Rozhodla som sa preložiť túto poviedku, kedysi dávno som ju čítala a zdala sa mi skvelá tak som si povedala že sa podelím. Je naozaj veľmi kratučká ale dúfam že sa bude páčiť
„Ďakujem,“ povedal Sam, vstávajúc od stola. Ukázal na domáceho so zápisníkom v ruke. „Zavolaj mi ak si ešte na niečo spomenieš.“
Presunul sa na druhú stranu baru kde sa Dean opieral o bar a popíjal pivo. Pozerajúc na poznámky ktoré napísal vkĺzol vedľa Deana.
„Ahoj,“ povedal Sam. „Myslím že viem s čím máme dočinenia od toho miestneho-"
„Hej,“ Dean ho prerušil drsným, nízko posadeným hlasom. Sam vzhliadol od zápisníka k bratovi, ktorý sa usmieval, ale úsmev bol namierený na barmanku za pultom s dlhými tmavými vlasmi a hlbokými hnedými očami.
„Nevidíš že som teraz trocha zaneprázdnený?“ Dean sa ho opýtal rovnakým nízko posadeným hlasom, prerušiac očný kontakt s barmankou len aby mohol pozrieť na brata. „To môže počkať.“
Sam na okamih pozeral na barmanku a na svojho brata, potom si vzdychol a otočil sa tak, že sa telom opieral o bar, signalizujúc že jeho brat môže pokračovať s mladou dámou.
„Takže, uhm, kde sme to skončili?“ Dean pokračoval v rozhovore s barmankou. „Práve som hovorila, že šichta mi končí za hodinu. Možno...,“ nedokončila s lišiackym úsmevom na tvári.
Dean sa usmial naspať „To znie ako zábava,“ dopil pivo a zdvihol prázdnu fľašu. „Mohol by som dostať ďalšiu takúto?“ spýtal sa barmanky, posielajúc jej ďalší úsmev. Usmiala sa naspať ako sa naťahovala po ďalšiu fľašu a postavila ju pred neho. Potom jej úsmev trocha povädol. „Ako si to povedal že sa voláš?“ spýtala sa Deana.
„Nepovedal,“ odpovedal stále sa usmievajúc ako si uchlipol z piva. „Volám sa Dean.“
Barmankin úsmev zmizol úplne. Dala mu ospravedlňujúci pohľad ako začala vysvetľovať, „Oh, prepáč Dean ale ja idem len z chlapmi ktorých meno začína na 'B'. Je to hlúpe, ale...
Deanov úsmev bol preč tiež. „Čo-?„ vykĺzlo mu a na chvíľku vyzeral úplne zmätene.
Potom sa vzchopil a usmial znovu. „Oh, musela si ma prepočuť. Volám sa 'Bean' – s 'B'.“ Posledné 'B' vygestikuloval s pivom v ruke.
„Bean?“ spýtala sa barmanka ktorá vyzerala pobavene a úplne nepresvedčivo.
„Áno, veď vieš, ako Mr. Bean?“ Dean skúsil so zúfalstvom v hlase, a úsmev sa mu vytratil z tváre. Sam vedľa neho potlačil smiech.
Barmanka sa len zasmiala, „Prepáč, pekný pokus,“ povedala. Denovy unikol rezignovaný povzdych a uchlipol si ďalší glg piva.
Potom sa barmankin pohľad stočil k Samovi ktorý sa stále opieral o pult vedľa Deana.
„A ako sa voláš ty, fešák?“ sladko sa ho spýtala. Sam, ktorý tej konverzácii venoval pozornosť len napoly, zdvihol obočie na nečakané oslovenie.
„No, uhm, S-„ začal, potom sa spamätal a rýchlo vyhŕkol, „Bam!“
Barmankino obočia vyletelo hore. „Bam?“ zopakovala.
Sam sa pokúsil šarmantne usmiať na dievča. „Bam,“ povedal presvedčivo. „Ako, uhm, Bam-Bam. Poznáš? Ja totiž, rád, uhm, udieram veci...s mojou...palicou.“ Sam zakončil úboho, potriasajúc hlavou lebo vedel že stratil šancu s peknou barmankou.
Zasmiala sa znova. „Peknú noc vám dvom,“ povedala Samovi a Deanovi a presunula sa konverzovať s ostatnými zákazníkmi.
Dean dopil pivo a položil fľašu na pult. Ako vstával, zamrmlal na Sama, „Poďme.“
Prechádzajúc dverami, Dean sa otočil na Sama a spýtal sa s malým úsmevom „Tá bola dobrá, že, Bam-Bam?“
„Budeš ticho?“ spýtal sa Sam s malým úsmevom. „Mr. Bean?“ spýtal sa neveriacky. „Vážne?“
Dean len potriasol hlavou a rozhodol sa to nekomentovať.
Ako kráčali smerom na parkovisko, Dean zamyslene povedal. „Taká škoda že tu nebol Bobby.“