Meet report

Neviem, či ešte niekto napíše, alebo koľko ľudí sa na to ešte podujme a kedy to potom bude na stránke, ale tak zatim uvádzam svoj report z meetu, ak by sa našli aj ďalší, bola by som rada

Piatok 10.07.2009

00:20 hod. - Nervy robia svoje a najlepšie sa zaháňajú, áno, presne tak, v bielej krabici zvanej aj ako chladnička V ten deň mi záhadne ostali 2 kúsky koláčika, ktorý vždy keď donesiem domov, tak do 5 min. ho niet, takže preto píšem zázrakom.

06:00 hod. - budíček, stres, chaos panika. Zobúdzam sa vo svojej izbe, kde všade po koberci mám veci, ktoré mali byť už dávno v taške. No, jaksi ešte neboli. Ešte bolo treba zohnať a kúpiť kopec vecí a keď som si to všetko zosumarizovala, chytal ma rovno infarkt.

06:10 hod. - Happy ako slnko na hnoji Mama mi sľúbila odvoz, takže nepôjdem busom.

07:30: hod. - Hor sa do Polusu! Všetko sa začína nájdením nejakej schopnej tlačiarne. Samozrejme ja ťapa som ten súbor uložila do nečitateľného súboru, že iné compy mi vypľúvaju USB len tak sviští. Chaos panika znova. Spásonosný nápad v podobe SN family pomoci v PN, ktorá tiež vyrážala autom, takže sa to teoreticky dalo ešte stihnúť. Ešte aj hrnčeky sa nakoniec našli, zaplatili a zobrali, takže som konečne išla z mesta domov.

11:20 hod. - Úspešne som sa dotrepala domov, pár telefonátov ohľade prvej SN skupinky na stanici a mohla som sa začať baliť. Keď som akurát balila vodovky do tašky, spomenula som si na príhodu v obchode, kde som ich brala. Je normal, že niekde inde okrem SVK sa dajú zohnať farby na tvár, takže náhradné riešenie bolo zobrať obyčajné vodovky. Nedalo mi to, ale musela som sa opýtať, že ak by sa "náhodou" dostali tie farby na tvár, že či by hrozila nejaká alergická reakcia. Predavačka neschopná slov a naozaj zaujímavým face ma donútila dodať, že budem mať skupinku "veľmi živých detí". Na to sa trochu usmiala a povedala, že asi nie a že najlepšie by bolo tie farby držať čo najďalej od detských tváričiek

12:30 hod. - Dáky kvázy obed som hodila do žalúdka a ešte som doupratovala izbu. Posledné nahádzanie vecí do tašky, potom nahádzanie do auta a môže sa pomaly vyraziť.

13:00 hod. - Som práve na benzínke blízko Senca a volá mi Dion. Že vraj nestihli bus aj s druhou skupinkou smerom do Trenčína. Koľko infarktov som v tom momente prekonala, sa nedalo ani narátať, ale potom keď som začula smiech a Dionin veselý hlas, že veď len žartovala, mala som chuť jej zložiť mobil. Jediné, na čom som sa teda zmohla boli vyhrážky Ale všetci boli v poriadku, išlo sa teda ďalej, smer Hrozenkov.

14:50 hod. - Milé zistenie, na oboch mobiloch mi končili baterky. V mysli sa zabávam nad tým, ako sa asi budem so zvyškom bandy dorozumievať, ak dorazíme do Hrozenkova

15:00 hod. - No dobre, už ma prešiel humor, keď sa mi jeden mobil vybil. Došli s mamou do Hrozenkova a zistili sme, že zastávka, kde majú všetci vystúpiť, tak je asi kilometer od chatiek. Blúdim po zastávkach a prstom lietam po tabuľke s odchodmi busov. Našťastie v ten deň ešte autobusy išli v poriadku, takže som sa s mamou vrátila do chatky, kde som zložila veci a stretla sa s pani vedúcou. Tá ma milo prekvapila tým, že chcela peniaze vopred. Zasmiala som sa a jemne dodala, že ak dorazí zvyšok bandy, bude ich mať. Človeče, výpalníctvo funguje naozaj všade. Nechala som tetu, nech mi to teda všetko spočíta a ja som sa vybrala za SN family na zastávku.

15:30 hod. - Došli všetci, živí a zdraví a velili sme jasný útok na chatky

16:00 hod. - Rozdelenie do chatiek a ich následné pomenovanie. Chata 1 bola prázdna, po rýchlom zhodnotení Sarinky sa jej dvere vďaka pavúkovi zamkli aj na 3x Chata 2 "Admin chatka", hádate správne, lebo tam bola Sarinka plus Dzajnisko. Chata 3 "Hell chatka" s následným pekelným obsadením: Zizi, Lenkka, Faith a Lucia. Chata 4 "Slash chatka", kde sa nám ukrývali: Dion, Ramon, Janka a SNlois. Nakoniec posledná chatka 5, omylom nazvaná "Heaven chatka" XD a nasledovným božským obsadením: Anwiel, SkreechTina, Kristine a LittleDevil Taaaakže, je jasné, kto kde je? Okey, ide sa ďalej.

16:20 hod. - Zatiaľ čo sa zvyšok bandy vybaľuje, ja, Anwiel a teta "vedúca/výpalníčka" nám všetko zrátala, zavalila nás papiermi na vypisovanie údajov a ešte aj nejakými infoškami, aby nám málo nebolo. Asi 3x som menila počet jedál pre náš "detský tábor", lebo sa zarátalo až 20 jedál, takže ms etrošku ten počet dávali dole. Bolo vidno na pani kuchárke, že ak by som ju zavolala ešte aj po 4x, tak ma asi v noci napadne s vareškou, alebo valčekom, taký bol ten pohľad v jej očiach, brrr......

17:00 hod. - Bojová porada s Jankou a menšie plánovanie hier na nasledujúce hodiny. Potom sme sa zhodli na táboráku, čo a akú hru tam dáme a keďže bolo všetko jasné a podľa programu bol do večere pohov, tak bol pohov, čo znamenalo zrátanie zásob alkoholu, bŕzd (ktoré nám ale stále nejako chýbali) a iných vecičiek, ktoré si doniesli ostatní. Suma sumárum, došli sme, vybalili sa, zásoby sme mali skvelé a víkend sa mohol začať.

17:30 hod. - Prvé dve odvážne duše sa vrhli do bazéna (vonku pod mrakom, zima, nik nechápal tento divný nápad sa práve v tomto momente kúpať Kto to bol za bláznov v tom bazéne? Samozrejme moja maličkosť a Anwiel, ktorú som ukecala, aby som v tom nebola sama. Sarinka mrzla pri bazéne už len pohľadom na nás a my sme si zatiaľ medzitým urobili pár dĺžok. Potom však aj k nám došiel mráz s vetrom od lesa a vyhnal nás preč z bazéna. To bola ale rýchlosť do chatky

18:00 hod. - Rozdávačka. Dávali sa hrnčeky, odznaky, účtovalo, rechonovalo sa, no proste post výpaníčky som teraz ovládla ja Mne však bolo odmenou to, že som videla happy tváričky svojich "detičiek" a že každý bol s tým svojim spokojný. Kedže boli hrnčeky, bolo z čoho aspoň piť, takže som si v duchu ďakovala, že nebolo treba kupovať ešte aj umelohmotné hrnčeky....

18:30 hod. - Večera a prvé Faithine "momentky" :D Veď predsa treba zdokumentovať, že sme sa zdravo stravovali.

17:30 hod. - Zber dreva a pochod na vatru, teda budúcu vatru. Papier bol, drevo sa lámalo (by Ramon) a sem tam sa aj nejaké "požičalo" (Dion in da ekšn:D Rozložili sme to, napchali všade papier, lenže drevo nie a nie horieť. Vedeli sme, že je mokré, ale tak verili sme, že ho raz podpálime, teda hádam ešte v ten večer. Keď sme sa už táboráku vyhrážali WC papierom, začal konečne horieť a všetci sme sa zišli pod listnatým dubom v očakávaní na Sarinkyn príhovor. Predtým však predviedla majstrovké otvorenie šampus fľaše, nedala sa zahanbiť a štupeľ z fľaše skončil nevedno kde, ale hlavné bolo, že všetci sme mali oči a hlavy v poriadku

20:00 hod. - Horí! Ono to horí! Teraz nie chatky, ale naša vatra Zizi sa jednoducho rozhodla, že keď už sa pije, tak sa pije poriadne a oheň nenecháme predsa na suchu! Prvý pokus, prvá dávka, krásny plameň. POtom druhá dávka, ktorá skončila na pol ceste do ohňa a späť do našej Flame girl Na tretí krát už nebol až taký plameň. Zhodli sme sa, že už má oheň asi dosť a pustili sme sa do hry Verte-Neverte.

21:40 hod. - Začalo liať ako z krhly a všetci sme sa v márnej nádeji schovali pod náš dub. Ten však asi veľa listov nemal, lebo sme do minúty boli mokrí ako myši, tak sa zavelil smer chatky a zgrupli sme sa všetci do jednej chatky, kde bolo teplúčko, nepršalo a dalo sa v pohode kecať. Prebiehalo akurát posledné kolo súťaže a ťažké rozhodovanie, lebo sme mali menší problém rozdeľovať, čo bol príbeh a čo len vsuvka Nakoniec sa oslávili prví víťazi, ktorými bola Kristine za správny odhad a Lucia za scary príbeh. Gratulujeme!

22:30 hod. - Rozpustili sme sa každý po svojom, niektorí išli spať, iný zostali na chatke a pokračovali v kecaní a menšia skupinka si to zamierila rovno do jedálne. Dostal sa nám do rúk totiž kľúč od budovy a celej jedálne, plus aj iných zákutí, ktoré sme nepreskúmali poriadne. Náš cieľ bol jasný - nočné premietanie Watchmena Poznamenám len jedno - nový dabing a živá debata trvala až do neskorých ranných hodín....

00:00 hod. - Motkáme sa striedavo na "Heaven chatke" alebo v jedálni. Zaujímavé je, že je stále o čom hovoriť. Zizi a Lenkka sa rozhodli to potiahnuť meet bez prestávky. No tom som zvedavá, ako to kto vydrží Všetko sa zdalo byť v poriadku, dokým ....

Druhá časť reportu

Sobota 11.07.2009

00:00 hod. - Motkáme sa striedavo na "Heaven chatke" alebo v jedálni. Zaujímavé je, že je stále o čom hovoriť. Zizi a Lenkka sa rozhodli potiahnuť meet bez prestávky. No tom som zvedavá, ako to kto vydrží Všetko sa zdalo byť v poriadku, dokým som nezistila, že nie je polnoc

02:40 hod. - Tak asi v tomto čase sme skončili premietanie Watchmena Trošku som pozabudla na to, že ide až o 3 hodinový film "shame". Zbalili sme veci, ja som dala premietačku k chladu a len čo sme vyšli von, padol mi pohľad na bazén. Bol krásne opustený a určite aj voda bola super, avšak moje prvé kroky k modrému krásavcovi (nie tomu z Watchmena!!!) zrušili baby, ktoré sa presunuli do "Heaven chatky", takže v prípade volania o pomoc by ma asi nepočuli. So smutným puppy eyes som si v duchu sľúbila, že len čo vyjde slnko nad hory, viem, kde budem Naokolo panoval kľud a ticho, a len lesné zvery sa mohli čudovať tým ľudským "zverom", čo ešte nechceli spať.

03:20 hod. - Zmáhajú ma driemoty, ale v tom som si spomenula, že v taške mám čerstvo kúpený album Harryho Pottera a nové samolepky k tomu. Hneď som vytiahla na posteľ svoje poklady a Lenkka ako prvý zobrala Supernatural magazín, ktorý som mala požičaný a začala si v ňom listovať. Padla téma SN (aké šokujúce, že? a preberali sme si poradie epizód, ako išli podľa každej série. Zaujímavá debata, do ktorej som sem tam zdesene vykrikovala kvôli HP. Čo sa človek z toho albumu ešte nedozvie....

04:00 hod. - Ešte stále sa pokračuje v debate o SN, Lenkka listuje už 2. časopise, tentokrát Cinema. Baby sa práve dohadovali, ktorá epka bola v prvej sérii prvá polovica skôr (no hej, nejako sme sa k ďalším sériám ešte nedostali), keď v tom Kristine, ktorá už skoro zaspala, zrazu vyhlási správne poradie a pridá na vrch ešte aj pár epizód aj s názvom. Obdivujem ju, lebo toto by sme mne teda nestalo Ja už keď spím, nepočujem, nevnímam Dolepila som album a nejako sa mi nechcelo prezliekať si periny a tak som si dala cez seba len mikynu, na čo sa LD ozvala, že som ako bezďák Tak v rámci srandy som si zobrala neotvorenú fľašku Fernetu a Zizi urobila momentku. Keby že viem, čo sa s tou foto stane neskôr, nebudem takéto koniny vôbec robiť....

04:15 hod. - V hladine alfa, beta, omega nič nevnímam, konečne spím. Nemám tucha, čo sa deje s okolím. Malo by ma to trápiť, hlavne po vyhlásený 2 nespáčov, ktorí by sa celkom zišli do našej SBS-ky, ale únava ma ubezpečila, že za tie 2 hodiny sa hádam nič nestane.

06:16 hod. - Mám pocit, že sa mám zobudiť.... prečo asi?

06:30 hod. - Už viem prečo. Budíček v podobe Kansasu na mobile. Asi si zmením zvučku, ktorá ma nebude budiť ešte predtým, ako má zvoniť. Tak nič to, pomaly sa zobúdzam, baby v chatke tiež, teda tie čo ostali a vyšla som von. Prvý nádych a snažím sa spomenúť na sen, ak sa mi vôbec nejaký zdal, lebo sa hovorí, že to čo sa vám na novom mieste sníva v prvú noc, to sa potom aj splní. Lovím a pátram v pamäti..... Polonahý Jeff v opustenej chatke uprostred lesa? Hm.... To asi nie.... Po asi 5 min. som to vzdala a išla sa poobzerať po nespáčoch.

07:05 hod. - Našla som ich v jedálni. Vyzerali síce unavene, ale zvládali to bravúrne. Teta kuchárka musela mať radosť, že takto držíme stráž nad jej územím Trošku sme upratali a medzitým sa zobúdzali aj ostatné duše meetu po mojej menšej prosbe o budíček v podobe Zizi a Lenkky do každej chatky

08:20 hod. - Zazdalo sa mi to, alebo vážne nejaké 3 nové tváre sa okolo nás prehnali? Trochu som sa zahanbila, lebo som si spomenula na naše nočné premietanie, kde sme teda na debiloch nešetrili. Ale nepozerali po nás čudne, dokonca nás ešte krajšie ignorovali pri raňajkách, tak som to nechala tak. Oni nevedia, o čo prichádzajú a celkovo by mi nevadilo, ak by tam neboli....

09:00 hod. - Rozložili sme sa, vytiahli sme si notebooky a hneď sme sa pripájali na wifinu, ktorá sa čuduj svete, na takom konci ako Starý Hrozenkov, bola. Povybavovali sa maily, pozreli posledné diely Torchwoodu a mohlo sa pomaly ísť na SN pexeso, ktoré Janka poctivo vystrihovala ešte pri raňajkách. Rozdelenie do dvoch skupín prebehlo bez problémov a išlo sa na to. Zábava gradovala, čím viac bolo uhádnutých dvojíc a prejavil sa aj súťaživý duch, hlavne pri kvíze. Skončilo to napokon remízou a všetkým zúčastneným gratulujeme.

10:30 hod. - Mali sme na pláne potom aj ďalšiu súťaž, SN test, ktorý bol naozaj náročný, ale dali sme si oddych. Bohužiaľ sa mi dostala do uší veta, nad ktorou som ešte dlho uvažovala. "Toto je celé trápne" a mierné to bolo hlavne na SN program. Keby som len vedela niekedy nepočuť, nevidieť..... Ale čo už, daný výrok sa povedal. Banda bláznov, "Heaven a Hell chatka", vrátane mojej maličkosti, sa zhodla na tom, že treba kúpiť nealko a aj nejaké to alko na večerné Človeče. S výletom na benzínku, čo bola neďaleko sa súhlasilo do sekundy

10:50 hod. - Vtrhli sme dovnútra benzínky a po mojom veľkom očakávaní niečoho extra sme sa uskromnili len s tým, čo mali. Najviac zábavy bolo pri pulte, kde teta predavačka na nás pozerala mierne s obavami v očiach, hlavne keď sme sa bavili o výbere istého druhu nápoja Nemohli sme sa nejako dohodnúť, tak sme pristúpili k pultu a opýtali sa jej na jenu fľašku, ktorá bola krásne fialová a opýtali sa na percentá. Keď Lenkka začula, že LEN 16% to má, rozhodne to vrátila tete predavačke naspäť a vyžiadali sme si našu budúcu MOVIE STAR a rovno 2x. Ešte sa dokúpili zmrzliny a nejaké pitie a teta predavačka si pri našom odchode musela veľmi vydýchnuť. To však nevedela, čo ju ešte v ten večer stretne.... Muhahaha

11:15 hod. - Zbadali sme voľne prístupné ihrisko a samozrejme sa po ceste na chatu pri ňom zastavili. Momentky sú zaznamenané v albume a viac slov k tomu asi ani netreba Jedna ukážková foto je aj táto report foto...

11:30 hod. - Blížili sme sa po ceste k chatke, keď v tom zrazu.....

11:30 hod. - Blížili sme sa po ceste k chatke, keď v tom zrazu sa spoza plota ozval, teda lepšie povedané, zahudroval moriak. Mne tento zvuk prišiel tak neskutočne vtipný, že som z toho ešte dlho nemohla prestať sa smiať. Potom som si všimla, že to je asi nejaký inteligentný druh moriaka, lebo vždy keď bola chvíľka ticha, ozval sa do toho svojim ľúbezným hudrovaním Len teraz neviem, k čomu sa vždy presne vyjadroval...

12:00 hod. - Podľa programu mal byť SN test, ale zmenilo sa to nakoniec. Všimla som si, že každý si po svojom robí niečo na svojich notebookoch a tak keď som sa pár ľudí opýtala, či by im vadilo, ak by test nebol. S malou dušičkou som dúfala, že sa možno znova spolu zahráme, ale sklamanie došlo asi po 4 "Nevadí, aj tak som chcela robiť niečo iné" alebo "Vôbec nevadí". Nakoniec po porade s Jankou som sa teda rozhodla, že SN test nebude. Obišla som jednu opustenú chatku a mala chuť si buchnúť do niečoho. Nie, proste som odmietala počítať, koľko sme do toho s Jankou vložili síl a času, dokým sme ho vytvorili. Nehovoriac o cenách do súťaže, strieborné pentagramy, náramky a ešte nejaké prívesky, ktoré som zohnala na poslednú chvíľu.... Pár krát nádych-výdych a vrátila som sa na "Heaven chatku".

12:15 hod. - Všimla som si pohybujúce sa duše, ktoré nevedeli kam skôr a medzi nimi Anwiel. Pohľad na modrého chlórového krásavca, ktorý sa na slnku tak krásne ligotal, mi vnukol nápad, že sa pôjdeme okúpať. Na moje potešenie Anwiel súhlasila a vybrali sme sa teda k bazénu a spolu s nami išli aj Zizi, Lenkka, Lucia, Dzajnisko, LittleDevil a Kristine. Voda bola super! Po pár minútach sme v bazéne a okolo bazéna blbli ako malé deti Neskôr sa k nám pridala aj Fatih a sem-tam nás prišli pozrieť aj SNlois alebo Janka.

12:55 hod. - Nikto by neveril, koľko nápadov vnuknú jedny rozpustené vlasy v bazéne. Slová ako "Chlast in the water" a "Nachlastaná Samara" budú známe len vyvoleným, ale ide o to, že sme sa trošku zahrali na filmmaker-ov nového hororového filmu! Dodávam, že "úlovky" z benzínky, alias R. Jelínek bol počas nakrúcania nepoškodení a aj hlavné aktérky mali leda tak vodu v ušiach Tešila som sa, keď sa k nám pridala aj Zizi. Chceli sme ukecať aj Ramona, samozrejme by sme mu dali aj rolu vo filme, ale nakoniec odišiel, tak sme len skonštatovali, že to bude iba horor....

13:20 hod. - Nakoľko sme mali len polpenziu, zistili sme, že nám aj vyhladlo. Mohli sme si z vatry zobrať drievka, zastrúhať, zahrať sa na MacGyver-ov a zaloviť dačo v lese, ale zvolili sme si humánnejšiu cestu obživy alá Flame girls Išli sme si znova urobiť vatru, kde sa ujali "záchranné balíčky", na ktorých si všetci zúčastnení pochutili a prežili až do večera. Pýtala som sa zvyšku osadenstva, čo bola v budove cez posla, ale keď sa nakoniec Anwiel vrátila, že nik nie je hladný, pokračovalo sa v kecaní pri ohníčku ďalej. Kupodivu sme zablúdili aj do vážnych tém, do ktorých sa nám sem-tam ozýval aj spomínaný moriak

14:50 hod. - Pri vatričke sme mali krátku návštevu Big Girl Admin-ky a aj Ramona, čo sa prišli na nás pozrieť. Bolo to zaujímavé, lebo Ramon mal okolo krku WC papier a aj mu to seklo, vyzeral s tým ako režisér Ale po pár minútach našu skromnú spoločnosť opustili. Ja som akurát v tom čase dorábala posledné balíčky, teda vyťahovali sme ich z vatry a nakladali na tanier. Bon Apetit!

15:00 hod. - Keď som potrebovala zbehnúť pre niečo do chatky, všimla som si, ako si do auta nakladajú veci 3 neznámy, ktorý nás pri raňajkách ignorovali a ja som si želala, aby vôbec odišli. Zaujímavé, ako niektoré želania sa tak rýchlo plnia. V tom momente som si pomyslela, že ak si spoločne zaželáme tu mať na meete letovým expresom J3, tak sa to aj splní?

15:15 hod. - Skončili sme náš jednoduchý ale dobrý obed a vrhli sme sa na premietanie. Ako prvé sa pustila epka 4x06 a dobre sme sa bavili, aj keď sme asi niekedy okolosediacich rušili výbuchmi smiechu alebo vlastným dabingom, alebo vsuvkami z fóra Hneď na to sa pustila epka 2x14, kde ma Lenkka skora zabila teóriou o "gitarovom sendviči" Fandili sme Samovi, keď otrieskal, pardon, jemne uložil na barový pult bloncku Jo

18:00 hod. - Čas večere, kde som zistila, že má teta kuchárka zmysel pre humor.... Keď vyložila 20 tanierov na pult, myslela som si, že ešte niekto príde, kto sa medzitým ubytoval v budove, ale nakoľko sa dlho nič nedialo, nedalo mi to a opýtala som sa jej. Tá mi len oznámila, že predsa podľa objednávky ešte z piatka som nahlásila 20 porcií, tak ich mám. Zamrznutý úsmev na mojej tvári jej napovedal, že teda ma to prekvapilo, že by som niečo také objednala a tak nám ukázala chladničku a mikrovlnku a ak by nás prepadol polnočný hlad, vieme, že neumrieme. Len na okraj dodávam, že nás tam bolo 14 ľudí, porcií 20....

19:00 hod. - Hra "Stezka odvahy" sa mohla začať. Rozdali sa pokyny, rozdelili sa družstvá na Odvážnych a Strašidlá a hlavná úloha bola, aby sa všetci podľa svojho gusta pomaľovali, znetvorili/skrášlili a podobne Na stole bolo po ruke: krepový papier, vodovky, štetce, fixky, ceruzky na oči, .... Hor sa do práce! Ja som sa medzitým vybrala do lesa, kde som značila Stezku stuhami a farebnými dlhými pásikmi, aby sa nám nik nestratil. Medzitým Faith pobehuje aj s foťákom a fotí každého 2x a ako obyčajne, zabudla na seba, ale dotiahla som ju aspoň na spoločnú foto! Úspech večera

19:30 hod. - Zistili sme, že ešte stále je vonku svetlo a aj napriek veľkej snahe by výsledný efekt nebol to pravé orechové, tak sme sa rozhodli, tentoraz "Príšerky band" vtrhnúť na benzínku, na ktorej som už bola doobeda a niečo si tam kúpiť. Nálada bola skvelá a najlepší bol moment, keď sme vtrhli dovnútra a predavačka nechápala, či sa jedná o žart, lúpežný prepad, alebo iba vypustili pár detí z osobitnej školy. Určite sa jej kvituje snaha, že nás rovno nevyhnala a keď sme platili, Ramon sa jej opýtal, či náhodou nepredáva aj nejaké vidly. Chabý pokus o chápajúci úsmev sme si jasne vysvetlili, že teda asi nemá a nakoniec sme jej povedali, že my sme to lepšie z celej skupiny, na čo pani predavačka prehovorila, že nechce vedieť, čo horšie mohlo zostať na chate/v budove, časť jedáleň

19:45 hod. - Keď sme už odchádzali preč z benzínky a ľudia, čo tankovali, na nás tiež hádzali nechápavé pohľady, tak sme si to nasmerovali rovno na kraj cesty a zmysleli sme si, že ideme zdraviť okoloidúce autá a kamióny. Šialený nápad, pri ktorom sme sa zabavili, hlavne keď úspešnosť zatrúbení na každé auto bola naozaj vysoká, iba 3 autá nás ignorovali, ale to bolo asi tým, že to boli postarší šoféri, čo veľmi nevideli do diaľky. Kamióny nesklamali, trúbili všetci a najkrajší pozdrav nám poslali vodiči z SVK. Až sa mi slzy tisli do očí....

19:55 hod. Kráčame po ceste naspäť na chatu a zisťujem, že je pri benzínke odstavené policajné auto. V momente mi napadlo, že teta predavačka ich pre istotu zavolala, ak by sme sa rozhodli vrátiť, alebo že už po ná ide imigračné. Zrýchlili sme krok a tvárili sa veľmi nenápadne.

20:15 hod. - Svetlo na oblohe nie a nie zhasnúť S jankou som ešte prešla celú trasu, kadiaľ pôjde, Príšerkám som ukázala ich skrýše a pomaly sme moli začať.

20:30 hod. - Vyráža prvá skupina a ozývajú sa prvé výkriky. Príšerky si dali záležať a pomáhali si zvukovými efektami, čo krásne dotváralo celú scary mood O pár minút na to vyrazila druhá skupina, s ktorou som išla aj ja a trvalo nám to trošku dlhšie, lebo sme strhávali všetky stužky a pásiky, ktorými som značila cestu. Sme predsa civilizovaný detský tábor.

20:55 hod. - Po príchode do jedálne, kde už všetci na nás čakali, som sa dozvedela, ako Príšerky sa zľakli Príšerky Diplom za "Scary face" poputoval Faith a všetci zúčastnení získali diplom za absolvovanie Stezky odvahy. Keď sme s Jankou všetky diplomy podpisovali, pripadala som si ako na autogramiáde. Trošku mi trvalo, pokým som ich potom vypísala, preto sa už niektoré duše pobrali spraviť znova zo seba človeka Všetkým gratulujeme, naozaj sa do toho všetci super zapojili.

21:40 hod. - Znova sme sa každý rozišli na svoje chatky a obľúbené miesta, ako jedáleň. Prihriali sme si 2 taniere a čo to z neho vyjedli, avšak chýbali nám vidličky, takže jesť nožíkmi bolo naozaj zaujímavé. Rozložili sme sa pri jednom stole a začalo sa Človeče. Ja som ešte stále pobehovala vo svojej maske a vypisovala posledné diplomy, ktoré mi zostali. Sledovala som priebežne hru a ako obyčajne, bolo to veľmi napínavé a hlavne tie hlody do toho Potom som sa na malú chvíľu vytratila do chatky a začala sa pomaly baliť. Bola som rada, že som v ten moment sama, lebo trošku emócií a prichádzajúcej sentimentality ma na pár minút ovládli. Za pár hodín bude tomu všetkému koniec....

22:50 hod. - Konečne som sa demaskovala a zapla notebook, lebo ako obyčajne bolo treba niečo doriešiť cez maily. Prebehla som celú miestnosť, skontrolovala, či sme niekde niečo nezabudli a keby niečo, určite to bude na chatách. Vidím, že v "Slash chatke" sa kecá, "Hell chatka", teda polovica spala spánkom spravodlivých (aj Zizi sa nakoniec poddala spánku:) a v doaľke som videla ešte svietiť aj "Admin chatku". Vrátila som sa k Človeče a dala som kolovať našu kroniku. Hra pomaly gradovala, že sa zabúdalo na podstatu tohoto špeciálneho Človeče a naša movie star R. Jelínek bol stále nedotknutý.

23:59 hod. - Vytratila som sa nenápadne z diania a išla do chatky a po ceste stretla.....

23:59 hod. - Vytratila som sa nenápadne z diania a išla do chatky a po ceste stretla známu dvojicu - Ramona a Sarinku. Trvalo iba pár sekúnd, keď som sa čudovala, prečo sú vonku, ale Ramon zavtipkoval, niečo som mu odpovedala a neriešila som. Keď som sa vracala späť do jedálne a už-už keď za mnou zabuchli dvere, som začula zvláštny zvuk. Zvuk ako náznak toho, že niekomu nie je zrovna 2x dobre. Ale snažila som sa negatívne myšlienky potlačiť do úzadia a venovať sa dianiu vo vnútri.

00:15 hod. - Stále mi to ale nedalo pokoja, čo si samozrejme baby všimli a nakoniec sa Dzajnisko rozhodla skoncovať s týmto mojím červom v hlave ako v Mŕtvej neveste, a vybrala sa skontrolovať celú situáciu. Ak by som mala nálado-meter rovno pri sebe, bolo by na ňom krásne vidieť, ako nálada "neistá, ale dobrá" klesá cez "už nie veľmi dobrá" na "totálne na prd" náladu. Dzajnisko mi bohužiaľ potvrdila, že niekomu zle bolo. V tom momente sa mi zatmelo pred očami a nič som nevnímala....

od 00:20 do 01:10 hod. - Moje myšlienky sú ako spomienky v Mysľomyse profesora Dumbledora z HP. Sú to len útržky, ktoré mi nedávajú súvislosť. Najprv nechápem, prečo mám tak zachrípnutý hlas a zvýšený adrenalín. Potom som zistila, že ma bolia ruky, hlavne päste a potom aj hlava má čo dočinenia s bolesťou. Čo som to sakra robila?

01:20 hod. - Záblesk číslo jedna. Strach, panika, zúfalstvo. Spomínam si na hrejivú tekutinu v hrnčeku, ktorú som skoro vylievala cez okraj s mojimi strasúcimi sa rukami od prasknutých nervov. Dala som obsah na ex a bohužiaľ, výsledný efekt bol taký, že sa hladina adrenalínu ešte viac zvýšila.

01:21 hod. - Záblesk číslo dva. Som naštvaná, že viac sa už ani nedá. Spomínam si na text, ktorý ma tak vytočil a bol uverejnený na fóre. Rozum mi vypovedá službu, telo si robí čo chce. Postupne sa na fóre objavujú príspevky, ktoré sú neskôr dôkazom našej veľmi "inteligentnej" konverzácie a hlavne výpočtu alkoholu v každej osobe, ktorým som ale nezačala ja. Ja som už dávno patrila podľa červených očí (znalecký lekársky posudok by Ramon) do už bandy ožratých ľudí.

01:22 hod. - Záblesk číslo tri. Sarinka, Ramon a Dion sú pri mne a hlavne Dion mi niečo hovorí. Po 5 minútach nevnímam, asi ako Ramon, ktorý nechápal od začiatku. Bol to výdatný pokec.

01:23 hod. - Záblesk číslo štyri. Stojím vonku pod lampou pred hlavnou budovou a miesto na stene vo výške mojej hlavy je už trošku poškodené. Z toľkého zatínania pästí mi obeleli hánky ako Edwardovi v twilight-e, že by sa mi doslova v tom momente nikto ani krvi nedorezal. Cvik "Nádych-Výdych" nepomáha, vlastne, nič nepomáha proti jasnému výsledku, ktorý sa stal - celý meet som kompletne dokašľala a zbabrala. Už som počula tie všetky výčitky. Cítila som to v kostiach, že ešte pár hodín a prežijeme ich v kľude, alebo sa pozabíjame rovno na mieste tu. A to všetko zase iba vďaka mne.

02:30 hod. - Konečne som zbalená a idem do jedálne, kde sa potulujú posledné nespáčske duše. Adrenalín vyprchal a s ním aj všetok šťastie toho krásneho momentu od prvého meetu, ktorý som sa snažila márne udržať. Všetko je ..... v kýbliku.

02:40 hod. - Nechce sa mi ísť ani do chatky, pozerám na jedlo, ktoré nám zvýšilo a zistila som, že som komplet stratila aj chuť do jedla. Či aj do života, to ešte neviem, na takéto filozofické úvahy v túto hodinu nie som dostatočne "triezva".

03:00 hod. - Vzdávam to. Aj tak už nič nevymyslím, čo bolo, bolo, žiaden časovrat neexistuje a ani nebude. Zaspávam s hlavou na stole, v pokrútenej polohe na stoličkách. Som na to zvyknutá už z roboty, kde posteľ nemám a musím si vystačiť len s tým, čo mám.

06:00 hod. - Budík. Zvuk, ktorý by som vážne nechcela počuť. Keď som zaklipkala očami a zaostrila zrak, zistila som, že tento zvuk zobudil aj ďalšiu osobu, čo spala nedaleho tiež na stoličkách, alebo skôr válende v miestnosti, ktorá bola pomenovaná ako spoločenská miestnosť. Bola to Lucia a povedala mi slová, ktoré ma potešili a dali mi dôvod na úsmev. Konečne vidím to pekelné svetlo na konci tunela....

06:30 hod. - Vtrhnem do "Heaven chatky" a týmto "nehlučným" vpádom zobudím spiace osadenstvo osadenstvo. Zahanbím sa a idem von, znova späť do jedálne. Nakoľko sa mi už nechce spať, upratujem veci na stoloch, pod stolom, pri stoloch, no proste všade

07:00 hod. - Zobúdza sa zvyšok osadenstva a vo vzduchu je cítiť zmenenú náladu. Prepadá ma depresia a sklamanie, hlavne zo seba.


07:30 hod. - Prvé 3 nevinné duše musia náš meet opustiť skôr, aby stihli spoje domov, a sú to presne: Janka, SNlois a Anwiel. Dojedli a išli sa baliť, my ostatní sme sa išli baliť tiež a pomaly sa zhromažďovať v jedálni. Zisťovala som ešte spoje, vybavila svoje maily a potom som notebook prenechala Faith, ktorá potrebovala niečo vedieť o svojej stránke.

08:30 hod. - Holky z CZ pripravené, ide sa na zastávku. Trochu ma mrzí, že sa nestihli rozlúčiť so všetkými, ale nakoľko boli zhony kvôli baleniu, nemohla som ich ani ako odchytiť. Bus príde s meškaním, ale príde, to je to hlavné a vraciame sa späť na chatu (moja maličkosť, Dion, Sarinka a Ramon)

09:30 hod. - S babami si prezerám fotky, ktoré som mala v compe a depresiu strieda sentimentalita. Potvrdzujú sa mi Luciine slová, ku ktorým sa neskôr pridali aj iné milé slová a teda som rada, že aspoň na tých fotos je vidno, že sme sa bavili. Bude mi to ti chýbať, som si tým istá a to som ešte ani neodovzdala kľúče od chatiek.

11:00 hod. - Posledná spoločná foto aj s Faith a môžeme pomaly vyraziť domov. Posledný pohľad späť a snažím sa držať. Som silná a pozerám na ľudí pred sebou, lebo odchádzam ako posledná, tak ich všetkých pekne vidím a musím sa usmiať. Bol to super víkend v mojom živote a za to všetko vďačím týmto dušiam....

11:20 hod. - Lúčenie sa s mojou maličkosťou Na toto nemám akosi viac slov, lebo ma to dostalo....

11: 50 hod. - Čakám na benzínke na odvoz a pri tom tŕpnem, či ostatní stihli bus, ktorý mali. Ach tá moja starostlivá duša, ktorá už aj tak narobila kopec problémov.

13:00 hod. - Som doma. Oddych pár hodín a aj po ceste a môžem sa znova vrátiť do svojho života. Do kelu aj s tým :-/

THE END

Okey takže po dlhom zvažovaní som sa rozhodla napísať report z meetu aj ja ako zastupiteľ slash chatky. Pre mňa sa to všetko začalo trochu skôr, keďže som bola pozrieť aj Weroničku do Žarnovice a strávila s ňou takmer celú stredu, 8.7. Kecali sme o všeličom možnom. Doniesla som svoj pakel anime dvdčiek a snažila sa ju na niektoré z nich namotať. Prezerali sme si aj fotky jensena a jareda z mladosti a rozoberali ich do detailov. Skrátka som sa skvelo zabavila. Moja cesta potom smerovala do Nitry k starým rodičom a odtiaľ v piatok, 10.7. do Bratislavy.

Prvý s kým som sa stretla bol Ramon, ktorý prišiel na stanicu zhruba v rovnakom čase ako ja. Najprv sme obaja vybavili hovory domov a smiali sa na tom, ako výrečnú máme rodinku. Usadili sme sa v hale na jednu z voľnýh lavičiek a pustili sa do debaty. Už ani neviem o čom presne sme sa bavili. Pomaly sa totiž začala prejavovať eufória z toho, že sa to všetko opäť začína. Zavolala nám však Tinka, nech ideme radšej na nastúpište, pretože nemáme rezervované lístky. Tak sme sa s Ramonom zbalili a premiestnili k miestu, kde mal prísť náš spoj do Trenčína. Už sme čakali len na Sarinku a autobus. Vtom mi však zazvonil mobil. Pozriem na displej a svieti mi na ňom meno cleo. Natešene som to zdvihla. Myslela som si, že nás chce ešte pred meetom pozdraviť alebo niečo také, no mýlila som sa. Volala mi kvôli novému dielu Torchwoodu, kde zabili našu milovanú postavu. Nechcela som jej veriť, myslela som si, že len žartuje. To nám predsa nemôžu spraviť.... Ľudia po mne divne pozerali ako som sa oduševnene bavila s telefónom. Hneď ako som s cleo ukončila hovor dorazila Sarinka. Žiadne ahoj, vitaj, rada ťa opäť vidím... Len som ju zdrapila za ramená, v očiach strach a spýtala sa jej či Ianto naozaj zomrel, keď mi povedala, že áno, tak som myslela, že sa zložím rovno na mieste. Našťastie bola eufória z meetu stále prítomná a tak som nepodľahla totálnej depresii. Došiel autobus a my sme sa ocitli na konci radu na lístky, aj keď sme na nástupišti boli medzi prvými. Miesta sa nám ale ušli a tak sme sa pohodlne usadili. Sarinka vytasila ntb a zabila ma scénou, kde Ianto umrie. Už už som mala slzy na krajíčku, keď mi znovu zvoní mobil. Tentokrát to bol otec. Volal mi, aby sa ma spýtal či som ochotná s nimi ísť na dovolenku do Chorvátska. Moja odpoveď bola, že jasné, prečo nie, ale do nedele musím byť doma. Ocinko ma ubezpečil, že všetko stíhame a tak mi opäť zlepšil náladu. Mohla som sa totiž tešiť na 5 dní pri mori. Zvyšok cesty prebehol v pohode. Smiali sme sa a vtipkovali a ostatní cestujúci mali zase raz zážitok z cesty, o ktorom mohli doma rozprávať. Do Trenčína sme dorazili s menším meškaním, ale predsa. Po zvítaní s ostatnými, ktorí tam už boli sme sa pustili do hľadania správnej zastávky. Behali sme s jednej strany na druhú a ľudia po nás opäť divne pozerali. Nakoniec sa nám podarilo zbadať náš autobus a všetci sme sa k nemu rozbehli. Bolo to tesné. Fakt. Preto hneď potom ako sme sa usadili v buse som zavolala Tinke a nastrašila ju, že nám to ušlo. Skrátka som si nedokázala pomôcť. Sorry, tini Na mne sa pomaly začínala podpisovať únava, pretože som posledných pár dní poriadne nespala a hoci ma Ramon presviedčal, nech si na chvíľku zdriemnem, neposlúchla som ho a rozhodla sa vydržať. Dorazili sme do Čiech na ďalšie prestupné miesto a stretli sa s Jankou, Snlois a Anwiel. Nasledovali opäť objatia a priblbé úsmevy na tvári. Bus nám prišiel o pár minút a my sme sa do neho hroko ťažko všetci natrepali. Ja som uviazla s Jankou v zadnej časti, ale vôbec mi to nevadilo. S Jankou sme si totiž mali veľa čo povedať. Huba sa nám nezavrela celú cestu, divné pohľady už hádam nemusím spomínať.

Dorazili sme teda všetci šťastne na miesto meetu. Na zastávku k nám prišla aj PN family a nasledovalo čakanie na Tinu. Keď k nám dorazila aj organizátorka, poslednýkrát sme sa všetci zvítali a začali šľapať k chatkám. S rozdeľovaním sme nemali nejaký veľký problém a tak som sa za malú chvíľu ocitla v slash chatke spolu s jankou, ramonom a Snlois. Nasledovalo vybaľovanie a zoznamovanie sa s prostredím. Niektorí skočili do bazéna, iní radšej zakvasili vo vnútri. Potom nám tina začala rozdávať objednané veci a tak som si bola vyzdvihnúť odznačiky aj moje tri hrnčeky. Jediná som sa mohla pochváliť celou sadou Síce ma trochu sklamalo, že majú moji miláčikovia čiaru cez ksicht, ale aj tak som bola rada, že mám opäť raz niečo nové so supernaturalom. Tešila som sa ako malá a dobre, že som s tými troma hrnčekmi nezačala nadskakovať na mieste.

Ďalším bodom na programe bola vatra. Horko-ťažko sa ju podarilo zapáliť a nasledovala debata pri ohníku. Pod stromom, neďaleko chatiek, sme tam absolvovali vyprávanie strašidelných príbehov s prípadnými, častokrát aj vtipnými vsuvkami. Odohral sa tu aj slávnostný prípitok na zahájenie meetu a myslím, že všetci sme sa cítili ozaj príjemne. Avšak čo čert nechcel začalo pršať a tak sme sa presunuli do Hell chatky, kde pokračovalo vyprávanie príbehov. Atmosféra bola celkom priateľská a zo mňa pomaly začali opadať obavy, ktoré som pred meetom mala. Ubehla istá doba a niektorí sme sa rozhodli presunúť na našu slash chatku a venovať sa trocha iným aktivitám. Myslím, že okolo 3 sme sa svorne zhodli, že je čas zaľahnút. Samozrejme ešte sme len sadli na postele a nasledovalo jankino „ja chci domu“ potom, čo zbadala pavúka. Viem, že smiať sa na cudzom nešťastí nie je pekné, ale ja som ten výbuch smiechu nedokázala zastaviť. Asi 10 minút som rozdýchavala ten jej výkrik. Potom som sa ale ako správna kamarátka rozhodla, že jej pomôžem prekonať strach a začala som rozprávať „rozprávku na dobrú noc“. Dostala som samozrejme požiadavky, typu chceme torturing a žiarlivosť a j2 Tak som si teda niečo vymyslela a hoci som pri tom v jednom momente takmer zaspala aj ja, ramon ma statočne povzbudzoval, aby som to dokončila. Po skončení nie práve krátkého príbehu, sme ale poslušne zaspinkali.

Druhý deň sme začali pomerne skoro. Horko-ťažko som sa vymotala z postele a dotrepala do kúpeľne. Neznášam ranné vstávanie. Aj tak sme sa ale všetci nesutále smiali a dobrá nálada nás neopúšťala. Prebehli raňajky, pripojenie na net a potom sa začali súťaže. Prvou disciplínou bolo pexeso. Ajajajaj. Pomyslela som si. Supernatural som už peknú dobu nepozerala a tak som sa bála, že mi fotky z jednotlivých epizód veľa vravieť nebudú. Začala sa hra a bohvieako nám to nešlo, aj keď sme sa statočne držali. Potom ma ale asi zázračne osvietilo alebo čo a spoločnými silami sme to dotiahli až k víťazstvu. Tina sa ale rozhodla, že prejdeme na disciplínu číslo dva a začala s otázkami tykajúcimi sa Supernaturalu. Celkom som to nechápala, keďže som myslela, že má byť aj quiz a v ňom sa mali použiť tieto otázky a už vôbec som nechápala bonusové otázky súperovému družstvu, ale tak nevadííííí. Hra pokračovala, kým neskončila remízou. Potom nasledovala obedňajšia prestávka, po ktorej mal prísť quiz, na ktorý som sa celkom tešila. Keďže čas vyhradený na obed nebol práve bohvieako dlhý a quiz mal byť aj tak v jedálni, rozhodli sme sa, že sa nám neoplatí presúvať späť do chatky a tak sme opäť vytasili notebooky a venovali sa takým činnostiam ako je pozeranie anime Keďže sme mali dosť jedla nabaleného z domu, zkonzumovali sme nejaké zásoby a zdvorilo odmietli sa zúčastniť opekačky vonku. Koniec-koncov my sme už najedení boli Avšak v čase, kedy sa mal quiz odohrávať, sa nakoniec neodohrával. Ja som síce nechápala, prečo, lebo quiz som si teda zahrať chcela, ale tak čo už. Nejako prevratne mi táto zmena programu nevadila.

Potom som si išla do chatky pre niečo, už ani neviem čo- asi pelendreky a všimla som si, že sa čosi deje pri bazéne. Prišla za mnou ak si dobre pamätám faith a povedala mi, že natáčajú nejaký film. Keďže to vyzeralo, že daná zábava je už v plnom prúde rozhodla som sa, že sa radšej nechám prekvapiť a film si pozriem až keď bude hotový. Vrátila som sa do jedálne a povedala aj ostatným, čo sa vonku deje. My sme ale boli akurát v strede najlepšej zábavy a tak sme ostali tam, kde sme boli a bavili sa ďalej.

Ďalším bodom programu bolo premietanie. S Jankou a Luckou sme si takticky sadli do zadu, aby sme nikoho nepoburovali našimi slash komentmi. Snažili sme sa byť potichu, aj keď sme si rýchlo uvedomili, že niečo také vôbec nie je potrebné, keďže vpredu sa epky komentovali celkom hlasno. Trocha mi to vadilo, ale tak čo už. Človek nemôže mať všetko, čo chce. S Jankou sme aj naďalej udržiavali prepojenie slash dušičiek a pozerali sa na seba presne v tých istých momentoch a upozorňovali sa presne na tie isté vecí, skrátka paráda. Akurát chúďa faith, sa párkrát otočila, že wtf, ale tak my sme si nevedeli pomôcť. Yellow Fever aj Buabs majú v sebe slušne veľa slash momentov.

Nasledovala večera a po nej stezka odvahy. Dosť som sa zabavila ako sme sa všetci snažili nejako zamaskovať. Bola to haluz. Potom, čo sme už všetci mali na sebe nejakú masku sme sa presunuli do jedálne. Vonku bolo ale príliš svetla a tak sme čakali kým sa zotmie. To sa už strhla oduševnená debata medzi mnou, jankou a sarinkou. Preto keď sa väčšina pobrala na pumpu, iba som im zamávala a pokračovala v rozhovore. Keď sa konečne vonku poriadne zotmelo, presunuli sa príšerky na svoje miesta a my sme sa vydali na cestu nášho života. Celkom som sa pobavila. S naším úžasným osvetlením, ktoré malo dopad možno meter pred nás, som si sotva videla pod nohy, nieto ešte nejaké príšerky skryté v kríkoch, ale prežili sme všetci V jedálni sme teda čakali na druhú skupinku a pokračovali v rozhovoroch. Keď dorazil zvyšok, rozlúčili sme sa a pobrali každý na svoju chatku. Večer sa začal ozaj skvelo. Najprv sme síce niečo pozerali a len tak sa bavili, keď sarinka vytasila ntb so slovami, že ide na fórum. No a aké prekvapenie nás čakalo, keď vošla do našej slash nory a zbadala banner janicag, v ktorom bola animačka Jensena a Jareda ako sa takmer bozkávajú. Nasledovalo typické panické „odkiaľ to sakra je“ a zúfale pátranie po videu, z ktorého animačka bola spravená. Livejournal zdroje našťastie nikdy nesklamú a o chvíľu sa nám už dané interview načítavalo. Akonáhle sme ho videli, zomreli sme blahom. Respektíve, ja som zomrela blahom. Ak som niekedy zažila pocit, že som na obláčiku číslo 7, tak to bolo v tej chvíli. Pozerala som to dokola a dokola a dokola a stále to nedokázala rozdýchať.

Ramon, Sarinka aj Janka trocha pili, ja a Lucka sme svorne stále čumeli na anime, keď Sarinke prišlo mierne nevoľno. Ramon sa teda podujal, že sa o ňu postará a išli sa vonku prejsť. Avšak keď k nám po nejakej dobe prišiel dosť zmätený Ramon a povedal, nech sa pozrieme na fórum, že on ide za tinou, začala som mať blbý pocit, že niečo nie je v poriadku. Keď som vošla do témy s naším meetom a videla som aké osočovanie tam priebeha tak mi začala vrieť krv v žilách. Zaťala som však päste a rozdýchala to. Potom som sa pobrala do jedálne. Už kľudná. Našťastie. Ísť tam naštartovaná, by nebol dobrý nápad. Došla som teda k stolu , pri ktorom bol Ramon, Sarinka aj Tina a snažila sa pomôcť danú situáciu vyriešiť. Hoci sa ostatní držali bokom, nechápala som prečo sa tento problém rieši s nimi v jednej miestnosti, keďže som si myslela, že podobné veci sa majú riešiť v súkromi, ale tak whatever. Tina aj Ramon si vysvetlili, čo si vysvetliť mali a každý sa opäť pobral tam, kde mu je dobre. Tu si dovolím niečo poznamenať a síce, ja viem, že ma do daného problému nebolo nič a možno som sa do toho ozaj montovať nemala, ale pokiaľ ide o mojich kamarátov mám potrebu sa ich zastať, preto som prišla podporiť Ramona. No, čo sa pri tom stole riešilo bol Ramon a Sarinka a Tinka. Nie naše vzťahy medzi sebou. O istej skupinke ľudí som sa vyjadrila len v zmysle, že ich nemám rada, ale správam sa civilizovane, a že preto by sa mala aj Tina a Ramon začať správať podobne. Žiadné iné narážky neboli, takže tí, ktorí si myslia, že počuli niečo iné, by si mali dať vyčistiť uši. Ale späť k veci. Problém Ramon sa teda ako- tak vyriešil a slash chatka pokračovala v zábave zhruba do 6 ráno. Potom sme sa opäť zhodli, že aspoň hodku spánku predsa len potrebujeme.

Ráno sme sa zobudili vyspinkaní do ružova, takže som ihneď siahala po káve A nasledovali raňajky a balenie a vyprevádzanie dušičiek z Čieh a všetko to ubiehalo akosi rýchlo. Rozdelenie na dve skupinky už bolo cítiť pekne, ale úprimne mi to bolo jedno. Len mi bolo smutno, že sa opäť musím rozlúčiť s ľudmi, ktorých mám tak veľmi rada. Ale tak všetko sa raz skončí a aj my sme sa začali terigať s našimi mega taškami na zastávku. Samozrejme sme nestihli náš autobus. Avšak bystré oko faithinej kamarátky uvidelo autobus s Trenčínskou značkou na pumpe. Keďže sa nikto nepodujal ísť za šoférom, nakoniec som sa postavila ja, že teda idem, kto chce nech sa pridá. Išla so mnou teda aj faith s jej kamoškou. Došli sme, šoféra našli v obchode a on nás teda hodil na zastávku odkiaľ nám to išlo do Trenčína. Problém dopravy vyriešený. Do Trenčína sme sa šťastne dostali a odtiaľ sa už opäť každý pobral vlastnou cestou. Mne prišiel autobus tuším ako prvej, tak som zamávala ľudkom na zastávke a hurá do Nitri.


PS: viem, že je trocha neskoro na report, ale ja som nemala čas ho predtým dokončiť. pokiaľ sa vás niečo v ňom dotklo, sorry, ale takto som to videla ja.