Osada

dakujem Madlen, som rada že sa ti to páčilo.
ten sen to bol vážne horor hlavne ked sa to dialo v našej dedine a ostali sme len ja a moja mama. samozrejme som to dosť upravila nech to dáva aspoň trochu zmysel lebo ten sen bol s časti poriadna hlúposť. a koniec si zase musím vymyslieť sama lebo v tom sne sa to nevyriešilo kedže som sa zobudila.
veľa som o týchto pumolakoch nenašla v podstate asi len pár viet v članku o vlkolakoch ale hned na to inšpirovalo. tak bolo dokonca napísané že sú aj jazvecolaci ale to bolo už úplne absurdné tak čom to vynechala.
ani naši chlapci nemusia vždy myslieť na všetko. a ako si mali Briana preveriť?
bosorka je niečo ako čarodejnica stryga alebo tak nejako taksi pochopila dobre.

Díky za vysvětlení No, s tím prověřením, pravda, to není tak jednoduché... ale mě bylo docela divný, že on jediný by přežil a byl by docela v pořádku, když se nakazila celá osada. Taky se mohl nakazit, jen to u něj nemuselo ještě propuknout... ale to jsou jen moje domněnky.
Pravda nemusí myslet na všechno, ale jsem moc zvědavá, jak se z tého docela bezvýchodiskové situace dostanou...

Nie žeby som ta chcela nahanat, ale uz je víkend a ja stale nevidim pokracovanie Dalsiu cast prosim,prosim,pekne prosim

neboj Violet nenáhaňaš. ja viem že som sľúbila cez víkend a tak to aj bude. práve teraz píšem tak čoskoro to sem dám.

tak tu je sľúbené pokračko. je trochu dlhšie tak príjemné čítanie.

4. časť

Bratia si vymenili pohľady a obaja pochopili čo znamenalo to Brianovo zvláštne agresívne správanie. Začuli kroky ktoré už nepatrili človeku ako sa k nim stále viac približovali.
„Sam, musíme odtiaľto rýchlo vypadnúť.“ Vykríkol Dean a obaja sa rozbehli k dverám. Vybehli von a potom rýchlo dvere zavreli a zatarasili ich záhradným stolom čo stál na verande. Len pár sekúnd na to sa dvere sa začali otriasať a z vnútra sa ozývalo desivé vrčanie. Obom bolo jasné, že to dlho nepotrvá a dvere to nevydržia tak bežali ďalej smerom k autu. Po ceste si všimli, že Brian mal pravdu a nejaký pumolaci sú aj vonku. Obaja bežali ako o život až sa Dean potkol o konár ktorý zhodil vietor počas búrky a spadol na zem. Skôr ako sa stihol spamätať a vstať jeden s pumolakov sa naho zúrivo vrhol a Dean si v tej chvíli myslel, že je s ním už koniec.
„Sam, bež ako najrýchlejšie ako môžeš. Zachráň sa aspoň ty!“ kričal na neho z posledných síl keďže laby tej príšery mu tlačili na hrudník a pomaly sa nepomohol ani poriadne nadýchnuť. Pazúry sa mu zarývali pod kožu. Nevládal už ani kričať a pomaly strácal vedomie. Vtedy sa zrazu ozval výstrel a pumolak sa zrútil na zem vedľa neho. Dean sa stále nedokázal ani pohnúť len tam ležal a šokovane pozeral na Sama ktorý stál meter od neho z pištoľou v ruke. Sam podišiel bližšie a zohol sa k nemu a opýtal sa:
„Si v poriadku?“
„Myslím, že áno.“ dostal zo seba stále šokovaný Dean. Sam mu podal ruku a pomohol mu sa posadiť. Obaja sa pozreli vedľa Deana a šokovane zistili, že nad neleží mŕtve telo zvieraťa ale asi tak 50 ročného muža. Vtedy sa dvere dome rozrazili a von vybehol ďalší pomolak. Ten ktorý bol ešte pred malou chvíľou človekom. Tým vystrašeným chlapcom ktorému sa snažili pomôcť. Sam okamžite vytiahol Deana na nohy a obaja bežali k Impale. Sam si rýchlo sadol za volant a keďže nebol čas na dohadovanie Dean si síce neochotne sadol vedľa neho a Sam vyrazil na plný plyn dopredu. Zatiaľ čo im pumolak bol v pätách.
„Choď rýchlejšie Sam.“ Kričal na neho Dean „Mal som radšej šoférovať ja.“
„áno určite. Bol by si nás ešte zabil. Ledva si sa dostal k autu nie ešte aby si šoféroval.“ Odbil ho Sam prudko zabočil do zákruty a o kúsok ďalej zastavil.
„Čo do čerta?! Prečo stojíš?“
„Čo nevidíš? Pred nami je spadnutý strom. Alebo chceš aby som do neho vrazil a poškodil ti tvoje milované auto?“
„No super. to je fakt úžasné. Máme za zadkom tie chlpaté príšery a pre tento prekliaty strom ktorý nám zahradil jedinú cestu preč. Takže odtiaľto nemôžeme vypadnúť. To sme zase dopadli.“ Podráždene zhodnotil situáciu Dean. Uvedomoval si že sú v pasci pretože ak pôjdu von a budú chcieť ten strom z cesty dostať upútajú pozornosť pumolakov, ktorí majú v noci voči nič výhodu keďže bez problémov vidia aj v noci.
„Počkaj hneď sa vrátim.“ povedal zrazu Sam a vystúpil.
„Čože? Kam to ideš? Nemôžeš len tak...“ kričal za ním Dean bol šokovaný jeho správaním, myslel si že chce ísť uvoľniť cestu. Trochu zaváhal a potom chcel ísť za ním. Vtedy sa však Sam vrátil.
„Upokoj sa trochu. Teraz tu žiadny pumolaci nie sú a šiel som len zobrať z kufra ďalšie zbrane ak by sa vrátili jedna pištoľ nám nebude stačiť.“ Odpovedal mu Sam znovu si sadol za volant a zabuchol dvere.
„A čo teraz, máš nejaký geniálny plán?“
„Chceš povedať nejaký šialený plán nie?“ usmial sa Dean a narážal na Samove slová čo povedal ešte u Briana.
„Ja som to tak nemyslel. Len som nechcel odtiaľ odísť v tej búrke.“
„Fajn. Tak sme tam ostali ako si chcel a aj to nás skoro zabilo.“ Povedal Dean potom sa na chvíľu odmlčal a neskôr sa opýtal:
„Počuj keď si strieľal na toho pumolaka ako si tak rýchlo našiel strieborné guľky? Tak rýchlo by som to nedokázal ani ja.“
,,Nepoužil som strieborné, vzal som prvú zbraň čo my prišla pod ruku keď som otvoril kufor.“
„Takže, tieto vecí nie sú nezraniteľné ako vlkolaci? To je dobré vedieť. Aspoň ich bude ľahšie zabiť.“
„Dean, sú to stále ľudia nemôžeme ich len tak pozabíjať. Veď si videl, čo sa stalo keď som vystrelil. Vrátil sa do svojej ľudskej podoby.“
„Ale nemôžeme im pomôcť, už sa nezmenia späť tak ako sa to nedá pri vlkolakovi.“
„Ale toto je iné. zmenili sa iným spôsobom pomocou nejakých kúziel a tiež dajú sa zabiť aj obyčajnými nábojmi tak možno ak by zrušilo to kúzlo, mohli by sa vrátiť späť.“
„Ach Sammy ty si taký optimista. Ty stále veríš na rozprávky a na šťastné konce.“ Usmial sa Dean a potom vážnejšie dodal. „Ale už by si mal vedieť, že nie vždy to tak je.“
„Ja viem, ale aj tak. Zajtra zájdeme za tou bosorkou a uvidíme čo nám tom bude vedieť povedať, nájdeme nejaký spôsob ako ju donútiť zrušiť to.“
„Hej ak prežijeme noc. Každú chvíľu nás môžu nájsť.“ Odpovedal Dean oprel sa o sedadlo a zavrel oči. Tvár sa mu nachvíľu skrivila od bolesti. Sam si to okamžite všimol a z obavami v hlase sa opýtal:
„Dean, čo ti je? Zranilo ťa to?“
„To nič nie je.“ Povedal Dean ticho akoby už pomaly zaspával. „nechaj ma chvíľu si pospať. Som unavený.“
„Teraz chceš spať v tejto situácii?“ opýtal sa Sam pozrel na jeho tričko ktoré bolo roztrhané a bolo cezeň vidieť niekoľko dlhých krvavých škrabancov.
„Dean preboha veď ty krvácaš.“
„Ďakujem za upozornenie, tak to som si naozaj nevšimol.“ Povedal sarkasticky Dean a otvoril oči a zdvihol hlavu.
„A nepokladal si za dôležité povedať mi to?“
„Nič to nie je. Prežijem.“
„Hej. Len aby si sa aj ty nepremenil na tú vec.“
„Z pár škrabancov? Ale no tak. Toto funguje inak. Neboj sa o mňa. Môžem si teraz aspoň chvíľku pospať? ty daj pozor či sa sem niečo neblíži a keby niečo zobuď ma.“ Keď Dean dopovedal znovu si položil hlavu a zavrel oči. Sama prekvapovala jeho ľahostajnosť. Len tak si ide späť a ani mu nedovolí aby ho ošetril? Vedel že jeho brat je tvrdohlavý ale že až takto? Nechcel ho opäť budiť a na to aby mu lepšie prezrel zranenia aj tak bolo málo svetla tak len vzal z lekárničky čisté obväzy vyhrnul mu tričko a rany mu len jednoducho obviazal. Dean sa trochu pomrvil a inak už tvrdo spal, keďže na neho doľahla únava s celého dňa. Sam ho nechal, aj keď bolo slabé svetlo, videl že, škrabance neboli hlboké tak dúfal, že nedostane infekciu keďže, v tejto situácii ho nepohol ošetriť lepšie.

„Sam, no tak zobuď sa. Už je ráno.“ Kričal Dean na mladšieho brata, ktorý spal z hlavou položenou na volante. Na Deanove slová vôbec reagoval tak ho chytil a trochu ním zatriasol. Na to sa Sam strhol
„Čo sa deje? Sú tu?“ opýtal sa rozospatým ale trochu vystrašeným hlasom.
„Nie, nikto tu nie je. Žiadneho pumolaka ani nič také nevidím.“
„Tak čo ma potom budíš?“ opýtal sa podráždene Sam a začal si preťahovať stŕpnuté ruky a nohy. Z nepohodlného spánku mal stuhnuté celé telo. Spal menej ako hodinu, a pri tom v akej situácii stále boli sa zobudil s dosť zlou náladou.
„Už vyšlo slnko. Dokonca aj vtáky spievajú. Je krásne ráno a ty chceš spať?“ opýtal sa s úsmevom Dean.
„Celú noc som dával pozor či sem nič nejde, tak si mi mohol dopriať aspoň chvíľu oddychu. Ty spávaš aj do obeda. A podľa teba je niečo krásne na tejto prekliatej osade obsadenej pumolakmi?“
„Nebuď taký podráždený Sammy, to si nechaj na neskôr teraz máme prácu.“
„Ok, máš pravdu. už som hore.“ Spamätal sa Sam si spomenul, že včera mali v pláne ísť za bosorkou čo tam býva. Teraz keď slnko vysušilo stopy včerajšej búrky je na to najvhodnejší čas.
„Ako sa cítiš? zvládneš cestu?“ opýtal sa pri pomyslení na Deanove zranenie. Dean sa pozrel na svoje roztrhané tričko a obväzy cez ktoré trochu presakovala krv
„To nič nie je. Som v poriadku.“ Odpovedal mu a zastrčil si pištoľ za pás a otvoril dvere Impaly.
„Dobre, tak poďme.“ Súhlasil Sam a tiež vystúpil.
„Počkaj, a auto necháme len tak tu?“
„Podľa Briana tá, žena býva hlboko v horách, nedá sa tam dostať autom. Neboj sa tu nie je nikto kto by ti ho ukradol.“ Upokojoval ho Sam a potom vyrazili na cestu naspäť do osady.

„Ideme už pol hodinu a stále sme nenarazili na žiadneho pumolaka. To je naozaj zvláštne.“ Skonštatoval Sam, zatiaľ čo prechádzali po úzkom lesnom chodníku.
„Možno si len dali obedňajšiu prestávku. Keď už spomínam ten obed som naozaj strašne hladný. Ty nie?“
„Na to teraz nemysli. Máme iné problémy ako hlad.“
„Už sa teším ako odtiaľto vypadnem a poriadne sa najem. Vieš na čo mám chuť?“ Neprestával Dean.
„Nezaujíma ma to.“ odvrkol mu Sam, nieže by on nebol hladný ale on to nechcel spomínať ani na to myslieť a zmenil tému. „To že tu teraz nič nie je a vyzerá to tu úplne pokojne neznamená, že sa tu nemôže nejaký pumolak objaviť každú chvíľu. Len dúfam, že máme dosť munície pre prípad, že by sme si museli prestrieľať cestu.“
„Myslel som, že ich nechceš pozabíjať. Pre teba sú to predsa stále ľudia.“
„Možno nebudeme mať inú možnosť. síce mi je naozaj ľúto Briana. Chcel som mu pomôcť a tiež sa zmenil na tú vec a mi stále nevieme ako. Čo ak sa to stane aj nám.“
„Sam, nevymýšľaj, ideme predsa za tou bosorkou a potom sa všetko skončí.“ Presviedčal ho Dean aj keď nemal ani predstavu o tom čo urobia keď ju nájdu a ako ju chce Sam presvedčiť aby to kúzlo zrušila. Dúfal, že to už aspoň nie je ďaleko, lebo už skoro nevládal ísť. Chcel Samovi navrhnúť aby si na chvíľu oddýchli ale uvedomoval si, že by nebolo vhodné niekde sa zastavovať, keď môže každú chvíľu odniekiaľ vyskočiť nejaký pumolak. Tiež nechcel Samovi povedať že sa necíti dobre, aby mu nepridával starosti.
„Ja len nechcem aby si sa zmenil na tú vec a napadol ma.“ Pokračoval Sam, „Neviem čo by som potom robil, nemohol by som na teba vystreliť a ty by si asi už potom nemal zábrany.“
„Sammy, to sa určite nestane, nevymýšľaj.“ Uisťoval ho Dean a tým chcel uistiť aj seba, že to ako sa cíti nie je začiatok premeny, že len obyčajná únava a nemá to nič spoločné s tými škrabancami od toho pumolaka čo ho napadol včera v noci.
„Nevrav, že by si na mňa nedokázal vystreliť, urobil si to predsa u dvakrát.“ Pripomenul mu, aj keď to myslel len ako žart. Sam sa hneď zatváril previnilo a ospravedlňujúcim tónom povedal:
„Dean, vieš veľmi dobre, že vtedy som nebol... ako to povedať...celkom vo svojej koži.“
„Ja viem, že ty za to nemôžeš. nechcel som ti nič vyčítať. Povedz ako ďaleko to ešte je?“
„Podľa toho čo povedal Brian sme asi v polovici cesty.“
„No super.“ Zamrmlal Dean a potom sa na zvyšok cesty odmlčal.

Jeeej,super, krasa, parada, uchvatne a este aj Dean je zraneny Co viac si dievca ako ja moze priat
A teraz dalsiu cast. Hned!!!

jeeej Torturing!Dean no proste krásna. Skvelá časť. Ak sa Dean premení tak ja na tejto stoličke asi skolabujem To Deanovo"milé" prebudenie bolo super. Som zvedavá čo bude u tej bosorky

Violet: ale teraz ma už naozaj nahánaš. hned to určite nebude. potrebujem ešte niečo premyslieť ale pokúsim sa dopísať čo najskôr.
Calla: tak si musím dať pozor čo píšem aby som ťa nemala na svedomí. u tej bosorky ich čaká veľké prekvapenie tak dúfam že to zvládneš. a Deana ešte trochu potrápim. nejako prichádzam na chuť torturingu. tak sa asi máte v budúcnosti v mojich poviedkach na čo tešíť

jeeeej,pokracko clovece, skoro som skolabovala, ked sa na Deana hodil ten pumolak akoze...troska sa mi to nezda, vsak on bude infikovany??
chudacik Sammy, ani Dean mu nedovoli spat som zvedava, co bude u tej bosorky snad to nejako vyriesia...skvele pokracko

neviem prečo si všetci myslíte že Dean je nakazený.
mám pociť že budete poriadne šokovaný z toho ako to nakoniec vyriešim

tak my sme uz pripraveni na vsetko fakt...ty nam pripravis take rozuzlenie, ze koniec

Tesim na torturing. Tak ta teda prestanem nahanat, aby si to PORIADNE premyslela a potesila nase oci

Jé, tak to bylo napínavé! To se mi líbí Moc pěkné pokračování. Takže Brian se přece jen přeměnil a kluci se šťastně dostali ven... no i když jak se to vezme. Deanovo zranění se jeví vážnější než si i on sám je schopen připustit. Moc se těším na pokráčko! Jen tak dál

tak som tu z dalším pokračkom. dozviete sa čo je za tým všetkým čo s v osade stalo som zvedavá čo na to poviete. a taktiež som si nemohla odpustiť trochu torturingu. čo už so mnou. tak enjoy

5. časť

Ako prechádzali lesom stále sa držali toho istého chodníka. Deanovi sa zdal byť nekonečný a bolo vidieť, že aj Samovi už pomaly dochádzajú sily. Nakoniec sa dostali k miestu kde stál malý drevený domček.
„Teda tento prípad už nemôže byť viac rozprávkový. Ľudia ktorý sa premieňajú na nejaké zvieratá a ešte za tým stojí nejaká bosorka čo býva v takejto perníkovej chalúpke.“ Zhodnotil situáciu Dean z jeho typickým úsmevom.
„Mne sa tom nezdá nič zábavné.“ Reagoval Sam na Deanov úsmev a potom prišli k domu.
Práve keď chceli otvoriť dvere začuli vrčanie prichádzajúce z lesa. Obaja siahli po zbraniach a hneď na to videli pumolaka, ktorý sa k nim nebezpečne približoval. Začali strieľať a niekoľko guliek ho určite zasiahlo ale vôbec mu to neublížilo a stále sa k nim približoval.
„Nerozumiem tomu, predtým to fungovalo.“ Prekvapil sa Sam a nevedel či majú strieľať ďalej alebo radšej bežať preč. Obaja stáli na prahu domu a šokovane sledovali ako sa pomolak čo sa približoval k nim postupne pred ich očami začal premieňať naspäť na človeka. O malú chvíľu pred nimi stál Brian.
„Brian, ja nerozumiem. Ako sa ti podarilo...“ prehovoril šokovane Sam. Brian už vyzeral inak ako včera v tom dome. V jeho tvári už vôbec nevideli strach ale práve naopak jeho pohľad desil ich. Pôsobil tak chladne a zároveň sa zlovestne usmieval.
„Tak ste nakoniec prežili noc. Nečakal som, že sa vám to podarí.“ Prehovoril k nim pobavene.
Sam a Dean na neho stále len bez slova pozerali. Chceli pred ním cúvnuť dozadu ale to sa nedalo lebo boli len malú kúsok od steny domu.
„Sam a Dean Winchesterovci. Nemyslel som si, že sa opäť stretneme a navyše tak skoro.“
„O čom hovoríš? ty nás poznáš?“ opýtal sa Dean
„Pravdaže vás poznám. Vy mňa asi nie, teda nie v tejto podobe.“ Pousmial sa Brian a na to sa jeho tvár pred ich očami zmenila. To kto pred nimi stál obom takmer vyrazilo dych.
„To nie je možné! zabil som ťa!“ vykríkol šokovane Dean.
„Áno to je presne to čo som chcel aby si si myslel.“ A povedal s úsmevom Tricster potom luskol prstami a Dean sa zviezol k zemi v bezvedomí.
„Čo si mu urobil ty prekliaty sukyn syn?!“ vykríkol Sam a chcel sa na neho vyhrnúť a Tricster uspal aj jeho.

Zobudili sa na to že im popoludňajšie slnko svietilo do tváre. Keď otvorili oči jeho lúče ich na chvíľu oslepili. Keď boli schopný poobzerať sa po okolí uvedomili si, že obaja sú priviazaný ku kmeňom stromov. Boli uprostred riedkeho lesa. Domček pri ktorom boli predtým nevideli nikde naokolo. Pravdepodobne boli od neho už poriadne ďaleko.
„Sammy, povedz mi pamätáš si na to isté ako ja?“ opýtal sa zmätene Dean aby sa uistil že to nebol len sen, aj keď vzhľadom na to, že bol priviazaný k stromu predpokladal, že nie.
„Spomínam si, že sme pred domom tej bosorky narazili na Trickstera ale potom už nič viac.“
„Ani ja. Nerozumiem tomu. Čo to má znamenať. To je za tým všetkým ten prekliaty Trickter?“
„Áno, to všetko je moja práca.“ Ozvalo sa im spoza chrbtov. Potom prišiel k nim a z úsmevom sa im pozrel do tvárí a prihovoril sa im.
„Tak ste sa konečne zobudili. Už som si myslel, že vás budem musieť zobudiť, aby sa zábava mohla začať.“
,,Čo si to s nami urobil? Ako sme sa sem dostali? A kde to vlastne sme?“ opýtal sa Sam.
„Asi v polceste medzi miestom kde sme sa stretli a miestom kde ste odstavili vaše auto.“ Odpovedal pokojne Trickster a potom pokračoval tónom ktorý oboch bratov neuveriteľne provokoval.
„Asi chcete vedieť čo mám spoločné s tým vaším prípadom. No v podstate všetko. Keď som sa dozvedel, že ste prišli do Cimaronu a že sa chystáte aj sem vedel som, že bude zábava. Vzal som na seba podobu Briana a porozprával som vám všetky tie nezmysly a vy ste my uverili. Ešte ste si tie príšery aj pomenovali, že vraj pumolaci. Tak som vám tam nejakých podstrčil.
„A keď sme sa začali pýtať na tú bosorku vymyslel si si aj tú.“ Doplnil ho Dean s predstieraným úsmevom a pri tom sa snažil uvoľniť si ruky, ktoré mal pevne zviazané povrazom vzadu pri kmeni stromu, ale na to už vôbec nemal silu.
„Áno, presne tak.“ Potvrdil mu Trickster.
„A to si len tak obyvateľov premenil na tých pumolakov alebo ich zabil, prečo boli to nevinný ľudia. Nič tu neurobili.“
„Ty si taký hlúpy Dean! Stále ti to nedošlo? Ľudia z tejto dediny ušli už pred niekoľkými dňami potom ako pár ľudí napadla puma. Nemusel som ich na nič premieňať. Nikto by predsa nechcel žiť niekde kde ich môže nejaké zviera každú chvíľu napadnúť.“
„A tá puma? Bola skutočná ale aj to bola tvoja práca?“ zapojil sa ho ich rozhovoru Sam.
„Tá puma bola moja. Chcel som sa trochu pobaviť. Tak som sa rozhodol vystrašiť niekoľkých sedliakov čo žijú ďaleko od civilizácie. Práve som sa chystal odísť, lebo keď už bola osada prázdna myslel som, že zábava sa už skončila. No potom som uvidel vás. V tom bistre v Cimarone. Počul som na čo ste sa pýtali majiteľa a hneď som si uvedomil, že sa ešte môžem trochu pobaviť a bola to naozaj veľká zábava.“
„Takže takto sa ti zabávaš? Najprv ten tancujúci mimozemšťan a teraz toto? Si chorý bastard, vieš to?“ opýtal sa z úsmevom Dean. Trickterovi došla trpezlivosť a kopol Deana s celej sily do brucha. „Nabudúce si daj pozor na reči.“ Vykríkol na neho a potom ho kopol ešte raz. Dean sa nezdržal a musel vykríknuť a ak by nebol tak pevne priviazaný k stromu bol sa v bolestiach zrútil na zem.
Sam sa snažil uvoľniť si ruky ale bez úspechu. Tak veľmi chcel zasiahnuť. Do očí sa mu tlačili slzy keď videl ako Dean trpí keď už aj predtým na tom nebol najlepšie. Bol by radšej keby sa s ním mohol vymeniť.
„Nechaj ho! Už je aj tak dosť zranený!“ vykríkol na plné hrdlo. Trickster sa usmial a odišiel od Deana k Samovi. Položil mu ruku na plece. Na to sa Sam mykol, jeho dotyk mu bol nepríjemný. Trickter sa pozrel ho jeho očí plných nenávisti a zároveň aj strachu a prihovoril sa mu: „Ale čo to vidím? Malý Sammy sa zastáva svojho veľkého brata? Nemalo by to byť naopak?“
„Včera ho napadol jeden s tých tvojich pumolakov to ti nestačí? Musíš mu ubližovať ešte viac? Nezabavil si sa už dosť?“
„Vlastne áno. Včera som sa na vás dvoch zabavil tak ako ešte nikdy v živote. A vieš čo? už vás nechám odísť.“ Oznámil mu pokojne Trickster.
„To ako len tak? Tak načo si nás sem priviedol len aby si nám povedal, že za všetkým si ty?“ opýtal sa prekvapene Sam. Tušil, že má ešte niečo za lubom.
„No dáme si ešte posledné kolo. Len ma musíte pozorne počúvať lebo to poviem iba raz.“ Trickter sa pozrel smerom k Deanovi, ktorý sa stále snažil prekonať bolesť.
„Hej Dean počujem ma?“ opýtal sa ho.
„Áno počujem ty sukyn syn.“ Povedal nahnevane Dean cez zaťaté zuby.
„Výborne. Tak počúvajte. Teraz odídem a nechám vás tu. Ako som povedal vaše auto nie je odtiaľto až tak ďaleko tak keď sa k nemu dostanete môžete odtiaľto odísť. A ešte niečo aby ste to nemali také ľahké nechám vám tu nejakých tých pumolakov. Keď nastúpite do auta a odídete z osady neostane tu po nich ani stopy. A možno sa sem ešte niekedy aj vrátia ľudia. To už nebude vaša ani moja vec.“
„A ako sa máme odtiaľto dostať keď sme priviazaný k stromu?“
„Tak to je váš problém Sam. Ak sa vyslobodíte z povrazov tak tu vám nechám zbrane čo ste mali pri sebe aby ste mali férovú šancu.“ Povedal Trickter potom položil ich zbrane niekoľko metrov od nich a pobral sa na odchod.
„Raz ťa nájdem a potom ťa už naozaj zabijem.“ Kričal za ním Dean ale Trickster sa už neotočil a vôbec na jeho vyhrážku nereagoval.

Mazec! Konečným odhalením si mě opravdu hodně, hooodně překvapila, čekala jsem cokoliv ale Trickstera rozhodně ne! Opravdu super, líbí se mi, jak to si to pěkně vysvětlila! Těším se na další část, jsem zvědavá, jak se bráškové dostanou z další šlamastiky!

Trickster?! To by ma teda nebolo napadlo. Viem, ze bracekovcom nie je velmi do smiechu, ale ked si tam predstavím toho Richarda Speighta...no,jednoducho, mala som ho celkom rada. No mohol by si raz niekto urobiť dobrý den aj z neho
Ale dobre si to vymyslela Som zvedava ako to bude bezat dalej

som rada že sa nápad s Tricksterom páči mala som pochybnosti ako to príjmete lebo pôvodne to malo vyzerat inak. ale nedávno som pozerala asi 10x 2x15 a tam bol Trickster úplne super tak ma napadlo dať ho sem.

Juuu Trickster Tak toho som mala rada aj ja Za všetkým je on. To by mi nenapadlo. Skvelý nápad A torturing!Dean jaj no krása Som zvedavá ako uteču teším sa na pokračovanie

tak sa mi konečne podarilo dopísať túto poviedku. už som myslela že sa na to vykašlem ale nakoniec som to zvládla . tak dúfam že som to skončila dobre a na nič nezabudla.
a ak to niekoho bude zauijímať v najbližšej dobe chcem napísať ešte jednu takúto krátku poviedku.

6. časť

„Máš nejaký nápad ako sa odtiaľto dostaneme?“ opýtal sa Dean po chvíli.
„Vlastne áno. Mám.“ Odpovedal mu Sam a roztrhol povraz, ktorý sa mu podarilo zodrať tým, že ním niekoľko minút trel o kmeň stromu aj keď si pri tom do krvi odrel zápästia. Potom si odviazal nohy, a vstal. Trochu sa mu zakrútila hlava a nohy aj ruky mal stŕpnuté. Pozrel sa na hodinky a uvedomil si že tam boli zviazaný aspoň dve hodiny. Pomaly prešiel k Deanovi, odviazal ho a pomohol mu vstať. Vtedy si uvedomili, že Trickster im tam naozaj nechal nejakých pumolakov. Načiahol sa po zbraniach a jednu hodil Deanovi. Hneď na to z lesa vybehol pumolak a zrazu stál len meter od neho. Sam pohotovo vystrelil a v tej chvíľu ako ho zasiahol a padol na zem rozplynul sa.
„Poďme kým sa tu neobjavia ďalší.“ Vykríkol na Deana.
„Ale kam? Veď asi nevieme ktorým smerom sa dostaneme naspäť do osady.“
„Dean, ver mi trochu. Pozri tam je chodník, ktorým sme sem prišli a keď ním pôjdeme stále na východ dostaneme sa do osady a potom aj k autu.“
„Ešte, že ťa tu mám, ja sa na takýchto miestach vôbec neviem orientovať.“ Povedal Dean so slabým úsmevom a potom sa vybrali na cestu. Pár minút išli úplne bez slova. Objavili sa tam ešte asi dvaja pumolaci a zneškodnili ich celkom ľahko. Dean si pomyslel, že majú šťastie aspoň v tom, že ich ten prekliaty Trickster neurobil nezraniteľnými. To by proti nim nemali nejakú šancu. Cítil sa však stále horšie a nohy ho už prestavali poslúchať.
„Ja už nemôžem Sammy, už nevládzem.“ Priznal na nakoniec keď mal pocit, že každú chvíľu odpadne.
„To mi hovoríš teraz? teraz si nemôžeme dať prestávku.“ Odvrkol mu Sam a hneď na to zastrelil ďalšieho pumolaka čo sa tam objavil.
„Ja viem, ale je mi naozaj, naozaj veľmi zle.“
Sam si uvedomil, že ak mu také niečo hovorí tak to nebude len tak. Dean nemal vo zvyku sťažovať sa. Vždy sa pred ním hral na tvrdého chlapa. Pozrel sa na neho. Bol bledý, spotený a tričko mal premočené krvou viac ako predtým.
„Bože Dean mal si mi to povedať skôr!“ Vykríkol Sam keď si uvedomil vážnosť situácie.
„Aj tak by to nič nezmenilo.“
„Musíš ešte chvíľu vydržať už to nie je ďaleko. Nemôžem si dovoliť niesť ťa chrbte. Poď opri sa o mňa.“ navrhol mu a chytil ho rukou okolo pása. Keď sa opieral o Sama išlo sa mu o trošku ľahšie ale aj tak nevedel ako dlho to ešte vydrží, keď sa mu začalo zahmlievať pred očami. Nakoniec sa však šťastlivo dostali k Impale v ceste im však stále stál ten spadnutý strom. Sam vedel, že Dean mu nebude môcť pomôcť odložiť ho s cesty keď sa ledva držal na nohách, tak mu pomohol sadnúť si do auta a išiel skúsiť odtiahnuť strom sám. Nebol až taký veľký ale za to bol ťažký a Sam musel vynaložil veľkú námahu aby ho s cesty odsunul. Potom rýchlo sadol za volant a vyrazil na plný plyn vpred.
„Je ti už aspoň trochu lepšie?“ opýtal sa Deana.
„Ani nie. Takáto rýchla jazda mi teraz veľmi nepomáha.“
„Prepáč. Ale snažím sa nám odtiaľto čo najrýchlejšie dostať. Trickster povedal že keď odídeme z osady tak pumolaci zmiznú a ak si si nevšimol jeden beží za nami.“ Vysvetlil Sam a ukázal na spätné zrkadlo. Dean pochopil a viac sa nesťažoval. Pri tej rýchlosti boli preč z osady už o minútu a keď Sam videl, že ich už naozaj nič neprenasleduje spomalil.
„Kam vlastne ideme.“ Opýtal sa o chvíľu Dean
„Do Cimaronu.“
„Prečo tam? Mali by sme sa vypadnúť odtiaľto čo najďalej.“
„V Cimarone nám nič nehrozí a ten prekliaty Tricster je už určite riadne ďaleko. Pri dlhšej ceste by sa ti mohlo priťažiť. Ubytujeme sa v moteli najeme sa poriadne vyspíme, ošetrím ti rany a zajtra ak sa budeš cítiť lepšie, odídeme.“ Vysvetlil svoj plán Sam a Deanovi neostávalo nič iné len súhlasiť.
„Jedno nechápem... Bobby ti predsa povedal že tí pumolaci naozaj existujú. A povedal ti aj o tej čarodejnici ako by sa to mohlo naozaj stať.“ Uvažoval nahlas Sam. Potom ako sa pomaly spamätal zo šoku z odhalenia, že za všetkým je Trickster sa mu v mysli začali objavovať otázky na ktorého od neho nedostali odpoveď.
„Možno áno ale určite nie tu. Trickster si predsa ten svoj šialený scenár vymyslel podľa toho čo sme mu povedali my.“ Odpovedal mu Dean. pri pomyslení na neho v ňom stúpala zlosť a nenávistne povedal. „Jedno ti môžem odprisahať Sammy. Raz toho prekliateho hajzla nájdem a zabijem ho. Na mne sa nebude nikto len tak beztrestne zabávať!“

Keď po niekoľkých minútach dorazili do mesta. Sam zrazu zastavil
„čo sa deje? Ešte nie sme pri motely.“ Prekvapil sa Dean.
„Idem ešte kúpiť jedlo. Nemyslím, že by sme niečo dostali v tom zapadnutom motely kde sme prespali minule.“ Odpovedal mu Sam a vystúpil z auta.
„A ponáhľaj sa.“ Zakričal za ním Dean a natiahol sa na sedadle aby svojmu ubolenému telu doprial aspoň trochu pohodlia. Keď sa Sam vrátil okamžite vyrazili na cestu do motela.
Zatiaľ čo sa prihlasovali majiteľ si všimol, že Dean sa ledva drží na nohách a opýtal sa ho:
„Ste v poriadku?“
,,áno, je v najlepšom poriadku. Akurát si vypil trochu viac ako je slušné. Len sa s toho musí vyspať.“ Odpovedal za neho Sam potom ho podoprel a odišli do izby na chodbe Dean do Sama štuchol a vyčítavo sa ho opýtal „Čo to má znamenať? Prečo tu zo mňa robíš ožrana?“
„A čo som mu mal povedať? Pravdu?“ podpichol do Sam otvoril dvere na izbe a usadiť Deana na jednu z dvoch postelí.
Dean tam chvíľu len ticho sedel potom vybral z tašky nejaké čisté oblečenie a prešiel ku kúpeľni.
„Čo.. kam ideš?“ prekvapil sa Sam.
„Kam asi? Osprchovať sa. Už takto nevydržím ani sekundu.“ Odpovedal znechutene Dean a ukázať na svoje roztrhané tričko a nohavice. Ktoré boli celé od krvi a blata. Trochu zaschnutého blata mal aj na tvári a vlasoch a predpokladal že na neho asi nie je najlepší pohľad. Sam prikývol aj keď si nebol istý že v sprche neodpadne nechal ho.
O niekoľko minúť Dean vyšiel s kúpeľne. Oblečené mal iba nohavice tak Sam na jeho nahej hrudi jasne videl niekoľko škrabancov a modrín. Bez slova si sadol na posteľ a nechal Sama aby ho ošetril. Keď bol hotoví Dean zval tričko čo mal pripravené na posteli a obliekol si ho. Potom si vzal tašku ktorú Sam priniesol z obchodu a začal sa v nej prehrabávať.
Sam sa na neho usmial, požiadal ho.
„Nechaj niečo aj mne.“ A šiel sa tiež osprchovať.

Na druhý deň sa zobudili až pred poludním ale vôbec im to neprekážalo. Po tom čo za posledné dva dni prežili si potrebovali poriadne odpočinúť. Keď sa naraňajkovali, zbalili si veci a vyrazili na cestu zatiaľ nevedeli ani kam. Na cestu za ďalším prípadom.

The end

jej to bol krásny koniec Torturing až dokonca Strašne sa mi páčilo ako sa Dean začal hrabať v taške Dokonale som si ho vedela predstaviť Super poviedka a už sa neviem dočkať dalšej

Wau, je to super!! Dean je nejlepší postava, je vtipný a sexy, vražedná kombinace Bobek, zase to jednou schytal.. :cry: No každopádně mám v plánu napsat první povídku

Calla: dakujem. no u mňa už torturing musí byť a zároveň aj happyend.
Tauria súhlasím s tým čo si o Deanovi napísala. Dean je naj
som rada že sa ti moja poviedka páči a teším sa na tvoju. určite bude tiež skvelá. a ešte ťa tu pekne vítam

Krásně si to ukončila moc pěkná povídka. Konec se mi moc líbila, hlavně jak jim to všechno začalo hledně trickstera v autě docházet a taky si mi líbilo, jak Sam udělal z bratra ožralu Těším se na tvoji další tvorbu!

Tak jsem to přečetla celé najednou.
Milá povídka... nejdřív mi to taky připomínalo nějaký film... no, ten Trickster mě vážně překvapil. Toho bych nečekala.
Jsem ráda, že jsi si neodpustila trochu toho torturing!dean... jej, to je moje.
Dobrá práce.

Trickster?? WOW!skvely napad, tak mne by toto urcite nikdy nenapadlo
som ale fakt rada, ze im nejak zvlast neublizil a v podstate ich "pustil"- Inak, Sam mal dost dobre pochybnosti, tie veci by zaujimali aj mna a ty si nam tu dala Torturing!Deana krasne spracovane, vyzivala som sa v tom. a ked som si predstavila, ako Sam sam odtahuje strom... a nakoniec bol happy end, takze som nesmierne spokojna. Dalsia skvela poviedka wiktoriano. Velmi chvalim, skvela praca