Čoho sa bojíte?

SkreechTina tak presne tento citat milujem...je to neuveritelne napisane ..a kaja..tak z toho ide strach a musim sa priznat, tiez sa toho bojim

STina:Tak to je pravda,môžem povedať že aj v mojom. Je to naozaj

smutne,že je to už tak.Wav take on niečo povedal naozaj krásne.

Škoda že už toho viac ani nepovie.

citácia :

Škoda že už toho viac ani nepovie

Prepac, ale toto ma dostalo On mal super tu knizku " Maly Princ ", tu som si od neho oblubila najviac....

STina nevadí,aj ja sa z toho smejem.

Ano viem mám ju doma,v detskom vydaní (nie v detskom v takom malom

mini vydaní)

Ahojte baby, prečítala som si čoho sa bojíte a tak som sa rozhodla, že tu hodím aj ja niečo. Celkom vám závidím ten strach z tmy. Ked som bola malá, tak som mala pocit, že všetko okolo mna žije, aby som sa toho strachu zbavila tak som jednoducho s tmou urobila kompromis. Ona nebude strašiť mna a ja nebudem neustále svietiť lampičkami. Smiešne, že, no funguje to. To však nie je môj problém so strachom. Väčšinou sa bojím ľudí, ktorých stretávam na ulici, pretože nikdy si nemôžem byť istá, čo by mi mohli urobiť. Čoho sa však najviac bojím, tak seba. Určite skoro každý mal ten pocit, že niekto za ním stojí alebo sa pozerá. Mna to stretávalo, ked som bola malá. Zdalo sa mi vždy, že za mnou stoja dve osoby. V pravo biela osoba a v ľavo čierna. Bolo to vždy, ked som chodila do základky. Potom to prestalo a nedávno som len tak išla s kamarátkou na prechádzkou, mimochodom bola tma ako v rohu, a oni sa opäť objavili. Neustále som sa obracala. Už som si pripadala, že mi šibe a kamarátka sa taktiež divne na mna pozerala. Možno sú to moji strážcovia,no neviem. Možno sa mi to len zdá a som padnutá tak trocha na halvu , no viem čo som videla. Poviem, že to nie je všetko. Niekedy hazardujem so svojím životom. Raz som bežala cez cestu. Pozriem na vľavo i vpravo. Cesta voľná, tak idem. Ako som bola už na druhej strane, tak ma skoro zrazilo auto. Dám ruku do ohna, že to bolo biele auto, no značku neviem. Kamarátka, ktorá stála na druhej strane cesty stála sa na mna pozerala a neverila vlastným očiam. Povedala mi, že ma skoro zrazila červená škodovka. Teraz sa nad tým pousmejem,no v tedy mi to nebolo jedno. Tak toto je strach so mna. Som magnet na čudesné veci. Fuj som sa rozpísala.

toto je naozaj velmi zajímavé..hej ta toto že ako že nie nádhera fakt zajímavý a ty postavy ti teda nezávidím..hmm ještě že nic takovýho nemám a to jak tě srazilo auto..hej tot je v tom někde zakopaný pes také SN věci se dějí.....

Mňa zase skoro zrazilo čierne ,mala som nohy ako na pružinách ,
neviem ale neuveritelnou ´záhadnou´ silou som sa odrazila od stredu cesty.A nič sa mi nestalo. Ale aj tak hrozivý zážitok dodnes.
A prečo sa smejem?dúfam ,že sa nebude zdáť všetkým divná ale už mi to je len smiešne,nebudem čakať na smrť.Budem sa z toho smiať najlepšia obrana

Ja mám na tie autá smolu. Okrem toho červeného auta som naburala s bicyklom do "stojacieho" auta. Urobila som salto vo vzduchu, vyrazený dych a nič zlomené. Minulý rok som išla okolo dodávky. Zrazu začala cúvať. Zázračna sila ma posunula do predu. Hodila som na vodiča diabolský pohlad a ukázala či mu náhodou tuky tuk , pretože mal aj závozníka, ktorý s ním sedel v aute.

veronika: Verim Ti, musi to byt trochu des, ked tie postavy vidis. Ako som povedala na zaciatku,mojim NAJ strachom su vlastne moji demoni....

A ked uz sme pri tych zrazkach....Mne sa raz stalo, ze raz v lete, ked som bola na novych korculiach, dom mna vpalilo auto, odhodilo ma este na 2 metre, ale ja som sa len v poho postavila, oprasila a trielila domov...Jedine, co som z tej supy mala bola velka modrina na boku....Ale to auto bolo zelene...

SkreechTina, tak to si mala teda šťastie, že sa TI nič nestalo a mohla si sa postaviť a ísť domov. Niečo muselo pri tebe stáť a ochranovať Ťa. Zelená farba je ináč upokojujúca, aspon to tak tvrdia. :alien:

No mňa drclo auto 3x (vždy nejaka škodovica alebo žiguli )a zatial žijem..Ja mám šťastie aj na zlomeniny..2x zlomená lavá ruka,1x noha,potom som mala zlomené asi 3x prsty na lavej ruke a na pravej ruke puknutý malíček

No baby tak ja sa boím hlavne ked idem po tme domov.Ja hned počujem kroky a tak sa ponáhlam,že až niekedy nechápem..Ale asi najviac UFONOV..Lebo ked som bola malá tak ma brat so segrami strašili..Chodili an diskotejky(to som ja nevedela) a vždy mali takú nejakú otlačku či razítko že tam boli(ale ja som nevedela že tam boli )..A oni mi hovorili,že ked budem zlá a nebudem posluchať tak budem mať aj ja také a prídu si po mňa zlý ufoni..Raz som bola zlá(keby len raz )a ráno ked som sa zobudila brat sedel oproti an posteli a vravel mi,že no vidíš ja som ti to vravel teraz už aj ty..Pozrela som an ruku a tam otlačok..Som plakalaa a uplne že koniec ufooni..(ale to som bola malá)ale neviem nejak mi to ostalo,od kedy vidím v telke ufona tak uplne stresujem..Aj v telke čo som pozerala tú vojnu svetov na markíze dneska som skoro odpadla..A v znaeniach som skoro skolabovala..Uplne stresujem..

A potom pavúci,motýle a tak..Neviem či aj lienky nie nahodou..Už nepamatám

wow tak ja som si konecne docitala tie vase prispevky a musim povedat, ze mna zatial auto akymsi zazrakom nezrazilo, co je velmi zaujimave lebo ja prechadzam cez cestu stylom "teraz idem ja" a vobec ma nejake auta netankuju... ked som bola asi v tretej triede tak som skoro pod jedno auto podbehla, ale teta ma zozadu za tasku zastavila, takze este stale zijem vdaka nej no pametam si, ze to ma vydesilo, lebo ja som si toho auto nevsimla a uz si idem vykracovat cez cestu, ked vas daco stiahne dozadu az ma tam skoro vytrelo, no tak to bol infarkt na mieste, ale potom mi doslo, co sa stalo, takze pohoda.... ale tak ja zvykne aryane, ked ideme dakedy do mesta alebo tak hovorit, ze ked ja pojdem cez cestu a oproti mne kamion, tak s mojim stastim este ten kamion dostane smyk.... no a co sa ufonov tyka, no tak ozaj zaujomave zazitky z detstva mne osobne martania strach nenahanaju, ale verim, ze mozu existovat, takze myslim, ze aj to je nieco

co sa mna a zraneni tyka.... no fuuuha. zatial som zlomene dalsim zazrakom nic nemala, ale ked som chora tak je to obycajne taka choroba, co ju zo 100 ludi maju 2. chapete, len mne sa moze stat, ze chytim salmonelu v zime a pod. v poslednej dobe sa vsak drzim len pri obycajnom upchatom nose a bolavom hrdle
to uzavretie kompromisu s tmou to bolo zlate

veronika: co sa tych tvojich dvoch osob tyka, tak to je ozaj zaujimave, ktovie, co to znamena ale si mi tym pripomenula, ze mne pred tym ako zomrela prastara mama, tak som ju bola s mamou navstivit v nemocnici. obvykle som si tam kreslila zatial, co sa mama rozpravala s babkou, ale vtedy ma zaujal taky pan na chodbe a tak som sa nanho pozerala. bol velmi vysoky (aj ked no, kto nie je pre 4 rocne decko?) a tak divne sa na moju starku pozeral a cely bol v ciernom. mama sa ma spytala, ze na co to pozeram, tak som jej povedala, ze ten pan je akysi divny, ale ona ho tam nevidela a ja ked som otocila, tak tam uz tiez nebol, co nechapem, lebo tak rychlo nemohol prejst cez cele to presklenne okno... no a to bolo vlastne par mesiacov pred tym mojim slepym crevom. tak ked som bola starsia som istu dobu verila tomu, ze som videla smrt. creepy, ze? teraz uz tomu az tak neverim, asi to bol len daaky pan a pod. verim v kopec supernatural veci, ale ako som starsia, tak zacinam samu seba presviedcat, ze mna sa netykaju hlupe viem.

ale tak smrti sa nebojim. niezeby som chcela zomriet, to nie. ja milujem zivot a dokonca sa povazujem za jedneho z najstastnejsich ludi na svete, ale odchodu na druhu stranu sa nedesim. co sa ma stat, sa stane.

Čaute všetci, tak vidím, že sa to tu rozprúdilo ohladom tých dopravných nehôd . Akurát som si spomenula, že tento rok, ked som išla s prevej skúšky z Nitry a celkom spokojná s jej výsledkom som sedela v autobuse. Nič neobvyklé. Celou cestou som dúfala, že nespadneme do rokliny na Kľaku. Celkom som si vydýchla, že sa nič nestalo. Cesta pomaly ubiehala, Žilina za chrbtom. Obliekla som si bundu a v tom sa to stalo. Myslím, že sme nabúrali autobusom do starej škodovky. V živote ma neotrepalo sedadlo ako v tedy. Nič sa nestalo, no prvé čo ma napadlo bolo, že nemám uzatvorené životné poistenie . Trocha ma to zaskočilo, no mám aspon zážitok.
Tak aby som zmenila tému. Včera večer som kecala so svojou sesterkou o vlkodlakoch. Išli sme s našej dedinskej krčmičky po tmavých uliciach našej dediny, ked tu zrazu niečo zašuchotalo. Ten pohľad sa nedá ani opísať. Jej vystrašené oči stáli za to a ešte ktomu ako zbledla.
Viem som zlá, no vždy ma to rozosmeje, keď sa vyľaká a to nehovorím, ked videla Kruh 1 a tú babu v tej skrini.

bojim sa jedine ze nezmaturujem a potom trebars ze nedokoncim vysku.

veronika: no hej to je obvykle prve, co ludom napadne v hodine smrti, ze nemaju zivotnu poistku

sisel: no to je nocnou morou viacerych. matura, vyska, primacky, najdenie roboty, najdenie manzela, no a v mojom pripade aj POROD. ohromne ma desi predstava, ze ked budem mat decko, tak ako to zo mna pojde von... no horor

Sisel: drzim palce, urcite to zvladnes, a neboj, potom ked budes na vyske este budes lutovat za strednou, lol Ja som mala take nocne mory pred maturou, ze idem na skusku a ze vlastne som zabudla sa na nu naucit no horor.....
Dionka: To mi ani nerozpravaj, hlavned ked budes vediet, ze toho druheho "co to sposobil" to vobec neboli.....

SkreechTina: To mi ani nerozpravaj, hlavned ked budes vediet, ze toho druheho "co to sposobil" to vobec neboli..... no OMG toto bolo nadherne, ozaj

Dionka: To mam od mamy, po tom, co porodila brasku, ale ono to bolo v kontexte, ze by ho vrazdila, bo bola na vse sama, ja v skole a on tiez niekde
BTW. to mi pripomina, aky som mala strach, ked som sa dozvedela, ze budem mat surodenca, ako mam nebude mat mama rada a ze ma posle k biofotrovi a tak....to boli take moje hororove scenare, ale uz to je vsetko za mnou a vrazdila by som, ak by sa co i len niekto cudzi dotkol mojho brachu alebo mamy....

heh mamicka perlila to moja si uz na to zvykla. sme ako ta zastarala rodinka, mamicka ma na starosti deti a domacnost a otecko money

Sisel: toho som sa aj ja bála, ale ber to tak, že zmaturovali akí blbci pred tebou...a tiež, že to nie je to najdôležitejšie v živote..

sarinka:lenže minuleho roku boli matury lahke..tohto roku ťažké..a nabuduci rok ete ťahšie...
btw:ja sa bojim zajtrajska

Je je pravda, že sú maturity z roka na rok ťažšie, no pokiaľ viem, tento rok boli tie ústne ľahšie..slohy boli len na jednu stranu a my sme museli písať aj na jednu aj na minimálne štyri..držím vám všetkým palce, ale viem, že to zvládnete, hlavne si verte..

ale prosim ta, neboj sa tolko, lebo ten stres toho vela robi.... mi budeme drzat palce a uvidis, ze ti stastie bude priat len si ver a vsetko dobre dopadne

hmmmm... tak prave som sa dozvedela,ze zajtra otvaram prezantacie ja na skole...dneska sa fakt nevyspim...certa,certa nedozijem...
btw:pamatate na to jak som pisala ze jenyho fotku som dala omylom do tej zlozky do skoly...zajtra bude sranda jensesn ackles a tyrane deti..chudak

ettie: no pani to nam budes musiet napisat ako to dopadlo a ved len taka nenapadna propagacia to bude