Tonight I wanna cry...

Tonight I wanna cry...

“I've never been the kind to ever let my feelings show
And I thought that bein' strong meant never losin' self-control
But I'm just drunk enough to let got of my pain
To hell with my pride, let it fall like rain
From my eyes
Tonight I wanna cry“

Dean sedel sám pred motelovou izbou a pozoroval nočnú oblohu. Bola posiata tmavými mračnami, ktoré boli predzvesťou blížiacej sa búrky. Ešte stále bolo vidieť pár hviezd, no aj tie sa pomaly strácali v oblakoch. Dean si tuhšie privinul svoju koženú bundu ako sa dvihol prudší vietor a odpil si z poloprázdnej fľaše rumu, ktorú držal v rukách. Spomienky ostré ako dýka mu prebodávali telo a jeho srdce krvácalo. Vždy, keď zavrel oči, tak ich videl. Tváre ľudí skrivené bolesťou. Ich hlasy prosiace o pomoc. Červené more všade okolo.

Pamätal si všetko, čo mu urobili. Každé bodnutie, každé porezanie. To ako sa jeho telo každý deň trhalo na kusy. Ako mu vyberali jednu vnútornosť za druhou, trhali kožu, lámali kosti. Centimeter po centimetri ho skalpovali spôsobmi akými si myslel, že je to nemožné. Vtedy sa mu v mysli objavil obraz jeho brata a on bol pripravený bojovať ďalej. Vydržať až do konca. No démonské bytosti dokázali vycítiť, keď sa v ňom rozhorela odhodlanosť a zmenili jeho spomienky na ľudí, ktorých miloval. Každý úsmev sa zmenil na grimasu a smiech na plač. Dean mohol vidieť len ako jeho rodina trpí, nikdy nie ako sú šťastní. Vtedy začal kričať a neprestal až kým úplne nestratil hlas.

Dažďové kvapky začali pomaly dopadať na studený betón, no Dean sa ani nepohol. Len ďalej smutne hľadel do hora akoby tam hľadal odpoveď na jeho trápenie. Po chvíli však sklamane sklopil zrak. Tenké potôčiky dažďovej vody tiekli dolu kopcom, navzájom sa zrážali a vytvárali mláky rôznych veľkostí. Dean si dal ďalší glg z rumu a položil teraz už takmer prázdnu fľašku na zem vedľa neho.

Vždy keď sa jeho utrpenie blížilo ku koncu prišiel on. Alastair. A vždy mu položil tú istú otázku. Stále dokola. Nikdy nepovedal nič viac. Len stále tie isté slová. A vždy sa dočkal tej istej odpovede. Nie. Nie. Nie. 30 rokov. 30 dlhých rokov utrpenia a neutíchajúcej agónií. Nekončiaca bolesť. Muky. No Dean si myslel, že vydrží. Že odolá. Kvôli bratovi. Otcovi, mame... Ak to zvládol jeho otec, musí to predsa zvládnuť aj on. No s každým dňom sa jeho sily míňali a on slabol. Nikto nevydrží trpieť večne. Nezáleží na tom, ako silný bojovník je, každý má svoj limit. A tak sa aj Dean zlomil. Jedného dňa toho bolo už príliš veľa. Jedného dňa sa jeho odpoveď zmenila.

Slzy začali stekať po Deanovej tvári a pomaly dopadali na zem, kde sa miešali s dažďom. Unášal ich slanú príchuť a maskoval tento prejav slabosti od lovca, ktorý vždy skrýval jeho pocity v snahe ochrániť iných. No dnes večer tomu bolo inak. Túto noc Dean nechal slzy vyronené pre tých, ktorým ublížil, nie pre neho samého, nech brázdia jeho líca. Sedel tam v daždi, ticho a nehybne, akoby sa bál, že ak sa pohne či vydá nejaký zvuk, tak si ho všimne okolitý svet a vysmeje ho. Uzavretý v jeho malej neviditeľnej ulite sa snažil skryť pred všetkými a všetkým. Len na malú chvíľu si prial zabudnúť... Ticho si povzdychol a dopil zvyšok alkoholu. Postavil sa a vrátil sa do prázdnej motelovej izby. Studený, mokrý... Zlomený...

Pretože tu bol jedenkrát, kedy povedal Áno a ten jedenkrát stratili všetky predošlé Nie svoj význam...

Dion tak toto je nádherná poviedkočka ako si opísala tie Deanove pocity a spomienky s pekla. až mi ho bolo ľuto úžasné. skladám velku poklonu

dion-fortune to si úžasne napísala tie jeho pocity ako trpí ako si to vyčíta skvelé úžasné fantastické

jéééj vďaka dnes som mala takú melancholickú náladu a počúvala som túto pieseň, že tonight i wanna cry a nejako mi táto poviedka napadla, takže som ozaj rada, že sa vám páčila. aj keď je iba taká kratšia.

Dion super opísane Deanove pocity...ako som to čítala úplne som cítila vôňu rumu, dažďu a kože tak dobre to vieš opísať...a ta posledná veta...

Prekrásne, úžasné!! Po dlhšej dobe som pri čítaní poviedky skoro plakala.
Moc moc ma to dojalo, teším sa ešte na ďalšie tvoje poviedky, lebo máš veľký talent. Len tak ďalej.

dion: úžasná poviedka a mne práve steká slzička po líci. Hľadela som na oblohu spolu s Deanom a v predstave som odpíjala z tej fľašky, vžila som sa do jeho pocitov, ale nikdy dostatočne nepochopím ako strašne trpel, pretože sa to nedá a ako on sám povedal - nedá sa to opísať slovami. Dion bolo to nádherné a tá posledná veta, že vyslovil jedno áno a predošlé nie stratili význam - waw tak za toto ti musím proste zložiť poklonu až po samú zem

Dion skvela poviedka moc sa mi pacilo ako si vystihla jeho mylsienky ata posledna veta no tou si ma dorazila no proste skvele

No, žena, to bolo uchvatne. Si POVIEDKARKA s velkym P a aj vsetkymi ostatnymi pismenkami. Uzasne, nadherne... az by som ti chcela zapriat viac melancholickych nalad, ale to by nebolo fer. Tak radsej vela smiechu. Za tuto poviedku si ho zasluzis

To je moc krásná povídka Fakt se ti moc povedlo vystihnout jeho pocity! A ta poslední věta na konci Prostě paráda! Chudáček, jak se trápí...

ďakujem vám všetkým ste zlatí! veľmi ste ma vašimi komentmi potešili

a nebojte, melancholické nálady ešte budú a rovnako aj ďalšie podobné poviedky

Teeeeda, ja valím kukadla ako mucha puk Ty bláho, to je neskutočne super poviedka toto Perfektne vcítenie sa do Deana bolo vďala tvojmu majstrovsky napísanému slovu doslova až mierne úchylným potešením prežívať s ním tu bolesť, ktorá ho trápila.....Paráda, veľmi podarená poviedka, patrí ti môj obdiv

ďakujem tina ja rada píšem o pocitoch a viem, že mnohí majú radšej dialógy, ale tak mňa toto ohromne baví a som rada, že sa to aj vám páči...

ako je mozne, ze som tuto tvoju poviedku necitala?? som rada, ze som to teraz napravila. teda... fakt je, ze je to uzasne smutne. To, ako si opisovala to, ako ho trapili a co robili...preboha, a to, ako povedal jediny raz ano a na ostatnych nie nezalezalo... velmi sa mi to paci, mas moju poklonu Dion

omg si sa dnes nejako rozbehla, kočica ďakujem veľmi pekne aj za tento komentár veľmi ma potešil toto je jedna z mála mojich poviedok, z ktorými som aj ja aspoň ako-tak spokojná, takže si ozaj cením, že si si našla čas a nechala mi tu takýto krásny komentár normálne sa teraz červenám ešte raz veľmi pekne ďakujem, som nesmierne rada, že sa ti moje poviedky a štýl písania páčia

mierne sa doma nudím tak prehrabávam poviedky na fore a to ešte nekončím naozaj nemáš za čo naozaj sa mi tá poviedka páčila ... a opis deanovho pobytu v pekle OMG .... bolo to neskutočne dobre napísané ...

no hej, aj taký antitalent na písanie ako ja má svoje svetlé chvíľky to asi bude tým, aká krátka tá ff je nie vážne, ďakujem, veľa to pre mňa znamená a prajem príjemné čítanie

no ty asi nepoznáš veľa píšucích osôb, čo? nie dobre, sorry, beriem späť, odteraz som plná sebavedomia a maximálne spokojná s mojím písaním nie fakt, akože ja viem, že nepíšem úplne nemožne, ale zase vo väčšine prípadov to nie je ani žiadná sláva... mám však aj ja pár kúskov, ktoré vzišli z môjho pera, a ktoré sa mi páčia, napr. tento, takže hej, asi úplny antitalent nebudem ozaj si cením tvojej podpory

Úžasné! Nemám slov. Přesně popsané Deanovy pocity, to, jak se trápí, i když my bychom mu hned vše odpustily! A ta poslední věta, ta mě vážně dorazila...

Tomuto sa hovori poviedka, tie pocity su tak precizne popisane, ze mam zimomriavky a stoja mi vsetky chlpy na rukach... bravurne

Dion: krásné, smutné, dojemné 30 let permanentní bolesti a on se ještě obviňuje, že podlehl.
hmmmm....nikdo z nás by to nevydržel ani 30minut - já určitě ne!