Stay with me...

Pôvodne to malo byť video. Potom to mala byť krátka poviedka s rôznymi flashbackami. Lenže oboje som často premazávala a opravovala, až som to radšej nechala tak a napísala túto menšiu hybridnú vec, ktorá by sa dala nazvať ako "scénar k videu s opismi pocitov". Nevedela som sa dlho zbaviť tej pesničky a vybraných scén z SN, tak som to hodila na papier, potom na comp a teraz to dávam sem V nasledujúcich riadkoch som spísala príbeh, ktorý sedel do slov pesničky Stay with me od Danity Kane. Môžem len v kútiku duše dúfať, že sa vám táto podivná vec nejakým spôsobom zapáči alebo vás aspoň trochu osloví

danity kane stay with me

kód:

http://www.youtube.com/watch?v=UulI96u44mo&feature=related

Raindrops, fall from, everywhere
I reach out, for you, but you not there

Neschoval sa, ani sa nesnažil tuhšie do koženej bundy zakryť, keď začali z neba padať prvé dažďové kvapky. Potreboval si do ponurej hlbokej noci očistiť myšlienky od strachu a mizérie, ktorá pomaly nahlodávala jeho srdce neblahým tušením. Pátrať po otcovi bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Prešli so Samom cez rôzne štáty a navštívili mnohé mestá, ale stopa pomaly chladla. Trápilo ho, prečo sa potreboval otec zrazu pred nimi skrývať. Pred kým, alebo čím ich chcel ochrániť? Zblúdilý blesk na oblohe osvetlil zamračenú Deanovu tvár a zaligotali sa kvapky vody, ktoré zostali na jeho začínajúcom strnisku.

So I stood, waiting, in the dark
With your picture, in my hands
Story of a broken heart

Potichu prešiel okolo spiaceho brata a keď si chcel ľahnúť, všimol si spadnutý obrázok pri nočnom stolíku medi ich posteľami. Denník bol otvorený a na okraji chýbala fotografia, ktorú našiel Sam v motelovej izbe, kde ich otec naposledy bol. Pozrel sa na snívajúceho Sama, zohol sa po ňu, a aj keď bola všade tma, vedel, že sa neho usmievajú tri známe tváre. Sadol si na zem a oprel sa o okraj postele. Položil lakte o pokrčené kolená a v prstoch si prevracal sépiovo-hnedú momentku otca so synmi. Koľko rokov prešlo, čo boli naozaj šťastní? Prečo nemôžu byť spolu ako kedysi? Prečo...? Otázky, na ktoré nikto nevedel odpoveď. Spomienky, ktoré otvárali rany na jeho srdci. Prešiel si rukou po mokrých vlasov a palcom si pretrel zaslzené zelené oči.

Stay with me, don't let me go
Cause I can't be without You

Keď sa k nim z tieňa otočila známa postava, zostal onemene stáť a veľmi dúfal, aby sa mu to nesnívalo. Pred ním stál otec a usmieval sa na nich. Náhla radosť, ktorá mu prenikla do celého tela, naviedla jeho kroky bližšie k nemu a objal ho. S hlavou na jeho pleci, cítiac jeho známu vôňu, úprimne si tajne želal, aby už nikam neodchádzal. Keď silné objatie povolilo, usmieval sa a vychutnával si každú sekundu, ktorú mohol byť pri ňom. Neubránil sa známemu pocitu pri duši – rodina.
...
Bol to strach? Neistota? Keď začul jeho hlas a videl za ním usmiateho Deana, opatrne k nemu pristúpil. Snažil sa očami rýchlo zistiť, či sa po spomenutí onej osudnej hádky hnevá, ale na tvári sa mu odrážala nefalšovaná radosť zo stretnutia a pozeral sa na neho zvlhnutými očami. Srdce sa mu rozbúchalo ako o preteky, keď sa s ním po menšom zaváhaní objal. Otec bol tu a prišiel za nimi. Cez plece sa usmial na brata a bol rád, že budú znova spolu, bojovať proti démonskému zlu.

Just stay with me, and hold me close
because I've built my world around you
And I don't wanna know what's it like without you

Dean a Sam sa pozerali na svietiace červené svetlá odchádzajúceho auta, opustene stáli v uličke pri Impale. Mohli nasadnúť a sledovať ho za najbližší roh, kde práve nákladiak riadený ich otcom zmizol, ale ani jeden z nich sa nepohol. Sam sa s nechápavo pozrel na brata a vzrástol v ňom hnev. Prečo ho znova poslúchol a nechal ho odísť? Prečo práve teraz, keď sa zmierili? Vedel však, že odpovedí sa tak skoro nedočká, nasadol na miestospolujazdca a čakal na Deana, kedy konečne vyštartujú z toho prekliateho mesta preč. Nádeje umreli a zostala len holá skutočnosť, ktorá ho nemilosrdne dusila.
...
S naštartovaním motora, ktorý zahučal do tmavej noci, sa zbúral jeho svet, v ktorom si dovolil snívať. S každým metrom, meniacim sa na kilometre, sa zväčšovala rana na jeho srdci. S novým nádychom sa snažil zadržať výkrik, ktorý ho prosil o vyslobodenie, o prepustenie slov, ktoré si tak úprimne želal mu niekedy povedať. Len zostať, aspoň na pár dní.... Ale nie, miesto toho len stál a keď videl Sama nasadať do auta, po chvíli aj on presunul svoje telo za volant. Mal pocit, že to nie je on, kto vychádza z uličky na cestu. Svoje pravé ja zanechal na mieste, kde dúfal v budúcnosť a šťastné konce. Ťaživé ticho v Impale sa s nimi nieslo celú cestu von z mesta.
...
Náraz, zvuk pokrčených plechov a cvengot rozbitého skla. Len chvíľa stačila na to, aby zabránila Impale pokračovať v ceste do bezpečia. V šokujúcom tichu zaznel zúfalý výkrik vodiča, ktorý okrem svojej teplej krvi na tvári videl červenú farbu všade okolo seba. Hrôzostrašný obraz dopĺňala skutočnosť, že možno prišiel o dve milujúce osoby, ktoré nejavili známky života.
...
Keď Sam odišiel z nemocničnej izby po kávu, zostal Dean s Johnom o samote. Otcovo správanie a slová vďaky za starostlivosť o brata, Dean začínal mať zvláštne tušenie. Iba ležal a počúval jeho hlas a v duchu sa sám seba pýtal, prečo. Prečo mu to hovorí? Prečo má pocit, že sa od neho vzďaľuje, aj keď je blízko pri ňom? Prečo to znie ako rozlúčková reč? Keď sa k nemu naklonil, aby mu do ucha pošepkal posledný príkaz, nechápal už ničomu. Chcel vstať, ale nemohol. Mohol na neho zavolať, nech sa vráti späť, ale bolo to márne, lebo John z izby vyšiel rýchlo preč, aj so smutným úsmevom na perách.
...
Samov výkrik, zhon doktorov a sestričiek, pípanie prístrojov donútilo Deana vstať, aby zistil, čo sa stalo. Neponáhľal sa, lebo sa dopredu obával krutej pravdy. Neumierajúca iskierka nádeje však hýbala jeho telom a keď videl vystrašenú Samovu tvár, zrýchlil krok. Obom sa naskytol obraz dopredu prehraného boja so životom. Dean sa podopieral o brata a zvieral ruky v päste, ale všetko sa skončilo časom smrti. Myslel si, že zle počuje, ale podľa súcitných výrazov na tvárach okolo vedel, že je to krutá realita, ktorá oboch zasiahla nepripravených. Mal chuť zatriasť jeho nehybným telom a čakať, kedy otvorí oči, ale šok ho donútil stáť a pozerať sa, ako pomaly vyprcháva duša z tela Johna Winchestra.

So stay with me, just stay with me

Pozerali sa do horúcich plameňov, ktoré pohltili zabalené telo ich otca. Nádej a radosť mizli v ohni, kde končili aj ich myšlienky. Pod plášťom noci, skrytí v náručí lesa, zlomené srdcia poznačené náhlou stratou, hľadeli na bezcitný živel, ktorý zväčšoval bolesť v ich hrudi. Tvárou v tvár desivej realite, na mieste, kde ich nikto nemohol vidieť, prelievali slzy za milovanou osobou, ktorú navždy stratili. Keď Dean začul otázku, ktorá jeho brata od odchodu z nemocnice trápila, s vypätím všetkých síl si nasadil na tvár nepreniknuteľnú masku a zaklamal. Cítil jeho zničený, zaslzený a skúmavý pohľad, ale Dean ho už nevnímal. Skončil život, ktorý doteraz poznal. Zostali len oni dvaja a mnoho nezodpovedaných otázok. Nepohnute stáli až pokým v pahrebe nezhoreli posledné zvyšky nevypočutej tajnej prosby.

I'm trying, and hoping, for the day
When my touch, is enough, to take the pain away

Každý pohľad na Samovo telo, položené na posteli, ho ubíjal a dával mu bolestivo pocítiť, že zlyhal na plnej čiare. Neochránil svojho jediného brata, na ktorého vždy dával pozor. Nemusel mu to otec neprikazovať, vedel, že je to jeho prvoradá úloha od kedy sa Sam narodil. Bol to Dean, čo ho vyniesol z horiaceho domu von. On po večeroch od osudnej noci na neho dával pozor a držal ho v náručí, keď spal. Keď bol otec po love na dne, bol to on, kto mu položil ruku na plece a povedal, že všetko bude OK. Keď Sama prepadali bolestivé vízie, stál pri ňom, držal ho a utešoval. Ale keď zvieral jeho telo v agónii z náhlej tupej bolesti, ktorá ho poslala na kolená, nepomohla tá čarovná moc a nevrátila mu život. Stále mal pred očami svoje zakrvavené prsty, keď nahmatal smrteľnú bodnú ranu v jeho chrbte. Nevnímal nič okolo seba, volal zlomeným hlasom jeho meno, vravel mu, ako bude všetko v poriadku, ale tým slovám prestával veriť. Čím tuhšie ho držal, tým viac vyprchávala duša z jeho tela von. Slzy, ktorým nebránil, sa skotúľali po jeho líci a venoval posledný výkrik do noci, ktorá mu vzala to jediné, pre čo žil.

Cause I've searched, for so long
The answer is clear
We'll be OK, if we don't let it disappear

Pretrel si unavenú tvár zmorenú čiernymi myšlienkami a nespavosťou. Bolo mu úplne jedno, čo sa vonku deje, aj keby sa rozpútalo samo peklo, jeho to nezaujímalo. Hlavné bolo to, že pred ním ležal mŕtvy Sam a nemohol urobiť nič, ako by ho mohol vrátiť znova medzi živých. Nebola to Imapala, ktorá sa po náraze s kamiónom dala opraviť. Bola to ľudská bytosť, jeho brat, ktorému kolovala v žilách rovnaká krv ako jemu. Bál sa od neho vzdialiť, akoby sa možno rozplynul, ak by sa mu otočil chrbtom. Dlho premýšľal a hľadal možnosti, ako ho znova oživiť, ale po mnohých hodinách prestával dúfať, že je vôbec možné okašľať smrť. Spomínal si na všetky prípady, ktoré spolu vyriešili a v tom, ako lúč slnka, ktorý sa predral spomedzi búrkových mrakov, osvietilo jeho zamračenú myseľ svetlou nádejou.
...
Netrvalo mu dlho, než našiel opustenú poľnú križovatku. Vytratil sa od Sama pod rúškom hlbokej noci, aby uskutočnil svoj skoro dokonalý plán. V rukách držal drevenú krabičku, ktorej obsah naplnil cestou na toto miesto. Pomalým krokom prešiel do jej stredu, zanechávajúc v mäkkej hline svoje stopy. Kolená oprel o zem a vyhrabal dieru, do ktorej skryl tajný poklad ako lákadlo na vyvolanie démona. Plný očakávania striehol aj na ten najmenší zvuk pohybu, ktorý by mu prezradil, že už prišiel. Po pár minútach sa poobzeral na všetky štyri strany, ale ako prišiel, tak aj bol, stále sám. Skríkol do ticha provokačné slová a keď začul ženský hlas za chrbtom, otočil sa na čiernu osobu s démonským výrazom na tvári. Dôvod, pre ktorý prišiel bol jasný ako facka, to obaja dobre vedeli. Dean však zabudol na vypočítavosť, ktorú démoni priam vyžarujú okolo seba, takže hriešny bozk na spečatenie jeho pekelnej dohody mal veľmi trpkú príchuť.
...
Celou cestou späť si vytváral v hlave výhovorky, ktorými chcel odbiť dotieravé otázky a výčitky, ktorými ho Bobby určite zahrnie, ak sa o tom dozvie. Bol si 100% istý, že starší lovec na to určite skôr či neskôr príde. Všetko bude nakoniec v poriadku a budú spolu ako kedysi. Venoval pohľad do spätného zrkadla na miesto, kde mu začali odbíjať jeho životné hodiny v opačnom smere, ale démon tam už nebol. Nič iné ani nečakal a dupol na plyn, aby sa mohol čo najrýchlejšie presvedčiť, či sa najhlavnejší bod dohody plnil.

Stay with me, don't let me go
Cause I can't be without you

Prepadli ho spomienky na chvíle, kedy sa rozhádali a rozdelili. Nebolo to po prvý krát, čo od neho Sam odišiel. Keď pred pár rokmi po tvrdom slovnom súboji s Johnom za sebou tresol dvermi, myslel si, že je to len zlý žart a že sa tí dvaja udobria. Ale Sam sa nevrátil a otec odmietal vziať svoje slová späť. Druhý krát za sebou buchol dvermi od Impaly, keď v návale zúrivosti odmietol ísť s ním ďalej a rozhodol sa vyhľadať Johna sám. Z tvrdohlavosti ho Dean nechal napospas noci a odišiel od neho, pozerajúc sa do spätného zrkadla na jeho postavu, ktorá kráčala opačným smerom, akým on išiel. Zo škodoradosti dúfal, že sa otočí a zakýva mu, aby sa pre neho vrátil, ale neurobil tak a vzdialenosť medzi nimi sa premenila na kilometre. Neskôr si za to vynadal, lebo predstava, že by raz mal byť úplne bez neho, ho desila. Potreboval počuť aspoň jeho hlas, tak mu aj po menšom zaváhaní zavolal, ale neprosil ho, aby sa k nemu vrátil, zakázala mu to jeho hrdosť. V skutočnosti vo svojom vnútri chcel, aby bol pri ňom, ale nepovedal to nahlas.

Just stay with me, and hold me close
because I've built my world around you
And I don't wanna know what's it like without you

Keď vošiel do domu a videl Sama stáť na nohách a obzerať si v zrkadle na ranu, ktorá tam už nebola, zastal. Chcel v momente skákať od radosti až po strop. Srdce sa mu rozbúchalo ako o preteky a celé telo mal napäté od očakávania, či to nie je len jeho bujná fantázia. Keď však začul jeho hlas a videl jeho nechápavý úsmev, vykročil k nemu a tuho ho objal, až Samovi spôsobil menšiu bolesť. Chcel plakať a smiať sa zároveň. Cítil jeho búchajúce srdce a prišlo mu to ako tá najkrajšia pieseň, ktorú počul. Cítil teplo, ktoré vyžarovalo z jeho tela a mal pocit, akoby sa kúpal v lúčoch hrejivého slnka. Keď povolil objatie, nechcel sa len tak od neho vzdialiť, preto ho ešte podržal za plece, a nevedel sa neho prestať pozerať s pološialeným výrazom šťastia na tvári. Prišiel čas, kedy chcel Sam zodpovedať pár otázok, ale Dean nechcel túto chvíľu pokaziť krutou pravdou, preto sa jej šikovne vyhol klamstvom.
...
Svet bez brata, jedinej osoby, ktorá mu zostala po smrti mamy a neskôr aj otca, bol ako tmavý tunel bez svetla na jeho konci. Tápal v tme a aj keď volal o pomoc, vedel, že len on sám sa musí dostať z tej tmy von. Iskierka nádeje v podobe dohody, bola neskôr ako plameň, ktorý vzrástol až do výšky v momente, keď sa Sam vrátil medzi živých. Nestaral sa o seba, chcel mať len Sama znova pri sebe, aby na neho mohol dávať pozor ako kedysi. Nesklamal by tým otca, ani jeho, nikoho. Všetko bude ako predtým a skutočnosť, že je jeho duša upísaná peklu, ho netrápila. Svet okolo sa nestaral o obyčajného lovca, o figúrku v hre osudu, akou bol on. Rozhodol sa a ak by to mal urobiť znova, spravil by to bez váhania. Do srdca ho pichol ostrý tŕň výčitky, keď si spomenul, koľko mu zostáva času, ale rýchlo ho vytiahol preč. Čo tam po tom, koľko mu zostáva dní do smrti, hlavné bolo, že ich strávi pri Samovi.

So stay with me, just stay with me

Po zabitý žltookého démona, stretnutí sa s duchom otca, ktorý s úsmevom a hrdosťou na tvári odišiel na lepšie miesto a skutočnosť, že Dean a Sam boli na žive, by mohlo byť dosť na to, aby to mohli súrodenci oslavovať. Avšak utajovaná pravda sa musela odhaliť a Dean už nemohol viac zatĺkať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Pod maskou komedianta bola pravá tvár, poznačená bolesťou, ktorá sa nedala len tak ľahko zotreť. Keď sa Sam všetko dozvedel, pozrel sa neho zničeným pohľadom, až sa Deanovi skoro zastavilo srdce. V jednu chvíľu si myslel, že sa otočí a odíde od neho preč. Pohľad na to, ako sa trápi, ho zabíjal a vypudil radosť, ktorá mu kolovala v tele z vyhratého boja nad nepriateľom, ktorého tak túžobne chceli zabiť. Zamrzol mu úsmev na tvári a sám seba sapýtal, kde urobil chybu. Prečo sa z toho neraduje ako on? Prečo ho nechápe? Chladný závan zmeny zacítil až do morku kostí.

I've searched my heart over, so many, many times
No you and I, is like no stars, to light the sky at night

V jednej z izieb v Bobbyho dome sa Dean pokúšal nájsť spôsob, ako nájsť Lilith a zastaviť ju. Vo vedľajšej miestnosti hľadal Sam kúzlo, predmet alebo čokoľvek, čo by oddialilo čas, ktorý sa Deanovi pomaly, ale isto krátil. Vedel, že aj keď sa snažil tváriť statočne, v skutočnosti sa bál. Mal strach to priznať a jediné, čo mohli zatiaľ robiť, bolo riešiť prípady, ktoré sa im dostali pod ruku. Všimol si zmenu, ktorá v posledných dňoch okolo Deana nastala. Bol nervózny a neznášal, keď sa téma zvrtla na jeho dohodu, alebo ak sa čo i len slovom spomenula možnosť riešenia jeho problému. Bezhlavo sa vrhal do nebezpečných situácií, riskujúc svoj život, akoby to chcel mať čo najrýchlejšie za sebou. Zabíjal démonov, príšery a duchov krutým spôsobom, bez štipky zľutovania. Týmto spávaním doháňal niekedy Sama na pokraj zúfalstva, lenže dohovoriť sa s ním bolo niekedy ešte horšie. Dean bol ako nazúrený tiger v malej klietke, ktorý čaká, kedy ho konečne niekto pustí na slobodu. Na jednej strane ho chápal, ale zároveň si úprimne želal, aby s tým konečne prestal. Spomenul si na noc, kedy sa dozvedel celú pravdu. Bol by z toho zničený, aj keby Dean dostal viac ako desať rokov. Horšie ako nevedomosť je práve krutá skutočnosť, s ktorou už nemohol nič urobiť. Vstal od stola, kde mal porozkladané knihy a podišiel k oknu, cez ktoré videl na celé Bobbyho vrakovisko. Desivé nočné mory, z ktorých sa zobúdzal vždy nadránom, rýchly pohľad na posteľ vedľa neho, aby sa ubezpečil, či je Dean stále pri ňom a či dýcha, aj jeho to všetko trápilo. Obavy a stiesňujúce pocity zaplnili všetky jeho myšlienky pri pohľade na jedinú osobu, ktorá mu na celom svete zostala. Nechcel uraziť Bobbyho, ktorý im pomáhal ako najlepšie vedel, ale čo sa týkalo Deana, bol pre neho všetkým. Už od mala vídal jeho tvár a jeho prvé slovo bolo Dean. Prežil kúsok detstva vďaka nemu a vždy to bol Dean, čo ho utešoval, keď mal nejaký problém. Najzákladnejšie veci o love sa naučil práve od neho a vždy ho jeho starší brat ochraňoval. Ich spoločné žartíky nemali konca kraja a jeho závislosť na filmoch a Impale bola až neuveriteľná. Mával svoje muchy a niekedy to s ním bolo na nevydržanie, ale to isté mohol povedať aj o sebe. Najväčšiu bolesť pociťoval v hrudníku, kde s každým nádychom strácal aj kus svojho života, ktorý sa mu chystal rozplynúť medzi prstami.

Our picture hangs up to, remind me of the days
You promised me, we'd always be, and never go away
That's why I need you to stay

Unavene si prešiel rukou po tvári a zatvoril knihu, ktorú už hodnú chvíľu aj tak nevnímal a len bezducho čítal písmená, ktoré boli naukladané vedľa seba v jednom riadku. Do myšlienok sa mu nenápadne vkradla spomienka na jeden prípad, počas ktorého sa Sam riadne opil a chcel od neho nezmyselný sľub, ktorý si zaumienil od neho nástojčivo žiadať. Bola to úplná hlúposť už od samého začiatku a bol to aj prvý sľub daný Samovi, ktorý odmietol splniť. Vždy sa bude o brata starať a chrániť ho pred nástrahami zla sveta, ale po svojom, ako on uzná za vhodné. V tom sa Dean ironicky pousmial. Navždy to nebude. Už len pár dní a rozdelí ich hranica, cez ktorú sa doposiaľ nikomu nepodarilo prekročiť bez toho, aby ho nestihli za to kruté následky. Lúče slnka sa opreli do jeho zhrbenej postavy pod tlakom ťažkého bremena, ktoré mu bez opýtania naložil na plecia ich otec. Dlho sa vyrovnával s faktom, že bude musieť byť pre Sama všetkým, čo kedysi poznal on sám, keď boli ešte normálna rodina. Toto jedno slovo bolo pre neho hrôza, ale aj potešenie zároveň. Trápil sa však aj preto, lebo nevedel, ako si ho bude Sam pamätať. Ako brata? Kamaráta? Alebo jednoducho ako Deana? Akú úlohu má na seba teraz zobrať, aby na neho spomínal len v dobrom a netrápil sa pre neho, ani pre miesto, kam ide?
...
Dokáže sa niekedy zmieriť s tým, ako Dean zomrie? Odvlečený besnými a zúrivými démickými psami do pekla? Kútiky úst nadvihol v smutnom úsmeve, lebo vedel, že na to nikdy nezabudne. Bude ho to prenasledovať ako tieň, vo dne aj v noci, a už teraz sa desil nočných môr, ktoré ho budú trápiť zakaždým, keď zavrie oči. Dlho sa nechal unášať na vlnách detskej naivnosti, keď si myslel, že Dean tu bude navždy len pre neho. Veľmi dobre si pamätal jeho slová, keď sa najviac bál, že sa z neho stane netvor, monštrum, ktoré bude len ubližovať. Pamätal si ten pohľad v jeho očiach, ktorý ho utešil a presvedčil, že jemu nič takého nehrozí. Vďaka nemu sa nebál. Vďaka nemu vedel, že nikdy nebude sám. Lenže to všetko sa čoskoro malo zmeniť.

Stay with me, don't let me go
Cause I can't be without you

Sam vyšiel von z domu a mal namierené priamo k Impale, ktorá stála na svojom čestnom mieste vedľa Bobbyho Fordu. Otvoril dvere spolujazdca, sadol si na sedadlo a o pár minút si listoval otcovým denníkom. Po stý krát prevracal stránky s kontaktmi a dúfal, že je medzi nimi niekto, kto by im vedel pomôcť. Pohľad mu padol na jeho rukopis, ktorým na okraj listu napísal meno jedného liečiteľa, ktoré mu nadiktoval Johnov kamarát. Aj keď pravda o jeho liečivých schopnostiach bola úplné iná, vedel, prečo ho doteraz nezmazal. Pripomínal mu deň, kedy našiel spôsob, ako svojho brata zachrániť priamo spod ostrej kosy blížiacej sa smrti. Ani vtedy, ani teraz sa nechcel vzdať bez boja. Vedel, že je hnaný zúfalstvom, ktoré mu pomaly zatienilo všetky zdravé myšlienky, posadnutý vyhasínajúcou nádejou, ktorú sa nikto nesnažil znova zapáliť. Len on mohol Deana z tej dohody dostať, inak zostane navždy opustene čakať na svoje posledné hodiny mizerného života.

Just stay with me, and hold me close
because I've built my world around you
And I don't wanna know what's it like without you

Čas sa krátil a už z diaľky bolo počuť zavitie pekelných psov. V celom dome ako hlasy pohrebných zvonov, zaduneli hodiny, ktoré odbíjali polnoc. Sam s Deanom po svojom boku a s Ruby, ktorá stála od nich ďalej, sledovali, ako poistené dvere odolávali silným úderom pekelných beštií, ktoré cítili svoju korisť na druhej strane. Nechcel, aby sa na neho tak Sam pozeral. Nemohol s pokojnou tvárou odolávať jeho pohľadu, v ktorom sa zračila bezradnosť a zlyhanie. Posledná otázka bolo položená a on musel odpovedať. Aj keď si to neželal, lebo chcel odísť s hrdosťou, cítil, že sa mu zaliali oči slanými slzami, keď dával Samovi posledné príkazy do života. Do jeho vlastného sveta, ktorý niekedy bude vedieť riadiť aj bez staršieho brata. Posledný sľub a pokus o úsmev. Posledný nádych a šok, keď zistili, že nepriateľ je s nimi v pasci, ktorú si pre oboch pripravil.
...
Bol svedkom smrti, ktorú by neželal ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Na zemi v kaluži krvi ležal Dean, s otvorenými očami, ktoré ešte nestratili svoju zelenú farbu. Všetko okolo neho bolo až moc čerstvé, čo Samovi spôsobovalo neuveriteľné muky. Sklonil sa nad jeho rozorvaným telom a zacítil posledné teplo z vytekajúcej krvi na hrozivých otvorených ranách, ktoré poodhaľovali svoje vnútro. Kvapky Samových sĺz padali na Deanovu zakrvavenú tvár, obsahujúc v sebe nevýslovnú bolesť zo straty jedinej živej duše, ktorá sa pomaly vytrácala nenávratne preč. V rukách zvieral Deanovo mŕtve telo a zlomeným hlasom volal jeho meno, aby ho mohol privolať späť, lenže nemal tú moca právo to dokázať. Všetko sa rúcalo na malé kúsky a zostávala mu len ničota, ktorá ho vítala s otvorenou náručou.

So stay with me, just stay with me

Nechcel uveriť tomu, čo práve robil. Stál nad čerstvo zakopaným hrobom, kde pod zemou do veľkej drevenej truhly skryl svoj jediný poklad, ktorý kedy mal. Nesúhlasil s tým, aby ho spopolnili, lebo nechcel, aby aj ten najmenší kúsok z Deanovho studeného tela zmizol do vzduchu a stratil sa po dopade niekde vo vysokej tráve. Chcel ho pochovať, lebo možno nájde spôsob, ako ho oživiť. Táto šialená myšlienka mu od osudnej noci nedávala spávať a prechovávala v ňom možno falošnú nádej, ale aspoň to bolo niečo iné ako výčitky a sebaľútosť, ktoré sa už natrvalo usadili v jeho srdci. Keď prihodil posledné zvyšky sypkej zeminy na Deanov prírodný hrob, cítil, že pod tou zemou udusil aj kus seba samého.

So I stay waiting in the dark...

Celé dni a noci strávil Sam v Bobbyho izbe obklopený pivovými fľaškami a neporiadkom, ktorý v návale zúrivosti, striedajúcej sa so zúfalstvom, dokázal urobiť. Zmietali ním protichodné pocity, ktoré sa snažil utopiť v alkohole, ale aj tak vždy nakoniec vyplávali na povrch. Okrem bolesti na duši a na srdci nevnímal okolo seba nič. Ležal na posteli s otvorenými očami a začal snívať. Musel to byť sen. Bolo to nádherné a neskutočné, lebo realita bola úplne iná. Zdalo sa mu, že v tieni stromov, na mieste ukryté hlboko v lese, vytŕča zo zeme jeho ruka. Sam sa pousmial, lebo o sekundu na to sa vynorila Deanova hlava, lapajúc lačne po vzduchu. Sledoval, ako sa jeho živé a nepoškodené telo vynára na povrch. Počul tlkot jeho srdca, cítil jeho vôňu, videl jeho tvár. Sam sa pretočil na bok a upadol do nepokojného spánku nočných môr, ktoré na neho netrpezlivo čakali.

Poznámka: Viem, že na záver tam boli šteknuté slová ako "don´t leave", ale nechala som len poslednú vetu, snáď to nebude vadiť

krásna poviedka z toho ako si opísala celý príbeh a tie pocity. mala som slzy na krajíčku. a tá krásna pesnička sa k tomu veľmi hodí aj tým textom. tak ani neviem ako to vyjardiť ale jednoducho skvelá práca, veľmi sa mi to páči

To je krása Jak jsem si to četla, tak mi jednotlivé momenty probíhali před očima, jako bych sledovala video. Jestli někdy uděláš i takové video, tak to bude paráda! Moc pěkně si popsala ty úryvky v seriálu, ty jejich pocity Moc povedené dílko Líbí se mi i tou originalitou!

wiktoriano a Madlen: Diiiiiki
Moc na pomalé skladby nie som, ale hneď čo som ju začula a ten text do toho...Inak som veľmi happy Madlen, že si si to vedela predstaviť ako to video, ktoré sa mi možno raz podarí urobiť. Alebo to nechám na niekoho, koho by tento scénar inšpiroval
Ešte raz diki za vaše pekné slová

tak táto poviedka bola strašne smutná ja nechápem ako ty dokážeš tak krásne písať. na tvojich poviedkach ma vždy najviac dostanú opisy. nezáleží na to, či opisuješ prostredie, pocity alebo postavy, vždy používaš veľmi zaujímavé slovné spojenia vďaka ktorým sa ti celý príbeh doslova premieta pred očami a ty si vieš živo predstaviť každý detail opísaný v poviedke. je to ozaj umenie dokázať niečo také. klobúk dole táto poviedka si ma získala hneď od prvej vety a prečítala som ju jedným dychom. flashbacky boli veľmi zaujímavo opísané a myslím, že si dokonale vystihla pocity oboch bratov touto poviedkou si mi pripomenula mnoho epizód supernaturalu, ktoré mi nahrnuli slzy do očí a svojím spisovateľským nadaním si ma donútila niekoľkokrát siahnuť po vreckovke veľmi sa mi páčila pieseň, ktorej text si si vybrala. naozaj sa to krásne hodilo k momentom, ktoré si spomínala. škoda, že si to vidko nakoniec nedokončila, lebo si myslím, že by bolo super. pieseň som si aj vypočula a je naozaj veľmi krásna. chytí za srdce. za túto úžasnú poviedku ti patrí veľká poklona a dúfam, že vieš, že máš môj neskonalý obdiv.

Dion: Diki moc za krásny koment, veľmi ma potešil a krásne sa číta Video možno urobím, ak ho nájdem, po popravde som ho hodila už do koša a nevracala sa dlho k nemu ale asi ho znova vytiahnem ale to je vo hviezdach. Tak isto je teraz aj moja dušička až v oblakoch od šťastia, že sa ti to páčilo Naozaj diki za krásne slová

tak dúfam, že to vidko teda vytiahneš a dokončíš, lebo má potenciál byť skvelé no a nemáš mi prečo ďakovať. ja som napísala len pravdu. tvoje poviedky sú proste brilantné.

Túto poviedku som si prečítala ešte včera večer, ale nebola som už schopná ju okomentovať. Proste som potrebovala trošku času na spracovanie deja.

Tina patrí ti moja poklona obdiv. Ten text je nádherný a poviedka do toho krásne sedí. Veľmi sa mi páčia tvoje opisy. Som z toho unesená. Proste všetko bolo tak podrobne a dovolím si povedať, že miestami aj umelecky opísané, že som stále vedľa. Dej bol pre mňa ako prelet životom Winchesterovcov a úžasne si vystihla aj tie ich pocity. Stále mi však zostalo vryté v pamäti ako Dean stojí v daždi a po tvári mu stekajú kvapky.

No proste úžasné

Tina toto bola ta najkrajsia poviedka aku som kedy citala revem tu. Ten opis a ta piesen do toho ma dohlnalo k slzam Je to krasa. a mas u mna velku preveliku poklonu

krásna poviedka, tie ich pocity ako si ich vystihla nádherná a tá pesnička sa k tomu neuveriteľne hodí spolu je to úžasné nádherné dojímavé tak krásne úchvatné už ma nič nenapadá skrátka

Tino...tak teď jsem dočetla tvou povídku a teda musím říct,že jsi mě donutila tady brečet jak malé dítě To,jak popisuješ ty jejich pocity, to je něco naprosto úžasného ty scény se mě znovu promítají v hlavě, do toho ta hudba...tohle je prostě nádherná,i když strašně smutná povídka Děkuju moc za skvělej zážitek a těším se na tvou další povídku kterou si přečtu

Trošku som upravila link na tú pesničku, bo som zistila, že to pôvodné video už stiahli sorry, že som si to nevšimla skôr

Zizi, Lenkka, Lentilka a Janka: Naozaj diki moc za vaše krásne slová. V momente, keď som to tvorila, som si nebola istá, ako to vezmete Ale som rada, že sa vám to páči Som happy ako malé decko, čo dostalo obľúbenú čokoládu Diki ešte raz, ste super