Z pera Cally

moj prvy pokus...

V ďalekých miestach,
ja boj som zmietal.
Skúšku za skúškou podstúpil,
tam kde človek ešte nikdy nevstúpil.
Spravodlivosť a odvaha,
boli mojou zásadou.
Oči plné smútku a trápenia,
moju dušu zatienia.
V mojom srdci súboj zaznieva,
strach mnou sa rozlieva.
Či smrť či život,
moje rozhodnutie nezmení.
Večné zatratenie podstúpim,
tvoju smrť nedopustím.
Radšej dušu zapredám,
ako teba stratiť mám.
Môj život nemal zmysel,
kým si neprišiel na svet.
Od prvého stretnutia,
tá radosť stretla ma.
Hoci hádky našli sa,
na rok stratili sa.
No naskytla sa príležitosť...
Posledná možnosť ukázať,
ako veľmi ťa mám rád.

mojko to je jednoducho krasne
ani enviem co napisat...je to uzasne ako si opisala cely dej....

dakujem...bože toto som necakala... dakujem

nemas za co...ved je to krasne...

calla a ty sa bojis sem daco dat sak ty si talent toto je fakt krasne tiez neviem co napisat ... dufam ze este daco prihodis ... paradicka

aaaaaaaa toto bolo uzasne a tak si sa bala ... vsak toto je proste nadhera ozaj krasne a aj troska smutnucke

calla sak to je nadherne!!! strasne dojimave. pekne si to napisala. fakt, smutnucke,ale pravdive a krasne. klobuk dolu. vidis to,nemala si sa coho bat. je to skvele

dakujem vam vsetkym...
určite este nieco prihodim... ale asi vsetky su smutne bo život nebola prechadzka ružovim sadom...
velmi ste ma potesili....dakujem

krásne nemala si sa čoho báť máš talent, teším sa na tvoju dašiu tvorbu ide to to

Calla
Krásne smutne absolutne ich to vystihuje. Nicoho sa neboj a pis dalej je to vynikajuce

wiktoriano, lenkka dakujem vam krasne...
tak tu je niečo dalsie...trochu sa zmenilo moje uvažovanie po prečítaní dionkinej poviekdy secrets...

Celý život myslel si,
tlkot srdca počul si.
Že len ty si jediný,
ktorý obetu podstúpi.

Avšak osoba tebe najbližšia,
trpela bez prestania.
Zraňoval si ju neustále,
no ona milovala ťa stále.

Životom sa pretĺkala,
Ako najlepšie vedela,
Len aby na teba dozerala.
Keď si na tom bol najhoršie,
pocity mal najsmutnejšie,
bola tu pre teba, starala sa o teba.
Hoci si jej vďaku neprejavil,
nepovedal mam ťa rád,
Išla s tebou stále dál.

Tak teraz naposledy,
keď telo bez duše v náručí máš,
Sám nevieš vykročiť.
Kam ??
Zachrániť osobu, ktorej srdce si mal.
Povedať jej prepáč bol som hlupák.
S pocitom viny nevieš žiť,
Chceš len aby ti odpustil.

ach moja...no jedine co povedat, ze je to krasne...
je to aj troska smutnucke, ale taky je osud nasich

dakujem CrazyD...
nasi to nemajú vôbec lahké...takýto život nie je boh vie čo...

krasne fakt super
je to smutne ale dufajme ze budu aj krajsie chvilky
Ale naozaj basnicka je nadherna

ach nasi ...no naozajto nemaju lahke...ale ved kazdy z nas ma ten svoj a any maju taky smutni...

lenkka dakujem ti krasne... aj ja dufam že ma napadne aj nieco veselsie...
CrazyD taky smutna a tažký... :cry: :cry: to ma dost štve že maju taky smutný život ked robia také užasné skutky...

Krásne calla. Práve si ma úplne odrovnala. Veľmi krásne

citácia :

Radšej dušu zapredám,
ako teba stratiť mám.

toto ma dojalo.

Tú druhú by som musela citovať asi celú. Jednoducho moje známe WOOOOOW

aj tá druhá je krásna , smutná ale aj tak krásna, ved o sa asi ani nič veselšie napísať nedá, tak píš to čo ti ide aj ked je to smutné mne sa to páči

dakujem...Zizi a wiktoriano...dakujem krasne...
ja som sa vcera snažila ale nejako som sa dopracovala smutnemu a tragickemu...

Keď som ťa na univerzite uvidel,
pomyslel som si už zase.
Skoro ráno doraziť si chcel,
aby ťa nikto nevidel.
Povedať čo na srdci máš,
nedovolil som ti.
So životom aký žijem,
rozlúčiť sa neviem.
No to jedno slovíčko,
čo z tvojich úst vyšlo,
tak veľmi počuť som nechcel.
Zabudnúť naň len,
zakopať do zeme a nikdy nepomyslieť.
Rodinu opustil som,
a tajne dúfal že pochopili ma.
Založiť vlastnú,
bez duchov a príšer,
v pláne som mal.
Avšak prišiel si ty,
A moje sny sa rozplynuli.
s tým slovom navždy odišli,
a nikdy sa nevrátili.
Jeden víkend som ti dal,
na objasnenie toho aké to bolo.
Veľa poznámok si mal,
ja som sa len uškŕňal.
Radostné chvíle, vtipné a pohodové,
s bratom užiť sa dajú.
No keď vrátil som sa,
do sveta starého života na univerzite,
nebol som to ja.
Poznačený zodpovednosťou a strachom,
o otca nezvestného.
Zrazu som zbadal niečo,
čo tak strašne zlomiť ma dokázalo.
Jessica na strope,
moje srdce na samom dne.
Oči slzami sa zaliali,
no plakať nedokázali.
Len tak sedieť,
pozerať na oheň.
Ústa jedno meno hovorili,
no krik ju už nevráti.
Odišla zo sveta,
s ňou aj časť zo mňa.
Plameňe moje telo chceli,
moju dušu už dostali.
Iba jedna osoba mi zostala,
ta najbližšia môjmu zlomenému srdcu.
Dostala ma z domu hrôzu po druhý krát,
ale tentoraz zostať som chcel.

ach moja...je to krasna basnicka...
spomenula som si na tu smutnu chvilu..bolo to strasne...
ale opisala si to nadherne...

dakujem CrazyD strasne si ma potesila... ja som tu cast pozerala nedavno...tak som mala take nutkanie..
ale malo to byt vesele...teda taka bola pociatocna myslienka...
ale este raz dakujem...

Jeeeeeeeeeeeej krasna. to nevadi ze je smutna mozno ze inokedy budu vesele ale tato sa mi velmi paci

dakujem lenkka aj ja dufam že budu veselšie...
wiktoriano dakujem...som strasne rada že sa ti to páči....

našla som síce aj ťapšajúceho smajlíka, len je škoda, že ho nepočuť, lebo tá básnička by si zaslúžila fakt poriadne počuteľný potlesk

mystic dakujem ti krasne...
velmi ma to potesilo...