Aswang

No takže sa hlásim s novou poviedočkou.
o tejto sa dá povedať, že je napísaná single. Kedže som ju písala sama. Písala som ju v robote. Už ju mám dlhší čas napísanú a len teraz som sa dokopala ju opraviť ale kedže poznám svoje schopnosti gramatiky určite tam ešte nájdete chyby. tak tie gramatické prosím prehliadnite
poviedka je dá sa povedať o Deanovi a láske.
A touto cestou by som chcela taktiež upozorniť že poviedka neni vhodná pre osoby mladšie ako 18 rokov pretože sa v poviedke nachádza jedna scéna
Za korekciu poviedky by som chcela poďakovať Zizi, že mi pomohla s opisom Deanovho tela kedže ja sa skôr venuejm Samovi
Takže takto nakoniec len príjemné čítanie. Dúfam, že vás neunudím na smrť.

ASWANG

Po opustenej ceste Alabamy sa cestou rútila čierna kráska z roku ´67. Dvaja mladý muži v nej boli zabraný do vážneho rozhovoru.
„Sam, Bože ako ťa mám vyviezť z omylu? Čo ti mám povedať aby som ťa presvedčil?“
spýtal sa šofér čierneho Chevroletu.
„No možno nijak, pretože to telefóne číslo dala mne a nie tebe!“ smial sa hnedovlasý muž na mieste spolujazdca.
„To nič neznamená!“ obraňoval sa plavovlasý muž.
„Možno ti to číslo dala aby si mi ho odovzdal a ty sa tu teraz chváliš cudzím perím,“
snažil sa to vysvetliť mladšiemu bratovi šofér Impali.
„O tom dosť vážne pochybujem. Pretože mňa a nie teba ešte raz opakujem mňa,“ ukázal ukazovákom pravej ruky na seba, „mňa pozvala k sebe domov.“ Rýpal do staršieho brata Sam.
Dean si pre seba povedal, že toto asi neuháda tak, aby mal pravdu.
„Možno sa chúďa hanbí za nejakú vadu a preto si vybrala teba,“ ukončil rozhovor Dean.
Sam sa začal smiať na bratovej bezmocnosti vysvetliť prečo čašníčka v meste kde boli ubytovaný dala číslo jemu a nie Deanovi.
Dean sa nahol a zapol rádio. Po chvíli keď skončili miestne správy sa autom rozozvučala chytľavá pieseň. Dean si ju po chvíľke začal pospevovať.
„You should Come around more Alabama. You should Come around more Alabama,...“
„Dobrá pesnička.“ Skonštatoval Sam.
„Mhmm.“ Prikývol Dean a pokračoval v refréne.
„A túto pieseň nám spieval spevák Steve Carlson,...“ ozvala sa moderátorka keď pieseň skončila. „A teraz si dáme hit týchto dní Paris Hilton a jej novinku Stars are blind...“
Dean sa nahol k rádiu a zasunul kazetu do prehrávača.
„No to si píš, že nedáme. Tú ženskú určite nebudem počúvať,“ Sam sa zasmial a pritom si prezeral emaily. Dobre vedel ako jeho brat nenávidí tieto sladké speváčky keď spievajú.
Autom sa o chvíľu ozývali rytmy AC/DC a ich hitu You shook me all night long.
Dean zošliapol pedál a na tvári sa mu usalašil veľký spokojný úsmev.
Po pár minútach, keď sa auto blížilo ku križovatke sa Dean spýtal svojho brata, ktorý sedel vedľa neho, „Ako sa to mesto vlastne volá?“
„Hacoda,“ zopakoval mu už asi tisíci krát Sam.
Dean len prikývol a odbočil v pravo. „Takže o tridsať minút sme tam,“ povedal a zošliapol plynový pedál.
Keď vchádzali o chvíľu do mesta Dean odbočil a zaparkoval pred miestnym obchodom.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sam.
„Mám chuť na dajakú sladkosť,“ priznal Dean a pri tom stiahol pery.
„sladkosti? To nemyslíš vážne?“ povedal Sam a vystúpil von z auta a nasledoval Deana do obchodu.
„Si ako decko Dean,“ povedal mu Sam keď vchádzali do obchodu.
Dean sa začal smiať. „Ale braček však ma poznáš!“ obraňoval sa Dean.
Otvoril dvere do obchodu a hneď pri pulte zaregistroval mladú brunetku, ktorá práve zaplatila za svoj nákup a odchádzala.
„Dovidenia,“ povedala a prechádzala okolo Deana. Ten sa len usmial.
„Dovidenia,“ vyšlo z neho potichu.
Sam prevrátil oči v stĺp: „Dean, máme prípad nezabúdaj.“
„Jasne, jasne,“ prešli k pultu. Dean si pobral čokoládové tyčinky, lízatká a cukríky.
Sam sa pozrel na staršieho predavača, ktorý si ich premeriaval pohľadom.
„Môžem sa vás na niečo spýtať? Sme v meste kvôli telám, ktoré sa našli tu v lese. Poznali ste tých ľudí?“ dokončil otázku Sam. Bol dosť nervózny z predavačovho pohľadu.
„Kto do pekla ste?“ premeral si ich poriadne ešte raz. Ostatný ľudia v obchode spozorneli. Boli to väčšinou starší muži, ktorý sa tu zastavili nakúpiť zásoby do svojich zrubov.
„Ou, ou,“ všimol si divných pohľadov Dean.
„My sme federálny agenti. Prišli sme sem vyriešiť tieto vraždy,“ snažil sa vysvetliť a upokojiť týchto mužov Dean.
„Federáli?“ spýtal sa jeden z nich.
„Áno,“ začal vysvetľovanie Dean.
„No konečne niekoho poslali,“ zadúšal sa jeden.
„Už vás mali poslať dávno a nie teraz keď už ten psychopat zabil štyroch ľudí,“ povedal postarší muž, ktorý bol opretý o pult najbližšie k Deanovi a Samovi.
„No čo nám k tomu môžete povedať?“ spýtal sa Sam.
„No prvá obeť bol Mike. Bol to dobrý chlap. Lovec. Vtedy bol na love a keď sa nevracal dva dni tak sme ho tu s chlapmi išli hľadať a...,“ prerušil sa na chvíľu predavač, „... no a našli sme ho.“ Všetci prítomný muži sklopili hlavy. Mike bol totiž ich priateľ.
„Mohli by ste nám popísať ako Mike vyzeral keď ste ho našli?“ začal sa znova pýtať Sam. Dean si otvoril čokoládovú tyčinku a začal jesť.
„Bolo to divné,“ začal jediní šedivý muž v miestnosti.
„Ako myslíte divné?“ Sam pozrel na Deana. Vedel, že je to prípad pre nich.
„No jeho tvár..,“ muž sa pozeral pred seba, ale jeho myšlienky sa vracali k tej chvíli keď uvidel svojho priateľa mŕtveho, „... jeho tvár. Bol ako vystrašený? Mal v očiach nehorázny strach. Ako by ho niečo vydesilo na smrť.“ Dokončil starý muž. Všetci prikývli. Bolo vidieť, že všetkých tento obraz desil.
„Ale netrep Joe,“ prehodil asi najmladší z nich. Mal blond vlasy a hnedé oči. Vysoký asi tak ako Sam. Opieral sa o chladničku kde sa nachádzalo pivo:„Videl si jeho telo niečo ho roztrhalo. Mal úplne roztrhaný hrudník.“
Sam zvraštil čelo a všetko si zapisoval.
„Takže roztrhaný hrudník?“ zopakoval Dean a odhryzol si znova z tyčinky.
„Áno, úplne na franforce,“ pritakal predavač.
„A ostatné obete boli ste pri tom?“ spýtal sa tento raz Sam.
„Áno, boli sme pri tom. Bolo to rovnaké,“ povedal šedivý muž pri nich.
„Útok zvieraťa by to nemohol byť?“ Dean vedel, že sa to musí spýtať. Podľa jeho mienky by sa to spýtal každý federál.
„Ts, no tak to určite nebolo žiadne zviera,“ zakričal jeden muž a všetci mu pritakali.
Muži sa zrazu začali prekrikovať. „Zviera by ho roztrhalo celého! Ak by to bolo zviera zabil by ho!“
Mladý lovci len prikyvovali. Dean pozrel na Sama. „Myslím, že už vieme všetko. Ďakujeme,“ poďakoval Deana otočil sa k odchodu. Pozrel na predavača a prehodil. „Účet zaplatí tuto kolega,“ Sam sa len zhlboka nadýchol. Čakal, že to Dean spraví a hneď aj vedel prečo. Sam vytiahol peňaženku a zaplatil účet. „Dovidenia a ďakujeme ešte raz za informácie,“ povedal a začal kráčať k dverám.
„Ak pôjdete chytať toho šialenca počítajte snami,“ zakričal mladý muž pri chladničke s pivom a všetci začali prikyvovať a vykrikovať súhlasy. Sam len prikývol a už ho nebolo. Nasadol do auta a otočil sa okamžite na brata.
„Ty asi budeš dlho prekusovať to telefónne číslo od tej čašníčky čo? A aby som nezabudol dlžíš mi dva doláre a tridsaťšesť centov.“ Povedal Sam a Dean so smiechom vyrazil do najbližšieho motela.
Starší lovec zaparkoval pre izbou a šiel otvoriť dvere. Keď do neho narazila mladá žena. Bola to tá istá brunetka z obchodu.
„Och, prepáčte ja som...ja som nechcela,“ začala sa ospravedlňovať.
„Nič sa nestalo,“ Dean začal zbierať jej veci, ktoré jej popadali na zem, „nemali by ste sa ponáhľať.“ Ani nevedel prečo to povedal. Cítil sa trápne.
„No nemala, ale musím. Takže dovidenia a ešte raz prepáčte,“ pousmiala sa a v okamžiku bola vo svojej izbe. Jej izba susedila s Deanovou a Samovou.
„Už by si mohol otvoriť,“ podpichol staršieho brata Sam. Pretože ten stále hľadel na dvere kde brunetka zmizla.
„Ale hneď to bude. To sa nemôžem ani pozrieť za peknou slečnou? Aspoň dúfam, že slečna,“ pokrútil hlavou Dean a otvoril dvere.
Po tom čo sa vybalili a prezliekli do čiernych oblekov sa vydali za šerifom.
„Želáte si?“ spýtal sa mladý strážnik, ktorý mal hlavu stále v papieroch.
„FBI.“ Len tieto tri písmenka vyslovené z Deanových úst stačili na to, že strážnik zodvihol hlavu od papierov s otvorenými ústami.
„FBI?“ zopakoval. Sam prikývol: „potrebujeme sa rozprávať so šerifom.“
„Poďte za mnou,“ strážnik naznačil rukou aby ho nasledovali. Keď prechádzal okolo kolegov tí tiež pozdvíhali hlavy a Sama s Deanom si poriadne premeriavali.
„Šerif?“ otvoril nesmelo dvere strážnik.
„Čo je Ben? Nevidíš, že tu mám roboty vyše hlavy?“ skríkol na neho šerif.
„Pane sú tu páni z FBI,“ Dean sa pri slove páni vyprsil a usmial na Sama.
„Čo FBI? Čo tu tí robia? Čo si do šľaka myslia? Nabehnú sem a ja im ten prípad len tak prenechám? Kreténi! Kde sú?“ dokončil monológ šerif. Bol rozčúlení.
„Sme tu!“ Dean vtrhol do miestnosti ako prvý s odznakom v ruke.
„Som agent Fox a toto môj kolega agent Wallis,“ Sam na neho pozrel mali dohodnuté ine mená. Modlil sa aby im teraz šerif neskontroloval preukazy. Na ktorých mali iné mená.
„O, no tak si sadnite,“ šerif nevedel čo povedať. S istotou však vedel, že počuli ako ich nazval kreténmi.
„Sme tu pre tie prípady štyroch vrážd čo sa odohrali v lese,“ odôvodnil Sam.
„No to som si domyslel,“ šerif bol stále nevrlý.
„Prepáčte, že som takýto, ale som nervózny. Nejaký lesný psychopat ako ho nazvali miestne noviny my tu vraždí občanov a ja si nemôžem pomôcť,“ rozhodil rukami.
„My to chápeme,“ povedal Sam ale Dean stále zazeral. Tak ho Sam nenápadne strčil do ruky.
„Áno, chápeme. Mohli by sme vidieť telá a pitevné správy?“ spýtal sa jedným dychom. Šerif sa na neho pozrel.
„Tým, že tu budeme vysedávať tú príšeru .... ehm.. psychopata nechytíme,“ rýchlo sa opravil.
Šerif prikývol. Vzal zo stola štyri zložky a podal im ich: „Zavolám koronerovy, aby vás čakal.“ Sam s Deanom prikývli a odkráčali.
Pred policajnou stanicou sa Dean pozrel na Sama: „Počul si to? Kreténi? V tomto štáte si už nikto ničoho neváži.“ Sam na neho pozrel a začal sa smiať. Dean sa zastavil pri dverách vodiča: „Čo ti je vtipné?“ spýtal sa nasrdený Dean.
„Vtipné?“ zopakoval Sam, „Dean uvedomuješ si, čo robíme? čo robíš TY? Keď urážaš agentov?“ Dean zdvihol pravý kútik: „To je iné!“
„A v čom, že to povedali tebe?“ spýtal sa Sam a vedel, že problém je tam. Dean sa len pousmial a tým bratovi naznačil, že na to prišiel.
O päť minút sa ocitli pred nemocnicou.
„Dobrý deň. Sme agenti FBI. Máme sa tu stretnúť s doktorom Ouneym,“ prehodil Sam na ošetrovateľa, ktorý stál pri vstupných dverách do márnice do ktorej sa vchádzalo z boku nemocnice.
„Pôjdete rovno a na konci chodby do prava a tam to hneď uvidíte,“ povedal ošetrovateľ a potiahol si z cigarety.
Malú chvíľu trvalo kým prišli pred dvere za ktorými počuli mužský hlas. Zastavili a začali načúvať. „Podľa všetkého asi je uprostred práce,“ povedal Dean a spravil znechutený ksicht. Sam len prikývol. Otvoril dvere a vstúpil dnu.
„Doktor Ouney?“ spýtal sa Sam.
Doktor sa obrátil. „Á FBI ak sa nemýlim. Však?“ spýtal sa milý postarší muž, ktorý mal na sebe operačný plášť. Chirurgické rukavice mal celé od krvi.
Sam a Dean prikývli. „Poďte bližšie,“ povzbudil ich.
„Nie, my radčšej zostaneme tu,“ prehodil Dean s nechuteným výrazom na tvári. Doktor sa okamžite začal smiať, ale pochopil, že asi mladých mužov pohľad na znetvorené telo znechucuje.
„Choďte do mojej kancelárie a ja som hneď tam len si tu niečo dokončím,“ nadvihol zakrvavené ruky. Ukázal im na dvere, ktoré sa nachádzali na pravo.
Dean si sadol ako prvý: „Milí chlapík.“ Pousmial sa Dean a mladší brat sním súhlasil.
Doktor Ouney mal na stole misku s cukríkmi. Dean sa poobzeral a keď nevidel nikoho ísť tak si vzal pár cukríkov a jeden si hneď strčil do úst.
„Dean!“ ohriakol ho Sam. Dean len pokrčil plecami a chytil misku aby ponúkol aj brata. Ten len zavrtel hlavou a čakal kým brat misku nepoloží.
„Ty nie si normálny. Čo máš teraz nejaké obdobie, že si závislí na sladkostiach?“ nechápal brata Sam.
„Ja neviem Sam ale asi,“ smial sa Dean, ale prerušil ho príchod doktora Ouneyho.
„No už som tu,“ dotackal sa doktor k umývadlu. Podišiel k nim a Deanovi, ktorý bol k nemu bližšie podával ruku: „Ešte som sa nepredstavil doktor Billy Ouney.“
„Ja som agent Dean Fox a toto je môj kolega Sam Wallis,“ doktor podal ruku aj Samovi a sadol si za stôl.
„No tak agenti ako vám môže starý patológ pomôcť?“ prekrížil si ruky na hrudi a pohodlne sa usadil na stoličke.
„Pán doktor. Chceli by sme vidieť telá obetí, ktoré sa našli v lese,“ povedal Sam.
„Nooo dobre. Ale vopred vás varujem nie je to vôbec príjemný pohľad,“ patológ uprel zrak do zeme.
„Už sme o tom počuli,“ prehodil Dean so smutným výrazom na tvári.
Všetci traja sa presunuli znova do márnice. Pre zmenu tentoraz na pitevnom stole nebola ani jedna mŕtvola.
Doktor pristúpil k mraziacemu boxu otvoril dvere a vytiahol prvé nehybné telo, ktoré bolo zakryté bielou plachtou. Odokryl ju a lovcom sa naskytol príšerný pohľad.
Doktor videl ich pohľady tak začal hneď rozprávať.
„Telá boli v príšernom stave. Hrudník bol rozpáraný ako keby boli napadnutí nejakým zvieraťom s neskutočne veľkými pazúrmi. Vyskúšali sme všetky databázy ale stopy pazúrov
sa nezhodovali s nijakým zvieraťom....,“ doktor sa odmlčal pretože vedel prečo lovci mlčia, „...ich oči nedokážeme zavrieť. Posmrtný kŕč. Je to príšerné museli zomierať v neskutočnom strachu.“ Dean sa zhlboka nadýchol. Začal v duchu premýšľať.
„Aj ja som sa bál. Vtedy keď išiel na mňa pekelný pes. Aký som mal asi výraz keď už bolo po všetkom? Takýto, podobný alebo iní? Ako to asi znášal Sam keď sa na mňa musel pozerať? Má ten obraz stále pred očami?“
Zatriasol hlavou aby odplašil takéto myšlienky.
„Ostatný ... vyzerajú rovnako?“ spýtal sa Sam. Odpoveďou mu boli stisnuté doktorove pery a pritakanie,
„Viem, že je to hlúpa otázka ale na čo zomreli?“ odtrhol svoj pohľad od mŕtvoly a pozrel na doktora.
„Nie, práve naopak dobrá otázka,“ pozeral z jedného na druhého.

„Príčinu smrti je trochu ťažké určiť. Pretože všetko súvisí zo všetkým. Ich hrude boli roztrhané a následne im bolo odobraté srdce,“ naznačoval im doktor a Sam ho prerušil
„Nemajú srdce?“ pozeral na neho s hrôzou v očiach.
„Áno synak. Presne tak. Preto si so šerifom myslíme, že to bol nejaký psychopat. Zviera by si nikdy nevzalo len srdce, ale celého človeka,“ vysvetlil im ich teóriu doktor.
„A čo tie oči doktor ako vysvetlíte tie?“ pokračoval v neprestajných otázkach Sam.
Doktor si vzdychol: „Mám 35 ročnú prax, ale poviem vám nikdy som niečo také nevidel. Neviem to vysvetliť.“ Pokýval hlavou.
„Nemáte ani žiadnu teóriu?“ snažil sa ho povzbudiť Dean.
„Nie, nemám. Kiežby som mal. Viete sme malé mesto. Poznal som týchto ľudí. Boli to moji priatelia a známy. Chodili sme do rovnakých reštaurácii a kaviarní. Tuto Mike som mnou sedával v rovnakej lavici v kostole. Chcem zistiť čo sa im stalo, ale neviem naozaj neviem,“ lovci sa na neho pozerali a videli jeho bolesť. Videli aký je bezradný.
„Ďakujeme doktor. Veľmi ste nám pomohli,“ povedal Dean a podal mu ruku. Sam ho nasledoval.
Nasadli do auta. Ešte chvíľu len tak ticho sedeli a pozerali sa pred seba. Ich myšlienky sa vracali len k jednému. K vystrašeným očiam toho muža, ktorého telo pred chvíľou videli.
„Musíme tú beštiu chytiť!“ povedal po chvíli rázne Dean a naštartoval. Sam len bez slova prikývol. Vedel, že to zabijú. Vedel, že keď je Dean konečne späť dokážu všetko.
Ich motel nebol ďaleko od nemocnice. O pár minút Dean zaparkoval auto pred motelom.
„Sam som hladný. Nejdeme sa najesť do reštaurácie?“ Dean hlavou ukázal na reštauráciu, ktorá bola cez cestu naproti motelu.
„No po tom čo som videl by som asi nemal byť hladný, ale som a riadne,“ súhlasil Sam a s bratom sa vydali do náprotivnej reštaurácie.
Usadili sa okamžite za stôl.
„Čo to bude mládenci?“ spýtala sa staršia ryšavá čašníčka, ktorá k nim docupitala.
„Pre mňa to bude cheersburger s hranolkami a pohár Coca Coly,“ objednal si Dean ako obyčajne.
Sam pozrel do jedálneho lístka a po preštudovaní sa obrátil na čašníčku: „ja si dám to isté.“
Usmial sa na ňu aby umlčal jej vyčítavé pohľady, že tam musela stáť a čakať.
Keď konečne odkráčala aj so svojou objednávkou Dean sa lepšie posadil na stoličke: „No čo si o tom myslíš?“
Pozeral na Sama akoby dúfal, že mu jeho mladší brat teraz povie čo zabíja týchto nevinných ľudí. Chcel to vidieť mŕtve. Netúžil po ničom len aby sa mohol postaviť pri jej mŕtvolu.
Sam pokrútil hlavou, keď uvidel bratov dúfajúci pohľad. Stisol pery.
„Dean,“ odmlčal sa na chvíľu, „..ja nemám najmenšie tušenie čo to je.“ Povedal sklamaný Sam.
„Sammy ja som len dúfal, že si múdrejší než ja,“ Dean si pretrel rukami unavenú tvár.
„Nič ma nenapadá,“ povedal po tichu akoby do prázdna.
Čašníčka im doniesla cheersburgery a ich Coly: „Nech sa páči páni a dobrú chuť.“ Zaželala im a odišla.
Winchestrovcom nemali veľa chuti do jedla ale ich škvŕkajúce žalúdky nič iné nedokázalo neumlčať.
Pustili sa do jedla.
„Myslíš, že to bol druh nejakého zmutovaného zvieraťa? Niečo ako vlkolak?“ spýtal sa Sama starší brat.
„To nemusí byť zlý nápad aj mňa to pred chvíľou napadlo. Keď som uvážil tie pazúry,“ pritakal Sam staršiemu bratovi.
Dean si vzdychol: „takže to vyzerá, že celý ten čas čo budeme v meste budeme tráviť nad knihami a notebookom, čo?“ posťažoval si trocha Dean a odpil si z Coly. V tom sa dvere reštaurácie otvorili a do miestnosti vošla brunetka. Bola to presne tá istá, ktorú Dean videl obchode.
Bol otočený k dverám stále v čiernom obleku, ktorý dopĺňala modrá prúžkovaná kravata.
Na stoličke sa vyrovnal. Sam spozoroval Deanovu aktivitu. Otočil sa aj on ju uvidel. Pousmial sa: „Teba nezmení nič braček.“
„Čo?“ vytrhol sa z myšlienok Dean.
„Ale nič,“ povedal Sam, keď videl ako sa Dean zdvíha zo stoličky.
Brunetka si zatiaľ sadla k pultu.
„Čo vám prinesiem?“ spýtala sa rovnaká čašníčka, ktorá obsluhovala aj lovcov.
„Fuuu no asi ...asi...,“ začala listovať v jedálnom lístku.
„Ak vám môžem odporučiť majú tu vynikajúci cheersburger,“ začal konverzáciu Dean.
Zdvihla hlavu od lístku. Pozrela sa na neho.
Stál tam vysoký muž so svetlohnedými vlasmi. Prezrela si ho. Čierny oblek, ktorý mal na sebe obopínal jeho široké ramená. Vypracovaná hruď nadvihovala bielu košeľu v rytme pravidelného dýchania. Jeho pery. Pri nich sa zastavila na dlhšiu dobu. Boli plné a skvele tvarované. Práve nabrali tvar toho najúžasnejšieho úsmevu, ktorý v živote nevidela. Mali fialový nádych, fascinovalo ju to. Dostala sa k jeho očiam. Boli nádherné, zelené. Nemohla sa vynadívať. Bolo v nich niečo čo nemohla identifikovať. Chlapčenská hravosť, túžba, radosť, ale to nebolo všetko...
„Hmm,“ odkašlal si Dean, keď videl ako sa na neho pozerá. Na lícach sa mu objavili náznaky červenania sa.
Vytrhla sa zo zasnenia. „Čo?“ zvraštila obočie.
Prehltol a snažil sa udržať nesmelý úsmev: „Vravel som, že vám môžem odporučiť tunajší cheersburger.“ Teraz si on poriadne prezrel ju. Jej dlhé hnedé vlasy obklopovali jej bledú tvár. Jej hnedo orieškové oči boli plné nehy, nerozvážnosti, bojovnosti ale teraz si tam všimol aj hanblivosti, ktorú vyvolal on. Jej pery ho lákali ako keď, žralok cíti krv. Chcel ich mať. Chcel ich bozkávať.
„O ďakujem,“ jej tvár ožiarili dva rumence. „Dala by som si cheersburger, ďakujem, “ objednala si. Otočila sa späť na neznámeho muža.
„Kristen Donahuová,“ podala mu ruku.
„Dean Fox,“ podal jej tu svoju. Dotkli sa. Pocítil hebké ruky. Posledné mesiace taký jemný dotyk nezažil. Bol tak iný ako ostatný. Potriasli si rukami. Svoje oči stále uprené do tých druhých, ktoré im venovali ten istý pohľad.
Potrasenie povolilo. Jej hanblivý úsmev ho dostával do kolien.
„Čo tu robíte? V tomto malom meste?“ spýtal sa Dean.
„No ja som tu na dovolenke? A čo tu robíte vy?“ oponovala otázkou.
„No ja .. a môj kolega,“ ukázal na Sama pri stole, ktorý práve čítal noviny, „sme tu pracovne.“ Dokončil tichšie.
„Aha,“ prikývla Kristen, „a ak sa môžem spýtať čo robíte? Či je to tajné?“
Začala s nim flirtovať aj keď nechcela.
Pozrel do zeme a potom zdvihol svoj pohľad a zelenými očami ju priklincoval ku stoličke to, že onemela za to mohol jeho úsmev. Stisol čeľusť. „Sme agenti FBI. Máme tu prípad,“ povedal ledabolo. Svoj pohľad z nej však nestrhol.
„Vyšetrujete tie prípady vrážd?“ spýtala sa až s moc veľkým záujmom.
„Áno,“ jeho výraz sa zmenil. Zo šibalského na podozrievavý.
„Ty o nich niečo vieš?“ začal ju z nenazdajky vypočúvať.
„Len to čo som počula od ostatných,“ začala sa vykrúcať.
„Aha. No tak čo keby sme sa lepšie...,“ Dean nedopovedal z pozornosti ho vyrušil Sam, ktorý prudko vstal od stola vybehol von. Dean okamžite uvidel prečo sa tak jeho brat náhly. Ruby. Stála na druhej strane ulice schovaná za rohom.
„Tu máte.“ Dean rýchlo vytiahol peniaze z vrecka a podal ich čašníčke, ktorá práve doniesla Kristen jedlo.
„Uvidíme sa neskôr?“ spýtal sa jej.
„Uvidíme,“ pousmiala sa na neho Kristen. Dean opätoval úsmev a v okamžiku bol vonku a prebehoval cez cestu.
„Čo tu chceš?“ skríkol na brunetku v modrých rifliach a čiernej koženej bunde. Stál od nej tak 5 metrov.
Obrátila hlavu a povýšenecky na neho pozrela: „No vidím, že tvoj milovaný bratček je ešte stále naštvaný,“ pozerala na Sama.
„To si buď istá, že som naštvaný. Radím ti aby si vypadla skôr ako prídem k autu a spravím to, že ta pošlem na dlhú rekreáciu do pekla,“ vyhrážal sa Dean.
„Prišla som vám pomôcť ty ignorant,“ stále na neho zazerala.
„Pomôcť a ty? Chceš ma zabiť tým, že ma vyšokuješ?“ odporoval Dean nízkej brunetke.
„No ako chcete môžem ísť aj preč,“ otočila sa a kráčala po dlhej ulici preč od nich.
„Fajn. To som chcel počuť,“ zakričal Dean, na malú brunetku, ktorá mu bola otočená chrbtom.
„Počkaj,“ skríkol Sam. Dean vypleštil oči: „Čo to robíš? Zbláznil si sa?“ kričal na mladšieho brata. Ruby sa zastavila a sledovala ich hádku.
„Môže byť užitočná,“ obraňoval ju Sam.
„Nikdy užitočná nebola a nebude,“ protestoval Dean. Vedel, že si aj tak nepomôže.
Sam na neho pozrel a zhlboka nadýchol.
Dean nechcel ísť proti Samovi. Nie teraz keď sa vrátil z pekla.
Starší lovec dobre vedel o tom ako sú si Ruby a Sam v pár oblastiach blízky. Vedel tiež, že Ruby môže za to, že Sam používa svoje schopnosti a to bolo najväčším kameňom úrazu. Všetky hádky, ktoré so Samom viedol bolo len pre používanie bratových schopností.
Ruby odkráčala. Nikdy sa pri Deanovi nezdržovala dlhšie ako bolo potrebné.
Sam sa na neho pozrel s vyčítavým pohľadom. Rozpory, ktoré majú s Deanom sa mu vôbec nepáčia. Začalo to vtedy keď Dean zistil, že Sam používa svoje schopnosti. Vždy boli bratia, ktorý si vraveli všetko aj keď nechceli. Dostali to zo seba. Teraz sú ako cudzí cestujú v jednom aute mlčia vyhýbajú sa závažným rozhovorom.
Dean po tom čo Ruby zmizla odkráčal do motela. Sam sa pozeral raz na cestu kde zmizla Ruby a raz na brata, ktorý každú chvíľu bol pri ich izbe.
Pohol sa smerom k bratovi. Keď dorazil do izby Dean si práve otváral fľašu s vodou.
Nevedeli čo si majú povedať len sa na seba chvíľu pozerali.
„Ideme vypočuť rodiny?“ spýtal sa Dean.
„Áno, možno nám povedia niečo užitočne,“ po dohode sa pobrali k rodinám obetí.
Po štyroch hodinách strávených s pozostalými sa vrátili do motela. Prvý vošiel Dean.
„Ako vždy. Ako vždy.“ Opakoval, „nič sme sa nedozvedeli.“ Ľahol si na svoju posteľ, ktorá bola bližšie ku dverám.
„A čo si čakal?“ smial sa Sam. „Nikdy to nemôže byť až také ľahké.“ Vyzliekol si sako a hodil ho na stoličku. Vzal si notebook a sadol si na posteľ. „Myslím, že by sme mali začať hľadať.“ Povedal a pohodlne sa usadil na posteli.
„No ja sa v prvom rade idem osprchovať.“ Dean si pobral z tašky čisté rifle a tričko čiernej farby.
Sam sa medzitým prehrabával internetom.

„No čo máš niečo?“ spýtal sa Dean keď zo sprchy vyšiel oblak pary a potom on. Mal úsmev na tvári. Na hlave spravený bezchybnú účes.
„Nie,“ odpovedal Sam a stále niečo ťukal do klávesnice, „ale mohol by si zavolať Bobbymu a povedať mu čo tu máme a hlavne mu povedať, že stále nevieme čo to je.“ Pozrel na brata s prosebným výrazom.
„Fajn, fajn. Nabudúce si nechaj tie psie oči pre niekoho iného,“ vzal mobil a posadil sa na posteľ.
„Ahoj Bobby tu je Dean...,“ rozhovor sa niesol v priateľskom duchu, kde im najstarší lovec, ktorý im bol vždy skoro ako otec dával rady.
„Aha no dobre tak nám potom zavolaj. Jasne, jasne budeme si dávať pozor čau,“ položil telefón.
„No dobre takže Bobby nič nevie. Nikdy sa s takým niečím nestretol, ale keď niečo zistí tak nám okamžite zavolá,“ odovzdal správu Dean, „tak keď sme teraz bezmocný. Ja idem do baru. Ideš?“ spýtal sa mladšieho brata.
„Keďže sme taký bezmocný tak budem hľadať ďalej ale, ďakujem, Aj keď viem, že si ma pozval zo slušnosti, pretože dúfaš,“ Sam odtrhol pohľad od brata, ktorý teraz stál pri dverách a znova začal ťukať do klávesnice aby vyzeral akože je zahĺbení do prace, „že tam stretneš to dievča.“ Usmial sa a pozrel na brata, ktorý teraz už stál vo dverách.
Dean sa šibalsky usmial, „Presne tak, Sammy. Z toho ti samozrejme vyplýva aby si ma nečakal,“ zasmial sa a tresol dverami.
Sam sa pousmial nad bratovým správaním a znova sa pustil do pátrania.

Starší lovec sa dostal úspešne do baru. Sadol si za bar.
„Jedno pivo,“ objednal si u barmana, ktorý bol zabraný do rozhovoru s jedným mužom.
„No ak môžem odporučiť tak to zmeň. Pivo je tu fakt príšerné,“ rýchlo sa otočil. Stála tam brunetka s veľkým úsmevom na tvári. Úsmev jej opätoval.
„No vezmem ťa za slovo,“ potriasol hlavou.
„Hej mením. Dám si jednu whisky,“ zdvihol ruku aby upútal barmana. Ten len pokýval hlavou.
„Kristen však?“ začal Dean.
„Hej,“ usmiala sa, „môžem si prisadnúť?“ V hlave si však vynadala. „Čo to robíš? Zbláznila si sa? Však ho nepoznáš!“ svoj hlas v hlave odignorovala veľmi ľahko.
„Samozrejme,“ ukázal na stoličku vedľa neho. Bol rád, že ju stretol. Aspoň niečo dobré na tomto dni.
„Agent Dean Fox, však?“ spýtala sa. Snažila sa zadržať smiech.
Dean sklopil zrak a zasmial sa, „volaj ma len Dean. Prosím.“
„Jasné. Trocha som v to dúfala,“ pozrel na ňu s radosťou, ktorá sa mu odrážala v očiach .
„No agent Dean Fox je strašne dlhé,“ snažila sa vyhovoriť.
„Jasne. Už som sa zľakol, že sa ma snažíš zbaliť,“ snažil sa ju priviesť do rozpakov.
„No ja som si zase myslela, že stým balením začneš ty, ale ako na to tak pozerám asi nemáš záujem,“ dopovedala vetu a začala sa zdvíhať zo stoličky.
„Nie! počkaj,“ vykríkol Dean. Celý bar sa otočil na dvoch mladých ľudí pri bare.
Kristen sa usmiala a Dean si odkašľal. Vrátila sa na stoličku. Už si bola istá čo od tohto mladého zelenookého muža môže čakať.
„Takže na dovolenke?“ začal znova rozhovor s úsmevom na perách.
„Áno. No vlastne sa tu snažím upokojiť nervy,“ zasekla sa.
„Nervy?“ nechápal.
„No vieš záverečné skúšky na výške,“ ozrejmila.
„A oddychuješ dúfam?“ začal Dean flirtovať viac.
„Áno vo svojej veľkej motelovej posteli,“ vracala mu to s úsmevom na tvári.
Dean otvoril ústa v nemom úžase, ale hneď ich znova zatvoril a stisol čeľusť.
„Takže vy ste tu kvôli práci čo? Pokročili ste s prípadom?“ začala sa vypytovať.

„No neviem či je vhodné baviť sa tu teraz o tom. Hádam chápeš?“ spýtal sa opatrne. Vraždy nevinných obetí bolo to posledné o čom sa s ňou chcel baviť.
„No samozrejme, že chápem,“ pousmiala sa. Snažila sa znova odľahčiť rozhovor. „A priateľke nevadí, že takto cestuješ?“ spýtala sa a pritom si zahryzla do spodnej pery.
„Nemám priateľku a ani manželku. Nikoho ak sa pýtaš na to,“ začal sa šibalsky usmievať. Vedel, že má vyhraté.
„A tvoj priateľ sa..,“ nedokončil vetu, pretože ho prerušil mužský hlas.
„Pozrime sa, koho to tu moje slepé oči nevidia,“ ozval sa hlas od dverí. Práve vchádzal dverami starší podnapitý muž. Mal dlhú čiernu bradu na ktorej sa črtali už šediny. Pridal do kroku a blížil sa k Deanovi a Kristen.
Dean okamžite muža spoznal. Bol to jeden lovec, ktorý chodil do Roadhousu.
„Dean Winchester, kamarát ako sa máš?“ muž sa hodil Deanovi okolo krku.
Kristen nechápala pozerala na nich s vypleštenými očami.
Dean sa na ňu pozrel z výrazom ktorý jej nahováral, že toho muža nepozná.
„Dean počul som o tom. Wau, chlape ty sa naozaj dostaneš odvšadiaľ. Vy Winchestrovci ste dobrý chlapi,“ potľapkal ho po pleci.
„Prepáčte? Ale ja vás nepoznám,“ začal sa vykrúcať Dean.
„Aké prepáčte. Aké nepoznám. Dean ale choď niekam. Chceš mi povedať, že si na mňa nespomínaš? Jeff Tremont,“ ukázal na seba.
Dean začal krútiť hlavou: „Nie, nepoznám.“ Jeff sa obrátil na Kristen.
„Aha už chápem nebudem ťa vyrušovať Dean. Ona asi nevie to tajomstvo však?“ mrkol na neho.
Dean mal sto chutí mu jednu vraziť. Radčšej však zaťal čeľusť a na sucho prehltol.
Kristen si všimla Deanov výraz pri slove tajomstvo. Jeff sa obrátil k odchodu. Deanovi odľahlo.
Kristen vedela, že to má nechať tak. Pozrela do zeme.
Jeff už bol pri stole a objednával si ďalšie poháriky whisky.
„No kde sme to prestali?“ snažil sa pokračovať v konverzácii.
„Winchestrovci?“ prehodila odrazu so stále zadumaným výrazom.
„Čo?“ nechápal Dean.
„Ten muž povedal, že si Dean Winchester,“ začala s pohľadom stále upreným do zeme.
„Je opitý len sa pomýlil. To sa stáva ver mi. Prečo sa vlastne pýtaš?“ začal sa zvedavo pýtať.
„No ak to nie si ty tak nič,“ sklesla v hlase, „zabudnime na to.“
Deana išlo poraziť. Čo o ňom mohla táto mladá žena vedieť.
„No netváriš sa šťastne,“ nahodil a rukou je zdvihol bradu keďže sa stále ešte pozerala do zeme.
„Nie, len..,“ premýšľala či mu to má povedať.
„Hovor. Mne môžeš povedať hocičo,“ snažil sa Dean.
„Len, že Winchester,“ nevedela prečo, ale spomenula si na všetko čo jej otec ako malej vravieval. Ale ako to z mladého muža sediaceho oproti nej mala dostať? Možno bola naozaj pravda čo vravel, že ten muž si ho naozaj pomýlil s niekým iným.
„Ale nič. Kde sme to prestali?“
„Si v pohode? Naozaj?“ spýtal sa. Prikývla.
„Aký starostlivý,“ pousmiala sa.
Takto sa rozprávali takmer do polnoci.
„Mala by som si už ísť ľahnúť.“ Pousmiala sa. Vypila toho dosť ale netočila sa jej hlava tak ako čakala.
„Počkaj pôjdem s tebou,“ povedal Dean a kopol na ex svoj posledný pohárik.
Kristen vyťahovala z vrecka peniaze.
„Nie nechaj tak ja to zaplatím pozýval som ťa nie?“ chytil jej ruku a snažil sa jej zabrániť v zaplatení svojho účtu.
„Nie! Dean to nemôžem od teba chcieť,“ pozrela na neho.
Mrkol na ňu. Siahol po peňaženke, ktorú mal vo vrecku bundy.
„Koľko to bude?“ spýtal sa barmana. Kristen sa nahla aby videla lepšie. Pozrel na Deana a znovu na peňaženku.
„Dean Winchester,“ prehodila po tichu. Dean sa pozrel na ňu a na peňaženku. Mal v nej zastrčený pravý preukaz. Pozerala na neho s neveriackym výrazom na tvári. Pohla sa k smerom dverám, keď Dean zaplatil.
Vyšli z baru Dean stále mlčal.
„Klamal si mi,“ povedala po tichu. Poriadne sa zabalila do svojej bundy.
Dean nadvihol obočie. Nechápal.
„Klamal si celé mesto. Ty nie si agent,“ Vykríkla. Dean ju hodil pritlačil na stenu a chytil jej ústa rukou tak aby nemohla ďalej kričať.
„Čo takto počkať do motela kým sa o tom porozprávame?“ povedal po tichu a pri tom sa jej pozeral do očí. Neboli to oči plné strachu, ale... ale zvedavosti.
Prikývla. Pustil jej ruku ale stále boli natisnutý na stene. Dýchali rýchlejšie. Dean sa začal skláňať bližšie k jej perám. Ona zdvihla hlavu. Ich pery sa dotkli. Cítila jeho plné pery na tých svojich. Boli jemné a zároveň rázne. Jemne jej zahrabol prstami do vlasov a pritiahol si ju bližšie. Nebránila sa. Oddávala sa mu. Jeho bozk mu opätovala naspäť. Ich jazyky sa jemne prepletali. Odtrhol sa od nej. Pozrel do očí. Nikdy nechcel aby sa táto chvíľa skončila. Kusla si do pery.
„Mali by sme ísť,“ prehovoril a hneď si v duchu za tú vetu vynadala. Prikývol. Prišli do jej motelovej izby. Studený nočný vzduch im trocha prečistil hlavy.
„No?“ povedala keď Dean za sebou zavrel dvere.
„Čo no?“ spýtal sa.
Pozrela na neho nechápavým pohľadom: „Chcem počuť pravdu.“
„Akú pravdu?“ snažil sa vykrúcať aj keď vedel, že mu to neprejde.
„Čo zabíja miestnych obyvateľov?“ povedala ako keby sa nechumelilo. Ruky si na hrudi prekrížila.
Dean nechápal jej otázke čakal by, že sa spýta na to prečo klamú, že sú agentmi. Prečo má zmenené meno. Alebo či nie je moc unavený na posteľové rodeo. V tú poslednú len dúfal.
„Čo?“ stále nechápal.
„Mám to hláskovať? Čo zabíja miestnych obyvateľov?“ spýtala a pomaly.
„Počul som,“ zvraštil čelo, „ale prečo táto otázka. Prečo sa napríklad nespýtaš na to prečo mám iné meno?“
„Viem prečo máš iné meno aj keď je to divné vysvetlenie,“ zasmiala sa vlastnej odpovedi.
Stále nechápal: „Tak čo mi to takto vysvetliť?“
„Ja som sa pýtala prvá,“ oponovala.
„Ale tvoja odpoveď ma zaujíma viacej. Tak poďme vrav,“ vyzval ju. Sadol si na stoličku.
„Je to divné ale moje meno je ako som ti povedala Kristen Donahuová. Môj otec bol Patrick Donahu,“ veľavýznamne na neho pozrela a rozhodila rukami. Dean lovil v pamäti toto meno mu bolo známe.
„Tvoj otec bol ..“ nedokončil vetu. Chcel aby ju dokončila ona.
„..lovec,“ dokončila ju. „Presne tak ako ty a keď teraz na tým tak premýšľam tak ten muž vo vedľajšej izbe bude Sam Winchester tvoj brat,“ usmiala sa.
„Ako vlastne o nás vieš? Mená myslím,“ spýtal sa s nechápavým pohľadom upreným na brunetku pred ním.
„No keď som bola malá moja mama sa od otca odsťahovala a on ma chodil navštevovať a vždy večer mi vravel strašidelné príbehy. Raz mi vravel jeden o vlkolakoch. A tiež mi povedal, že mu pomáhal John Winchester. Váš otec,“ pozrela na neho, „dosť často o ňom hovorieval ako o dobrom chlapovi a lovcovi. Rozprával mi veľa príbehov.“ Dopovedala vetu na jeden nádych.
„Si lovkyňa?“ spýtal sa zrazu Dean.
„Nie,“ zasmiala sa nad touto myšlienkou, „naozaj som študentka a sem som si naozaj prišla oddýchnuť a nabrať sily.“
„Tak ako to, že si si pamätala mená?“
„Otec zahynul keď som bola malá a ja som na tie jeho bláznivé príbehy úplne zabudla skoro aj na otca nebyť jeho fotografi. Ani neviem ako, ale keď ten muž povedal meno Winchester okamžite sa mi vybavili tieto príbehy a tiež otec,“ v jej hlase bolo počuť smutný tón.
„Aha. Si v poriadku?“ pozeral na ňu aká je sklesnutá.
„No teraz čakám na moju odpoveď,“ neodpovedal mu.
„No nevieme čo to je, ale vieme, že je to nebezpečné,“ zhlboka sa nadýchol. To, že to nevedel ho vytáčalo: „takže by si sa nemala večer potulovať po uliciach.“ Šibalsky sa na ňu usmial.
„Chcete pomoc?“ spýtala sa zrazu s úsmevom na perách.
„Pomoc? Čo? Nie!“ nechápal Dean.
„Je to nebezpečné a ty nie si lovec,“ povedal so zvrašteným čelom.
„To ja viem len možno by ste chceli pomoc pri prezeraní kníh v tom som dobrá,“ pyšne sa vyrovnala na posteli.
Dean sa zasmial. „No ak ti to spraví radosť. Myslím, že prezeranie kníh nie je nebezpečné. Aj keď..,“ zasmial sa. Vyrovnal sa a prešiel na jej posteľ.
„No teraz keď sme sa dohodli..,“ odkašľal si a stále sa na ňu pozeral.
„Ja si myslím to isté...,“ veľavýznamne sa na neho pozrela. Dean sa potešil
„...Že by si mal ísť spať aby sme sa zajtra mohli pustiť do práce,“ postavila sa a otvorila mu dvere. Dean na posteli otvoril ústa nikto mu ešte nedal také kopačky. Prechádzal okolo nej so stiahnutými perami.
Zasmiala sa. „Dobrú noc, Dean,“ pobozkala ho na líce keď jej chcel niečo povedať. Len sa usmial a išiel do vedľajších dverí: „Dobrú noc.“

Na ďalšie ráno sa zobudil na to, že mu do očí svieti slnko. Otvoril jedno oko. Závesy na okne boli odtiahnuté. Otočil sa na druhú stranu. Bratova posteľ bola prázdna. V tom sa Sam objavil medzi dverami kúpeľne.
„Sam zastri to okno,“ povedal rozospato.
„Nie, Mal by si ísť hore. Máme veľa práce,“ povedal prísne, „kedy si vlastne prišiel? Vôbec som ťa nepočul,“ priznal Sam.
„Neviem okolo jednej. Koľko je vlastne hodín?“ spýtal sa a už sa naťahoval za hodinkami ktoré mal položené na nočnom stolíku.
„Čo? Len osem? Zobuď ma tak o desiatej a zastri to okno,“ povedal Dean a znovu sa uvelebil v posteli.
„Dean vstávaj máme veľa práce. Nemáš ponocovať. A inak no čo mal si šťastie stretol si tú brunetku z obchodu?“ bol zvedavý mladší lovec.
Dean sa na posteli len doširoka usmial, keď si spomenul na bozk z minulej noci.
Bratov víťazoslávny úsmev hovoril za všetko a Sam pochopil.
„Áno stretol,“ Dean sa v tom posadil na posteli. Spomenul si aj na niečo viac z minulej noci.
„Sam neuveríš čo sa stalo!“ povedal s upreným pohľadom na brata.
„Och Dean už milión krát som ti povedal, že na tvoje sexuálne zážitky nie som zvedavý a hlavne, že mi to nemáš opisovať,“ zaksichtil sa zhnusene Sam.
„Ale nie Sam nič sa nestalo. Ale vieš kto tá baba je?“ naťahoval mladšieho brata.
„Nič sa nestalo?“ To bolo to prvé čo Sama zaujalo. Dean na neho vážne pozrel pohľadom aby sa na nič nepýtal.
„Kto je to?“ teraz sa spýtal otázku ktorú chcel aby sa jeho brat spýtal.
„Kristen Donahuová. Dcéra Patricka Doanhua. Toho lovca o ktorom nám otec toľko rozprával,“ Sam si sadol na posteľ oproti brata.
„To naozaj? Matne si na neho spomínam otec ho dosť chválil. Aj ona je lovkyňa?“ spýtal sa najzákladnejšiu otázku Sam.
„Nie, ale chce nám pomôcť...,“ keď Dean uvidel bratov zdesený výraz dokončil začatú vetu,
„...samozrejme s hľadaním v knihách nič viac.“
„No to by nemalo byť až také nebezpečné,“ napokon pritakal Sam, „aspoň nebudem na všetko sám.“
„Hej a čo ja?“ bránil sa Dean s vrabčím hniezdom na hlave.
„Dean ty ledva prečítaš jednu knihu,“ rozhodil rukami Sam, „mal by si sa ísť osprchovať aby sme mohli vyraziť do knižnice.“
„Hej, hej už idem,“ vstal z postele Dean a kráčal ku dverám od kúpeľne a pri tom si niečo mrmlal popod nos.
„A potom choď zavolať Kristen ja zatiaľ idem po raňajky,“ Dean sa pri jej mene usmial a už toľko neprotestoval.
O pätnásť minút prišiel Sam do motelovej izby, kde práve Dean vychádzal z kúpeľne.
„Nehovor mi, že si sa doteraz sprchoval!?“ s vyvalenými očami sa pýtal Sam.
„No Sammy nechajme to tak. Čo máme na raňajky?“ hneď stočil debatu do inej konverzácie.
„Si ...si... ja ani neviem čo mám povedať po toľkých rokoch by som si mal už konečne zvyknúť,“ rozhodil rukami naštvaný Sam.
„Okamžite choď zavolať Kristen nech môžeme vyraziť,“ rozkázal staršiemu bratovi Sam a vytrhol mu z ruky vrecko s cheersburgerom.
„Čo to robíš?“ skríkol.
„Nič si nezaslúžiš. Nestíhame Dean. Zješ to v aute,“ povedal Sam a už ho nebolo. Zmizol aj spolu s notebookom vo dverách motela.
„Fajn, fajn už idem,“ pousmial sa Dean keď si uvedomil aká pekná prácička ho teraz čaká. Prešiel k vedľajším dverám a zaklopal.
Kristen otvorila dvere. Keď uvidela Deana na tvári sa jej objavil úsmev.
„Ahoj, no čo môžem vyraziť?“ spýtal sa.
„Ahoj, samozrejme“ vzala si bundu a už kráčala za Deanom.
Sam na nich čakal pri Impale o ktorú sa opieral.
„Ahoj, som Sam,“ podal jej ruku s úsmevom na tvári
„Ahoj Kristen,“ podanie aj úsmev mu opätovala.
„Už si to zaslúžiš,“ hodil bratovi vrecko s jedlom. Dean sa pousmial a už o chvíľu boli všetci na ceste.
Keď dorazili do knižnice ponachádzali všemožné knihy s ktorými obsadili celý jeden stôl.
Po pár hodinách sa Dean pozrel na Sama.
„Máš niečo?“ Ten zdvihol zrak od hrubej starej knihy: „Nie a ty?“
Vrátil mu otázku ale Deanova odpoveď bola čitateľná z jeho výrazu: „Nič.“
„Kristen máš niečo?“ spýtal sa Sam.
„Nie, ale už asi viem prečo otec nenávidel rozprávkové knižky,“ zasmiala sa a spolu s ňou aj lovci.
Samovi zazvonil telefón na čo sa na nich všetci pozreli. Rýchlo ho zodvihol.
„Ahoj Bobby,“ šuškal Sam.
„Nie sme v knižnici,“ ozrejmil šepot Sam.
Kristen sa nahla k Deanovi čo mu na tvári vyčarilo úsmev.
„Bobby? Myslí tým Bobbyho Singra?“ spýtala sa
Dean nadvihol obočie: „Koho ešte poznáš?“
Usmiala sa. „Neviem,“ jej pohľad sa ukotvil v Deanových očiach.
„Áno jasne mám ju tu. Dean podaj mi tu knihu,“ ich pohľad sa prerušil keď musel bratovi podať asi najstaršiu knižku zo všetkých.
Sam v nej začal rýchlo listovať. „Jasné už to vidím. Myslíš, že je to ono?“ spýtal sa Sam.
„Ďakujeme Bobby ani nevieš ako si nám pomohol. Budeme, samozrejme. Čau,“ Sam zložil telefón.
„Bobby niečo našiel,“ začal vravieť potichu, ale aj tak upútal pozornosť obidvoch prísediacich.
„Čo to je?“ spýtala sa Kristen. Dean pozrel na brata a čakal na vysvetlenie.
„Aswang,“ Sam sa na chvíľu odmlčal.
„´Bytosť pochádzajúca z Východnej Malajzie. Je príbuzným s vlkolakom. ´Preto nás napadol prvý vlkolak ´ Je veľký a loví predovšetkým v lesoch za tmy. Svoje obete najskôr vystraší na smrť a potom im vytrhne srdce z hrude, ktoré požiera.“ Samovi do reči skočil brat.
„Fuj to je nechutne. Ako to zabijeme?“
„No zabiť sa dá len cez noc. Po východe slnka mizne v rôznych jaskyniach alebo vypuklinách kde sa skrýva. Kde to je.... Tu ... Aswang sa dá zabiť len jedným spôsobom. Najskôr sa musí omráčiť striebornými guľkami. Mačeta namočená v prasačej krvi do ktorej sa pridajú byliny. Takouto mačetou sa mu potom postupne oddelia všetky končatiny podľa smeru hodinových ručičiek a tie sa na koniec spália a popol sa vysype do čistej tečúcej vody napríklad more alebo potok,“ dočítal úryvok o zabití Aswanga Sam.
„Tu je obrázok,“ otočil k nim knižku.
„Je príšerný. Toto sa tu teraz pohybuje?“ prehodila znechutená Kristen.
„No takže máme čo sme hľadali môžme ísť?“ spýtal sa s natešeným hlasom Dean.
Sam sa na neho pozrel a prikývol: „Musíme ísť ešte do obchodu na tie byliny.“
Všetci spoločne vrátili knihy naspäť do políc a vyrazili do obchodu.
„No vy vezmite bylinky a ja si kúpim nejaké veci, ktoré potrebujem,“ povedala Kristen keď vchádzali do obchodu.
Nákup potrebných vecí netrval tak dlho ako čakali. V malom obchodíku našli všetko čo potrebovali čo Sama strašne potešilo. Keďže nemusel ísť do ďalšieho mesta na ďalšie nákupy. O chvíľu sa všetci stretli pri pulte.
„Myslel som, že dievčatá nakopujú dlhšie,“ podpichol Dean a nenápadne jej pozrel do košíka.
„To si ma ešte nevidel na nákupoch oblečenia,“ zatvárila sa ako panička z New Yorku so zdvihnutým malíčkom.
„A vedel si, že pozeranie ostatným ľudom do košíka je nevychované?“ nahodila vážny výraz. Nepodarilo sa a začala sa usmievať. Dean sa na ňu pozeral s jedinou túžbou znovu bozkávať tie pery.
S nákupnými taškami všetky vyrazili do motela. Zaparkovali Impalu a Sam vystúpil ako prvý a smial sa na tom ako Kristen práve umlčala Deana.
Vystúpili aj oni dvaja. Dean zodvihol hlavu a videl, že brat pozerá do diaľky. Otočil sa a jeho dobrá nálada pohasla. Ruby, stála tam a čakala na Deanovho brata.
Kristen si ju všimla chcela sa spýtať kto to je, ale pohľady oboch Winchestrovcov jej zvedavosť uhasili.
„Som zvedavý čo ti povie,“ prehodil Dean a tým dal najavo, že brat by mal ísť sám. Netúžil sa s ňou stretnúť.
Sam sa od nich odpojil a šiel za démonkou s ktorou strávil štyri mesiace kým bol Dean v pekle.
Dean vzal nákup a šiel do motelovej izby. Keď sa otočil zisti, že do ich izby vošla aj Kristen.
„Čo sa deje?“ spýtal sa s úsmevom na tvári.
Kusla si do pery: „Vieš chcela by som sa niečo spýtať.“ Položila svoj nákup na stôl.
„Čo sa deje?“ na Deanovej tvári sa objavil šibalský úsmev.

„No vieš dnes v knižnici keď sme hľadali tie informácie o Aswangovi. Som sa cítila veľmi ... veľmi dobre,“ strčila si ruky do zadných vreciek riflí a zhlboka sa nadýchla..
„To aj ja,“ pritakal Dean a zahľadel sa do jej hnedých očí. Nemohol sa na bažiť toho jej zasneného pohľadu.
„Teraz to nie je o nás dvoch,“ začervenela sa keď sa ich pohľady stretli, „vieš, ale keď som hľadala v knihách tie informácie vybavili sa mi príjemné spomienky s mojim otcom a zistila som, že pri tomto všetkom,“ rozhodila rukami, „som mu strašne blízko.
Preto by som sa chcela spýtať či by som nemohla ísť s vami na lov,“ dopovedala a hlboko si vydýchla.
„ČO? NIE! V žiadnom prípade,“ zostal šokovaný Dean.
„Ja viem, že je to znie bláznivo, ale ja tiež viem, že to zvládnem. Na škole aktívne športujem,“ začala sa obraňovať. Zdvihla ruky a snažila sa Deana ukľudniť.
„Pozri mám ťa rád, ale je to nebezpečné a ty nemáš vhodný výcvik. Na ten tvoj aktívny šport nestačí. Ver mi bude lepšie keď tu zostaneš. Videl som čo tá obluda dokáže,“ snažil sa obraňovať svoje rozhodnutie Dean.
Kristen vybuchla.
„Prečo si do pekla myslíš, že by som to nedokázala? Som dospelá! Zvládnem to!“ kričala Kristen naklonená cez stôl.
„Ja si nemyslím, že by si to nedokázala! Nevkladaj mi slová do úst. Ja ti len vravím, že je to nebezpečné,“ obraňoval sa Dean taktiež zo zvýšeným hlasom.
„Práve si to zopakoval. Len si si svoje slová zaobalil. Do tej tvoj bubliny,“ jej hnev stúpal.
„Fajn!“ Dean vybuchol, „Povedz mi čo do pekla chceš počuť a ja ti to poviem, aby si bola spokojná! Nemám chuť sa tu teraz s tebou hádať. Mám plno iných starostí,“ Dean sa musel zhlboka nadýchnuť aby sa ukľudnil. Rozhodil rukami a postavil sa pred ňu.
„Čo chcem počuť? Nezdá sa ti, že si nejaký nerozhodný? Pán lovec. Čo keby si bol chlap a povedal mi pravdu čo si myslíš,“ prišla k nemu bližšie a pozerala sa mu do očí. Chcela zabrániť tomu, aby jej uhol pohľadom a zaklamal. Nepoznávala ho a on ju tiež. Nechápali čo sa deje.
Deanove dýchanie sa zrýchlilo. Ona sa mu pozrela na pery, ktoré mala zarovno očí.
Neváhala ani minútu. Nevedela čo ju to popadlo. Skočila mu okolo krku a pobozkala ho tvrdo a vášnivo. Túžila po tom celým telom odkedy ho spoznala. Od kedy ho prvý krát videla. Odkedy ju prvý krát pobozkal.
Nebránil sa. Pravou rukou jej zahrabol do je hnedých vlasov a ľavou rukou si ju k sebe pritiahol bližšie. Vedel, že to chce presne tak ako on.
Ich vášnivé bozky neprestávali. Len malé nádychy aby mohli pokračovať. Stáli tam v strede izby v náruči a náruživo sa bozkávali. Kristen masírovala ľavou rukou Deanovi šiju. Pravou mu zvierala ľavé rameno. Uvoľnila ruky a jeho červenú košeľu jedným pohybom rúk strhla z jeho teľa. Prestala ho bozkávať. Jemne mu zahryzla do spodnej pery a hlboko sa mu pozrela do očí. Hľadala odpoveď, ktorú v okamžiku našla ju.
Vyzliekol jej bundu a hodil ju na zem. Okamžite, keď bunda dopadla. Chytil spodný okraj jej šedého trička a vyzliekol jej ho. Stála pred ním len v ružovej podprsenke a rifliach. Nechcela to tak nechať na dlho. Chytila mu tričko a strhla ho z neho. Keď mu ho prevliekala cez hlavu presunula bozky z jeho pier na hruď, ktorá bola teraz už obnažená. Jemne ho pobozkala na hruď.
Dean odhodil tričko k ostatným veciam na zemi a pozrel sa na ňu. Neprestávala ho bozkávať a dotýkať. Nevedel čo má čakať. Začala klesať. Jej pery sa pomaly posúvali nižšie. Zastavovala sa každý centimeter. Prišla až k jeho bruchu. Rukami mu jemne prešla každý sval. Všetkého sa chcela dotknúť. Jemne mu začala bozkávať brušné svaly. Dean zaklonil hlavu vedel, že to príde o malú chvíľu. Kľakla si pred neho a jemne mu bozkávala pod brušnú časť jeho opáleného tela. Dean zaťal zuby. Stále ho bozkávala. Jeho úd sa pred chvíľou prebral k životu a každým jej bozkom zvyšoval svoju silu.
Chytila jeho opasok a začínala mu ho rozopínať. Keď už bol rozopnutý, postavila sa. Deana to prekvapilo. Usmiala sa na neho a venovala mu ďalší vášnivý bozk. Rukami mu šmátrala po ramenách. Zistila, že miluje jeho ramená. Dean jej jemne rozopol rifle. Pevne uchopil ich okraj a na rukách pocítil dotyk jej hebkej pokožky. Ľahkým pohybom skĺzli nohavice cez jej bedrá a dopadli na zem k ostatným veciam. Odtrhla sa od jeho plných pier a prestala ho bozkávať. Pozerala mu do tváre. Chcela vidieť jeho výraz. Jemne mu nechtami prešla od krku po hrudi a nižšie, až zastala tesne nad rifľami. Pristúpila k nemu ešte bližšie. Pravú ruku zastrčila do Deanových nohavíc. Jemne zastonal a zavrel oči. Hánkami a pevne vyrovnanými prstami mu dráždila penis. Kristen si kusla do spodnej pery.
„Páči sa ti to?“ pošepla mu otázku do ucha. Dean neodpovedal len prikývol.
Druhou rukou si pomohla a rozopla Deanovi gombík na nohaviciach. Uvoľnila zips a aj jeho nohavice skĺzli vo chvíli na zem. Dean to nevydržal. Chytil ju rukami za zadok a vydvihol si ju tak, aby sa mu nohami obmotala okolo bokov. Čo aj spravila. Začal sa pozerať okolo seba. „Chcel som si dať sprchu čo vravíš? Pôjdeš so mnou?“ beťársky sa na ňu usmial.
„Ak mi umyješ chrbát?“ povzbudila ho Kristen.
Dean chcel ísť rovno do kúpeľne, ale rozhodol sa, že aj on ju bude trocha naťahovať, aj keď sám pri tom neskutočne trpel túžbou vziať si ju presne na tom mieste kde stáli.
Prešiel jej rukou po chrbte a pri tom ju stále tvrdo a vášnivo bozkával. Bozky presunul na jej krk.
Rukou zavadil o podprsenku, ktorú mala stále na sebe.
„No toto tu už dávno nemá čo robiť,“ pousmial sa a Kristen posadil na stôl. Vyzliekol jej podprsenku a pozrel sa na ňu.
„Takto sa mi páčiš oveľa viac,“ znova sa na ňu vrhol jeho ruky zablúdili z jej chrbta na jej prsia. Jemne ich masíroval a pritom s perami prešiel znova na jej krk. Pravá ruka mu skĺzla na nohavičky. Beťársky sa na ne pozrel a uškrnul sa. Napol ruky a nohavičky roztrhal. Kristen s otvorenými ústami na neho hľadela.
„Už ich nebudeš potrebovať,“ pošepol jej do ucha.
Pritiahla si ho k sebe bližšie a znova ovinula svoje nohy okolo jeho bokov.
Odniesol ju do kúpeľne. Pred vstupom do sprchy ju zložil. Ale ich bozky neustáli. Stále prepletali prsty vo vlasoch. Ruky im blúdili po ich nahých telách. Kristen jedným šikovným pohybom stiahla boxerky, ktoré mal Dean na sebe. Oba nahí vstúpili do sprchy. Dean otočil vodovodným kohútikom a vo chvíli na nich začali dopadať kvapky horúcej vody. Oni si ich ale nevšímali. Venovali sa jeden druhému. Kristen skončila znova v Deanovom objatí. Nechcel už viac čakať. Jeho penis stál v pozore pripravený len na jedno. Na to na čo tak dlho čakal. Kristen sa na neho pozrela svoje ruky mala ovinuté okolo jeho krku. Dean ju silnejšie oprel o stenu sprchy a natlačil sa na ňu celým svojím mužným telom. Našiel cestu a vstúpil do nej. Jemne mu zastonala do ucha a prsty zaryla do jeho ramena. Znovu zasunul silnejšie a rýchlejšie. Otvorila ústa, zatvorila oči a viac zaryla nechty do jeho hebkej pokožky. Znova, znova, znova. Dean sa nezastavil ani na malú sekundu. Dýchal jej do ucha. Kristen zaklonila hlavu a zastonala hlasnejšie. Nachvíľu prestal. Otvoril oči a pozrel na ňu. Ešte chvíľu sa snažila pohybom svojej panvy predĺžiť blažený pocit. Stále bol v jej vnútri.
“Čo to robíš?“ spýtala sa udýchaná
“Ani sám neviem,“ jemne ju pobozkal na pery.
“Pokračuj. Prosím!“ to, že ju bozkával ju ešte viac vzrušovalo. Usmial sa, dotkli sa čelami a odpoveďou na jej prosbu bolo jedno tvrdé zasunutie.
„Áno,“ zastonala s úsmevom na tvári. Minúty ubiehali a kvapky vody stekali po ich prepletených nahých telách.
Prišlo vyvrcholenie. Dean zaťal čeľusť. Pritlačil sa ešte silnejšie o nahé Kristenino telo a hlavu si položil na jej krk. Tá si prsty ľavej ruky schovala do mokrých vlasov svojho milenca. Pravá ruka bola stále na jeho chrbte a tisla ho ešte silnejšie k sebe s nechtami zarytými v jeho pokožke. Dýchali prerývane. Dean od jej krku zdvihol hlavu, jemne ju pobozkal a pozrel jej do očí.
Kristen sa postavila na nohy. Trocha ju podlomilo, ale Dean ju ešte stále pevne držal v náručí. Postavili sa pod sprchu a vzájomne si umývali telá.
„Môžem ťa umyť?“ spýtal sa potmehúdsky Dean.
„Ty môžeš všetko,“ znela jej jednoduchá odpoveď.
„Ale máme tu len pánske sprchové. Ak ti to nevadí,“ zostal trochu nervózny, aj keď vedel, že neodmietne.
„Mať tvoju vôňu na sebe? Veľmi rada. Ale už by si mohol začať,“ mrkla na neho.
Do dlaní si dal sprchový gél a začal ju jemne masírovať na celom tele. Jeho pery zablúdili na jej a masírovanie sa začínalo znova zvrhávať, čo sa mu veľmi páčilo.
„Hej, hej, čo takto brzdiť kovboj. Máš veľa energie? Čo keby som ťa teraz pre zmenu umyla ja? A pekne celého?“ smiala sa a už aj ona si do rúk naniesla gél. Začala pri rukách. Krúživými pohybmi sa ho snažila ešte viac vzrušiť. Prešla k hrudi a jemne ho umývala. Pred tým ako mu prešla namydlenými rukami po tele miesto ešte jemne pobozkala, čo Deana ešte viac vzrušovalo. Otočila sa o kolo neho a teraz mu stála za chrbtom. Jemne ho masírovala. Neodpustila si prejsť nižšie a chytila do rúk jeho pevný vypracovaný zadok.
Nevidela mu do tváre, ale vedela, že sa usmial.
„Povedala som ti, že ťa umyjem celého, nie?“
„Ja som ticho. Ja sa nesťažujem,“ stál pod prúdom vody. Omýval sa od peny ktorú mu na jeho tele vytvorila Kristen jemnou masážou.
„No a teraz, keď si už čistý...,“ nechala vetu nedopovedanú a znova ho začala bozkávať na hrudi a klesala. Nechcel sa nechať znova vyviezť z mieri ale keď opäť skončila v pod brušku vedel, že sa prezradil. Jeho penis sa znova vztýčil. Chytila ho do rúk. Zaťal čeľusť. Jemne ho začala rukou masírovať. Kľačala pred ním a pozerala mu do tváre. Dean mal zatvorené oči a zaklonenú hlavu. Užíval si každý pohyb jej rúk. Otvorila ústa a začala penis jemne bozkávať. Zastonal. Prisala sa na neho. Začala jazykom hru s jeho penisom, ktorá viedla len k jednému. K Deanovemu vyvrcholeniu. Keď bolo po všetkom zakusla sa do pery. Pobozkal ju na krk a chcel ju aj na pery.
„Nie, vydrž chvíľu,“ povedala mu do ucha.
Vyšla zo sprchy a zabalila sa do uteráka. Vo vedľajšej izbe z nákupnej tašky vytiahla zubnú kefku a vyčistila si zuby.
Kým si čistila zuby, Dean vyšiel zo sprchy a omotal si bieli uterák okolo bokov. Podišiel k nej a zozadu ju objal.
Pobozkal ju na krk.
„To bolo to najlepšie čo som zažil,“ pozrel sa do zrkadla pred sebou a uvidel tam seba s úsmevom na tvári ako drží v náruči tú najkrajšiu ženu.
„Ale nehovor, že toto bolo všetko?“ šibalsky sa na neho usmiala s pohľadom stále upreným do zrkadla. Dean nadvihol pravý kútik a usmial sa. Odpoveďou na jej otázku bolo pevné zovretie jej bokov Deanovými rukami. Pevne si ju chytil a pritlačil si jej zadok na svoj úd, ktorý začal znova tvrdnúť a pulzovať túžbou. Usmiala sa do zrkadla. Kusla sa do pery a pritiahla sa k umývadlu. Dean ju nasledoval a silnejšie ju pritlačil o okraj umývadla. Pevne sa chytila okraja bieleho umývadla. Dean ju jednou rukou pevne chytil za tú jej sa druhou jej pomaly začal zdvíhať uterák, ktorý mala stále okolo tela. Na svojom zadku zrazu ucítila drsný motelový uterák, ktorý obopínal Deanovu spodnú časť tela. Dean si voľnou rukou uvoľnil uterák, ktorý sa v momente ocitol na zemi Jeho stoporený úd stál v pozore. Pristúpil k nej ešte bližšie. Jemne sa naklonila aby mohol ísť hlbšie. Jeho ruka bola stále na tej jej a druhou rukou si ju opäť pevne chytil za bok. Pomaly zasunul. Zavrela oči a kraj umývadla chytila tak silno, že jej zbeleli hánky na ruke. Nechcela vykríknuť. Dean všetko robil pomaly vedel ako moc ju to vzrušuje. Dával si záležať na každom pohybe svojho tela. Pevnejšie uchopil jej ruku a znova zasunul. Stále pomaly. Ona zatínala čeľusť od vzrušenia. Vyšiel z nej a pohybom ruky jej strhol uterák. Znova zasunul. Stále pomaly. Chcel to rýchlejšie, intenzívnejšie ale takto sa mu to páčilo. Otvorila oči a pozerala pred seba do zrkadla. Ucítil jej pohľad, ktorý skúmal odraz v zrkadle.
„Rýchlejšie, Dean prosím!“ kusla si do pery pretože v tom momente znova silno zasunul. Vykríkla. Usmial sa odhrnul, jej vlasy z chrbta a pevne ju voľnou rukou chytil za rameno. Ľavou rukou ju teraz držal za bok. Znova do nej zasunul. Znova zakričala. Nedokázala byť ticho. Páčilo sa mu, že pri tom kričí. Vzrušovalo ho to ešte viac. Dean do nej vstupoval čoraz intenzívnejšie. Po dlhých minútach Kristen ucítila ako Dean napol všetky svaly na tele. Kristen otvorila ústa a posledný krát zastonala. Dean zvraštil čelo a vyvrcholil. Ucítila jeho spermie na svojom zadku. Vyrovnala sa. Obaja sa snažili chytiť dych. Dean jej vlasy prehodil na ľavé plece a začal ju bozkávať na uchu prešiel ku krku a neskôr k jej ramenu. Kristen zaklonila hlavu, zavrela oči a snažila sa upokojiť dýchanie. Svoju hlavu si položila na Deanovu ľavú kľúčnu kosť. Pravou rukou mu zahrabla do mokrých vlasov a povzbudzovala ho v bozkávaní jemným masírovaním. Ľavú ruku mu položila na ľavé stehno a jemne ho hladkala. On do svojich rúk jemne uchopil je prsia a začal ich masírovať. V tej chvíli otvorila oči a venovala mu ďalší dlhý vášnivý bozk.
Nerada sa od neho odtrhla.
„Čo sa deje?“ spýtal sa jej a znova jej venoval dlhý bozk.
„Mali by sme sa obliecť. Sam sa o chvíľu vráti,“ prehodila po tichu a stále cítila na svojom zadku pulzovať jeho penis.
„Zavolám mu nech sa zdrží. On to pochopí,“ vravel s úsmevom na tvári a jemne ju znova pritlačil na umývadlo.
„Mal by si sa krotiť Dean Winchester., otočila sa k nemu čelom.
„Hmm?“ bolo jediné čo z neho vypadlo, keď si ju znova prezrel.
„Musím sa ešte osprchovať,“ povedala a dala mu jemný bozk na pery. Šibalsky sa usmial a pritiahol si ju k sebe.
„Nie! Dean. Sama! Ty tu počkáš!“ začala sa smiať. Keď videla ako sa snaží niečo povedať. Pozrel na ňu psím pohľadom. „To na mňa nezaberá. Počkaj tu,“ jemne ho pohladila po líci a na pery mu vtisla ďalší bozk. O chvíľu už vychádzala zo sprchy.
„Podáš mi ten uterák?“ spýtala sa Deana, ktorý čakal v kúpeľni kým sa Kristen dosprchuje aby ju vystriedal.
„Nie. Páčiš sa mi viacej bez neho,“ poznamenal s pohľadom upreným na ňu.
Na jej dlhé naliehanie jej ho napokon podal. V sprche sa vystriedali. Deanovi to trvalo kratšie. Kristen medzitým vošla do izby a zbierala si veci zo zeme.
Dean bol v krátkom okamžiku v miestnosti. Nestihol sa ani osušiť. Kristen to zistila podľa toho ako mu po jeho hrudníku a bruchu stále stekali kvapky vody.
Kristen mala v úmysle sa obliecť, ale keď chytila svoje nohavičky zistila, že z motelovej izby pôjde bez jedného kusa oblečenia.
„Ďakujem!“ pozrela na Deana.
„No nemáš za čo. Aj na budúce,“ šibalsky zdvihol jedno obočie.
„Nechám ti ich na pamiatku,“ a hodila mu ich do rúk.
Rýchlo sa obliekla a podišla k Deanovi, ktorý si už obliekal čisté tričko. Pobozkala ho a už bola pri dverách.
„Uvidíme sa o pár hodín,“ mrkla na neho a keď chcela odísť tak sa medzi dverami objavil Sam.
„O ahoj,“ začervenala sa Kristen. Deanovi sa na tvári rozlial veľký úsmev keď ju videl červenať sa.
Po chvíli si však uvedomil, prečo sa dievča medzi dverami tak červená ak by pokračovali v tom čo chcel Dean tak by Sam prišiel nevhod.
„Ahoj Kristen. Čo sa to tu deje?“ spýtal sa keď videl je mokré vlasy. Pozrel na brata a okamžite pochopil. Len sa usmial a sklopil zrak. Prešiel k svojej posteli chceli si na ňu sadnúť ale nebol si istý čo sa na nej dialo tak si tam len položil tašku s notebookom a dal si ruky do vreciek. Kristen zatvorila za sebou dvere, keď si Sam pokladal tašku na posteľ, ale pred tým ešte stihla znova mrknúť na Deana.
„Dean?“ začal Sam.
„Áno?“
„Nechcem vedieť detaily, ale jediné čo ma fakt zaujíma je kam si nemám sadať,“ pýtal sa Sam a pritom sa pozeral na predmety o ktorých si myslel, že sú to oni.
Dean sa vyžíval v tom ako sa brat bojí sadnúť si na vlastnú posteľ.
„Ale no Sammy...,“ začal, ale keď videl Samov pohľad nechal to radčšej tak. Vedel, že keď mu povie pravdu zabaví sa ešte viac.
„No kľudne si môžeš sadnúť na posteľ tej sme sa ani nedotkli,“

„Chvalabohu,“ vydýchol si Sam a hneď si sadol na posteľ dosť ho totiž boleli nohy.
„Ale kúpeľne by si sa mal v tom prípade vyhnúť,“ smial sa Dean.
Sam len pretočil oči v stĺp.
„No tak sprcha sa odkladá na dobu neurčitú,“ povedal si po pod nos.
„Kde je nákup?“ spýtal sa staršieho brata, ktorý si na stoličke zaväzoval topánky.
„Na tej skrinke,“ ukázal Dean na skrinku pri stole.
Sam k nej pristúpil a začal vykladať nákup. Zarazil sa. Kusol si do pery.
„Dean?“ začal a dúfal, že bratovi vráti tu sprchu.
„Toto je asi tvoje však? Aj keď myslím, že ružová ti nejde,“ chytil roztrhané ružové nohavičky a otočil sa k bratovi.
„Hmm?“ Dean sa začal červenať keď uvidel čo brat drží v ruke.
„Si trochu zvedavý Sammy,“ pristúpil k nemu a s jedným šmahom mu nohavičky vytrhol. Sam zadržiaval výbuch smiechu.
„Zvedavý? Bolo to v nákupnej taške!“ vypleštil oči.
„A?“ snažil sa ukľudniť Dean. Uvedomil si, že skryť Kristenine nohavičky v nákupnej taške nebol práve dobrý nápad.
„A? to je blbá výhovorka myslel som, že vymyslíš niečo lepšie. Niečo originálnejšie,“ podpichoval Sam opretý o skrinku kde sa nákup nachádzal. Mal prekrížené ruky na prsiach a čakal a bratovu odpoveď.
„Nechajme to tak. Čo ti povedal Ruby?“ spýtal sa aby zmenil tému.
„No, že by sme mali byť opatrný a to, že sa Aswang objavil tu v štátoch nie je náhoda. Má v tom prsty Lilith. A Doniesla nám tu krv z prasaťa,“ povedal Sam a ukázal na pohár zabalení v papierovom vrecku, ktorý medzitým ako prišiel odložil na stôl.
„No to sme mohli čakať. Ešte niečo alebo len takéto zbytočné informácie?“ povedal starší lovec.
„Dean!“ snažil sa Sam znova nezačať hádku.
„Fajn. Tak čo teraz?“ spýtal sa Dean, ktorý sa postavil a popravil si nohavice.
„No teraz ak nie si unavený,“ zasmial sa Sam, „môžeme ísť namiešať tú prasačiu krv.“
„No za prvé bratček ja nikdy nie som unavený a za druhé len „fuj“, ale no poďme na to,“
podotkol Dean.
„Fajn budeš mi podávať tie byliny a ja to budem primiešavať,“ povedal Sam a krv vylial do misky.
„Dlho sme takto spolu nekuchtili. Nabudúce môžeme skúsiť niečo ťažšie napríklad koláčiky,“ zasmial sa Dean a podal Samovi prvú bylinu.
„Toľko dobrej nálady ts čo asi za to môže?“ uchechtol sa Sam, „no ja neviem Dean koláče? Myslíš, že by sme to zvládli?“ podpichovali sa navzájom.
Večer keď mali všetko nachystané a nastupovali do auta sa medzi dverami objavila Kristen.
„Ja viem..,“ začal Dean, ale ona ho len pobozkala. Dean v šoku ej bozk opätoval.
„Buďte opatrný,“ usmiala sa.
„No tajne som dúfal, že sa pohádame a... no že tá hádka dopadne ako poobede,“ mrkol na ňu.
„To nebola hádka len malá výmena názorov,“ smiala sa, „a to poobedie si môžeme zopakovať ak sa vrátiš v poriadku.“ Pobozkala ho znovu a odstúpila od auta. Sam sa v utri Impali usmieval nad tým, že tá baba si jeho staršieho brata riadne omotala okolo prsta.

Sam s Deanom zastavili pri krajnici. Vytiahli všetko potrebné na lov Aswanga.
„A teraz kam?“ spýtal sa Dean pred lesom.
„No myslím, že keď pôjdeme do stredu lesa...,“ povzdychol si a pokrútil hlavou Sam, „...nič iné ma nenapadá.“
„hmm? Aspoň niečo,“ zasmial sa Dean a obaja vyrazili do lesa.

Po asi dvoch hodinách chôdze sa zotmelo a obaja usúdili, že je najlepšie asi zostať tam kde sú a začať vyčkávať na príchod Aswanga.
Nič. Žiadne pohnutie konárika alebo lístka, ktoré by im napovedalo, že sa niečo blíži.
„Pst. Sam,“ začal Dean.
„Ticho,“ ohriakol ho Sam.
„Nemali by sme už ísť? Nič tu nie je a slnko už pomaly vychádza. Ten hajzel tu nie je,“
Sam musel uznať, že brat má pravdu.
„No dobre zajtra v noci to skúsime znova,“ Dean prikývol.
Pobrali sa späť k autu.
Cesta späť netrvala tak dlho. Nasadli do auta a Dean zaklonil hlavu: „Tomuto sa vraví totálne vyčerpanie.“
Sam len zavrel oči a pomaly vydýchol. Túžil len po posteli a sprche. Pri poslednom slove otvoril oči. Pozrel na brata. „Toto ti nedarujem“ povedal si v duchu. Dean naštartoval a pridal poriadne plyn už chcel byť v motely a dobre sa vyspať.
Zaparkovali a vystúpili. Dean už ako vchádzali na motelového parkovisko videl Kristen ako si nesie raňajky.
„Ahojte no čo ako? Je mŕtvy?“ spýtala sa okamžite ako k nim prišla bližšie.
Sam pokrútil hlavou: „Nie, neprišiel.“
Kristen sklesla nálada.
„Čo to máš?“ Dean k nej prišiel a nazrel do tašky.
„Už raz som ti povedala, že je to neslušné,“ snažila sa udržať vážnu tvár ale nepodarilo sa jej to a usmiala sa. Nahol sa aby dostal od nej pusu.
„Fuj.“ Ovoniala ho. Zamilovala sa práve do jeho vône ešte viac, ale týmto chcela docieliť niečo iné.
„Čo?“ spýtal sa nechápavo. Sam sa medzitým stratil v motelovej izbe. Predpokladal ako to asi skončí a povedal si, že to netúži vidieť.
„Mal by si si dať sprchu,“ usmiala sa na neho a potiahla ho za tričko smerom k jej izbe.
„No budem ti veriť a dám si ju, ale vieš som strašne unavený a mohlo by sa stať, že odpadnem v tej sprchy a preto potrebujem tam niekoho kto na mňa dohliadne. Hmm? Ujmeš sa toho?“ šibalsky sa usmial.
„No ak ti ide o život. Tak to by som mala ísť,“ na pery mu vtisla ďalší bozk.
O chvíľu sa stratili aj oni dvaja v jej motelovej izbe.

Sam vyšiel zo sprchy. Dával si strašný pozor aby sa zbytočne niečoho nedotýkal. Vedel, že v tých motelových izbách sa diali hrozné veci pred tým ako dorazili ale nikto mu to nepotvrdil. Nie ako jeho brat.
Obliekol si čisté veci. Ľahol si do postele.
„Nechceš spoločnosť?“ ozval sa ženský hlas odo dverí.
„Ruby,“ nemusel sa ani pozrieť aby vedel kto to je.
Sadla si na kraj postele na ktorej sa už Sam posadil.
„Čo tu chceš? Som unavený,“ pretrel si oči.
„No prišla som sa spýtať ako to dopadlo. Ale asi nie moc dobre čo?“ pozrela na neho.
„Nie, vôbec sa neukázal nemali sme vôbec možnosť ho zničiť. V noci pôjdeme znova,“
Ruby siahla Samovi pod tričko. Ucítila tak známu pokožku. Chýbalo jej sa Sama dotýkať. Nahla sa k nemu bližšie aby ho pobozkala.
Chytil jej ruku a vytiahol jej ju z pod trička.
„Nie!“ povedal rázne.
„To kvôli tomu, že si unavený?“ nahla sa k nemu a pošepla mu to do ucha, „ver mi o chvíľu budeš zase plné síl. Poznám ťa,“ pousmiala sa.
„Nie. Je to kvôli Deanovi. Vieš aké to pre neho je keď nás spolu vidí. Nechcem to zhoršovať,“ nemalo význam jej niečo tajiť.
„Aha. Takže tvoj brat si tam vedľa užíva s nejakou babou a ty nemôžeš?“ spýtala sa Ruby a už stála pri posteli.
„Vieš, že to tak nie je len sa to snaž pochopiť,“ Sam na ňu pozrel svojimi psími očami.
„Nechaj to tak. Dobre? Keď zistím niečo nové tak sa tu zastavím. Zatiaľ ahoj,“ pleskla dverami.
„Fajn,“ Sam sa hodil do postele. Ani jeho pochmúrne myšlienky ani hádka s Ruby nezabránili aby okamžite zaspal.

Kristen otvorila oči. Uvedomila si, že leží Deanovi v náručí. Usmiala sa a jemne ho začala hladkať na hrudi.
Dean pomaly otvoril oči a pozrel na ňu. Teraz mala zavreté oči a na tvári široký úsmev. Usmial sa. Ľavou rukou na ktorej mu z časti ležala ju začal hladkať na chrbte. Pri jeho dotyku sa trochu mykla pretože ho nečakala. Otvorila oči.
„Prečo ešte nespíš?“ spýtala sa a pozerala na jeho spokojný výraz tváre.
„Už som vyspaný. Koľko je vlastne hodín?“ spýtal sa a našmátral hodinky.
„Štyri,“ odpovedal si sám pohľadom na hodinky.
„To sme spali dosť dlho,“ vypadlo z Kristen a svoju bradu si oprela o Deanovu hruď tak aby sa na neho mohla pozerať.
„No ani by som nepovedal,“ šibalský úsmev neopúšťal jeho tvár.
Štuchal ho: „Hej!“
„Čo?“ pobozkal ju. Oprel sa o lakeť na ľavej ruke na ktorej ležala Kristen a rýchlo sa pretočil tak aby si teraz mohol ľahnúť na ňu.
„Hej!“ pozrela sa na jeho výraz vedela , že neodolá.
„No povedz mi, že sa ti to nepáč,.“ smial sa a jemne ju začal bozkávať na kľúčnej kosti. Prsty zahrabla do jeho vlasov.
„Počkaj. Chcela som sa s tebou o niečom porozprávať,“ odtrhol sa od nej a pozrel na ňu.
Jeho telo bolo stále uložené na tom jej.
„Čo sa deje?“ a teraz si ľahol vedľa nej a znova si ju k sebe pritiahol aby mu ležala v náručí.
„Nič len chcela som sa na niečo spýtať,“ kusla si do pery.
„Na čo si sa chcela spýtať?“ pozrel sa skúmavým pohľadom.
„Vieš, že či by som sa dnes v noci,“ odvrátila zrak tak aby sa mu nemusela pozerať do očí. „nemohla zúčastniť boja a Aswangom,“ pozrela sa mu znova do tváre .Chcela vedieť ako sa zatvári.
Otvoril ústa ,ale znova ich zavrel.
„Kristen je to nebezpečné. Ja so Samom neviem či z toho vyviazneme živý. A ty..“ nevedel ako to má povedať, ale ona to dopovedala za neho.
„ja nie som vycvičená k takémuto boju,“ povedala sklesnuto.
„Hej,“ povedal po tichu.
„Ale Dean ja chcem. Chcem byť bližšie k otcovi. Prisahám, že toto bude prvý a posledný krát v živote,“ začala sa mu uprenejšie pozerať do očí.
Zaťal čeľusť.
„Musíme sa spýtať aj Sama nezabúdaj, že aj jeho život je v banku,“ povedal Dean a tým ju ukľudnil.
Znova si ľahli a zaspali.

Sam vstal okolo piatej umyl sa a obliekol. Pripravený k nočnému boju. Dvere sa otvorili a vošiel Dean.
„Sammy?“ pozrel na neho v rozpakoch. Sam nechápal čo sa deje. Dean dúfal, že jeho brat bude spať a on si pripraví nejakú reč aby mu povedal, že Kristen chce ísť na boj.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa hneď.
„No ako sa to vezme,“ pozrel na neho nevinným pohľadom Dean.
„Ako to myslíš? Hovor! Čo sa deje? Si v poriadku?“ začínal sa strachovať Sam.
„Ano, áno som v poriadku len ja... ako ti to mám povedať,“ zasmial sa. Sam nadvihol obočie. Začínal byť viac nervózny.
„Ja som povedal Kristen, že ak budeš súhlasiť môže ísť v noci s nami,“ povedal rýchlo a uprel pohľad na mladšieho brata a pritom stisol pery.
„Čo si urobil? Si normálny? Chceš to nevinné dievča zabiť či čo? Dean preboha čo sa to s tebou deje?“ kričal Sam. Dean si bol istý, že ho bolo počuť aj cez steny.
„Mohol by si sa ukľudniť?“ vrátil mu krik.
Sam sa začal prechádzať po izbe a chytať sa za hlavu: „Ako si mohol byť tak nezodpovedný? Preboha Dean ja.. ja nemám slov. Ako teraz na mne je aby som išiel vedľa a povedal, že niekam nejde?“ postavil sa a rukou ukázal na stenu, ktorá susedila s Kristeninou. Sam sa zhlboka nadýchol. Nezostávalo mu nič iné len to predýchať.
„Dobre Dean a teraz chceš aby som čo urobil?“ pozrel na neho a sadol si na posteľ.
„Sam ja viem, že je to bláznovstvo, ale povedala, že je to prvý a posledný krát a podľa mňa spraví to čo si zaumieni takže radčšej nech ide snami ako bez nás nie? A ja budem celú noc dúfať, že sa Aswang neukáže,“ dopovedal Dean.
„Je to na tebe Dean. Si si istý?“ Dean prikývol a potom sa okamžite pobral do sprchy aby sa mohol pripraviť na večer.
Nastalo deväť hodín večer. Sam s Deanom vyšli pred izbu. Už ich tam čakala Kristen plná očakávania a strachu.
„Si si istá, že chceš ísť?“ spýtal sa jej Sam.
„Áno, ako som povedala Deanovi chcem byť chvíľu bližšie k otcovi,“ usmiala sa na neho.
„No je to tvoje rozhodnutie. Len sa drž pri nás, dobre?“ mrkol na ňu a nasadol do auta.
Usmial sa: „to mi ver že budem.“

Auto zabočilo v pravo a vyšlo z motelového parkoviska. V aute narastala nervozita z toho čo sa v noci bude diať. Či skúsený lovci či mladá žena. Všetci traja mali strach z toho čo príde a z toho čo sa môže stať.
Boli na mieste. Vybrali poslednú zákrutu.
„Čo to ..“ Dean nestihol dopovedať svoju otázku a hneď pochopil.
„Ruby,“ povedal po tichu Sam.
Kristen na zadnom sedadle nechápala čo sa deje: „Kto je Ruby?“ spýtala sa.
„Je to démonka, ktorá nám pomáha,“ povedal Sam a Dean ho opravil: „Snaží sa pomáhať, ale nejako jej to nikdy nevychádza,“ Sam sa na neho pozrel aby ho zahriakol.
„Démon?“ Kristen vypleštila oči, „, ale démoni sú tí zlí!“ Dean sa na ňu pozrel s úsmevom. Páčila sa mu keď vystrájala.
Vystúpili z auta. Kristen sa chytila Deana za ruku. Ten na ňu pozrel a pošepol jej do ucha:
„Tej sa nemusíš báť.“ Venoval jej jemný bozk na líce. Prikývla ale jeho ruku nepustila.
„Ruby čo tu robíš?“ spýtal sa prekvapený Sam.
„Prišla som vám pomoc. Keďže sa vám to minule nepodarilo. Ale, ale ako vidím pomoc už máte,“ zasmiala sa pohŕdavo Ruby.
„Daj si pohov,“ prehodil Dean a vybral sa do lesa spolu s Kristen.

„Prečo si mi to nepovedala skôr?“ spýtal sa Sam a nasledoval brata s Kristen.
„Nepýtal si sa,“ prehodila ledabolo a pokračovala za Samom.
„To sa musím na všetko pýtať?“ spýtal sa Sam a Ruby neodpovedala len pohodila ramenami. Ďalšia cesta pokračovala v tichosti. Nikto nič nevravel.
„Myslím, že by sme tu mali zastať,“ zrazu prehodila Ruby.
„Dúfam, že máš nejaký rozumný dôvod,“ stisol čeľusť Dean.
„Samozrejme, že mám. Tu v okolí sa našli tie mŕtvoly mudrlant,“ ukázala rukou po okolí Ruby.
Dean prikývol a pretočil oči v stĺp.
„Fajn. Tak všetci viete čo máte robiť,“ povedal Sam a pobral sa za krík aby sa mohol schovať.
Ruby sa skryla po Samovej pravej ruke v blízkom kríku.
Dean s Kristen išli na opačnú stranu a zaujali postavenie. Dean mrkol na Kristen ktorá v ruke zvierala baterku. Mrkol na ňu aby sa nebála.
Čakali tak dve hodiny. Nič sa nedialo ale aj tak boli všetci v strehu.
Zrazu sa v diaľke ozvali kroky. Všetci zdvihli hlavy za prichádzajúcim hlukom.
Dean si vytiahol zbraň ktorú mal zastrčenú za rifľami. Odistil ju. Malé cvaknutie ktoré zbraň vydala vystrašilo na smrť Kristen ktorá v kríkoch len naskočila. Dean jej rukou naznačil aby sa upokojila. Pritakala mu.
Ruby pozrela na Sama a nahodila znudený výraz. Ten ju ohriakol aby sa sústredila.
Aswang sa zrazu objavil pri štvorici, ale najbližšie ku Kristen. Tá otočila hlavu a hľadela do jeho čiernych očí. Onemela od strachu z príšery, ktorá z na ňu stále hľadela .Dean, ktorý čakal podľa prichádzajúcich zvukov, že Aswang príde presne do stredu sa zrazu pozrel na Kristen. Pravé tam čupela a pri nej stál Aswang, ktorý ju chcel napadnúť. Začala kričať z plných pľúc. Pri Kristeninom výkriku sa vyrovnal a vtedy Dean vystrelil. Netrafil, pretože Aswang sa pohol.. Sam s Ruby vybehli s kríkov. Aswang sa porozhliadol a utiekol. Kristen ležala na zemi a celá vystrašená prerývane dýchala. Dean k nej pribehol.
„Si v poriadku?“ začal ju kontrolovať.
„Nič ti neurobil?“ stále sa jej pýtal.
Pokrútila hlavou. Pevne ju objal: „Som tu všetko bude dobré neboj.“
Sam s Ruby k nim po chvíli dobehli: „Utiekol nám,“ prehovoril zadýchaní Sam. Dean k nemu zdvihol hlavu.
„Si v poriadku?“ okamžite sa mladší lovec spýtal Kristen.
Prikývla. „Prepáč,“ pošepla Deanovi do ucha. Odtiahol si ju od seba.
„Za čo pre boha?“ spýtal sa.
„No za to, že som ho odohnala. Zľakla som sa,“ ospravedlňovala sa.
„Kristen to nebola tvoja vina,“ pevne ju držal za ramená, „áno? To nevadí my ho chytíme hlavná vec, že sa tebe nič nestalo.“ Znova ju objal, ale tentoraz pevnejšie.
„Ruby?“ prehovoril po tichu Dean. Ruby prekvapilo, že v jeho hlase necíti žiadnu nevraživosť.
„Mohla by si zaviesť Kristen do motela aby sa ukľudnila? My so Samom to tu ešte prezrieme. Možno budeme mať šťastie,“ Ruby len prikývla nechcela si to znova rozhádzať s Deanom. Ak by mu teraz pomohla možno by mohla byť častejšie so Samom.
Chytila ju za ruku a už kráčali smerom k autu. Dean za nimi ešte chvíľu hľadel.
„Neboj bude v poriadku,“ povedal Sam a pobúchal brata po chrbte.

Dorazili pri auto a nasadli do neho. Cesta bola rýchla. Ruby nedávala pozor na povolenú rýchlosť. O chvíľu zastavila pri motely.
„Bež do ich izby za chvíľu prídem. Idem si ešte niečo vybaviť,“ Ruby sa cez ňu nahla a otvorila jej dvere. Pozrela na Kristen: „Na čo čakáš?“
Kristen vyšla z auta a ponáhľala sa do motelovej izby. Prišla tam a schúlila sa na Deanovu posteľ. Šok povolil a ona začala plakať. Ďakovala Bohu, že žije.
„Skús to predýchať nesmieš plakať. Dean ťa takúto nesmie nájsť,“ vravela si pre seba. Pomohlo po pár minútach sa ukľudnila.
Ruby rozdrapila dvere a vstúpila do motelovej izby kde bola Kristen.
„Čo sa deje?“ spýtalo sa mlade dievča.
Ruby sa na ňu pozerala.
„Len mi povedz čo si si myslela, že tým krikom v lese dosiahneš?“ démonka na ňu upriamila oči. Kristen nechápala jej nevraživému tónu.
„Mohla by si mi to vysvetliť? Vy ľudia ste taký sentimentálny. Je to tak.. tak odporné!“ Ruby sa k nej priblížila s nechutným výrazom na tvári akoby ju Kristen odpudzovala.
„Prestaň!“ vykríkla, „viem, že som spravila chybu. Nemusíš mi to pripomínať,“ jej oči boli plné sĺz. Stisla čeľusť. Nechcela pred ňou čo i len slzu vyroniť. Nevedela čo chce Ruby týmto dosiahnuť, ale ak to bolo priviesť ju znova k slzám bola na dobrej ceste.
„No som rada, že vieš čo si spravila. A poviem ti len jedno všetko si pokazila. Chápeš všetko. A ešte niečo pre neho si bola len pobavením na pár nocí. Nič viac. Nocí pri ktorých si uľavil a nemusel skrývať kto naozaj je. Si jeho hračka. Otvor konečne oči,“ jej hlas priam vyrezával dievčaťu slová do srdca.
„Myslíš si, že ti uverím? Hm? Si len obyčajný špinavý démon,“ kričala na ňu Kristen.
„Presne ako vravíš som démon a viem čo si myslí. To je jedna z mojich schopností. Dean ti povedal všetky tie sladké rečičky len preto aby ťa dostal do postele. Nič viac len preto aby mu mal kto zohrievať posteľ. Povedal ti presne to čo si chcela počuť. A tie tvoje rečičky o tvojom otcovi ó dovoľ mi si utrieť slzu. Si len neschopná tvoj otec sa musí teraz otáčať v hrobe,“
dievča vzalo bundu zo stoličky a utieklo. Slzy sa jej spustili po mladej tvári hneď vo chvíli keď zabuchla dvere motelovej izby.
Sadla si do auta. Slzy stekali po unavenej tvári. Zaťala čeľusť.
„Čo mám robiť?“ povedala si pre seba. „Bože daj mi znamenie. Povedz čo mám robiť?“
prúd sĺz sa stupňoval. Nahla sa po tašku. Z bočného vrecka vytiahla mobil do ktorého vyťukala Deanove číslo. Priložila si telefón k uchu. Zakusla sa do spodnej pery. Snažil sa ukľudniť svoj hlas. Zhlboka sa nadýchla.
„Číslo, ktoré voláte je momentálne nedostupné,“ sklopila telefón a zavrela oči. Stisla pery a objala volant svojho šedého Jeepu.
„Dean...“ nevedela ako ma dokončiť vetu. Potrebovala ho. Teraz v tejto chvíli. Nikdy inokedy ho nepotrebovala tak moc ako teraz. Nikdy nikoho nepotrebovala vždy sa vedela postarať o seba, ale teraz už nemala silu.
Po chvíli keď slzy stlmili svoj nápor. Znova zdvihla telefón a utrela slzy. Zhlboka sa nadýchla.
Znova započula známe slová ktoré oznamovali, že sa s Deanom nemôže rozprávať. Aj napriek tomu počula jeho hlas aj keď na malú chvíľu, ale počula.
„Tu je Dean Winchester. Nechajte mi odkaz,“ jeho hlas taký mužný, rozhodný, pevný. Ten ktorý sa z týchto všetkých dokázal zmeniť na tak jemný, milí a príjemný.
Bolo počuť pípnutie. Pípnutie bolo ako výstrel zo štartovacej pištole, ktorá jej naznačila aby začala rozprávať.
Ďalší nádych. Slzy sa spustili bez nejakého varovania. Až po chvíli bola schopná slov.
„Dean? To som ja Kristen,“ jej hlas sa triasol. Nevedela či strachom alebo tým, že už ho nikdy nemusela uvidieť. Ten jeho pohľad alebo jeho úsmev, pri ktorom jej dokázalo vždy poskočiť srdce.
„Ja... ja,“ nevedela ako začať, „volám ti preto aby...,“ kusla sa do spodnej pery, „...aby som ti povedala to čo som nikdy nikomu nepovedala. Tie slová sú pre mňa viac ako ktorékoľvek iné. Ja viem, že to bude znieť smiešne ale musím. Musím ti to povedať skôr ako spravím niečo iné. Dean ja ťa,“ znova sa nadýchla. Pozrela sa na strop auta. Slzy sa pustili znova mali väčšiu silu ako keby cítili čo chce povedať, „milujem.“ Trošku sa zasmiala: „Ľúbim ťa. Spravil si v mojom živote tornádo. To najkrajšie tornádo a ty to vieš. Zistila som, že bez teba nemôžem žiť. Čítala som v niektorom časopise, že je veľmi zriedkavé keď človek stretne toho pravého,“ jej slzy sa pustili silnejšie. „Dean ja som ho stretla. Si ním ty. Znie to detinsky však?“ dala mu otázku dúfala, že sa na druhej strane tomu zasmeje. Ale nič bolo ticho: „Ja viem, že nie som dokonalá, ale ja sa to pokúsim napraviť. Sľubujem. Dúfam, že sa o všetkom porozprávame keď sa znova uvidíme. Idem ti dokázať, že nie som až taká neschopná ako si ostaný myslia. Milujem ťa pamätaj na to. Prosím,“ odtrhla telefón od ucha a pobozkala ho. Zaklapla ho.
Naštartovala auto a vyrazila na cestu s ktorej sa už nemusela vrátiť.

„Sammy toho parchanta chytíme. Musíme. Do čerta, tá beštia je ale dosť rýchla. Myslel som si, že bude pomalší keď ma pár rúk navyše.“
„Dean toto musíme dopísať do otcovho denníka. Je to fakt zaujímavé,“ vravel Sam keď ako prvý vyšiel z lesa. Nahádzali veci na zadné sedadlo nechcelo sa im ich teraz ukladať.
Boli strašne hladný. Auto po neúspešnom love nechali na motelovom parkovisku a vydali do reštaurácie. Sadli si za stôl: „Zavolám Kristen či nie je hladná. Potrebuje ukľudniť,“ prehodil Dean a vyťahoval svoj mobil z riflí.
„Hups vypol sa mi telefón,“ Dean naťukal PIN kód ktorým bolo číslo 467151. Toto číslo bolo v preklade Impala, čo bola najdôležitejšia Deanova vec: „Neprijatý hovor,“ pozrel na displej svojho telefónu so zvrašteným čelom, „volala mi Kristen.“ Melódia ohlasujúca SMS sa rozozvučala na reštauráciu kde si už pohodlne objednali.
Dean pozrel na telefón: „Mám odkaz.“
„Nemusíš mi všetko opisovať,“ Zasmial sa Sam.
Dean sa zaksichtil a otočil sa na stoličke a začal počúvať svoj odkaz.
Vystrel sa na stoličke. Niečo nebolo v poriadku. Všimol si Sam podľa výrazu bratovej tváre.
Dean pozeral do prázdna jeho ústa sa pootvorili. Zaklapol telefón a vybehol z reštaurácie. Jeho mladší brat ho okamžite nasledoval. „DEAN! DEAN!“ kričal Sam cez cestu.
Dean dobehol k dverám, ktoré viedli do Kristeninej izby. Začal na ne trieskať: „Kristen otvor. To som ja Dean otvor,“ nehodlal sa vzdať.
„Dean! Čo sa deje,“ spýtal sa ustráchaný Sam keď videl brata trieskať na dvere.
„Ja neviem. Nechala mi odkaz kde na konci vraví, že mi dokáže, že nie je neschopná. Sam bojím sa čo to znamená,“ pozrel na brata s ustráchaným pohľad, „Sammy niečo sa deje. Viem to.“ Dean sa zhlboka nadýchol aby sa upokojil a nabral do pľúc čerstvý vzduch. Dúfal, že mu prečistý hlavu a on na niečo príde. Z vedľajšej izby, ktorá bola ich izbou sa zrazu ozval hluk práve zapnutej televízie.
Dean vtrhol dnu. Dúfal... Jeho nádej sa okamžite rozplynula keď videl Ruby sedieť na posteli.
„Sklamaný, že to nie je tá tvoja priateľka?“ povedala uštipačne.
Deanovi zrazu zaplo. „neschopná ako si ostaný myslia.“ Ozývalo sa v Deanovej hlave.
Jediný kto by to Kristen povedal bola Ruby. Nikto iný si to totiž nemyslel. Nikto iní totiž s Kristen nebol.
Sam pozrel na brata a okamžite pochopil. Podľa brata za zmiznutie Kristen mohla Ruby.
„Dean!“ chytil ho za rameno keď sa Dean pohol smerom k Ruby. Tá okamžite vyskočila na nohy.
Sam ho držal celou silou.
„Čo sa stalo? Povedz mi to!“ kričal Sam.
„Nech ti to povie táto suka,“ keby Deanov pohľad mohol zabíjať prvou jeho obeťou by bola ona. Démonka stojaca oproti nemu.
„Zase ti zašibalo Dean? Spomienky z pekla?“ provokovala Ruby.
„Prestaň!“ zahriakol ju Sam ráznym hlasom.
„Čo sa deje?“ dožadoval sa vysvetlenia od Deana. Ten po chvíli naťahovania s bratom pochopil , že tadeto cesta nevedie. Ukľudnil sa.
„Táto suka povedala Kristen, že je neschopná a tá teraz bohvie kam odišla,“ pohľad stále uprený na Ruby, ktorá si tam stále s rukami prekríženými na prsiach. Nehla ani brvou.
„Je to pravda?“ spýtal sa Sam pohľad obrátený na Ruby. Tušil, že toho môže byť schopná, ale neveril, že to spraví.
„Ruby?!“ zakričal Sam.
„A nie je to pravda?“ povedala po chvíli.
„Čo si to urobila?“ Dean nekontroloval silu svojho hlasu.
„Mal som ťa zabiť hneď ako som ťa prvý krát uvidel. Vieš čo zaslúžiš si to najhorúcejšie peklo!“ Sam sa nepokúšal zastaviť brata vedel, že Ruby spravila veľkú hlúposť. Radčšej sa pokúšal udržať brata.
„Kde je teraz?“ spýtal sa okamžite Dean.
„Neviem!“ vyštekla na neho.
„Si démon samozrejme, že to vieš! Poďme hovor. Lebo ti rozviažem jazyk iným spôsobom,“ vyhrážal sa Dean.
„No ja na mieste úbohého dievčaťa by som odišla ukázať svojmu hrdinovi, že som veľké dievča a že tu obludu dokážem zabiť. Aj keď v jej prípade o tom pochybujem.“
„Keď sa vrátim toto si vybavíme,“ zavrčal a tresol dverami.
Sam ho nasledoval, ale venoval Ruby ešte jeden vyčítajúci pohľad.
Sam dobehol do auta, ktoré bolo už skoro v pohybe: „Počkaj na mňa.“ Skríkol Sam keď otvoril dvere auta.
„Rýchlo,“ popohnal ho starší Winchester.
Dean dupol na plyn. Cítil v kostiach, že sa niečo deje.
„Ako to tá krava mohla spraviť?“ kričal vynervovaný Dean.
„Určite to tak nemyslela,“ obraňoval ju Sam.
„No jasne. Spravila to určite s dobrým zámerom. Sam zobuď sa. Opantala ťa,“ snažil sa otvoriť bratovi oči.
„Dean prestaň!“ zahriakol ho Sam.
„Prestaň? To je jediné čo mi povieš? Tá baba. Ten Démon. Sam Démon,“ Dean zvlášť zdôraznil posledné slovo: „Niečo vyvedie a ty sa jej zastávaš. Počuj viem, že ty a Ruby máte pár... no pár nocí spoločných, ale to jej nedáva právo pchať sa ostatným do života. Sam mal by si otvoriť oči,“ znova opakoval Dean.
„Zachránila mi život Dean!“ snažil sa ukončiť hádku Sam: „Mali by sme to nechať tak lebo sa nikam nedostaneme ako vždy,“ pozrel von oknom.
„Ja ti len vravím, že to nie je dobré, že raz to neskončí dobre Sammy,“ dopovedal Dean. Ani nevedel ako cesta ubehla. Boli už v lese. Chýbalo málo a boli na mieste.
Keď Impala dorazila k miestu kde sa črtal šedý Jeep Dean okamžite zastavil. Zaparkoval vedľa neho pri okraji lesa..
„Čo teraz?“ spýtal sa Sam.
„Myslím, že išla na to miesto kde sme tu bludu minule skoro dostali. Takže pekne po chodníku,“ Deanov skľúčený hlas napovedal jeho bratovi, že sa o mladú ženu bojí. Počuť strach v bratovom hlase ho znepokojovalo.
Kráčali po lesnej ceste: „Čo si myslela?“ zrazu prerušil ticho Dean. Na jeho otázku nečakal odpoveď. Musel to len dostať zo seba von: „Si myslí, že keď tam napochoduje, že čo sa stane?“ Deanove otázky neprestávali. K strachu v hlase sa teraz pripojila aj úzkosť. Bál sa, že o ňu príde.
Zrazu sa lesom rozniesol výkrik. Dean v momente vyštartoval po lesnom chodníku nasledovaný Samom.
Zrazu uvidel obludu sa skláňať nad bezmocným telom mladého dievčaťa. Tým dievčaťom, ktoré si tak Deana získalo, ktoré sa mu dostalo hlboko pod kožu.
„Nieee!“ Deanov výkrik sa ozýval odvšadiaľ.
Sam zodvihol zbraň aby príšeru omráčil, ale tá zmizla.
Dean dobehol k telu okamžite si kľakol na zablatený chodník a zodvihol dievča k náručí: „Nie. Nie prosím!“ Dean ju jemne pobozkal na pery. Pozrel sa jej do jej hnedých oči, ktoré sa na neho vždy usmievali, ale teraz boli otvorené dokorán a bez života len plné strachu.
„Povedz niečo prosím!“ prosil Dean.
Slzy začali stekať lovcovi po lícach. Privinul si ju k telu a začal ju kolísať. Pritiahol si ju bližšie k sebe a začal jej šepkať do uchá posledné slová, ktoré dúfal, že ešte v diaľke niekde započuje: „Milujem ťa!“ Dean musel prehltnúť veľkú bolesť ktorá mu bránil a rozprávať.
„Milujem ťa! Nemôžeš ma tu nechať. Nie, nie teraz keď som ťa našiel. Potrebujem ťa. Prosím vráť sa ku mne Zobuď sa,“ slzy sa nesnažil zotrieť z tváre. Nechal ich stekať. Sam stál za bratom a nevedel čo má povedať. Nevedel čo ma urobiť. Podišiel bližšie a chytil ho za rameno: „Dean,“ povedal po tichu Skoro nepočuteľne, „Dean. Mali by sme ísť stmieva sa.“
Dean odhodil bratovu ruku z ramena: „Choď ja tu ostanem,“ Nič ho nepresvedčí odísť.
Sam ho znova chytil za rameno: „Dean, nechceš predsa aby tu bola na zemi v tom blate nie?“ Sam vedel, že len týmto spôsobom brata dostane z lesa.
„Sammy? Ona je ..,“nedokázal to povedať na hlas, „ona je mŕtva však?“ spýtal sa po tichu. Vedel, že je to pravda. Len dúfal, že mu to Sam vyvráti.
„Áno, Dean je,“ povedal po tichu.
Sam zdvihol telefón a zavolal políciu.

O pár minút boli na mieste policajné hliadky. Našli miesto presne ako im Sam popísal. Začali sa vypytovať. Dean pozeral do prázdna. Nepočul ani jednu z tých otázok. Sam ho ospravedlnila vysvetlil sám čo sa stalo. Medzitým Deana posadil do Impali. Deanovi stiahlo srdce keď videl dvoch mužov ako nesú čierny mech. Bola vnútri. Ako to mohol dopustiť? „Bol som taký idiot. Ako? Mal som byť stále pri nej,“ vyčítal si. Sam k nemu pribehol. Chytil ho za ramená aby nespadol na kolená. Dean sa zosypal. Všetky oči smerovali len k dvom postavám stojacim pri čiernom Chevrollete.
„Sam. Mal som ju ochrániť. Povedal som jej to. Sklamal som ju,“ Dean nevládal stáť. Sam ho chytila posadil ho do Impali.
„Prepáčte môj kolega..,“ začal Sam.
„Len choďte chlapče. Choďte,“ povedal šerif keď videl Deana. Sam len prikývol a už štartoval Impalu. Cesta bola teraz dlhšia. Sam si to nevedel vysvetliť. Dean sa zatiaľ ukľudnil.
„Dean. Chcem len aby si vedel, že to nebola tvoja vina. To si musíš zapamätať. Vieš, že tieto obludy sú nevyspytateľné. Ale my ho dostaneme počuješ?“ snažil sa prebrať z myšlienok brata Sam.
Dean len prikývol, ale mlčal. Impala sa zastavila presne pred dverami do izby.
Dean sa posadil na stoličku v motelovej izbe. Stále ešte v čiernej košeli, ktorá bola špinavá od blata takisto ako aj rifle. Jeho tvár bola celá od uschnutých sĺz.
Sadol si na ňu z ťažka. Nasmeroval sa tak aby mohol hľadieť von oknom. Chcel prísť na iné myšlienky.
„Dean?“ prehovoril tichým hláskom Sam a sadol si na vedľajšiu stoličku cez stôl.
Dean nevzhliadol, ale jeho brat dobre vedel, že ho vníma.
„Mal by si sa ísť osprchovať si celý od blata,“ pozeral stále na neho.
„Nemôžem, Sammy ja...ja nemôžem,“ povedal po chvíli Dean a jeho hlas sa stiahol.
„Prečo?“ spýtal sa Sam chcel udržať rozhovor vedel, že jeho brat sa potrebuje s niekým porozprávať. Vedel, že Dean teraz potrebuje dostať zo seba svoje myšlienky.
„Ja ju stále cítim. Cítim ju na oblečení. Chápeš a nechcem...,“ Dean sa pozrel do stropu chcel zabrániť slzám Nedokázal to. Otrel si ich pravou rukou, „.... nechcem aby ta vôňa niekedy zmizla. Chcem aby bola stále pri mne.“ Pozrel na neho s pohľadom tak boľavým ako Sam videl len vtedy keď pochovávali otca.
Sam prikývol. Bolo mu brata neskutočne ľúto.
„Chápem Dean, ale máme prácu a trápenie ti nepomôže,“ snažil sa byť čo najcitlivejší.
Dean prikývol vedel, že má pravdu. Ešte chvíľu sedel a s pohľadom stále zaboreným po koberca na podlahe prehovoril.
„Ako? Ako si to dokázal?“ stále uprený pohľad na zem.
Sam vedel na čo sa brat pýta ale nechcel o tom rozprávať. Smrť Jessicy ho stále ešte moc bolela. Aj keď stretol od jej smrti pár žien žiadna nebola taká ako ona. So žiadnou neplánoval to čo s ňou. Mala to byť jeho manželka s ktorou plánoval budúcnosť. Spoločnú budúcnosť jeho a jej na veky. Všetko sa skončilo jedného večera. Vrátil sa domov a jeho sny, plány, túžby boli preč ako topiaci sa sneh pretože ona... ona bola mŕtva. V tej chvíli si ešte neuvedomoval, že ju už nikdy neuvidí. Neuvidí smiať sa, plakať, sťažovať na to že jej nepomáha. Tak moc to chcel ešte raz vidieť naposledy aby si to uchoval lepšie v spomienkach. Nechcel nad tým znova premýšľať musel dostať brata znova na nohy!
„Čo myslíš?“ spýtal sa Sam.
„Však vieš Sammy ako si dokázal ísť ďalej po smrti Jessici?“ pozrel znova na neho.
„Dean mal som jednu vec za ktorú vďačím Bohu, že ma znova postavila na nohy,“ Povedal v hádankách Sam.
„Akú?“ naliehal Dean.
„Mal som rodinu. Mal som teba. Držal si ma nad hladinou aby som nespadol. Začali sme loviť a pomohol si mi pomstiť Jessikinu smrť,“ vstal a chytil bratovi rameno, „Dean pomstíme ju neboj. Sme rodina my to zvládneme. Spolu to prekonáme. Ver mi,“ Dean prikývol a odišiel do kúpeľne ako mu mladší brat odporučil. Sam sa oprel o operadlo na stoličke a dlho si vydýchol Stalo sa toho až príliš veľa. Zahľadel sa von oknom a spomenul si na Jessicu.
„Koľko to už je rokov? Štyri?“ Nemohol tomu veriť. „Kde by teraz asi boli keby ešte žila? Keby ju požiadal o ruku povedala by áno? Boli by už zobratý? Akoby dopadol na škole? Uspel by? Mali by už dieťa?“ strašne veľa otázok sa mu vynorilo. Bolestivých otázok. „Už je to minulosť nikdy takú budúcnosť nebudeš mať. Žiadny veľký dom s bielim plotom. Nikdy. Narodil si sa aby si bojoval.“ Sam zaťal čeľusť a pokrútil hlavou. Závidí ostatným. Majú svoj život v nevedomosti. Čo by dal za jeden taký deň?
Dean si pri odchode do kúpeľne vzal telefón tak aby to Sam nevidel. Pustil vodu. Chytil telefón. Vytočil odkazovú schránku a priložil si telefón k uchu. Sadol si na studenú kúpeľňovú zem. Oprel si chrbát o kachličky.
Zavrel oči odkaz ešte nezačal a jemu po lícach stekali slzy. Vedel, že sa v ňom nič nezmenilo. Dúfal, že v ňom bude odkaz , že to všetko je zlý vtip, že je živá. Príde za ním a on ju bude môcť znova pobozkať na jej pery. Pohladiť jej hnedé vlasy.
Odkaz sa znova začal prehrávať. Bolo len počuť hlboký nádych. Ženský plač. Jej plač. Chcel ju utíšiť. Nešlo to aj keď moc chcel. Vyslovila jeho meno. Slzy sa nezastavovali jeho spodná pera sa triasla čoraz intenzívnejšie. Utrel si slzy. Povedala mu tie najkrajšie slová na svete, ktoré počul. „...milujem ťa. Ja ťa ľúbim...“ odznelo Dean nevládal skrývať čo i len jednu slzu: „Aj ja ťa milujem. Vždy budem,“ povedal do telefónu. Jeho hlas sa triasol. Nikdy to nikomu nepovedal. Bola prvá. Zniesol by jej aj modré z neba. Len aby znova bol pri ňom. Chcel ju cítiť. Telefonát skončil. Bol tak krátky. „Prečo mi toto robíš?“ spýtal sa do stropu. „Čo som do pekla spravil také, že mi berieš všetko čo som kedy miloval? Hmm? Len mlčíš a myslíš si, že si ten najväčší? Kto ti dal právo sa takto nazývať? Len mi ju vráť. Prosím,“ prosil Dean. Stále sedel na zemi opretý o studené kachličky so skrčenými nohami.
Po nekonečných minútach vstal a a vyzliekol sa. Postavil sa pod prúd tečúcej vody. Bola studená presne takú akú pustil. Otočil kohútikom a na jeho tele sa začali objavovať dopadajúce teplé kvapôčky vody. Osprchoval sa. Voda vymyje všetky myšlienky. Všetko odíde. To si vždy vravel. Teraz bol prúd vody slabý. Príliš slabý. Potreboval by vodopád aby to z neho zmyl všetky výčitky. Potreboval by vodopád ten najhlučnejší aby v hlave nepočul jej smiech .Všetko mu ju pripomínalo. Nemalo to zmysel. Vyšiel zo sprchy osušil sa. Vstal pred zrkadlo. Jeho oči boli červené. Boli podliate krvou. Mohli za to slzy. Do dlaní nabral studenú vodu a oči v nich opláchol. Po pár takýchto terapiách sa mu to podarilo: „Už je to normálne,“ pousmial sa.
„Normálne,“ zopakoval po sebe. To slovo by nikdy nezopakoval. Boli iné. Chýbal v nich život. Chýbalo mu srdce. Zomrelo spolu s ňou. Vzala si ho so sebou. Začal premýšľať.
„Ako si to dokázala? Vzala si si ho len tak. Prišla si a ukradla si si ho aby som o tom čo i len vedel. Dostala si sa mi pod kožu. Ako si mi to mohla urobiť? Hmm?“ nikto mu na otázky neodpovedal. Oči sčervenali. Znova. Znova sa spustil prúd slzy. Nevedel odkiaľ sa ešte slzy berú. Podľa jeho mienky vyplakal hektolitre, ale oni stále tečú. Prečo stále plače? Prečo keď mu nikto nemôže utrieť slzy? Prečo ho teraz neobíjme zozadu a s tým jej krásnym úsmevom a nepovie, že je hlupák a aby ju pobozkal alebo stačilo by objať len aby ju cítil. Nič viac nechcel.
„Vzchop sa! Nechcel by si aby ťa takéhoto videla. Bojuj. Zabi to čo ti ju vzalo,“ Povedal si do zrkadla.
Utrel si slzy. Obliekol si čisté veci. Keď otvoril dvere čakal ho tam Sam so všetkým potrebným . Jeho brat mu čítal myšlienky. Nemohol tu len tak sedieť chcel to chytiť a zabiť.
„Môžeme vyraziť?“ spýtal sa Sam.
„Áno. Som pripravený,“ pozrel mu do očí Dean.
Nasadli do Impali a Dean naštartoval. Vyrazili.


O pár minút stál vo veľkej studenej miestnosti
Ani nevedel ako sa ocitol v márnici. Nad mŕtvym telom zakrytým len bielou plachtou. Jej oči boli zatvorené.
„Vyzeráš ako keby si len spala,“ povedal po tichu a pohladkal ju po vlasoch.
Zavrel oči. Slzy sa mu znova rozutekali po lícach. Nahol sa a privoňal k nej. Už to nebola ona. Jej vôňa, zmizla. Tá veselá letná vôňa kvetov, ktorú tak miloval. Spomenul si na ňu. Okamžite sa mu vynorila spomienka ako ju prvý krát uvidel. Bolo to v tom malom obchode na konci ulici. Kupovala si sladkosti. Vošiel a ona si ho všimla. Pozrel sa jej do očí. Nikdy to necítil. Nemohol od nej odtrhnúť pohľad. Usmieval sa na neho anjel okamžite mu prebehlo v mysli.
Keď prechádzala okolo neho usmiala sa tým jej veľkým láskavým úsmevom, ktorý ho dostával do kolien. Jeho lovca ktorého nedokázalo nič poraziť.
Prešla okolo neho. Jej vôňa mu udrela do nosa. Pravý opak jeho vône. Jeho druhá polovička.
Prečo to museli spraviť im dvom? Prečo ich rozdelili?
Dean zdvihol hlavu od tela. Vedel, že musí odísť aj keď nechcel. Jemne ju pobozkal na čelo a tým jej dal posledné zbohom. Posledný krát sa na ňu pozrel. Chytil plachtu a znova ju zakryl. Bolo to najťažšie čo v živote spravil.
Vstal a odkráčal do tichej chodby. Jeho kroky sa odrážali od okolitých bielych stien. Ozveny jeho krokov boli ako meče, ktoré ho bodali do srdca, že naposledy odchádza od toho koho tak miloval.
Sadol si za volant. Šoférovanie ho vždy ukľudnovalo a Sam to vedel tiež. Nevyslovil ani slovo od kedy opustili motelové parkovisko.
Zostávalo posledných päť minút cesty kým prídu k miestu kde budú musieť zaparkovať Impalu a vyraziť do tmavého lesa. Dean nespúšťal oči z diaľnice, ale jeho pery sa pohli a on od vtedy ako vyšiel zo sprchy konečne prehovoril.
„Vieš. Sammy ...,“ začal po tichu. Jeho hlas bolo ledva počuť, ale Sam zachytil každé slovo, ktoré z jeho brata vychádzalo.
„.... To o tej pomste. Čo si vravel, že sa mi trocha uľaví ak sa pomstím,“ dokončil Dean začatú vetu.
„Ano viem. Čo sa deje Dean? Čo mi chceš povedať?“ Sam bol zmätený. Nevedel čo jeho bratovi práve prebieha hlavou.
„Ja viem ..,“ nevedel ako to má svojmu bratovi povedať ale vedel, že mu to musí povedať. Nadýchol sa. „... Sammy ja dobre viem, že tá obluda Aswang zabila Kristen, ale nebola jediná,“ dokončil vetu so stále pohľadom upreným na tmavú cestu pred sebou.
„Ruby ju tam poslala. Ja neviem prečo to urobila, ale poviem ti len jedno je mi to jedno. Musí za to zaplatiť,“ Dean odtrhol pohľad od cesty pred sebou a pozrel sa do zaskočených zelených bratových očí.
„Ja viem, Sammy, že sa ti to prieči, že ty a Ruby ste niečo ako pár...,“ prehltol nával zúrivosti. Nikdy nebol za ten vzťah: „....ale ona za to môže. Ona ju zabila. Istím spôsobom to bola ona. Ruby mi vzala Kristen. Ja to urobím. Pomstím sa,“ nadýchol sa zhlboka. Bál sa bratovej reakcie: „Ani ty ani nikto iní mi v tom nedokáže zabrániť. Ja ťa len prosím o jedno,“ teraz uprel svoj zelený pohľad na Sama.
„O čo ma prosíš?“ spýtal sa napokon Sam. Brat mal pravdu jeho vzťah s Ruby. Bol niečo viac ako priatelia alebo bojovníci na jednej strane barikády. Vedeli to všetci. Vedel to aj Sam aj keď si to nechcel pripustiť.
Nechcel sa postaviť proti bratovi. Vedel až veľmi dobre aké to je stratiť ženu, ktorú muž miluje.
„Sammy ja som sa rozhodol. Zabijem Ruby! A teba len prosím aby si dnes večer odišiel z motela a nechal ma tam s ňou samého. Nechcem aby si bol pri tom. Nechcem aby si to videl,“ vysúkal zo seba svoju prosbu Dean.
Sam nevedel čo má povedať. Stál medzi dvoma svetmi.
Svet rodiny. Tam stál jeho brat. Brat, ktorý pri ňom stál v tých jeho najťažší časoch. Keď zomrela Jess. Bol pri ňom postavil ho na nohy. Znovu ho vrátil k rodine k lovu. Aj keď zo začiatku nebol nadšený zistil, že je to jeho poslanie. Bol pri ňom, keď zomrel otec spolu zabili žltoočka. Toho ktorý im zničil celý život. Dean bol ten ktorý za neho zapredal dušu. Bol to on ktorý strávil štyri mesiace pekle. Kde ho mučili kde sa z neho stal mučiteľ. Bol to jeho brat.
Na druhej strane stála Ruby pred ktorou nemusel nič tajiť. On vedel kto je ona a ona zase vedela kto je on. Pomáhala mu. Pomáhala mu zdokonaľovať jeho schopnosti.
Nevedel čo má robiť. Nevedel bratovi odpovedať.
Ďalšia cesta ubiehala v absolútnej tichosti. O chvíľu sa auto ocitlo na malom neupravenom parkovisku.
Dean otvoril kufor svojho auta a povyberal potrebne veci na zničenie Aswanga. Opatrne ich poukladal do zelenej vojenskej tašky.
„Môžme vyraziť?“ spýtal sa keď si tašku vyhodil na rameno.
„Ano,“ odpovedal staršiemu bratovi.
Sam s Deanom kráčali po lesnej cestičke.
„Musíme to stihnúť kým nevyjde slnko,“ pripomenul Sam.
„Ja viem Sammy ver mi. Viem to.“ povedal kľudným hlasom Dean.
Čakali schovaný v kríkoch tak aby na seba videli. Dýchali pomaly a potichu. Dean v ruke stískal striebornú zbraň. Ona mala pomôcť spôsobiť smrť tej obludy, ktorá mu vzala nádej znova na život. S každým nádychom sa mu pred očami ukázal iný Kristenin obrázok. Jej úsmev, jej výraz tváre keď zistila kto naozaj sú jej oči plné prosby o pomoc. Jej ruky prvý krát na jeho tele vtedy v sprche. Chcel prestať dýchať. Chcel zomrieť. Bolo mu všetko jedno. Chcel byť len znova s ňou. Ďalší nádych. Ďalší jej úsmev. Zavrel oči. Skúsil nedýchať. Nadýchol sa. Musel sa znova nadýchnuť. Pozrel do zeme. Ako bez nej dokáže žiť?
Sam kľačal opodiaľ v taške všetko pripravené na zabitie niečoho čo ešte v živote nevidel. To čo spôsobovalo strach. Spomenul si na oči obetí na ich hrudník na ich chýbajúce srdcia. Zastaví to! Vedel to. Nedovolí Aswangovi ďalej chodiť po tejto zemi. Zo sústredenia ho dostal až Dean, ktorý sa v kríkoch zhlboka nadýchol. Pozeral na neho.

„Niečo nie je v poriadku,“ povedal si v duchu pre seba, „niečo sa deje? Dúfam, že to zvládneš bratček. Už nemôžeš znova odísť. To nedovolím.“
Prasknutie vetvičky v diaľke Sama a Deana upozornilo na blížiace sa nebezpečie. O pár sekúnd sa spoza stromov vynorila postava. Presne takú akú si pamätali. Veľká prikrčená, so šedými chlpmi a s jedným párom rúk navyše. Dean sa mu pozrel do očí. Boli čierne, ale aj tak v nich videl krvilačnosť, divokosť a hlad po novej obeti. Presunul svoj pohľad na ruky. Tie ruky spôsobili smrť. Smrť Mikovi, Charliemu,.. Kristen. Stisol pery. Dal znamenie Samovi. Vyrazili.
Vyskočili z kríkov. Prekvapili ho. Dean zdvihol zbraň neváhal vedel, aký je tento tvor rýchli.
Vystrelil. Zasiahol miesto kde mal tvor srdce. Dean sa tvorovi stále pozeral do očí. Neuhol pohľadom. Aswang spadol na chrbát. Chrčal a jeho ruky natiahnuté pred seba sa pohybovali tak aby sa ochránil pred nepriateľmi. Nechcel zomrieť. Presne tak isto ako ostatný. Tých, ktorých zabil on. Dean sa k nemu postavil tak aby bol v bezpečnej blízkosti. Vystrelil znova. Znova. Znova. Nechcel prestať zastavili ho až náboje. Vystrieľal do neho všetky. Stále chrčal. Stále nebol mŕtvy.
Sam namočil mačetu do krvi z prasaťa, ktorú v motely zmiešal s rôznymi bylinkami. Napriahol sa a so všetkou silou zaťal. Aswang zaskučal bolesťou. Jeho ruka odpadla od tela. Deana jeho bolesť tešila. Bol to liek na jeho roztrieštené srdce, ktoré spôsobil on sám. Aj keď liek nezaručoval vyliečenie. Bol skôr na otupenie bolesti.
Ďalší výkrik. Sam po chvíli sekol posledný krát. Lesom a rozľahlo ticho. Jediné čo bolo počuť. Bolo hlasné dýchanie mladšieho Winchestra, ktorý teraz zabil. Aswang bol mŕtvy. Jediné čo teraz zostávalo bolo založiť oheň a spáliť Aswangove časti. Stáli pri ohni, ktorý do tmy ukazoval ich unavené tváre. Mali toho veľa za sebou. Chceli len opäť sadnúť do ich domova, ktorým sa za tie roky stala čierna Impala. Túžili len zavrieť dvere a zanechať za sebou ďalšie mesto do ktorého sa nikdy nevrátia. Oheň dohorel. Vzali popol. A podľa legendy ho vysypali do čistého potoka. Aswang bol mŕtvy už navždy.
Vystúpili konečne zo zatieneného lesa. Slnko ich na pár sekúnd oslepilo. Machovú tašku hodil Sam na zadné sedadlo a sadol si vedľa svojho brata.
Sedeli v aute, ktoré malo namierené do motela. Nekonečné ticho prerušil až Dean.
„Sammy, chcem aby si si zbalil veci, keď prídeme do motela nasadol do Impali a odišiel z tohto prekliateho mesta,“ rozdal rozkazy.
„Dean myslím, že...,“ začal Sam, ale vetu nedokončil. Bratov pohľad ho umlčal. Deana mrzelo, že Sama trápi čo ide spraviť ale on to musel urobiť. Musel. Chcel sa pomstiť. Presne to mu radil Sam. Ruby sa Deanovi nepáčila od začiatku. Bol ticho len kvôli Samovi, ale teraz prekročila hranicu. Už nemôže ďalej zavierať oči pred pravdou. Pred skutočnosťou, že Ruby je démon. Ona a všetci rovnaký ako ona patria do pekla.
Po chvíli prehovoril. Nasadil svoj typický utrápený úsmev, ktorým chcel zamaskovať bolesť.
„Spomínaš? Keď sme boli malý a otec nám hovoril príbehy?“ Sam obrátil hlavu na Deana a pozorne počúval.
„Áno, spomínam,“ pritakal mu Sam.
„A spomínaš si tiež na to ako končievali tie príbehy Sammy? Aké boli vždy posledné slová príbehu?“ položil ďalšiu otázku Dean.
Sam sa pozrel do zeme. Lovil v pamäti. Bol moc malý a je to už dávno.
„Je to dávno a nespomínam si,“ priznal Sam, ale stále nechápal kam tým Dean mieri.
Dean opäť nahodil svoj skľúčený úsmev.
„Otec vždy takto zdvihol ukazovák..,“ naznačil Dean pri tom ako šoféroval auto, „.. pozrel na mňa a potom na teba a prehovoril svojim typickým chrapľavým hlasom. ´Chlapci rodina je najdôležitejšia. Ostatný prichádzajú a odchádzajú ale rodina.´ otec sa vždy pri tom slove rodina na chvíľu odmlčal som si istý, že vždy myslel na mamu a pokračoval.´ My traja sme rodina. Navždy ňou budeme!´“ Dean stíchol: „On už tu nie je Sammy. My dvaja sme celá naša rodina,“ Deanovi po ľavom líci stekala slza. Nenápadne si ju zotrel.
Sam sa zapozeral do diaľky. Jeho slzy boli na kraji. Otec, mama. Ak obyčajné slová, ale pre neho a Deana tak významné, také čisté.
„Už si spomínam,“ prehodil Sam, „počkám ťa v Seatlly.“ Pozrel na neho. Vymenili si povzbudzujúce pohľady.
„Rodina,“ povedal po tichu starší Winchester.
„Rodina,“ zopakoval mladší Winchester.
Keď dorazili do motela. Sam si pobalil veci aj keď nerád.
„Dean, len chcem aby si vedel, že s tým nesúhlasím,“ povedal Sam a prehodil si tašku na plece.
Dean s knihou v ruke sa na neho usmial a prikývol: „Tušil som to.“
Na sucho prehltol: „Ale toto je môj boj bratček,“ pousmial sa. Jeho úsmev na tvári značil, že o chvíľu bude po všetkom.
„Dávaj si pozor,“ mrkol na neho.
„Nerob blbyni Dean,“ hodil tašku na posteľ a podišiel k nemu ho objať, „dávaj pozor.“ Povedal Sam a zaťal zuby. Premýšľal, že vyvolá Ruby skôr ako jeho brat a bude ju varovať. Pripadalo mu to ako dobrý nápad. Dean bude niekoho podozrievať, že ju varoval, ale Ruby bude nažive.
Vzal tašku, ktorú si pred chvíľou odložil na posteľ a zmizol za dverami. O sekundu bolo počuť len naštartovanie starého auta, jeho hluk sa o malý okamžik stratil. Sam už bol ďaleko. Starší lovec vzal nôž a pustil sa do práce.
Dean sedel skľúčený v kresle. Zrazu ho zo zamyslenia vyrušilo zaklopanie na dvere. Vstal a popravil si svoju machovo zelenú košeľu. Otvoril dvere. Pustil ich aby mohla vstúpiť dnu.
„Čo si chcel?“ spýtal sa svojim arogantným spôsobom Ruby a založila si ruky na hrudi.
„Vysvetlenie?“ znova si sadol so stoličky a pozeral na ňu. Stála nad ním.
„Vysvetlenie? A čoho?“ jej odpovede privádzali Deana do ešte väčšej zlosti.
„Prečo? Prečo si to urobila? Prečo si ju tam poslala?“ spýtal sa tichým hlasom.
„Koho?“ odpovedala.
Vybuchol. Vyletel zo stoličky a zakričal, „Kristen. To ty si ju vyprovokovala. To ty za to môžeš, že je mŕtva,“ zakričal Dean. Ruby pri Deanovom výskoku spravila dva kroky dozadu.
„Čo do pekla chceš?“ zakričala na neho.
Stál jej chrbtom. Pomaly sa otočil. Kamenná tvár ktorú znásobovali tmavé kruhy pod očami nasvedčovali Ruby, že niečo nie je v poriadku.
„Už nič. Už to mám,“ zodvihol hlavu k stropu. Bola tam nožom vyrezaná diablova pasca. Keďže nebola nakreslená farbou. Bola ledva vidieť. To však neznamenalo, že nebude mať rovnakú silu.
Ruby sa zhlboka nadýchla: „To si neurobil!“ povedala po tichu a rozbehla sa. Nespravila ani dva kroky keď akoby narazila do neviditeľnej steny, ktorá jej bránila uniknúť. Bola uväznená. Vedela čo sa stane. Vedela kam pôjde.
Kamenný pohľad plný nenávisti jej naznačoval, že Deana už nič nepresvedčí.
„Ako si sa práve presvedčila, tak áno,“ pohŕdavo sa pousmial, „takže ešte raz pýtam sa. Prečo?“ zopakoval otázku zo začiatku keď Ruby vošla do tejto motelovej izby.
„Chceš to vedieť? Si na to naozaj pripravený?“ kričal na neho.
Neodpovedal. Stál pri okraji diablovej pasce.
Ruby k nemu prišla a priblížila sa ako len mohla: „Bola prekážkou! Nepáčilo sa mi, že sa tu motá. To je všetko. Prepáč nič osobné,“ povedala rázne priamo Deanovi do tváre.
Deanovi táto odpoveď stačila bol presne tam kde chcel. Otvoril knihu, ktorú od začiatku držal v rukách.
Ruby zamerala pohľad teraz na ňu. Stisla čeľusť: „Dean pozri. Je mi to ľúto ja viem, že tá baba ti bola blízka. Nevedela som, že tak zareaguje. Mysli na svojho brata čo to s ním spraví. Ako mu vysvetlíš, že som tu už nie som? On ma potrebuje a ty to vieš!“
Dean na ňu pozrel. Rovno do jej čiernych démonskych očí. Mala strach a on to cítil. Za túto chvíľu bol vďačný. V hlave mu prebehla len jedna myšlienka. Kristen sa tiež bála. Uvidel jej vyľakaný obraz na tej lesnej ceste kde ju spolu so Samom našli.
„Sam o tom vie. Nemusíš sa báť postarám sa o to aby sa z toho dostal,“ nadýchol sa.
„Exorcizamus te, omnis imundus spiritus, omnis satanica potestas,“ jeho hrubý silný odhodlaný hlas sa ozýval miestnosťou. Spravil malú prestávku aby sa pozrel na ňu.
„Dean prosím ťa nerob to,“ prosila o svoju dušu. Vedela, že teraz zašla ďaleko.
„Omnis incursio infernalis adversarii,“ zrazu jeho hlas prerušilo zavŕzganie dverí.
„Sam, Sam prosím pomôž mi tvoj brat sa zbláznil. Myslí si, že som zabila jeho priateľku. Urob niečo! Dostaň ma odtiaľ to,“ naliehala mladá hnedovláska.
Dean sa na neho pozrel, ale nič nepovedal. Sam zdvihol zrak od zeme a pozrel na mladé dievča, ktoré tu teraz prosilo o život. Poznal ju až moc dobre, ale nie tak ako svojho brata. Sam prešiel cez izbu a postavil sa za brata.
„Omnis legio, omnis congregatio et secta diabolica...,“ Dean dokončil latinskú formulku a prekvapený výraz ženy, ktorí pred nimi teraz stála sa premenil na vystrašený. O sekundu motelovú izbu zalial nehorázny výkrik mladej brunetky. Čierny dym pohltil strop. Diablova pasca spravila to čo mala. Démona poslala tam kam patrí. Do pekla. Bezvládne telo mladej hnedovlásky dopadlo na zem ako podťaté. Sam zaťal zuby. Bol si istý, že spravil dobrú vec aj keď vedel, že si to bude ešte dlhšiu vyčítať.
Dean si kvokol skontroloval mladej žene pulz. Priložil jej dva prsty ku krku.
„Je mŕtva,“ povedal chladným hlasom, „zavoláme políciu, že sme našli ďalšiu obeť lesného psychopata.“ Sam prikývol a vytáčal číslo policajnej stanice.
Nepýtali sa jeden druhého. Verili, že s to všetko napraví. Verili v dobro veci.
Telo mladého dievčaťa, ktorého pred asi ôsmymi mesiacmi posadla Ruby ležalo mŕtve na kraji lesa, kam ho lovci naaranžovali. Policajti dorazili a miesto činu označili žltou páskou. Sam s Deanom nasadli do Impali.
„Myslím, že by nám bodla dovolenka,“ prehodil Dean. Jeho zničená tvár značila, že je to pravda.
„Súhlasím,“ prikývol Sam. Posledný krát sa obzrel za telom dievčaťa, ktoré práve niesli v čiernom mechu.
„Tichuana?“ spýtal sa Deana naštartoval.
„Počul som, že tam majú problémy s démonmi,“ otočil sa na Deana mladší lovec.
„Je mi to jedno len...len nech už sme preč z tohto mesta,“ zhlboka sa nadýchol,
„Aby som nezabudol stále mi visíš dva doláre a tridsaťšesť centov,“ poznamenal Sam.
„Ty držgroš,“ pousmial sa Dean.

no a aby som nezabudla tu je obrazok Aswanga aby ste si tu prišerku vedeli dobre predstavit

Čo ti mám na toto napísať. Snáď len Vďaka, že si mi dovolila skonzultovať tú danú scénu Vďaka, že si ma nezabila, keď som ti do toho kibicovala A hlavne vďaka za tú nádhernú predstavu.
Páči sa mi názov, námet a vôbec všetko. Táto poviedka ma prinútila zamyslieť sa, prinútila ma usmiať sa a tiež si poplakať. Hlavne na konci som si utierala slzy. Ten telefonát bol dojemný. Dean chudáčik Ale jednoznačne je to skvelá poviedka Videla si moju reakciu naživo takže sa tu ani nesnažím opísať pocity

PS: nezabudnuteľné, keď sme v parku už takmer potme tvorili na lavičke správne znenie viet

Lenkka tak sa mi konečne podarilo dočitať túto tvoju poviedku. viem ze mi to trvalo ale teraz nejako nemám na nič čas
podstatne je že poviedka sa mi velmi páčila tak si zas odviedla úžasnú prácu. ten prípad bol zaujimavý to celé okolo to Aswanga
a Dean a Kristen boli spolu zlati aj som si ju ublubila a Deanovi by som želala aby s nou bol stastny. k tej scéne v sprchce sa ani nejdem vyjadrovat len to ze to bolo uzasne napisane všetko
ked Kristen zomrela tak mi jej až bolo ľúto. a to ako si opísala ako sa Dean citil ako ho Sam utešoval a to ako si pustal ten odkaz v sprche a plakal to som plakala tiez
tak čo ešte dodat len skadam poklonu a teším sa na dalšie tvoje poviedky

Lenka skláňam sa tak hlboko ako sa len dá ... dnes som sa konečne k nej dostala a spríjemnila mi dnešnú cestu vlakom domov... tvoja poviedka ma chytila za srdce ... je to naozaj skvelo napísané dielko s úžasnými opismi ktoré som si vedela predstaviť do detailov akoby sa mi pred očami odohrával film, ked som túto poviedku čítala ... na konci som aj slzu vyronila ... ten Kristenin odkaz pre Deana tak som dúfala, že ju bratia ešte zachránia, ale dúfala som márne ... a Ruby dostala čo si zaslúžila

skladám ti poklonu za toto skvelé dielko a tlieskam veľmi vydarené poviedka teším sa na dalšiu z tvojho pera ... snád sa jej dočkáme čoskoro