Trpasličí hnev

Po dlhšej úvahe , ktorá aj tak niekam neviedla som sa rozhodla hodiť sem túto krátku poviedku. Tak a teraz budem ticho čakať či mi za to niekto neklepne po prstoch. Poviedka obsahuje aj nie príliš slušné výrazy, nie sú prehnané, ale kto niečo podobné nemusí... . Budem rada ak mi úprimne napíšete čo si o nej myslíte.

Trpasličí hnev


„Daj sem kľúče, riadiť budem ja.“
„Nebudeš.“
„Buď mi ich dáš, alebo ti rozmlátim hubu.“
„Strč sa.“
Po tom ako sa Dean na Sama obrátil schytal jednu priamo do tváre. Zvalil brata na zem a o chvíľu jeden druhému uštedrili pekných pár rán a kopancov. Majiteľ motela na upozornenie zákazníka, ktorý mal na bitku dobrý výhľad zo svojej izby zavolal políciu. Uniformovaná žena podišla bližšie a s nechuťou chvíľu mužov pozorovala. „Ako kohúti“ pomyslela si „zasa dvaja kreténi, ktorý si chcú niečo dokazovať.“
„Tak to by stačilo, čo poviete?“ no žiadnej odozvy sa nedočkala, hoci nerada musela zasiahnuť. Do ruky zobrala obušok a nižšieho z dvojice, ktorý práve svojho súpera uhryzol do predlaktia, zdvihla a odsunula stranou. Na to zdola počula prúd nadávok, niektoré z nich dokonca ešte ani nepočula.
„Asi nebudete odtiaľto.“
Muža ktorého zatiaľ držala na ňu nebol agresívny, preto ho iba oprela o strechu čiernej Impaly.
„Obaja sa upokojíte a poviete mi k čomu medzi vami došlo.“
Dean sa usmial „tak pekného strážnika som dlho nevidel.“
Nadvihla obočie a pokrútila hlavou „pili ste niečo?“
Medzitým aj Sam stál na svojich. Nevraživo na brata zazeral.
„Nepili madam, to len tento kretén je tak blbí, že sám neotvorí ani dvere ak na nich nie je napísané do ktorej strany otvoriť idú.“
„Nevšímajte si ho, on pil určite alebo mu chýba polovica obsahu hlavy, neviem ale jedno z toho určite.“
Sam sa rozbehol bratovým smerom, no ten sa uhol a do cesty mu položil nohu. Sam tvrdo dopadol na asfalt, z úst mu začala tiecť krv, nie že by obaja už predtým neboli riadne dobitý.
„A mám toho dosť, pôjdete so mnou na policajnú stanicu“, policajtka vyťahovala putá.
„Prepáčte, to v mojom prípade nebude treba, ale jeho pokojne zoberte“ ukázal na Sama.
Mladá žena pred nimi nemala chuť sa teraz z niekým takto naťahovať „preukazy!“
„Sú na nich rovnaké priezviská. Ste príbuzný?“
Sam si zotrel z brady kvapkajúcu krv „s týmto nezvládateľným hovädom nemám príbuzné nič, verte mi.“
Nahlas povzdychla „obaja budete ticho, nemám náladu na dvoch dospelých, ktorý nevedia spolu vychádzať ako ľudia. Ak nič nenafúkate vypíšem pokuty a vy pôjdete od seba čo najďalej. Rozumeli ste?“
„Áno madam.“
„Presne to som chcel aj urobiť.“
Žena z bloku odtrhla dva pokutové lístky, podala bratom a pre istotu počkala či urobia čo povedala, nemienila sem ísť znovu. Dean zamával bratovi pred nosom kľúčikmi od auta, s víťazným úškrnom nasadol a primeranou rýchlosťou, aby ho policajtka nepokutovala druhý raz odišiel cestou smerujúcou von z mesta. Keď bol ešte na dohľad od Sama stiahol okníčko aby mu stihol rukou ukázať nie práve najpriateľskejšie gesto.
Vysoký muž kopol do kontajnera a s taškou na pleci odkráčal preč.
Deana zaskočil vlastný smiech, prudko zabrzdil. Pozrel do spätného zrkadla, z celej veci bol úplne mimo.
„Čo to malo znamenať?“
Dotkol sa brady na ktorej mal veľkú modrinu „Au, my sme sa asi celkom zbláznili“ prudko otočil auto s úmyslom ospravedlniť sa. Dúfal, že Sama ešte stihne, na rozdiel od polície. V diaľke zbadal svojho brata ako rozhadzuje rukami kráčajúc po krajnici, pridal plyn, keď bol dosť blízko odparkoval a vyletel z auta požiadať aby mu odpustil aj napriek tomu, že bitka nebola zapríčinená iba jeho vinou.
„Sammy, pozri ja... ” výraz tváre odrážajúci ľútosť v momente zmenil „... ty!“ a poriadnu mu vrazil, no Sam mu nezostal nič dlžný, znova boli v sebe rovnako ako na parkovisku pred motelom.
Zatiaľ čo tam to bola ešte docela nevinná hra s menšími následkami, teraz začali zachádzať až príliš ďaleko.
„Ty ma budeš hrýzť, neschopný, úbohý panák! To ja som tu ten dôležitý a teba to zožiera, čo?“
„Mal som ťa zabiť už keď si ma o to žiadal ako pes!“
Vtedy Sam chytil Deana pod krk. Dusil ho dovtedy kým nepadol celý červený na zem, niečo mu nedovolilo pokračovať.
„Dean, choď odo mňa čo najďalej.“
Zelenooký lovec sa pomaly zdvíhal z cesty, brata nikde nevidel a zasa nemohol uveriť čo sa stalo no tentokrát rovnakú chybu urobiť nechcel. Cítil, že ak by na seba narazili najbližšie asi sa postrieľajú. Vŕtalo mu v hlave prečo, musel prísť na rozumné vysvetlenie. Prestupoval na mieste „pokiaľ som od neho dosť ďaleko... všetko je normálne.“ Vtedy mu napadla spásonosná myšlienka, vytiahol mobil aby mu zavolal, takto budú v kontakte bez toho aby si nadávali, bili alebo ešte niečo horšie.
„Sammy si to ty? Myslím skutočne ty. Prepáč, vieš, že čo som hovoril, robil.. nebol som to ja. Spolu vyriešime čo sa okolo nás zrazu deje.“
„Bastard“ a položil.
„Fajn odpoveď“ Dean nevedel či sa má smiať alebo začať obávať o brata „takže na Sammyho asi neplatí to čo na mňa.“
„Potrebujem izbu s... jednou posteľou.“
„Ľutujem, sme obsadený.“
„Obsadený? Veď dnes ráno sme z vášho motela odchádzali, na parkovisku sú dve autá.“
Majiteľ si odkašlal „pre vás sme obsadený a ak tu zbadám toho vášho spoločníka vyhodím ho rovnako. Nikto sa mi pred mojim motelom počas dňa biť nebude.“
„Možno nie pred motelom, môžem vám jednu vraziť už tu vo vnútri.“ Deana nevytočilo čo mu muž pred ním povedal, ale ako, jednal s ním povýšenecky.
„Mám zavolať strážničku? Určite vás rada uvidí po tom čo ste jej sľúbili že odídete.“
Dean viac nepovedal, jednoducho išiel hľadať iné ubytovanie. „Dnes mám naozaj „šťastný“ deň, najskôr brat a teraz táto hora tuku.“ Znechutene obchádzal mesto až kým nenašiel čo hľadal. V izbe zo seba zhodil bundu a chvíľu sedel na stoličke. Myšlienkami bol pri poslednom prípade.
„Klasika, duch, ktorý škodil miestnym, nič zvláštne. S nikým podozrivým sme sa nestretli. Išli sme sa najesť, nakúpiť zásoby a ráno pred motelom... .“V duchu prebral každú maličkosť, ktorá by mu mohla pomôcť, no na nič rozumné neprišiel.
„Nezostáva mi nič iné než zájsť do knižnice.“
Bola takmer tma keď sa vracal naspäť do motelovej izby. Siahol do vrecka po kľúče, zarazil sa, vo vnútri svietila lampa, vedel, že on ju zažatú určite nenechal. Chytil kľučku a s namierenou zbraňou rýchlo vkročil do miestnosti. Jeho prekvapenie bolo o to väčšie, že pred sebou uvidel známu tvár.
„Bobby?“
Lovec spokojne sedel na posteli a jedol oriešky.
„Práve som dorazil, auto je zaparkované o ulicu nižšie.“
„Teda, rád ťa vidím, ale prečo si prišiel, vieš my ti teraz asi príliš nepomôžeme sami máme „menší“ problém.“
„Počul som.“
„Čo si počul?“
„Volal mi Sam.“
„Takže nakoniec sa spamätal aj on?“
„Ja neviem, neznel tak, že by sa z niečoho práve spamätal. Pýtal sa na teba, keď som mu povedal že naozaj neviem kde si začal hrozne nadávať ako keby ho posadol minimálne démon.“
„Fakt? Prečo ma nič z toho neprekvapuje, ale démon to nebol, inak by som mu pred motelom nehrýzol do ruky zatiaľ čo on si robil boxovacie vrece z mojej hlavy. Medzi nadávkami, aký bol obsah rozhovoru?“
„Vieš, oni to vlastne boli samé nadávky. Niečo v tom zmysle, že si najväčší idiot akého kedy poznal a že si ťa nájde.“
„Čo to môže byť, nejaké urieknutie?“
„Nemyslím ten hnev sa zrejme v jeho prítomnosti prenáša aj na ostatných, ako si povedal. Skôr mi pripadá, že niečo hmotné čo mu niekto podstrčil.“
„Na ostatných sa neprenáša, zatiaľ iba na mňa, počas bitky pri nás stála policajtka, úplne pokojná, vlastne celkom milá, pretože ani jedného našťastie nezatkla.“
„Kedy to bolo?“
„Ráno. Vstali sme, išli k Impale a tam na mňa vyskočil Sam kvôli kľúčom.“
„Hľadal si niečo?“
„Áno, ale problémom nie je nájsť podobné správanie pod niečím vplyvom, ale nájsť jedinú pravú príčinu. Pozri mám asi dvadsať rôznych prípadov a všetky sa od nášho líšia v rôznych detailoch.“
„Dobre, pomôžem ti, možno spolu nájdeme viac.“
Knižnicu zatvorili asi pred pol hodinou a tak zašli do jednej internetovej kaviarne v strede mesta.
„A čo toto?“
„Hmm“, Dean pomaly prečítal článok s názvom trpasličí hnev, napísala ho novinárka miestneho spiritistického časopisu. Spovedala v ňom staršiu ženu, ktorá tvrdila, že svojho manžela zmlátila preto, že jej podstrčili červenú keramiku v tvare trpaslíka. Chvíľu premýšľal „trpaslík?... ja toho malého smrada asi prerazím.“
Bobby vedel, že Dean si spomenul na niečo veľmi dôležité „Tak povieš mi konečne o čom tu hovoríš?“
„Bobby, keď sme prišli do obchodného centra pri butiku s oblečením stál malý muž trpasličieho vzrastu. Sam sa mu asi svojou výškou nepozdával. Začal si ho doberať. Teda poviem ti, mal talent... lepšie by som to nedokázal hádam ani ja.“
„Dean môžeš sa prestať smiať a sústrediť pozornosť na našu vec?“
„Ešte som sa nedostal, k tomu najlepšiemu. Chceli sme odísť, ale ten trpaslík ho stále prenasledoval a poťahoval za nohavice. Nemohol sa ho zbaviť. Vieš aký je Sam pokojný, ale toto už nevydržal a nakričal na neho. Všetci okolostojaci pozerali ako kričí na invalida a zúrivo sa na oplátku pustili do Sama.“

„A ty si bol kde?“
„Skočil som si pre popcorn, nemal som čo jesť pri sledovaní toho divadla.“
„Naozaj záslužné Dean.“...„Takže ten kúsok keramiky mu asi strčil do vrecka práve vtedy.“
„Pôjdeme za Sammym a zbavíme sa jej. Potom z toho trpaslíka vytrasiem dušu.“
„Súhlasím, ale za Samom budem musieť ísť sám.“
Dean iba pohodil hlavou „súhlasím, nechcem Sama znova zmlátiť.“
Tentokrát sa smial Bobby „Niečo ako tvoja podliatina na brade mi hovorí, že nielen ty si mlátil Sama.“
Cez zatvorené okno zrazu vletel kameň a celé ho rozbil. Dean stál priamo pred ním, keď sa otočil uvidel v tme vysokú postavu. Nestihol uhnúť, s otvorenými ústami pozeral čo bude človek vonku robiť ďalej a to nemal, veľký kameň ho trafil presne do hlavy.
„Sakra!“ chytil sa za boľavé miesto a pre istotu ustúpil čo najďalej od okna.
Obaja začuli smiech „dúfam, že ti prerazil lebku a uviazol vo vnútri, konečne by ti hlava nezívala prázdnotou.“
Dean pozrel nechápavo na Bobbyho, ktorý všetko pozoroval a musel si dávať pozor aby sa nezačal usmievať.
„Ja ho asi prerazím aj bez toho, že by na mňa tá vec pôsobila.“
„Idem to s ním vybaviť. Drž sa ďalej.“
Mladý lovec kľačiaci pri dverách iba znechutene niečo zamrmlal „myslím, že nemám na výber, tomu šialencovi sa asi kamene tak ľahko neminú, pred domom oproti je ich celá kopa práve včera nimi vykladali záhradné jazierko.“
Bobby opatrne otvoril a vyšiel von. Približoval sa k Samovi, ktorý urobil asi päť krokov vpred a vtedy to prišlo. Dean vyletel z motelovej izby rovno na brata. Tých päť krokov stačilo aby kúsok keramiky začal pôsobiť aj na neho.
„Perfektné... čím ďalej tým lepšie.“ Bobbyho sarkastický tón ešte dotvrdil výraz tváre. Pokúsil sa ich od seba odtrhnúť, úplne zbytočne, na to on sám nestačil.
„Srab!“
„Ožraté prasa.“
Rozospatí susedia pomaly vychádzali pred motel pozrieť na dvoch mužov, ktorí sa práve váľali v blate, pozostatku nedávnych dažďov. Najskôr sa všetci smiali, ale potom ako začal Dean Sama topiť v mláke došlo im, že také smiešne to nebude. Sam sa mu nakoniec vytrhol a celou silou odsotil na cestu, našťastie žiadne auto okolo neprechádzalo. Bobby si všimol pri mláke niečoho červeného, usmial sa, lenže ho zbadali aj bratia. Sam po keramike načiahol ruku, nedosiahol. Skríkol od bolesti, obzrel sa, Dean stál pred ním s chumáčom vlasov a dobre sa bavil.
„Toto som chcel urobiť dávno. Pozrime,“ sústredil pozornosť na Samov pohodený vak. Vedel, že v ňom má aj notebook... o chvíľu po ňom už skákal a tešil sa ako malé dieťa až dovtedy kým Sam neprešiel nebezpečne blízko k Impale, vytiahol kľúče... a zostal stáť. Dean s previnilým výrazom pozeral na vak pod nohami.
Bobby totiž využil príležitosť a trpaslíka z keramiky hodil pod kolesá práve prechádzajúceho kamiónu.
„Tak to by sme mali, čo poviete chlapci.“
Dlaňou udrel staršieho z bratov po chrbte, aby ho trochu prebral „nechceš z toho vaku zliezť?“
Dean bol úplne mimo, nevedel čo skôr, či sa rozbehnúť za trpasličím mužom, ospravedlňovať sa bratovi alebo poďakovať Bobbymu za pomoc. Pozrel na Sammyho, ale ten bol na tom podobne ak nie horšie na neho predsa predmet pôsobil oveľa dlhšie. Nadvihol obočie a nenápadne schoval kľúče ktorými chcel Impalu poškriabať.
„Pôjdete konečne do vnútra alebo chcete pokračovať?“
Až po Bobbyho napomenutí si Sam uvedomil, že na nich pozerajú takmer všetci dočasný obyvatelia motela. Dean oprášil Sammymu veci a ponáhľal sa schovať do izby spolu s bratom.
„Dúfam, že nebude rozbitý“ cítil sa trápne keď Samovi podával zablatený vak, bolo zjavné, že notebook by mohol prežiť iba zázrakom.
„Čo?...“
Pokým Samovi nepovedali čo sa vlastne stalo ani sa nepohol z miesta. Potom pozrel na rozbité okno.
„Nemali by sme vypadnúť?“
„Myslím, že ak by niekto zavolal políciu dávno tu je.“
„Aj tak sa dlho nezdržíme, toho zákerného smrada si vychutnám.“
„Najskôr musíme zistiť adresu.“
Stačil jeden telefonát „máme ho.“ Nasadli do auta a naraz na seba pozreli. Boli celí od blata, dotrhaný, všade podliatiny. Začali sa smiať... .
Osamelú bočnú ulicu osvetľovala iba čierna Impala, ktorá sa zastavila pri dome číslo 787. Sam ešte v Impale vyhrnul rukáv „Dean nemôžem sa zbaviť pocitu, že si cvok. Musel si ma hrýzť?“
„Nemusel, ale potom by to nebolo zábavné.“
„Tá malá beštia si to vymyslela dobre.“
Zazvonili. Malý muž otvoril dvere, hneď ako uvidel „známe“ tváre chcel zavrieť, nestihol.
„Ahoj, ako sa máš? Vieš my sme mali teraz menší problém s kúskom keramiky, červená v tvare trpaslíka. Hovorí ti to niečo?“ Deanov mrazivý úsmev a zbraň v ruke muža nenechal na pochybách. Tak ľahko nevyviazne, ustupoval pred bratmi dozadu až narazil do stolíku pred televízorom.
„O ničom neviem, verte mi,“ ale jeho vystrašený pohľad hovoril za všetko „chcete ublížiť invalidovi?“
„Ja osobne s tým problém nemám a ty Sammy?“
Sam iba pokrútil hlavou bez toho aby z Gavina odvrátil pohľad.
„Čo nám povieš o trpasličom hneve? Je tých červených kúskov viac?“
„Nie, nie iba jeden.“
„Máme mu veriť?“ Sam sa obrátil na brata, ktorý už dvíhal muža do vzduchu. Oprel ho o stenu a trpaslík bezmocne kopal nožičkami. Keď videl, že ničoho nedosiahne zákerne Deana kopol. Musel Gavina od bolesti pustiť. Trafil priamo do oblasti žalúdka. Rozbehol sa ku dverám, ale zatiaľ čo on musel urobiť šesť krokov Sam iba dva, chytil ho za ruku a vykrútil.
„Prosím, všetko poviem.“
„Smrad jeden, zviaž ho“ starší brat ho poháňal ku stoličke pomocou kopancov do zadku.
„Ešte raz, koľko ich je?“
„Povedal som, jeden naozaj. Naša rodina si ho predáva z generácie na generáciu. Je neškodný.“
„Neškodný?“
Vyšší lovec rozhodil rukami „vypadáme, že je neškodný?“
Trpaslík na stoličke vydal škrekľavý zvuk, ktorý mal byť smiechom.
„Ticho!“ dostal pohlavok.
„Ten predmet pôsobí na človeka ktorý ho nosí pri sebe a na jeho blízku rodinu, ale zabiť by dokázal prinútiť iba po dlhom čase.“
„To všetko vysvetľuje.“
„Vieš urobiť ďalší?“
„Nie, prisahám.“
Dean vzal z kuchyne kečup, horčicu a zavárané uhorky.
„Čo s tým chceš?“
Namiesto odpovede otvoril vrchnák a obsah fľaše kečupu putoval na hlavu sediaceho. Ten iba bezmocne škrípal zubami a nadával, zo všetkého najviac neznášal poníženie.
Sam pokrčil plecami a siahol po horčici, usmial sa „dobrý pocit.“
„Najlepšie budú uhorky“ po tom ako to Dean dopovedal odtiahol mužovi gumu na nohaviciach a zaváraninu spolu s nálevom vylial do vnútra.
„Ak náhodou budeme počuť o podobnom prípade v okolí nájdeme si ťa, ale s takou zhovievavosťou druhýkrát nepočítaj.“
Ten predmet sme prechovávali už stopäťdesiat rokov. Sľubujem nikomu ho nepodstrčím...“ prosebný tón nezabral.
„Môžeš byť rád, že si prežil“ Dean nahodil škodoradostný úsmev „aj tak je zničený.“
Sam sa obrátil na odchod, ale brat ho zadržal „pomôž mi s ním.“
„Kde ho chceš preniesť?“
„Pred dom, susedia sa určite dobre pobavia, keď toho smrada takto ráno uvidia.“
Nadávky mohli počuť až na druhom konci ulice, nasadli do Impaly, pred motelom sa rozlúčili s Bobbym a vyrazili za ďalším prípadom kam mali pôvodne namierené dnes ráno.
The End

Hmm, tak to som asi trafila úplne vedľa. Žiadna odozva dokonca ani negatívna... to je už naozaj zlé.

Nemaj boja, odozvy pridu. Len teraz sa kadekto kamkolvek bali a casu je malo-uz aj ja stresujem a to je co povedat
Mne sa to paaacilo. A tie hrube slova tam ani nevadili. K bitke perfektne pasuju.Ked som si predstavila ako Dean Sammovi obhryza laket,tak som sa pucila od smiechu. A tie hlasky nemali chybu: „A ty si bol kde?“
„Skočil som si pre popcorn, nemal som čo jesť pri sledovaní toho divadla.“
Chudaka Sammyho obklopil rozvasneny dav a Dean si žuje pukance
A ako sa na konci vysporiadali s ujom trpaslikom... No mne sa velmi prevelmi pacila. A hlavne nemusim cakat tyzdne na pokracko
Ete tem dalsiu. Tak hopa hopa do pisania

Ďakujem Violet, už som sa bála, že nikto nič. Dean sa znova vyznamenal. Ďalšiu poviedku momentálne nepíšem, ale uvidím.

Dean je skratka Dean a ty si sa mu dovolila plne prejavit
No ved si vydýchni, pouvazuj a keby nahodou, tak sa uz dopredu tesim na super pismenka

renáta: Zaujímavá poviedka. Najskôr som rozmýšlala, či sa bijú len kvôli tým kľúčom od auta, ale potom to naberalo na sile a došlo mi, že tam je čosi iné. Dean pohrýzol Sama to ma dostalo.
Typický Dean - Sam mal problém a on si išiel kúpiť popcor ja umrem.
Ešteže im Bobby pomohol, inak neviem ako by to dopadlo.
Pekná poviedka, veľmi sa mi páčila a dobre som sa pri nej bavila. Teším sa na ďalšie tvoje diela

tak konecne som sa si to aj ja precitala a fakt super krasa, brilantne, velmi sa mi pacilo

renáta: táto poviedka sa mi mooc páčilaa..bola fakt supeer doosť som sa pri nej nasmiaala Dean hrízol pri bitke Sammyho??? tak to bou už moj konic veeľmi veeľmi dobráá práááca

Veľmi ste ma potešili. Ja len že som nebola presvedčená dať to sem. K sebe som dosť kritická a viem prečo. Ostatné poviedky sú predsa kvalitnejšie. Ale inak v pohode. :sunny: :sunny: :sunny:

Nedat to sem?! Co ti sibe?! Ziadne take! To nech ta viac ani nenapadne!!! Vsetko co vytvoris okamzite hodis sem! Jasné?! A uz si pocestný duch a ten sa nema co podcenovat! Ved je perfektna.

Renáta, tak toto bolo super, také akurát čítanie predtým, ako pôjdem spať Aj keď netuším, či po tomto zaspím, lebo sa musím smiať nad všetkými hláškami aj výrokmi alebo aj tým, ako Dean skákal v Samyho batohu a ako Sam išiel poškrabať Impalu, jaaaj, ja to asi nerozdýcham Naozaj to bola taká chuťovka, supiš zápletka aj rozuzlenie, bratská pomsta malému invalidovi Naozaj si urobila dobre, že si ju sem hodila

renáta too co jeee jaaa som celu poviedku vyzerala takto : a to je pravda to si trafila tak dlho som sa na nasich nezasmiala ako teraz jooj mohla by si aj viac takychto poviedok napisat!!!plosim plosim plosiiiiim

inak tie hlasky nemali chyby cele to nemalo chyby!!!!

joj nepredycham TO tak rychlo

a ten kamen ktory ho trafil do hlavy ...pohryznutie do ruky

DIEVCA JAA TA MILUJEEEEEEEEEM!!!!!!!!

Ste ma potešili , inak aj ja som si všimla tej hviezdičky, ale ja že prelud. Až potom som si uvedomila, že ste na meete, /keď som to sem hodila/ mne to niekedy trvá.

tak toto bolo jednoducho.....



ÚŽASNÉ!!!! Dávno som sa tak nenasmiala a ty si ešte rozmýšľala či to sem vôbec dáš, hej? by si nás pripravila o takúto haluz?? žiadne také
a tie hlášky:

renáta napísal:

„Daj sem kľúče, riadiť budem ja.“
„Nebudeš.“
„Buď mi ich dáš, alebo ti rozmlátim hubu.“
„Strč sa.“

Do ruky zobrala obušok a nižšieho z dvojice, ktorý práve svojho súpera uhryzol do predlaktia, zdvihla a odsunula stranou.

„Ešte som sa nedostal, k tomu najlepšiemu. Chceli sme odísť, ale ten trpaslík ho stále prenasledoval a poťahoval za nohavice. Nemohol sa ho zbaviť. Vieš aký je Sam pokojný, ale toto už nevydržal a nakričal na neho. Všetci okolostojaci pozerali ako kričí na invalida a zúrivo sa na oplátku pustili do Sama.“

Najskôr sa všetci smiali, ale potom ako začal Dean Sama topiť v mláke došlo im, že také smiešne to nebude.

Dean stál pred ním s chumáčom vlasov a dobre sa bavil.

„Toto som chcel urobiť dávno. Pozrime,“ sústredil pozornosť na Samov pohodený vak. Vedel, že v ňom má aj notebook... o chvíľu po ňom už skákal a tešil sa ako malé dieťa až dovtedy kým Sam neprešiel nebezpečne blízko k Impale, vytiahol kľúče... a zostal stáť. Dean s previnilým výrazom pozeral na vak pod nohami.

Dlaňou udrel staršieho z bratov po chrbte, aby ho trochu prebral „nechceš z toho vaku zliezť?“

Pozrel na Sammyho, ale ten bol na tom podobne ak nie horšie na neho predsa predmet pôsobil oveľa dlhšie. Nadvihol obočie a nenápadne schoval kľúče ktorými chcel Impalu poškriabať.

fakt sorry za takú strašne dlhú citáciu, ale to sa nedalo vytiahnuť odtiaľ tie perly naozaj výborná práca

No to bola suprova poviedka len takl dalej takto som sa uz dlho nenasmiala. Mos vinikajucu predstavivost stymi hlaskami mna by to nenapadlo a urcite nie to s tymi pukancami no vtedy som nemohla CAkam na tvoje dalsie poviedky urcite sa nasmejeme

renáta, kam ty na ty nápady chodíš! V jedné chvíli jsem se u této povídky nehorázně smála a hned v zápětí jsem se obávala, jak to skončí S tím trpaslíkem to byl opravdu skvělý nápad Opravdu moc se ti povedla Moc se mi líbí tvůj styl psaní povídek! Těším se na další výtvory!

skvelá poviedka Renata
tak som sa smiala že som sa skoro váľala po zemi naozaj sa to podarilo len skoda že som si to prečítala tak neskoro

Povedená povídka...některé jejich postřehy byli vážně skvěle napsané ... a chudák Bobby
no, nejdřív jsme byla docela rozpačitá z toho názvu...takovéhle věci já zrovna nemusím- ale nakonec jsi to zvládla dobře.

Ďakujem za komentáre a pochvaly, inak máš pravdu Samabel, ale mne ten názov tak na začiatku napadol a už som to nechcela prepisovať, s názvami je vždy problém, teda aspoň u mňa, moje „výplody“ asi fakt treba brať s rezervou. Wiktoriano, že neskoro, veď ja tiež čítam, čítam a na niektoré skvelé poviedky sa ani nedostanem teraz je ich tu toľko. /aj túto reakciu píšem až teraz.../ Takže ešte raz poďakujem, že ste si našli čas a chuť na tú moju miernu haluz a idem.

Renáta: Jsem se trochu bála, když jsem začínala číst, když jsi v úvodu byla taková vystrašená z našich reakcí, ale nakonec se mi to moc líbilo Jsem si říkala, co hoši blbnou, že se tak mlátí, ale bylo jasné, že za tím něco bude. Trpaslík jeden Ty ostřejší slova mi nevadily... ty vlastně k spn i patří. A dopadlo to nakonec naštěstí dobře a to je hlavní. Takže díky za povídku