Opäť som využila svoje myšlienky na napísanie krátkej výpovede pocitov. Je to o závere epizódy Jump The Shark, keď bratia spaľovali Adamove telo. Táto poviedka je skutočne veľmi kratučká, ale aj napriek tomu som sa ju rozhodla uverejniť. Neviem prečo, ale takéto pocitové mám rada a rada ich aj píšem - dúfam, že sa bude páčiť aj vám
Príjemné čítanie
Už rozumiem
Všade tma, cez mraky nepreniká ani kúsok svetla. Vzduchom sa nesie bolesť a strata. Stojím po boku svojho mladšieho brata, jedinej rodiny, ktorá mi na tomto svete zostala a hľadím do plameňov. Je to ako deja vu ako zlý sen. Opäť sa musím prizerať ako telo ďalšieho člena našej prekliatej rodiny pohlcujú plamene, tak ako pred pár rokmi pohlcovali telo nášho otca.
„Sakra bol som na teba nahnevaný. Cítil som sa podvedený, keď som zistil, že ty si mal aj inú rodinu, zatiaľ čo ja som sa snažil tú našu udržať ako tak pohromade. Keď som sa dozvedel o Adamovi, moje srdce akoby zovrela neviditeľná ruka. Nemohol. Nechcel som ani ma malú chvíľku veriť tomu, že by to mohla byť pravda. Vždy si predsa miloval len našu mamu. Kvôli nej si bojoval. Tak čo sa to sakra stalo. Ako je možné..... Ako to, že mám brata, o ktorom som nikdy nepočul?
Keď som ho uvidel, keď o tebe rozprával, žiarlil som na neho. Nenávidel som ho. Prial som si, aby nič z toho nebolo pravdivé. Aby som sa prebudil, aby to bol len výmysel démonov. Lenže nebol.
Baseball otec? Oslava? Nás si nechával samých aj na Vianoce. Musel som Sammymu klamať, že si tu s nami bol, zatiaľ čo on spal a na jeho narodeniny si nezabudol. Ba čo viac, ty si ich s ním oslávil. Znie to žiarlivo? Áno ja viem, ale mám na to predsa právo. Nezazlievam ti, že si našiel lásku po maminej smrti. Prečo tak skoro? Prečo len pár rokov. Vždy som si myslel, že nikoho okrem nej milovať nedokážeš. Vždy keď som ťa videl, bol si zničení neúspešným pokusom o pomstu a potom sa dozviem toto? Otec sakra. Do frasa aspoň pred smrťou si mi to mohol povedať. Možno by sme ho mohli zachrániť.
Ja neviem prečo ti to vyčítam a zároveň chcem, aby nikdy nezomrel. Možno preto, že bol Winchester. Možno preto, že bol jednoducho naša rodina. Náš brat.“
Vzduch plní dymu, zápachu spáleného mäsa. Tvár mi opaľujú horúce plamene. Sam stojaci vedľa mňa ako pred rokmi hľadí do ohňa bez výrazu. A vtedy som si uvedomil.
„Nemám ťa za čo súdiť. Možno si spravil chybu, možno zopár, ale tiež si len človek. Uvedomil som si, že sme si v tomto štýle života boli predsa len dosť podobní. A keď sa nad tým zamyslím hlbšie, tak si spomínam na ten okamih, keď som sa po rokoch stretol s Lisou a jej synom Benom. Dostal som strach. Nie zo zodpovednosti, ale z toho, čo všetko som premeškal. ČMyslel som si, že je môj. Nechcel som pre neho taký život ako mám ja. Chcel som ho chrániť. A preto, teraz rozumiem. Rozumiem aj keď najradšej by som nerozumel. Chcem sa na teba hnevať. Sakra.“
Pozrel som sa znovu s čistými myšlienkami do plameňov, v ktorých sa telo nášho brata menilo na popol a oči mi zrazu zvlhli slzami. Stratili sme ho a nemali sme šancu ani ho spoznať. Obrátil som sa k Samovi, ale ten stále len tupo pozeral do plameňov.
„Nedovolím, aby zomrel ďalší Winchester. Nedovolím to Sammy,“ pomyslel som si a vzdal poslednú úctu stratenému bratovi.
The End
Domov 
Stránka 
