Jáááj dlhé boje sa vo mne zohrávali aby som to sem hodila. Viete moja prvotina. Písala som to keď som sa v robotke nudila. Dúfam, že sa Vám to bude páčiť.
Túto mini ff som napísala keď som si hlave premietala Jaredove gigant fotky.
Príjemné čítanie
Sam sa nachádzal v hotelovej izbe v malom mestečku Stewartstown. Uplynulo tri a pol mesiaca odkedy stratil človeka, ktorému absolútne veril a vedel že sa na neho môže kedykoľvek spoľahnúť pretože je to jeho veľký brat, ktorí ho vždy ochráni.
Vedel, že to už nie je pravda: „Je mŕtvy a to len kvôli tebe.“ Sam ležal na posteli unavený ale vedel že nezaspí. Toľko nocí pred tým sa o to už pokúšal. Sam zavrel oči. Rozhodol sa, že to skúsi ešte raz. Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Podarilo sa. Zaspal, ale po desiatych minútach sa strhol zo spánku. Mal sen. Sen s Deanom.
Boli znovu deti. Dean ho strašil príbehmi o príšerách pod posteľou a Sam sa bál zaspať. Dean sa ho snažil upokojiť, preto mu povedal: „ Sam, ty sa naozaj bojíš všetkého. Ty baba. Všetci predsa vedia, že príšery neexistujú.“ Dean ho prikryl a bol s ním až kým nezaspal.
Zo Samových zelených očí stekali slzy. „ Keby sme vedeli Dean ako skončíme. Spravili by sme niečo inak?“ spytoval sa sám seba. Ako každú noc keď sa Samovi podarilo zaspať. V tom istom poradí. Sen, slzy a výčitky, že nezachránil brata. Sam si sadol za počítač a pracoval až do rána. Zaspal. Nevedel ako sa mu to podarilo. Keď krátko po ôsmej vstal vošiel do kúpeľne. Zľakol sa vlastného odrazu v zrkadle. „ Bože, chlape musíš sa oholiť. Takto medzi ľudí nemôžeš ísť.“ Sam, po pol hodine strávenej v kúpeľni, vyšiel ako nový človek. Ako ten starý Sam, ktorý vždy bol tým mladším lovcom.
Sam sa obliekol a vyrazil do mesta na kávu. Vošiel do miestnej kaviarne sadol si k pultu. „Čo si dáte?“ spýtala sa čašníčka. „Kávu, ďakujem,“ objednal si Sam. Mladý lovec si o chvíľu popíjal svoju kávu. Začal sa rozprávať s kuchárom ktorému evidentne nevadilo, že zákazníci čakajú na jedlo. „ Mladí vidím na tebe, že sa chceš niečo spýtať tak spusť,“ začal rozhovor kuchár. Sam sa pousmial ale začal sa pýtať: „ Počul som že sa tu dejú nejaké zvláštne veci.“ Kuchár sa poobzeral ale prišiel bližšie. „Vieš niektorí si myslia, že je to volovina,“ hlavou mykol na chlapov sediacich v boxe. Pokračoval: „ podľa mňa nie. Je to pravda. Ja osobne tomu verím.“ Sam sa na kuchára pozrel, aby mu naznačil, že je na jeho strane. „ Čo sa tu vlastne deje?“ spýtal sa Sam, pretože na internete nič nenašiel. Túto prácu mu dohodil Bobby. „ Miestny,“ pokračoval kuchár, vidia rôznych ľudí, ktorí im povedia čo majú robiť,“ dopovedal kuchár. Sam zdvihol obočie. Pomyslel si, že to určite musí byť nejaký démon, ktorí ľudí núti robiť rituáli a zabíjať ostatných, alebo niečo podobné. „A,“ začal sa pýtať Sam, „ čo spravia potom keď stretnú tých ľudí?“ „Chlapče, hádam si nemyslíš že začnú niekoho zabíjať? My sme slušné mesto!“ Kuchár pozrel na, lovca. Sam na neho a naznačil mu, aby pokračoval. „Miestny po stretnutí sú šťastní. Ich život sa obráti k lepšiemu.“ Kuchár uvidel nervóznych a hladných zákazníkov. „Musím ísť pracovať,“ podal Samovi ruku a odišiel do kuchyne. Sam dopil kávu. Rozhodol sa, že zavolá Bobbymu. „Haló Bobby,“ spýtal sa mladý lovec. „Áno Sammy čo sa deje? Máš problémy?“ Bobby mal v hlase starosť. Bál sa o Sama odkedy Dean zomrel. „Rozprával som sa s miestnym kuchárom. Povedal mi, že miestny vidia nejakých ľudí a po stretnutí sa ich život zlepší,“ odovzdal svoje zistenie Sam. „Viem,“ odpovedal Bobby, „ale ľudia by mali rozhodovať sami za seba Sam. Bez cudzích zásahov.“ Sam pochopil. Zložil telefón a išiel späť do motelu. Kráčal po dlhej ulici, ktorú lemovali rôzne malé obchodíky. Kráčal pomaly. Vychutnával tú atmosféru. Ľudia boli šťastný a on to mal skončiť. Bol tak v polovici ulice, keď oproti sebe uvidel ženu. Mladá tmavovlasá žena sa na neho šibalsky usmievala. Sam sa chcel obzrieť či ten krásny úsmev vôbec patrí jemu, ale niekde vnútri cítil, že áno. Hľadela na neho svojimi hnedými očami. Sam jej pohľad opätoval. Keď boli tesne vedľa seba. Žena okolo neho len prešla a išla ďalej. Sam nechápal. Chcel ísť za ňou a žiadať vysvetlenie. Rozhodol sa, že to nechá tak. V moteli sedel nad notebookom a nahlas premýšľal: „ Duch? Poloboh? Démon? Čarodejnica? Kto chce aby boli ľudia šťastný?“ Nemohol sa sústrediť. Stále premýšľal o tej neznámej žene. Ten úsmev, oči,.. „No tak Sam zobuď sa máš prácu!“ burcoval sa lovec. Sam celý deň presedel za notebookom a hľadal odpovede na otázky. Niekedy ich vystriedali otázky typu. Čo by spravil Dean? Čo by povedal? Bolo to ako pri každom love odkedy starší z bratov zomrel, ale teraz je to iné. Tá žena. Sam sa pousmial : „ Prečo sa pozerala na mňa? Čo na mne videla? Veď som chudobný ako kostolná myš, strhaný, unavený, .. Otázky pokračovali. Na ďalší deň ráno sa rozhodol, že sa porozpráva z ľuďmi, ktorý sa stretli s tými bytosťami. Šiel opäť za kuchárom, ktorí mu predtým pomohol. Dal mu mená a adresy ľudí. Sam išiel po ulici a snažil sa nájsť „ Meamdo avenue číslo 26“ Nedarilo sa mu. Nadával po pod nos. „Vidím že si sa stratil. Chceš pomôcť? Sam sa rýchlo otočil. Stála tam ona. V červených šatách, ktoré zvýrazňovali jej tmavé oči a vlasy. Sam na ňu hľadel. „Áno, potrebujem pomoc.“ Usmial sa. V hlave sa mu znova vynorili otázky. „Čo hľadáš?“ spýtala sa a mrkla na papier, ktorý držal v ruke. Nesmelo jej ho podal. Vedel, že potrebuje jej pomoc. Chcel jej pomoc. Chcel byť vedľa nej na blízku. Počuť jej hlas. Vidieť do jej tmavých očí a cítiť ju. Pozrela si papierik, „ Dajako veľa mien? Si poisťovací agent?“ pousmiala sa. Sam sa zasmial „ Nie, nie som. Som reportér.“ Bol to jeho prvý smiech odkedy zostal bez brata. Bola milá „určite by sa Deanovi páčila,“ pomyslel si. „Aha! Takže Clark Kent?“ Sam sa znovu rozosmial a vtedy si uvedomil, že nepozná jej meno. „Som Sam. Sam Winchester,“ podal jej ruku. „Diane Mendez,“ zoznámili sa. „Je to tým smerom. Vyrazíme?“ naznačila rukou.
Prišli pred prvý dom otvorila im staršia pani. Keď už sedeli u starej pani na gauči a pili čaj. Sam sa vypytoval na bytosť, ktorú videla. Bol nervózny. Sledovala ho.
Pozerala na neho. Bol vzdelaný, milý, sympatický. Nemohla z neho spustiť zrak. „Nesmieš sa zamilovať,“ znelo jej stále v hlave. „Nesmieš!“ Bolo neskoro. Mladí lovec ju okúzlil na toľko, že bola schopná porušiť všetký pravidlá. Len kvôli nemu. Jemno sa na neho usmiala.
Keď prešli všetky adresy na papieri. Bolo už neskoro. Prechádzali sa po promenáde malého mestečka. „Mal by som sa ti nejako odvďačiť. Pomohla si mi a tiež spríjemnila deň. Nenechala si ma tu blúdiť,“ nenápadne ju pozval na večeru. „Celý deň sme nič nejedli. Čo takto večera?“ pochopila jeho skrytú otázku. Bola rada že spravil prvý krok.
O chvíľu už obaja sedeli v miestnej reštaurácii. „Tak, ako si sa vlastne dozvedel o tých ľuďoch a ich príbehoch?“ začala rozhovor. Nechcel ju klamať, „ povedal mi o nich môj priateľ.“ „ Neviem ani prečo,“ začala vetu, ale bála sa ju dokončiť, „nepripadáš mi ako reportér.“ Pozrela sa mu do očí. „ Sam nesmieš porušiť pravidlá,“ vravel si v hlave. „Nie som reportér,“ vyhŕklo z neho, „ ale ver mi, nechceš vedieť čo robím. Bol som k tomu vychovaný ako aj môj brat. Videla na ňom že sa nechce o tom baviť, preto zmenila tému. Rozprávali a smiali sa celý večer. Neskôr sa Sam nesmelo spýtal, „ Nejdeme sa poprechádzať? Mám rád tu vôňu večera. Keď ľudia už spia a všade je taký klud.“ „ Áno prečo nie?“ odpovedala. Chcela mu niečo povedať, ale pred ľuďmi to nešlo.
V hlave jej stále zneli dve vety, „Povedz mu to,“ a „Nesmieš porušiť pravidlá!“
Prechádzali sa až kým neprišli k lavičke v miestnom parku. Sadli si tesne vedľa seba. V celom parku boli len oni dvaja. Samovi sa Diane veľmi páčila stačil jediný deň a cítil k nej to čo necítil k inej po Jessinej smrti. Bola prvá od jej smrti s ktorousi vedel predstaviť život. „Otec mi povedal, že nikdy nemám nikomu vyzradiť to čo robíme.“ Prerušil ticho Sam. „ Neviem prečo, ale tebe to chcem povedať. Verím, že to pochopíš.“ Pozrela sa na neho a chytila ho za ruku, „môžeš mi veriť Sam.“ Neváhal ani sekundu. „Som lovec, Diane. Lovím obludy, o ktorých si ľudia myslia, že existujú len v rozprávkach.“ Dopovedal a pozrel na ňu . Pozerala sa do zeme. Jej oči boli plné sĺz. „ Čo je? Čo sa deje? Neveríš mi?“ začal sa vypytovať. To čoho sa bál najviac je tu. „Neverí ti! Myslí si že si len ďalší blázon! Dean by to nikdy nespravil. Dean ... zosmutnel. „ Nie Sam verím ti,“ pozrela sa mu do očí. Vytrhla ho z myšlienok. „Tak prečo tie slzy? Spýtal sa nechápavo. „Tie príšery.“ Zhlboka sa nadýchla, „Sam lovíš mňa!“ Sam nechápavo hľadel do jej uplakaných očí. „ Ja som tá kvôli ktorej si dnes tu. To ja som sa ľudom zjavovala v rôznych podobách.“ Sam nemohol uveriť vlastným ušiam. Nemôžem ju zabiť. Nesmiem. Nechcem. Nevedel čo má robiť. „ Akože ty! Veď videli rôzne podoby. A čo vlastne si?“ pýtal sa Sam. Celá uplakaná sa mu snažila odpovedať na otázky. „Ak chcem ľudom pomôcť zjavím sa im v podobe niekoho komu môžu veriť!“ Utrela si slzy. „Som poloboh.“ Pozrela sa znova na neho. Stisol jej pevne ruku,, ktorú ešte stále držal. „ Niečo vymyslíme,“ utešoval ju. Musel rýchlo niečo vymyslieť. Nechcel ju stratiť. „ Nevymyslíme nič. Radčšej ma zabi Sam. Prosím,“ prosila ho, ale v očiach mala strach. Sam sa spýtal otázku na ktorú musel vedieť odpoveď: „prečo chceš zomrieť?“ „Ak ma nezabiješ ty, zabijú ma iní,“ odpovedala. „Ak prestaneš pomáhať ľuďom žiadny iní lovci o tebe nebudú vedieť,“ zúfalým pohľadom sa ju snažil presvedčiť. „Nie lovci,“ voľnou rukou ho jemne pohľadila po tvári pričom zavrel oči, aby si zapamätal ten pocit, „ale iní polobohovia.“ V tom otvoril oči. Nikdy predtým nepočul o tom, že by sa medzi sebou vraždili. Pochopila jeho výraz v tvári. „Som iná ako oni. Oni ubližujú, ja chcem pomáhať. To im najviac vadí.“ Sam to chápal. Vedel čo je byť odlišný ako iní. Vtom sa rozpršalo. Pozreli sa na seba a Sam ukázal na motel, v ktorom bol ubytovaný.
Vošli do izby celí premočení. Aj tá krátka cesta z parku trvalo dosť dlho na to, aby zmokli do nitky. Sam sa jej pozrel do očí. Podišiel k nej, chytil ju za ruky a dal jej jemný bozk na ústa. Nepremýšľali nad tým čo sa stalo za uplynulé mesiace. Čo sa stane zajtra ráno, keď sa prebudia z toho krásneho sna. Vedeli čo sa stane teraz. Bolo to ako zakázané ovocie. Lovec a korisť. Nebrali to tak. Teraz tu boli len oni dvaja. Nikto iný, kto by ich mal zaujímať. Len jeden pre druhého.
Pristúpil ešte bližšie. Ľavú ruku jej položil na driek a pravou rukou je zahrabol do vlasov. Dal jej dlhý bozk ktorý mu opätovala. To čo cítila bolo neopísateľné, nikdy to necítila. Vášeň , ktorá ju nútila robiť veci, ktoré by nikdy ani vo sne nespravila. Teraz stojí tu a bozkáva toho najmilšieho a najsexi chlapa na svete. Je rozhodnutá. Chce to. Hlavne chce jeho. On to cíti rovnako, vie to. Cíti jeho pery na svojom krku. Jemne mu dáva dole premočenú košeľu. Sam prestal, pozeral na ňu. Vedel že nemusí nič vravieť. Pomaly jej rozviazal červené šaty, ktoré mala uviazané okolo krku. Šaty jej pomaly dával dole. Dýchali rýchlejšie. Dala mu dlhý bozk pri ktorom mu vyzliekla tielko. Tielko, ktoré skrývalo svaly, ktoré získal bojom. Tielko, ktoré skrývalo jazvy, ktoré utrpel v boji za záchranu nevinných. Bozkávala mu krk a išla nižšie až sa zastavila na hrudi. Presne na mieste, kde mu bilo srdce čoraz silnejšie. Čo ukrýva? Lásku, Bolesť? Strach?.. Sam zavrel oči. Bol vzrušený chytil ju do náručia a pobozkal. Položil ju na posteľ. Bozkával ju tak vášnivo. Vedela, že to čo sa stane chce a nebude ľutovať. Zahrabla mu do vlasov keď ju začal bozkávať na prsiach a prešiel nižšie. Vrátil sa späť k jej ústam. Rozopla mu nohavice. Nevedel ani ako ich stratil. Každú chvíľu to príde. Odopol jej podprsenku. Vyzliekol jej nohavičky. Neuvedomil si, že už sú obaja úplne nahí. Jemne si na ňu ľahol. Dával jej jemné bozky. Pozrel sa jej do očí, aby mu dala znamenie, že je pripravená. Očami mu povedala „Áno.“ V tej chvíli sa začal ich najlepší sex v živote. Milovali sa celú noc. Boli divokí, jemní, romantickí. Boli len takí akí chceli byť oni. Bola to ich noc.
Nadránom mu ležala v náručí bola unavená ale šťastná. Hladkala ho po hrudi: „ Prečo si smutný?“ spýtala sa ho. „Spomenul som si na brata,“ Sam nechcel teraz rozmýšľať nad Deanom. „Brata? A kde je?“ bola zvedavá. Je taký ako Sam alebo iný? „ Zomrel. Je to tri a pol mesiaca,“ zosmutnel ešte viac. Sam jej povedal pravdu o tom ako Dean prišiel o život a kde sa práve nachádza.„ To je mi ľúto,“ povedala pravdu. Videla ako sa trápi. Po chvíli ticha zaspali. Sam sa zobudil. Nebola vedľa neho, „Diane?“ zúfalo ju volal. Vstal . Jeho nahotu zakrývala len prikrývka . Pozrel do kúpeľne „Diane?“ nebola tam. Ani v izbe. Jej šaty boli preč. Pozrel na stolík. Bol tam list. Sam si sadol na okraj postele a pomaly ho otvoril. Bol napísaný v rýchlosti.
Milý Sam!
Nechcem ťa budiť, spíš tak sladko. Musím ísť, ale musím ti tiež napísať pár vecí. To čo som zažila dnes v noci. Som s nikým iným nezažila. Bolo to nádherné. Konečne po dlhej dobe som sa cítila ako človek, a to len vďaka tebe. Spravil si ma šťastnou a za to ti naozaj Ďakujem. Bohužiaľ musím odísť. Nie je nám súdené byť spolu. Sme až moc rozdielni. To čo k tebe cítim sa nikdy v živote nezmení. Vždy budeš na prvom mieste v mojom srdci. Preto ťa chcem vidieť šťastného. Usmievať sa ako keď sme sa spolu prvý krát videli a neskôr aj rozprávali. Na ten nádherný úsmev nikdy nezabudnem. Si lovec a viem, že ti brat moc chýba. Jeho rady, podpichovanie. Viem, že bol tvoja posledná rodina. Preto v obálke je návod ako niekomu pomôcť z pekla. Je to staré kúzlo, ale funguje. V našej rodine sa odovzdáva už dlhé generácie. Zachráň brata a hlavne Buď šťastný.
Ľúbim Ťa !
Diane
Samovi po tvári stekali slzy. Jedny boli slzy radosti. Pomôže Deanovi z pekla. Znova uvidí svojho brata. Čo viac si môže priať?
Druhé boli slzy smútku. Znovu stratil osobu, ktorú miloval. Stačili na to dva dni. Rozumela mu. Vedela po čom najviac túži. „ Dúfam, že si v bezpečí, Diane!“ povedal pre seba Sam.
Rýchlo sa osprchoval. Pobalil si svoje veci a nasadol do Imaply, ktorá ho čakala pred izbou. Naštartoval a vyrazil. Keď prechádzal cez mesto. Uvidel ľudí ako sa na niečo dívajú. Nevidel čo to je. Nevedel to identifikovať. Až kým neprišiel bližšie. Jeho dych sa zastavil. Bola to Diane, mala biele šaty špinavé od krvi. Bola ukrižovaná a v srdci mala zabodnutý drevený kôl. Nemohol uveriť vlastným očiam. Dostali ju ostatní. Slzy sa mu kotúľali po tvári. Vedel, že jej už nemôže pomôcť a že by to ani nechcela. Stúpil na plyn. „ Musím zachrániť Deana!“
Domov 
Stránka 
ak je toto tvoja prvotina tak by si mala pokračovať lebo máš talent, bol to skvelý nápad a aj dobre spracovaný len tak dalej 
Dúfam, že sa budeš nudiť častejšie a ešte niečo vytvoríš 
a budem rada, ak ešte niečo napíšeš. Príbeh bol pekný, taká zmena, že konečne niekto, kto chce pomáhať. 
Páčila sa mi aj krásne popísaná romantika, čo dodala pekný nádych do príbehu. No je to proste krása, patrí ti moja poklona 
