RPG- WORLD - archiv 1

takto to ďalej nejde musíme sa naučiť to ovládať lebo ešte niekomu ublížime ,, dobre takže smer Wioming, idem si zbaliť nejaké veci a môžeme sa stretnúť opat tu.,, prešla rozhodným krokom k dverám a vyšla na ulicu vonku svietilo slnko, život tam bežal ďalej akoby sa nebolo vôbec nič stalo ale taký už sú ludia pomyslela si

"Zabila som človeka..."prebehlo jej myslou"nie počkať..zabila som upíra?"prebehla na druhú stranu ulice"on ma tiež chcel zabiť...bola som rýchlejšia..."otočila sa smerom k miestu, kde sa len pred chvíľou stala "vražda". "ale ako?!?dočerta!že ja som tu blbú knihu vôbec otvárala..." vošla do uličky...

ked Jessy odišla Jasmine napadlo ze by si tiez mala íst vziat svoje veci a vybavit pár telefonátov aby jej známi vedel ze na čas. vtedy zistila ze nevedela ani na ako dlho odíde z mesta v prvom rade musí zavolat do práce a svojmu bratovi. vzdy si nu robil starosti ak sa dlho neozvala. len nevedela čo mu povie, pretoze pravdu nemôze. "tak aj ja si pôjdem ešte niečo vybavit tak za hodinu dve, som spät." oznámila prítomným vstala od stola vykročila k dverám.

"Tak dobre ľudia. teraz je 14:24 o pol šiestej sa stretneme na tomto mieste a vyrážame" chystala sa na odvhod a v dverách zastala a otočila sa.
"Ideme hromadným teleportom takže lístky na vlak nekupujte" usmiala sa a vyšla z dverý.

Misaki se podívala po místnosti a chvilku se soustředila. Po chvíli byla místnost jako předtím. Divila se, že tentokrát nepočítila ani malinkatý pokjles energie... "Ok, takže potom... jo a Jasmine, mohla bys mi tu omluvenku do školy prodloužit?? Prosím, prosím... Napiš tam třeba, že sem v komatu a nikdo ke mě nesmí... Když už jdeš do nemocnice!!" Misaki na ní zkusila svoje puppy eyes a doufala, že to zabere.

Jessy sa vybrala smerom do svojho bytu mala ešte čas bývala neďaleko rozhodla sa že sa zataví ešte v tom kníhkupectve čo minule odbočila do uličky v taške pri sebe mala ešte knihy od minula a potrebovala si pár vecí z nich vyjasniť vedela že tam možno nájde pomoc.

Judith sa vytratila na konci uličky a onedlho bola zase v pekle. Hľadala niečo medzi svojimi vecmi a nakoniec našla aj svoju knižku. Zapísala si do nej, že dnes našla novú schopnosť a bojí sa jej. nakoniec sa zamyslela nad ženou, ktorá bola na konci cesty vtedy keď boli v bidúcnosti. Nechcela dopustiť to čo sa s ňou stane. mala zase nervy a keď uvidela jedného démona tak sa naňho pozrela a hneď bol celý v plameňoch.
"táto sila sa mi ešte zíde" skonštatovala si a vyrazila naspäť k bistru.

Jasmine sa nad Misakiným návrhom usmiala. "ale isteze. niečo uz vymslíme kedze musim niečo vymysliet aby som ospravedlnila aj seba. len v tejto chvíľi netuším čo kazdému poviem. tak zatial. uvidíme sa neskôr." rozlúčila sa a vysla na ulicu. kúsok od bistra mala zaparkované auto. nastúpila a vyrazila na cestu teraz však az príliš opatrne stále mala na pamäti včerajšiu nehodu.

Judith sa po ceste zastavila v obchode s potrebami na mágiu. Kúpila si meče, díky a niekoľko výbušnín. Potom sa už nachystaná na spestrenie síl zapálila cigaretu svojou mysľou a tešila sa, že sa jej darí a pomaly ale isto dostáva pod kontrolu svoju novú schopnosť.

Jessy vošla do obchodu kde ešte nedávno kupovala dosť ojedinelé a vzácne knihy. Porozhliadla sa ale nič nevidela v obchode nikoho nebolo čo jej pripadalo divné ale majiteľka občas odbehla dozadu. ,,Holoooo je tu niekto.,, zakričala. Prešla popri regáloch naplnených knihami a všelijakými magickými vecami. Otvorila dvere do zadnej miestnosti a vošla prvé čo zacítila bol pach krvi a hneď na to sa o niečo potkla ked sa pozrela na prekážku čo jej stála v ceste zistila že je to telo starej aziatky bolo celá krvavá a okolo nej bola mláka krvi. Prudko sa postavila a uvedomila si že to čo má na rukách tá lepkavá hmota je krv zostala strnulo stáť lebo sa jej zazdalo že počuje nejaké zvuky chvíľu sa na ten zvuk sústredila a spoznala v nom prezieravý dych nejakého človeka v duchu aspoň dúfala že je to človek.

Jasmine najprv šla do nemocnice. z vybavenám pár dní voľna nemala problém. povedala ze jej stará mama je chorá a ide ju navšívit do Kanady. povedala, ze to bude len na týzden maximálne dva aj ked v skutočnosti netušila ako dlho to bude trvat. ked odchádzala z nemocnice a nastúpila do auta opat vyskúšala svoje schopnosti a dvere zavrel bez toho aby sa ich dotkla. stále ju prekvapovalo ze to dokáze a navyše je to také ľahké. snazila sa sústredit na cestu aj ked myšlienky jej lietali všade inde. po niekoľkých minútach dorazila k svojmu bytu. vybrala kľúče odomkla si a vošla dnu.

Mark sa pomaly spamätával zo všetkých udalostí , ktoré sa stihli odohrať bol ako duchom neprítomný . Zrazu sa všetci porozchádzali , no on nemal kam ísť a tak stál pred bistrom .Onedlho sa Judith vrátila .
" Si v pohode?" spýtal sa jej , pretože nevyzerala veľmi dobre.

Judith sa blížila k bistru s plnými rukami. Ako sa chytala dovnútra tak uvidela Marka. Rýchlo si položila veci a pretiahla si končatiny. Bola už pod tými mečami dosť vyčerpaná a Mark sa jej spýtal či je v pohode. Nato sa musela zasmiať.
"Tak čo mám povedať. Bolo mi už aj lepšie" zamyslela sa a hneď nato aj zamračila.
"Tebe sa neukazujú nejaké nové schopnosti?" spýtala sa ho lebo keď už u nej aj u Jessy ba dokonca u Jasmine a Misaki sa objavujú nové schopnosti tak si myslela, že ani Mark nezaostal.

" No nezdá sa mi , že by sa u mňa niečo objavilo." odpovedal Mark , aj keď sa cítil zvláštne, ostatný mali nové schopnosti ,ale on nie.

Hned ako vošla začal jej zvonit telefon. okamzite pribehla k nemu a zdvihla ho. volal jej brat a to uz niekoľký krát. zhánal ju v nemocnici aj na mobile a uz bol celý vystrašený. Jasmin si az vtedy spomenula ze sa mali včera večer stretnút a ona mu ani nezavolala. trvalo skoro pol hodinu kým ho presvedčila ze je všetko v poriadku a ze musí odist z mesta. bol to veľmi starostlivý brat tak mala broblém vymysliet si nejakú výhovorku a musela mu slúbit ze mi odtiaľ zavolá. dúfala ze sa to bude dat. ked s ním dotelefonovala zbalila si oblečenie a zopár osobných veci. ani nevedela čo bude potrebovat a potom vyrazila k bistru. bolo ešte skoro ale tak tak bude o trochu skôr. to nebude az táký problém. ved aj tak nevedela čo robit.

Ren sa zhlboka nadýchla a lapala po dychu. Jediné, čo si v tej sekunde stihla uvedomiť, bolo to, že je vonku, v parku, na lavičke a asi poobedie, nakoľko videla spoza korún stromov zapadajúce slnko. Celé telo ju bolelo a hlavu mala ako v ohni. Spomenula si.
"Bola som predsa v bistre, vedľa Misaki a Marka, tak čo sa do pekla stalo? Prečo som tu? Čo ostatní?" drmolila si pre seba.
S veľkou námahou sa postavila, ale príval energie ju znova posadil na lavičku.
"Čo do....?!"
V tom zaostrila zrak a všimla, že jej milovaná démonka je už vonku pred bistrom. A nie sama. Bola tam aj s Markom. Zaregistrovala však aj novú osobu, ktorú nepoznala a cítila jej bolesť.
"Niekto by jej mal pomôcť", pomyslela si, avšak vedela, že to skutočné, čo ju k nej ťahá, je jej energia, nová, nepoznaná, ktorú nevedela hneď definovať.
Keď sa objavila pri Judith, veselo sa na ňu usmiala a milý úsmev venovala ak Markovi. Otvorila dvere a pohľadom našla Calu, ktorá sa ešte stále držala za hlavu. Podišla k nej a dotkla sa jej pleca. To však nemala robiť.....

Roztrasenými rukami si trela spánky, v hlave jej ohlušujúco hučalo a cítila, ako sa jej tričko premočené potom lepí o telo. Dokázala vonkajšie vnemy natoľko ovládnuť, že dokázala voľne dýchať. Nedokázala však stále otvoriť oči, ležala na zemi a podopierala sa rukami. Počula rýchle rozhovory ľudí naokolo, cítila ich zmiešané emócie - strach, rozhorčenie, kdesi v povetrí zostal ešte náznak úspešného rande, avšak to nebolo nič, čo by ju dokázalo takto zložiť. Zhlboka sa nadýchla a mierne pootvorila oči. "Ako inak" zašomrala si pre seba a posadila sa. Okolo nej stálo pár ľudí a nechápavo na ňu hľadeli. "Som v poriadku," vykoktala zo seba a snažila sa postaviť. Cítila neznámu energiu vychádzajúcu od dverí bistra a všimla si dve vysoké postavy, ženu a muža. Trochu potriasla hlavou a zaostrila. Pribehlo k nej mladé dievča so zaujímavými ružovými vlasmi, z ktorej energia sála v prúdoch. Usmialo sa na ňu a položilo jej teplú ruku na rameno. Cala vykríkla a znova sa zložila na chladnú podlahu...

Mark niečo lepšie povedané niekoho zacítil . Jeho pohľad zablúdil na dievča . Pozrel sa lepšie bola to Ren s nejakou druhou osobou. Videl , že majú nejaké problémy tak sa vydal za nimi. Videl , že sa jej Ren dotýka , no v tom sa niečo stalo. Rozbehol sa k nim .
" Hej!" zakričal.

Jasmine sa pomaly blízila k bistru a na chvilu sa jej zmocnili pochybnosti. "čo to vlastne robím?" pýtala sa sama sebe. chce odíst niekam daleko z ľudmi ktorých ani nepozná a to ani nie sú len taký obyčajný ľudia. dobre tak má nejaké nadprirodzne schopnosti ale prečo m á preto hned zachranovat svet? potom sa jej vybavila spomienka na den ked zistila čo robí jej otec. vtedy sa rozhodla ze bude pomáhat ľudom aby tak odčinila to koľkým ludom on ublízil. vzdy pomáhala len ako lekárka ale teraz ked má prílezitost urobit niečo viac musí ist do toho. zastavila pred bistrom a uvidela ze traja jej známi tam uz sú a videla ze pri nich je aj dalšia zena ktorá sa práve zrútila k zemi. vystúpila a vykročila smerom k nim

Misaki to měla do bytu jen pár kroků. Věděla, že si nebezpečnost toho, co se chystá udělat ani neuvědomuje... Cítila vzrušení, stejně jako už tolikrát. Věděla, že je to nebezpečné, ale nemohla odolat, tak hrozně moc měla ráda adrenalin. Chvilku poslouchala, jak se mezi sebou hádají dva práci. Připadalo jí to směšné, hádali se jako dva milenci, stejně jako lidé. Sameček si jí všiml. "Sakra, ty lidi!!! Ani hádat se nemůžeme, aby na nás někdo nezíral!!" zanadával si pro sebe. "Na to, jak jsi malý, tak jsi pěkně drzý!!" Misaki se na něj zašklebila a šla dál.
Doma si vzala pár věcí do báglu, sebrala svůj notebook a nechala na stole lístek pro její kamarády, kdyby jí někdo hledal. Ale pak ho hodila do koše, vždyť vlastně leží v nemocnici!!!! Když se ujistila, že už nic nepotřebuje, tak se vydala na cestu. Pořád se nebála, zatim jí její schopnosti nepřinesly nějaký problémy, takže se zatim neměla čeho bát. Zvířátka, to se jí líbilo!!!
Na cestě zpátky k ní přilétl ten ptáček, kterého si zavolala v bistru. "Měla by sis pospíšit, něco se tam stalo," řekl jí. Misaki přidala do kroku, ale když přišla k bistru, tak se zastavila a dívala se, jen by překážela a navíc vůbec neví, co se stalo.

jessy počúvala no nikoho nevidela potom ucítila že jej niečo prebehlo za chrbtom a prudko sa otočila všetko čo jej stálo v ceste sa v momente premenilo na ľad. No nikoho nevidela, v tom na nu niekto skríkol.,,Ruky hore.,, Pred nou stáli dvaja policajti a mierili na ňu zbraňou. uvedomila si že stojí chrbtom k stene a skôr než sa stihla spametat dobehli ďalší policajti už na nu mierili štyri zbrane. Nechcela im ublížiť .,, Hej len pokoj nič som nespravila, nesprávny čas a miesto.,, prehovorila no ruky dala aj tak hore.,,To ti tak veríme všetci sú nevinný to nevrež basy sú plné nevinných ľudí.,, policajt sa pochechtával a prudko jej vykrútil ruky dozadu a nasadil putá. Monotónne pritom odriekaval naučené frázy. O chvíľu na to sa ocitla v policajnom aute smerom na stanicu.

"Vzduch," vydralo sa z Calineho hrdla a potláčajúc slzy sa vymanila z objatia neznámej slečny. Pri dverách bistra sa mierne zapotácala, no pomoc od vysokého charizmatického muža odmietla. Posadila sa na lavičku pred bistrom a zhlboka dýchala. Niekto vo vnútri uisťoval zvedavých ľudí, že je všetko v poriadku, no nesnažila sa zistiť, o čo vlastne ide. "Čo sa to sakra deje?" pomyslela si a prstami si jemne prechádzala po jazvách na predlaktí. Dokázala ukľudniť svoju myseľ a znova otvorila oči. Vzhliadla k skupine zvláštnych ľudí (ak sa tak vôbec dokázali pomenovať) a pozdravila ich.
"Ahojte.. " povedala rozhodným tónom, silnejším, ako pôvodne očakávala a potom rýchlo dodala, "toľko zmiešanej energie a pocitov som v živote necítila." Ich zdesenie bolo odhadnuteľné aj bez jej schopností.

Neznáma žena odmietla jeho pomoc a posadila sa na lavičku.
"Čo sa stalo?" spýtal sa jej. Potom zahliadol Misaki ako stojí blízko bistra, aj napriek tomu , že ju už spoznal ,stále naňho pôsobila záhadne .Nevedel čím to bolo . Potom si uvedomil , že ju tupo pozoruje a tak rýchlo odvrátil zrak na neznámu ženu a Ren.

Skôr ako Jásnime prišla ku skupine aby ponúkla neznámej zene pomoc postarali sa o to ostatný. teraz uz sedela na lavičke aj ked nevyzerala práve v poriadku. podišla k nim a prihovorila sa tak vy ste uz tu? čo sa tu vlastne deje?"

Dobře, takže tohle se vyřešilo snad i bez její pomoci. Pochvilce se tedy šla přidat k ostatním. Neznámou ženu, která tak zvláštně reagovala na Renin dotyk ještě neznala, ale bylo jasné, že má také moc. Najednou však zaslechla slabé volání o pomoc. Bylo jí jasné, že hlas nepatří člověku. Otočila se a zjistila, že kousek dál leží na zemi pes a snaží se marně překousnout provaz, do kterého se mu zamotala noha. Ulevilo se jí, ještě chviličku nemusí jít mezi ně, nemusí se postavit čelem ke všem těm energiím...