So much to say, so little time

A je to tu. Posledná časť a moja prvá ff, ktorá má svoj koniec. Ďakujem všetkým, ktorí s poviedkou prežívali príbeh, ktorý sa v nej odhrával, za vaše krásne slová, ktoré ste mi napísali. Boli ste skvelí čitatelia. ALL! Tak už len, enjoy last part

----------

22. Október 1991

Konečne je v jazere Rock lake pokoj. Ako som Roxie sľúbil, vrátil som ju k rodine. Jej telo bolo pochované v lese a myslím, že to urobila tá moja obľúbená lesná divožienka. Tým sa zároveň vysvetľuje to, odkiaľ tak dobre vedela, čo sa naozaj deje v hlbinách jazera. Nie je veľa duchov, ktorý spolupracujú, keď im chce niekto spáliť kosti, takže som rád, že mi Roxie nerobila nejaké závažné problémy. Potichu stála pri mne a potom, keď jej už sčasti zhnité telo do tla zhorelo, definitívne zmizla. Určite to muselo byť milé dievča, keď žila.

John zavrel denník a hodil ho do batohu. Poupratoval izbu, nahádzal si zvyšné oblečenie k denníku a zišiel do obývačky, kde zo stien poodlepoval všetky útržky a obrázky, ktoré súviseli s prípadom. Položil ich do žltého obalu so záložkami, kde u Bobbyho si ich roztriedi a niektoré už zbytočné veci potom vyhodí. Nasadol do Impaly a jeho cesta smerovala ku manželom Bartelovým, aby im oznámil, že odchádza. Svitalo a bolo čosi po piatej ráno, takže chvíľu trvalo, pokým mu pán Bartel otvoril. Ospravedlnil sa, že vyrušuje tak skoro, odovzdal kľúče od chaty, dal mu do rúk pár bankoviek, aj keď už zaplatil dopredu a odišiel. Kolesá jeho čiernej krásky teraz smerovali do bielej budovy označenej veľkými písmenami HOSPITAL. Prišiel v čase, keď sa striedala služba sestričiek, takže nemal problém sa nenápadne dostať dovnútra. Kráčal dlhou chodbou na prízemí, potom zabočil a vošiel do dverí s číslom 109. Zavrel potichu za sebou dvere a žalúzie na okne otočil tak, aby nikto nemohol vidieť do vnútra. Kiera mala v rukách hadičky a pár divných lekárskych vecí jej vytŕčalo spod pacientskej košele, ktoré boli napojené na prístroje monitorujúce jej telo. Na čiernej obrazovke sa ukazovala pravidelná sínusoida jej srdca. Chvíľu stál a pozeral sa na ňu, ako spí. Predstavil si, čo by sa asi stalo, keby mu ju Roxie nevrátila. Telom mu prešli zimomriavky a radšej si túto myšlienku rýchlo vyhnal z hlavy preč. Bundu prevesil cez okraj postele, podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. Pritiahol si stoličku, sadol si a zobral jej ruku do svojich. Kiera akoby vedela, že je v izbe, pomaly otvorila oči a keď ho videla, usmiala sa. John ju pohladil po hlave a potešil sa, keď sa zobudila.
„ Ako sa máš, kráska?“
„ Ako po operácii.“
Bol rád, že nestratila ani kúsok zo svojho humoru a jeho pohľad zablúdil pod výstrih košele.
„ Ten pohľad poznám a rovno ti poviem, že je sexi.“ povedala zachrípnuto.
John ju pobozkal na pery a pohladil ju po tvári. Potom pomohol Kiere sa posadiť tak, aby sa nič nevytrhlo alebo nepretrhlo a sadol si k nej. Našťastie nemocnica bola vybavená pevnými posteľami, takže sa John nemusel obávať toho, že by ich oboch neudržala. V izbe panovalo pokojné ticho, prerušované pravidelným slabým pípaním jedného prístroja.
„ Chcela by som sa ti poďakovať. Už tretí krát si ma zachránil.“ prerušila ticho Kiera.
„ Tretí krát?“
„ Uhm. Snáď si nezabudol na našu noc...?“ spýtala sa ho trochu vyčítavo.
Pevnejšie ju zovrel v náručí a povedal:
„ Na to najlepšie milovanie vo svojom živote určite nikdy nezabudnem.“
Trochu sa začervenala, polichotená tým, čo počula.
„ Po dlhom čase som mala pocit, že ma má niekto rád. S tvojím prvým bozkom si akoby rozohnal prázdnotu v mojej duši. Zobudila som sa po tvojom boku bez strachu z nového dňa. Ja.....Prepáč, nechcem aby si myslel, že....“
„ ...že si sa do mňa zamilovala?“
Neodpovedala a on vedel, že trafil do čierneho. Chápal, že sa to bála povedať nahlas. V duchu si vynadal za to, že od nej s hlúpou výhovorkou zmizol a snažil sa sám seba presvedčiť, že urobil dobre.
„ Keď si odišiel, nebola som nahnevaná. Bude to znieť divne....ale znova som žila....“
„ Už nikdy viac od teba neodídem.“
„ Nechcem, aby si si myslel, že musíš so mnou byť.“
„ Kiera, ja nemusím, ale chcem. Len....započítaš do svojho života aj mojich dvoch synov?“
Pozrela sa na neho s údivom a s úsmevom na perách povedala.
„ Budem len rada.“
John ju nežne pobozkal. Potom sa mu uvelebila na hrudi a obaja spolu bez slov prežívali svoje nadobudnuté šťastie.

O pár hodín neskôr...

Johnovi sa niečo pekné snívalo, keď ho zo sna vyrušil tenký stály zvuk. Otvoril oči a pohľad mu padol na čierny monitor, ktorý ukazoval rovnú čiaru. Nerozumel tomu a prebehol každý spoj, či sa náhodou neprerušil. Potom jemne od seba odtiahol Kieru a položil ju na podušku. Snažil sa jej nahmatať pulz a oči sa mu zalievali slzami. Nič necítil. Vyletel na chodbu a kričal, aby ho aspoň niekto z personálu začul. Bez zbytočných otázok do izby vbehol doktor, ktorý bol najbližšie a keď došli aj sestričky, začali s oživovaním. Kriesenie trvalo asi desať minút, ale ani po pichnutí dávky adrenalínu priamo do srdca nič nezaberalo. Doktor si zložil z krku fonendoskop a s ťažkým povzdychom povedal čas smrti.
„ Nie! To nemôže byť pravda!!“ zaprotestoval John.
Hneď ho začala ukľudňovať jedna postaršia sestrička, ale on ju nepočúval, videl len Kieru a rovnú čiaru. Doktor nakázal všetkým sestrám aj zvedavcom, nech z izby odídu a zostal s Johnom sám.
„ Pane, keď sa s ňou rozlúčite, potrebujem s vami hovoriť.“
John sa na neho spýtavo pozrel, ale doktor mu položil ruku na plece a vyšiel z izby. Keď sa za ním zavreli dvere, pomaly, neveriaco sa priblížil k jej telu. Postŕhal z nej všetky hadičky a z tváre jej odhrnul prameň vlasov. Snažil sa udržať vzlyky, keď si ju zobral do náručia, ale nezvládol to a rozplakal sa. Slzy dopadali na jej košeľu a nesnažil sa ich zastaviť. Krútil hlavou a opakoval jej meno. Toľko jej chcel toho povedať, ale čas vyprchal a on to nestihol. Ani sa jej nepriznal, že ju miluje. Tešil sa, ako ju zoznámi s Deanom a Samom a ako možno znova pocíti sladkú príchuť slova rodina. Lenže všetky nádeje odišli spolu s ňou, keď posledný krát vydýchla. Uložil ju na posteľ a kľakol si na zem, vzlykajúc na plachte pri jej tele. Smútok alebo hnev, nadávky alebo prosby, to všetko sa miešalo v jedno a spôsobovalo to Johnovi neskutočné muky jeho zlomenej duši. Keď sa upokojil, vstal a venoval jej posledný bozk na čelo. Obliekol si bundu a keď sa na ňu pozrel, pripravený odísť, vyschlo mu v ústach. Nemohol jej povedať obyčajné zbohom. Nemohol a ani nechcel. Otvoril dvere a pomaly vykročil preč z izby. Na chodbe bol len doktor a čakal na neho. Bez slova mu pokynul, aby ho nasledoval. Obaja muži vošli do kancelárie riaditeľa nemocnice, kde na stole bola otvorená lekárska karta a zapnutý počítač. Doktor si sadol do kresla a John zostal stáť. Čakal, čo mu tento muž v bielom plášti povie.
„ V našej nemocnici venujeme pozornosť každému, či chorému alebo zdravému. Kiera Jamesová a vy ste ma upútali od prvého momentu. Nechcem vedieť, aký bol medzi vami vzťah, ani ako sa stalo, že bola pod vodou viac ako päť minút.“
„ Tak čo chcete vedieť?“ zavrčal naňho John.
„ Skôr vám chcem niečo ukázať.“
Doktor mu podal zložku, na ktorej bolo navrchu napísané PRÍSNE TAJNÉ. John na sekundu zaváhal, ale nakoniec obal otvoril. Spis obsahoval asi desať strán a v nich bola ukrytá celá pravda o žene, ktorá mu zomrela v náručí. Kiera Jamesová, 28 ročná, dcéra rodičov pracujúcich vo výskumnom ústave pre vládu, zažila pred dvoma rokmi autohaváriu. Nebola to však obyčajná nehoda. Ona a jej vtedajší priateľ boli na ceste domov, keď do nich narazila dodávka z výskumného ústavu, ktorá prevážala pašovaný, vysoko nebezpečný chemický materiál. Kierin priateľ a vodič dodávky boli namieste mŕtvi. Látky, ktoré počas nárazu vyprchali do ovzdušia, sa dostali do Kierinho tela a spôsobili jej nefunkčnosť polovice srdca. Na celý prípad sa hodilo informačné embargo a po čase sa na nehodu zabudlo. Vláda pomocou peňazí zatvorila ústa všetkým, ktorí boli pre nich hrozbou. Do zoznamu patrila aj Kiera. Po ťažkej operácii jej doktori dávali najviac pol roka života. Ona však žila ďalej. Žila život plný strachu a bez lásky.

John po vstrebaní všetkých informácii, podal zložku naspäť doktorovi a sadol si na najbližšiu stoličku.
„ To, čo som vám ukázal, je známe len medzi lekármi. Chcel som sa skontaktovať s jej rodičmi, tí ma však odbili, že žiadnu dcéru nemajú. Po mojich ďalších otázkach hovor ukončili. Tak isto som sa skontaktoval aj s doktormi, ktorý ju vtedy operovali. Tí mi poradili jediné. Aby som sa jej čo najrýchlejšie zbavil a nikde nevykazoval ani zmienku o tom, že tu bola, ak nechcem mať vládneho poslíčka pred dverami.“
John pochopil jej slová o samote. Priateľ, ktorého určite milovala, jej zomrel. Rodičia sa jej zriekli, určite nie z vlastného rozhodnutia, ale preto, lebo museli. Vláda ju určite nemala rada, lebo bola pre nich chodiacou hrozbou škandálu. Až teraz chápal, v akom zlom sne musela žiť. Doktor pokračoval ďalej.
„ Po tom, ako som vás videl, som sa rozhodol vás so všetkým oboznámiť. Vedzte, že radu od svojich kolegov mienim splniť, takže ak vám to nevadí, môžete si zobrať jej telo a pochovať ho. Myslím, že to je jediná vec, ktorú môžem pre ňu z úcty urobiť.“
John vstal, hlavou mykol na pozdrav a odišiel. Nerozumel, prečo mu to doktor povedal, ale bude sa tým zaoberať až neskôr. Teraz ho čakala rozlúčka s maliarkou s krásnymi bledomodrými očami.

O pár hodín neskôr...

Deň sa schyľoval ku koncu a slnko sa schovalo za najbližšie kopce. V lese pri jazere Rock lake, medzi stromami, presvitalo oranžovo-biele svetlo. John stál pred veľkým ohňom, ktorý v sebe ukrýval telo Kiery. Plamene šľahali z diery zo zeme do výšky a vo vzduchu lietali žeravé čiastočky, ktoré cestou na trávu zhasli. V jeho vnútri bol tiež plameň, ktorý ho pálil. Vybavili sa mu všetky spomienky na ňu. Jej úsmev, ktorý tak miloval, jej oči, v ktorých sa vždy strácal, alebo jej pery, ktorých sa nevedel nasýtiť. Noc, ktorú spoločne prežili, si navždy uchová v pamäti. Spomenul si na ich posledný rozhovor a pretrel si oči. Ľudia svojimi činmi dokážu ublížiť viac ako nejaký nespokojný duch. Stál tam, dokým nezhasol aj ten najmenší plamienok na kope uhlia a popola. Potom vzal lopatu a hádzal do jamy vykopanú zem. S každým hodením kúskom hliny mu na duši rástli výčitky. Keď bol hotový, bola noc a na oblohe sa začali objavovať prvé hviezdy. Vyložil si lopatu na plece a otočil sa do lesa.
„ Staraj sa o toto miesto a nedovoľ nikomu, aby sa ho dotkol.“
Vedel, že ho počula, všimol si, ako šuchlo lístie na zemi. Potom sa pomalým krokom odobral k Impale, ktorá bola zaparkovaná pred Madisonovou chatkou. Vo vnútri bol už len obraz, opretý o stenu, stále prikrytý plachtou a jej posledné skice. Ostatné veci a oblečenie zhorelo spolu s ňou v prírodnom hrobe. Celú chatu upratal a v kuchyni zanechal odkaz pre domácu, aj s párom zelených bankoviek. Obrázky pozbieral a hodil ich na zadné sedadlo. Vrátil sa pre obraz. Chvíľu pred ním postál a nakoniec sa ho rozhodol odokryť. Veľmi rýchlo to však oľutoval. Obraz bol pre neho. Na plátne Kiera zachytila Bobbyho izbu, v ktorej spávali jeho synovia. On bol opretý o zárubňu dvier a pozeral sa na nich. Vždy to tak robil, keď chlapci zaspali. Vedľa neho vo dverách bola Kiera, tiež sa opierala, ale pozerala sa na Johna. Lampa na Deanovej strane postele vrhala a zem tieň, v ktorom bol ukrytý odkaz.
Každá sekunda s tebou bola pre mňa tá najkrajšia v mojom živote. Venuj sa synom, ktorý ťa potrebujú. Pre ostatných si hrdinom, ale pre nich buď otcom. Milujem ťa.

Prešlo už pár dní, čo sa vrátil k synom do Bobbyho domu. Obával sa trochu Sama, lebo si pamätal, ako bol naposledy na neho nahnevaný. Keď mu však skočil do náruče a s úsmevom ho privítal doma, vydýchol si. Chlapcom sa venoval každú voľnú chvíľu a keď bol Sam niečím zaujatý, porozprával Deanovi o Roxie. Keď sa mu podarilo hovoriť s Bobbym, poprosil ho, aby obraz, ktorý bol v kufri, skryl na nejaké miesto k sebe do knižnice, spolu so zabalenými skicami, ktoré dal k obrazu. Raz večer, keď bol pripravený, všetko Bobbymu povedal, aj o Kiere. Vynechal však časť, keď sa s ňou vyspal, ale videl, že si to jeho dobrý kamarát už dávno domyslel. Ani si to neuvedomil, ale keď išiel skontrolovať synov, či spia, oprel sa o zárubňu a sledoval zažatú lampu pri Deanovej hlave. Zrazu cítil, ako je niekto s ním, tak sa otočil, mysliac si, že je to Bobby, ale nikto pri ňom nebol. Spomenul si na obraz a došlo mu to. Srdce sa mu silnejšie rozbúchalo a pozerajúc na miesto, kde stála Kiera na obraze, do ticha zašepkal:
„ Milujem ťa, Kiera. Nikdy na teba nezabudnem.“
Možno si to vymyslel, alebo to bola pravda, ale zazdalo sa mu ako počuje svoje meno a potom slovo, ktorého sa on sám bál.
„ Zbohom, John“ a akoby cítil jej pery na svojom líci.
Vzdychol si a s miernym úsmevom povedal:
„ Zbohom....“



Avril - Innocent

kód:

http://www.youtube.com/watch?v=4vjjXj_xFVc

David Usher - Blue

kód:

http://www.youtube.com/watch?v=sBWSwb5IjKg

Tieto pesničky snáď dokonale vystihujú posledné časti tejto part

co ma toto do pekla znamenat?????? ako si ju mohla nechat zomriet???? toto bolo tak smutne a ta piesen boze dievca si ma prave zabila toto je na mna prote privela

ale tak poviedka bola velmi vydarena ozaj sa ti to krasne vsetko podarilo opisat

nadherna poviedka. to je jedine, co mozem napisat... krasa, ocarujuce. este mi troska slzia oci. napisala si to naozaj nadherne. Skoda, ze Kiera musela umriet. tak velmi som johnovi priala, aby nasiel niekoho, s kym stravi zvysok zivota po tom, co sa stalo Mary. a ta Kiera mi pripadala strasne sympaticka. a ten zaver bol takisto nadherny. krajsie si to zakoncit nemohla... a ta piesen ma tiez dostala k tomu.
takze vzdavam ti hold. naozaj nadhera

to je proste tak úžasne napísané a tak strašne smutné tak John konečne nájde niekoho, koho by po Mary mohol ľúbiť a ona zomrie
ach, proste krásny príbeh

Ďakujem!!!!!!!!!!! Naozaj moc, že sa vám koniec páčil, teda že ste vyhkrli tú slzičku za Johna a Kieru.
Možno to medzi nimi vyzeralo nádejne, ale o osude Kiery bolo už rozhodnuté. Chcela som mierne týmto príbehom cez Johna vyjadriť, že aj keď sa to neskončilo zrovna happy endom, musíme sa naučiť žiť ďalej, vedieť, že tí, ktorých sme milovali a sú mŕtvi, sú s nami a hlavne - spomínať na nich len v dobrom. Naozaj to bolo blízko k tomu, že Kiera mohla byť ako Mary, znova posilniť slovo rodina u Winchesterovcov, ale tentokrát zasiahol osud a rozhodol o opaku.

Na koniec časti som pripojila obrázok, ktorý som spravila, dúfam, že sa zapáči :shame:

Ty si ma rozplakala vieš o tom to je moja obľúbená pesnička od Avril ale prečooooooo musela zomrieť také nádherné to bolo a ten obrázoček čo si tam dala no krása a už je koniec,ale úžasný je to dokonalá práca

Ďakujem za poklony a pekné slová Pôvodne celá ff vznikla z jedného môjho "hriešneho" sna a nakoniec sa to vyvinulo takto. Ver mi, že som chcela, aby bol John konečne šťastný, ale nie...

Ešte je jedna pieseň od Davida Ushera - Blue, ktorá je pekná...

kód:

http://www.youtube.com/watch?v=sBWSwb5IjKg

O moj boze to bolo NADHERNE dufam ze v tomto ofantastickom pisni poviedok budes pokracovat. Revem ako mala bolo to super moc sa mi to pacilo. Aj ja som si uz myslela ze koniec bude tak ze si ju privedie k sammymu a deanovi. A ono to takto skoncilo ale aj tak je to nadherne. A ten obrazok je krasny.

Diki za comment a som rada, že sa príbeh páčil naozaj som sa bála, lebo túto ff som nemala nejako extra premyslenú, ale jednoducho plynula z hlavy do compu. Možno sa budem venovať podobnému štýlu v nejakej novej poviedke, zatiaľ chcem ale dokončiť Lovkyňu duší, kde to tiež speje ku koncu a ešte sa musím povenovať Johnovi v Kronike jedného Winchestera Takže tak a ešte raz diki moc za krásne slová a pochvalu za obrázok

ja mam taky pocit, ze odkedy som citala tvoju poviedku, tak som viac naviazana na Johna a uz sa mi s nim aj snivalo no hrozne to je so mnou. v kazdom pripade sa tesim na dalsie tvoje poviedky, skoda len, to som uz ale spominala, ze sa to skoncilo takto smutne. Ale toto je prva poviedka, ktoru som citala o Johnovi na fore. neviem, ci je tu este dalsia, asi ano. tvoja bola tusim aj prva, do ktorej som nakukla takze zostavam vernou fanynkou tvojich poviedok a idem sa pustit citat dalej

Rada počujem, že zvyšujem popularitu Daddyho W Dik, že zostávaš vernou fanynkou mojich poviedok, snáď ťa tie iné aj ďalšie nebudú nudiť

a tak ja o tom nepochybujem. ved vsetka tvoja tvorba stoji za to

To bylo tak smutný Já jim to tolik spolu přála a ona zemře... Patří ti moje velká poklona, protože tato povídka byla opravdu mistrovské dílo Kieru jsem si moc oblíbila a už jsem si představovala, jak ji John bude představovat svým synům a nakonec nic z toho A ten její závěrečný obraz a ten konec povídky... to už mi tekly slzy proudem
Moc se mi líbilo, když John volal Bobbymu a bavil se se svými syny. To tam chudák Bobbym musel mít opravdu veselo
Jsem moc ráda, že jsem si konečně udělala čas na přečtení tohoto díla Opravdu skvělá povídka A byla jsem ráda, že byla zaměřená hlavně na daddyho W. takových jsem ještě moc nečetla. Těším se na tvoje další povídky!

Nečakala som tak rýchli koniec, ale zato bol veľmi pekne smutný , veď nie všetko sa musí končiť happy endom. Iba chválim a ten obrázok je super. Bolo to niečo iné, teším sa na tvoje ďalšie nápady. :flower: :flower: :flower:

Naozaj diiiiiik moc za vaše chváli a poklony a slová Je to zvláštne, ale po jednom ďalšom sne s Johnom mám už približný nápad na novú ff. Ste naozaj inšpiráciou! A za to vám naozaj ďakujem

Kedy bude? Nechcem vyzerať nedočkavo, ale budem rada ak si nájdeš čas na jej napísanie. Inak Tinka ty sa máš, to sa ti fakt sníva o SN, to sa potom asi dobre zaspáva.

SkreechTina: Geniálna poviedka. Nemohla som ani dýchať, kým som ju nedočítala a živo som si to vedela predstaviť.
PS: Ďakujem, že si mi spravila chuť na kakao - bolo moooc dobré

Zizi: To s tým kakaom - Ja len rada
Renata: Odpoveď na tvoju otázku - čoskoro Ešte sa neviem rozhodnúť, ako tam zakomponujem romantiku ale - čoskoro

Takže, konečně sem se dostala k přečtení povídky!!!! Je úžasná!!! A smutná Jo taky se musim přiznat, že tu sedim a cucam horký kakao Kdo by na něj taky nedostal chuť!!! A ta scéna Jí jí nezávidim!!!

ja sa priznam, ze ked som citala to s tym kakaom,tak som na neho tiez dostala obrovsku chut aj na tie dalsie veci,co tam boli...ale tak to tu nebudem spominat radsej

Anwiel: Tvoje poklony, wow, ma naozaj dostali :shame: diki moc moc

Takže okrem popularity Johna som zvýšila aj popularitu kakaa, super vedieť

hello!
tak som si otvorila túto poviedku a začala čítať . musím povedať, že je ozaj zaujímavá a napínavá. najskôr som len všetko tak zbežne preletela, aby som mala prehľad koľko toho je a aké je to dlhé. no prečítala som zatiaľ len 2 časti ale teším sa na tie ostatné.
super nápad s jazerom a typom obetí aj Kiera sa mi páči s jej predtuchami, alebo víziami minulosti, ak som správne pochopila , no a to iskrenie medzi ňou a Johnom, ej ty jedna to som zvedavá na tu jednu konkrétnu časť
no tak ozaj dobré

Jeejo, nová čitateľka A hej hej, dobre si pochopila, síce vízie alebo predtuchy, neviem ako to nazvať lebo nechcem ťa ukrátiť o prekvápka v ďalších častiach Ale podstata je, že Kiera o nich vie, a zaujímavo ich využíva

noooo tak o tom som sa presvedčila teda. inak s tými záchvatmi, čo mi to len pripomína ,ale nie je to super a inak som si aj myslela, že to bola transplantácia srdca (a tá jazva na hrudi ma v tom len utvrdila). hej dostala som sa až k TEEEEEEEJ časti. a musím povedať, že presne o tomto som hovorila!!!! TOTO so mnou už aj niečo urobí. je to WOW!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! to som si pri čítaní hovorila len: F*ck me!!!!! AJ JA CHCEM!!!!! to bolo super! super! super! skladám ti veeeeeeeeeeeeeeeeľkú poklonu
ako samozrejme (s tou mojou chorobou, že všade nájdem chyby [ešte si sem domysli ufo-smila]) aj tu sa nájdu nejaké chybičky krásy a nejaké zanedbateľné klišé ale inak BOMBA!!!
[ako keď si ja predstavím samu seba, ako by som písala čosi také, tak by som nad tým sedela hooooooooooodne dlhú chvíľu a trieskajúc hlavu o stôl - veď pred použitím pretrepať - hľadala vhodné slová]

tak ešte to nemám celé prečítané, lebo mám menšiu pauzu medzi hodinami, ale je to fakt zaujímavé...

Naozaj veľmi pekne ďakujem za poklonu a hej, viem, že sem tam som použila klišé, bo som si dovolila sa trochu inšpirovať J. Lindseyovou, ale len trochu, nakoľko som väčšiu časť čerpala zo sna. Ale naozaj mi to miestami dalo zabrať, takže s tým trieskaním by sme boli na tom podobne
Ešte raz diki moc, že sa Ti to páči, som potom zvedavá na komentík ohľade konca

(Síce teraz mám pocit, že ten koniec som rýchlo spísala a spískala miestami....)