticky Cass muž nebol. Alebo niečo také tvrdil.
Jednu svoju ruku premiestnil z Castieloveho pleca do jeho vlasou a pritiahol si ho tak tesne ku sebe. Anjel na neho vystrašene pozrel. Dean sa len nervózne usmial a spojil ich pery v bozku. Cass ho pozoroval a podľa Deanovho vzoru zatvoril oči a nechal sa bozkom unášať.
Dean sa zo začiatku držal v úzadí nebol si tým úplne istý no keď mu Cass začal bozk nemotorne oplácať akoby sa ocitol vo svojom osobnom sladkom nebi. Prvý krát si uvedomil ako Cass vonia. Voňal po cukrovej vate a lízankách a presne tak aj chutil jeho bozk.
Čím viac bozk prehlboval tým viac si ho vychutnával. Na jeho prekvapenie sa mu tento experiment zapáčil viac akoby čakal. Hlavou mu preblesla myšlienka že táto noc bude ešte zaujímavá.
Pre nedostatok kyslíku museli bozk prerušiť. Dean sa pozeral do mierne omámených Castielových modrých očí. Neubránil sa otázke „Aké to bolo?“
Cass na neho zamrkal „Zaujímavé.“ Zamyslene sa zamračil. „Rozhodne lepšie ako čokoládový koláč.“
„Čo?“ tento krát sa zatváril nechápavo lovec.
Anjel sa pousmial „Prvé jedlo čo som jedol na zemi. A odvtedy som nenašiel nič čo by bolo lepšie. Akokoľvek lepšie.“
Dean nemohol inak než sa nad tým zasmiať. Skutočnosť bola také že sa pri anjelovi cítil dokonale uvoľnene a tak mu nerobilo žiaden problém z chuti sa zasmiať. Takto sa necítil už roky, vlastne ešte asi nikdy.
A keby bol naivný romantik možno by si priznal tu krutú a ironickú pravdu, láska oslobodzuje. No on sa nazdával že nieje naivný a tak to čo bolo práve medzi ním a Cassom nemohol byt náznak lásky. A určite nebol romantik.
„Viem o jednej veci ktorá je rozhodne lepšia ako čokoládový koláč.“
Anjel sa zatváril ako šteňa ktoré uvidelo svoju obľúbenú hračku. Zo záujmom nasledoval Deana do domu a následne aj do obývačky čo bola prvá izby v dome. Dean nechal Cassa postávať v miestnosti a on sám zapálil oheň v krbe aj keď vedel že zima im určite nebude.
Podišiel ku anjelovi. Sľúbil si že na neho pôjde pomáli aby ho nevystrašil. Cass sa zamračil „Dean vieš že viem čítať tvoje myšlienky. Takže je zbytočné si myslieť že ma môžeš dnes ešte nejako vystrašiť.“
Lovec sa ospravedlňujúco zasmial. Pritiahol si ho za kravatu ku sebe a pobozkal ho z takou vášňou až sa anjelovi podlomili kolená. Dean neotáľal a zhodil z jeho pliec ten otravný kabát. Sám svoju koženú bundu hodil kdesi do kúta izby. Ďalšia na radu prišla Cassova kravata, keď mu ju chcel dať dole musel prerušiť bozk a tak dal anjelovi šancu spýtať sa ho na vec ktorá ho ťažila od objatia.
„Dean?“ vynútil si jeho pozornosť. „To čo robíš je skutočne len pre to aby som bol šťastný ja?“
Oslovený na neho neveriaco hľadel a potom sa rozosmial už niekoľký krát za dnešný večer. „Nie Cassi určite nie len pre to. Síce chcem aby si bol šťastný no sakra mne sa to začína páčiť. Oh a ani nevieš ako.“
Ďalšie otázky umlčal svojimi ústami a anjel sa už uisťovať nechcel. Nechal sa vtiahnuť do víru vášne akú ešte nepoznal a ako anjel boží ani poznať nemal.
Dean si ho podmaňoval každým dotykom, každým bozkom na to správne miesto. Anjel si myslel že nemôže byt nič lepšie no keď sa lovcove ústa uzatvorili okolo jeho vzrušenej pýchy začal pochybovať že takýto druh extázy prežije. Cítil akoby mal každou chvíľou pri najmenšom vybuchnúť. A aj vybuchol z lovcovým menom na perách, zo srdcom ktoré mu chcelo vyskočiť z hrude. Celé jeho telo sa chvelo a triaslo. Cítil sa akoby lietal a bolo to ešte omnoho lepšie.
Chcel sa z Deanom o tieto pocity podeliť a tak mu nachvíľu sprístupnil svoju myseľ. Dean nakláňajúci sa nad anjelom a vychutnávajúci si pocit že ho do takéhoto stavu dostal zastonal pod náporom Casových pocitov.
„Páni.“ Na viac sa nezmohol.
Castiel to úplne chápal „Zaručene lepšie ako čokoládový koláč.“ Vyjachtal zo seba „A rozhodne také dobré ako lietanie.“ Dodal a Dean na neho prekvapene zamrkal.
A Castiel teraz chcel len jedinú vec na svete aby Dean vedel aké to je lietať a teraz poznal spôsob ako mu to ukázať. Vášnivo sa prisal na jeho pery a lovec aj bez slov vedel čo od neho anjel chce.
Ich nahé tela sa zmietali v dokonalom, vášnivom tanci milovania. Stonali, vzdychali, kričali mená jeden druhého. Oheň v krbe dávno vyhasol no ich telá spaľovala horúčava. Ich telá boli v dokonalom spojení akoby k sebe odjakživa patrili. Každým dotykom, každým prírazom, každým vzdychom sa spolu udýchane štverali k vytúženému vrcholu. Mali ho na dosah no obaja chceli tú chvíľu udržať na veky. Boli si tak blízko ako z nikým iným, hľadeli si do vzrušením zahmlených očí, ich pery sa stretávali v hladných bozkoch.
A práve v tej chvíli anjel vyslovil to čo bolo medzi nimi už od prvého okamihu ochrapteným hlasom to šepol lovcovi do pier. Dve slová ktoré ich vyniesli na vrchol a oni spolu padali, na krídlach extázy sa vznášali, akoby povedal anjel leteli spolu.
Udýchaný, vysilený, príjemne unavený ležali jeden vedľa druhého a snažili sa vstrebať ten zážitok.
„Cassi?“ prvý to ticho narušil lovec.
Anjel na neho uprel svoje modré oči. „To je skutočne lietanie tak skvelé?“
Castiel sa usmial „Nie toto bolo lepšie.“
Dean mu úsmev opätoval a venoval mu jeden sladký bozk navyše. A keby bol naivný romantik pritiahol by si ho do náruče a zopakoval mu jeho slová. No on naivný nebol ale romantik možno áno.
Castiel sa pohodlne uvelebil hlavu si pokladajúc na Deanove rameno. Lovec sa mu hral z vlasmi a keď si myslel že spí, akoby zabudol že anjeli nespia, šepol „Milujem ta Cass.“
Niekoľko dní neskôr sedeli v malom bufete niekde v bohom zabudnutej zemi neďaleko diaľnice. Nieje to tak dávno čo sa ku nim znova vrátil Sam a anjel bol očividne nesvoj. Predtým sa mohol Deana kedykoľvek dotýkať a vravieť čo chcel teraz musel dávať na svoje chovanie pozor. Aspoň tak si to myslel.
Celú dobu čo tam sedeli sa pozeral von oknom, Sam hľadal na internete nejaké známky po prípade a Dean sa napchával.
K ich stolu prišla čašníčka a priniesla mu koláč. Dean sa don z radosťou pustil, odkrojil si veľký kus no predtým než si ho dal do úst sa zarazil. „Cass?“
Anjel sa strhol a otočil sa „An....?“ skôr ako dopovedal mu v ústach pristála vidlička z kusom koláča. Anjel začal zaskočene prežúvať a potom keď rozoznal čo to je sa usmial.
Sam sa nestačil diviť ako sa tí dvaja za jeho neprítomnosti zblížili. Nikdy nevidel Dean sa dobrovoľne deliť o koláč.
„Čokoládový.“ Zazubil sa Dean. Posunul koláč bližšie ku anjelovi ten si poslušne vzal vidličku a odkrajoval si kúsky. Dean si predstavil Castiela spokojne vrtiaceho chvostíkom, pretože tak teraz pôsobil, a rozosmial sa.
Anjel sa zatváril nechápavo nad jeho predstavou a Sam neprestával vychádzať z údivu aký je jeho brat odrazu vysmiaty. Ale v podstate mu to nevadilo, len ho zaujímalo dokedy budú pred ním hrať divadlo. Ráno ich totiž videl ako sa v Impale nenápadne bozkávali. No pokým to nepovedia bude s nimi hrať divadlo, aspoň sa pobaví na pre nich trápnych situáciách.
Domov 
Stránka 
a nejen ty prasečinky četla 
skvele tu nájsť niekoho koho poznám a to sa ani nepýtaj či máš začať písať SPN to je jasné že áno 
no to aj mne trvá sto rokou kým dačo napíšem bo pri písaní jedného ma napadne sto ďalších 
