Nevera

Nevera

Ako dlho sme už boli spolu? Päť, šesť, naozaj je to už sedem mesiacov? Čas akoby zastal v deň, keď sme sa dali dokopy. Bolo to v polovici semptembra, keď sme sedeli na jednej z mnohých letných teráz a popíjali Mojito. Vedela som, že ma miluje. Viac ako hocikto iný. Možno preto som sa rozhodla mu dať šancu. Možno som sa len bála, že už ma nikto nebude milovať tak veľmi ako on. A tak sa to stalo. Odrazu som už nebola ja a on, už sme boli my. Myslela som, že sa po čase na neho dokážem pozerať tak, ako sa pozerá on na mňa. No nič sa nezmenilo. Nezáležalo na tom koľko dní, týždňov či mesiacov ubehlo. Moje srdce sa nerozbúchalo, keď som ho zahliadla, pri bozku som sa nechvela vzrušením a v noci som nezaspávala s myšlienkami na neho.

Zožieralo ma to. Ten pocit, že mu klamem vždy, keď vravím ako ho milujem. Tak veľmi som si priala, aby to bola pravda. Tak veľmi som túžila po tom, aby on bol ten pravý. No rozum srdcu nerozkáže. A tak som predstierala a presviedčala sa, že cítim to, čo vravím. Myslím, že som na malú chvíľu dokázala oklamať aj samu seba. No potom sa to stalo. Prišiel ON...

Nepamätám si presne, čo sa v ten večer udialo. Len viem, že odrazu sme boli polonahí v posteli a moje telo reagovalo na každý jeho dotyk. Chcel to. Cítila som to. A ja som to chcela tiež. No nemohla som zabudnúť na toho, kto ma čakal doma. Trpezlivo a odovzdane. Niektoré veci sa nemenia.

A tak som sa odtiahla. Zastavila to. Odolala som. No nedokázala som odísť. Ostala som ležať vedľa neho, srdce v krku. Aj on mal priateľku. Vravel, že ju nemiluje, no ja som mu neverila. Stále mu celkom neverím. No vtedy na tom nezáležalo. Pretože on dokázal vo mne prebudiť všety pocity, ktoré som si vsugerovávala, že citím k inému. Možno za to mohol alkohol. A možno sa len snažím nájsť ospravedlnenie. Nebola som opitá, vedela som, čo robím. A hoci som to zastavila včas, viem, že som zradila jediného muža, ktorému na mne ozaj záležalo.

Nedokázala som sa na neho viac pozrieť. Nie bez toho, aby som sa nenávidela ešte viac. Tak som sa mu vyhýbala. Snažila sa odialiť to, čo som vedela, že ma neminie. Vycítil, že niečo nie je v poriadku. Zahnal ma do kúta a ja som už viac nedokázala klamať. Nepovedala som mu celú pravdu. Viem, že by ho to príliš bolelo. Myslím, že stačí, že som mu zlomila srdce. Nemusí vedieť, že za to môže ON... Aspoň sa o tom snažím samu seba presvedčiť...

pozn.a.: je to len taká kratučká poviedka, ktorú som dnes zosmolila, keďže moja múza sa po niekoľkých mesiacoch, kedy zarite mlčala rozhodla prebudiť v tú najmenej vhodnú chvíľu. inšpiroval ma k tomu projekt martinusu, do ktorého som sa s touto poviedkou rozhodla zapojiť.

páni - to je fakt jak ze života - tak to prostě chodí.... skládám poklonu - je to dokonale popsané...

krásná povídka

krásne napísané ... i ja skladám poklonu Dion a tak pravdivé, mnohokrát sa to stane aj v skutočnom živote.
Naozaj skvelo napísané

ďakujem som rada, že sa páčila

Ano, musím také souhlasit, pěkně napsané, tak to prostě někdy je.

ďakujem