Plný súhlas s vami baby, mohla sa trochu krotiť na Deana, to si ho viem potom chudáčika predstaviť, keď bol malý a John ho niekedy u nej spolu s bratom nechával....chudák, ten to musel mať aj vtedy dosť ťažké....Myslím, že obaja si zaslúžili poľutovanie a objatie rovnakým dielom, Dean kvôli bolestivým spomienkam a Sam kvôli jeho trápeniam s víziami....
Pri tejto epke som asi naviac vymíňala kapesníky, ktoré som mala pri sebe, dosť ma táto epka chytila, najviac zameraná na pocity oboch boys a ich minulosti....
Najviac ma tam zarazil Mike, naozaj chalani urobili dobre, že sa mu nepredstavili normálne, ale že to zakecali....Od naozaj dobrého kamaráta by som očakávala iný popis strateného otca...Skoro mi to prišlo, že dal od neho ruky preč, keď sa John zaťal ako mula a za každú cenu sa rozhodol nájsť toho, kto zabil Mary a pod....(nakoniec v denníku sa tak aj choval
)Prišlo mi to z jeho strany dosť kruté a odvtedy patrí do rebríčka neobľúbených postáv, kde sú všetky ženské postavy, ktoré mali/chceli niečo mať s brothers....
Nakoniec John, ako hl ukázali na konci, no to bola moja
Teda, skončilo to tak, že John bol ešte väčšmi tajomnejší ako doteraz. A to mi hneď pripomína Deanov odkaz v telefóne pre otca....Chudák Dean, ten tu dostával najviac zabrať, človek má chuť hneď naskočiť do prvého lietadla, dostať sa k enmu čo najbližšie a spraviť toto:
Čo stojí za pozornosť, je to, ako sú brothers v takom poloobjatí, keď Dean vyslobodzuje Sama z tej šnúry, prišlo mi to ako najkrajšie z celej epky
Zarazil ma fakt, ako Sam nvedel o tom, že to Dean ho vyniesol z horiaceho domu....aspoň ďakujem by sa slušilo povedať po toľkých rokoch...
No jo, proste super epka, zamilovala som si ju a určite si ju ešte pár krát pustím, vyzbrojená extra sacími vreckovkami...
BTW,
SNlois: Ty si slniečko :sunny: Človek je na infarkt z tejto epky a potom si prečítam ten pln NASA a som bola dead od smiechu
POvedz, kam ty na to chodíš???