Pomsta

Tak som tu opäť s ďalšou poviedkou, ktorú by som chcela venovať dion, pretože som jej sľúbila, že do zimného meetu ešte čosi napíšem.
V poviedke bude Dean trpieť a Sammy si užije príjemný večer so ženou (dúfam, že nevadí). Ale o čom to vlastne celé je neprezradím.
Prajem príjemné čítanie. Snáď to na vás nebude pôsobiť chaoticky




V aute hrala z rádia pieseň TNT od AC/DC. Dean si bubnoval prstami po volante, Sam sledoval pomaly ubiehajúcu cestu. Jazerá striedali močiare, zelené lúky sa opäť menili na striebristé jazerá. Obaja bratia pozorovali krajinu, ktorá sa tak veľmi líšila od suchých stepí, na ktoré boli obaja zvyknutí. Minnesota, krajina tisícich jazier, im odhaľovala svoje prírodné krásy.
„Tak, čo všetko vlastne vieme?“ spýtal sa Dean spolujazdca. Sam odvrátil pohľad od okna, vzal do rúk noviny, ktoré mu ležali na kolenách a po druhýkrát prečítal bratovi článok na prvej strane. „Stane sa to opäť? Táto otázka trápi obyvateľov mestečka Alexandria v štáte Minnesota. Na ceste 29, smerujúcej z mesta Alexandria k neďalekému jazeru Winnona sa pred dvomi mesiacmi našiel nabúraný opustený automobil. Po prehľadaní okolia bolo nájdené aj telo mladého, približne tridsaťročného muža. Muž sa pravdepodobne snažil zohnať pomoc, ale nakoniec svojím zranenia podľahol. Smutný zostáva aj fakt, že na tejto opustenej ceste prišli podobným spôsobom o život už deviati muži. Záhadou zostáva, prečo sa všetky nehody stali v párnom mesiaci. Zastaranú skratku napájajúcu sa na cestu 53, začínajú pomaly domáci obyvatelia nazývať „Cesta smrti“. Čoskoro sa začne október , čiže desiaty mesiac a všetci sa pýtame – stane sa to opäť?“ Sam dočítal a pozrel na Deana. Ten podvihol obočie a úprimne sa spýtal: „Si si istý, že je to náš prípad?“ Sam nechápal prečo mu Dean neverí, a preto začal obhajovať svoje podozrenie. „Dean, na tej ceste zmizlo už deväť ľudí. Len mužov. To nemôže byť náhoda. Začalo sa to potom ako sme otvorili pekelnú bránu. Približne každé dva mesiace jedna obeť.“ „Približne?“ „No áno, približne. Zistil som, že každý z mŕtvych bol nájdený v inom mesiaci, ale nie je to presný počet dní. Prvá obeť bola nájdená 13. júna a druhá až 24. augusta.“ „Takže to niekto vraždí proste kedykoľvek raz za dva mesiace? Prečo by to robil?“ Dean chcel Sama stále presvedčiť, že tento prípad nie je pre nich. „Ja neviem. Možno si len potrebuje spraviť čiarku v splnených úlohách,“ nahnevane odvetil Sam. „Okey, fajn Sammy, aj tak sme už na ceste, tak sa upokoj.“ Sam sa pozrel starostlivým pohľadom na brata. „Čo je?“ Veď vravím, že to ideme preveriť a ak si si nevšimol, už asi pol hodinu sme v Minnesote,“ zaškeril sa. „Dean, sľúb mi, že budeš opatrný a nebudeš zbytočne riskovať.“
Dean sa pozrel Samovi do očí a mal pocit, že mu čosi uniklo. „Sam?“ vyzval brata, aby mu vysvetlil, prečo sa tak bojí. „Dnes je prvého októbra. Prešli dva mesiace. Ja mám z toho všetkého akýsi zlý pocit.“ Dean pochopil. Nešlo o strach z prípadu. Vedel, že odkedy sa vrátil z pekla, Sam sa zaprisahal, že ho už nikdy nestratí. Že ich už nič nerozdelí. Všimol si aj to, že Sam sa zmenil. Trošku ho strašilo ako moc sa na neho začal podobať. Už sa Deanovi nezdôveroval so všetkými myšlienkami, ktoré mu vírili hlavou. Čosi mu tajil a on nevedel čo to je. „Všetko dobre dopadne,“ Dean žmurkol na brata, povzbudil ho úsmevom a ďalej sa venoval šoférovaniu. Po niekoľkých minútach sa na okraji cesty objavila značka s nápisom „Vitajte v meste Alexandria, štát Minnesota“.

Dean zaparkoval svoju krásku na parkovisku motela „By the Way“, hneď vedľa červeného kabrioletu Ford Mustang. Vypol motor a pri vystupovaní si krásne auto so záujmom prezrel. Sam však hľadel iným smerom. K Mustangu sa blížila mladá žena. Nemohla mať ani dvadsaťpäť rokov, bola sama a milo sa usmievala. Keď podišla k svojmu autu, Dean zdvihol pohľad a obdaroval ju zvodným úsmevom. Žena ladne pohodila dlhými hnedými vlasmi. Svoj úsmev však nevenovala Deanovi, ale mladšiemu z bratov. Ford Mustang ´68?“ spýtal sa Dean, aby si získal jej pozornosť. „´66“ odvetila žena milo a pohľad uprela na Impalu. „Wau, Chevrolet Impala ´67, ak sa nemýlim. Nádherné auto,“ pohľadom preletela po Impale. Dean okúzlený ženou, ktorá sa vyzná v autách, len mlčky prikývol. „No čo chlapci, čo vás sem privádza?“ vyzvedala. „Máme tu nejaké pracovné povinnosti,“ odpovedal Sam a keď si uvedomil, že ich pohľady sa spojili a on jej pozerá do orieškovo hnedých očí, pousmial sa a dodal, „a čo ty?“ „Práve trošku meškám na pracovné stretnutie,“ žena otvorila dvere na Mustangu a so šibalským úsmevom nasadla do auta a odišla. Obaja ešte chvíľu sledovali ako sa na mieste, kde zmizlo červené auto, rozplýval oblak prachu, potom sa šli ubytovať.
„Nejaké pracovné povinnosti? A čo ty? No toto, môj malý braček nebodaj za ten čas, čo som bol v pekle vyrástol.“ „Prestaň Dean. Bol som len zdvorilý,“ obraňoval sa Sam. „Ale no tak Sammy. Veď je to kočka a páčil si sa jej. A mimochodom možno nie som taký bystrý ako ty, ale všimol som si, že aj ona sa páči tebe. Tak v čom je problém. Keď sa vráti, pozvi ju na drink.“ „Dean!“ prerušil bratove rozprávanie. „Prišli sme sem pracovať, nie sa baviť.“ Počas ich spoločného pošťuchovania a vybaľovania vecí sa vonku zotmelo. „Dnes už asi nič nezistíme,“ prehovoril Sam, keď sa pozrel von oknom do tmy.
„To nemyslíš vážne. Môžeme predsa zájsť do toho neďalekého baru, o ktorom nás informoval recepčný. Skvelá príležitosť na získavanie informácií,“ a ťahal Sama von z izby k autu. „Dean, ja nemám náladu.“ „Ale no tak Sammy, to si vážne taký suchar? Keď si sa rozprával s tou kráskou s Mustangom, začínal som si myslieť, že si konečne dospel. A kto vie? Možno tam bude aj ona, takže vyrážame.“
Sam vedel, že Dean má pravdu, bál sa však, že tam vonku na nich čosi striehne. Stále mal pocit, akoby ich niečo sledovalo. „Dobre Dean, ale čisto pracovne.“ „Jasné Sammy, ako za starých čias,“ zaškeril sa Dean a šliapol na plynový pedál.

V bare si Sam sadol do tmavého, relatívne nerušeného kúta miestnosti. Dean šiel k baru. Po chvíli priniesol na stôl dve dvojité whiskey a na žiadosť Sama aj pohár sódy. „Dean, vravel som ti, že ja dnes nepijem. Niekto musí aj šoférovať.“ „Okey, aj keď si myslím, že jeden pohárik by ťa nezabil, tak tá whiskey aj tak nie je pre teba, ale pre mňa,“ Dean zobral jeden pohár whiskey a kopol ho do seba. „Pri bare som stretol dve krásky. Jednu ti prenechám ak chceš,“ šibalsky sa pozrel na Sama. „Nie Dean, ďakujem. Skús radšej zistiť niečo užitočné.“ „Fajn pán nudný,“ zobral zo stola druhú whiskey a odkráčal k baru. Sam si vytiahol na stôl poznámky k prípadu a ešte naposledy sa pozrel smerom k Deanovi. Keď uvidel ako jeho brat flirtuje súčasne s dvomi dievčatami, zasmial sa a pomyslel si: „Niekoho z nás to peklo zmenilo, ale ty braček, si to určite neni.“
„Ahoj, čo tu sedíš tak sám?“ Sama zo zamyslenia vytrhol príjemný ženský hlas. Pozrel sa na osobu, ktorá ho oslovila. Pri jeho stole stála hnedovlasá žena s orieškovými očami, ktorá predtým zmizla aj so svojím Mustangom v oblaku prachu. „Ahoj,“ usmial sa. „Nešla si na pracovné stretnutie?“ „No, vlastne na ňom som. Volám sa Elizabeth Hudsonová a pracujem ako novinárka pre Minneapolis times. Môj šéf ma sem poslal, aby som v prípade ďalšej záhadnej smrti, získala tie najčerstvejšie informácie.“
„Sam Winchester,“ predstavil sa jej. „Posaď sa,“ dodal s úsmevom. „A čo tvoje pracovné príležitosti?“ vyzvedala. „Ja a môj brat sme súkromný detektívi a priateľka poslednej obete nás požiadala, či by sme to, čo sa stalo jej snúbencovi nemohli prešetriť.“ „Prečo až po dvoch mesiacoch?“ „Vravela, že bola najskôr v šoku a potom to chcela nechať tak, ale niečo jej vraj nedokáže dovoliť, len tak zabudnúť. Ale pretože si novinárka, viac ti radšej neprezradím,“ využil Deanov šibalský úsmev. Pri nej sa cítil uvoľnene. Aj keď jej musel klamať v tom, kto skutočne je, cítil sa dobre. Cítil, že aj ona mu čosi tají. Niekoľko hodín sa spolu rozprávali a smiali. Potom vstala, ospravedlnila sa, odišla preč a nechala Sama opäť samého.


Medzitým

Dean sa vrátil k baru a začal flirtovať s dvomi dievčatami: „Tak ako krásky? Smiem sa spýtať na vaše ctené mená a čo dobré vám môžem kúpiť na pitie?“ „Ja som Katie a toto je Jenny,“ predstavila obe blondína stojaca po ľavej strane Deana. „Dean Winchester, moje meno jest a čo by ste si radi vypili dámy?“ „Trikrát dvojitú whiskey,“ objednala červenovláska a Dean s úsmevom za objednávku zaplatil. Dlho sa spolu smiali a rozprávali, keď zrazu Dean pocítil ruku na svojom ramene. Lovec sa otočil a skôr ako sa stihol čiernovlásky, ktorá ho vyrušila, čokoľvek spýtať, prehovorila: „Ahoj, nedáš si so mnou drink?“ „Veľmi rád,“ odpovedal. Dean ako počarovaný krásou ženy neváhal a opustil s ňou obe predchádzajúce spoločníčky. Prešli o kus ďalej a posadili sa k baru. Ešte ani nezačali popíjať a Katie a Jenny prišli o svojho hrdinu bojovať. „To si sa na nás vykašľal?“ šťuchla s úsmevom do Deanovho ramena Jenny. „Nie, kľudne sa k nám pridajte,“ odvetil a objednal štyrikrát whiskey. Ženy sa o jeho priazeň bili. Na sekundu sa pozrel Sammyho smerom, a keď uvidel ako sa jeho malý braček smeje s tajomnou dievčinou z motela, jeho nálada sa ešte viac zlepšila. Dean však nezabudol kvôli čomu prišli do mesta, a tak vyzvedal. Dievčatá sa skoro pobili, aby mu mohli rozprávať rôzne uletené príbehy týkajúce sa záhadných úmrtí. Tajomná kráska bola celý čas ticho. Vo chvíli, keď už všetky príbehy prerástli do nadprirodzených rozmerov a nabrali neuveriteľný smer, prehovorila vážnym a možno trochu aj urazeným hlasom. „Ja poznám príbeh o žene. Jej meno bolo Nina Fosterová, ktorú jej priateľ dva mesiace po zásnubách podviedol. Keď to zistila a spýtala sa ho, či je to pravda, priznal sa. Nebol z toho smutný a povedal, že to k životu patrí. Ona však nedokázala jeho slovám uveriť. Takého ho dovtedy nepoznala,“ žena spravila dramatickú pauzu a pokračovala ďalej s hlasom plným nenávisti. „Vraj ho zviedla a keď si myslel, že mu odpustila, nechal sa ňou pripútať. Namiesto slasti ho však mučila a nakoniec ho zabila. Telo našli v lese pri jazere. V mužovom objatí však ležalo aj mŕtve dievča. Nedokázala prekonať stratu a zabila aj seba. Zabila sa kvôli mužovi, ktorého milovala a prejavil sa ako hajzel. O ich osude a problémoch nikto nevedel, a preto mladý pár pochovali do spoločného hrobu, aby ich láska mohla pokračovať aj po smrti. Ale to je už veľmi dávno. Možno už aj sto rokov.“ „Ak o ich osude nikto nevedel, ako to, že poznáš ten príbeh?“ spýtal sa Dean. Na jeho prekvapenie žena neodpovedala, vstala, letmo ho pobozkala na líce a odišla. „Hej!“ skríkol do hlučného baru, ale žena sa nezastavila. „Nebuď smutný, máš tu nás,“ pohladkala ho po tvári Katie. Dean sa začal venovať dvom zvyšným ženám, ale v myšlienkach sa snažil nájsť odpoveď na svoju otázku.
Tajomná kráska sa však vo dverách obzrela a s nechuťou v hlase si sama pre seba povedala: „Si rovnaký ako ten parchant. Niekto ťa musí naučiť, že ženy nie sú len kus mäsa,“ a zmizla vonku v tme.

Sam po odchode Elizabeth ešte chvíľu sedel pri stole, potom pozrel na hodinky a šiel za Deanom. „Hej, Dean! Ja už chcem ísť spať.“ „Sammy? Ou, no,...“ začal Dean, ale keď pozrel do unavenej bratovej tváre prikývol. „Tak sa majte krásne dievčatá. Ešte vám zavolám,“ kričal pri odchode.

Cestou do motela šoféroval Sam a v aute bolo ticho. Prišli k motelu a zaparkovali Impalu na prázdne parkovisko. Sam vystúpil a zatiaľ čo Dean kráčal do izby, ešte sa s nádejou poobzeral, či náhodou kdesi v tme nenájde zaparkovaný červený kabriolet. Nič, len tma a prázdne parkovanie miesta. Vošiel do izby a Dean si domyslel na čo jeho braček myslí. Tá žena musela byť skutočne neobyčajná, keď Samovi tak strašne chýba už po hodine. „Takže ako sa volá kráska s červeným Mustangom?“ vyzvedal starší lovec. Sama to dotieravé bratove správanie pobavilo a pousmial sa. Sadol si na posteľ a Dean zostal stáť a čakal na odpoveď. „Elizabeth Hudsonová. Je to novinárka a je tu kvôli tým úmrtiam.“ „Vraždám,“ dodal zamyslený Dean. „Vraždám?“ zopakoval nechápavo Sam. „Tie dievčatá, s ktorými som si pripil, mi rozprávali rôzne kraviny, ale potom sa objavila čiernovlasá čiernooká žena. Pozvala ma na drink. Mala krásne dlhé nohy, tmavozelené tričko, džínsy a vysoké topánky. Neviem poriadne čo vravela, lebo Sammy, to bola vážne bohyňa, ale potom sa k nám pridali tie dve predošlé dievčatá.“ „Dobre Dean a kvôli čomu si mi povedal, že to bola vražda?“ prerušil ho Sam. „Jaj no už sa k tomu dostávam. Ako som povedal tie dve rozprávali rôzne nafúknuté príbehy, jednoducho všetky možné scenáre ako zabiť muža. Nebral som to vážne, ale potom sa pripojila k rozhovoru aj tá tajomná žena. Rozprávala akýsi nikdy nepoznaný, vraj sto rokov starý príbeh o dvoch snúbencoch. On ju podviedol dva mesiace po zásnubách, ona na to prišla, mučila ho, zabila a potom spáchala samovraždu. Telá našli neďaleko cesty 29 pri jazere Winnona.“ „Myslíš, že je to jej duch a mstí sa? Ale prečo až teraz? Kde bola tých sto rokov?“ Sam vyslovil otázky, na ktoré ani Dean nepoznal odpoveď. „Netuším, ale nemyslím si ani, že je to duch,“ Sam napäto čakal, čo mu jeho brat prezradí. „Vieš, premýšľal som nad tým a možno tých sto rokov nevraždila preto, lebo tu nebola. Vravel si, že prvé obete sa objavili približne mesiac po tom, čo bola otvorená pekelná brána.“ „Myslíš, že ...,“ Sam vetu nedopovedal. „Že za svoj čin skončila v pekle a mi sme ju vypustili,“ dokončil Dean. Ako Dean hovoril poslednú vetu, z parkoviska sa ozval zvuk parkujúceho auta. Všetko v miestnosti stíchlo. Dean odhrnul záves a uvidel ako pod lampou vedľa jeho čiernej krásky zastavil červený mustang. Pri pohľade z okna cítil ako mu Sam z postele nazerá cez rameno. „Dnes sa už asi aj tak nič viac nedozvieme, takže,“ Dean sa otočil k bratovi sediacemu na posteli oproti oknu tak rýchlo, že Sam ani nestihol skryť nadšenie z príchodu Elizabeth. „Sammy, ja viem, že si Jess miloval, a potom sa stalo to, čo sa stalo. Viem, že si miloval aj Madison, ale tiež viem ako si vyzeral, keď si bol zamilovaný. A teraz na teba pozerám a vidím ťa opäť takého ako vtedy. Tak sa tomu nebráň. Nie je to nič zlé. Sam, oni by chceli, aby si žil ďalej a znovu sa zamiloval, tak tu na mňa nehľaď a bež za ňou,“ Dean sa potmehúdsky zaškeril a Sam neváhal. Vstal a vybehol von. Žena akurát vystupovala, keď sa pred najbližšími dverami objavila vysoká postava muža. Neskrývala nadšenie. Chcela ho vidieť a ešte pred chvíľkou premýšľala, v ktorej izbe by ho asi našla. Nebolo to potrebné. On si našiel ju. „Ahoj,“ veselo ju pozdravil Sam a zoskočil z posledného schodíka. „Sam, ahoj,“ nadšene odvetila. Nastalo ticho. „Práve som na teba myslela,“ hanblivo sa priznala. „Skutočne?“ Sam chcel vedieť o čom asi tak premýšľala. „Rozprávali sme sa a myslím, že nám bolo príjemne, ale všetko to bolo len o práci a ja som potom zmizla,“ v duchu ho žiadala o pomoc. Nebola zvyknutá na takéto trápne doprosovanie a Sam sa v duchu zabával na jej snahe. „Tiež by som ťa rád spoznal Eli....“ „Liz,“ prerušila ho s nadšením. „Liz,“ opravil sa. Bol jeden z tých jasných teplých večerov babieho leta. Sadli si na lavičku a čakali, kto začne. Nič. Ticho. Prečo je rozhovor s neznámym človekom jednoduchší ak sa stretnutie nenazýva rande?
Liz sa pozerala na oblohu plnú hviezd. „Milujem tento pohľad,“ prelomila ticho. Sam sa pozrel na nebo: „Myslíš hviezdy?“ „Áno. Milujem pohľad na hviezdy. Poznám síce len zopár súhvezdí, ale aj tak je obloha plná tých malých svetielok najkrajšia vec na svete. Každé to svetielko uprostred temnoty, je ako malý plamienok nádeje v tomto obrovskom svete. Tam,“ ukázala prstom, „to je Veľká medvedica, alebo tiež súhvezdie známe ako Veľký voz. Ak si predĺžiš vzdialenosť zadných dvoch hviezd približne päťkrát, nájdeš Polárku. Hviezdu, ktorá patrí do súhvezdia Malého voza. Tam,“ opäť ukázala prstom na oblohu, „je súhvezdie Kasiopeja a tamto je Orión.“ Viac ich nepoznám, ale aj tak je to krásne,“ pozrela sa na muža vedľa seba a on pozoroval ju. Zasmial sa. Ľavou rukou ju objal a začal rozprávať. „Medzi Veľkým a Malým vozom sa tiahne súhvezdie Drak,“ pritúlila sa k nemu a ďalej s prekvapením pozorne počúvala. „Súhvezdia nie sú však len obrázky vykreslené na oblohe. Ku každému sa viaže aj určitý príbeh. Napríklad Orión podľa starého gréckeho mýtu vynikal aj nad najkrajšími obrami. Bol považovaný za veľkého pútnika a dobrodinca ľudstva. Vraj dokázal kráčať po dne mora tak, že mu hlava vytŕčala nad vodu. Podľa mýtu to bol však aj lovec, ktorý sa vychvaľoval, že dokáže premôcť všetky zvieratá, a preto došlo medzi ním a škorpiónom ku krutému boju na život a na smrť. Bohovia vraj umiestnili Orióna a Škorpióna na protiľahlé miesta nebeskej klenby, takže sa nikdy nenachádzajú súčasne nad obzorom.“
Sam pohol prstom a ukázal na ďalší zhluk hviezd. V tom sa otvorili a vzápätí zabuchli dvere na motelovej izbe. Kráčal k nim Dean. „Sam skoro som zabudol. Volal mi Ash, že dnes je ten poker s Bobbym a Elen. Tak ja idem.“ Sam sa na brata pri začutí Ashovho mena pozrel ako na blázna, potom však pochopil kódovanú správu. Dean ich chcel nechať samých. „Jasné, bav sa a pozdravuj.“ Dean naštartoval Impalu a zmizol v tme.

Liz sa začala smiať. „Čo ti je?“ spýtal sa Sam. „To nemusel. Zabudol, že ak by sme mali niečo v pláne, mohli sme ísť ku mne?“ Sam pochopil, že Deana odhalila a tiež sa zasmial. „On je už raz taký, ale myslí to dobre.“ Liz sa opäť schúlila do lovcovho náručia a pozrela na oblohu. „Povedz mi ešte nejaký príbeh,“ prosila. Sam sa usmial, pritisol si ju k sebe a rozprával. „Vravela si, že poznáš Kasiopeju.“ „Áno,“ prikývla a ukázala na súhvezdie. „Podľa starej antickej báje bola Kasiopeja manželkou kráľa Cephea z Etiópie a matkou Andromédy. Keď sa kráľovná Kasiopeja vychvaľovala, že je najkrajšia žena, boh mora Neptún poslal za trest na pobrežie Etiópie obrovskú veľrybu. Veľryba mala celú krajinu spustošiť vyvolaním obrovských záplav. Orákulum dalo na otázku kráľa odpoveď: Krajina sa dá zachrániť iba tak, že obetujú princeznú Andromédu veľrybe, čím sa veľké zviera upokojí. Andromédu skutočne priviedli na morský breh, ale v poslednej chvíli ju zachránil hrdina Perzeus,“ Sam postupne popri rozprávaní ukazoval jednotlivé súhvezdia, „ktorý však musel ešte predtým získať hlavu príšery Medúzy (pri pohľade na tvár Medúzy totiž každý skamenel). Pomocou tejto „tajnej zbrane“ sa Perzeovi podarilo veľrybu premôcť. Perzeus dostal na dôkaz vďačnosti Andromédu za manželku.“
Elizabeth počúvala Sama pozorne a so záujmom. Postupne však hľadela menej na oblohu. Pomaly sa obrátila k mladému mužovi a počúvala ako jej rozpráva staré príbehy. Ich pohľady sa stretli a Sam koniec báje takmer zašepkal. Pohľad na mladú ženu v ňom vzbudzoval túžbu a jeho myšlienky sa upriamili len na ňu. Čítal jej v očiach rovnaké pocity a kým sa stihol k Liz nakloniť, pobozkala ho. Hviezdy už dvoch mladých ľudí nezaujímali. Sedeli na lavičke a venovali sa jeden druhému. Vášnivo sa bozkávali a ani jeden nemal v pláne prestať. Po niekoľkých minútach sa Liz od Sama odtrhla, ale stále držala jeho tvár vo svojich rukách. Pozrela lovcovi do zelených očí a keď v nich uvidela neutíchajúcu túžbu, pohľadom mu naznačila smer k dverám. Odpoveďou jej bol krásny dlhý bozk. Sam vstal, chytil Liz za ruku a jeden vedľa druhého vošli do izby.
Sam zatvoril dvere a ovládol ho pocit neistoty. Možno, že sa ľuďom v jeho okolí zdalo, že ho bratova strata zmenila. On však vedel, že to nie je pravda. Naučil sa len na povrchu pôsobiť nedobytne, aby tak skryl bolesť, ktorú cítil. Keď sa však pozrel Liz do očí, v hlave mu zaznel bratov hlas: „Sam, oni by chceli, aby si žil ďalej.“ Znovu ju vášnivo pobozkal. Ich dych sa zrýchlil a pomaly sa doslova prebozkávali k posteli. Jeden z druhého zhadzovali šaty a rozhadzovali ich po miestnosti. Potom ju pomaly zdvihol a nežne ju uložil do postele. Dotykmi skúmali svoje nahé telá, až kým sa nespojili v jedno. Ich dych sa zrýchľoval v rytme ich pohybov a obaja si užívali prítomnosť toho druhého, až do úplného konca. Potom si vyčerpaní ľahli vedľa seba a v objatí zaspali.


Medzitým

Dean si pustil Metallicu a vozil sa chvíľu po okolí. Bola krásna noc a on sa aj tak nemal kam ponáhľať. Jeho domovom bola na túto noc, jeho Impala. Tmavá noc ho zaviedla nechtiac aj na cestu 29. Dean šiel cestou popri jazere, keď sa uprostred cesty objavila žena. Strhol volant a auto zišlo z cesty. Akoby naschvál zastavilo prudkým nárazom v jedinom strome v okolí. Dean si v tej rýchlosti ani nestačil uvedomiť, čo sa deje. Pri prudkom náraze si udrel hlavu o volant a stratil sa vo svete plnom tmy.
Keď sa opäť prebral, bol v akomsi starom dome. Všetko bolo zapadnuté hrubou vrstvou prachu. Kľačal a ruky mal reťazou, spustenou zo stropu, pripútané. Takmer ich necítil. Hlava sa mu krútila a bolo mu nevoľno. Nevedel kde je, ani ako sa sem dostal. Predpokladal, že bolesť hlavy, ktorú cítil, spôsobil náraz o volant. Na viac si nespomínal.

Sam sa ráno prebudil a v náručí mu spala Elizabeth. Pomaly ju odsunul nabok. Vstal, vzal zo stolíka mobil a šiel von zavolať bratovi, aby spiacu ženu nezobudil. Namiesto tónu zvonenia sa však z druhej strany ozval hlas ženy oznamujúci nedostupného účastníka. Sama ovládol zlý pocit. „Dean, čo máš sakra s mobilom,“ povedal si, keď sa vracal zmätený späť do izby. Otvoril dvere do izby a zbadal, že žena na posteli už nespí. Elizabeth sedela na posteli a pozerala sa na vystrašeného muža vo dverách. „Deje sa niečo?“ starostlivo sa spýtala. „Môj brat. On nezdvíha svoj telefón. Teda vlastne, ten prekliaty telefón ani nezvoní. Mám taký pocit, že sa mu mohlo niečo stať. Musím ho ísť pohľadať.“ Sam sa vrhol ku stoličke s bundou a keď ju bral, Liz mu zadržala ruku. „Kam chceš ísť?“ „Neviem, ale ako ho poznám, tak mám takú predstavu, kam mohol ísť.“ Žena sa na neho pozrela pohľadom žiadajúcim vysvetlenie. „Cesta 29,“ odvetil napokon. Vykĺzol jej z ruky a smeroval von. „Hej Sam, auto by sa ti nehodilo?“ zahrkala kľúčmi v ruke, vzala si bundu a nasledovala mladého lovca. Napriek Samovým protestom si vybojovala miesto za volantom. Po niekoľkých minútach sa doviezli na opačnú stranu mesta, na začiatok cesty 29. V Samovi sa miešal pocit strachu s hnevom. Bál sa o Deana a zároveň sa na neho hneval pri myšlienke, že aj napriek varovaniu šiel sám touto cestou. Nevedel to síce stopercentne, ale poznal ho až príliš dobre. V tom sa pred nimi vedľa cesty objavila Impala. Sam zabudol na hnev a ovládla ho nádej, že Dean je v poriadku. Tento pocit však trval len kratučkú chvíľu, pokiaľ si neuvedomil, že Impala nie je na kraji cesty odstavená, ale jej predná kapota je pokrčená po náraze do stromu. Liz zastavila na kraji cesty a vystrašený Sam ihneď vybehol z auta a obrovskou rýchlosťou sa rútil k Deanovmu Chevroletu. „Dean!“ skríkol počas behu. Prekvapený zostal stáť, keď si všimol na volante zaschnutú krv a jeho telo sa zachvelo strachom. Prešli po ňom zimomriavky. „Deaaaaaaan,“ skríkol zúfalo. Vytiahol mobil a kým vyťukal Bobbyho číslo, zastavila ho ženská ruka. „Ou, Liz, ďakujem ti za odvoz. Toto je už môj problém.“ Žena hľadela do vystrašených lovcových očí. „Sam, ja ti chcem s tým hľadaním pomôcť. Už dlho sa zaujímam o prípady, čo sa stali na tejto ceste.“ Sam si pri jej slovách spomenul. Ona je predsa novinárka a jeho brat sa teraz má stať senzáciou na titulnej stránke. To predsa nemohol dovoliť. „Necháp ma zle Liz. Si veľmi milá a ja si tvoju ponuku vážim, ale si novinárka a ...“ „Fajn. Tak asi je načase povedať si úplnú pravdu.“ Sam stále držal v ruke mobil a s prekvapeným výrazom čakal na to, čo sa dozvie. „Ten mobil pokojne skovaj späť do vrecka. Bobby by dorazil najskôr zajtra, a to by už tvojmu bratovi asi nepomohlo.“ „Bobby?“ Počkaj, ale ako vieš, ...?“ „Som asi taká istá novinárka ako ste ty s Deanom súkromní detektívi, Sam,“ mladý lovec nechápal kam žena smeruje, ale neprerušil ju. „Som lovkyňa. Poznám Bobbyho už niekoľko rokov. Vlastne už asi šesť.
Mala som päť rokov a malého šesťmesačného bračeka. Rodičia ma poslali cez leto na prázdniny k babičke. V to leto sa mi zrútil život. V jednu noc zazvonil telefón a babička sa rozplakala. Neskôr som sa dozvedela, že keď sa večer otec vracal z práce, našiel náš dom v plameňoch,“ na chvíľu prestala rozprávať a plakala. Sam ju chytil za ruku, pritiahol si uplakanú ženu k sebe a so slzami v očiach ju pevne objal. Tento príbeh mu bol povedomý, a predsa sa končil inak. „Ani mamička, ani malý Charlie to vraj neprežili. Otec sa z toho zrútil a ja som zostala žiť s babičkou. Navštevoval ma, ale vždy keď ma uvidel, plakal, pretože som mu pripomínala mamu. Vedela som, že pri každom pohľade na mňa veľmi trpí, a to ma bolelo. Našla som si preto primitívny dôvod, aby som sa s ním pohádala a uprela som mu možnosť na udobrenie. Prestali sme sa navštevovať.
Pred šiestimi rokmi, keď som mala osemnásť, babička ochorela a tesne pred smrťou mi prezradila, čo sa skutočne v tú noc, kedy zomrela mama, stalo. Povedala mi o akomsi žltookom démonovi, čo mi zničil rodinu. Musela som jej prisahať, že ho nepôjdem hľadať, ale keď zomrela, celé mesiace som sa budila na zlé sny o mužovi so žltými očami. Za otcom som ísť nechcela, a tak som sa pustila do pátrania sama. Vtedy som však ešte nevedela do čoho sa púšťam. Asi o mesiac ma chytila skupina čudných ľudí. Vtedy som prvýkrát objavila temnú stranu tohto sveta. Boli to upíri. Mala som na mále, ale objavil sa akýsi muž a zachránil ma. Predstavil sa mi ako John Winchester. Bol na mňa veľmi milý. Po niekoľkých hodinách som mu porozprávala koho hľadám a on zas mne, čo sa stalo jeho rodine. Rozprával mi aj o svojich dvoch synoch a aj napriek jeho protestom a sľubu, že toho žltookého parchanta zabije, som si stála za svojím, že chcem loviť to temné svinstvo,“ pri posledných slovách sa odtiahla od Sama a zasmiala sa. „Váš otec ma zoznámil s Bobbym a ten ma naučil takmer všetko, čo viem. No a časom som šla svojou cestou a popri pátraní po žltookom démonovi som ničila všetko zlé. Viem, že ste ho dostali, a tak som šla po stopách ostatných démonských stvorení. To ma priviedlo až sem. Prečo som ťa vlastne okradla o pár minút hľadania brata svojím príbehom? Bobby je ďaleko, ale ja ti ponúkam svoju pomoc,“ Sam prikývol. „Tak dobre, ale kde začneme?“ „Tam, kde som prestala ja včera, keď som odišla z baru. Pracujem na tomto prípade už pár mesiacov a poslednú obeť sa mi zachrániť nepodarilo, ale teraz viem presne, čo spraviť. Deana zachránime. Vezmi si z auta, čo potrebuješ na démona a nasadni. Do večera bude voľný,“ žmurkla na zmäteného muža.

Dvere do miestnosti sa rozrazili tak hlasno, že bezvládny Dean až nadskočil. Zodvihol hlavu a pozrel na osobu pred sebou. „Ty?“ zasýpal. „Sám veľký Dean Winchester v mojom skromnom príbytku,“ pohrýzla si spodnú peru a začala sa s nožíkom v ruke približovať k lovcovi. „Mal som ťa zraziť.“ „Pššš. Šetri sily, budeš ich ešte potrebovať.“ Ženine oči premenili na démonsky čierne a pokračovala. „Všetci ste rovnaký, Dean. Balíte v bare krásne dievčatá a svoje slová, ktoré pritom používate, vôbec nemyslíte vážne.“ „My?“ opäť sa s námahou spýtal slabý muž. „Ty a všetci tí ostatní pred tebou. Všetkým vám ide iba o jedno. Stráviť noc s peknou ženou a ráno bez slova zmiznúť. Typy ako ty sa neviažu. Nedokážu milovať. Je im jedno, že minulú noc spali s inou. Problém nastane, keď sa rozhodnú zostať verní jedinej.“ „To si bola ty, tá Nina Fosterová. Preto ten príbeh poznáš. Všetci tí muži. To ty si ich zabila. Nie si o nič lepšia ako...“ Dean svoje konštatovanie nedopovedal. Žena sa zahnala a celou silou ho päsťou udrela do lícnej kosti. Deanovi sa zakolísal svet. Aj bez úderov mal čo robiť, aby sa udržal pri vedomí. Jeho bolesť hlavy sa ešte zväčšila. „Neskúšaj to dopovedať slniečko. Mlč a dovoľ, aby som sa aj ja pobavila s tebou. Presne tak, ako si sa ty zabával v tom bare.“ Dean tieto jej slová vnímal akoby prichádzali z diaľky. Keď sa opäť začal vracať k sebe, uvedomil si ako blízko démonka je. Roztrhla mu košeľu a pomaly mu rukou prešla po mužnej hrudi. Dean nechápal, o čo jej ide. „Daj tie odporné pekelné paprče zo mňa, ty mrcha,“ v tej chvíli sa jej dlhé nechty zaryli do Deanovej hrude a ako ťahala ruku smerom dole, jej prsty zanechávali na lovcovej hrudi krvácajúce čiary. Dean od bolesti stisol čeľusť a zatvoril oči, aby nekričal. Zrazu pocítil pery na tých svojich. Chcela ho pobozkať, no Dean ju namiesto toho pohrýzol. Odpoveďou na tento čin mu bol ďalší úder päsťou do tváre. „Čo je krásavec. Už sa ti nepáčim?“ „Svine nebozkávam. Bravčové mám rád len na tanieri,“ provokačným úsmevom jej naznačil, že na fyzické týranie si za tie roky už celkom zvykol. Démonka vzala nôž, porezala ho na tvári a začala sa smiať. „Čomu sa smeješ ty chudera. Viac toho nedokážeš?“ priletela ďalšia rana a Dean upadol do bezvedomia.
Prebudil sa pri spomienke na deň, kedy mu zomrela mama. Vyniesol Sammyho v rukách z horiaceho domu a čakal na rodičov. Vtom pribehol jeho otec a oboch bratov odniesol preč. Dean sa strhol a po líci sa mu skotúľala slza. Otvoril oči a uvidel ženu tesne pred sebou. Oči mala démonsky čierne a držala ho za hlavu. „Tak čo. Páčila sa ti spomienka?“ Dean sa jej snažil vytrhnúť, ale nevládal. Uvidel ženin víťazoslávny úsmev a znovu sa mu pred očami zjavili ďalšie spomienky. Prvá obeť, ktorú nedokázal zachrániť, zmiznutie otca, smrť Jessicy a Samove trápenie, bolestivý Sammyho výraz, keď mal prvé vízie, žltoočko v tele jeho otca. Všetko sa stratilo po spomienke na otcovu smrť. Dean počul svoj zúfalý krik akoby ten hlas ani nepatril jemu. Nevládal viac hrdo vzdorovať. Ak si prial niekedy zomrieť, tak to bolo určite teraz. Všetky tie nešťastné spomienky ho ničili. Počul vzďaľujúce sa kroky a zatvorenie dverí, ale pre istotu neotvoril oči. Vedel, že aspoň na chvíľu dosiahla, čo chcela. Prinútila ho kričať a on nevedel, kedy na to dostane chuť opäť.

Sam a Liz dorazili k starému, polorozpadnutému domu, ktorý bol z väčšej časti obrastený zeleným brečtanom. Už z diaľky bolo vidieť, že dom sa niekoľko desaťročí nepoužíva a je opustený. Stál tam sám uprostred ničoho a postupne podliehal zubu času.
Vystúpili a potichu sa prikradli k oknu domu. Samovi stuhlo telo strachom, keď uvidel cez špinavé okno svojho brata ako visí za ruky a sily ho opúšťajú. Pred Deanom stála zohnutá žena, ale Sam nevedel, čo robí. Videl len ako stojí pred jeho bratom a uprene mu hľadí do očí. Deanov výraz však vravel za všetko. Trpel. Keď Dean od zúfalstva a tiež bolesti vykríkol, Samovi čosi zovrelo srdce a už, už chcel vtrhnúť dnu. Zastavila ho však Lizina ruka. Ani sa nepohol, neotočil sa a nežiadal vysvetlenie. Sledoval čo sa deje vo vnútri.

Démonka sa škodoradostne rozosmiala a spokojne sa pozrela na trpiaceho muža. Potom sa vystrela a odišla do vedľajšej miestnosti. Dean bol slabý a z toľkých spomienok ho rozbolela hlava ešte viac. Hučalo mu v nej akoby stál pri trúbiacom vlaku. Nemal sily a keby nebol zavesený na reťaziach, zrútil by sa bezvládne na zem.

Liz zrazu kamsi odbehla a keď sa vrátila držala v ruke sprej. Sam medzitým stále sledoval bezmocného brata. „Hej Sam!“ pošepky oslovila lovca. Sam sa otočil jej smerom a nechápavo pozeral na sprej s farbou, ktorý zvierala v ruke. Odstúpil od okna nabok. „Čo chceš robiť s tou farbou?“ spýtal sa nechápavo. „Odišla pretože to, čo robí síce tvojho brata mučí, ale ju to tiež vyčerpáva. To znamená, že sa o chvíľu vráti a bude pokračovať tam, kde prestala.“ Sam stále prekvapene hľadel na ženu. „Všimol si si ako sa pri odchode medzi dverami ešte obzrela na svoju obeť? Urobila to preto, lebo sa chcela ešte potešiť pohľadom na svoje dielo. Myslí, si, že v tomto dome je v bezpečí, že ju tu nikto nenájde. Takže kým bude v miestnosti s Deanom, nasprejujem pred dvere diablovu pascu. Nebude to tušiť a keď bude vychádzať, tak sa chytí. Začnem s vymietaním a ty môžeš potom vliezť oknom dnu a oslobodiť brata.“ Sam na ženu pozeral so stále väčším prekvapením. To snáď ani nemohla myslieť vážne. Do takej primitívnej pasce sa predsa nemôže chytiť žiadny démon. V tom sa dvere do miestnosti otvorili a k Deanovi sa začala opäť približovať odhodlaná démonka. Sam si to všimol a neuvažoval. Vytrhol Liz z ruky sprej a behom sa stratil za rohom.

Démonka podvihla lovcovi hlavu a opäť upriamila pohľad do jeho očí. Deanov sklenený pohľad prezrádzal, že už dlho mučenie neznesie a ona vedela, že jej zábava sa čoskoro skončí. Tešilo ju to. Bola spokojná so svojím výkonom a tiež obdivovala lovca, že sa tak dlho snaží odolávať. Vynárala mu ďalšie spomienky. Tento krát sa však zamerala na Deanov pobyt v pekle. V ušiach mu znel zúfalý krik trpiacich, pred očami sa mu objavovali záblesky miesta na ktoré si nepamätal. Spomienky na bolesť, ktorú cítil mu napĺňali telo a pôsobili skutočne. Dean sa zmietal v kŕčoch, ale nekričal. Nechcel jej opäť dopriať pocit radosti. Démonka sa však nevzdala, vytrvalo pokračovala až kým Dean podľahol a s hlasným výkrikom sa zbavoval bolesti. V tej chvíli sa mu však vynorila spomienka ako ho čosi schmatlo a vytrhlo z utrpenia. Spomienky na návrat medzi živých, ukončila spomienka na rozhovor s Castielom. Z pekla ho vytiahol anjel na príkaz boha. Všetko sa rozplynulo po vete, že boh má pre neho prácu. Napriek bolesti, Dean pomaly nechápavo otvoril oči a hľadel na zmätenú démonku pred sebou. Vyzerala prekvapená. Tieto spomienky neboli jej práca. Nevedela ako sa k ním dostala a zistenie ju vystrašilo. Pomaly začala cúvať k dverám. V očiach sa jej namiesto zlosti a radosti zjavil strach.

Sam rýchlo kreslil pred dvere diablovu pascu. V spreji bola šedá farba. Podobný odtieň mala aj podlaha a preto Sama ovládol pocit, že by im to mohlo vyjsť. Keď už bol takmer hotový, ozval sa z vedľajšej miestnosti Deanov krik. Sam spozornel, ale nepodľahol pokušeniu otvoriť dvere a vtrhnúť dnu. Po chvíli nastalo ticho a Sam si uvedomil, že je načase zmiznúť. Ukryl sa za neďalekým kreslom a čakal čo sa bude diať.

Dvere sa otvorili a démonka otočená k mučenému mužovi s vystrašeným hlasom prehovorila: „Takže je to pravda? Skutočne ťa zachránil anjel.“ Nečakala odpoveď. Povedala len nahlas svoje myšlienky a cúvla. Chcela sa otočiť a odísť keď si uvedomila, že nemôže. Stála presne uprostred pasce. „Čo do pekla?“ prekvapene sa obzerala okolo seba. „Veru tak, do pekla pôjdeš,“ povedal Sam, keď vychádzal so svojho úkrytu. „Liz, mám ju,“ kríkol Sam do prázdna a svoju pozornosť začal venovať len pekelnej osobe. So spokojným úsmevom kráčal stále bližšie a recitoval slová exorcizmu: „Exorcizamus te, omnis immundus spiritus, omnis satanica potestas, omnis incursio infernalis advesarii, omnis legio, omnis congregatio et secta diabolica.“

Liz rozbila okno a vliezla do domu. Odpútala Deana a podoprela ho, aby sa postavil. Dean bol veľmi slabý a Liz ho takmer nevládala udržať. Lovec však počul z vedľajšej miestnosti bratov hlas recitujúci známy latinský text, a tak sa silou vôle pohol k dverám. Liz ho držala a nechápala o čo Deanovi ide. Dean nepoznal celý exorcizmus. Nikdy nebol schopný sa text naučiť, poznal ale posledné slová. Keď sa Sam dostal takmer na koniec latinského textu, prestal odriekavať. Chcel ešte tej pekelnej špine povedať pár viet, ktoré mu ležali na srdci, predtým než ju zmetie zo sveta. „Terogamus audi nos,“ ozvalo sa z druhej miestnosti a Sam prekvapene hľadel ako sa démonka vyparila a zanechala na zem padajúce telo ženy. „Dean!“ skríkol Sam, prekročil bezvládne telo ženy a priskočil k bratovi. Odbremenil tak mladú lovkyňu, ktorá mu za tento čin bola vďačná. Keď už boli na odchode, žena na zemi sa pohla. „Liz,“ prehovoril Sam a hlavou naznačil, aby sa obzrela. Keď Liz uvidela, že žena na zemi žije, podišla k nej a pomohla jej vstať. Oboch zranených usadili na zadné sedadlo Lizinho Mustangu a pevne rozhodnutíneustúpiť Deanovým protestom, odviedli zranených do najbližšej nemocnice.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa lekár na príjme. „Autonehoda,“ stručne vysvetlil Sam. Lekárovi sa pri pohľade na Deanove zranenia nechcelo veriť, že išlo o autonehodu, ale Dean už nevládal ani visieť na bratovi, a tak namiesto vypytovania, začal personál s ošetrovaním. Keď boli už obidve osoby bezpečne ubytované v nemocničnej starostlivosti a lekár Sama ubezpečil, že jeho brat bude v poriadku šiel Sam s Liz zabezpečiť ešte jednu vec. Priviezli sa k nabúranej Impale a pomocou Mustangu odtiahli rozbité auto do servisu. Potom Liz zaviezla Sama opäť do nemocnice za bratom. Pred nemocnicou však nevystúpila z auta. „Hej, ty nejdeš?“ spýtal sa Sam. „Nie Sam. Vieš, ja ...“ na chvíľku sa odmlčala a Sam a opäť usadil na sedadlo spolujazdca. „Mám prácu,“ dokončila napokon. „Prácu? Veď sme ju práve ukončili,“ nechápal. „Sam, si skvelý muž. Bolo mi s tebou úžasne a vtedy v noci. No proste nechcem odísť, ale ...“ Opäť stíchla. „Tak nechoď, keď nechceš. Zostaň,“ prehováral ju. „To nejde,“ odvetila s úsmevom. Jeho žiadosť, aby zostala, ju potešil. Potom pokračovala: „Som lovkyňa a ty lovec. Náš vzťah by nám bránil v práci. Stali by sme sa jeden pre druhého slabinou, ktorú by využil každý démon.“ Sam pochopil kam tým mieri. Je koniec. Pár pekných chvíľ a ona odíde. Nechcel ju nechať ísť, ale cítil, že má pravdu. Jediné čo ho tešilo bolo, že sa s ňou môže rozlúčiť. Povedať jej to obyčajné slovo „zbohom“. Nevyhováral jej to.
„Kam pôjdeš?“ spýtal sa so zvedavosti. „Za otcom. Skúsim mu všetko vysvetliť. Už je to pridlho, čo sme sa nerozprávali a pri pohľade na teba a brata som si uvedomila, že rodina je všetko.“ Sam ju chápal. Poznal aké to je pohádať sa a odísť. Vedel aj aké to je znovu sa s tou osobou po dlhej dobe stretnúť. „On to pochopí,“ prehovoril napokon Sam a naklonil sa k Liz. Zavrela oči a počkala kým ju pobozká. Obdaroval ju najkrajším a najdlhším posledným bozkom aký v živote dostala. „Dúfam, že sa naše cesty ešte skrížia,“ zašepkala. „Dúfam, že áno,“ odpovedal a vystúpil. Žena naštartovala a odišla. Sam chvíľku stál na parkovisku a potom sa rozhodol navštíviť Deana.

„Je mi to ľúto. Nechcela som ti ublížiť, ale nemohla som ju zastaviť.“ „To nie je tvoja vina. Ty za to nemôžeš. Vôbec si s tým nerob starosti. Budem v poriadku,“ tieto slová počul Sam z bratovej izby, keď vchádzal. Medzi dverami sa stretol s odchádzajúcou ženou. Tá sa so strachom okolo neho prešmykla a zmizla za rohom chodby.

„Tak čo braček?“ s úsmevom vstúpil Sam do miestnosti. „Nie tak nahlas Sammy,“ odvetil Dean a potom dodal, „nepriniesol si mi niečo pod zub?“ Sam sa zasmial. „Hej a čo moja kráska?“ vyhŕkol zo seba Dean. „Odtiahli sme s Liz Impalu do servisu. Za dva dni by mala byť ako nová,“ odpovedal Sam. „Chvalabohu,“ vydýchol si starší brat.
„Dean, ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo Sam. Vedel, že mu brat zaklame, ale mal pocit, že sa musí spýtať. „Ako po páde pod trúbiaci nákladný vlak,“ zaškeril sa Dean. Sam na brata pozrel vyčítavým pohľadom. „Sammy, to čo sa stalo, nie je tvoja vina.“ „Možno, ale keby som nebalil Elizabeth, tak by sa to nestalo,“ odvetil. „Keby som nešiel ja na tú cestu, tiež by sa to nestalo. Stalo by sa to, ale možno niekomu inému a ten by nemal takého brata ako mám ja. Možno by to skončilo inak, ale lepšie určite nie.“ „Možno.“ „Tak a kedy môžeme odtiaľto vypadnúť ti náhodou doktor neprezradil?“ zmenil tému Dean. „Minimálne dva dni tu musíš zostať na pozorovanie a Impala nebude opravená skôr, takže minimálne dva dni tu ešte stvrdneme.“ „Čože? Sammy, to nemyslíš vážne,“ vykríkol Dean.
„Dean, máš slabý otras mozgu a môžeš byť rád, že len slabý. Prešiel si si peklom, tak kam sa tak ponáhľaš,“ odpovedal mu Sam. „Okey fajn to je síce pekné a peklom som už raz prešiel ak si spomínaš,“ pousmial sa, „ale neviem, či si si všimol, že tu nie sú žiadne pekné sestričky. Ja som zatiaľ nevidel ani žiadnu ženu. Samí doktori,“ zúfalo podotkol Dean. Sam sa začal smiať, keď si predstavil, čo to pre Deana musí znamenať. Nikde žiadna žena, no na zbláznenie.

„Mali by ste nechať brata oddýchnuť,“ ozvalo sa od dverí. „Áno už bežím“ odvetil Sam a vstal. „Buď dobrý chlapec Dean,“ povedal s provokačným úsmevom medzi dverami. „Ha, ha Sammy,“ ozvalo sa urazeným tónom z postele. Sam vedel, že pre Deana je nemocnica bez krásnych sestričiek ako druhé peklo, ale bol rád, že je v poriadku.

Sam sa vrátil do motela, zbalil nepotrebné veci a celé dva dni len tak prežíval a nič nerobil. Našiel nový cieľ cesty a nemohol sa dočkať kedy už vypadnú z tohto miesta. Po dvoch dňoch zazvonil telefón a z druhej strany, oznámil Samovi muž, že si môže prísť vyzdvihnúť Impalu. Keď sa v aute vracal späť k motelu, prekvapene pozrel na postavu sediacu na schodoch. „Dean! Čo tu do pekla robíš. Mal by si byť v nemocnici.“ „Ja som to tam už nemohol vydržať. Vezmi ma preč Sammy,“ poprosil.
Sam nemohol odmietnuť. Pomaly pomohol bratovi usadiť sa na sedadlo spolujazdca. Vzal z izby všetky veci, odhlásil sa a bez hádok o volant, nasadol na miesto šoféra. Skôr ako naštartoval, starostlivým pohľadom si premeral osobu na mieste spolujazdca.
„Mala pravdu,“ prehovoril zrazu Dean s pohľadom upreným von oknom. „Kto?“ spýtal sa nechápavo Sam. „Nina Fosterová, tá démonka. Mala pravdu, že sa k ženám správam ako k hračkám.“ „Dean, to ...“ Sam nevedel čo má povedať. Neschvaľoval Deanov spôsob zábavy, ale v tejto chvíli mu ho bolo ľúto, a preto radšej zmĺkol. „Nie Sammy, ja ...“ Dean nasucho prehltol, aby potlačil slzy v očiach a potom pokračoval, „nebol som vždy taký. Tiež som sníval o manželke a deťoch. Sníval som o vlastnej rodine, rodinnom dome, psovi a žiadnom love. Mal som aj dievča, s ktorým by som si to všetko vedel aj predstaviť.“ Sam prekvapene pozeral na brata: „Čo sa jej stalo?“ „Nič. Jej sa nestalo vôbec nič. Stal som sa JA. Keď som premýšľal, či ju mám požiadať o ruku, zrazu som dostal strach. Prepadla ma myšlienka, že by som ju mohol jedného dňa stratiť, tak ako otec stratil mamu. Táto predstava mi nedovoľovala niekoľko dní spať. Nemohol som dopustiť, aby jej niekedy niekto alebo možno aj niečo, kvôli mne ublížilo. Nechal som ju ísť. Bolo to ťažké, ale vedel som, že takto bude aspoň v bezpečí.“ „Vedela, čo robíš?“ spýtal sa so záujmom Sam. „Nie. Nemala ani len najmenšie tušenie, ale cítil som, že ak by som jej to povedal, neutiekla by. Verila by mi a snažila by sa to všetko pochopiť. No, mal som ju tak strašne rád, že som ju nedokázal vystaviť takejto hrozbe a zaprisahal som sa, že sa už so žiadnou ženou takto nezblížim, aby som ju náhodou neohrozil. Preto sa k ženám správam tak, ako sa správam a nesnažím sa o vážnejší vzťah.“
„Vieš Dean, ale musíš sa na to pozrieť aj z druhej strany. Tie dievčatá v baroch majú na tom tiež svoj podiel viny. Ani jednej nejde o vzťah a ty ich predsa k ničomu nenútiš.“ „Sammy, vypadnime už odtiaľto,“ zmenil tému starší lovec. Sam pochopil, že Dean nemá viac náladu rozprávať sa na túto tému. S myšlienkou na to, koľko toho o Deanovi vlastne ani nevie, zošliapol plynový pedál a odviezol brata preč z mesta.

Koniec

----
Poznámka: Mýty a legendy týkajúce sa hviezdnych súhvezdí sú pravdivé.
Len pre zaujímavosť, toto je Ford Mustang ´66 cabrio

Ziz ta poviedka je proste super. precitala som ju na jeden nadych moc sa mi to pacilo. Ako Sam vravel Liz o tych hviezdach no proste krasa a ako Dean isiel hrat poker ja som nemohla No super u mna mas jenu velku pochvalu. tesim sa na dalsie!

zizi skvelá poviedka Samov výklad o hviezdach bol super. Tomu by asi neodolala žiadna Torturing!Dean ti kokšo nemalo chybu celý príbeh a pointa sa strááášne páčili výborne napísané tesim sa na ďalšie tvoje výtvory

Ja som túto poviedku prečítala ešte v noci a nejako som zabudla pochváliť. tak to musím napravit je naozaj krásny príbeh. Liz bola sympatická škoda že so Samom neostala. Dean raz konečne doplatil na balenie báb v baroch inak pekne dostal zabrať. to ako ho mučila spomienkami to je dobrý nápad

lenkka, calla, wiktoriano: ďakujem vám za vaše reakcie. Ste moji anjelikovia, čo mi vyčarovali úsmev na tvári od ucha k uchu

Zizi, za túto poviedku ti naozaj patrí zaslúžená poklona Krásne sa to čítalo a bolo to také Supernaturalovské, ako sa patrí. Páčili sa mi legendy, výroky, obsadenie, no proste všetko. Príbeh o démonke pomsty bol naozaj dobrý, pekne premyslené to bolo. Romatická scéna so Samom a Liz bola naozaj krásne, radosť si to predstavovať Nesmrteľný Deanov výrok:
„Svine nebozkávam. Bravčové mám rád len na tanieri,“

no s pánom bohom, to bol môj koniec To proste sadlo ako zadok na šerbeľ

Naozaj máš pekné poviedky, ktoré sa čítajú jedným dychom a veľmi sa mi páči tvoj štýl opisu Zizi, len tak ďalej a teším sa tvoje ďalšie dielko, ak ešte nejaké dúfam bude, bo máš naozaj talent!

Tinuš ja som stratila reč. Tvoje slová ma dojali a veľmi potešili. Som veľmi rada, že sa ti poviedka páčila. Ďakujem za tvoje krásne slová

Krása! Zizi, opravdu skvěle napsaná povídka! Chudák Sammy, vždy si najde nějakou se kterou to nemůže dlouho vydržet, bylo mi ho líto, jak se loučili, snad se ještě někdy v budoucnu potkají Moc pěkně si vymyslela lov, na který bráškové jeli. Líbilo se mi, jak démonka dokázala pohnout s Deanovým svědomím, jak se nakonci přiznal I když mi ho v tu chvíli přišlo líto a ještě jak povídal o tom, že i on měl dívku se kterou chtěl žít A romantické Samovo povídání o souhvězdích byla krásný
Opravdu moc povedená povídka, těším se až se vrhnu na další tvoji tvorbu

Madlen: Práve sa tu usmievam ako taký zhulenec Veľmi ma teší, že sa ti príbeh páčil. Neviem, čo mám povedať, pretože tvoje slová ma dojali a strtila som reč, tak snáď len to výstižné slovíčku - ĎAKUJEM

Dočetla jsem to!!!
Pěkný uzavřený příběh. Zase ti bráškové a ženy. Něco tam bylo trochu moc na náhodu, ale to jen jen malý detail, ktrým nechci, aby ses znepokojovala, protože čtení to bylo vážně hezké.
Sam se odvážil... Dean se trochu svěřil (něuvěřitelné )
Jj, tak to má být.
Jo a hvězdičky a příběhy... a Mustang.. to bylo něco pro mě.

Samabel čo na to povedať. Ja nemám slov. Som rada, že sa ti poviedka páčila a ešte viac, že sa ti páčil mustang a hviezdičky - jj to je aj pre mňa to pravé orechové Ďakujem za tvoje krásne slová

ja som si tvoju poviedku tiez prave precitala na jeden dych a musim napisat, ze to bola nadhera! cuduj sa svete, nevadila mi ani Liz, kedze som Sammy girl tie veci o suhviezdiach ma dorazili, skvelo si to tam zakomponovala a trosku som zacala ziarlit na Liz, aj ja chcem stretnut takeho inteligentneho a mileho chlapca ako Sama
skvely dej, zapletka... torturing!Dean perfektne! a tie spomienky, no jedna basen Liz mala skvely napad s tou diablovou pascou. Chudacik Dean, v nemocnici bez peknych sestriciek, no pani, to musela byt nocna mora aby som nezabudla-este sa mi strasne pacilo to, kym vlastne Liz bola a ako sa dostala k loveniu, skvelo podane aj vysvetlene, na jednotku a to na konci, ako rozpraval Dean o tom, ze tiez kedysi tuzil po rodine atd. a potom sa zaprisahal k tomu, tak bola takisto nadhera...zlomeny Dean no proste WOW! skvela poviedka Zizi, patri ti moja poklona

:shame: :shame: Jeej Faith ja sa normálne červenám. Som veľmi, preveľmi rada, že sa ti poviedka páčila. Normálne mi podskočilo srdce radosťou keď som si prečítala tvoj príspevok. Ďakujem

Zizi: OMG!!! To bylo kráásný. Láska , romantika , lov , napětí ,....a hl. šťastný konec OMG!!!