Ďakujem Vám baby
som rada, že sa stále pačia
A nová várka
Keď nadíde koniec,
a peklo opäť otvorí svoje brány,
keď slnko posledný krát vydýchne,
budeš potom schopný, pozerať sa na následky?
Ja nie!
Chcem byť voľný, nečeliť takým problémom.
No to sa nestane.
Život mi nedá to čo chcem.
Bude mi hádzať polená pod nohy a pritom dúfať,
že budem mať silu stále vstávať.
Dookola.
Ja len túžim po pokoji.
Chcem len svoju krátku chvíľu,
počas ktorej zapríčinenú správnym rozhodnutým.
Nič nenechá, všetko vezme.
Chcem zostať v hre,
no strach z prehry, drží ma v úzadí.
Akýkoľvek pohyb, nie so schopný vykročiť.
Prečo?
Veď chcem len tak málo!
Pozri sa do môjho života.
Je tam niekde zmysel?
Drží ma niečo na nohách?
Ale áno. Pozri sa lepšie.
Vari si slepý?
Šancu na zmenu nezahodím,
tvoje slová, viac ma nezrania.
Hovor si čo chceš, mňa nedostaneš!
Len súčasť veľkého plánu.
Aj ty cítiš tú tiahu?
Sme len bytosti, pár písmen,
poskladaných do slov perfektných.
Jednoduchá čiarka, možno mäkčeň nad c.
Nič to nemení na fakte, že sme tu a to jediné po čom túžime,
je vyslobodenie.
Z pazúrov plánu?
Vystihol si to dokonale.
Obyčajné bábky, visiace na povrázkoch osudu.
Nechcem sa nechať ovládať!
No čo môžem robiť?
Nemôžem sa vzoprieť,
nemôžem zavrieť oči a vyčarovať si novú budúcnosť.
Môžem len čakať,
že plán, ktorý začal tak hlúpo,
vyústi do niečoho pekného.
Naozaj to tak chceš?
Nepreskákali sme toho spolu dosť?
Nenaučila ťa každá skúsenosť,
čo je správne a čo sa nikdy nezmení?
Budem tu.
Vieš kde bývam, stačí zaklopať.
Otvorím, úsmevom ťa privítam,
obdarím slovami odpustenia.
Tak poď, stále mám pre teba miesto.
Áno rozumiem. Ja som ten zlý,
čo všetko zavinil.
Mám teda ja žiadať teba?