Rozhodla som sa s vami podeliť o ďalší môj výtvor znovu na par Sam/Dean dúfam že sa bude páčiť. Dej sa odohráva behom prvej epizódy a na konci 4 časti 2.série.
Sam ležal v posteli sledoval tmavý strop a márne sa snažil zaspať tak ako každú noc posledné 2 roky. Jesica vedľa neho už spokojne spala a on sa prevaľoval.
Cez deň sa mu vždy nejako podarilo zahnať nechcene spomienky, vypudiť ich nahradiť niečím iným. No v noci sa mu to všetko vracalo v myšlienkach v snoch. Bolo to na zbláznenie. Toľko krát si povedal že jednoducho sa to stalo už to neodčiní pôjde za to do pekla, tak načo sa tým stále zaťažovať. Jeho hlava si však robila čo chcela neustále to rozoberala hľadala kde spravil chybu? Samy dobre vedel kde spravil chybu no nechcel si pripustiť žeby to tak bolo.
Z jeho nekonečných úvah ho vytrhol buchot z prízemia. Potichu tak aby nezobudil Jesicu vstal z postele a šiel dole do obývačky odkiaľ počul hluk. Zazrel akúsi postavu ktorá šla po chodbe, rýchlo sa skryl za dverami a počkal kým prešiel popri ňom a vtedy na neho vyskočil.
Uštedril mu zopár rán ale ani útočník sa nenechal zahanbiť. Keď ho votrelec dobre mierenou ranou trafil do sánky rozzúrilo ho to. Využil všetko čo ho otec naučil no aj to mu bolo márne. Chlap ho dvoma ranami prišpendlil o dlážku, dostali sa tak do svetla pouličnej lampy a tak Samy uvidel votrelca.
Ten sa na neho škeril svojim takzvane neodolateľným úsmevom a zaklincoval to rádoby vtipnou poznámkou „Pokoj tiger.“
„Dean!? Čo tu chceš?“ prskol na neho popudene a striasol ho zo seba.
„Nemôžem prísť pozrieť svojho mladšieho bračeka?“ spýtal sa dotknuto a podal mu ruku.
Sam ju odmietol a postavil sa sám „Odrazu po dvoch rokoch? Uprostred noci? Mal si zavolať.“
„Nezdvihol by si to. Zbalil by si sa a zdrhol tak ako predtým. Nemohol som to riskovať je to dôležité......“
Prerušila ho Jessica ktorá sa zobudila na hluk rozsvietila v miestnosti „Sam čo sa deje?“
„Nič zlato.“ Podišiel ku nej Sam a pohladil ju po vlasoch „Len môj brat Dean prišiel na návštevu.“
„To je tvoj brat?“ spýtala sa neveriaco.
„Hej som a ty si?“
„Dean toto je moja priateľka Jesica.“ Predstavil ju mierne zdráhavo.
„No páni. Si teda o triedu vyššie ako môj malý brat. Och a milujem šmolkov.“ Narážal na jej strohé pyžamo.
„Idem sa obliecť.“ Otočila sa namrzene.
„Nemusíš chod kludne späť do postele ja tu zo Samim preberiem len rodine záležitosti.“
„Ja a Jes nemáme žiadne tajnosti.“
„Ok.“ Uškrnul sa Dean „Otec šiel pred troma týždňami na lov a ešte sa nevrátil.“
„Jes ospravedlníš nás pôjdeme radšej von.“ Zavrčal nahnevane. Rýchlo na seba hodil dáke veci a doslova vystŕkal svojho brata z bytu. „Zbláznil si sa. Vtrhnúť sem po tom všetkom a čakať že s tebou pôjdem zachraňovať otca.“
„Ty si utiekol nie ja.“
„Neutiekol som šiel som na vysokú a navyše to ty si ma vyhnal zabudol si?“ skríkol nazúrene.
„Kto je tu teraz blázon? Ty si to nezvládol. Opustil si ma bez vysvetlenia. Odišiel si a ani si nepovedal zbohom.“ Štekal Dean a nazúrene a pritlačil ho o stenu domu.
Sam sa na neho zmierlivo pozrel „Bolo to bláznovstvo a ty to vieš. To čo som spravil bolo to najlepšie pre nás pre oboch.“ Jeho brat od neho odstúpil no stále sa tváril pochybovačne.
„Čo bolo to bolo. Teraz je to jedno. Musíme zachrániť otca.“
„Dean myslíš že tu náš otec je?“ pýtal sa už asi po tisíci krát Sam.
„Zrejme robil na tom istom prípade.“ Kráčal pomáli ku svojmu autu. Sam ešte chvíľku pozeral z mosta na hladinu rieky a šiel za ním.
„Čo teraz?“
„No budeme sa v tom hrabať dokiaľ ho nenájdeme.“
„Dean pondelok sa musím vrátiť......“
„Áno ja viem.“ Nazúrene ho prerušil. „V pondelok máš pohovor a ja som ti povedal že do pondelka budeš doma. No ide o nášho otca.“
„Dean.“
„No pozerám že to berieš vážne. Tak čo čakáš že z teba bude právnik oženíš sa a budeš mat velký dom zo záhradou a kupou malých detí?“
„Čo ak hej?“
„Nebuď smiešny obaja dobre vieme čo cítiš a čo chceš. No to by si nemohol byt taký svätuškár a tak poctivý však? Vlastne počkať vie Jes o tebe všetko o tom ako si žil?“
„Nie to sa nikdy nedozvie. O žiadnych démonoch, o výchove nášho otca a ani o tebe.“
„No to je skutočne správne Samy. Predstieraj si koľko len chceš no raz si budeš musieť priznať kto si.“
„A kto som?“ spýtal sa už nadmieru podráždene. Brat mu však neodpovedal ďalej kráčal k autu. Sam ho nazúrene predbehol a zastavil. „Myslíš že som ako ty? Mýliš sa. Nie som a nikdy nebudem. Počuješ nikdy. Nieje to správne. Čo by na to povedal otec keby to vedel alebo matka? Myslíš že by boli nadšený?“
Dean akoby sa prestal ovládať schmatol Sama za tričko a vrazil nim o zábradlie mosta. „Si taký ako ja. Konečne si to uvedom. Nespomínaš si ako to začalo? Kto to začal? Nebol som to ja len si spomeň. Vtedy sme boli dva týždne sami v tom prekliatom hotely. Pamätáš pobili sme sa o posledné cerealie a neviem ako sa ti to podarilo no rozbil si mi nos.“
Samovi sa pred očami zjavila dávno zabudnutá spomienka ako plakal nad tým že ublížil svojmu bratovi. Ako mu nos starostlivo ošetril a hlavne ako mu na boľavý nos dal vtedy nevinný bozk.
„To nemyslíš vážne?“ prekvapene na neho hľadel.
„Samy.“ Prehovoril už zmierlivo. „Ty to nechápeš?“ oslovený sa takmer utopil v jeho priamom pohľade. Chápal to, veľmi dobre to chápal no stále si to nechcel pripustiť. „Vážne ma to chceš donútiť povedať nahlas braček?“ spýtal sa ho znova Dean. Sam sa zhrozil nechcel to počuť nahlas to by definitívne znamenalo že je to pravda no skôr ako stihol namietnuť Dean to povedal. „Chcem aby si vedel aké je to pre mňa ťažké. Nič to však nemení na tom čo k tebe cítim a čo pre mňa znamenáš. Veľmi ta milujem.“
„Dean.“ Šepol ohromený Sam takéto vyznanie veru nečakal. Do očí sa mu nahrnuli slzy spodná pera sa mu chvela. Skôr by sa dalo povedať že sa chvelo cele jeho telo pod náporom utlačovaných citov. „Dean ja.... ja....“
„šššš nemusíš odpovedať. Nemusíš vravieť nič. Ja to chápem. Len chcem aby to bolo medzi nami znova normálne.“
Sam len prikývol aj tak by sa na žiadne slova nezmohol tuho objal svojho brata a to ani len netušil aký bič si na seba uplietol.
„Tie reči o rituáli. Bolo to mazané takto ju vylákať na cintorín.“ Pochválil Sam Deana keď odchádzali z cintorína potom ako pribili Zambie do jej hrobu.
„Dík.“ Zamručal jeho brat.
„Ale musel som robiť návnadu?“
„Podľa mňa si bol viac jej typ. Ona mala predsa na chlapov vkus.“ Usmial sa na neho nevinne (ehmehm nie som si istá či by to Dean dokázal ale tak je to fikcia
)
„Asi mi zlomila ruku.“ Zahovoril to Sam. Z bolestným výrazom si ju premasíroval.
„Ha si nejaký krehký.“ Zasmial sa na ňom škodoradostne. „Potom sa ti na ňu pozriem.“
Ruka mu po ceste do motela opuchla a tak ho Dean odviezol rovno do nemocnice. Tam ho nadopovali liekmi a dali mu ruku do sadry. Kým mu dávali sadru Dean mal čas rozmýšľať a aj ho využil.
Odvtedy čo Sama pred rokom vytrhol z jeho spokojného života neustále premýšľal. Miloval svojho brata a po tom ako si to medzi sebou vysvetlili si myslel že sa to pohne vpred. No po smrti Jesici ostalo všetko na mŕtvom bode.
Keď ho vtedy vysadil pred domom Sam si chcel len zbaliť veci a odísť s ním hľadať otca dúfal v to že to jeho priateľka pochopí. Po tom ako umrela sa však do seba uzavrel a Deana k sebe nepustil bližšie.
Meniť sa to začalo až prednedávnom po smrti ich otca. Obaja si uvedomovali že už majú len jeden druhého. Niečo to medzi nimi zmenilo a Dean do dnes nevedel čo. V noci keď videl ako ta zombička takmer zabila jeho brata si to uvedomil. Keby ho stratil jeho život by nemal zmysel.
Nechcel už premárniť ani sekundu života. Vedel že jeho život neskončí pokojne, nezostarne a nezomrie prirodzene. Vedel že je to len otázkou času a tak zvyšok života chcel stráviť zo Samym.
Z úvah ho vytrhol doktor „Váš brat bude v poriadku, zlomenina nebola vážna. Bude potrebovať zrejme pár dní pomoc z niektorými úkonmi, kým si zvykne ich vykonávať len jednou rukou. Tú zlomenú si musí šetriť aj keď bude vedieť hýbať prstami. Dostal lieky proti bolesti tak bude zrejme mierne mimo. Keby nastali nejaké komplikácie viete kde ma nájdete.“ Ani nepočkal na odpoveď a odišiel. Dean za ním chvíľu zazeral no keď sa vo dverách zjavil jeho mladší brat všetku pozornosť presunul na neho.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo.
„Celkom fajn, nič necítim.“ Usmial sa na neho mierne oblbnuto.
„To mi ešte chýbalo.“ Zamručal si pre seba Dean a mierne podoprel Sama. Ten sa vedľa neho tackal a prihlúplo usmieval. Cesta ubehla veľmi rýchlo pretože Dean zastavil pri najbližšom moteli pri nemocnici a ubytoval ich tam.
Mali však už len poslednú izbu a to manželskú. Cestou do izby frflal nikdy nechápal ako si mohli ľudia o ňom myslieť že je homosexuál? A hlavne ako to že nevideli ako sa na seba zo Samom podobajú veď sú predsa bratia. Mali by sa na seba aspoň trocha podobať. Aj keď v podstate mu to až tak neprekážalo, len neznášal to trápne škatuľkovanie. Veď keď milujete svojho brata nemusíte byt hneď aj homosexuál no nie?
Zamračene posadil brata na posteľ a dal mu dole bundu. Sam sa zmorene zvalil do perín. Dean ho starostlivo sledoval. „Niesi hladný alebo smädný?“
„Nie len unavený.“ Potvrdil to hlbokým zívnutím. „Chcem spať.“
„Ok tak si pospi.“ Dal mu dole topánky chcel mu vyzliecť aj košeľu no zistil že keď Sam zaspal nebolo možné s ním pohnúť. Tak ho aspoň prikryl a sám sa šiel najesť do neďalekého bistra. Keď prišiel Sam ešte spal tak sa rozhodol na chvíľu si zdriemnuť. Uložil sa vedľa neho takmer na druhý koniec postele a pozoroval bratovu uvoľnenú tvár.
„Zbožňujem ta.“ Šepol keď mu odhŕňal vlasy z tváre.
Samy sa zamračil a niečo nezrozumiteľne zamručal potom otvoril oči a nechápavo sa ne brata zahľadel.
„Čo?.......“ bolestivo zamručal keď z pod seba vyťahoval zlomenú ruku na ktorej celu dobu ležal. „Ja som ju mal vážne zlomenú.“
„Hej Sami vravel som že si dáky krehký.“ Zazubil sa na neho aby odľahčil situáciu. „Dali ti dáke oblbováky tak som pre istotu vzal izbu v hoteli čo najbližšie nemocnici. Mali už len túto izbu tebe to moc nevadilo spal si skôr ako si dopadol do perín.“
„To vidím.“ Zabručal a pokúsil sa posadiť. Moc mu to nešlo a tak mu brat pomohol.
„Nechceš si dať sprchu, uľaví sa ti. Aj tak už je skoro noc takže pôjdeš hneď do hajan aby sme zajtra mohli vyraziť.“ Postavil ho a naviedol do kúpeľne. Keď za ním zatvoril dvere napadlo ho že aj on by mal isť spať keďže bude naisto musieť zajtra riadiť on. Dal si dole košeľu a začal si dávať dole tričko keď sa dvere kúpeľne otvorili.
Z tričkom v ruke sa ku nim otočil. Stál tam Sam ako kôpka nešťastia ho pozoroval a čosi mrmlal. „Čo je?“ spýtal sa ho nechápavo a prešiel ku nemu aby počul čo si mrmle.
„Potrebujem pomôcť.“ Zamručal nešťastne a zamával zlomenou rukou. „Jednou rukou sa nedokážem vyzliecť.“
„Samy si 100 krát inteligentnejší ako ja ale v normálnom živote si nepoužiteľný.“ Zabrblal. Niežeby ho nelákala tá možnosť vyzliecť ho a pomôcť mu do sprchy no nebol si istý sám sebou či nezneužije situáciu.
„Ver mi že keby to vážne nebolo potrebné nežiadal by som ta o to.“ Zamračil sa na neho Sam.
„Ok.“ Povzdychol si. „Tak pod.“ zatlačil ho späť do kúpeľne. Jeho prsty sa rozbehli po gombíkoch košele. Sam sa vyhýbal pohľadu na svojho staršieho brata ktorý si to očividne užíval.
Dával si na čas každý gombíček pomáli odopínal. Keď mu ju dal dole vrhol sa na jeho tričko, mohol mu ho dať dole tak by sa ho skoro nedotkol no povedal si že si to aspoň užije. Veď kedy sa mu takáto možnosť zasa naskytne. Chytil tričko oboma rukami a vyhŕňal ho hore. Rukami sa dotýkajúc nahej rozpálenej pokožky svojho mladšieho brata. Keď sa dostal pri ramena musel sa bratovi pozrieť do tváre a naznačil mu aby dal ruky hore. Samy poslušne zdvihol ruky a Dean mu prevliekol tričko cez hlavu.
Pri pohľade na strapatého a červenajúceho sa Sammyho sa neudržal a jemne ho pohladil po tvári. Rýchlo odvrátil svoju pozornosť radšej k rozopínaniu bratových nohavíc. Čo sa nakoniec ukázalo ako nie moc šťastné rozhodnutie. Ruky sa mu triasli tak až skoro nedokázal ten hlúpi gombík prevliecť cez dierku. Keď sa dostal ku zipsu obaja takmer nedýchali. Deana stálo veľké úsilie aby nespravil nejakú hlúposť. Keď ho konečne dostal aj z tých prekliatych nohavíc zachytil gumu na Samovom spodnom pádle.
Sam ho však zastavil „To už dáko zvládnem. Len mi ešte nastav sprchu prosím.“ Zahuhlal očividne v rozpakoch celý červený. Dean sa na neho usmial a otočil sa ku sprche. Keď už nič iné tak tento pohľad si zapamätá do konca života.
Nastavil vodu aby bola príjemne teplá ešte mu nachystal sprchový gél a keď sa otáčal narazil do Sama ktorý stál hneď vedľa neho. Len na poslednú chvíľu sa mu podarilo brata zachytiť aby nespadol do sprchy a neublížil si ešte viac. Ako obaja hľadali rovnováhu Sami narazil chrbtom do steny kúpeľne.
Dean cítil ako sa mu brat chveje v náručí. Presne tak ako v tú noc na moste. Uvedomil si jednu vec ktorá mu celú dobu unikala. Sam sa vtedy nechvel kvôli plaču ale z jeho prítomnosti. V hlave mu do seba zapadli všetky koliečka na to správne miesto. Už chápal prečo odišiel aj to prečo bol na neho nahnevaný a dokonca aj to prečo sa po smrti Jesici pred ním uzavrel. Pozeral svojmu mladšiemu bratovi do očí a usmieval sa.
Sam sa nestačil čudovať koľko citov sa odrazu objavilo v Deanovích očiach. Začal chápať že sa nemá čoho báť že jeho city sú opätované a správne. Dean sa ku nemu naklonil a on si z hrôzou uvedomil že tu stojí takmer nahý v náručí svojho brata.
Dean sa naklonil ešte bližšie a Sam automaticky postavil ruku medzi nich, ako bariéru ktorá ho má chrániť pred neodolateľnosťou jeho brata. „Dean si si istý? Všetko sa tým zmení.“ Šepol neschopný hovoriť nahlas.
„Nič sa nezmení braček.“ Zavrnel a venoval bozk jeho dlani a potom chytil jeho ruku do svojej a preplietol si s ním prsty. „Len si budeme bližší.“ Zrušil aj tých posledných niekoľko milimetrov ktoré ich od seba oddeľovali a pobozkal ho. Mal to byt jemný a nežný bozk ktorý by vyjadril jeho city. No ako náhle sa ich pery dotkli všetky ty utlačované city prenikli na povrch a ich spálila vášeň ktorú si doteraz nevedeli ani predstaviť.
Sammyho zdravá nezbedná ručka ktorá doposiaľ spočívala v Deanovích vlasoch hladila bratové telo až sa dostala k lemu jeho nohavíc. Snažil sa nemotorne jednou rukou mu ich rozopnúť. Dean aj keď nerád sa od neho odtrhol a zastavil ho. „Vážne to chceš?“ spýtal sa udýchane.
„Keď už pôjdem do pekla tak zo všetkým. A mimo to už sme čakali dosť dlho.“ To Deanovi stačilo. Sám si vyzliekol nohavice rovno aj zo spodným pádlom a pomohol aj Sammymu. Chvíľu sa zvedavo prezerali a potom ho Dean z lišiackym úsmevom vtiahol pod sprchu. Strčil ho pod prúd vody, Sam chcel protestovať no keď sa ku nemu Dean pridal vzal sprchoví a začal ho umývať námietky mu uviazli v hrdle. Bolo nanajvýš príjemné keď mu pod teplou vodou masíroval všetky stuhnuté svaly.
Dean si ho otočil chrbtom k sebe. Namydlil a namasíroval mu aj chrbát. Sam sa zdravou rukou zaprel o sprchoví kút a nevedomky sa tak na brata pritisol. Dean neodolal a zozadu ho objal. Obaja vzrušene vzdychli keď sa ich nahé telá stretli. Sam cítil na svojom pozadí Deanove vzrušenie a musel si priznať že sa mu to zapáčilo viac akoby čakal.
Otočil sa k bratovi a pomáli ho vystrkal zo sprchy. Dean si omotal ručník okolo bokou a Sammyho sušil druhým.
Bozkávajúc sa presunuli do izby, Sammy sa posadil na posteľ a Dean pred ním zastal. „Ešte stále to chceš?“ neodpustil si a musel sa to spýtať znova, nerád by bratovi ublížil. Sami rozviazal bratou ručník a stiahol ho na seba. Dean sa mierne ošil, takto na niekom sedieť pre neho nebolo zvyčajné. No keď sa Samove pery rozbehli po jeho kľúčnej kosti začalo sa mu to páčiť. Sam mu bozkami prešiel po krku cez sánku až k uchu. Vsal jeho ušný lalôčik do úst a jemne sa s ním hral. Potom mu don vzrušene vydýchol „Teraz by som neprestal ani keby si to ty chcel.“
Zdravou rukou sa zaprel o posteľ a pretočil sa tak aby Dean ležal pod ním. Ten nesúhlasne zamručal, Sam sa tomu zasmial a pokračoval vo svojej poznávacej ceste perami po bratovom rozpálenom tele. Jeho protestné mručanie sa zmenilo na roztúžene vzdychanie, ktoré ešte zosilnelo keď Sam vo svojej púti dorazil do jeho najcitlivejších partii.
Dráždil ho pokým Dean takmer nezošalel vzrušením. Vzdychal a zvíjal sa pod bratom pokým nebol vydráždený natoľko že prevzal iniciatívu do svojich rúk. Aj keď chcel bratovi starostlivosť oplatiť no jeho vlastné vzrušenie sa hlásilo o slovo tak neodbytne že viac to nemohol odďaľovať.
Z tašky vytiahol malú fľaštičku a zvodne sa usmial na Sama. „Ako vidím vždy pripravený.“ Nervózne sa zasmial jeho mladší brat.
„Nikdy nevieš čo sa môže stať.“ Odpovedal keď prstom krúžil okolo Samovho otvoru. Aj keď ho chcel pripraviť čo najrýchlejšie keď vydeľ že si to Sam začal viac ako užívať rozhodol sa ho potrápiť. S troma prstami dráždil svojho brata a vzal jeho pýchu do úst.
„Dean.“ Vzdychol Sam a snažil sa brata dostať od seba. Dean ho ešte chvíľu trápil, keď sa nad ním zľutoval naklonil sa nad neho. Sam si ho hneď pritiahol do spaľujúceho bozku. Dean využil jeho nepozornosť podložil mu podušku pod boky a spojil ich telá. Sam bolestne zastonal, Dean sa nepohol vyčkával kým si brat na neho zvykne. Keď mu Sam sám vyšiel v ústrety začal pomáli prirážať.
Zbesilé tempo prírazov striedal za pomalé a mučivé a priháňal tým Sama do šialenstva. Keď bol Sam tesne pred vrcholom Dean znovu spomalil. Sam frustrovane zavzdychal zaprel sa o Deanovu hruď a znova ho tak dostal pod seba. Dean ho nechal nech si určí vlastne tempo a kochal sa pohľadom na jeho strapaté vlasy, vzrušením červene tváre a potom lesklú kožu pod ktorou sa mu napínali svaly.
Pohľad na to ako sa bratovo telo celé naplo, ako zavrátil hlavu dozadu a takmer zakričal jeho meno poslalo aj Dean na vytúžený vrchol. Ktorý bol najbúrlivejší aký za svoj život zažil.
Sam sa mu vysilene zvalil do náruče „Milujem ta.“ Šepol mu do ucha.
Dean sa zasnene usmial „Si len môj braček a ja len tvoj.“
Domov 
Stránka 
Tomu říkám wincest jedna báseň 
Je to bomba!!! Napřed jsem si říkala wtf 
Jestli popisuješ první epku nebo co a co jsme nakonec zjistili??? Že Sam odešel z domova kvůli tomu, že miluje Deana 
To mě dostalo!!! A ta závěrečná scéna ve sprše 
Asi tak 
Takže fakt super, moc se mi to líbilo a doufám, že časem zase něco napíšeš... a třeba i destiel 
a moc dakujem za pochvalu som rada že sa to niekomu páči 
tie nove časti nestoja za veľa a Cass sa tam ani dlho nezdržal. Aj keď sa mi v hlave zrodil nápad ale poviedok zo zmŕtvychvstaní Casa je už veľa.