V rámci môjho nemeckého samovzdelávania som sa rozhodla spojiť príjemné s užitočným a preložiť si jednu kratučkú poviedku. Jej obsah sa mi však páčil natoľko, že som sa rozhodla skontaktovať s autorkou a poprosiť ju o povolenie na zverejnenie, ktoré mi bolo aj udelené. Je to môj prvý preklad, tak dúfam, že som to nejak moc nepokazila
Dosť už bolo mojich slov. Prajem príjemný zážitok.
Autor: favouroriginálny text si môžete prečítať tu:
- kód:
-
http://www.metallicar.net/forum/thread.php?threadid=1024
(Pre)žitieBol by si skutočne odišiel?
Bolo to dramatické gesto, ktorým si mi chcel ukázať, čo môžem stratiť alebo si chcel skutočne odísť?
Ver mi, nemusíš mi nič ukazovať. Ja viem, aké to je bez teba.
Štyri mesiace.
Štyri neúprosne dlhé mesiace, počas ktorých som snáď len na sekundu necítil bolesť zo straty. Počas ktorých boli moje myšlienky ustavične pri tebe. Ako veľmi musíš trpieť. Ako ťa môžem priviesť späť.
Ja viem, nedodržal som svoj sľub. Neodmietol som Ruby. Démona. Neodmietol som svoju démonickú silu.
Ale čo som mal robiť? Ako som mal sám prežiť, keď si mi viac nekryl chrbát?
Všimneme si vždy až keď je neskoro, ako veľmi niekoho potrebujeme. Je to pravda. Každopádne aspoň sčasti. Vedel som už predtým, že bez teba sa budem len potácať. Že môj svet sa otriasol, keď ty, ktorý si ma vždy podporoval, si tu už viac nebol.
Napokon som sa v používaní schopností stal skúseným. A takým som sa nechcel stať. Nevieš o tom, za čo som skutočne šťastný. Ja viem, že by sme nemali mať žiadne tajomstvá, ale niektoré majú svoj účel. Ešte viac by sa ti to nepáčilo. Zlomilo by ti to srdce, keby si skutočne vedel ako málo som sa vyhýbal strate. Nechcel som tak zotrvať, nie keď existovala malá nádej, že sa môžeš vrátiť.
Nechcem viniť ani Ruby. Som za to zodpovedný sám. Sám som chcel ovládať svoje schopnosti. Ty si nemohol vidieť ako Lillith reagovala, keď som sa jej opäť postavil. Strach v jej očiach mi potvrdil, že sa jej môžem vyrovnať.
Mal som už len jedinú myšlienku: Ak ju nájdem a zabijem, bude tvoja duša voľná. Potom sa dohoda prelomí.
Nechápeš, že som to preto všetko musel skúsiť? Že som musel spraviť tento krok?
Nikdy som nebol za zabíjanie ľudí. Chcel som vždy len pomáhať. Posielať démonov späť do pekla a pritom posadnutých zachrániť. Nič viac som nechcel. To mi musíš veriť.
Bol som pri tom dôverčivý? Možno. Ale môže to byť skutočne také zlé? Je to skutočne také nesprávne, keď sa napokon dostaví úspech?
Ja neviem. A tiež neviem ako mám ísť ďalej.
Nechcem ťa stratiť, nie ešte raz. To by som neprežil.
Ale môžem ťa držať?
Môžeš mi opäť veriť, potom čo si sa dozvedel? Potom čo od teba Castiel očakáva? Potom čo si sa v minulosti dozvedel?
Buď úprimný!
Obviňuješ ma? Nebol som to ja, kto zabil starkú a starkého? A mamu? A otca?
Viem, že by si nesúhlasil. Nezáleží na tom, ako sa na mňa hneváš,....ako si sklamaný...ty by si ma nikdy nevinil. Ale ja som to urobil. Ja som ten dôvod, prečo sa to všetko stalo. Prečo bola naša rodina zavraždená. Prečo nemôžeme žiť normálny bezpečný život.
Som to ja
Všetko sa to predsa stalo, pretože ma chcel Žltoočko. Mňa!
Je mi to ľúto, Dean.
Cítim sa tak bezmocne. Neviem, čo mám robiť. Prečo si ma vybral a aké plány so mnou mal. A nechcel som ťa s tým tiež zaťažovať.
Nechcel som vidieť v tvojich očiach, aké som monštrum. Aká príšera! Vždy som chcel byť len sám sebou. Dokončiť rodinnú úlohu. Spomínaš si ešte?
Zachraňovať ľudí, ničiť zlo, ...
Ja nechcem byť to zlo, ktoré musí byť zničené. Chcem jednoducho len Pomáhať a Žiť.
A ešte viac chcem, nech žiješ ty.