vobec si nie som istá či je to dobre napásane ale už to sem hodím nech mám pokoj
ospravednujem sa že tu Sama neopisujem v najlepšom svetle a aj za ten koniec nejaká vianočná idylka sa mi tam nehodila
3. časť
John a Dean sa vrátili do motela už dosť neskoro. Viac sa im už nepodarilo zistiť, tak jediné čo mali bol príbeh pána Morrisa. Keď vošli do izby Sam sedel na posteli pri notebooku.
„Zistil si niečo?“ opýtal sa Dean od dverí.
„Toto všetko je úplne šialené. Celý ten prípad je totálne šialený.“ Odpovedal znechutene Sam.
„Nežiadal som od teba hodnotenie prípadu.“ Povedal prísne John „Tak zistil si o tom niečo?“
„Ale áno zistil som toho dosť. Opis toho starca tej snežnej ženy zodpovedá popisu Yuky-onny.“
„Čoho?“ opýtal sa Dean.
„Je to jedna dosť známa japonská legenda. Yuky-onna v preklade znamená niečo ako snežná žena. Je to nejaký fantóm zasnežených plání.“
„Ale aj keď to Japonská legenda. Čo tá.. radšej to ani nepoviem robí tu v kanade?“
„Tak to ja naozaj neviem Dean. nechaj ma to radšej dopovedať. Ak vás to zaujíma!“ rozčúlil sa Sam. John mu prikývol aby pokračoval. Tak otočil monitor k nim a pokračoval vo výklade.
„Yuki-onna sa zjavuje sa počas zimných nocí ako nádherná, vysoká mladá žena s dlhými tmavými vlasmi. Je až príliš biela až takmer priehľadná, až sa zdá, akoby sa úplne prelínala so zasneženou prírodou.“
„To presne zodpovedá príbehu pána Morrisa.“
„Áno. Legendy vravia, že je zosobnením duše človeka, ktorý zahynul v snehu, vetre a v chlade.“ Dokončil výklad Sam.
„Tak je to teda nejaký naštvaný duch.“ vypytoval sa ďalej Dean.
„Možno áno.“
„A ako zabíja svoje obete? A hlavne prečo?“
„No ak sa obeť stratí niekde v nejakej zasneženej krajine, ako je napríklad ten svah čo je tu za mestom. Nájde si ju a premení svojím studeným dychom na ľadovú sochu. Aj keď to je len jedna teória. Je ich viac. Tiež ich môže zmraziť svoju obeť aj dotykom alebo bozkom. Za obete si väčšinou vyberá mužov. Niekedy sa ani nemusia stratiť. Stačí aby bol sám a ona ho uvidí. A prečo to robí? Tak to naozaj netuším. Možno len tak pre zábavu, lebo ju smrť obete robí šťastnou.“
„To je všetko čo všetko čo si našiel?“ opýtal sa John.
„To potom je tam ešte kopa rozprávok, ktoré sú ale úplne od veci. Sedel som pri tom dve hodiny a tebe to ešte nestačí?“ zvýšil hlas Sam, nahnevaný že ho otec ani nepochválil a ešte mu aj bolo málo.
„Nezistil si ani to ako ju môžeme zabiť a to je to najdôležitejšie.“
„Prešiel som snáď všetko možné ale nikde sa nepíše ako ju zabiť. Vôbec nikde tak prepáč, že neviem nájsť to čo tu ani nie je!“
„No tak dosť. Nezačínajte sa zase hádať. Tým nič nevyriešite!“ okríkol ich Dean ktorému ich hádky už začínali liezť na nervy. „Nejako prídeme na to ako tú vec zabiť. veď keď je to duch tak možno bude stačiť spáliť jej kosti.“
„Dean rozmýšľaj trochu. Uvedomuješ si vôbec akú blbosť si povedal?“ vykríkol stále nahnevaný Sam aj keď bol nahnevaný na otca bolo mu v podstate jedno na kom si to vybije.
„Ako môžeme spáliť jej kosti, kde ani nevieme kto to je? No ako keď si taký múdry? a navyše ak zomrela niekde v snehovom záveji, pod lavínou alebo tak nejako jej telo by sme nikdy nenašli. Mohlo to byť už pred mnohými rokmi. Veď tento rok sa tu nestalo prví krát, že by sa tam niekto v zime stratil. Nebolo ich tak veľa ako teraz. Len jeden za niekoľko rokov ale aj tak.“
„Sam má pravdu. Toto nie je prípad klasického ducha, tak ju ani nezničíme klasickým spôsobom.“ John sa prekvapivo postavil na Samovu stranu čo pre zmenu nahnevalo Deana.
„Tak kde ste taký múdry a ja som taký hlupák tak si vymyslite ako tú Yuky...neviem čo zabiť sami a potom mi dajte vedieť čo robiť.“ Vykričal im vošiel do kúpeľne a za hlasno za sebou zabuchol dvere. Zvyšok večera už ani jeden z nich neprehovoril a všetci išli bez slova spať.
Na druhý deň ich John zobudil skoro ráno. Dean, ktorý rád spával doobeda tým vôbec nebol nadšený a Sam rovnako, ale aj tak síce neochotne vstali.
„Pobaľte veci pôjdeme na ten kopec.“ Zavelil John okamžite.
„Čože? Tak skoro?“ vykríkli Sam a Dean spoločne.
„Áno. nemôžeme strácať čas. Teraz v zime býva skoro tma a tá Yuky onna je po západe slnka nebezpečná.“
„Vidím, že aj ty si o nej niečo pozisťoval.“ Poznamenal Dean.
„Áno, a prišiel aj na spôsob akým ju zabiť. Nie je síce na 100% istý ale mohol by fungovať.“
„Tak ako ju chceš zabiť?“
„Ohňom. Ak je duchom snehu, zjavuje sa len počas zimy a len tu na severe, tak to znamená, že jej vadí teplo. Možno jej vadí až tak, že ju dokázalo zničiť.“
„Ok, to dáva zmysel..“ súhlasil Dean. Trochu sa popreťahoval a potom vstal aby sa pripravil na cestu. Sam sa do ich rozhovoru vôbec nezapájal a ani neprejavil ochotu niekam ísť. Keď Dean odišiel zaniesť pripravené veci do auta John sa na Sama prísne a vyčítavo pozrel.
„Predpokladám, že tebe sa zase nikam nechce.“
„Pravdupovediac nie, otec. Vôbec sa mi nechce trepať niekde na koniec sveta kde nie je nič len kopa snehu a to teraz na štedrý deň.“
„A odkedy teba zaujímajú Vianoce?“
„Odkedy si pamätám. Len som o tom nikdy nehovoril, pretože, v našej rodine aj tak nikoho nezaujíma ako sa cítim alebo čo by som chcel.“
„To nie je pravda. Vieš dobre, že pre mňa nie je nič dôležitejšie ako ty a Dean.“
,,Vôbec sa tak nesprávaš vyzerá to tak, že akákoľvek príšera ako aj táto je pre teba dôležitejšia ako my.“
„Tak všetko je pripravené. Veci sú v aute. môžeme ísť.“ Prerušil ich rozhovor Dean, ktorý sa práve vrátil. „Stalo sa niečo?“
„Nie, nič len pôjdeme len my dvaja. Sam ostáva.“ Oznámil mu John.
„Čože? Ale prečo?“
„To je jedno.“ Odpovedal John vzal si teplý kabát a odišli a šokovaného Sama tam nechali samého. Nechápal prečo sa takto k nemu otec zachoval ale bol si istý, že sa na neho hnevá a ešte mu to zráta.
Dean a John museli Impalu odstaviť ešte pod svahom keďže hore by sa autom nedalo ísť a vydali sa na cestu pešo. John bol viditeľne nahnevaný ale počas cesty Deanovi nič nepovedal o tom čo sa stalo medzi ním a Samom v motelovej izbe a prečo ho tam nechal. Keď vyšli hore na miesta, kde našli stáť obete a kde mal chatu pán Morris slnko už zapadlo a vedeli, že nemajú veľa času.
„Čo budeme robiť? Niekde si tu sadneme a budeme čakať kým sa tu neobjaví? Veď tu zamrzneme aj bez pomoci tej... tej veci.“ Prehovoril po dlhšej dobe Dean.
„Uvažoval som, že by sme sa mali rozdeliť. Yuki onna nikdy nezaútočila na dvoch ľudí naraz.“ Povedal po chvíli váhania John.
„Chceš aby bol jeden z nás návnadou?“
John prikývol. „Nie je iná možnosť. Pôjdem ja. niekde sa zatúlam. Bude to vyzerať akoby som sa stratil a určite príde. Vezmem si plameňomet a ty sa pre istotu niekde skryješ a keď sa objaví môžeš zasiahnuť.“
„Neviem otec, neviem či to nie je príliš nebezpečné. Myslím že by sa nám tu hodil Sam v ním by sme to zvládli lepšie.“
„Zvládneme to aj bez neho.“ Odpovedal stručne John. Vôbec nechcel o Samovi hovoriť. Prešla hodina a už bola riadna tma. Jediné svetlo bolo svetlo hviezd odrážajúce sa od snehu. John odišiel a Dean sa od neho držal v istej vzdialenosti aby John vyzeral, že je tam sám a stratil sa podľa ich plánu. Nič sa nedialo a už mu začínala byť riadna zima a prestávalo ho baviť čakanie. Nemohol však prísť od otcovi a povedať mu aby sa vrátili, že to aj tak nevyjde môžu to skúsiť zajtra a vymyslieť iný plán. Ale John by sa určite nahneval, že mu pokazil plán ak by k nemu prišiel. Vtedy ju Dean uvidel. Nebol si istý, či to videl naozaj. chvíľu pôsobila v diaľke ako fatamorgána. Chcel niečo urobiť upozorniť otca ale nestihol. Vtedy už stála priamo pred ním. Bola naozaj krásna. Dean tým ostal šokovaný. To vôbec nečakal. Skôr ako sa stihol spamätať prešla mu ľadovou rukou po líci. Nežne ale aj tak ho zamrazilo. Potom sa skĺzla nižšie po krku a oboma rukami ho pevne chytila za ramená. Dean na ňu len pozeral nebol schopný pohybu ani žiadneho zvuku. Išiel z nej taký chlad, že mal pocit akoby sa mu malo srdce každú chvíľu zastaviť a premeniť sa na kus ľadu. Snažil sa s tým bojovať ale bol už celý stuhnutý a neschopný akéhokoľvek pohybu. V tom niekde uvidel za sebou záblesk ohňa ktorý sa zmenil sa ohnivú žiaru, v ktorej sa žena rozplynula. Dean sa zrútil do snehu, šokovane hľadel do Johnovej tváre. John k nemu prešiel postavil ho na nohy. Cítil ako sa celý triasol.
„Ako... ako si vedel?“ dostal z seba pomaly.
„Už ma to prestalo baviť tak vyčkávať tak som sa vrátil a práve včas.“ Odpovedal John síce bol tiež premrznutý vyzliekol si kabát a obliekol ho Deanovi, ktorý ho práve potreboval oveľa viac. Potom sa ponáhľali ako najviac vládali dolu k autu. Cesta dole trvala kratšie ako cesta tam do kopca tak boli pri Impale ani nie o hodinu. Dean bol stále premrznutý tak sa mu uľavilo keď si sadol do auta kde bolo oveľa teplejšie. John naštartoval a vyrazil na cestu späť k motelu. Keď zastali pred motelom nevystúpil hneď. Vybral mobil a našiel Markovo číslo a povedal do telefónu.
„Naozaj nerád ťa otravujem teraz v tento večer ale chcel som ti oznámiť, že tá záležitosť je vybavená.“
„Takouto správou ma vôbec nerušíš. Som rád, že je po všetkom. Ďakujem John.“ Odpovedal spokojne mu Mark. John sa s ním rozlúčil a potom vystúpili z Impaly a vrátili sa do motelovej izby. Tak ako očakávali Sam tam stále sedel za stolom pri notebooku a knihách. Celý deň niečo študoval.
„Idem si dať horúcu sprchu.“ Oznámil im Dean a potom odišiel do kúpeľni aby sa konečne zbavil toho nepríjemného chladu ktorý cítil na celom tele.
„čo sa mu stalo?“ opýtal sa Sam po niekoľkých minútach čo tam s Johnom len bez slova sedeli.
„Neboj sa Dean bude v poriadku. Ak ťa to zaujíma dostali sme ju. Bolo by to ľahšie s tvojou pomocou, ale zvládli sme to keď ty si tu musel celý deň sedieť nad tými tvojimi knihami.“
„Otec, už som povedal, že nechcem loviť a učím sa pretože chcem ísť na Výšku.“
„Myslel som, že si si už ten nezmyslel vyhodil z hlavy.“
„Nie pre mňa to nie je nejaký nezmysel. To je to čo naozaj chcem. Chcem ísť na Vysokú a mať normálny život. Nechcem sa túlať hocikde za nejakými monštrami ako ty a Dean.“
„čo je zase sa hádate?“ opýtal sa Dean keď vyšiel z kúpeľne.
„Áno, Sam si myslí že náš život je nenormálny a chce odísť.“
„Moment. To som nikdy nepovedal.“ Vykríkol Sam
„Ale tak to znelo.“
„Tak stačí. Prosím aspoň dnes sa nehádajte. Veď sú Vianoce.“ Snažil sa ich zmieriť Dean aj keď vedel, že aj ak teraz prestanú skôr či neskôr sa k tej téme vrátia a toho sa Dean najviac bál. Bál sa toho, že jedného dňa od nich Sam odíde a vedel, že sa toho obáva aj John aj keď to nikdy nahlas nevyslovil. Obom ostalo len dúfať, že si to Sam ešte rozmyslí a neodíde.
the end
poznámka ak by niekoho zaujímala legenda ktorá ma inšpirovala tak tu je - kód:
-
http://en.wikipedia.org/wiki/Yuki-onna
samozrejme som si vybrala len to čo sa mi hodilo a upravila si to podľa seba.
Domov 
Stránka 
tak som sa rozhodla napísať kratšiu poviedku na túto teraz aktuálnu tému. Dej sa odohráva v decembri 2002 počas posledných Vianoc ktoré strávili všetky 3 Winchesterovci spolu predtým ako Sam odišiel na Stanford. zatiaľ to vyzerá tak že sa príbeh bude točiť hlavne okolo Johna ale možno sa to ešte zmení. tak dúfam že sa niekomu bude páčiť 
spolu to je paráda,
som zvedavá čo budú loviť. 
už sa teším na pokračovanie 
a este k tomu s Johnom... to sa mi paci 
zaciatok je zatial krasny. len by ma zaujimalo...nejako to neviem nejako vydedukovat, kolko mali presne chalani rokov v roku 2002? hanbim sa 
ja totiz netusim,kedy Sammy odisiel ani... kopnite ma niekto...
a vzťahu Johna zo Samom sa ešte mienim dosť venovať tak dúfam že sa bude páčiť aj nadalej
Cochvila sa ich vztahy budu rucat a vsetci vieme, kam to az viedlo. Fňuk 
ale aj tak to nepomáhalo 
Vůbec se mi nezdálo, že jsi Sama předvedla v ne moc pěkném světle, úplně si ho dovedu představit, jak musel být znechucený lovem a chtěl začít žít svůj vlastní život a tak to dával všemožně najevo! 
A to že je povídka podle skutečné legendy, paráda! 
uplna bomba.