...And Lollipops

Bol to mizerný koniec mizerného lovu. Stále pršalo. Pršalo už päť dní v kuse, nekonečný lejak. Bol to ten druh dažďa, z ktorého máte tak nejako pocit, že je mokrejší, než zvyčajne. Ešte stále im ostávala niekoľko míľová prechádzka lesom a každú chvíľku bolo chladnejšie. Boli domliaždení z posledných chvíľ lovu. A bolo tu blato, súvislá vrstva blata, ktorá ich pokrývala oboch, Sama aj Deana. Mali ho všade, vo vlasoch, na oblečení, vo vreckách.
„Myslím, že mám v topánkach aspoň sto kíl blata,“ ozval sa Dean žalujúcim sa hlasom, ktorý Sama sprevádzal posledných pár míľ.
„Nemyslím si, že je to vôbec možné,“ odvetil Sam.
„A umieram od hladu. Keď ten snežný muž zaútočil, znivočil moje zásoby.“
„M&M nie sú zásoby. Mnohí ľudia ich dokonca ani neberú ako jedlo.“
„Ich škoda,“ zavrčal Dean.
Sam absolútne súhlasil s bratovými sťažnosťami. Teda, samozrejme, nikdy by to nepovedal nahlas. Už dávno si totiž všimol, že spôsob, ako odpútať Deanovu myseľ od jeho trápenia (a pravdepodobne tiež aj od pár zranení, ktoré jeho brat nepovažoval za natoľko dôležité, aby sa o nich zmienil), je udržiavať ho permanentne naštvaného na mladšieho brata.
„Myslím, že je tu celkom pekne,“ pokračoval vo svojej taktike „naštvi Deana“. Pravdou bolo, že ho to tešilo – aj jeho to odpútavalo od myšlienok na tú mizériu. „Tie stromy a všetko, vskutku krásne. Toto je jeden z mála dažďových pralesov v miernom pásme na svete, vedel si to?“
„Chlape, viem, viem, už si to vravel aspoň tisíc krát. A stále ma to nezaujíma. Je tu odporne, je tu kopa dažďa a blata a chrobákov a pŕhliacich žihľáv a snežných mužov, čo nivočia olovrant.“
„Nechcem vidieť, ako si budeš udržiavať odstup od žihľavy na celom severozápade.“
„Môžem a budem,“ Dean si to stočil priamo k spadnutému stromu. „Ak sa mi nepodarí dostať to blato z topánok, nezvládnem to.“ Sadol si a vyzul si topánky. Sam sa zatúlal opačným smerom, zdalo sa mu, že počuje tečúcu vodu a napriek dažďu, bol smädný. „Sam, nechoď príliš ďaleko,“ zavolal Dean, v hlase ochranársky tón, ten tón, ktorý Sama vždy vytáčal.
Šiel po nenápadnej cestičke, pravdepodobne zvieracom chodníku, okolo obrovského stromu pokrytého machom až na malú čistinku. Bola obklopená kríkmi a stredom tiekol potôčik. Perfektné miesto na kempovanie. Teda za predpokladu, pomyslel si, že neprší a človek má kempovanie rád. A Sam osobne si vedel spomenúť na pár vecí, ktoré mal radšej, než táborenie. Kľakol si k potôčiku, aby sa uistil, že tá tečúca voda je čistá. Spojil si dlane do misky a napil sa. Kútikom oka zachytil pohyb.
Zmrzol. Šlo to z opačného smeru, než bol Dean, vlastne stále počul jeho sťažovanie sa, ktoré sa nieslo pomedzi stromy. Jeho inštinkt s ním začal bojovať – „uteč, je to niečo veľké“ stálo proti „nehýb sa – možno si ťa to nevšimne“. Možnosť „ticho ostaň na mieste“ vyhrala. Postavil sa, nebol si istý, či zo seba chce spraviť väčší alebo menší cieľ.
Zviera vyšlo na čistinku presne oproti miestu, kde stál. Sam zažmurkal a pozrel sa tam znova. Čo do pekla?
„Dean,“ zavolal tak ticho ako mohol, ale aby bol jeho brat schopný ho začuť.
„Čo?“
„Dean.“
„Čo je?“
„Poď sem.“
„Práve som sa vyzul.“
„Poď sem, hneď.“
Pocit naliehavosti v Samovom hlase sa prehnal Deanovým telom. Pretrielil na čistinku a skamenel vedľa Sama.
„Páni, chlape,“ dostal zo seba.
„Presne,“ súhlasil Sam.
„Nech som prekliaty.“
„Myslel som, že neexistujú.“
„Neexistujú.“
„Tak čo je potom toto?“
„To je jednorožec, Sam.“
Pozrel sa na brata. „Povedal si, že neexistujú.“
„Yep.“ Dean pokrčil plecami. „No, podľa všetkého asi existujú.“
Stáli tam, nadšený, dívajúc sa, ako pomaly prechádzal po protiľahlej strane čistinky. Zastavil sa, aby sa napil z prameňa, odšklbol si pár lístkov z kríkov a vkĺzol späť do lesa.
„Dean.“
„Yep.“
„Nechceš mi povedať, čo všetko ešte neexistuje, na čo ešte narazíme?“
Jeho brat sa naňho usmial a potľapkal ho po chrbte. „To nemôžem vedieť, kým to neuvidím, Sammy.“
Sam sledoval svojho brata, ako sa vracia k stromu. Ako môže byť Dean taký „Blbec,“ povedal si nahlas pre seba.
„Idiot,“ doľahol k nemu Deanov hlas, ich žartovanie prelomilo kúzlo, ktoré zanechal jednorožec. Počul Deana mrmlať si niečo o dúhach a lízankách, o mesačných lúčoch a vílom prachu. Znelo to ako pieseň.
Sam sa ešte naposledy pozrel na malú čistinku a nasledoval brata do daždivého lesa.