Zlodejky

No tak po strašne dlhej dobe som tu s jednou mojou poviedkou je podľa mňa taká normálna. však hádam posúdite sami.
Poviedka je skôr o Samovi a jeho pomoci druhým ľudom. trošku vidín ale nebudem predbiehať
Takže vyložiť nohy a pokojne sa usadit Hádam si to užijete tak ako ja pri jej pásaní
P.S: určite sa tam nájdu chyby ale to prehliadnite nechce sa mi to opravovať

Zlodejky

Sam kráčal po opustenej ulici. Bola tmavá a tichá osvetlená bola len trocha z pár mestských lámp. Nevedel kde je. Bola mu zima. Na sebe mal len krátke tričko, jeansy a tenkú hnedú mikinu. Obzeral sa. Na vysokých budovách nesvietilo ani jedno okno. Na tej dlhej ulici bol sám nikto iný len on. Kráčal a jeho kroky sa odrážali od stien budov. Vo vrecku našiel mobil a chcel vytočiť bratove číslo, ale nemal signál. „Čo?“ Pozeral na mobil s údivom. Je v meste predsa by mal mať signál. Schoval mobil a kráčal ďalej. Potom ju uvidel. Ženu v bielom. Pozerala sa priamo na neho. Tie šaty boli už na pohľad tenké. Musela sa triasť od zimy, ale ona sa netriasla. Stála tam s úsmevom na perách. Jej pohľad, jej čokoládové oči sa pozerali na neho.
„Ahoj,“ pozdravil ju nesmelo.
Neodpovedala len tam stála a pozerala na neho. Natiahla k nemu ruku. Vykročil k nej cez ulicu až teraz si všimol, že tam stojí bez topánok. Len v tých bielych šatách.
„Je ti zima? Dám ti bundu počkaj,“ Sam sa rozopol. Zastavila ho tým, že sa ho dotkla rukou.
nahla sa k nemu a do ucha mu začala šepkať slová, „musíš ich zastaviť! Len tak nás zachrániš! Prosím.“ Jej pery sa dotkli jeho ucha keď rozprávali. Sam zatvoril oči a nechápal čo sa deje. Otvoril ich a stál tam sám. Znova tam bol sám. Prázdna tichá ulica. Ta žena tá mladá krásna žena tam už nebola. Chytil sa za hlavu a otočila sa o tristošesťdesiat stupňov. Nikde nikto znova. Znova ten pocit samoty. Znova ten pocit strachu, že sa to zopakuje. Zopakuje Cold Oak v Južnej Dakote ako to bolo pred dvoma rokmi.
Zrazu sa ho ako keby niečo dotklo a strhlo. Otvoril oči.
Okamžite sa posadil na posteli a zotrel si z čela kropaje potu.
„Čo mal si zlý sen, Sammy?“ spýtal sa ho Dean. To on mu pomohol sa dostať z toho miesta kde bol len on sám.
„Niečo také,“ vstal ,ale stále sa vracal späť. Späť na to miesto. Späť k nej a späť k jej slovám. „musíš ich zastaviť! Len tak nás zachrániš! Prosím.“ Až teraz si uvedomil, že mala aj vôňu. Voňala po ...po ľaliách.
Dean sa vrátil z kúpeľne a sledoval brata. „Si naozaj v poriadku?“ pozeral na neho ostražito Dean.
„Hej. Len ako si povedal sen,“ Sam sa usmial aby brata upokojil, ale hlavne aby upokojil seba. Celý deň na tento sen už nemyslel. Zameral sa na prípad ducha, ktorý nechce opustiť svoj dom. Koniec dňa a na oboch bratov čakala vytúžená posteľ. Netrvalo dlho a obaja zaspali. Izbou sa ozývali zvuky spiacich bratov. Pomaly vydychovali. Sam otvoril oči a ocitol sa pred motelom. Stála tam a znova sa na neho jemne usmievala. Nečakal na vyzvanie pristúpil k nej: „Koho mám zastaviť?“ táto otázka bola celý deň nevyslovená.
„Ich! Chcú ich zabiť nesmieš to dovoliť! Ty ich zachrániš ja to viem,“ stála a pozerala sa mu do očí.
„Povedz mi koho mám zachrániť?“ Len sa usmiala a vyparila sa. Zrazu tam nebola. Ostala po nej len jej vôňa. Sam zaťal čeľusť. Nebol o nič múdrejší ako minulú noc. Zobudil sa. Pot na čele si zotrel. Bolo šesť hodín ráno. Vedel, že ako keby moc chcel nezaspal by preto vstal a vyrazil po raňajky a kávu.
Vyšiel von a po tvári ho pohladil studený vánok. Bolo to ako keby sa mu snažil pomôcť prebrať sa. Ako keby mu pomáhal prísť na niečo. Otočil sa a vykročil na ulici nikto nebol. V žalúdku sa mu usídlil nepríjemný pocit. Ďalší sen? Zrazu sa s kvetinárstva ozval smiech staršej ženy a muža. Nebol tu sám a nebol to sen. Vydýchol si. Keď dorazil do izby Dean práve sedel na posteli a snažil sa prebudiť.
„Myslím, že toto by ti mohlo pomôcť,“ Sam mu podal čerstvú kávu.
„Máš šťastie, že si priniesol kávu. Inak by som ti poriadne vynadal, že kde si bol,“ Dean odhodil vrchnák a odpil si dúšok teplej kávy.
„Mám na teba otázku,“ pozrel sa na mladšieho brata.
„No?“ spýtal sa Sam, „som samé ucho.“
„Koho chceš zachraňovať?“ spýtal sa Dean opatrne.
„Čo?“ Sam nechápal.
„Povedal si to zo sna ´Koho mám zachrániť?´“ Dean sa mu pozrel hlboko do očí. „Chcem počuť pravdu Sammy!“ bol neústupčivý.
Sam si sadol za stôl a pozrel na Deana: „Neviem. Prisahám neviem. Jediné čo viem je že...že sa mi sníva o jednej žene.“
Dean nadvihol obočie: „To je dobré a je pekná?“ spýtal sa okamžite.
„Dean!“ napomenul ho Sam, ale keď videl bratov pohľad tak mu odpovedal, „áno je pekná.“
„ako vyzerá?“ spýtal sa Dean. Sam na neho len vypleštil oči, „čo? Len si to snažím predstaviť!“
„Vysoká meter šesťdesiat päť. Hnedé až čierne vlasy a hnedé oči. Oblečená len v bielych tenkých šatách. Spokojný?“ spýtal sa Sam a Dean sa len beťársky usmial: „Absolútne no ďalej . Vráťme sa k tej tvojej vete,“ Deanovi sa na tvári teraz ukotvil vážny výraz. „Bol som... prvý raz som bol,“ Dean ho prerušil, „prvý raz?“ „Áno snívalo sa mi s ňou dvakrát. Prvý raz som bol na nejakej opustenej ulici veľkomesta a druhý raz som bol tu pred hotelom a jediné čo viem je, že ma žiadala aby som niekoho zastavil a niekoho zachránil. Nič viac,“ Dean pozrel na Sama.
„Myslíš, že je to niečo viac než len sen?“ spýtal sa otvorene brata. Toto už nezažili vyše dvoch rokov. Odkedy zabili žltoočka Sam nemal žiadne vízie.
„Neviem uvidím. Ak sa to bude ešte jednu noc opakovať začnem pátrať po tej žene.“
Deanovi sa moc nepozdávalo, že budú musieť čakať na to či sa žena v bielom objaví ešte raz alebo nie. Chcel zistiť hneď teraz kto to je. Celý deň boli na ceste. Ďalší prípad bol na opačnej strane štátov. Elko, Nevada. Sam pozeral do mapy a vravel Deanovi kade má ísť.
„Tu mám ísť doľava?“ spýtal sa Dean.
Jeho brat však neodpovedal. Spal mapa rozložená na ňom. Dean sa usmial a vzal si ju. „Vitajte v Utahu,“ uvítacia tabuľa svietila na kraji ceste a privítala aj oboch Winchestrovcov. Dean sa tešil na najbližší motel. Chcel si pospať.
Sam začal rýchlejšie dýchať a potiť sa. Dean premýšľal či ho má zobudiť alebo nie. Povedal si, že najskôr nájde hotel.
Sam stál na okraji lúky. Ona stála v strede a volala ho k sebe. Prišiel. Ani na sekundu ho nenapadlo, že by neprišiel.
„Kto si?“ spýtal sa naliehavo. Pokrútila hlavou. Neodpovie mu.
„Zachráň ich,“ pohladila ho po líci. Zavrel oči. Jej dlaň bola taká hebká a teplá.
„Ak chceš aby som ich zachránil povedz mi kam mám ísť a koho mám hľadať,“ on ich chcel zachrániť, ale nemohol nevedel ako. Pristúpil k nej bližšie a teraz sa on pozeral do jej očí.
„Daj mi len malú indíciu a ja ti prisahám, že ich zachránim, len potrebujem tvoju pomoc,“ nemohol odtrhnúť od nej svoj pohľad. Bola ako droga. Niečo čoho sa nemohol nabažiť. Lúka bola posiata kvetmi, ale on cítil len ju a jej vôňu ľalií.
Zoširoka sa usmiala a poobzerala sa naokolo, „Zachráň ich,“ otočila sa a zmizla.
Sam otvoril oči a jeho brat práve pristupoval k autu.
„No?“ spýtal sa Dean naliehavo.
„Nič mi nepovedala,“ Sam sa nepokúšal skryť sklamanie.
„Poď dnu,“ ubytovali sa v izbe. Sam si sadol za notebook a len tak prehľadával stránky. Nič nenašiel. Žena v bielom bola iná legenda. Duch nebola a démon tiež nie.
„Takže čo urobíme?“ spýtal sa Dean, „vyrazíme ráno ďalej alebo budeme pátrať po nej?“ Nedával to najavo, ale robil si starosti. Sam premýšľal: „pôjdeme ďalej. Ak by sme ostali tu nikomu nepomôžeme.“ Vyhlásil a ľahol si k spánku. Dean ho o pár minút nasledoval.

Sam sa zobudil spotený až na kosť. Jeho prerývaný dych zobudil spiaceho brata na vedľajšej posteli.
„Čo sa do...“ okamžite ako Dean uvidel jeho brata schúleného na zemi odhodil prikrývku a prikrčil sa k nemu.
„Sammy! Čo je čo sa deje?“ chytil ho pevne za plecia a opäť posadil na posteľ. Sam bol bledý a slabý. Deanovi neodpovedal ani na jednu položenú otázku. Ľahol si a znova zaspal. Dean už nie. Sedel celú noc na svojej posteli a sledoval bratov hrudník ako sa nadychuje.
„Čo to znamená? Hmm?“ pýtal sa sám seba.
Sam sa ráno zobudil a pozrel na brata, ktorý spal po sediačky na stoličke oproti Samovej postele. Chcel sa udržať hore, ale spánok zvíťazil.
Bol slabý a unavený. „Dean?“ zatriasol bratom. Ten sa okamžite strhol zo spánku. „Čo je?“
„Nič upokoj sa, len by si si mal ľahnúť na posteľ a poriadne sa vyspať.
„Nie. Som v poho. A čo ty?“
„Unavený vôbec som sa nevyspal.“
„Vrátila sa?“
„Áno. Bolo to strašné nie ako doteraz.“
„Čo sa stalo?“
„ Neviem bolo to divné. Bol som v nejakom meste a ona stála na rohu a jej pohľad bol taký vystrašený a tak som k nej pribehol a uvidel som dve ľudské postavy ako na zemi so sebou šklbú a ďalšie dve su nad nimi. Bolo to divné. Nedalo sa im pomôcť keď som sa chcel priblížiť nedalo sa. Strhol som sa a zobudil,“ pozrel na brata a čakal, že mu to všetko vysvetlí, alebo aspoň, že prehodí niečo čo ho aspoň na sekundu odpúta od tej strašnej predstavy.
„Neviem. Je to naozaj divné. Poď ideme. Chcem tam prísť do obeda.“ Sam prikývol a o pár minút sa obaja viezli vo svojej štvorkolesovej kráske.
O pár hodín vchádzali do malého mesta. Presne takých videli na svojej ceste za spravodlivosťou, pomstou a odpustením strašne veľa. Boli v cieli cesty. Tu majú prípad tu by mali znova prestať Samove vízie. Práve prechádzali cez jednu ulicu keď Sam drgol do Deana: „to je to miesto poslednej vízie.“ Ukázal Sam na opustenú uličku.
Ich motelová izba bola ako každá iná dve postele, dve skrinky, televízor a stolík so stoličkami. Hodili si tašky na postele a vybalili. „Čo teraz?“ spýtal sa starší lovec.
„Netuším,“ vzdychol si Sam, „niečo ... niečo musí mať toto všetko spoločné. Niečo na čo keď prídeme budeme vedieť všetko.“ Sam sa hodil o posteľ a pozeral do stropu.
„Čo všetko vieme?“ spýtal sa znova Dean.
Sam sa posadil a odpovedal bratovi, ktorý teraz sedel na stoličke pri stole: „ máme niekoho zachrániť, ona je bruneta v bielom duch to nie je.“
Samove zúfalstvo napĺňalo celú izbu a už sadalo aj na Deana: „Ok, videl si ju vo veľkomeste, v meste kde sme boli, na lúke a tiež v tomto meste, nie?“
Spýtal sa Sama: „Dean ty si na niečo prišiel! Tieto veci musia mať spoločné len to, že ona ich poznala, že ju s týmito miestami niečo spája. Možno sa tu narodila?“ dopovedal Sam.
„Alebo tu zomrela,“ pridal poznámku Dean a jeho mladší brat len prikývol.
„Idem na miestne úrady. Ty tu zostaň a prezri internet,“ rozkázal Sam a už ho nebolo.
O pár hodín sa Sam vracal spať do motela keď prechádzal okolo tej uličky. Nedalo mu to zastavil a prešiel sa po nej ale nič. Žiadne stopy, že by bol niekto na zemi, žiadna krv, žiadna jej vôňa. Neprišiel som neskoro. Preblesklo mu hlavou. Otočil sa. Bol to ten vnútorní pocit zvaní nádej. Dúfal, že ju uvidí, že sa na neho znova bude usmievať. Nebola tam. Len pár miestnych prechádzalo po ulici. Nasadol a pokračoval do motela keďže sa už zotmievalo.
„No čo našiel si niečo?“ spýtal sa Dean okamžite mladšieho lovca.
„V aute mám kopu papierov. Musíme ich prejsť aby sme si boli istý, že sme nič neprehliadli,“ ukázal na dvere Sam. Dean otvoril ústa, ale nič nepovedal.
„Čo?“ spýtal sa Sam.
„Nič len, že by som si zašiel na jeden pohárik do baru, ale chceme ťa zbaviť tých snov takže...“ Deana prerušil Sam.
„Len choď zvládnem to. Som zvyknutý,“ povedal Sam a vyšiel si do auta po papiere.
O pár minút už sedel Dean v bare a pochutnával si na svojej whiskey. Zrazu sa dvere baru otvorili a do baru vošli dve ženy. Jedna čiernovlasá a s hnedými očami. Druhá s hnedými dlhými vlasmi sa hneď pozrela na Deana a nemohla z neho odtrhnúť oči. Dean sa na ňu usmieval a v duchu si prehrával čo sa asi stane túto noc. Bruneta niečo pošepkala kamarátke a ta sa pousmiala a odišla si sadnúť k stolu. Brunetka pomaly kráčala k Deanovi. Na sebe mala červené tričko okolo krku a obtiahnuté rifle. Oprela sa o pult.
„Ahoj fešák? Si tu sám?“ začala hneď flirtovať.
„No ja dúfam, že už nie,“ usmial sa na ňu svojim povestným úsmevom, ktorý vždy pôsobil na ženy kúzelne.
„No tvoje modlitby boli vyslyšané som tu. Som Carol,“ mrkla na neho.
„Dean,“ predstavil sa zdvorilo. Prerozprávali spolu minimálne hodinu. Dean sa nahol a pobozkal ju na krk.
„Čo takto zmeniť prostredie?“ pošepol jej a žena sa usmiala.
„Prečo nie? Len to poviem kamarátke,“ pošepla mu do ucha a pritom ho jemne pobozkala a upravila mu golier na košeli len aby sa ho mohla dotknúť.
Dean súhlasil. Žena sa zdvihla a odišla za kamarátkou, ktorá si pochutnávala na poháriku zaslúženého alkoholu. Stála pri biliardovom stole. Oblečená v čiernom tričku bez rukávov a rifliach. Carol k nej pristúpila a niečo jej pošepla do ucha. Žena len pokrútila hlavou a nasadila odmietavý výraz. Vzala si kabát a odišla z baru.
Carol pribehla k Deanovi: „počkáš tu na mňa desať minút? Idem jej vysvetliť, že budem v poriadku a že nie si dajaký úchyl.“
„Jasné objednám zatiaľ ďalšie,“ Carol prikývla a rýchlo ho pobozkala na pery. Vybehla z dverí a Dean objednal pohárik.
Po dvadsiatich minútach k Deanovi pristúpil barman.
„Tie ženské čo?“
„Ts, ani mi nevrav. Myslím, že jej to kamarátka vyhovorila,“ pousmial sa. Dean zaplatil a odišiel von.
Dean sa zastavil pred vchodom a pozeral na parkovisko. Prezrel ho sprava doľava a zľava doprava. Impala tam nebola. Na mieste kde mal Dean zaparkovanú svoju krásku stálo nejaké iné auto. Okamžite si skontroloval vrecká na svojej zelenej bunde. Kľúče od Impali chýbali. Vtrhol späť do baru a spýtal sa barmana či náhodou nenašiel kľúče. Jeho negatívna odpoveď Deana naštvala. Vybehol pred bar a znova asi po tisíci raz prezrel parkovisko, ale svoju štvorkolesovú lásku tam nevidel.
„Ak ťa nájdem ti štetka zabijem ťa!“ kričal do čiernej oblohy. „Počkaj keď ťa dostanem do rúk!“ V Deanovi zlosť rástla každou minútou. Nevedel čo má robiť. Políciu nemohol zavolať kvôli zbraniam v kufri a tiež kvôli tomu, že je v v pár štátoch hľadanou osobou.

Niekde za mestom:
Čierny Chevrolet sa rútil po ceste von z mesta. Sedeli v ňom dve mladé ženy a náramne sa zabávali.
„Ten bozk bol nutný?“ spýtala sa čiernovláska.
„Áno, bol. Videla si toho chlapa? Dala by som mu aj viac keby sme mu neukradli túto krásku,“ Carol pohľadkala palubnú dosku na spolujazdcovej strane kde aj sedela.
„Áno videla. Dobre priznávam, ale vieš si predstaviť ako teraz vyvádza?“ smiala sa čiernovláska.
„To je asi najhoršia časť našej práce,“ zosmutnela Carol.
„To že nevidíme tie ich sklesnuté tváre čo?“ spýtala sa šoférka.
„Presne si to vystihla Kat,“ smiali sa. Boli na konci cesty. Malý motel uprostred ničoho im slúžil ako skvelá skrýša.

Dean sa vrátil späť do motela. Tresol dverami tak že Sam sediaci za stolom sa trocha ľakol.
„Čo sa deje?“ nechápavo na neho pozeral.
„Tie dve suky!“ nadávali Dean.
„ČO sa stalo?!“ pýtal sa znova Sam.
„Ukradli mi auto! Sam to sa stalo tie dve malé ... keď ich chytím do rúk budú sa modliť aby som ich mučil krátko!!!“ v Deanovi kypela zlosť!
„Tebe ukradli Impalu? Ako? Kde? Kto?“ Sam bol šokovaný, ale niekde v kútiku duše sa musel smiať.
„Bol som v bare a prišli dve baby a tá jedna,“ Dean stisol ruky ako keby ju škrtil, „sa ku mne nahla hrala si so mnou a ukradla mi kľúče. Potom tie dve suky zahrali divadlo s hádkou a ušli!“ dohovoril Dean príbeh o krádeži jeho jedinej lásky.
„Čo urobíme teraz?“ spýtal sa Sam, „máme tam všetky zbrane, všetky knihy, všetky falošné ID karty!“ Sam vstal od stola a premýšľal ako získajú auto späť.
„Nájdeme ich a zabijeme. To je môj jediný plán!“ Deanova zlosť neopadla ani trochu ale aspoň sa trocha stíšil.
Sam sa snažil upokojiť brata: „Niečo vymyslíme neboj. Nájdeme tie dve neboj len sa prosím ťa upokoj lebo tu skolabuješ si nejaký bledý.“
V tom však zazvonil telefón a Sam ho išiel zdvihnúť.

V moteli za mestom:
„Idem si ľahnúť som strašne uťahaná,“ povedala Kat a odchádzala k motelovým dverám.
„Počuj aspoň neskontrolujeme čo je v kufri? Možno nejaké prekvapenie?“ Carol sa zablyskli oči.
„Nepočká to asi do rána čo?“ spýtala sa Kat a Carol zamietla všetky jej myšlienky na spánok pred skontrolovaním kufra.
„Ok, poďme na to,“ Kat otvorila kufor ale jediné čo tam našli bola jediná taška zelenej farby.
„Hádam tam nie sú špinavé veci z posilňovne ako minule,“ zaškerila sa Carol.
Kat sa nahla a otvorila tašku. Zostala šokovaná. V taške našla baterky ale hlavne zbrane a nejaké nádoby s vodou.
„Koho si to zase zbalila?“ spýtala sa Kat a ukázala Carol obsah tašky.
„Do riti,“ kopla do kolesa, „zase nejaký magor!“
„Počkaj čo to je?“ spýtala sa Kat stále ponorená do prehľadávania kufra. Potiahla za malý kus látky a nadvihla spodok kufra.
„ČO do riti je toto!!!!“ zhrozene sa pozrela na celú výbavu kufru. „To sú zbrane! Kole! A toto? Predpokladám že svätená voda,“ do rúk vzala malú škatuľku a otvorila ju, „Falošné preukazy FBI, DEA, NASA, a neviem čoho ešte všetkého! Máme problém veľký problém!“
Kat na sucho prehltla a oprela sa o kufor.
„Bože čo urobíme?“ spýtala sa Carol, „Nemôžeme do toho znova spadnúť vieš ako to dopadlo minule!!!“ Carol si zhrozene zakryla ústa.
„Ja viem, ja viem len ma nechaj premýšľať. Podľa tohto sú dvaja. Takže je to ešte horšie,“ povedala Kat a snažila sa na niečo prísť aspoň na jediné možné východisko. Nič ju nenapadalo.
„Vrátime im ho!“ povedala Carol rozhodne, „pôjdeme na to parkovisko zaparkujeme a okamžite odídeme z mesta.“
„Potrebujeme peniaze! Nemôžeme len tak odísť máme tri dni na splatenie a nemáme nič. Toto auto bola výhra, ale ako pozerám až taká nie,“ Kat sa pozrela znova do kufra.
„Mám nápad!“ pozrela sprisahanecky na Carol, „zavoláme im a budeme im ho chcieť vrátiť za malú sumu. Samozrejme, že sa stretneme na bezpečnom mieste a necháme im prázdnu nádrž aby nás nemohli sledovať. Čo ty na to?“
Carol pomaly prikývla: „Dobre a kde chceš vziať ich telefónne číslo?“ spýtala sa Carol.
„To nechaj na mňa. Vybavím to,“ mrkla na ňu a zabuchla kufor.

Sadla si na posteľ vzala zlaté stránky a začala listovať.
„No Sherlock čo chceš urobiť?“ spýtala sa neveriaco Carol.
„Ak vezme do úvahy, že svoje auto miluje tak by na ňom išiel všade, ale nie ďaleko od motela pretože pil a mohli by ho chytiť policajti a jeho lásku by mu vzali a s tou výbavou by sa už nikdy nestretli,“ dopovedala Kat a vytočila prvé číslo.
„A ako vieš, že nebol miestny?“ spýtala sa Carol a šibalsky sa zatvárila.
„Neviem, skúsim aspoň. Zavolám do motela a zahrám sa na jeho nadržanú frajerku akože ho kontrolujem ver mi zistíme kde býva, pomôž mi a zavolaj do ďalšieho,“ hodila jej zlaté stránky. Medzitým jej recepční z prvého vytočeného čísla zdvihol.
„Dobrý večer, Motel pri ceste. Želáte si?“ spýtal sa mužský hlas. Kat ho odhadovala okolo dvadsiatky asi brigádnik.
„Ahoj,“ povedala sexi hlasom a Carol prestala vyťukávať pretože skoro vybuchla smiechom.
„Hľadám jedného fešáka. Mohol by si mi pomôcť ho nájsť?“
„Á-áno jasne, že hej len mi povedz čo pre teba môžem urobiť,“ mladý muž s ňou začal flirtovať a ona pretočila očami.
„Hľadám mladého muža okolo tridsiatky hnedé vlasy a zelené oči,“ dobre sa zahľadela na maličkú fotku, „Nemusí byť sám môže byť s ďalším mužom hnedovlasý trošku dlhšie vlasy a tiež zelené oči. Hm? Sú tam taký fešáci?“
„Nie, prepáč. Ale ak by si hľadala rozptýlenie pokojne môžeš...“ ďalej nepočula pretože zložila telefón.
„Si zlá mladý sa chcel zabaviť,“ vysmievala sa Carol a už aj jej sa na druhej strane telefónu niekto ozval. Takto to trvalo pol hodinu kým Kat nehodila do Carol vankúš.
„Mám ich,“ povedala po tichu.
„Aha takže ich popis sedí na nich? Ste si istá? Ďakujem veľmi pekne mohli by ste ma prepojiť na ich izbu? Mám o svoje zlatíčko strašný strach,“ mrkla na Carol Kat.
Počula prepnutie a zrazu hrubý mužský hlas usúdila, že to nie je ten muž z baru.
„Ahoj nechýba tam niekomu auto?“ spýtala sa nesmelo veď jej opis mohol sedieť na milióny chlapov.
„Áno chýba. Kde je naše auto?“ spýtal sa Sam.
„Je v bezpečí, neboj preskočme formality a poďme sa baviť o obchode čo na to povieš?“ spýtala sa Kat a zdvihnutým prstom naznačila Carol, že presne našli tých čo hľadali.
„Obchodovať o naše auto? Ste normálna?“ spýtal sa Sam a Dean sa postavil zo stoličky a nahlas sa spýtal: „To sú tie suky?“
Sam pozrel na brata a prikývol. Dean mu okamžite vytrhol telefón z ruky: „Počúvajte ma ak vás nájdem roztrhám vás na kusy. Okamžite mi vráťte moje auto!“
„O ho upokoj sa šampión,“ snažila sa ho upokojiť Kat. V hlase a na tvári sa jej sa však odrážal strach.
„Asi je naštvaný čo?“ spýtala sa Carol a Kat len prikývla. Toto už raz zažili a nemajú na to vôbec pekné spomienky.
„Upokojiť? Vieš kedy sa upokojím keď uvidím svoje auto pred mojím motelom a vás hniť v pekle!“ Deanova zlosť naháňala strach už aj Samovi. Nikdy ho takého nevidel.
„OK! Teraz ma počúvaj ty magor! Sme veľkorysé! Tvoje auto najskôr ponúkneme tebe! Ak ho chceš späť fajn! Môžeme sa dohodnúť! Ak nie tak máš hádam fotku svojho krásavca,“ Kat zavrela oči a modlila sa v duchu aby sa upokojil.
Dean zaťal čeľusť a počúval čo žena hovorí: „fajn koľko?“
Zhlboka sa nadýchla: „desať tisíc dolárov,“ pozrela do stropu a potom na kamarátku. Tá mala ruky spojené a dúfala, že všetko sa podarí tak ako má.
„Desať tisíc? Si normálna? Za svoje auto?“ Dean šalel a chcel okamžite telefón. Sam si všimol, že už to nezvláda. Vstal a vzal mu telefón.
„Platí! Kde a Kedy?“ spýtal sa. Dean vypleštil na neho oči a otvoril ústa v tichej otázke.
„Zajtra na 85 je malé odpočívadlo tam o jednej poobede. Peniaze majte pripravené v taške môže byť?“ spýtala sa Kat a potichu si vydýchla.
„Platí peniaze budeme mať zo sebou,“ povedal Sam a položil telefón.
„Zbláznil si sa? Chceš kúpiť niečo čo je naše?“ šalel Dean.
„Kto povedal, že im peniaze dáme? Sme vycvičený a myslím, že porazenie dvoch žien nám problém robiť nebude,“ povedal Sam a čakal na odpoveď.
„Súhlasím máš nejaký plán?“ spýtal sa Dean.
„Samozrejme, že mám,“ mrkol na neho Sam aby sa Dean upokojil.
Kat zavesila telefón a pozrela na Carol: „Dohodnuté. Zajtra o jednej.“
„Myslíš, že niečo chystajú?“ spýtala sa Carol.
„Určite preto musíme byť pripravené aj my,“ mrkla na ňu Kat.
Sam si ľahol spať s očakávaním na prichádzajúci sen. Prišiel hneď ako zatvoril oči.
Stál na dlhej bielej nemocničnej chodbe a okolo neho behalo strašne veľa zdravotníkov. Nikto si ho nevšímal ako keby ani neexistoval. Bol tam s plno ľuďmi, ale ani jeden nevnímal jeho prítomnosť. Stála tam opretá o jedni nemocničné dvere a usmievala sa. Prišiel okamžite k nej.
„Som blízko viem to. Daj mi len jednu stopu aby som rozlúskol tú záhadu,“ prosil Sam a stále jej pozeral do očí.
„Si blízko a ani nevieš ako,“ pohladila ho po líci, „Si bližšie než by si čakal. Pomôžeš im teraz som si na sto percent istá. Pamätaj si ´´zachrániš ich len ak budeš dobre počúvať. Ich životy sú ohrozené´´,“ dopovedala a stratila sa v nemocničnom ruchu. Pozeral stále na miesto kde ju stratil, ale nič. Neobjavila sa. Zrazu sa strhol zo sna. Keď opäť zaspal nevrátila sa.
Na ďalší deň na odpočívadle 85 boli zaparkované dve autá. Veľké čierne SUV a vedľa neho čierny Chevrolet. Dve ženy čakali vonku pripravené. Po pár minútach sa objavil taxík, ktorý doviezol dvoch mužov. Taxík odišiel a oni tam osameli. Len štyria mladý ľudia.
„Sme tu,“ povedal tvrdo Dean.
„Máte peniaze?“ spýtala sa Carol.
„Tu,“ Sam vytiahol z vrecka hrubú obálku a podával ju Kat.
Váhala, ale natiahla ruku. Ako sa chytila obálky Sam ju druhou rukou chytil a oprel o auto. Kat sa mu vyšmykla a jedným chvatom Sama zložila na zem. Ten ju chytil a hodil tiež o zem. Sadol si na ňu a namieril na ňu zbraň.
Keď Carol uvidela ako Sam chytil Kat za ruku pozrela na Deana, ale ten ju už držal pod krkom a mieril na ňu zbraňou.
Obe ženy boli odzbrojené. „Čo urobíš zastrelíš ma?“ spýtala sa Kat a bokom oka pozrela na Carol. Deanova ruka bol na jej krku a očividne sa nemohla hýbať.
„Nie! Len malá príučka,“ povedal Sam a pozrel na Deana. Obaja to spravili tak aby ženy sa opreli chrbtom o Impalu.
„Čo chcete?“ spýtala sa Carol.
„Prečo ste nám vzali auto?“ spýtal sa Sam.
„Prečo asi? Je to veterán. Dá sa predať za skvelú cenu,“ povedala Kat a s opovrhnutím pozrela na Sama.
„Nič viac v tom nebolo?“ spýtal sa Dean.
„Nie! Čo teraz? Zavoláte policajtov alebo nás necháte ísť?“ spýtala sa Kat.
„Nezavoláme policajtov, ale chceme vedieť čo všetko ste videli,“ povedal rozhodne Sam.
„Nič sme nevideli...“ začala Carol, ale prerušilo ju zvonenie telefónu v Katinej koženej bunde.
„Môžem to zdvihnúť? Môže to byť dôležité,“ povedala Kat a zahľadela sa Samovi do očí.
„Čo volá ti tvoj ďalší kupca?“ spýtal sa ironicky Dean.
„Zdvihni to,“ povedal Sam. Kat to zdvihla.
„Prosím? Dobrý deň. Áno som to ja. Je v poriadku?“ v tejto chvíli sa Kat predklonila a hneď pozrela na Carol.
„Ako to myslíte? Je na tom horšie alebo rovnako?“ spýtala sa Carol ju chytila za rameno.
„Dobre hneď ako sa nám bude dať vyrazíme,“ povedala Kat a zložila telefón. Dean sa upokojil aj keď im neveril, ale taký strach v očiach podľa neho nikto nemohol zahrať.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Carol skoro okamžite ako Kat zložila telefón.
„Zastavilo sa jej srdce, ale je opäť stabilizovaná,“ povedala Kat a snažila sa udržať slzy.
„Kto?“ spýtal sa Dean a Kat na neho vyštekla, „do to ho ťa nič.“
„Čo keby si prehodnotila svoj tón hlasu?“ povedal Dean urazene.
„Už to všetko do seba zapadá,“ povedal Sam a pozrel na Deana aj na ženy ktoré teraz boli opreté o auto.
„To komu zlyhalo srdce je mladá žena hnedé až čierne vlasy orieškové oči, môže mať meter šesťdesiat päť?“ spýtal sa Sam.
Obe ženy sa na neho zahľadeli a nechápali: „takých je veľa!“ poznamenala Kat.
„Dean, toto nie je náhoda. Už všetkému rozumiem. Spomínaš si na to veľkomesto?“ spýtal sa Sam a Dean prikývol.
„To bolo San Francisco spomínam si teraz na to je tam jedna reštaurácia. Tam je to dievča, ktoré som videl,“ teraz všetci napäto počúvali, „tá lúka? Tam sa tomu dievčaťu niečo stalo. Ako som si prečítal v pár spisoch bolo nájdené v bielych tenkých šatoch. Bolo v šoku bola zbitá upadla do kómy a teraz leží v nemocnici v San Franciscu.“
Sama prerušil Dean: „Nemocnica?“ Sam sa pozrel na brata: „Dnes v noci som mal ďalší sen. Bol som v nemocnici spolu s ňou. A to mesto ten motel? Znamenalo asi to, že sme na správnej ceste a tá ulička bolo ako Jackpot potvrdenie, že sme na dobrej ceste, že sme v cieli.“
„O čom to do pekla hovoríte,“ naštvala sa Carol, ale nepohla sa pretože Dean stále na ňu mieril zbraňou.
„Ako sa volá?“ spýtal sa Sam a teraz sa on pozrel do Katiných očí.
„Amy,“ Kat stisla pery.
„Odkiaľ ju poznáš?“ spýtala sa Carol.
„Snívalo sa mi s ňou vravela mi stále aby som niekoho zachránil a ten niekto ste predpokladám vy,“ usmial sa Sam.
„Amy z nás bola vždy ktorá sa o nás starala,“ Carol pozrela na Kat.
„Môžeme ísť? Pohoršilo sa jej,“ povedala Kat, ktorá mala slzy na krajíčku.
„Môžeme ísť s vami?“ spýtal sa Sam.
„Nie, najskôr nám povedzte kto ste,“ povedala chladno Kat.
„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Dean.
„Videli sme váš arzenál v kufri. Kto ste?“ Kat pozerala raz na jedného potom na druhého.
„Sme lovci,“ povedal Sam.
„Lovci v takom aute? Nechaj si to pre iných,“ povedala Carol.
„Kto povedal, že zvierat?“ spýtal sa Dean.
„A čoho? Vtákov?“ sarkasticky sa spýtala Kat.
„Niečoho iného o čom nemusíte vedieť tak môžeme?“ spýtal sa Sam.
„Dobre len už vyrazme,“ povedala Kat a chcela nasadnúť do SUV ale prešla ku kufru a bratom doniesla dve bandasky benzínu, „máte prázdnu nádrž.“ Milo sa usmiala Kat a podala im ich.
O pár minút boli na ceste do San Francisca. Cesta prebiehala v poriadku čierny chevrolet nasledoval SUV až do San Francisca. Obe autá zastali až pred nemocnicou Sv. Lukáša.
„Tu leží,“ povedala Kat a vybehla po schodoch pred nemocnicou. Všetci ju nasledovali. Dostali sa na dlhú chodbu.
„Spoznávam ju,“ povedal Sam a rozhliadol sa, „bol som tu v tom sne.“
„Si, si istý?“ spýtal sa Dean a Sam pritakal, „je to divnejšie a divnejšie.“
Vošli do izby bola sterilná. Nebolo tam nič. Len posteľ kreslo sedačka a pár kvetín. Na posteli ležala ona. Žena zo Samovho sna. Bola pokojná. Bola napojená na prístroje. Takže v izbe okrem hlasov bolo počuť aj pípanie prístroja. Dievčatá k nej hneď pristúpili a začali sa prihovárať.
„Čo to vyvádzaš? Chceš nás priviesť na psychiatriu?“ spýtala sa Kat.
„Si v poriadku?“ spýtala sa Carol, ale žiadna odozva. Sam k nej pristúpil a obe ženy vstali a nechali im priestor. Sadol si na posteľ vedľa nej a chytil ju za ruku. Bola teplá presne ako v jeho sne. Pozrel sa na stolík, ktorý mala pri hlave boli tam ľalie. Pousmial sa. „Tak odtiaľto si mala tú nádhernú vôňu.
„Ľalie sú jej najobľúbenejšie,“ povedala Carol.
„Je naozaj nádherná ako si hovoril Sam,“ Dean bol šokovaný. Bola naozaj krásna.
„Čo sa jej stalo?“ spýtal sa Dean.
Kat si vzdychla a posadila sa do kresla: „Robili sme si svoju prácu. Boli sme v Carson City, chceli sme ukradnúť jedno auto, ale sa nám to skomplikovalo. Amy chytili. Snažili sme sa jej pomôcť, ale natlačili ju do auta a odišli. Sledovali sme ich, ale v lese sme ich stratili. Hľadali sme aj tak ďalej až sme prišli na tú lúku. Bolo to príšerné. Boli okolo nej ľudia ako na nejakom zhromaždení. Bola prezlečená v bielych šatách. Začali ju mlátiť ešte predtým ako sme prišli. Každý si kopol alebo udrel. Vyzerala príšerne celá od krvi. Boli ako supy. Vtrhli sme tam so zbraňami, ale nepomohlo. Zmlátili aj nás. Potom nás nejako našli policajti a prebrali sme sa až tu. My sme sa z toho dostali ale Amy nie. Leží tu a odvtedy je v kóme a my kradneme aby sme jej zaplatili nemocnicu.“ Dean si sadol na sedačku a uvedomil si, že aj keď sa začala Apokalypsa aj keď sú na svete démoni a všelijaké monštrá ľudia niekedy vedia byť ešte horší ako všetko to zlo čo vypustili. „Je taká mladá,“ bolo jediné čo Dean povedal.
Sam stále sedel vedľa nej. Nemohol sa nabažiť pohľadu na ňu. Bola krásna.
„Čo hovoria doktori preberie sa?“ spýtal sa Sam.
„Sú skeptický ale snažíme sa nájsť špecialistu, ktorý jej pomôže,“ povedala Carol a sadla si vedľa Deana.
„Idem za doktorom zostaň s ňou,“ povedala Kat a mrkla na Carol.
Po pol hodine Sam odišiel po kávu a uvidel z okna pri ktorom automat na kávu stál ako Kat sedí dole v malom parčíku na lavičke a ma hlavú položenú v dlaniach.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sam keď k nej pristúpil.
„Nič,“ utrela si slzy do rukáva a snažila sa upraviť.
„Nič? Toto ako nič nevyzerá,“ Sam si k nej sadol a objal ju. Rozplakala sa ešte viac.
Plakala mu na ramene a on ju nechal. Potrebovala to. Nepotrebovala slová, nepotrebovala povedať, že všetko bude dobré. Dobre vedela aké to je. Už nebola malá jediné čo potrebovala bolo sa poriadne vyplakať. Sam ju pevne objal a znova sa jej spýtal: „čo sa deje?“
„Zomiera!“ vypustila po tichu zo seba akoby tie nahlas vyslovené slová znamenali potvrdenie.
„To je mi ľúto,“ Samovi vypadla slza. Kat pevnejšie objal.
„Je to moja vina, nemala som ju do toho nútiť,“ vzlykala, „oni si v ten deň chceli dať pauzu, ale ja som ich donútila ešte na jednu akciu.“
„Nie je to tvoja vina. Rozumieš? Nevedela si čo sa stane,“ utrel jej slzy a snažil sa nevypustiť tie svoje.
Kat sa trocha upokojila: „Ďakujem.“ Usmiala sa na neho. Po prvý krát sa usmiala.
„Začo? Veď som nič neurobil,“ namietal Sam. Nechal si ma vyplakať to je viac než si môžeš myslieť. Stisla mu ruku.
„Ste si blízke, že?“ spýtal sa jej a ona mohla len prikývnuť pretože hrča v jej hrdle rástla.
„Keď som ju v každom sne videl povedala mi presne toto :´´musíš ich zastaviť! Len tak nás zachrániš! Prosím´´ čo to znamenalo?“ spýtal sa jej.
Kat sa znova rozplakala. Zahryzla si do spodnej pery a snažila sa upokojiť aby mu všetko vysvetlila: „Amy vždy vravela, že ...,“ zhlboka sa nadýchla, „že ak sa nezastavíme v tom čo robíme tak sa niečo stane a nás už nikto nezachráni.“
„Takže som vás mal ochrániť pred vami?“ spýtal sa nechápavo a Kat prikývla.
Kat sa celá triasla pevne ju objal. „Mali by sme ísť,“ povedala po tichu, „chcú ju dnes odpojiť od prístrojov.“
Vstúpili do izby a Carol stála pri Amy a práve sa s ňou lúčila. Obe ženy boli uplakané. Stáli v kúte a smútili. Tak jednoduché riešenie. Jedno obyčajné slovo Stop. Stop kradnutiu deň predtým a teraz mohli byť všetky tri opäť spolu vysedávať na kávičke a baliť miestnych chlapov.
Vošiel doktor a kývol na sestričku aby urobila čo je nutné. Tá stlačila gombík a miestnosťou sa ozvalo len jedno dlhé pípnutie.
Kat to nevydržala a vybehla z izby nedokázala tam dlhšie byť dlhšie byť v miestnosti kde na ňu padajú steny v miestnosti kde prišla o človeka, ktorý jej bol ako sestra. Človek, ktorý o nej vedel všetko.
Stála na chodbe a snažila sa nadýchnuť. Nedalo sa. Prišiel Sam a otočil ju a objal ju tak pevne ako len mohol. Plakala. Všetky nahromadené slzy, ktoré držala po všetok čas sa drali von. Nemohla ich zastaviť. Nechcela ich zastaviť. Carol sedela v izbe na gauči a usedavo plakala. Dean ju objal a kolísal ju dopredu a dozadu aby sa upokojila.
„Všetko bude v poriadku neboj. Mala by si ísť do vnútra a odprisahať jej, že už to nebudete robiť aby mohla v pokoji odísť aby sa o vás nebála. Pozri čo urobil jej strach. Dohnal ma sem z bratom z druhého konca štátov.
„ja nechcem . nechcem aby odišla. Chcem aby ostala. Aby tu bola pri nás,“ plakala tak silno, že Sam jej nerozumel niektoré slová. Napokon ju presvedčil a ona sa šla rozlúčiť a spolu s Carol jej pri tele odprisahali, že už nikdy nič neukradnú. Doktor prišiel a chcel aby všetci vypratali izbu. Všetci sa pohli k dverám. Kat sa vrátila a Amy pošepla do ucha posledné slová: „Maj sa krásne sestrička.“
O dva dni na to sa na miestnom cintoríne zišli štyria ľudia. Dve ženy a dvaja muži. Stáli nad vykopanou jamou do ktorej sa pomaly spúšťala rakva. Nikto neplakal. Nemali slzy, ktoré by padali. Stáli tam a každý sa v tichosti rozlúčil.
„Kam vyrážate teraz?“ spýtala sa Carol.
„Asi ideme pozrieť známeho do Južnej Dakoty a vy?“ spýtal sa Dean.
„Zostaneme tu. Všetky tri pokope. Nájdeme si nejakú slušnú prácu a usadíme sa,“ povedala Kat s miernim úsmevom. Všetci sa rozlúčili keď sa Kat lúčila so Samom pevne ho objala: „ďakujem za všetko. Hádam zostaneme v kontakte.“ Dala mu jemný bozk na líce. Okamžite sa otočila a kráčala k autu. Sam sa pousmial a spolu s Deanom odišli.

Stála tam a usmievala sa. Pomaly pristúpil k nej a jej úsmev jej opätoval. “Už neutečieš?” spýtal sa jej po tichu
“Nie, už nemám dôvod,” jej úsmev ho nútil sa usmievať aj keď ho jeho vnútro trhalo na kusy.
“Prečo ? Prečo si varovala práve mňa?” musel sa tú otázku spýtať.
“Je to dlhý príbeh, ale skrátim ho. Raz sme boli s kamarátkami v Idaho a bolo tam pár kreténov a boli opitý a snažili sa na nás zapôsobiť a tak nám vraveli o nejakých duchoch a príšerách, ktoré že vraj lovia a tak sme si mysleli že sú šialený a oni povedali tvoje meno Sam. A keď sa zo mňa stalo ,” pozrela na seba, “toto. Vedela som čo sa stane a to ma strašne vyľakalo tak som ťa vyhľadala a chcela od teba pomoc.” Pozrela do zeme.
Rozprávali sa strašne dlho až kým sa Sam ráno znova nezobudil.

No, Dean je na mrtvici, když mu někdo jen sáhne na Impalu, natož ji ukrást.
A ten konec, moc smutné......ale přesto krásné.