Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.



 
DomovDomov  HľadaťHľadať  Latest imagesLatest images  RegistráciaRegistrácia  StránkaStránka  Prihlásenie  

 

 Truth

Goto down 
+4
wiktoriano
Madlen
lenkka
renáta
8 posters
AutorSpráva
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch
renáta


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Truth   Truth Empty02.01.09 1:03

Truth

Zapadnutý, takmer prázdny bar dnes v noci vypadal ešte beznádejnejšie než inokedy. To čo tento dojem vytváralo bolo vlastne zopár stratených existencií posedávajúcich aj v tento deň na rovnakom mieste pred prázdnymi pohárikmi. Vianoce pre nich už nič neznamenali, vlastne áno každému z nich pripomínali pád až na úplne dno. Znechutená barmanka utierala práve umyté poháre a s odporom sa rozhliadla okolo seba. Pri stene vpravo od dverí sedel osamelý, otrhaný muž okolo päťdesiatky, poznala ho, chodieval sem veľmi často a teraz sa pomaly nakláňal nad stôl. Venovala mu ešte posledný nahnevaný pohľad, nechcela aby jej tu zaspal a ona ho musela znovu budiť, inokedy by k nemu hneď teraz prišla a vyhodila ho, ale dnes sa nad ním zľutovala, boli Vianoce a vonku poriadny chlad. Pri biliardovom stole postávala malá skupinka a o niečom sa tam dohadovali. Pri bare sedeli dvaja, vychudnutá žena v krátkej lesklej sukni a obtiahnutej bunde neurčitej ružovej farby a mladý muž okolo tridsiatky, možno menej, nevedela to odhadnúť, bolo zrejmé, že tu nie sú spolu. Keď ho videla vstupovať, myslela si, že sa hneď vo dverách obráti a odíde, nepatril medzi nich.
„Ešte niečo?“
Zamyslene pokrútil hlavou „Nie, myslím, že pôjdem.“
Zaplatil a tackavo vyšiel z dverí. Žena za pultom pokrútila hlavou, chcela mu niečo povedať, ale pochybovala, že by tým niečo dosiahla. Tie jeho smutné zelené oči hovorili za všetko. Vzdychla si a pozrela na hodinky, ešte stále tu bude musieť vydržať niekoľko nekonečných hodín.
___
„Prečo to robíš?“ toto bola jediná myšlienka, ktorá ho dnes sprevádzala takmer stále a rovnako už po stý krát na tú hlúpu otázku sám sebe nedokázal odpovedať. Na tvári sa mu objavil trpký úsmev keď si spomenul na posledné Vianoce, vlastne iba mali byť poslednými. Bol vďačný, tak veľmi iba preto, že tam dole by sa už vrátiť nechcel, to čo urobil sa mu vracalo v čiernych spomienkach. Ale dnes to nebolo o tomto, dnes ho netrápili spomienky, ale prítomnosť, ktorá nebola o moc lepšia. Vrstva snehu na chodníkoch sa aj teraz zväčšovala a z bielych mračien na nočnej oblohe stále neprestávalo husto padať. Mrzlo a on mal na sebe ako obvykle iba koženú bundu, ktorá ho teraz skôr chladila, napriek tomu, že toho v bare vypil viac než dosť. Impalu nechal pred motelom, vedel, že by s ňou naspäť nemohol. Zaklonil hlavu a pozeral na padajúce vločky, takmer pri tom stratil rovnováhu a spadol do snehu na zem. Radšej sa oprel o stenu budovy hneď vedľa chodníka a pomaly pokračoval povedľa nej. Teraz sa mu nápad s barom zdal byť poriadne hlúpy a jediný dôvod prečo mu jeho brat ešte nevolal bolo, že si ho rovnako hlúpo nechal v motelovej izbe. Po pár metroch v tomto počasí s nízkou viditeľnosťou sa mu minulé Vianoce zdali dokonalé aj s tým teplým počasím a bláznivým prípadom. Ruky si už skoro necítil. V duchu zahrešil, vedel, že motel už nemôže byť príliš ďaleko. Obzrel sa za prechádzajúcim autom, ale nebol to taxík, keď obrátil hlavu naspäť tesne pred sebou uvidel tmavú postavu.
„Sakra.“ S ťažkosťami sa človeka pred ním snažil obísť, ale bez toho aby sa pridŕžal steny to bolo ťažšie než si myslel. Postava sa ani nepohla.
„Šťastné a veselé.“ zamrmlal, ale osoba vedľa neho sa stále nepohla z miesta. Bol to mladý muž asi v Samovom veku. Hľadel mu do tváre a ten úsmev sa mu ani trochu nepáčil.
„Aj tebe Dean.“
„Čo... ”
Snažil sa vytiahnuť zbraň, ale jeho reakcie boli príliš pomalé. Muž ho udrel do tváre a on skončil na studenej zemi o niekoľko metrov ďalej. Cítil ako mu z nosa tečie krv, ale bol príliš omráčený. Trvalo pár sekúnd než sa spamätal a znova siahol dozadu po zbrani, tentokrát sa mu ju podarilo vytiahnuť. Namieril ju na muža pred ním, ale ten sa iba nepatrne usmial.
„Ale no tak Dean, ty vieš kto som a tú zbraň čo držíš nie je to čo práve teraz potrebuješ.“
„Bastard, čo chceš?“
Muž pokrútil hlavou. „To nie je správna otázka.“
„Tak to skúsim inak.“ Dean zatiaľ nenápadne vybral z vrecka bundy fľašku so svätenou vodou. „Čo povieš na toto?“
Mladý muž zareval, nestihol Deanovi zabrániť použiť ju a teraz mu z tela stúpal dym. Bolesť ho prinútila ustúpiť a na chvíľu zatvoril oči. Keď ich znovu otvoril ležal na zemi, kam ho Dean poslal úderom do kolena a v rovnakú sekundu mu na tvár vylial zbytok svätenej vody. Aj keď bol stále v bolestiach podarilo sa mu lovcovi podkopnúť nohy. Dean okamžite stratil rovnováhu a spadol. Démon na neho skočil a posledné čo cítil bola ostrá bolesť od rán, ktoré schytal priamo do tváre. Potom už nič, všetko sčernelo a on upadol do bezvedomia.
Z diaľky k nemu začali doliehať neurčité zvuky, snažil sa prísť na to kde je. Všetko sa vyjasňovalo iba veľmi pomaly, až za nejakých päť minút mu došlo, že tie zvuky boli vlastne hlasy a že vôbec neprichádzali z diaľky. Snažil sa pohnúť, ale ruky mu pevne pridržiavala páska omotaná okolo jeho zápästí. Okrem toho ich mal tak skrehnuté, že aj tak by nimi pohyboval iba s ťažkosťami. Bol priviazaný k nejakej starej stoličke, začínal si uvedomovať mraziví chlad ktorý ho obklopoval. Na to čo sa stalo minulú noc nezabudol ani na okamih lenže najskôr musel odhadnúť situáciu, jedinú vec ktorú poznal bez akýchkoľvek odhadov bolo, že je práve teraz v poriadnych problémoch. Striaslo ho od zimy, snažil sa dostať krv do nôh a rúk, ale chladný vzduch okolo ho dostával do stále intenzívnejšej triašky. Znechutene sa pousmial nad včerajškom, ktorý mu pripomenula narastajúca bolesť hlavy. Poobzeral sa dookola po miestnosti, holé steny z kvádrov a prázdne otvory pre okná, ktorými prenikalo ostré svetlo vychádzajúceho slnka. Pokúsil sa vyrovnať, až doteraz bol naklonený dopredu, pred pádom zo stoličky ho chránili iba tie laná, ktorými bol priviazaný. Ohlásila sa nová pulzujúca bolesť, rýchlo sa nadýchol a zahrešil. Hlasy vychádzajúce zo zadnej časti miestnosti stíchli. Chcel sa obrátiť, ale hlava znovu zaprotestovala ostrou bolesťou. Zahrešil tentokát veľmi potichu, skôr sám pre seba, žiadna zbraň, svätená voda, mobil, a určite žiadny nôž, ktorým by sa s trochou šťastia z tadiaľto mohol dostať aj sám a okrem toho ten rozhovor, to znamenalo, že ten bastard ktorý ho včera dostal tam nebol sám. Počul kroky, ako sa k nemu zozadu niekto pomaly približuje. Démon sa zastavil tesne pred ním a trochu sa sklonil, chytil Deana za vlasy a prinútil ho prudko zakloniť hlavu a poriadnu mu vrazil.
„To je na privítanie.“ usmial sa a ustúpil o dva kroky dozadu.
„Ak ma odviažeš predvediem ti privítanie na aké tak ľahko nezabudneš a už večer budeš hniť v pekle aj s tým druhým bastardom.“
„Druhým... Dean, Dean, Dean,“ démon pobavene pokrútil hlavou „tentokrát to pre teba nebude také ľahké, bol si tak hlúpi a išiel sa ožierať do toho baru, za všetko sa platí.“ znovu sa usmial a s prekríženými rukami prešiel k otvoru v stene.
Dean zašklbal za povrazy, ale jediné čoho dosiahol bola ďalšia bolesť.
„Je mi jedno čo chcete, vieš, že to nedostanete. Predpokladám, že si iba ďalší poskok, možno tej suky Lilith alebo niekoho iného, takže teraz sa prestaň nahlúplo usmievať a radšej... .“
Ďalšia rana do hlavy Deana takmer dostala znovu do bezvedomia. Pozeral sa na démona a snažil sa zaostriť pohľad na vec, ktorú držal v rukách. Chvíľu mu trvalo kým si uvedomil, že je to nôž.
„Pracujem predovšetkým pre seba.“ prešiel si rukou po tvári a usmial sa „toto telo nie je vôbec zlé, ale nie je to lovec,“ tie prenikavo modré oči upriamil na Deana „sám vieš, že peklo je...“ znechutene pozrel pred seba „... nepríjemné miesto a práve kvôli takým ako si ty som tam strávil až príliš veľa času.“
„A stráviš ho tam ešte viac, takže ak by si konečne prestal kecať... .“
Démon v tele mladého muža sa spokojne usmial „Ja viem, že to chápeš, veľmi dobre, aké výhody má pre démona posadnúť jedného z vás. Všetci ktorých poznáš.... ale máš pravdu prejdem k tej lepšej časti.“
Modrooký démon prešiel dozadu a nožom prerezal pásku, ktorá bola omotaná okolo Deanových zápästí. Potom položil pravú ruku na operadlo drevenej stoličky a priviazal páskou na miesto. Keď sa k nej priblížil hrotom noža a začal vyrezávať do pokožky malý obrazec Deanovi bolo jasné čo démon práve robí. Tento znak už raz videl na Samovej ruke keď ho posadla Meg. Zaťal zuby a voľnou rukou sa snažil démonovi nôž vytrhnúť. Modrooký muž iba pokýval hlavou a s úsmevom mu vykrútil ľavú ruku dozadu až pokým nepočul ten typický zvuk lámajúcich sa kostí.
„Bastard!“
Dean zatvoril oči a snažil sa nemyslieť na bolesť, ktorá mu vystreľovala až k ramenu, nemyslieť na bolesť, ktorú mu spôsoboval nôž zarezávajúci sa do ramena, o chvíľu ho znova obklopil ten nepríjemný pocit a on upadol do bezvedomia.
___
„Odišiel včera večer, niečo tu nesedí Bobby.“ Z druhej strany počul nadýchnutie a potom nejaké tiché zamrmlanie.
„Prídem, ale ak zistím, že ten osol iba niekde vyspáva včerajší záťah... .“
„Ďakujem Bobby, ja zatiaľ obídem bary tu v meste, možno si ho bude niekto pamätať, ak včera skutočne išiel do baru.“
Starší lovec netrpezlivo pokračoval „Pochybujem, že by mal namierené niekam inam.“ a položil.
Sam nečakal ani chvíľu a začal sa obliekať do bundy, pokrútil hlavou keď si všimol Deanov mobil pohodený na posteli v ich motelovej izbe. Obišiel vysokú rastlinu ovešanú vianočnými svetlami a o pár sekúnd sedel v Impale.

Pozrel sa na oblohu, znovu bolo vyjasnené, ale pás prichádzajúcich mrakov znamenal, že dnes v noci bude pravdepodobne snežiť rovnako ako v tú predchádzajúcu. Striasol sa od zimy, dokonca aj napriek slnku bolo niekoľko stupňov pod nulou. Otvoril dvere a vošiel do malého baru pri ceste.
„Dobrý deň.“ Sam vytiahol preukaz a chvíľu ho podržal pred barmanom, pokým neprikývol.
„Boli ste tu aj včera večer?“
„Áno, spolu so svojou manželkou.“ ukázal smerom k žene, ktorá práve obsluhovala dvojicu sediacu za stolom uprostred miestnosti.
„Nevideli ste včera večer tohto muža?“ barman natiahol ruku k preukazu na ktorom bola Deanova fotografia, ale iba zamietavo pokrútil hlavou.
„Nie.“
„Viete to určite, veľmi by ste mi pomohli... .“
„Určite nie, včera by som si ho určite všimol, mali sme to tu takmer prázdne.“ barman zavolal na ženu pri stole.
„Chce vedieť či tu včera večer nebol.“
Pozrela na fotku, ale jej odpoveď bola rovnaká.
„Ďakujem.“ Sam sa otočil a vyšiel von na zimu, pod nohami mu stále vŕzgal čerstvo napadnutý sneh. Poobzeral sa okolo seba a znovu nasadol do auta, ďalší bar bol vzdialený o niekoľko ulíc ďalej. Bolo tam dosť ľudí, všimol si nejakého chlapa, ktorý spal s tvárou opretou o stôl vpravo od dverí, na chvíľu si myslel, že by bol celkom rád keby takto našiel Deana, aspoň by nemusel ďalej obchádzať všetky bary v okolí v tej zime a vedel by, že jeho brat je v poriadku.
Za barom stála mladá žena okolo dvadsiatky. Usmiala sa na neho a čakala čo si objedná, trochu ju prekvapilo keď zistila, že je od polície.
„Včera som neobsluhovala ja, ani Jim. Bola tu iba Kate.“ Dievča ospravedlňujúco pokrčilo ramenami.
„Mohla by si mi dať jej adresu, je to naozaj veľmi dôležité.“
Vytiahla blok a napísala naň adresu. „Ten chlap, je nebezpečný?“
Sam sa usmial „Nie, vlastne je to môj brat, včera to asi trochu prehnal. Ďakujem... .“
„Amy.“
„Ďakujem Amy.“ mladá žena sa znovu usmiala a trochu sklamane pozerala za Samom ako vychádza z dverí.
Po ceste k žene čo včera v bare obsluhovala rozmýšľal či má vôbec nejaký zmysel takto Deana hľadať, ale potom si uvedomil, že vlastne ani nemá na výber. V motely nechal Deanov mobil a odkaz, aby mu, ak sa vráti, hneď zavolal, ale nič také sa nestalo, jeho mobil bol stále potichu. Zaklopal na dvere, ale ani po štvrtom zabúchaní nikto neotvoril.
„Celú noc bola v práci, teraz určite spí.“
Netrpezlivo prestupoval a nakoniec sa rozhodol, že po tom čo obíde ďalšie bary znovu sa sem vráti. Už bol pri Impale keď za sebou počul zvuk otvárajúcich sa dverí.
„Chceli ste niečo?“
Sam sa ospravedlňujúco usmial „Prepáčte, že vás vyrušujem, bol som v bare kde pracujete a Amy mi dala vašu adresu. Hľadám tohto muža, krátke hnedé vlasy, výška asi stoosemdesiatpäť centimetrov, zelené oči... .“
„Kožená bunda a rifle.“
„Áno.“
„Prečo ho hľadáte?“ žena sa nedôverčivo pozrela na Sama, chcel vytiahnuť svoj preukaz, ale potom si to rozmyslel.
„Je to môj brat a ja sa bojím aby sa nedostal do nejakých problémov.“
„Sedel za barom asi do jedenástej, potom vstal a odišiel, kam to vám povedať neviem. Dúfam, že sa mu nič nestalo.“
„To aj ja.“ Sam si to povedal skôr pre seba. „Koľko toho vypil?“
„Dosť, ale nemyslím si, že bol v stave aby netrafil domov.“
Sam prikývol a poďakoval za informácie „Kde do pekla si Dean?“
___
Prebral sa na pocit chladu a zistil že modrooký démon na neho práve vylial ľadovú vodu. Z otvorov na okná už prechádzalo iba slabé svetlo, nemal poňatia koľko je hodín, teraz v zime sa stmievalo skoro. Na zemi pri stoličke boli kvapky zrazenej krvi, ale zranenie už nekrvácalo. Pokúsil sa opatrne pohnúť druhou rukou, ale vedel, že niečo nie je v poriadku. Zhlboka sa nadýchol a pritiahol si ju k telu. V duchu zahrešil, nebola to obyčajná zlomenina, hrboľ na predlaktí nevyzeral vôbec dobre, kosť síce neprešla skrz kožu, ale to ho teraz ani trochu nezaujímalo, rukou ledva pohol a prsty ani nedokázal zovrieť v päsť. Uvidel pohyb a v rohu miestnosti zbadal ďalšiu postavu.
„To si nemôžete dať pokoj ani na Vianoce?“
Mladý démon sa hlasno zasmial „Áno o tom som už počul, sviatky lásky a pokoja, lenže ak si si nevšimol je to tak trochu kresťanský sviatok.“
„Prepáč, s takými bastardmi ako ste vy to nemá nič spoločné.“
Deanova hlava letela dozadu, ale tentokrát to nebol tak silný úder aby stratil vedomie. Pohľad plný nenávisti venoval iba démonovi pred sebou.
„Baví ťa to?“
„Sila zvyku.“
Žena okolo tridsiatky pristúpila bližšie, ale Deanovi nevenovala žiadnu zvláštnu pozornosť a pomaly prešla ku schodom za Deanovým chrbtom. Mladý lovec sa začínal dostávať do nekontrolovateľnej triašky. Premočené oblečenie spolu s chladom prichádzajúcim z vonku prinútili Deana zabudnúť aj na bolesť ktorá mu stále pulzovala v ľavej zlomenej ruke. Potreboval sa z tadiaľto nejako dostať, pretože vedel, že nemá veľa času. Ten démon ho chcel posadnúť, Sam, Bobby, Ellen a ostatný lovci by tak boli vo veľkom nebezpečí. Jeho myšlienky sa upriamili na Sama, určite ho už hľadá, ale ak by ho našiel po tom čo ho démon posadne snažil by sa ho zachrániť a... „nie, nie, nie Dean, rozmýšľaj ako sa z tadiaľto dostať.“ Počul ako sa démonka vracia naspäť, topánky na vysokých podpätkoch vydávali dutý zvuk, ktorý sa ozýval po celej stavbe. A potom tam bolo ešte niečo, prudko otočil hlavou, nemohol veriť tomu čo práve videl. Za chudou ženou oblečenou ako úradníčka kráčali ďalší, až teraz si Dean uvedomil, že je v naozaj veľkých problémoch, vo väčších ako predpokladal. Modrooký démon ho pozoroval a na tvári sa mu objavil široký úsmev.
„Takže Dean, je čas platiť.“
Asi dvadsať démonov utvorilo kruh popri stenách miestnosti. Ich čierne oči neodrážali nič iné iba odpor.
„Čo chceš?“
„Na spoluprácu je už neskoro Dean.“
„Všetko je pripravené Liam,“ žena pristúpila k démonovi pred Deanom „myslíš, že ti to dovolí urobiť?“ v ženinom hlase boli cítiť pochybnosti a niečo ako strach, ale on akoby to ani nezaregistroval.
„Bol to obchod, ja svoju časť dohody splním.“
Žena stále nebola spokojná s odpoveďou, ale radšej ustúpila a znechutene sa pridala k ostatným.
„Mal by si ju počúvať Liam, poskok ako ti... .“
Modrooký démon udrel Deana do tváre a s úsmevom trhol za zlomenú ruku, kosť dosadla na miesto. Dean sa snažil nekričať od bolesti, nechcel mu tým urobiť radosť, ale démon ho neprestal mlátiť dovtedy kým sa mu všetko pred očami nezačalo rozmazávať, potom už nič, žiadna bolesť ani chlad.
Návrat hore Goto down
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch
renáta


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 1:06

____
„Sam, mám pre teba nejaké informácie, vypadá to, že celé okolie toho prekliateho mesta je... dostali ste sa do niečoho zlého... démoni Sam.“
Spojenie sa prerušilo a Samov mobil sa vypol. Ešte chvíľu na neho neveriacky pozeral, ako to, že si s Deanom nič nevšimli. Bobby bol stále na ceste a po jeho bratovi nenašiel žiadnu stopu. Strach o Deana bol stále väčší, po tom čo sa práve dozvedel už nemohol ani predpokladať, že by bol v poriadku. Z myšlienok ho vyrušilo tiché zaklopanie, stačil iba vytiahnuť zbraň, ale vo dverách už stálo tmavovlasé dievča.
„Ahoj Sam.“
„Ruby... čo tu robíš?“
„Kde je Dean?“
Sam neodpovedal iba sklonil hlavu a zbraň unavene hodil na stôl. Prešiel k posteli, sadol si a tvár si chytil do dlaní. Čakal, vedel, že Ruby mu prišla niečo povedať. Posadila sa vedľa neho, rukou mu prešla po chrbte.
„Viem, že ho hľadáš a nemám pre teba dobré správy.“
Samom trhlo, hľadel na Ruby. „Čo je s ním?“
„Držia ho démoni.“
„Kde?“
„Je to opustené stavenisko za mestom. Sú to Liamovi ľudia. Sam... je ich tam veľmi veľa, nezvládneš ich aj keby som ti pomohla.“
„Prečo... kto je ten bastard?“
„Sam, ani nevieš ako ľahko som sa k tej informácii dostala, je to pasca, chcú aby sa to k tebe dostalo.“
„Takže budeme musieť niečo vymyslieť, ja ho tam nenechám.“
Ruby si povzdychla „to som vedela ešte skôr ako som sem za tebou prišla, ale Liam je nebezpečný, toto všetko pre niekoho robí a ja neviem pre koho.“
„Lilith?“
„To si nemyslím, tá má teraz iné starosti.“
„Alastair?“
Ruby ďalej hľadela na Sama. „Ak z toho chceš svojho brata dostať, vieš čo musíš urobiť.“
„Nie, už som ti povedal, že... .“
„Nemáš najmenšiu šancu.“
Sam rýchlo pokrútil hlavou. „Bobby dorazí asi za dve hodiny, možno by sme mohli zohnať ďalších lovcov a Castiel... .“
„To myslíš vážne? Po tom čo sme pomohli Anne... .“
„Tu ide o Deana, bude mu chcieť pomôcť.“
„Ak je za tým Alaster nepomôže nám ani on.“
„Ja nemôžem Ruby.“ Sam takmer kričal, nechcel ďalej pokračovať, tentoraz to musel zvládnuť bez svojich schopností.
Ruby sklonila hlavu a ticho ďalej pokračovala. „Sam, teraz nepôjde o to čo nechceš urobiť, ale o to čo budeš musieť urobiť.“
Sam vstal a neprítomne sa zahľadel z okna. Nočná obloha bola zatiahnutá a veľké chumáče snehu neúnavne dopadali na každý kúsok zeme.
„Už raz sme sa z problémov dostali aj bez toho.“
Ruby sa zhlboka nadýchla „Čo navrhuješ?“
___
Stratil pojem o čase, boli to iba chvíľky na ktoré sa prebudil, ale všetko bolo nejasné, pamätal si na nejaké zvuky, to, že v miestnosti bola tma a keď sa pohol počul tiché praskanie jeho oblečenia, vsiaknutá voda sa zatiaľ premenila na ľad. Pamätal si tie prenikavé modré oči a tmavú postavu, ktorá sa opierala o protiľahlú stenu . Dostal sa k sebe až po niekoľkých dňoch, aspoň tak sa mu to zdalo. Myslel si, že slnko je iba skryté za oblakmi alebo hmlou a do vnútra prenikalo iba trochu svetla. Až potom mu došlo, že je na inom mieste, museli ho previesť. V pravo pri strope videl iba jedno zašpinené malé okno, vypadalo to na nejakú starú pivnicu alebo priestory dávno nepoužívanej budovy. Počul výkriky, niekde zdola, démon, ktorý pred ním stál určite nebol Liam a potom zacítil zvláštny závan vetra. V miestnosti sa objavila ďalšia postava. Z horného schodiska vybehlo niekoľko démonov a okamžite na ňu zaútočili. Deanovi stačilo iba zopár sekúnd aby si uvedomil, že pred ním stojí Castiel. Snažil sa dostať z povrazov, najskôr si zlomenou rukou uvoľnil aj tú druhú a obzeral sa okolo seba či na zemi neuvidí niečo čím by mohol povraz prerezať. Castiela uprostred miestnosti zatiaľ obkolesila skupina démonov, ale z dverí vybehol niekto ďalší a začal do nich strieľať. Castiel jedného z nich odhodil na druhú stranu miestnosti. Žene, ktorú Dean predtým videl rozprávať sa s Liamom priložil na čelo ruku, o chvíľu padla k zemi.
„Dean, ty teda vypadáš.“
„Bobby?“
„A koho si čakal?“
Dean neodpovedal iba sa na staršieho lovca usmial. Rozviazal ho a pomohol mu postaviť sa na nohy. Démoni mali stále príliš veľa práce s Castielom a ich dvoch si stále nevšímali. Dean sa celý triasol, ale až teraz si to naplno uvedomil, nedokázal ani sám stáť. Videl ako sa na neho Bobby zamyslene pozerá, potom vytiahol fľašku a polial ho svätenou vodou.
„Si spokojný Bobby?“
„Ani nie, ale na teraz to bude musieť stačiť.“
Bobby ho vliekol celou cestou dole po schodoch a rovnako celou cestou potichu nadával.
„Kde sú ostatný?“
„Majú inú prácu.“
„Ako... kde je Sam?“
Starší lovec sa zamračil, ale nič na to Deanovi neodpovedal. Snažil sa ho zastaviť, ale Bobby ho ťahal ďalej, preč z budovy k autu odstavenému pri vchode. Dean sa zmätene obzeral po Impale, ich auto nikde nevidel.
„Bobby, kde je Sam?!“
„Ak hneď teraz nenasadneš do toho auta nakopem ťa do zadku Dean a myslím to vážne.“
Nejako sa mu podarilo dostať Deana dozadu v jeho dodávke.
„Počkaj tu.“
„Vypadám na to, že by som mal niekam ísť?“
Skôr než to Dean dopovedal Bobby sa mu obrátil chrbtom a išiel naspäť do budovy, hneď ako sa stratil z dohľadu druhé dvere na dodávke sa so škripotom otvorili. Dean nemal pri sebe stále žiadnu zbraň, ale pamätal si, že Bobby si necháva pod prednou sedačkou na strane spolujazdca pištoľ. Rýchlo ju odlepil a zamieril na démona ktorý stál iba kúsok od neho.
„Takto to nepôjde Dean.“
Modrooký démon v tom okamihu zašiel za roh budovy a opustil telo mladého muža. Dean sa načiahol ku dverám a zatvoril ich, ale čierny dym o chvíľu obtekal auto, pomaly sa plazil do vnútra a obklopil Deanovo telo....

Bobby nasadol do miesta vodiča a obrátil sa k Deanovi, ale ten mal zatvorené oči. Nevedel či iba spí alebo je v bezvedomí. Pokrútil hlavou, mladý lovec bol celý dobitý, hlavne na tvári, mal ju celú opuchnutú a oči podliate krvou. Vlastne celú tvár mal pokrytú zaschnutou krvou. Bobby vedel, že ak by neprišli Dean by to dlho nevydržal. Keď ho chytil bol ako kus ľadu a ľavú ruku mal zvláštne vykrútenú, videl to aj keď mu ju zakrýval rukáv jeho koženej bundy.
Naštartoval a vyrazil k miestu kde sa so Samom dohodli, že sa stretnú keď bude po všetkom.
Dean sebou niekoľkokrát šklbol, ale ani na chvíľu sa neprebral. Bobby nemal poňatia ako ho dostať z auta do motelovej izby, okrem toho ich mohol niekto vidieť a zavolať políciu. Vtedy začul z diaľky zvuk prichádzajúceho auta, ten zvuk motoru by rozoznal kedykoľvek, ešte skôr než sa v zákrute objavila čierna Impala, vedel, že to nemôže byť nikto iný ako Sam. Vlastne tá myšlienka ho teraz trochu zarazila, dúfal, že to bol skutočne Sam. Do vnútorného vrecka na bunde si schoval striebornú fľašku svätenej vody. Impala zaparkovala tesne vedľa nich. Bobby sa pripravil skôr než Sam stihol vystúpiť z auta oblial ho.
„Som to ja Bobby, teraz mi budeš musieť veriť.“
„Verím tomu čo vidím, a z teba nestúpa žiadna para. Potrebujem pomôcť s tým oslom, sám ho nezdvihnem.“ Starší lovec sa na chvíľu zarazil a prezeral si Sama. „Dĺžiš mi vysvetlenie.“
„Preložíme ho do Impaly, musíme z tadiaľto čo najskôr vypadnúť.“
Ako okolo neho prechádzal musel ho zachytiť rukou, Bobby videl ako sa Samovi podlamujú kolená. Tvár mal úplne bielu a tričku pod bundou uvidel fľak krvi.
„Čo sa stalo Sam?“
Mladý lovec sa na chvíľu oprel o bok jeho dodávky. Na moment mu v tvári Bobby videl strach a určitý výraz previnenia, potom potriasol hlavou a išiel ku dverám dodávky.
„Čo si urobil?!“
„Ako je mu?“
„Sakra, Sam, čo si urobil?!“
„Prosím, potrebujem aby... musel som,“ po dvoch sekundách znovu ovládal hlas „od kedy je v bezvedomí?“ natiahol ruku k Deanovej ruke „Celý sa trasie, Bobby čo má s tvárou... .“ Deanove črty sa takmer strácali v podliatinách.
Bobby sa zhlboka nadýchol „musíme ho dostať do tepla a má niečo s rukou, možno aj niečo iné, ale to zistíme až keď ho prezrieme.“

Celou cestou bolo v Impale až nepríjemné ticho. Bobby sedel na mieste spolujazdca a nemohol sa zbaviť toho nepríjemného pocitu, všetko čo sa stalo v posledných dňoch bolo nejakým spôsobom horšie než doteraz.
„Mali ste nejaké problémy?“
„S anjelom za zadkom a ani nie s polovicou démonov ktorý tam mali byť? Ani nie.“ Bobby sa nahnevane pozrel Samovým smerom a neodpustil si sarkastickú poznámku „A ty?“
Sam sa rozhodol ignorovať to aspoň dovtedy kým bude môcť. O tom čo sa v tom sklade dnes stalo nechcel rozprávať a ešte viac sa bál chvíle kedy sa na to bude vypytovať Dean, ale zatiaľ ho celkom slušne zamestnával aj strach o to aby jeho brat vyviazol v poriadku zo všetkých zranení. Cesty boli, hlavne za mestom, pokryté súvislou vrstvou takmer na ľad udupaného snehu ak sa chceli niekam dostať Sam musel dávať veľký pozor. Dva krát sa dostal do menšieho šmyku, ale Impala držala na ceste celkom dobre.
„Tu to vyzerá celkom dobre.“ Sam sa prikrčil a pozeral na motel uprostred mesta, do ktorého sa medzitým dostali. Dal si pozor aby vybral izbu na ktorú nebolo vidieť z cesty. Deana opatrne preniesli do vnútra. Keď ho položili na posteľ trochu sa pohol a otvoril oči.
„Sam?... Kde to... ako sa vám podarilo dostať ma z tadiaľ?“
„Pomohol nám Castiel. Čo ťa bolí?“
Dean sa usmial a unaveným hlasom Samovi odpovedal „Asi všetko. Je mi zima.“
„Musíme ti vyzliecť bundu.“
„Ten bastard mi zlomil ruku.“

O dve hodiny neskôr Dean stále spal, ale bolo to lepšie ako bezvedomie. Sam sedel pri stole a neprítomne hľadel von oknom v izbe bola stále nejaká vianočná výzdoba. Na dverách visel veniec z jedličkových snetov a pred Samom uprostred stola tiež, iba o niečo menší. Za tú dobu čo sedeli v motelovej izbe začalo nanovo snežiť a Samovi to pripomenulo ten večer kedy Dean odišiel, niečo ho žralo a on to dobre videl. Minulý rok ho musel presviedčať aby aspoň nejako oslávili Vianoce, pretože to mali byť Deanove posledné, ale teraz o ne jeho brat nejavil žiadny záujem.
„Koľko si ich dostal?“
„Čo? ... .“ Samovi chvíľu trvalo kým prišiel na to, že Bobby hovorí o démonoch. „S Ruby sme prichystali niekoľko diablových pascí... neviem asi troch, potom sme rýchlo vypadli.“
Bobby s nespokojným výrazom rýchlo zatvoril knihu v ktorej si doteraz čítal.
„Chlapče možno nie som expert na to aby som vedel kedy mi ľudia klamú a kedy hovoria pravdu, ale teraz je to už zbytočné, viem, že s Ruby v niečom ideš a že sa stalo oveľa viac, aj keby ste to skladisko celé vymaľovali diablovými pascami, tak ľahko by ste sa z tadiaľ nedostali.“
Sam nevedel čo má povedať, zachránilo ho iba to, že Dean sa v tej chvíli začal prebúdzať. Prešiel k posteli a keď videl ako sa Dean snaží posadiť pomohol mu.
„Kde sme?“
„Vo Fordville. Pamätáš si na niečo? Kam si išiel keď si opustil bar?“
Zelenooký lovec sa zamračil a chytil sa za hlavu. „Bol tam démon, čakal na mňa... aký je deň?“
Sam si s Bobbym vymenili ustarané pohľady. „Vlastne je Nový rok.“
„Čo?! Sakra ak ho dostanem do rúk... .“
„Ruby mi hovorila, že celé to riadil... .“
„Ten modrooký bastard Liam. Mal s niekým dohodu.“
Sam zovrel ruku do päste, nevedel či to má Deanovi povedať, ale aj tak by sa to dozvedel od Bobbyho alebo Castiela.
„Malo to niečo spoločné s Alastairom, chcel dostať Castiela. Hovoril niečo o nevybavených účtoch.“
„Čože? Ako to myslíš hovoril.“
Sam sklonil hlavu „Teraz nie Dean.“
V tom momente sa všetci v miestnosti obrátil smerom k dverám, ktoré sa dokorán rozleteli. Dvaja lovci okamžite siahli po zbraniach, ale vo dverách stál Castiel. Pokojne prekročil prah a ďalej kráčal smerom k posteli.
Dean sa usmial „Vedel som, že prídeš, nemohol si ho predsa nechať posadnúť démonom, toho, pre ktorého má Boh svoje plány.“
Sam rýchlo odstúpil od postele a pozeral do čiernych očí svojho brata.
„Liam.“
„Áno, ak sa o niečo pokúsiš ty alebo jeden z týchto.“ Dean si priložil ku krku svoj nôž, ktorý práve vytiahol spod vankúša. „a Sam, na použitie tých svojich schopností ani nemysli, vieš, že si príliš pomalý. Mňa možno pošleš do pekla, ale spolu so mnou tam pôjde aj tvoj milovaný bratček. Myslíš, že sa mu tam znovu chce? Aj teraz cítim ten jeho strach, všetky tie spomienky.“
„Čo odo mňa chceš Liam?“ Castiel bol stále pokojný.
„To nie je správna otázka. Ja chcem iba smrť všetkých tých lovcov, ktorých adresy má Dean v hlave, ale o chvíľu sa dozvieš čo chce od teba niekto iný.“
Sam rozmýšľal čo má robiť, Alastaira nezničil, iba ho zastavil, každú chvíľu sa mohol objaviť vo dverách a nebol presvedčený, že by si s ním Castiel dokázal poradiť.
„Niečo o mne ešte nevieš Liam.“
Sam pred seba natiahol ruku a Liamovi v Deanovom tele nezostávalo nič iné iba prekvapene pozerať ako odkladá nôž nabok a púšťa ho bezmocne z ruky. Samove schopnosti boli oveľa silnejšie než predtým, stačilo pár sekúnd a okolo Deana na podlahe zostal iba sčernený kruh. Dean najskôr nevedel čo sa práve stalo, ale napriek bolesti a vyčerpaniu pomaly pochopil. Pozeral na Sama a ten jeho ospravedlňujúci výraz ani si nevšimol zdesenie v tvári staršieho lovca. Snažil sa postaviť, pretože tušil čo teraz príde. Castiel sa nebezpečne priblížil k jeho mladšiemu bratovi a čokoľvek si o tomto celom myslel, nemohol ho nechať bratovi ublížiť. Postavil sa medzi neho a Sama a čakal čo urobí. Teraz prvý krát po celý čas čo bol anjel v miestnosti v jeho tvári videl aj niečo iné ako bezcitný výraz. Zacítil závan vetra a postava mu zmizla pred očami.
To už videla aj Ruby, ktorá stála v otvorených dverách motelovej izby.
„Teraz vypadni Ruby.“
„Nevedela som o tom. Hneď ako som sa to dozvedela... .“
„Musíme vypadnúť, čo najrýchlejšie.“ Bobby zdvihol z postele nôž a podal ho Deanovi. Počkal pokým sa tí dvaja rozhýbu a všetci traja nasadli do áut, Ruby medzitým radšej niekam zmizla, nechcela sa s Deanom znovu chytiť a on od toho nemal ďaleko.
Dean sedel na mieste spolujazdca, riadiť Impalu v takomto stave by nezvládol, hlavne keď po nich išiel Alastair. Dusivé ticho v Impale ani jeden z nich neprerušil ani po dvoch hodinách cesty. Dean pozeral pred seba, stále sa mu mierne točila hlava, nevedel čo povedať, nechcel. Po príchode do motela Dean na všetky parapety nasypal hrubú vrstvu soli a Sam pred dvere zatiaľ bez slova začal kriedou kresliť diablovu pascu. Vyhýbal sa pri tom Deanovmu pohľadu, za to čo urobil sa nemohol len tak jednoducho ospravedlniť, ale aj keby ho teraz Dean začal mlátiť alebo by odišiel, nič by sa tým nezmenilo, jediné na čo vtedy myslel bola bratova záchrana a on by pre ňu urobil čokoľvek. Zvláštne bolo, že sa vôbec necítil inak, iba trochu unavený. Sadol si na posteľ a z vaku vytiahol notebook, nie preto, že by s ním chcel niečo robiť, bola to iba sila zvyku. Položil si ho na kolená a iba naň pozeral.
Dean odišiel do kúpeľne aby si umyl tvár od zaschnutej krvi. Vyzeral hrozne, ale to ho teraz trápilo najmenej, pozrel sa na svoj odraz v zrkadle a pokrútil hlavou. Sam ho zachránil, a on mu za to v duchu ďakoval, bolo mu z toho zle, pred viac ako pol rokom by bol radšej mŕtvy ako by mal jeho brat so sebou robiť takéto veci, ale celé tie mesiace, vlastne roky, ktoré prežil v pekle, čo tam nakoniec robil, už ďalej nemohol. Rukou si unavene prešiel po vlasoch a tvár si utrel do osušky. Vedel čo teraz urobí. Vošiel do miestnosti kde sedel Sam, stále s pohľadom upreným na notebook položený na kolenách. Sadol si oproti na susednú posteľ.
Návrat hore Goto down
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch
renáta


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 1:07

„Sam, čo si urobil?“
Povedal to tak ticho, že ani nevedel, či Sam odpovie. Hľadel na neho s očami lesknúcimi sa od sĺz.
„Dean... ja... nechcel som, ale musel som sa rozhodnúť.“
„Ja viem. Iba chcem počuť čo sa stalo.“
Sam znovu sklonil hlavu a začal rozprávať.
„Ruby zistila kde ťa držia. Vedeli sme, že je to pasca a že Liam je vlastne iba pešiak. Ešte predtým som zavolal Bobbymu, ale my dvaja sme to nemohli zvládnuť, potom sme sa dozvedeli o Alasteirovi. Dúfal som, že Castiel sa skôr či neskôr objaví, Bobby ho presvedčil aby mu pomohol ťa z tadiaľ vytiahnuť.... . S Alasteirom som sa dohodol na výmene... teba za Castiela.“
„Prečo ste... .“
Sam Deana nenechal dohovoriť. „Teraz to bolo iné, démonov bolo príliš veľa a nemali sme čas, nevedeli sme či si ešte... .“ Sam sa zarazil, ale pokračoval.
„Ruby mi pomohla zlepšiť moje schopnosti.“
„Ako, čo sa stalo v tom sklade, podľa toho čo hovoríš tam bolo asi pätnásť démonov a Alastair.“ Dean sa snažil ovládať svoj hlas, ale nešlo mu to, hnev pri položení tej otázky potlačiť nedokázal.
Sam sa zamyslene pozrel von oknom. Nemohol odohnať myšlienku, ktorá ho vracala o niekoľko hodín dozadu.

Prišiel s Impalou ku vchodu, ani sa neobťažoval nejako skrývať. Rubby zatiaľ obišla skladisko zozadu a po požiarnom schodisku vyliezla na strechu. Čakali, že aj tam bude niekto strážiť, ale podľa toho čo sa stalo potom Sam vedel, že Rubby si s tým bez väčších starostí poradila. Nádrž na vodu bola uprostred strechy. Použili presne to, čo jeho otec, keď išiel Meg zaniesť colt. Vhodila do nádrže strieborný krížik a preniesla zopár latinských slov, zdola nemohla počuť nič, žiadny rozhovor, ale vedela, že Sam je už vo vnútri. Musela počkať na signál. Na mobil jej asi za dve minúty prišla správa, otočila ventilom a dole do trubiek v budove tak pretekalo oveľa viac vody ako mohli utiahnuť, tlak v nich sa stále zvyšoval.

Sam vstúpil do budovy, nemal pri sebe žiadnu zbraň aj tak by mu bola na nič. Postavil sa pred Alastaira vo vnútri s ním už čakali ďalší démoni.
„Kde je Dean?“
„Kde je Castiel?“
Muž pred ním sa nepatrne usmial. „Takto tu môžeme stráviť celú noc Sam, ale nemyslím si, že Dean má toľko času. Je síce poriadne tvrdohlaví a ani ja som nechcel uveriť koľko toho vydrží,“ urobil krátku prestávku aby sa mohol pobaviť na Samovom výraze ako mu to hovoril „prežili sme toho spolu veľa... v pekle a bol by som celkom rád... , ale to asi nechceš počuť Sammy, no musíš si uvedomiť, že Liam je dosť netrpezlivý, vždy bol.“
„Castiel príde.“
Démon pokrútil hlavou „Nie nepríde, ale platiť bude aj tak. Teraz sa budem musieť uspokojiť s tebou.“
„To ťa asi trochu sklamem.“
Tlak vody uvoľnil ventily pozdĺž stien a svätená voda sa začala valiť na démonov, ktorý začali kričať od bolesti. Sam urobil niekoľko krokov dozadu, tak aby stál pri dverách do skladiska. Alastair išiel po ňom, ale Rubby sa mu postavila do cesty aby tak zabezpečila Samovi dosť času, videl ako jej svätená voda škvarí pokožku Všetci démoni teraz stáli uprostred haly. Sam natiahol ruku, strach, ktorý vtedy cítil bol rovnaký ako keď sa vtedy dozvedel o schopnostiach, ktoré mu žltooký démon predal s určitým zámerom. Zhlboka sa nadýchol a začal, všetci démoni stojaci pred ním začali opúšťať telá ľudí, ktorých posadli. Pichľavá bolesť hlavy sa začala stupňovať, ale vedel, že musí vydržať inak by po nich išli. Ruby ležala na zemi, z úst jej tiekla krv a Alastair bol znova na ceste za ním. Nemohol prestať, snažil sa sústrediť iba na skupinu démonov uprostred. Čierny dym sa postupne valil po podlahe, bolesť hlavy bola takmer neznesiteľná, otočil ruku a z posledných síl zovrel dlaň do päste a klesol na kolená. Alastair ho zdvihol z podlahy, keď na neho Ruby skočila. Sam sa ledva udržal na nohách, ale stihol vziať kus železnej tyče a dostať démona od Ruby. Obaja utekali k dverám, kým nasadli do Impaly Alastair bol preč.
„Sakra, ide po Deanovi.“
„Už by mali byť preč.“
Sam rýchlo vytiahol mobil a snažil sa Bobbymu dovolať, bezvýsledne. Desil sa predstavy, že aj napriek tomu, čo všetko bol ochotný urobiť, jeho brata sa mu zachrániť aj tak nepodarí. Neprítomne si z tváre zotrel krv, ktorá mu pred chvíľou tiekla z nosa.
„Zistím čo sa dá.“ Ruby vystúpila z auta a po pár krokoch sa mu stratila z dohľadu
Sam sa snažil upokojiť, ale nešlo to, nakoniec mu nezostávalo nič iné iba naštartovať a čo najskôr sa dostať na dohodnuté miesto.

Sam skončil a pozrel sa na brata, myšlienkami bol znova v motelovej izbe. Nevedel čo má čakať, dokonca sa pripravil na to najhoršie, že sa Dean teraz postaví zoberie svoje veci a jednoducho bez slova odíde rovnako ako to chcel urobiť už predtým. Tvár staršieho brata sa mu zdala byť nečitateľná, každá sekunda čakania bola pre neho nekonečná, ale Dean sa ani nepohol z miesta. Nakoniec iba ticho prehovoril.
„Sammy... som unavený, z tohto všetkého. Desím sa toho čo sa z teba stáva.“ Stíchol, zdalo sa mu, že už nemôže pokračovať, ale keď sa pozrel do Samových očí plných zúfalstva vedel, že akokoľvek to vyznie musí mu povedať pravdu. Na tvári sa mu objavil trpký úsmev, pravdu, nič viac, nemohol pred ňou dlhšie zatvárať oči aj keď Sam ju určite poznal až príliš dobre. Zhlboka sa nadýchol „Najhoršie je... som rád, že si ma z toho dostal, pretože som sa modlil za to aby som nemusel ísť naspäť Sammy. Je mi zle z toho, že určitá časť mňa... aj napriek tomu ako si za to zaplatil, som prekliato šťastný... pretože ísť naspäť je niečo čoho sa bojím každý deň, každú minútu... .“ Dean odvrátil pohľad, snažil sa držať. „Je mi ľúto čo si kvôli mne musel urobiť.“ Zaťal zuby a päsťou celou silou treskol do nočného stolíku, ktorý stál vedľa postele. Samovi po líci stiekla slza, ktorú si hneď utrel, bolo mu zle z toho ako sa brat trápi, ale zároveň z neho spadla obrovská ťažoba.
„To je v poriadku Dean.“ Naklonil sa k bratovi a položil mu ruku na plece.
Z vonku do vnútra motelovej izby prenikalo matné biele svetlo dnešnej noci. Zo zatiahnutej oblohy husto snežilo, všetko bolo tak pokojné, tiché, úplný rozdiel toho čo sa práve odohrávalo v myšlienkach dvoch bratov.
Dean sa nakoniec smutne usmial „Nový rok ani nemohol začať horšie.“
Sam mu úsmev opätoval „Myslím, že áno Dean, teraz si sa mohol vracať z baru a niečo si spievať. To by som asi naozaj neprežil.“
Deanov úsmev sa rozšíril. „Hrozné by to bolo až vtedy keby si sa pridal.“

Koniec
Návrat hore Goto down
lenkka
Winchester
Winchester
lenkka


Počet príspevkov : 2352
Age : 36
Bydlisko : kdekoľvek s mojim supermanom
Nálada : predsvadobná
Registration date : 06.07.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 13:24

Renáta ta poviedka je vynikajuca moc sa mi pacila. Ten napas posadnut Deana je vynikajuci Truth 104346 a Vymena Castiela za Dean no WAu. moc sa mi to pacilo. Samove schopnosti a nakoniec vycitky a vtipky.
ja neviem co napisat precitala som si ju na jeden nadych no proste super. Skvela praca skladam klobuk Truth 103511 Truth 103511 Uz sa moc moc tesim na dalsiu. Wink Truth 312566 Truth 214863 Truth 214863
Návrat hore Goto down
Madlen
Winchester
Winchester
Madlen


Počet príspevkov : 2053
Age : 33
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 15:21

Zajímavý nápad Truth 103511 Truth 103511 Chudák Dean Sad ale Samové schopnosti v plné síle Twisted Evil to se mi mooooc líbilo Very Happy Razz Tolik démonů dokázat poslat do pekla, to je teda paráda! Jenom to s tím Castielem, to jakože ho démoni dostali nebo jak? Truth 328356 Jen toto je mi takové trochu nejasné... 603 Líbí se mi tvoje povídky, máš skvělé nápady, které dokážeš dobře podat. Dokonce ani trocha - někdy i více - humoru v nich nechybí Truth 104346 Těším se na další tvojí tvorbu!
Návrat hore Goto down
http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
wiktoriano
Winchester
Winchester
wiktoriano


Počet príspevkov : 2781
Age : 35
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 19:51

Renata tak toto bola veľmi pekná poviedka 704 704 bolo tam všetko čo sa mi páči torturing aj bratské momenty 702 chudák Dean zasa to schytal. Twisted Evil a Ruby a Samove schopnosti Truth 312566 skaldám ti poklonu je to super Truth 104346
Návrat hore Goto down
http://sashanovely.blog.cz/
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch
renáta


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 20:46

Ďakujem, túto poviedku som napísala veľmi rýchlo, takže možno mi tam ušli aj nejaké chyby v logike príbehu, ale som rada, že sa vám páčil. Chcela som sem dať niečo čo by sa odohrávalo počas sviatkov, ktoré už máme za sebou, pretože ich mám veľmi rada. Madlen, vlastne ak mám povedať pravdu na Castiela som trochu zabudla, z tej motelovej izby sa vyparil, ale určite ho nedostali, aspoň tak som to myslela ja. Proste niekam zmizol. Ďakujem za to, že ste si našli čas aj na túto poviedku Truth 92299 Very Happy .
Návrat hore Goto down
Violet
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach
Violet


Počet príspevkov : 295
Nálada : :)
Registration date : 15.02.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty02.01.09 23:28

A ja ti zas dakujem, ze si ju napisala. Je perfektna a velmi-prevelmi sa mi paci. Uz sa tesim na dalsie 603 , pretoze je faaakt Skvelááá s velkýýým S. No nadhera 704 704 704 Truth 103511 Truth 319161
Truth 104346 Truth 104346 Truth 104346
Návrat hore Goto down
Madlen
Winchester
Winchester
Madlen


Počet príspevkov : 2053
Age : 33
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty03.01.09 16:34

Renáta, jj to mi právě bylo divné, že se z té motelové jizby jen tak vypařil... nedávalo mi smysl, že by ho takto dostali. Díky za objasnění Wink
Návrat hore Goto down
http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
shelby
Pocestný duch
Pocestný duch
shelby


Počet príspevkov : 94
Age : 33
Bydlisko : Skalica
Registration date : 07.11.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty04.01.09 13:46

Renáta, práve som si tvoju poviedku dočítala a bolo to vážne, že WOW!!! Shocked Shocked
Nádhera! Výmena Deana za Castiela, Samove schopnosti, proste skvelý nápad!! Wink Truth 103511 Truth 103511
Teším sa na tvoje ďalšie poviedky!!! 704 704
Návrat hore Goto down
Zizi
Winchester
Winchester
Zizi


Počet príspevkov : 4217
Age : 36
Bydlisko : Havaj
Nálada : Everyday is another opportunity to shine :)
Registration date : 05.04.2008

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty03.02.09 14:15

Parádna poviedka. Hlavne veľa Dean-torturingu- to aj rada Truth 284389 Truth 284389 To ako mu zlomil ten černooký bastard 603 ruku - uff no poriadne ma zamrazilo. Naozaj pekne napísané - no proste skvelé. Truth 214863 Truth 214863 Truth 430869
Návrat hore Goto down
bohdy
Winchester
Winchester
bohdy


Počet príspevkov : 1570
Age : 39
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty26.04.12 19:40

Skvělá povídka 704 Torturing já také ráda 703 Takže jsem si rozhodně přišla na své Laughing A i ta heartbreaková scéna v motelu na závěr... to bylo wow 702 Takže Ti patří velké díky cheers
Návrat hore Goto down
Sponsored content





Truth Empty
OdoslaťPredmet: Re: Truth   Truth Empty

Návrat hore Goto down
 
Truth
Návrat hore 
Strana 1 z 1
 Similar topics
-
» 06x06 You Can't Handle The Truth
» 06x06 You Can't Handle the Truth
» 06x06 You Can't Handle the Truth

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Dokončené poviedky :: Renáta-
Prejdi na: