Stratený Sam - epilóg k piatej sérii

Tak ma znechutil záver piatej série, že som sa dostala do akejsi spisovateľskej krízy a čo je horšie, nedokázala som ani pozerať predchádzajúce epizódy SN. Tak som sa rozhodla pretaviť svoje pocity do Sama v tejto krátkej poviedke v nádeji, že sa mi snáď uľaví.
--------------------------------------------------------------------------------------

Na ulici pod lampou, ktorá zrazu zlostne zaprskala a zhasla, sa odrazu objavila vysoká postava mladého muža. Stál tak nehybne až splýval s okolím a nikto, kto by sa v tej chvíli náhodou pozrel z okna, by ho v nočnej tme nezbadal.
Mladého muža však okolie ani zvedaví susedia nezaujímali, jeho oči uprene hľadeli na dom v náprotivnej ulici. Bol to obyčajný dom v radovej zástavbe, taký, akých sú na každom predmestí desiatky. Ani rodinka, ktorú pozoroval, sa navonok ničím nelíšila od iných rodiniek, ktoré práve v túto chvíľu zasadali k spoločnej rodinnej večeri.
Mladík s nepreniknuteľným výrazom na tvári hľadel cez okno na muža, sediaceho tvárou k oknu. Mohol mať okolo tridsiatky a so zamysleným výrazom tváre hľadel na stôl. Oproti nemu sedel malý chlapec. O chvíľu k nim pristúpila pekná mladá žena s miskou v ruke. Keď ju položila na stôl, niečo sa muža za stolom spýtala. Muž prikývol, niečo krátko odpovedal a k ústam zdvihol pohár s tmavo jantárovou tekutinou.
Bol to klasický obraz rodiny, v ktorej muž zapíja celodenný stres z práce a teší sa na dobrú večeru spolu s manželkou a synom. Avšak mladý muž, ktorý ich pozoroval vedel, že tento obrázok nie je taký ako sa zdá. Žena, ktorá teraz kládla taniere na stôl nebola manželkou toho muža s ustaranými vráskami okolo úst, rovnako ako chlapec sediaci oproti nemu nebol jeho syn. Jedinú rodinu, ktorú ten muž v dome mal, stelesňovala osamelá postava na chodníku oproti domu a on o tom ani netušil.
Prečo sem vlastne prišiel? Aby sa ubezpečil, že je jeho brat v poriadku? Že sa dostal zo zranení, ktoré mu vtedy na cintoríne uštedril? Alebo aby zistil, či Dean poslúchol jeho radu a odišiel k Lise? Možno, ale Sam si tým nebol taký istý.
Zhlboka sa nadýchol a potlačil nepokoj, ktorý sa ho zmocnil. Odkedy sa vrátil, myslel iba na to, že až uvidí svojho brata zdravého a spokojného u Lisy, bude sa môcť konečne vyrovnať s peklom, ktorým prešiel. Teraz však zistil, že sa cíti ešte horšie.
Vlastne si ani nedokázal vybaviť, kedy sa naposledy cítil naozaj dobre. Odkedy si pamätal, cítil iba hnev. Na otca, potom na brata, Azazela, Lilith, Ruby, Lucifera a nakoniec aj na seba. A časom táto zlosť prerástla do nenávisti. Nenávidel celý svet, ale najviac nenávidel sám seba. Za to čím bol a čo nedokázal zmeniť. Za svoju slabosť, za chyby ktorých sa dopustil a za to, že znova a znova zlyhával. A mierou akou jeho nenávisť k sebe samému rástla, sa postupne strácala aj jeho viera v seba samého. Nakoniec bolo toto utrpenie tak neznesiteľné, že si prial už iba jedno. Skončiť to. Aj keby to malo znamenať skočiť s Luciferom do klietky. Avšak spojenie s Luciferom to zmenilo.
Pri tej spomienke mu tvárou preletel smutný úsmev. Zo všetkých bytostí, bol to nakoniec práve Lucifer, ktorý ho pochopil a poskytol mu to, po čom Sam vždy túžil. Prijatie. Pre neho nebol monštrom, zradcom ani sklamaním, ako to často cítil u Deana. Lucifer ho bral takého, akým bol. Aj s jeho slabosťami a chybami. Vtedy prestal cítiť tú zničujúcu nenávisť. Vystriedal ju chlad a prázdnota. Jediné, čo ho ešte trápilo boli pochybnosti.
Sam sklonil hlavu. Už nevedel kam patrí. Kto je jeho skutočná rodina. Bol to Dean, pre ktorého bol vždy len sklamaním? Alebo to bol Lucifer, ktorý mu rozumel? Je človekom, alebo monštrom? Keby vedel, čím naozaj je, možno by vedel, kam naozaj patrí. Teraz však ani nevedel, prečo ho vrátili späť na zem.
Zdvihol hlavu a pozrel na dom, ktorý sa medzitým ponoril do tmy. Nemalo zmysel sem chodiť. Tu nenájde odpovede na svoje otázky. Musí ich nájsť sám. A dovtedy urobí čo bude v jeho silách, aby zachránil aspoň ostatných, keď už nedokázal zachrániť seba. Pretože aj keď Sam kráčal znova po zemi, peklo bolo s ním. Lebo nech sa pohol kamkoľvek, bol v ňom.
Sam odtrhol pohľad od domu a so sklonenou hlavou vykročil po ulici preč.

Pěkné, ale takové smutné Samovy, respektive tvoje, pocity.

Janča: aspoň, že mám do koho pumpovať svoju frustráciu. Normálne začínam chápať Deana, ktorý si zvykol vybíjať svoje mindráky na Samovi. Chudák Sam, teraz urobil hromozvod mne.

veľmi pekne si opísala Samove/svoje pocity .... je to naozaj úžasné a viem si predstaviť čím Sam prechádzal.

Tak jsem si konečně přečetla tvou povídku a teď po roce, kdy víme, jak to se Samem skutečně bylo, se na to člověk hned dívá jinýma očima Ale jako úvaha rozhodně zajímavá. Vždy mi přišlo Sama trochu líto, jak se na něj všichni dívali jako na zrůdu. Jo, choval se jak blbec, ale i přesto si myslel, že se chová tak, jak nejlépe může... To, že dělal chyby, to je druhá.

Nj (vzdych), to bol iba taký môj výkrik do tmy.

Ellen: krásně jsi to vystihla, Sammyho je mi líto, čím vším prošel a ještě o něm říkat, že je monstrum.... to by porazilo i vola