Osada

Aj keď mám už jednu rozpísanú poviedku musela som toto zo seba dostať lebo by som nemala pokoj.
Tak ako Dion Fortune je to inšpirované jedným mojím snom z roku 2006 keď som SN ešte nepoznala ale inak to bol riadny Supernatural tak sa to hodí keď som to prepísala tak aby boli hrdinami Príbeh sa odohráva niekedy počas 2 serie lebo do súčasnosti by sa mi to nehodilo. Tak dúfam že sa bude aspoň trochu páčiť lebo ďalej mi to pripadá trochu pritiahnuté za vlasy.

1 časť

Bolo skoré sobotňajšie ráno. Prvé lúče slnka sa objavili nad krajinou. Väčšina obyvateľov malého mesta ešte spala, pretože dnes nemuseli ísť do práce. Našli sa aj taký čo museli vstať skôr a pracovať aj vo voľný deň. Tak ako majitelia malého motela, ktorý stál na samom konci mesta. Miesto bolo útulné a bol v ňom dostatok súkromia, keďže bolo na prenájom len niekoľko izieb. V jednej z nich už dva dni bývali bratia, ktorý na tomto pokojnom mieste trávili čas medzi dvoma prípadmi. Starší z nich ešte pokojne spal. Ten mladší sa však zobudil už pred pol hodinou a už sa stihol aj osprchovať. Sedel na posteli pri notebooku a prehľadával Internet aby našiel ďalší prípad. Od ich posledného lovu už prešlo niekoľko dní a Sam usúdil, že je na čase vydať sa na lov znova. Veď zlo nikdy nespí a príležitosti na lov je vždy veľa. Prechádzal rôzne stránky niekoľko hodín a našiel hneď niekoľko prípadov, ktorých by sa mohli chytiť. Nevedel sa však rozhodnúť, ktorý z nich je najvážnejší.
Starší brat sa tak ako mal vo zvyku prebudil až predpoludním, keďže noc predtým ponocoval a dosť si aj vypil, keď sa snažil zaujať čašníčku v miestnom bare. Ona ho stále odbíjala a nejavila o neho záujem. Dean sa už dávno po polnoci, keď mal v sebe niekoľko pív vrátil do motelovej izby, keď Sam už dávno spal a zvalil sa do postele.
„Dobré ránko konečne si sa zobudil.“ Prihovoril sa mu Sam keď si všimol, že sa začal na posteli preťahovať. Potom sa posadil pretrel si oči a ospalo pozrel na brata, ktorý stále sedel pri notebooku.
„No, nie každý je také ranné vtáča ako ty Sammy.“
„Zabavil si sa včera v noci? ani neviem kedy si sa vrátil.“
„Nie tak ako som si predstavoval. Jediné čo s toho mám je bolesť hlavy.“
„Dobre ti tak. Nemal si toľko piť. Kde si prišiel na, že čašníčku dostaneš do postele tak, že sa pred ňou ožerieš ako prasa?“
„Zase až toľko som toho nevypil mal som len pár pív. A tá kočka by o mňa nemala záujem nech by som robil čokoľvek. To nie je normálne.“ Zamýšľal sa Dean, keďže nebol zvyknutý, že by u žien nemal úspech. Usmial sa a dodal. „Možno bola lesbička.“
„No jasné, jediný dôvod prečo by teba žena odmietla je že nie je na chlapov? Možno si len nebol ne bol jej typ.“ odpovedal Sam pobavený Deanovím presvedčením, že mu žiadna žena neodolá a tým, že sa konečne našla žena na ktorú jeho kúzlo neúčinkovalo.
„Ako by som nebol jej typ? veď som pekný, zábavný a neodolateľný...“
„A nie si ani trochu namyslený.“ Skočil mu do reči Sam a chcel rýchlo zmeniť tému ako vždy keď Dean začal hovoriť o svojich kvalitách.
„Vieš čo nechajme to. Máme prípad.“
„Čože tak skoro myslel som, že tu ostaneme ešte pár dní.“
„Aby si mohol stále otravovať tú babu? Ešte na teba zavolá policajtov, že si nejaký šialenec. A vieš veľmi dobre, vzbudiť pozornosť polície naozaj nepotrebujeme.“
„Dobre, tak dobre.“ Súhlasil neochotne Dean. „Tak hovor kam to ideme.“
„Do Nového Mexika.“
„A čo je tam, nejaký duch démon alebo aká príšera?“
„To presne neviem ale deje sa tam niečo nadprirodzené. Osprchuj sa a vyrážame.“
„Čože tak skoro? To sa ani nepôjdeme najesť.“
„Najeme sa po ceste. Je to dosť ďaleko a bolo by dobré dostať sa tam do večera.“

O malú chvíľu už Impala uháňala po diaľnici. Hrala v nej hlasná hudba a Dean, ktorý už bol v lepšej nálade si pokojne pospevoval pieseň od AC/DC. Sam sa snažil zistiť ešte pár vecí o ich novom prípade a nevnímať hluk vychádzajúci z rádia a spev svojho brata. Po chvíli však stratil trpezlivosť. Pokúšal sa naznačiť Deanovi aby stíšil hudbu, lebo mu chce niečo povedať. Dean ho však úmyselne ignoroval až kým Samovi nedošla trpezlivosť a sám hudbu vypol. Dean sa zvrtol k nemu a z nahnevaným pohľadom skríkol:
„Chlape, čo to má znamenať?!“
„Už 10 minúť sa ti snažím niečo povedať, ale ty ma úplne ignoruješ!“ odpovedal mu rovnako nahnevane Sam. Neznášal keď sa Dean takto správal a nárokom ho provokoval.
„V poriadku, som samé ucho. Pokiaľ nechceš zase hovoriť o svojich pocitoch.“
„Chcem hovoriť o prípade. Tak buď chvíľu vážny.“ Dean neodpovedal len sa pozeral dopredu pred cestu a sústredil sa na šoférovanie. Rádio znovu nezapol. Nechcel riskovať, že by mu jeho malý braček v záchvate zúrivosti vyhodil z okna jeho zbožňované kazety. Po chvíli na neho pozrel už vážnym pohľadom.
„Tak mi teda povedz čo sa to deje v tom meste? Ako si vravel, že sa to tam volá?“
„Hovoril som, že to nemá žiadny oficiálny názov aspoň v Internete som žiadny nenašiel asi si ma nepočúval. Je to veľmi malá osada je tam len niekoľko domov ďaleko od všetkého uprostred pohoria Sangre de Cristo. Najbližšie mesto odtiaľ sa volá Cimarrom ale aj to má len okolo tisíc obyvateľov.“ Vysvetľoval mu Sam stále trochu podráždene ale Deanovi tým náladu nepokazil, s úsmevom povedal:
„Dobre, tak už viem tak to ideme. Teraz mi ešte povedz čo sa to tam deje.“
„Niekoľkých ľudí tam napadlo nejaké divé zviera hovorí sa, že to bola puma, ale mne sa to nezdá. Niektorý ľudia zase len tak bez stopy zmizli zo svojich domov. Nech je to čokoľvek už to zlikvidovalo skoro celú osadu. Teda tých pár ľudí čo tam žili.“
„Zaujímavé, a čo si myslíš, že by to mohli byť?“
„To neviem.“
„Myslel som, že keď čumíš do toho počítača už niekoľko hodín zistíš aj niečo viac.“
„No veľa sa tam toho nepíše. Veď len málo ľudí vie, že nejaká taká osada sa tam nachádza. Ale ten kraj je spojený z rôznymi povesťami, možno bude niektorá z nich pravdivá. Uvidíme keď tam prídeme.“ Dokončil výklad Sam odložil notebook, položil si hlavu na operadlo a zavrel oči, ktoré mal už vyčerpané z pozerania do obrazovky. Deanovi napadlo, že opäť pustí hudbu no potom si to rozmyslel lebo videl, že Sam je už úplne unavený potrebuje oddych a tak pokračoval v ceste potichu.

Krátko po zotmení dorazili do Cimarronu, odkiaľ bol už len kúsok do cieľa ich cesty. Zastavili sa v miestnom obchode, keďže nerátali s tým, že by s tej zaostalej dedine mali obchody či reštaurácie a potrebovali nejaké zásoby aspoň na jeden dva dni. Potom sa ešte zastavili v miestnom bistre, aby sa nevečerali a informovali sa na cestu. Dean si objednal hamburger a dve porcie hranoliek aby sa ešte poriadne najedol kým odíde na to divné miesto kde sa ani poriadne nenaje. Dúfal, že prípad rýchlo vyriešia pretože nemal rád, také malé dedinky v horách. Radšej sa zdržiaval na miestach kde je viac ľudí. Sam si objednal ľahšiu večeru a potom kým Dean ešte dojedal vybral sa za majiteľom aby zistil ako malú ísť ďalej. Starší muž mu síce ochotne popísal cestu ale tváril sa pri tom veľmi vážne až mal Sam pocit, že niečo vie a nechce mu to povedať.
„Počul som, že sa v tom kraji stalo niekoľko čudných vecí.“ Poznamenal Sam len tak aby nič,
„Čudných vecí? Tí ľudia tak žijú v podstate uprostred lesa tak sa občas stane, že niekoho napadne nejaká puma. Tých tam žije dosť.“
„Myslíte, že je to v poriadku? Nie je na tom nič zvláštne. Možno nadprirodzené?“
„Nadprirodzené? Čo ste to za šialenca? Tu nejaké záhady nenájdeme.“ Vykríkol na neho muž.
„Ospravedlňujem sa za svojho brata ak mal nejaké hlúpe otázky. Viete on miluje strašidelné príbehy.“ Zasiahol do rozhovoru Dean, ktorý práve prišiel.
„To je v poriadku, hlavne už choďte. A neviem či by ste mali ísť do osady. Nemajú tam veľmi radi cudzincov.“
„Ďakujeme za upozornenie. Tak mi ideme.“ Rozlúčil sa Dean a spolu so Samom odišli z bistra. Keď nastupovali do Impaly Sam to nevydržal a opýtal sa: „Prečo ma musíš stále strápňovať pred cudzími ľuďmi?“
„A prečo si sa ho musel hneď priamo opýtať či sa tam nedeje niečo nadprirodzené?“
„Mám pocit, že ten chlap, niečo vie len mi to nechcel povedať. A na tom mieste sa deje niečo čudné.“ Odpovedal presvedčene Sam a zabuchol dvere Impaly. Dean si sadol za volant a naštartoval.
„Dobre, je to možné ale ak ten chlap aj niečo vedel nebude to hneď každému vešať na nos. Počúvaj, nemali by sme tam ísť už dnes večer. Veď sa tam nebudeme mať ani kde vyspať. Ostaňme ešte v meste. Ubytujeme sa v nejakom moteli, dobre sa vyspíme a zajtra vyrazíme do tej šialenej dediny.“ Navrhol Dean a Sam súhlasil. Nemalo by zmysel prísť tam uprostred noci a mohlo by to byť aj nebezpečné, keď nemali ani poňatia čo sa to v tam deje.

poznámka:
Mesto Cimarrom skutočne existuje aj pohorie Sangre de Cristo. tú osadu som si vymyslela.

jejo nová poviedka... začiatok sa mi moc páčil...

citácia :

Nechcel riskovať, že by mu jeho malý braček v záchvate zúrivosti vyhodil z okna jeho zbožňované kazety.

pri tejto vete som skoro skončila pod stolom

citácia :

„Myslel som, že keď čumíš do toho počítača už niekoľko hodín zistíš aj niečo viac.“

a tu som bola už fakt na zemi tvoj humor je skvelý tesim sa na pokracovanie

aaaaaaaaaa, nova poviedka od skvelej autorky,ktorej tvorbu mam rada juchuuu
no, zacala by som nazvom,ktory znie velmi dobre ja si spominam na film Osada, ktory som nikdy nevidela,ale vzdy som ho chcela vidiet
ten zaciatok bol uchvatny. Dean ma fakt nejake velke sebavedomie ktozehovie preco?

citácia :

Kde si prišiel na, že čašníčku dostaneš do postele tak, že sa pred ňou ožerieš ako prasa?“

na tom som sa strasne rehotala a ako vymenuval svoje "kvality"

ten pripad znie velmi zaujimavo, som zvedava, co sa z toho vykluje. Snad to obaja preziju
takze skvely zaciatok novej poviedky, tesim sa na pokracko

Baby dakujem krásne veľmi ste ma potešili že sa vám začiatok páčil a že ste sa zasmiali lebo to bol zámer na dala som si záležať.
Faith: dakujem za tú skvelú autorku. ty vieš človeku zdvihnúť sebavedomie dúfam že ti ten názor ostane aj dalej. ten film som nevidela ani ja tak by tam nemala byť podobnosť a názov je podľa toho že sa to bude odohrávať v tej osade. a aj ked ich trochu potrápim ale som zásadne proti zabíjaniu takže sa pokúsim aby to nakoniec prežili. to som dúfam veľa neprezradila.

wiktoriano:Co máš proti zabijení bratrů?

Mason: no ja ich mám radšej živích mám rada happyendy. ich zabíjania mám dosť v iných poviedkach na to aby som to robila aj ja.

V kterých napřiklad?:-)

Tak přečteno. V poslední dobe čtu nějak hodne povídek Tím filmem myslíš Vilige Nighta Shylermana nebo jak se píše? Uvídíme co z toho vzejde, ale doufám v nějakou akci, krev. Já už jsem proste takový:-)

no nebudem tu robiť reklamu ale myslím že ich tu najdeš nájdeš dosť.
a ten film som nevidela takže som sa ním neinšpirovala píšem to podľa môjho sna. no akcia a napätie určite bude aj ked zase nejaký krvak som zatiaľ v pláne nemala tak dúfam že nesklamem tvoje očakávania.

no fajn, už som si asi miliónkrát sľúbila, že nezačnem čítať novú poviedku, kým nebude dopísaná, ale keď som zbadala kto toto píše a prečítala si začiatok, vedela som, že neodolám

poviedka sa mi teda dosť páči. začiatok bol veľmi pútavý, miestami vtipný, presne tak ako to má byť. krásne si nás uviedla do deja bez toho, aby si toho príliš veľa prezradila. to ako si presne vystihla charakteristické črty bratov, teda deanovo flirtovanie, samovo snorenie a podobne sa mi veľmi páčilo... proste začiatok je skvelý som zvedavá, ako to bude pokračovať.

Mason: ja som ten film videla a aj veľa ďalších od toho M. Night Shyamalana, jeho filmy mám proste veľmi rada a aj osada sa mi dosť páčila

k zabíjaniu bratov, no ehm myslím, že vo väčšine mojich poviedok bratia naozaj skončia mŕtvy, alebo mŕtvy na nejakú dobu alebo aspoň takmer mŕtvy ale tak v podstate tiež verím v happyending ale tak fajn, som teda zvedavá ako to vyriešiš wiktoriano bez toho, aby si ich zabila dúfam, že aspoň torturingu tam budeš mať dosť

Dion som rada že si si to predsa prečítala kedže vlastne ty môžeš za to že som to začalal písať. táto poviedka bude mať asi 3-4 časti takže to nebude na dlho. a torturingu sa venujem v poslednej šanci tak neviem či mi ostane aj sem. no skúsim tam niečo zakomponovať a nezabiť ich pritom.

no tak keď to ide byť len tak krátke, tak som rada, že som to začala čítať, to je potom v pohodke a na torturing sa teším to vieš, pre mňa je to to hlavné a mne inak nevadilo keby si ich zabila ale tiež ich mám radšej živých

tak som dokončila druhý časť. dúfam že sa bude páčiť a že som to vysvetlila dobre lebo si nie som celkom istá či to dáva zmysel,

2. časť

Na druhý deň Sam zobudil Deana už o ôsmej ráno. Hoci tým Dean nebol vôbec nadšený okamžite vyrazili na cestu. Pol hodinu šli o prázdnej ceste, ktorá niekoľko kilometrov za mestom už ani nebola asfaltová a boli na nej všelijaké hrbole a jamy. Dean si myslel, že si po ceste ešte trochu zdriemne, ale pritom ako ich natriasalo by to aj tak nedokázal tak tam len sedel z hlavou opretou o operadlo a tváril sa pred Samom, že spí. Sam sa obzeral po okolí kde medzi všetkými stromami a kopcami uvidí aj nejakú osadu až kým nenašiel to čo hľadal. Úzka cestička, ktorou Impala ledva prešla za zatáčala v pravo, kde bolo jasne vidieť niekoľko malých domčekov stojacich blízko pri sebe a za nimi nebolo zase nič len les a kopce.
„Dean, stávaj už sme tu.“ Ohlásil ho. Dean sa strhol pretože, práve vtedy sa mu podarilo zaspať. Zdvihol hlavu a poobzeral sa okolo seba.
„Teda tak to je naozaj zapadákov. Ak tu niekto chce vyhladiť celú osadu ani to nebude mať ťažké.“ Poznamenal s miernym úsmevom. Sam zabrzdil na kraji cesty.
„Teraz prejdeme okolo domov či nenájdeme niekoho živého, kto by nám povedal čo sa tu deje.“
Dean ospalo prikývol a obaja vystúpili z Impaly. Prešli k prvému domu v rade.
„Haló, je niekto doma?“ zakričal Dean a zabúchal na staré drevené dvere. Nikto sa však neozal. Tak prešli asi k piatim domom a nenašli ani živej duše. Sam navrhol, že by sa mali ísť pozrieť dovnútra, či by tam nenašli stopy po prítomnosti ducha alebo démona. Keď však Dean vybral svoj šperhák aby dvere otvoril dvere, prekvapil ho neznámi hlas čo sa ozval spoza ich chrbta.
„Kto ste sa čo tu do pekla robíte?“
Obaja sa v okamihu otočili. A videli, že pred nimi stojí asi 20 ročný chlapec s vystrašeným pohľadom.
„Pokojne, my sme tí dobrý prišli sme vám pomôcť.“ Prehovoril vážnym tónom Dean.
„Áno tí dobrý? A preto ste sa chceli vlámať do tohto domu.“
„My sme len chceli zistiť čo sa deje a kde všetci zmizli.“
„Kto vlastne ste prečo vás to zaujíma?“
„Ja som Dean a toto je môj brat Sam. Deje sa tu niečo zvláštne a nehovor mi, že nie. ak nám povieš čo sa zo všetkými stalo pomôžeme ti. Len nám musíš veriť.“
„Ja sa volám Brian. Býval som v tomto dome s rodičmi a sestrou predtým ako zmizli. Zmizli úplne všetci. Ako by ste mi mohli pomôcť?“ opýtal sa vystrašený chlapec ktorý začal v bratoch vidieť nádej na záchranu.
„Najprv musíme zistiť, čo sa to tu stalo a kam všetci zmizli. Tak nám povedz čo vieš o tom čo sa tu deje.“ Povedal mu súcitne Sam. Nech sa tu dialo čokoľvek určite to bolo oveľa horšie ako očakával, keď sem išli a Briana mu bolo naozaj ľúto.
„To mi nebudete veriť. Je to úplne šialené, sám tomu neverím.“
„My dvaja sme už videli všeličo.“
„V poriadku. Niektorých ľudí odtiaľto zabili tie zvery ktoré sa tu objavil akoby z odnikiaľ. Vyše dvadsať rokov tu nikto žiadnu pumu nevidel a teraz ich sem príde celá svorka a vyvraždí polovicu obyvateľov. To mi jednoducho nesedí.“
„Polovicu? A čo sa stalo z ostatnými.“
„No niektorí odišli do mesta. Ostatný sa tiež premenili sa tie zvláštne šelmy ktoré vyzerali trochu ako pumy a trochu mali aj z človeka. Aj moja rodina“ Dostal zo seba Brian a po lícach mu tiekli slzy.
„Takže hovoríš, že časť obyvateľov tejto osady sa premenili na nejaké pumy a zabili druhý časť obyvateľov?“ opýtal sa prekvapene Dean aby si uistil či pochopil správne keďže mu to znelo naozaj neuveriteľne.
„Áno, myslíte si, že som blázon však?“
„Nie, veríme ti, Brian. Pokračuj.“ Posmeľoval ho Sam.
„Tie pumy nie sú ako obyčajné pumy. Videl som v nich niečo z človeka, ale sú to krvilačné beštie, sú rýchle a majú neuveriteľnú silu. Aj teraz tu niekde striehnu a môžu na nás kedykoľvek zaútočiť.“
„To bude poriadku Brian. Počkaj nás tu chvíľku musíme niečo prebrať zo svojím bratom.“ Povedal Dean chytil Sama za plece a odtiahol ho nabok k zaparkovanej Impale.
„Toto nie je možné! to čo hovorí ten chlapec nemôže byť pravda.“ Prehovoril keď sa presvedčil, že ich Brian nepočuje.
„Prečo by to nemohlo byť možné? veď sme videli už všetko.“ zastal sa ho Sam.
„No áno, videli sme démonov, duchov, upírov, vlkolakov. Ale ľudí čo by sa premieňali na nejaké pumy? To je absurdné.“
„Počkaj Dean, zadrž povedal si vlkolakov.“
„Áno, ale to s tým nebude mať nič. tu nejde o vlkolaka.“
„Možno nie ale možno o niečo podobné.“ Povedal Sam a Dean vôbec nechápal na čo naráža. Sam otvoril dvere na Impale a vybral notebook položil ho na kapotu a zapol ho. Dean už nechápal vôbec nič a ani nečakal, že by na tom mieste mali prístup na Internet. Sam tam niečo napísal a sám pre seba si mrmlal. „Musí to tu byť. Niečo také som tu videl.“ Po pár minútach víťazne pozrel sa brata. „Tu je to našiel som to.“
„Čo? vôbec nechápem čo to tu melieš.“
„Pozri sa.“ Otočil k nemu monitor a pokračoval: „Vlky nie sú jediné zvieratá, na ktoré sa ľudia môžu meniť. V Indii veria že by sa ľudia mohli meniť na takzvaných tigrolakov a v Japonsku líškolakov a toto je ono Južnej Amerike ide o pumolakov. Tu sme v Novom Mexicu teda tu prevláda juhoamerická kultúra.“
„Ale no tak Sam. Pumolaci? Je smiešne už len to vysloviť.“
„Dáva to zmysel.“
„Keď myslíš. ak tu chytím signál na mobile zavolám Bobbymu či o tom niečo vie.“ povedal Dean. Čakal že mu Bobby povie, len to že je to nezmysel a že sú blázni ak tomu veria.
Vybral z vrecka svoj mobil otvoril ho a sám bol prekvapený, že aj na takom odľahlom mieste je signál. Našiel Bobbyho číslo a zavolal. Bobby to zdvihol hneď po druhom zazvonení.
„Bobby tu je Dean.“ Prihovoril sa mu keď začul v telefóne jeho hlas.
„Dean? Deje sa niečo? ste so Samom v poriadku?“
„Áno, sme. Viem, že som sa dlhšiu dobu neozval, ale potrebujem tvoju radu.“
„Dobre. Len ťa nejako slabo počujem, kde to ste?“
„V jednej osade v horách v Novom Mexicu. Asi je tu slabý signál.“ Vysvetlil Dean a potom sa odhodlal opýtať na tú otázku skôr ako signál stratí úplne. Pretože videl že nebo nad nimi sa pomaly začína zaťahovať mrakmi a vyzeralo to na búrku.
„Toto bude znieť asi šialene ale existuje niečo ako pumolaci?“
„Pumolaci?“ zopakoval prekvapene Bobby.
„No niečo ako vlkolaci len sa to nepremieňa na vlka ale na pumu.“
„Viem čo to je. Len som sa ešte zo žiadnym nestretol.“
„Tak tvrdíš, že niečo také existuje?“
„No ak existujú vlkolaci tak prečo nie. Povedz mi o tom viac.“
Dean bol prekvapený, že mu Bobby túto šialenú myšlienku nevyvrátil a potom mu v krátkosti vyrozprával všetko čo o prípade zatiaľ vedeli.
„Teda hovoríš, že všetci obyvatelia tej osady sa za krátku dobu premenili na tých pumolakov?“
„Skoro všetci. Ja ani Sam zatiaľ žiadneho nevideli ale povedal nám to jeden chlapec čo tu ešte ostal. Nevieš čo by to mohlo spôsobovať. Pokiaľ viem ak ťa pohryzie vlkolak trvá to oveľa dlhšie kým sa premeníš a tu ešte 2-3 dni dozadu bolo všetko v poriadku.“
„Neviem to naisto ešte si niečo overím. Ale v týchto dňoch je mesiac v poslednej fáze čo by tomu pomohlo pumolaci a všetky také príšery sa správajú podobne ako vlkolaci, takže sú najaktívnejší v období splnu. Ale tá príliš rýchla premena, to by pri pohryznutí nebolo možné. musel byť použitý nejaký iný spôsob.“
„To existujú aj iné spôsoby?“
„Áno môžu byť. V minulosti, ľudia verili aj tomu, že premenu na vlka môže spôsobiť aj keď prídeš do kontaktu s krvou vlkolaka hocijako. Je to trochu šialené ale možno ak by sa dotkli alebo napríklad zjedli alebo vypili niečo v čom bola len troška krvi toho pumolaka mohlo by sa to stať akurát by to nešlo tak ľahko. Premena by trvala dlhšie ako pri pohryznutí. Takže si myslím že v tom musí nejaká čierna mágia či woodoo, ktorá ten proces urýchlila. Dávajte si pozor. Ničoho sa tam nechytajte a nič nejedzte a nepite kým neviete čo to spôsobuje. A zistite či na okolí nebýva nejaká osoba o ktorej sa hovorí, že je bosorka.“
„Bobby ale ja tomu vôbec nerozumiem. Prečo by to niekto vôbec robil? Bobby počuješ na? Bobby?“ kričal Dean do telefónu ale zbytočne lebo spojenie sa už prerušilo. V tom sa na oblohe zatiahnutej čiernymi mrakmi zjavil jasný záblesk a krátko po ňom nasledoval hrom a vyzeralo to, že začne každú chvíľu pršať. „Do čerta. Už nám naozaj len toto chýbalo.“ zanadával Dean. vtedy k nim pribehol Brian.
„Tu nemôžete zostať. Poďte do domu.“ Navrhol im a keďže ani jeden z nich tam nemienil ostať. Sam odložil notebook do impaly a nasledovali Briana do domu.

Připomíná mi to jiný film, ale ted si nevzpomenu jaký, ale líbí se mi to. Předpokládám , že Brian nebude takový chudáček nebo ano?

no ja netuším aký film máš na mysli. ak sa to aj podobá na film tak to je náhoda. a Brian no s ním to naozaj nebude také ako na 1 pohľad vyzerá.

jej,dalsie pokracko
popravde, keby som videla niekoho,ako sa chce vlamat do niecieho domu (aj taky sympatak ako Dean) tak by som sa radsej vytratila ale ak by som bola v takej situacii,tak by mi to uz bolo asi jedno... tak teda tiez premyslam, ci ten Brian bude taky, ako sa na prvy pohlad zda
inak, zasnem nad tymi pumolakmi, ani to neviem napisat ale je to naozaj uzasny napad. Som fakt zvedava, ako to pojde dalej, takze uplne uzasne, velmi dobre

tak toto bolo cool pokračko neviem, ale tí pumolaci sa mi ohromne páčia puma je jedno z mojich obľúbených zvierat a mne zase troška pripomenula jednu knihu od jirího kulhánka, kde sa celý svet zmenil na úpirov každopádne to začína byť dosť husté, som zvedavá ako to bude pokračovať.

Dion Faith dakujem som rada že sa vám páčilo. inak tak pôvôdne som uvažovala o upíroch tak som rada že som to nedala. ale v mojom sne to boli mačky trochu šialené čo? tak pumy sa mi skvele hodili. a to čo som tam napísala o pumolakoch a takých príšerách som našla na internete. zaujímavé čo všetko sa tam nájde

no ja viem, že je to pravda o tomto som už dosť počula akože to vieš ja som furt na internete a snorím po podobných veciach, keďže v poviedkach rada používam skutočné legendy... no a mačky sú cool tiež, ale tieto pumy su proste fantastické!

no a s tými upírmi, no ak by si to tam dala, tak by som tu asi ťažké záchvaty smiechu chytala, lebo v tej knihe od kulhánka sa takmer celý svet zmení na upírov len hlavný hrdina bol niekde v horách na chate tak tu premenu zmeškal a musí tým pádom bojovať proti celému svetu, ktorý sa zmenil toto je síce len v tej osade, ale aj tak by sa to podobalo....

tak pridávam další kúsok a už začína ísť do tuhého kedže sa blížim ku koncu. dúfam že to nevznie príliš rozprávkovo.

3. časť

Dom bol zariadený veľmi skromne. V obývačke do ktorej ich Brian zaviedol bolo ten pár kusov nábytku. Jedna ošúchaná pohovka a pár rovnako starých a zničených kresiel pred nimi stál starodávny stolík prikrytý vyšívaným obrusom. Okná síce neboli zatiahnuté závesmi ale v miestnosti bola tma na to, že bolo ešte len dopoludnie. Vonku husto pršalo a fúkal silný vietor sprevádzaný hromami a bleskami, ktoré naznačovali, že sa tam deje niečo zlé. Sam a Dean sedeli na pohovke a Brian odišiel do druhej miestnosti s tým, že sa hneď vráti. Dean zatiaľ porozprával Samovi, čo mu povedal Bobby do telefónu a spolu s tým čo Sam našiel na Internete to vytváralo síce neuveriteľný ale s vysokou pravdepodobnosťou reálny príbeh.
„Dobre, je to ten najšialenejší prípad aký sme mali ale musíme s tým niečo robiť.“ Povedal Dean a čakal, že Sam niečo navrhne, pretože jemu nič nenapadalo.
„Ak Bobby povedal, že máme zistiť či sa tu v horách nezdržuje nejaká bosorka. Tak by sme mali začať s tým. Opýtame sa Briana.“ Navrhol Sam.
„Áno, opýtame sa ho či nevie o nejakej starej žene v bradavicou na nose, čo by mala záujem premeniť celú osadu na nejaké príšery podobné pumám.“
„No môžeme tú otázku sformulovať aj trochu menej desivo. Ten chudák chlapec je už aj tak dosť vystrašený a ani sa mu nečudujem. Tiež mi nie je všetko jedno.“ Opravil ho Sam vážnym a trochu aj smutným tónom. Dean si aj v tejto situácii pomáhal vtipmi aby odľahčil napätú situáciu ale Samovi to nepomáhalo. Chvíľu tam len tak mlčky sedeli a pozerali von do dažďa každý ponorený do vlastných myšlienok. Potom sa vrátil Brian sadol si na kreslo oproti nim a oboch si ich premeral pohľadom.
„Mohli by ste mi konečne vysvetliť kto vlastne ste? A prečo nám chcete pomôcť? Ako ste sa vlastne dozvedeli čo sa tu deje.“
„To je nadlho Brian. Mi sa zaoberáme nadprirodzenými javmi a pomáhame ľudom. Je to tak trochu naša práca.“ Odpovedal mu Dean stále s úsmevom, ktorý jeho dvoch spoločníkov akurát znepokojoval ako upokojil.
„Potrebujeme vedieť, čo sa tu v osade dialo predtým ako sa toto začalo.“ Povedal Sam.
„Všetko bolo v poriadku, všetci sme žili pokojne. Potom sa tu objavili nejaký cudzinci. Pôsobili dosť záhadne. Každý z nich mal zlý pocit dokonca aj strach. Počul som, že prišli pretože chceli zbúrať na našu osadu a postaviť tu turistické centrum. Všetci boli samozrejme proti tak odišli a o pár dní sa potom začala táto nočná mora.“
„Je možné, že tým majú niečo spoločné.“
„Ale ako by mohli? Veď to boli obyčajný ľudia, ako by mohli spôsobiť niečo takéto?“
„Ak niekto vyzerá ako človek nemusí ním naozaj byť. A ak aj mohol im s tým niekto pomôcť, niekto kto ovláda čiernu mágiu.“ Vyklopil Dean na rovinu, vôbec sa nesnažil Briana chrániť čo šokovalo aj Sama ktorý na neho hodil prekvapený pohľad ktorým sa ho pýtal čo to má znamenať. Dean bratov pohľad ignoroval a pokračoval v rozprávaní „Niekto kto, ovláda nejaké kúzla by mohol urýchliť premenu ľudí na tých pumolakov či čo to je a stačilo by ak by prišli do kontaktu s ich krvou a ani by to nevedeli. Je tu niekto taký o ktorom sa také niečo hovorí?“
Brian na neho celý čas pozeral ako teľa na nové vráta a nemohol uveriť akým pokojným tónom hovoril všetci tieto neuveriteľné veci akoby to bolo pre neho celkom bežné.
Po chvíli sa spamätal natoľko aby mohol na Deanovu otázku odpovedať.
„No je tu jedna taká žena žije asi kilometer odtiaľto v dome, ktorý je tam jediný. Ľudia sa jej boja pretože si myslia, že je bosorka, ale neviem, nechce sa mi veriť, že by bola niečoho takého schopná.“
„Pôjdeme za ňou a uvidíme čo je zač.“ povedal Dean a postavil sa. „Poď Sam ideme. Nemôžeme strácať čas.“
„Čože? Teraz to nemyslíš vážne. Nevidíš ako prší? V takej búrke sa nikam nedostaneme.“
„Máme predsa auto.“
„Prepáč, že sa vám do toho pletiem ale Sam má pravdu. teraz nemôžete nikam ísť.“ Zasiahol do ich rozhovoru Brian. Obaja sa na neho pozreli a on pokračoval. Tam sa autom určite autom nedostanete. Tá žena býva hlboko v lese a nie je tam cesta. A ísť tam peši by bol nezmysel keď sú tam tie tvory, ako ich to voláte?“
„Pumolaci.“ Doplnil ho Dean. „ale nemôžeme tu donekonečna tak sedieť a čakať kým odídu. Aj tak s nemyslím, že mali v pláne niekam ísť.“
„Tak počkaj aspoň kým neprestane pršať. Sme tu už len mi traja. A ísť von je samovražda.“
„Dean máva niekedy šialené nápady. Ešte že nemusí byť vždy podľa neho inak by sme boli dávno mŕtvy.“ Využil Sam príležitosť aby podpichol brata a urazený pohľad ktorým sa na neho Dean pozrel Samovi zlepšil náladu. Už aj on s úsmevom pozrel na Briana a povedal: „počkáme tu kým búrka ostane.“ Dean nevedel čo má povedať, keď Sam takto nečakane prevzal velenie a tak ostal ticho a súhlasil.

Búrka neprestávala a ešte niekoľko hodín husto pršalo. Všetci traja sedeli v obývačke len tak potichu. Ani jednému z nich nebolo do reči. Večer keď sa zotmelo pomaly prestávalo pršať a Dean zase začal pomýšľať na odchod a teraz bol odhodlaný tak že mu to ani Sam alebo Brian nebudú môcť vyhovoriť. Tú záležitosť musia ukončiť a čo najskôr lebo Dean sa už nevedel dočkať toho kedy sa vráti do civilizácie poriadne sa naje a vyspí sa v mäkkej posteli. Brian stál pred oknom a pozeral sa von. Sam podišiel k nemu a opýtal sa ho čo tam vidí.
„Sú tam. Tie príšery obkľúčili celý dom. Odtiaľto sa nedostaneme.“ Odpovedal Brian a stále zaujato pozeral von.
„Čože?“ vykríkol prekvapene Dean, rýchlo stal z kresla a tiež prešiel k oknu.
„Ja tam nič nevidím.“
„Nevidíš ich ale oni tam sú. Ja viem že tam sú. Cítim ich prítomnosť.“ Vyhŕkol zo seba Brian otočil sa a nahnevane sa na Deana pozrel.
„Tak ako myslíš. Ak tvrdíš že tam sú, tak tam sú.“ Povedal Dean nasilu pokojným tónom ktorý Briana ešte viac nahneval a začal kričať.
„Ja nie som blázon, tak sa tak ku mne nesprávaj! Ak sú tu nejaký blázni tak vy dvaja pri tom všetkom čo ste mi narozprávali.“
„V poriadku Brian. Upokoj sa. Nikto tu nehovorí že si blázon.“ Upokojoval ho Sam a obaja si všimli že jeho správanie sa zmenilo. Doteraz nebol taký agresívny ale pôsobil skôr vystrašene. Ako sa Sam pozrel do jeho tváre mal už úplne iný výraz a napriek tomu, že bolo dosť chladno sa potil.
„Počuj, nevyzeráš dobre. Si v poriadku?“ opýtal sa ho.
„Ako môžem byť v poriadku pri tom všetko čo sa deje? Zdá sa vám že je tu niečo v poriadku?!“ kričal Brian a potom nahnevane odišiel z obývačky a zabuchol za sebou dvere.
„Sam, niečo mi tu nehrá, asi by sme mali čo najskôr odísť.“ prehovoril Dean keď si bol istý, že ho Brian nebude počuť.
„Odísť? A kam chceš ísť, vonku sú tí pumolaci a my sme všetky zbrane nechali v aute. Nedostaneme sa odtiaľto len ak by sme si prestrieľali cestu.“
„Možno by sa nám podarilo dostať sa k autu ak pôjdeme rýchlo.“
„A čo ten úbohý chlapec? Chceš ho tu nechať samého? Uprostred tohto?“
„Tak ho zoberieme zo sebou. Viem len jedno nemôžeme tu ostať lebo...“ Dean ani nestihol dopovedal pretože ho prerušilo búchanie a vrčanie ktoré bolo počuť veľmi blízko. Obaja pochopili, že jedna s tých príšer sa snaží prebiť si cestu k nim. Najzvláštnejšie však bolo, že tie zvuky sa zdalo neprichádzali že tie zvyky neprichádzali z vonka ale priamo z domu.

Jej pokračovanie sa ti podarilo. Brian bude tiež pumolak však? Tak už koniec? No teším sa na dalšiu časť

no eeeeeeeeeeeeeeeeeeejha! ete,ete--rychlo pokracko

Calla: tak toto je pre mna len taká rýchlovka aj tak je to už o polovicu dlhšie ako som čakala. a ked ide o Briana nikdy to nie je také ako to vyzerá. ešte budeš prekvapená
Ettie: takže nová čitateľka. s toho sa teším,
no a pokračko hádam ešte cez víkend niečo stihnem. chcem to dokončiť čo najskôr lebo už mám nápady na dalšie poviedky a nechcem mať veľa rozpísaných.

mne sa to nezda...podla mna ten Brian uz je vlkolakom lebo ten zaver bol fakt napinavy a kedze to ide z vnutra, tak to moze byt len jedine on mne sa proste nejako nezdal uz od zaciatku,. ale to s tou bosorkou bola sranda
takze cez vikend pokracko,cakam a tesim sa

Moc pěkná povídka Píšeš na základě svéhu snu, jo? Tak to musel být teda akční sen! Líbí se mi, jak tam dokážeš vypsat to popichování bratrů! To já ráda
Tak pumodlaci, zní to sice směšně, ale pohled do jejich očí už tak směšný není. To jsi skutečně našla, že v legendách se vyskytují i liškodlaci, pumodlaci adt? Já jsem jednou četla nějako hororovou povídku a tam šlo o tygrodlaka.
Jinak bylo opravdu chytré, že si bráškové zapomněli zbraně v autě a ani Briana neprověřili je-li skutečně zdravý... mám tušení, že se právě přeměnil taky na jednoho z nich... mazec ty jo, celá osada vyhlazena!
Těším se na další část!

Jinak co je to bosorka? Něco jako čarodějnice nebo tak něco?