Najviac ubližujeme tým, ktorých milujeme

Ja som známa mojimi veľmi zaujímavými snami a táto poviedka je už druhá v poradí inšpirovaná tým, čo sa mi snívalo. Pozmenila som tam síce koniec, ale tak snáď ma zaň nezabijete, i keď je dosť tragický.

Najviac ubližujeme tým, ktorých milujeme

Tento príbeh sa začína uprostred noci na neznámej ceste v nádhernom čiernom Chevrolete. Je to príbeh o dvoch bratoch, ktorý vás donúti zamyslieť sa nad týmto svetom, nad vaším životom, nad tým, čo je naozaj dôležité... Vyrozprávam vám príbeh o tom najsilnejšom ľudskom cite. Príbeh, aký ste ešte nepočuli. Tak sa pohodlne usadte a nechajte sa unášať slovami lásky, hnevu, smútku i šťastia, slovami poznania...

„Pozri, ja viem ako sa cítiš...“
„Ó naozaj? Koľko si mal rokov, keď zomrela mama? Štyri? Jess zomrela pred šiestimi mesiacmi. Ako dopekla môžeš vedieť, ako sa cítim?“
Dean nemohol uveriť vlastným ušiam. Naozaj si toto o ňom Sam myslel? Že už zabudol na tú bolesť? Smutne sklopil hlavu a vystúpil z auta. Prešiel ku kufru, vybral z neho samove veci a podal ich šokovanému bratovi, ktorý ho nasledoval von.
„Čo to robíš, Dean?“
„To, čo vidíš, Sam.“
„To nemyslíš vážne.“
„Smrteľne.“
„Dean no tak...“
„Nie Sammy. Pozri je mi ľúto, čo sa stalo tvojej priateľke, no ak si myslíš, že som zabudol na tú bolesť, akú som cítil, keď zomrela mama, tak sa veľmi mýliš. Ja som nikdy nezabudol, akoby som mohol? No to nie je dôvod, pre ktorý robím to, čo robím. Samozrejme, že túžim po pomste, ale nie je to pre mňa to najdôležitejšie, Sam. Nikdy nebolo.“
Dean pokrútil hlavou.
„Si sebecký, vieš o tom? Stále si robíš len to, čo chceš a nemyslíš na nikoho iného, len na seba. Naša práca je o pomáhaní ľuďom, nie o pomste, a preto idem tam, kam nás otec poslal. Rodina, Sam. Až to slova bude aj pre teba niečo znamenať, zavolaj.“
Na to prešiel k dverám Impali. Ešte sa poslednýkrát otočil a so slovami „Ja totižto zodvihnem.“ nastúpil a odišiel do noci, nechávajúc za sebou prekvapeného brata.

Sam chvíľu stál uprostred cesty, onemený deanovou reakciou, no veľmi rýchlo si uvedomil, čo urobil, ako veľmi deanovi ublížil... Stopol jedného kamionistu a vyrazil za bratom. Prišiel do mesta, do ktorého ich poslal otec a prezrel niekoľko motelov, až našiel ten, kde sa Dean ubytoval pod jedným z jeho vymyslených mien. Keď ho však nenašiel v izbe, ktorú si prenajal, vybral sa do lokálneho baru.

Dean sedel za barovým pultom a v rukách držal poloprázdny pohár whisky, no Sam vedel, že nie je jeho prvý. Zhlboka sa nadýchol a prisadol si.

„Hej.“ Dean k nemu zdvihol pohľad a zamrmlal „hej“.
„Ja...uhm...prepáč, Dean. Správal som sa ako idiot. Nemal som právo povedať, to čo som povedal. Vieš, že som to nemyslel vážne, však? Len som proste stratil nervy. Otec...on...nerozmýšľal som Dean a veľmi ma to mrzí. Nikdy som ti nechcel ublížiť, prosím odpusť mi.“
Dean chvíľu pozeral na pohár v ruke, akoby rozmýšľal, čo má urobiť, no potom sa len slabo pousmial a prikývol.
„To je v poriadku, Sammy. Chápem. Potom všetkom, čo sa v poslednej dobe stalo...“ Dean na prázdno preglgol, keď sa mu vynorili spomienky na to, ako ho brat postrelil.
„To ma neospravedlňuje, Dean. Ty si tu vždy pre mňa bol, vždy si sa ma snažil chrániť a vždy si mi dokázal odpustiť. Nezáležalo na tom, ako veľmi som ti ublížil, ty si sa vždy vedel preniesť cez bolesť a okamžite sa na mňa prestať hnevať. Dokonca aj keď som ťa pred pár dňami postrelil. Stlačil som spúšť, Dean. Niekoľkokrát. Ak by ta zbraň bola nabitá, zabil by som ťa...“ Hlas sa mu zlomil a on musel prestať, keď zacítil deanovu ruku na jeho ramene.
„Nebol si to ty, Sammy. Ellicot ti niečo urobil a to ťa prinútilo, to urobiť. Ja viem, že by si nikdy naozaj nevystrelil, Sam. Nie ty.“ Sam mal slzy v očiach.
„Ako mi tak rýchlo dokážeš všetko opustiť? Prečo sa na mňa nehneváš?“ Dean naňho uprel svoje smutné oči.
„Naozaj nepoznáš odpoveď na tú otázku?“ Sam mal zrazu sucho v hrdle a ruky sa mu triasli.
„Hej... Aj ja ťa mám rád, Dean.“ Ticho zašepkal, no Dean ho aj tak počul a zo široka sa usmial.
„Čo povieš na to, aby sme odtiaľto vypadli? Na dnes som už aj tak mal viac než dosť.“ Sammy sa zasmial a vstal.
„Počkám ťa von.“
„Fajn.“ Povedal Dean a vybral z nohavíc 20 dolárovku, čakajúc na barmana, aby mohol zaplatiť.

Sammy vyšiel von, keď ho odrazu niekto zozadu pritlačil k stene.
„Kde máš prachy?“
„V pravom vrecku.“ Automaticky odvetil. Nechcel, nič riskovať a aj tak mal pri sebe len 35 dolárov. Zlodej mu ich rýchlo zobral a začal utekať. Avšak po pár metroch sa zastavil a namieril naňho zbraň. Sam zamrzol na mieste, no zacítil ako ho niečo ťažké zrazilo k zemi v momente, keď zaznel výstrel. Najprv bol dezorientovaný a nechápal, čo sa stalo. Uvedomil si však, že je na ňom zvalené akési telo. Telo, ktoré on poznal veľmi dobre. Telo jeho brata.
„Dean?“ spýtal sa so strachom.

Dean práve vychádzal z baru, keď si všimol ako nejaký chalan mieri na Sama. Okamžite sa rozbehol k bratovi a zrazil ho na zem. Zacítil ako ho guľka zasiahla do chrbta, tesne nad panvou. Bolesť však trvala len krátko a on stratil vedomie.

Keďže Dean Samovi neodpovedal, začal Sam hľadať zranenia a keď nahmatal strelnú ranu zachvel sa mu žalúdok. Na rukách cítil deanovu krv a jeho brat bol až nebezpečne ticho, čo Sama desilo najviac. Ľudia vybehli z baru von, keď začuli výstrel a niekto musel zavolať záchranku, lebo Sam počul v diaľke sirény. Jedine deanov dych, ktorý cítil na krku ho upokojoval a dodával mu nádej.

Keď prišla sanitka, Sam prestal vnímať všetko okolo. Videl ako sa k nim rozbehli záchranári, ako rýchlo začali ošetrovať Deana. Niekto sa ho spýtal, či je zranený, na čo on odpovedal, že nie a potom sa odrazu ocitol v nemocnici. Netušil ako sa tam dostal, všetky jeho spomienky boli zahmlené. Uprene sa pozeral na dvere, za ktorými prebiehala operácia jeho brata. Niekoľko nekonečne dlhých hodín mu nevedel nikto nič povedať, až sa nakoniec dvere otvorili a k nemu podišiel jeden z lekárov.
„Je mi veľmi ľúto...“ Sam začal zrýchlene dýchať, no aj tak mal pocit, že sa mu do pľúc nedostáva dostatok kyslíka. Jeho nohy ho dlhšie nedokázali udržať a on sa zviezol popri stene na zem. Doktor k nemu ešte hovoril, ale on už nič nevnímal. Dean bol mŕtvy. Jeho brat bol mŕtvy. Sam sa odrazu prudko postavil.
„Môžem ho vidieť?“ Lekár prikývol a nechal ho samého, vyrovnať sa so stratou.

Sam pomaly vošiel dnu a keď zbadal deanovo telo na operačnom stole, slzy sa mu rozkotúľali po líciach. Opatrne k nemu podišiel a chytil ho za ruku.
„Hej.“
„Prečo si to urobil? Prečo si ho nenechal, nech ma zastrelí? Zaslúžil by som si to potom všetko, čo som ti urobil. Ty si pre mňa nemal zomrieť.“ Sam nedokázal pokračovať. Nemohol sa na Deana hnevať, nemal právo mu nič vyčítať. A tak tam len ticho sedel a plakal.

O týždeň neskôr
Sam stal na cintoríne nad hrobom svojho brata. Fúkal chladný vietor a obloha bola posiata mračnami. Sam držal v rukách strieborný prsteň, ktorý Dean stále nosil a amulet, ktorý si nikdy nedal dole, odkedy ho dostal. Najprv zahrabal prsteň do zeme, kde vložil urnu s deanovým popolom. Bolo to trochu netypické, ale keďže vedel, že Dean by chcel byť spopolnený a rovnako vedel, že by chcel odpočívať vedľa ich mami, rozhodol sa pre tento spôsob. Akonáhle bol prsteň v zemi, Sam vzal amulet a prehodil si ho okolo krku.
„Volal som otcovi. Celý týždeň som mu nechával odkazy, no on stále nezavolal späť. Snažil som sa nemyslieť na to, čo sa stalo, ale odkedy si odišiel, nebol som schopný jesť ani spať, stále mám pred očami toho chalana, ako na mňa mieri. Viem, že si sa pre mňa obetoval a chceš, aby som pokračoval ďalej, ale ja nemôžem. Nie potom, čo sa stalo Jess. Nie potom, čo sa stalo tebe. Prepáč, Dean, ale ja už nechcem žiť. Chcem byť opäť s tebou a Jessicou... Chcem stretnúť mamu... Ja... Vždy si mi vedel odpustiť a ja len dúfam, že mi dokážeš odpustiť aj teraz. Mám vás všetkých veľmi rád.“
Boli to samove posledné slová predtým ako vytiahol zbraň a zastrelil sa. Ako jeho telo dopadlo na zem okolím sa roznieslo hrmenie a strhla sa búrka. Akoby aj nebesá smútili nad stratou hrdinov tohto sveta.

Život nie je prechádzka ružovou záhradou a my musíme každodenne čeliť mnohým prekážkam. Vidíme trpieť našich blízkych, strácame tých, ktorých sme milovali...Niekedy sa nám podarí s tým zmieriť a ísť ďalej, no občas toho stratíme až príliš veľa, a keď raz nemáme dôvod žiť, naša existencia nemá zmysel. No smrť nie je koniec našej cesty a čo sa nám nepodarilo dosiahnuť zatiaľ, čo sme žili, sa nám môže podariť po smrti. Verím, že tí, ktorí si to zaslúžia, budú spasení a nájdu pokoj. Občas je lepšie oslobodiť sa od bolesti tohto sveta a zasadnúť na svoje miesto tam hore...

Ufff, ťažký úder do môjho srdca, šokujúce zistenie o Deanovi, bratské rozhovory, a ten koniec, akože Ako inšpirácia zo sna, ktorý si pamätám, keď si o ňom písala, takže krása. Veľmi sa mi to páčilo, aj tú pointu, ako si vniesla do príbehu tým príhovorom a aj tým konečným pokecom k čitateľovi, pekne urobené, páčilo sa mi to moc moc Diki moc, že píšeš poviedky aj na základe svojich snov

jeej som rada, že sa páčilo ani nevieš ako si ma potešila teraz no a tak ja rada čerpám z mojich snov, lebo to mám potom tak živo pred očami a akoby som to fakt prežila, takže určite ešte niečo napíšem, pokiaľ sa mi bude niečo pekné snívať

Teda hilka, ty mě chceš normálně zabít!!!!!!! To je hrozně smutný!!!!! Ale napsaný je to krásně

dionka práve mi stekajú po licach slzy a súčasne sa nájsť stratený dych. Bola to neskutočne krásna poviedka aj keď končila tragicky.
Tie slová na záver ma úplne dorazili, boli krásne.
Na túto poviedku tak skoro nezabudnem. Klaniam sa ti tak hlboko ako sa len dá. Ja už nemám slov

wow ďakujem vám krásne som ozaj veľmi rada, že sa poviedka páčila aj keď bola taká smutná a krátka zase sa tu červenám ako nejaká rajčina

Tak to jen znásobilo mojí dnešní náladu.
To je tak smutné. Jenže ty jsi to popsala takovým způsobem, že na tom nevidím nic špatného a chápu, proč se to všechno tak stalo. Chápu i Sama a zkrátka si teď ani nedovedu představit, že by mohl žít bez Deana...ne pak, když mu řekl ty nevyslovené věci a umřel
Jen by mě zajímalo, jak by na to reagoval John a jak by se s tím vším vypořádal.
Moc se mi tahle krátká povídka líbila.

krasne co ine sa da povedat? si king dionka

To čo si spáchala?!!! :alien: Dobre, pomaly sa mi dostava do pluc kyslik, zacinam dychat, sok sa straca. Ale aj tak. Co si to urobila?! Chces ma zabit alebo co?!!!
Ale okrem toho je to uchvatna poviedka. A aj ked sa z tych obrazov co mam momentalne pred ocami budem este dlho spamätávať, musim ta pochvalit. Ale toto velmi casto nerob, prosim. Funkcne srdce sa mi este zide

O moj boze Dion prave som to docitala to bolo proste nadherne. Placem ako decko ktoremu vzaki hracku. . Co ti na to napisat. Je to krasa pacilo sa mi tam vsetko tie rozhovory. Ten zaciatok aten koniec. Ja nemozem fakt
Ty si nasa ff kraľovna!!!

omg som nečakala, že sa vám to bude tak páčiť. ďakujem veľmi pekne za úžasné komentáre, ste úžasní milujem vás a teraz tu tancujem od radosti a dojatia veľmi ste ma potešili

Teda Dion to je také krásne a smutné že budem teraz revať asi pol hodinu kým sa spamätám spomínam si ako si o tom sne písala v topicu o snoch ale tam sa mi ten koniec páčil viac. ja som už len pri pomyslení na smrť jedneho z úplne zničená a ty ich tu ešte zabiješ oboch ale inak pekná poviedka.
Inšpirovala si ma tak že asi tiež urobím nejakú krátku poviedku podľa sna ak sa bude dať použiť niečo s tých somarín čo sa mi snívajú ked nemám také jasné Sn sny ako ty. aj ked jedno meno z mojej ff mám zo sna.

wiktoriano: no len ak by som to chcela napísať s tým koncom zo sna, trvalo by to strašne dlho a na to nemám čas, tak som to takto vyriešila a nie je to prvýkrát, čo som ich zabila, takže

a som rada, že som ťa inšpirovala určite máš aj ty nejaké sny, z ktorých nápady by sa dali využiť

no a vďaka za pochvalu

to tak už som našla aj skvelý námet z jedného sna čo som mala už asi pred rokom tak môžem začať písať. dakujem ti za dobrý nápad. dúfam že sa to ja mne podarí

ouuu dion toto je také nádherné jaaa neviem co mam napisat opisy pocitov ktoré píšeš ma ta rozcítia...proste sú také prekrásne

To bylo smutný Jak toto mohl udělat? Zabít se a nechat Johna samotnýho pátrat po žlutookém démonovi?! Moc se ti to povedlo, pěkně si to sepsala ze svého snu

jééj ďakujem vám veľmi krásne za milé slová potešili ste ma

Dion toto je také krásne proste až neuveriteľné ako ty dokážeš písať ja ťa strašne obdivujem nádherne si to napísala to ,ako Dean nechal Sama za to čo povedal a potom v tom bare všetky tie úžasné rozhovory a nakoniec ten zlodej to bolo ohromné nemocnica všetko som si to vedela úplne predstaviť a potom Sam a mŕtvy Dean na operačnej sále :cry: :cry: : tribute:a nakoniec Sammy sa zabil to bol šok :cry: ja som už kaput vážne nemám slov krása a strašne sa hanbím ,že až teraz som si ju všimla túto dokonalú poviedočku si úžasná Dion

wow ďakujem soniq. veľmi si ma potešila. tvoje komenty sú ozaj vždy krásne a skvelo ma pobádajú k písaniu. až sa mi nechce veriť, že sa ti to takto páči... a nemáš ma prečo obdivovať, pretože ty píšeš pekelne dobre, tiež

mas cudne ale krasne sny ......powiem ti dion proste nadhera aj ked mi bolo dost luto ze sa sammy na konci zabil ........no wiem ze sa mi to strasne pacilo....a dufam ze sa ti budu kopec sou este snivat pretoze tie nemaju chybu .......normalne mi sem tam padla aj mala slzicka .....smutne ale krasneee

Dion, napísala si to krásne... Po tvojej poviedke, ktorá bola aj tvojím zároveň snom newiem čo mám powedať..Jednoducho sa mi roztriasol hlas a stratila som slová, ktoré chcem vyjadriť.. píšeš veľmi pekné poviedky, smútne občas smiešne ale zarmujúce..mám slzy v očiach a som z tvojej poviedky prekvapená ako sa toskončilo..Sa ti veľmi podarila...máš obrovský talent..a to čo si popísala, že život nie je prachádzka ružovým sadom,ale je komplikovaný..v tomtomáš prawdu..je to ťažké niekomu powedť niečo čo v sebe dusíš už príliš dlho..ale myslím si, že aj tak keď ti na niekom záleži by si mu mal vravieť prawdu..aj keď to nemusí pochobyť v dobrom a môže ho to zasiahnúť..jednoducho dávam ti poklonu

jééj ďakujem vám baby za krásne komenty potešili ste ma

môj sen sa pôvodne skončil trochu inak, ale to by bolo na dlhšiu prácu, na ktorú som nemala čas a tak som to takto vyriešila. mrzí ma, že ste plakali, ale tak to bol zámer poviedky, takže ma to zároveň aj troška teší.

je pravda, že život je ťažký,no treba vravieť pravdu. ja sa snažím byť úprimná vždy, ale tak zase občas to nejde... no ozaj som rada, že sa poviedka páčila tx za komenty

dion-fortune
moja mne to absolutne nevadilo ze som plakala pretoze krasa je krasa .....mooc pekneeee a nevadi dobre si pozmenila koniec mne sa to pacilo tragicke ale moc heske .......nooo aj ja chcem mat take snicky by som bola najstastnejsi clovek na zemy

OMG...co to je?? OK...tak ale tohle už nedám jako tohle je na mě už moc. Předchozí povídku jsem tak nějak rozdejchala,ale tohle....to fakt nemám šanci ježíš to bylo něco....tak už jen zase ty Sammyho pocity ...jak si uvědomoval,co vlastně Dean pro něj znamená to jak mu Dean hned všechno odpustí no a pak to přepadení a šok...Dean mrtvej jako bylo mě pěkně zle když jsem to četla ale tím koncem....tím jsi mě normálně zabila tak tohle vážně je síla. Musím se přiznat,že vždycky když jsem nad takovouhle nějakou scénou přemýšlela,tak vždykcy jsem si říkala,že tohle by udělal Dean...že by se zabil,když by Sam umřel. Ale postupem času jsem si začala říkat,že to stejné by udělal i Sammy ....prostě opravdu jeden bez druhého nemůžou žít je to smutné a zároveň nádherné
dion opět se ti klaním tahle povídka byla zase skvělá. jen se teda ted bojím jít na další, fakt nevím, co mě tam může čekat

ježiši janka ďakujem krásne mrzí ma, že som ťa tak ropzlakala, ale neboj ostatné by už mali byť veselšie-aspoň myslím - aj keď u mňa nikdy nevieš

každopádne dík za koment a teší ma, že sa poviedka páčila

ja si myslím, že by sa Sam kľudne zabil ak by Dean zomrel- hlavne ak by si myslel,že je to jeho vina...