Nie všetko zlé, je skutočne zlé

Neviem čo napísať na úvod tejto poviedky. Snáď len to, že sa mi zachcelo potýrať trošku našich bratov a tak bude Dean trpieť psychicky a Sammy trošku fyzicky. Prajem príjemné čítanie

Nie všetko zlé, je skutočne zlé

Hviezdy na nebi, začínali obsadzovať svoje obvyklé miesta a volali k sebe pomaly z poza hôr vychádzajúci mesiac, ktorý rozžiaril tmou zaliaty kraj. Všade bolo ticho, do ktorého spievali cikády. Na opustenej ceste za sprievodu zvuku motora sa objavili dve svetlá.
„Začíname chlapci,“ prehovorila žena k svojím partnerom. Tí sa ukryli v priekope a nechali ju stáť na ceste samú s rozbitým autom.

Dean a Sam si užívali pokojnú jazdu temnou krajinou. Necítili únavu, a tak cestu za novým prípadom neprerušili ani v noci. V čiernej Impale sa rozliehali tóny AC/DC a Dean si bubnoval do rytmu prstami na volante. Jeho relaxovanie prerušila žena stojaca uprostred cesty. Prudko zabrzdil a zaklial: „Do prdele,! Čo je to za šialenú ženskú?“
Žena sa blížila vyzývavou chôdzou k autu. Obaja bratia si ju vo svetle reflektorov prezerali. Bola primerane vysoká, štíhlej postavy, a uhľovo čiernymi vlasmi. Oblečený mala vyzývavý červený top, ktorý jej odokrýval ploché brucho, krátku džínsovú sukňu a jej výške pomáhali červené vysoké topánky. Podišla k okienku vodiča, oprela sa a Dean nasucho prehltol. „Ahojte chlapci, vás mi poslalo snáď samé nebo. Pokazilo sa mi auto a už tu niekoľko hodín sama čakám v tejto hrôzu naháňajúcej opustenej krajine. Pomôžete mi?“ zablikala očami a Dean neváhal z odpoveďou.
„Samozrejme, bude nám potešením,“ pozrel na Sama a šibalsky sa usmial. Lovci vystúpili z auta a nasledovali ženu.
„Tak sa pozrime v čom je chyba,“ povedal do vzduchu Dean, keď otváral kapotu. „Mimochodom prepáčte, ani som sa vám nepredstavila. Volám sa Rachel,“ a podaním ruky sa s bratmi zvítala. „No, ja som Sam a to je môj brat Dean,“ ujasnil situáciu mladší z bratov, pretože Dean na ženu pozeral akoby spadla priamo z toho obrovského mesiaca nad nimi. Lovec sa zaškeril, stratil sa za kapotou a baterkou hľadal závadu. Medzitým sa Sam so ženou presunuli na opačnú stranu auta, aby Deana nerušili pri práci. Chvíľu sa zhovárali, chvíľu bolo to známe trápne ticho. „Nemáš náhodou silonky?“ prerušil to ticho Dean a vystrčil hlavu spoza otvorenej kapoty. „Ale, ale, nejdeš na to nejako rýchlo?“ zasmiala sa. Dean sa začervenal, pretože si uvedomil, že pre ženu ako je ona, čo sa nevyzná v autách, to mohlo mať úplné iný význam. „Nie. Praskol ti klinový remeň. Silonky by sa dali použiť ako dočasné riešenie k najbližšiemu servisu,“ vysvetlil. Žena sa šibalsky pozrela z jedného muža na druhého a pomaly si začala vyzliekať pančuchy. Keď ich už mala vyzlečené hodila ich ladným pohybom po svojom záchrancovi. Dean chytil pančuchy a chvíľu ich v nemom úžase stískal v ruke, potom sa opäť stratil v tme za otvorenou kapotou. Keď sa však snažil provizórne opraviť auto, niečo ho udrelo do zátylku a on sa bez vedomia zrútil k zemi. „Dean si v poriadku?“ spýtal sa z obavou v hlase Sam, keď začul zvláštny zvuk. Odpoveďou na jeho otázku mu bola silná rana zozadu, ktorá ho skolila a pred očami sa mu rozhostila temnota.

Dean sa prebudil na slnkom zaliatej ceste. Pomaly sa pozbieral zo zeme, v hlave mu hučalo, ale dôvod na paniku ešte len prišiel. „Sam?“ zakričal, keď sa poobzeral dookola a jeho brat, záhadná žena ani jej auto nikde neboli. „Sam!“ zakričal znova a obišiel Impalu, či náhodou jeho brat neleží niekde na zemi. Nič. Sammy bol preč. „Saaaaaaaam!“ kričal zo zúfalstva. Vytiahol mobil, vytočil bratove číslo, ale okrem otravného signálu, ktorý naznačoval, že telefón zvoní sa na druhej strane nič neozývalo. „Do riti,“ zaklial a kopol do Impali. Oprel sa o jej strechu, sklonil hlavu a snažil sa upokojiť. Po niekoľkých minútach sa jeho myšlienky rozutekali a on dokázal opäť myslieť. Vytočil číslo a zavolal. „Halooo!“ ozvalo sa na druhej strane. „Ahoj Bobby, to som ja Dean.“ Bobby bratov poznal už od útleho detstva a od Johnovej smrti sa ešte viac zblížili. Najmä Dean v ňom hľadal strateného otca, preto mu jeho tón hlasu prezradil, že niečo nie je v poriadku. „Stalo sa niečo Dean? Ste v poriadku?“ starostlivo sa opýtal. „Áno, jasné,“ zaklamal Dean, ale jeho svedomie mu ihneď nakopalo zadok a prinútilo ho vyklopiť pravdu. Potreboval pomoc a Bobby bol jediný, kto mu mohol pomôcť. „Vlastne nie,“ jeho hlas sa zlomil. „Čo znamená, vlastne nie, Dean?“ Bobby vedel, že teraz sa dozvie niečo, čo možno ani nechcel vedieť. „Sam je preč.“ „Preč?“ nechápavo sa spýtal Bobby. „Včera sme v noci zastavili, aby sme pomohli jednej žene s pokazeným autom. Dnes ráno som sa prebudil. Ležal som na ceste neďaleko Impali a tá žena, jej auto a tiež Sammy boli preč. Neviem, čo sa stalo, ale keďže mi hučí v hlave, počítam, že ma niekto musel omráčiť. Čo mám robiť Bobby?“ zúfalo zakončil krátke vysvetľovanie Dean. „Dean, kde si?“ „Na ceste 468 v smere zo Sac City do Rockwellu v Iowe.
„Dobre ubytuj sa v Rockwelly v motely a počkaj tam. Nič sám nepodnikaj. Do večera prídem za tebou.“


Medzitým

Sama prebral zvuk zvoniaceho telefónu, ktorý mu vibroval v zadnom vrecku. Chcel ho zdvihnúť, ale nemohol pohnúť rukami. Každé trhnutie bolo sprevádzané hrkotom reťazí, ktorými bol pripútaný k stene. Telefón dozvonil a Sam prestal míňať svoje sily. Rozhliadol sa po miestnosti. Odhadoval, že sa nachádza v pivnici. Všade boli nahádzané zaprášené kusy nábytku a svetlo do miestnosti prenikalo len malými medzerami cez zabednené okno. Sedel bezmocne pripútaný reťazami a telo sa mu chvelo zimou. Nič iné mu nezostávalo, len sedieť v chladnej temnej miestnosti a premýšľať nielen nad tým ako sa dostať z tejto situácie, ale aj nad tým ako sa do nej vlastne dostal. Útechou mu bol zvoniaci telefón, ktorý ho prebudil, pretože podľa zvonenia vedel, že mu volá Dean. Nemohol si byť bratovým bezpečím istý, ale dávalo mu to nádej . Zo zamyslenia ho vytrhol zvuk krokov za dverami. Zvuk ženských podpätkov dopadajúcich na podlahu sa stále približoval a silnel až do chvíle, kým sa žena nezastavila tesne pri dverách. Sam uprene hľadel na dvere, ktoré sa so škrípaním otvorili a v nich sa objavila Rachel. „Dobré ráno slniečko,“ popriala mu výsmešným tónom v hlase. „Kto do pekla si a čo chceš?“ s nechuťou sa spýtal Sam. „Nie DO pekla zlatíčko. Kto Z pekla som,“ opravila ho a jej oči sa zafarbili na čierno. „Moje meno je Ranisha a ty Sam Winchester, sa pri najbližšom splne staneš mojím partnerom, kráľom, ktorý povedie obrovskú armádu démonov a ja budem stáť po tvojom boku,“ sklonila sa a dlhým nechtom na ukazováku mu prešla po pravom líci. Potom vstala a zamierila k dverám. „Spln?“ spýtal sa. „Vyžaduje si to rituál premeny a pre naše šťastie bude spln za dva dni,“ obrátila sa a zmizla za dverami.

Dean vošiel do motelovej izby, hodil svoje veci na posteľ a rozhodol sa dať si sprchu. Ovládal ho strach o brata a on potreboval na chvíľku vypnúť. Keď minul všetku teplú vodu, vyšiel zo sprchy a cítil sa stále rovnako hrozne. Posadil sa na posteľ a nechal svoju myseľ ovládnuť všetkými katastrofickými scenármi. Asi po hodine to vzdal. Nemohol tam len tak sedieť. Nečinne čakať, že sa jeho mladší brat opäť zjaví vo dverách. Vzal zo stoličky bundu a vyrazil do miestneho baru zistiť, či niekto nepozná záhadnú krásku Rachel.
Deanov výsluch v miestnom bare skončil neúspechom. Nikto o záhadnej žene ani o Samovi nič nevedel. Usadil sa preto zúfalý k barovému pultu a niekoľko hodín mu robila spoločnosť len fľaška Jacka Danielsa. Keď dopíjal fľašu na rameno mu ktosi položil ruku. „Dean, čo si sakra myslíš, že robíš? Vravel som ti, aby si ma počkal v motely a nič sám nepodnikal!“ káral hlasom plným starostí Bobby Deana. „Získavam informácie,“ vykoktal zo seba Dean a zapotácal sa na stoličke. „Dobre Dean, poď. Rozlúč sa s kamarátom Jackom. Máme prácu.“ podoprel opitého mladého lovca a viedol ho do motelovej izby.
Vonku už bola tma a Bobby mal čo robiť, aby udržal Deana na nohách po každom zakopnutí. Cestou počúval ako sa mu Dean snaží opísať situáciu osudnej noci. Keď sa konečne dostali do izby, Dean padol na posteľ a zaspal.
Bobby obvolal zopár svojich známych, oboznámil ich so situáciou a keďže jeho hlavný informátor bol na mol, ľahol si na vedľajšiu posteľ.
Ráno sa Bobby prebudil a Deanova posteľ zívala prázdnotou. „Dean?“ spýtal sa prázdnej miestnosti, ale keď zbadal pootvorené dvere do kúpeľne jeho obavy sa vytratili. Našiel Deana sedieť na zemi vedľa záchoda. Opieral sa o stenu a spal. „Hej Dean, vstávaj. Musíme nájsť Sama.“ Dean sa pomaly prebral a zničeným pohľadom pozrel na osobu, ktorá ho vyrušila z umierania: „Bobby zastrel ma, len prosím nekrič.“ Bobby sa pousmial a odviedol lovca k posteli. Dean okamžite padol do perín, a tak si Bobby mohol dať nerušene sprchu. Než vyšiel von, mladý lovec už opäť spal.

Dean sa prebudil na vôňu čerstvej kávy, ktorá napĺňala celú izbu. Pomaly sa pozbieral a vstal. Necítil sa najlepšie, ale poznal aj horšie stavy. Izba bola prázdna, kúpeľňa voľná a Dean si uvedomil, že Bobby šiel asi zháňať informácie. Myšlienka na Sama ho prebrala a prinútila ho vrátiť sa späť do života. Dean si v hlave premietol plán na tento deň.: „sprcha, Bobby, Sam,“ v tomto poradí chcel postupovať. Keď vychádzal zo sprchy začul ako Bobby za dverami končil telefonát. Dvere sa otvorili a Bobby ešte ani poriadne nevstúpil do miestnosti a už sa ho Dean vypytoval. „Tak čo? Zistil si niečo?“ Bobby prekvapene hľadel na odhodlaného mladíka pred sebou. Potom zatvoril dvere a sadol si za stôl. „Ešte včera večer som obvolal zopár známych a dnes mi jeden zavolal späť. Tá ženská Rachel, zodpovedá opisu jednej démonky, ktorú asi pred tridsiatimi rokmi, on a skupina ďalších lovcov poslali do pekla. Jej skutočné meno by malo byť Ranisha. Už niekoľko týždňov po nej pátra.“ „Ako vie tak isto, že je to naša známa?“ spýtal sa Dean. „No on až tak presvedčený nebol, ale povedal mi, že Ranisha patrila k tým vodcovským typom a že v minulosti chcela ostatných démonov presvedčiť, že nie je len krásna žena, ale dokáže viesť aj armádu. Žltoočko spolu s ostatnými ju vysmiali, pretože bola neschopná a aby dokázala svoje schopnosti, poslali ju so skupinkou bezvýznamných démonov vyplieniť Road house. Ranisha však netušila, že je to miesto, kde sa stretávajú lovci, a tak sa jej démoni zbavili. Asi pred týždňom vraj tento môj známy chytil jej poskoka a pod falošným prísľubom, že ho nepošle späť do pekla, mu prezradil, že Ranisha je späť a že tento krát má v úmysle uspieť a stáť na čele najväčšej armády démonov. Prezradil mu aj to, že Ranisha si brúsila zuby na Azazelovho vyvoleného a že sa to má stať pri najbližšom splne.“ „Sam!“ dodal Dean s presvedčením. Bobby prikývol a pokračoval: „Tu sa dostávame k niekoľkým problémom. Po prvé najbližší spln je dnes v noci, po druhé nevieme, kam Sama uniesla a po tretie, nevieme ako chce Sama prinútiť, aby prešiel na druhú stranu.,“ Dean prudko vstal, vzal zo stola nedopitú kávu, zo stoličky bundu a rozbehol sa k dverám. „Počkaj, čo chceš robiť?“ „Sam by hľadal v knižnici, takže?“ vyzval Bobbyho aby sa nepýtal, ale sa hýbal.
Dean prehľadával internet a Bobby sa hrabal v starých knihách. Po niekoľkých hodinách sa od počítača ozval nadšený výkrik. Bobby odložil knihy a podišiel k Deanovi. „Tak čo si našiel Sherlock?“ „Www.goodtobad.com. Je tu obrovské množstvo rituálov pomocou ktorých sa vraj dá zmeniť dobro na zlo. Viaceré vyzerajú smiešne, ale tento tu,“ ukázal prstom na obrazovku, „vyzerá dôveryhodne a k jeho realizácií je potrebný aj spln. Píše sa tu, že na zlého sa dá zmeniť len človek s krvou démona.“ pozrel na Bobbyho. Bobby si celá rituál preštudoval, vstal a zmizol medzi regálmi. Po niekoľkých minútach sa vynoril a v rukách niesol obrovskú, starú a zaprášenú knihu. Položil ju na stôl a nalistoval stranu približne uprostred. Pohľadom prebehol text v knihe Temné rituály a potom dodal. „Tie rituály nie sú smiešne. Sú len neúplné a aj tento náš nie je celý,“ ukázal Deanovi knihu. „Ako si vedel, že tie rituáli nájdeš v tejto knihe?“ Bobby prešiel myškou na koniec stránky a ukázal mladému lovcovi poslednú vetu v ktorej stálo: „Zdroj: Edgar Strong – Temné rituály.“ „Ou,“ zahanbil sa Dean. „Zostáva nám už len zistiť, kde držia Sama,“ s ustarosteným hlasom podotkol Bobby. Dean využil túto chvíľu, aby sa predviedol. Vyťukal do klávesnice internetovú stránku, zodvihol telefón a zúfalým hlasom vyrozprával žene na druhej strane srdcervúci príbeh o hádke medzi ním a jeho synom. O strachu, že nevie kde jeho syn je, až ju nakoniec zlomil a ona mu bola ochotná pomôcť. Opäť čosi naťukal na klávesnici, s pokorou v hlase sa žene niekoľkokrát poďakoval, zaklapol telefón, pozrel na svojho spoločníka a s pozdvihnutým obočím povedal: „Harrold Street 42, Fort Dodge, Iowa.“ Pozrel do skúmavého Bobbyho pohľadu a radšej dodal: „Už som ho takto raz našiel. Vtedy, keď ho posadla Meg.“ Dean si pobral veci a smeroval von k autu.

Sammy sedel prikovaný v zatuchnutej pivnici a okrem zvuku jeho škvŕkajúceho žalúdku sa nič nedialo. V tom sa otvorili dvere a v nich sa objavila drobná, mladá, červenovlasá žena. Na sebe mala džínsy, obtiahnuté zelené tričko a v rukách niesla tanier so sandwichmi. Zavrela, posadila sa oproti väzňovi a ponúkla mu jedlo. Sam sa jej celú dobu pozeral do očí. Boli iné. Vedel, že aj ona je jednou z nich, ale v jej očiach sa ukrývalo čosi viac. Bolesť. Cítil, že pohľad na neho pripútaného k stene ju trápi. „Hladný skutočne som, ale je tu menší problém,“ a trhnutím ruky, čo spôsobilo zarachotenie reťazí, jej naznačil na čo myslí. Usmiala sa a vzala do ruky jeden zo sandwichov. „Počkaj!“ zastavil ju. „Ako mám vedieť, že ma nechceš otráviť?“ pousmial sa, pretože tušil, že tak ľahko sa z tejto kaše nedostane. Nepovedala ani slovo. Namiesto odpovede si odhryzla poriadny kus sandwicha. „Hej, necháš niečo aj mne?“ zasmial sa Sam. Podržala mu sandwich, aby si aj on mohol odhryznúť. „Ja som Sam,“ predstavil sa jej s plnými ústami, keď videl ako ho s úsmevom mlčky pozoruje. Bolo mu jasné, že ona vie, kto je a čo s ním majú v pláne. Snažil sa len prelomiť ticho. Kŕmila ho a celú tú dobu mlčala. Keď dojedol, vstala a otvorila dvere. „Ďakujem,“ ozvalo sa úprimným tónom spoza ženy. Obrátila sa a prehovorila: „Som Neela.“ „Takže ďakujem, Neela.“ Sam sa usmial a ona celá červená v tvári mu úsmev opätovala. Táto krásna chvíľka sa skončila, keď sa dvere opäť s hrkotom zavreli.

Dean vtrhol do motelovej izby a začal baliť potrebné veci. Fort Dodge bolo vedľajšie mesto vzdialené od Rockwellu asi pol hodinku cesty. „Asi mi unikol náš plán!“ vletel za Deanom do miestnosti Bobby. „Ou počkaj chvíľku. My žiadny plán nemáme.“ kričal a pleskol Deana po hlave. „Ja ale plán mám,“ zamával Bobbymu koltom pred očami a zastrčil si ho za opasok. „To je všetko? Tvoj plán je založený na jednom kolte?“ „Nie je to obyčajný kolt,“ bránil sa Dean. „Ja viem, hrdina. Ak si spomínaš, tak to mne ho pomohla Ruby opraviť. Takže spomaľ trocha.“ „Dobre Bobby. Aký je plán?“ „Prehoď všetko čo potrebuješ z Impaly ku mne do auta. Impala je veľmi nápadná a teba v nej už tá démonka videla,“ dodal, pretože Dean mal už na jazyku námietku. Po vysvetlení však neprotestoval, otvoril dvere a šiel nahádzať veci do auta. „Vďaka Bobby,“ dodal a vyšiel von.

Keď dorazili do Fort Dodge bola už tma. Mesiac vychádzal spoza hôr. V tom Bobby zabrzdil. Deana vôbec neprekvapilo, že hľadaný dom je posledný na konci tichej ulice. Ukrytý pri lesíku. „Nádherný brloh,“ podotkol Dean. Pred domom stálo auto a do neho nastupovala drobná, červenovlasá žena. Auto odišlo a Bobby zaparkoval za rohom vo vedľajšej ulici. Bobby cítil ako je Dean nervózny, ako by najradšej vletel dnu a všetkých do posledného vystrieľal. Mladý lovec stískal kolt a čakal na Bobbyho signál. Pripravený bojovať.

Dvere do pivnice sa rozleteli a za dvomi obrovskými chlapmi vošla do miestnosti Ranisha. „Takže slniečko, prišiel čas, aby si sa pridal na temnú stranu,“ v ruke držala misku s tekutinou. „Nikdy, ty špina,“ nahnevaným tónom jej odvetil. „To sa ešte uvidí anjelik,“ zasmiala sa a kývla na svojich bodyguardov. Odviazali Sama a položili ho aj napriek jeho vzpieraniu sa na stôl uprostred miestnosti, pevne ho pripútali a odstúpili nabok. „Zabezpečte, aby nás nikto nerušil,“ vyhnala ich von. Pristúpila k mladému lovcovi a prinútila ho nasilu vypiť nápoj z misky. Sam kašlal a snažil sa to svinstvo neprehltnúť, ale nedalo sa. Keď uvidela ako prehltol, znova sa začala hlasno smiať. Položila mu ruku na líce a do ľavého ucha mu zašepkala: „Teraz už nemusíš robiť nič. Čoskoro budeme patriť k sebe.“ Zapálila sviečku a začala odriekavať latinský text. Po chvíli sa Sam ocitol v bolestiach a jeho telo sa začalo zmietať v kŕčoch. Pomaly strácal vedomie, až kým ho neobklopila tma.

Dean a Bobby vzali veci, nabili zbrane a pripravili fľašky so svätenou vodou. Dean sa pozrel na partnera a ten prikývol. Mladý lovec vykopol dvere a spolu s Bobbym oblievali všetko, čo sa hýbalo svätenou vodou. Bobby strieľal brokovnicou kamennú soľ, aby ako tak vyčistil cestu a Dean strieľal koltom po neodvratnom nebezpečenstve. Obaja si spolu prebíjali cestu domom do pivnice a zbavovali sa všetkého, čo im stálo v ceste. Nič nebolo dosť silné, aby porazilo adrenalínom naplneného Deana. Nič, len jeho brat, živý a zdravý.

Ranisha prestala v odriekavaní a ovládol ju strach. Strach z ticha, ktoré odrazu naplnilo dom. To ticho prerušil hluk rozrazených dverí a Dean s namiereným koltom stál tvárou v tvár prekvapenej démonke. Mávla rukou, ale lovcom ani nepohlo. Spanikárila. Bobby medzitým podišiel k Samovi, odpútal ho a snažil sa ho prebrať. Nešlo to, a tak ho zobral do auta.
„Ty asi skutočne nie si dosť bystrá,“ začal si Dean užívať svoju výhodnú pozíciu. Zaslepená snahou ovládať démonov si si zabudla prečítať dodatok k tomuto rituálu. Ak ho démon začne, dočasne stratí svoje schopnosti,“ usmieval sa. Dean stál oproti Ranishi a mieril na ňu koltom. „Ako si,“ prekvapene sa spýtala a tušila, že opäť niečo pokazila. „Ako som ťa našiel?“ uštipačne ju doplnil. Vytiahol z vrecka mobil a zamávala jej ním pred očami. Za posledných tridsať rokov, technika pokročila, ty chudera,“ vyžíval sa v jej ponižovaní. „Mala som ťa ...“ „Zabiť?“ opäť ju doplnil. „Veru mala. Keď si na to mala šancu. Každý démon by to spravil. Ty však nie a to bola tvoja ďalšia chyba.“ Stuhla a v jej očiach sa zrazu zjavil strach. „Nikdy nepovedieš armádu a už vôbec nie s mojím bratom,“ neváhal, už ho to nebavilo. Stlačil spúšť a sledoval ako démonka opúšťa svet.
Bobby medzitým vliekol Sama do auta. Dean ich dobehol a pomohol mu uložiť brata na zadné sedadlo. Stále bol v bezvedomí a vyzeral akoby len spal. Bobby naštartoval. Ich cieľom bol motel v Rockwelly.


V moteli

Položili Sama na posteľ a čakali, kým sa preberie. Po hodine sedenia za stolom Dean spozornel. Pozrel vystrašene na Bobbyho a potom sa otočil Sammyho smerom. Deana vytrhol z ticha Samov zrýchlený dych. Pristúpil k posteli a chytil brata za ruku. „Sammy?“ prihovoril sa mu. Sam však nereagoval. Dean mu položil ruku na čelo a jeho obavy sa prehĺbili. Zdvihol hlavu a so strachom v hlase povedal Bobbymu: „Celý horí,“ a oči sa mu zaplavili slzami. Dean vstal, vošiel do kúpeľne, priniesol mokrý, studený uterák a priložil ho bratovi na čelo. „Dean,“ oslovil lovca Bobby a keď dostal vyžiadanú pozornosť, pokračoval, „ty zostaň s bratom. Ja sa posnažím zistiť ako mu pomôcť.“ Vzal svoje veci a nechal bratov v izbe.

Dean bezmocne pochodoval po miestnosti, menil bratovi studené obklady a sledoval ako sa chvíle Samovho pokojného spánku striedali s kŕčmi. Tak ako sa Samov stav s pribúdajúcim časom zhoršoval, tak sa stupňovali aj Deanove obavy. Dean si opäť sadol k bratovi a držal ho za ruku. „Do čoho sme sa to zasa dostali, Sammy? Načo tu vlastne ešte čakám? Možno by som ťa mal vziať do nemocnice,“ hľadel na brata a po lícach sa mu kotúľali slzy.
„Vaši doktori mu nepomôžu, Dean,“ prehovoril na zúfalého lovca ženský hlas. Dean sa strhol a ako blesk sa postavil zo stoličky. Oproti nemu stála drobná, červenovlasá žena. Vedel, že ju odniekiaľ pozná, ale nemohol si spomenúť odkiaľ. Po chvíli mu to došlo. Bola to tá žena, ktorú videli s Bobbym opúšťať dom vo Fort Dodge. „Ty,“ rozbehol sa proti nej, chytil ju pod krk a obaja sa zastavili až keď chrbtom narazila do protiľahlej steny miestnosti. „Prišla si sa pozrieť, či je po ňom? Mám zlé správy. On sa z toho dostane?“ v lovcových očiach bola zlosť, horel v nich plameň nenávisti. „Prišla som vám pomôcť, Dean,“ zachraptila priduseným hlasom. Dean však nepovolil. „Posiela ma Ruby,“ dodala a Deanov stisk sa o trošku uvoľnil. „Áno som démonka,“ oči jej na chvíľu sčerneli, ale potom nadobudli opäť pôvodnú farbu, „nežiadam od teba, aby si veril démonovi, ale dovoľ mi pomôcť Samovi.“ Dean už len pridržiaval ruku na jej krku. Zlosť v očiach sa zmenila na nepochopenie. „Ak by som ti chcela ublížiť, neoslovila by som ťa pri príchode, nemyslíš?“ usmiala sa. Lovec ju pustil. Mala pravdu, ale aj tak bol stále zmätený. „Moje meno je Neela. Tvoj brat práve bojuje s démonskou krvou kolujúcou v jeho žilách. Ešte nikdy som nepočula, že by niekto vzdoroval premene tak dlho. Boli takí, čo vydržali minúty, dokonca hodinu, ale viac to ešte nikto nedokázal a tvoj brat už bojuje niekoľko hodín.“ Neeline rozprávanie prerušil hluk rozrazených dverí. „Takže sme všetci, tak nestrácajme čas,“ Dean zíral na Ruby zabuchujúcu dvere. „Ruby?“ prekvapene sa spýtal. „Dean, Neela. Ty si mu to ešte nepovedala?“ ignorovala lovca a obrátila sa na démonku. „Práve som sa pokúšala, keď si sem vletela,“ bránilo sa žieňa. „Haló, nepovedala čo?“ dožadoval sa vysvetlenia Dean. „Takže v skratke,“ obrátila Ruby svoju pozornosť konečne k Deanovi. „Hneď ako som sa dozvedela o Ranishiných plánoch, pracovala som na pláne ako z toho dostať Sama von. Bohužiaľ to zašlo priďaleko. Keďže vám pomáham, nemám voľný pohyb, pretože množstvo démonov by ma rado videlo smažiacu sa v pekle. Preto som vás nemohla varovať skôr a keď už bolo všetko rozbehnuté zostala mi jediná možnosť - využiť ten váš internet a som naozaj rada, že sa mi podarilo dať ti stopu.“ „Stopu? Počkaj tá stránka s tými rituálmi. To si bola ty? Preto neboli úplné?“ „Áno presne tak a pre tvoju informáciu, už viac neexistuje. Ale poďme ďalej. Ja a Neela sme tu preto, lebo môžeme zvrátiť Samov boj na stranu dobra. Existuje rituál, ktorý zabráni tomu, aby ho ovládlo zlo. Nemáme však veľa času. Čoskoro môže byť neskoro. Takže, viem, že to bude pre teba ťažké, ale musíš nám veriť a pomôcť, Dean.“ Pozrel sa Ruby do očí. Myslela to vážne, vedel to. Čítal v nej akoby bola kúsok popísaného papierika voľne položeného na stole. Prikývol. Neela rozprestrela na zemi uprostred miestnosti plachtu, zatiaľ čo Dean pomáhal Ruby so Sammom. Preniesli ho a položili na plachtu. Neela zapálila okolo Sama sviečky, Ruby sypala do misky bylinky a pritom si čosi latinky šomrala popod nos. Dean stál bokom a všetok ten zmätok okolo len mlčky sledoval. „Hej. Budem potrebovať aj tvoju pomoc,“ šťuchla do Deana Ruby a podávala mu dýku. „Mám sa s ňou zapichnúť, alebo čo?“ nechápavo sa spýtal. „Nie,“ pristúpila k nemu Neela, vzala ho bližšie k bratovi a dodala, „potrebujeme, aby si sebe aj Samovi porezal dlaň a chytil ho za tú ruku.“ Aj keď sa mu to nejako moc nepáčilo, spravil, čo žiadala. Pristúpila k nemu Ruby, stlačila ich držiace sa ruky a zmiešaná kvapka ich krvi pristáva v miske. „Nech sa bude diať čokoľvek, nepúšťaj ho,“ dodala Ruby. Vstala a odišla za Neelou. Všade okolo horeli sviečky, Ruby stála pri Samových nohách, Neela sa postavila pri jeho hlavu. Obidve spolu jednohlasne odriekavali latinský test. Dean držal brata pevne za ruku a hľadel do jeho akoby spiacej tváre. Stále viac a viac prestával vnímať svet okolo seba. V tom Samyho ovládol ďalší silný kŕč a z Deanových očí sa začali kotúľať slzy. V myšlienkach unikol z tejto ťažkej chvíle, podarilo sa mu odpútať sa z tohto utrpenia, keď v tom pocítil stisk ruky. Rezná rana ho štípala, pretože mu niekto pevne zovrel ruku. Dean sa vrátil späť a cez slzami zaplavené oči uvidel Sammyho úsmev na perách. Pomohol mu sadnúť si a pevne ho objal. Bolo mu jedno, že ich ktosi sleduje. „Dean, čo sa stalo?“ spýtal sa zmätene Sam. „Ruby a Neela ti práve zachránili život. Teda vlastne zabránili, aby si sa zmenil na čosi, čo by som potom musel loviť,“ zažartoval Dean a pomohol bratovi vstať zo zeme a sadnúť si na posteľ. Sam odtrhol pohľad od bratovej tváre. „Ďakujem vám,“ prešiel pohľadom od Ruby až k neznámej žene skladajúcej plachtu a otočenej chrbtom k nemu. „Neela,“ povedal si zamyslene viac-menej sám pre seba. Žena sa však obrátila. „Ty?“ prekvapene sa spýtal. „Vy sa poznáte?“ pridal sa do rozhovoru Dean. „Áno. Priniesla mi jedlo, keď ma väznili.“ „Ranisha sa nikdy nemala dostať z pekla, ale keď už sa jej to podarilo, my sme chceli zariadiť, aby sa tam aspoň čo najrýchlejšie vrátila,“ ujasnila Neela. „Vy dve sa poznáte?“ spýtal sa Sam a Dean mu zatiaľ obväzoval dlaň. „Je to už dávno,“ pridala sa do debaty Ruby. „Poznáme sa ešte z čias, keď sme boli čarodejnice. Neela, rovnako ako ja nesúhlasila s tým čo sme robili, ale ...“ „Nebola som taká silná, aby som sa tomu postavila na odpor ako Ruby,“ prerušila ju Neela. „Roky v pekle som však mala dosť času premýšľať nad mojimi činmi, a preto som sľúbila Ruby, že jej pomôžem. Vtrela som sa Ranishi do priazne. Vždy bola všetkým na smiech. Bola neschopná žena a ešte neschopnejšia démonka. Len si to chúďa stále neuvedomuje. Teraz je však opäť všetko v poriadku. Som rada, že som pomohla, ale už musím ísť,“ dala sa na náhly odchod Neela. „Tiež musím zmiznúť, kým sa situácia v démonských kruhoch aspoň trochu neutíši,“ nasledovala Ruby odchádzajúcu Neelu. Dean chápavo prikývol a Sam len mlčky sledoval ako sa za ženami zatvorili izbové dvere. „Dean,“ pozrel Sam na brata, ktorý sa už pár minút trápil s obväzovaním svojej ruky. „Môžem ti s tým pomôcť?“ zaškeril sa. Dean neodpovedal, len natiahol ruku k bratovi. „Pokrvný bratia ako Winnetou a Old Shatterhand,“ zavtipkoval starší lovec a obaja sa zasmiali.
Bobby začul z izby dva smejúce sa známe hlasy. Otvoril dvere a nemohol uveriť vlastným očiam. Na posteli sedeli obaja mladý Winchestrovci a niečomu sa smiali. Celú noc sa potom všetci traja zhovárali a skladali dokopy všetky úlomky ich príbehu. Príbehu, v ktorom dve démonky stáli na strane dobra.

Koniec

---
Poznámka autorky : Meno autora, názov knihy aj webová stránka uvedená v poviedke, sú čisto vymyslené a akákoľvek zhoda, či podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná

jeeeej zizi nadherna poviedka len čo je pravda. A ako si tam mučila Sama. Juj byt tak tou Neelou a krmit ho ale konec sa mi páčil teším sa na dalšie

krásne poviedka prečítala som ju jedným dychom a veľmi sa mi páčila. bol to skvelý nápad ta Ranisha musela byť naozaj neschopná ked ju tak ľahko dostali. aj ten koniec bol super.

aj mne sa moc moc páčila... skvelá myšlienka zapísaná na papiery nádherným spôsobom... velmi sa mi páči tvoj štýl opisov a pocitov... záverečná časť s Ruby a Neelou bola super úúúžasná... aj ja sa tesím na dalsie tvoje poviedky...

lenkka, wiktoriano, wiktoriano: ďakujem vám za chválu. Som veľmi preveľmi šťastná, že sa vám toto moje dielko páčilo. Ja vám ani neviem vyjadriť moju vďaku za to, že ste to čítali a ešte aj za to, že sa vám to páčilo. Snáď tento smilík to povie za mňa
wiktoriano: Ranisha bola tá najneschopnejšia z neschopných

A moje pocity:

ty kks Zizi tie tvoje poviedky sú stále lepšie a lepšie jednoducho totálne skvelý príbeh napínavý dej no všetko nič mi tam nechýbalo štýl akým píšeš je ohromujúci aj ako sa naši bračekovia rozprávali úplne ako naozaj no proste skvelé fakt úžasne píšeš no krásna ff už sa teším aké ďalšie na nás chystáš už teraz sa nemôžem dočkať strašne moc sa mi to páčilo

Zizi Krasná poviedka. Páči tvoj štýl opisov a pocitov... Supre!!!

Soniq, bareness: Som šťastná prešťastná, že ste si poviedku prečítali. Ďakujem vám za pochvalu
Zatiaľ nič nové nechystám, ale tak ako sa vraví: Never say never

jeej tak toto bola krásna poviedka som si dnes dala chvíľku pauzu a prečítala si ju a fakt sa mi veľmi páčila veľmi pekne si všetko opísala, nielen pocity, ale aj okolie a podobne a fakt to bolo aj napínavé aj smutné aj trocha vtipné... proste to malo všetko, čo to malo mať ozaj klobúk dole

dion-fortune: Juuuuj dion ďakujem. Strašne moc si ma potešila. Ja som takéto ovácie nečakala a preto ma to teší ešte viac

Zizi: veeľmi veeľmi dobrá práácička! poviedka sa mi moooc páčila..bola totálne supeer tak napr. opis Sammyho prípútaného k reťaziam ma dostal no a tá Rachel bola veru riaaadna mrcha..ved už len ten spôsob ako bratov dobehla..hehe ako dobre,že skončila tak jako skončila uuf..no a ten spôsob jakým napokon Sama zachránili..náádhera! hlavne tež to,že mu démonky vlastne pomohli..fakt suuper zápletka! a aby som nezabudla,táto Deanova veta ma totálne dorazila:

citácia :

„Pokrvný bratia ako Winnetou a Old Shatterhand,“

- jednoducho fantastickáá povieedka!! neviem sa dočkať dalšej poviedky

Kacena222: Ďakujeeeeeeeem. Ja som very happy happy happy Som rada, že sa páčilo
To s tým Winnetuom - brat ma nechcem pustiť k PC, tak som šla písať a keď už som mala napísanú tú časť s tou rukou, tak som zapla telku a kukám že Winnetou a vtedy ma napadlo, že aj oni si rezali ruky - síce nie dlane, ale tak to je jedno A tak som to využila

Moc hezká povídka. Zachycení pouta mezi brášky, trocha toho utrpeníčka , Bobby, démoni, objetí!
Myslím, že jsi obsáhla všechno, co bylo důležité, aby se ten příběh mohl uzavřít.
Dobrá práce , jen tak dál.

Samabel: Ani nevieš ako mi tvoja pochvala zlepšila náladu po otrasom poobedí. Veľmi pekne ti ďakujem. Som šťastná, že sa ti to páčilo. Si super

Toto bolo prekrásne dielko! Skvelo popísané a aj tie rituály, no wow!
Najviac som sa nachechtla na tejto vete od Deana:

citácia :

Za posledných tridsať rokov, technika pokročila, ty chudera,“

To ma zabilo To naozaj nemalo chybu, Dean je Dean

Naozaj pekný príbeh, dosť zaujímavý a aj napínavý, že či to Dean stihne, ale samozrejme to s Bobbym stihli a potom ako tam napochodovala Ruby....No ty mi snáď dokážeš na malú chvíľu zmeniť na ňu názor, bo inak Ruby nemusím. Ale Neela sa mi pozdávala, bola zlatá Takže naozaj, klobúk dolu

SkreechTina: OMG tvoj príspevok ma chytil za srdiečko. Som rada, že sa ti poviedka páčila. Tiež som rada, že som ti na chvíľu spravila Ruby priateľskou dušou - ja osobne tú postavu mám rada. Ďakujem za pochvalu, veľmi si ju cením

No musím povedať, že poviedka je naozaj zaujímavá . Aj nápad sa mi veľmi páči. Neschopná démonka, tak to už je čo povedať . Dobre ma tá Ranisha pobavila. Tú ozaj nebolo ťažké zneškodniť . To bolo fakt dobré. A do toho ešte Deanove hlášky, tak to bola čerešnička na torte . Ozaj dobré. Aj opis noci hneď na začiatku sa mi páčil. Pekné, pekné, pekné.
No, len to mučenie bolo pre mňa len také light, ale fajn. A trochu mi tu vadilo, že si z Deana urobila urevanú ženskú, čo sa rozplače pri každom citovom vypätí (skoro mi až pripomínal Chandlera z Priateľov, keď už konečne povolil svoje emócie a tiež sa rozplakal pri dojemných prejavoch heh).

no ešte pár vypichnutých chýb, čo sú také najokatejšie:
uhlovo<--->uhľovo (jeden mäkčeň a potom veľký rozdiel)
moc v zmysle veľmi je nespisovné
a toto „...Neela sa postavila pri jeho hlavu.“ mi teda vážne nedalo
a ešte čo sa týka trochu estetiky poviedky, tak priama reč je neprehľadná, keď je to všetko v riadkoch za sebou, a na niekoho to môže pôsobiť rušivo.
Plus tá www stránka, čo mimochodom aj skutočne existuje, len tam je čosi úplne iné a autor spolu s knihou, tak to by sa hodilo pod čiarou vysvetliť, že je to vymyslené alebo skutočne existuje, lebo keď si bude chcieť, niekto aj overiť, môže zostať milo prekvapený.

nikita: ďakujem za pochvaľu. Som rada, že sa ti to páčilo. Tiež ďakujem za upozornenie na chybičky - u mňa sa to stáva. Už aj to opravím. Čo sa týka tej stránky, tak si ma dostala. Netušila som, že skutočne existuje, nejako som to ani neoverovala. To je zábavné. Tak teda skutočne ďakujem a som happy

Zizi, další skvělá povídka Tak další hodná démonka! Líbily se mi Deanové rozpaky, když musel přijmout pomoc dvou démonek, nic jiného mu taky nezbývalo, že?
Nejvíc jsem se rozesmála u toho, jak bezradný Dean volala Bobbymu a že co má dělat! Vím, že ono to moc směšný nebylo, ale mě to dost rozesmálo

Madlen: Ďakujem za tvoju reakciu. Som rada, že sa poviedka páčila a že aj pobavila No na každého to pôsobí inak