RPG- WORLD - archiv 1

tak z toho jeho pohľadu mala dosť pristihla sa ako sa začína usmievať to sa jaj však ani trochu nepáčilo potriasla hlavou a v tom si uvedomila že ho vážne odniekiaľ pozná ale nevedela si spomenúť nevedela kde ho má zaradiť chvíľu mala neprítomný výraz snažila sa spomenúť ale mala tých spomienok príliš veľa to potrvá kým výhrade tú kde sa objavil tento chlap uvedomila si že neodpovedala tak sa zhlboka nadýchla ,, som človek ,, ani nezaváhal veď v podstate hovorila pravdu

"Měl by sis velice dobře rozmyslet, jestli jsi si jistý, co se stalo, Briane!" Misaki nevydržela svou šílenou zvědavost a podívala se trošku do jeho minulosti...

Brian odtrhol svoj zrak z Edwarda a pozrel na Jessy. "Človek ktorý lieči druhých. Hm aké prirodzené.." pokrútil hlavou a pozrel sa ironicky na oblohu. "Aj keď z nás asi nie je prirodzený nikto" dodal potichu a znova pozrel na Edwarda..."Měl by sis velice dobře rozmyslet, jestli jsi si jistý, co se stalo, Briane!" Brian nechápavo pozrel na Misaki. "Čo tým myslíš?"

"Jsi si jistý, že WEdward je ten, kdo ji zabil?"

Nemohol si pomôcť. Musel sa zasmiať. Brain bol veľmi zaujímavý týpek. Keď sa však ozvala Misaki opäť sa v ňom prebudila zvedavosť. Je možné, aby tá mladá Japonka vedela zistiť niečo viac o Brianovi? Jej ďalšia otázka ho však šokovala. Či si je istý, že to on ju zabil? A koho? Spýtavo sa pozrel na Briana.

jessy si uvedomila že jej vysvetlenie nestačilo ale zdalo sa že sa v tom bieren nemieni ďalej vrtať potom začula Misaki otázku začudovane na ňu pozrela nechápala o čom hovorí a zdalo sa že ani brein keď dievča pokračovalo striaslo ju zadalo sa že vie toho o ňom veľa a predsa aj ona ich stretla len dnes v noci takže nečíta myšlienky lebo on si na to nepamätal takže asi vidí minulosť to sa jej nepáčilo nestálo o to aby čítala tú jej napriek tomu zostala stáť zaujímalo ju o čom dievča hovorí

Brian sa zachvel. Spomenul si na Sam ako mu umierala v náruči a na jej posledné slová..."Edward" zašepkala potichu a oči sa jej naposledy zatvorili. Jeho výraz sa zmenil na nenávistný a pomaly sa k Misaki otočil. Nikto nemohol zistiť čo sa stalo predtým ako sa objavil v lese a on už nepotreboval znovu nádej. "Vŕtaj sa v hlave niekoho iného" zavrčal a otočil sa na Jessy. "Takže kde sme to skončili?" Na tvári mal znova úsmev.

Brian zareagoval dosť prudko, ale Edward sa rozhodol, že ho nenechá odtiaľ tak rýchlo vykľučkovať.
"Ale aj ja by som rád vedel, čo to malo znamenať. Myslíš, že som niekoho zabil? Preto si tu? Aby si sa pomstil?"

Misaki se stále přesvědčovala, že udělala dobře... Věděla o co Brianovi šlo. Nechtěla riskovat a dívat se na události, které vedly ke smrti jeho ženy... Věděla, že by jí to mohlo ublížit a možná i zabít. Tak bolestivá minulost pro ni byla vždy nebezpečná... Ale také měla tušení, že Edward není ten, kdo ji zabila a ikdyby, tak k tomu měl důvod... on zabíjem jen z nutnosti...

Brianovi začali pomaly zapadať udalosti zo smrti jeho ženy ako skladačka do seba. Začínal pochybovať, že Edward zabil Sam. Ale nad tým bude rozmýšlať neskôr. "Edward" ozvalo sa mu znova zašepkanie v hlave. "Prečo sa neopýtaš slečny" pozrel na Misaki "či ťa chcem zabiť? Zdá sa, že vie o mne viac ako ja" sebavedome sa usmial. Cítil, že situácia potrebuje trochu odľahčiť. "Neviem ako vy, ale som hladný." pohol sa smerom k bistru ktoré bolo hneď za parkom. Zastavil, nahodil úsmev od ucha k uchu a opýtal sa "Idete?"

Edward si vzdychol a nasledoval Briana. Nechcel počuť pravdu od Misaki, ale od neho. A nech sa už Brian snaží neodpovedať na jeho otázky akokoľvek veľmi, on sa tak ľahko nevzdá

"No, jsem trošku zvědavá a taky dost hladová... chtěla jsem se něco dozvědět a zdrhnout pro jídlo... a hlavně kafe!! Takže já sem 100% pro!" Misaki se usmála a nejspíš se i trošku začervenala... "A promiň.."

toto bolo fakt super po dlhšej dobe nejaké vzrušenie títo ,,ľudia,, vyzerali zaujímavo a bola zvedavá čo sa bude diať ďalej brienova minulosť bola niekde stratená a keď chcel vážne zabiť Edwarda tak by ju hrozne zaujímalo prečo keď sa vybral k bistru uvedomila si že je hrozne hladná a pomlím krokom sa vybrala za ním a ostatnými ktorý sa tiež pridali
,, je ti jasné že platíš keďže si nám pozval.,, neodpustila si poznámku

Brian objal Misaki okolo pliec a vážne jej povedal "Neospravedlňuj sa, nemáš za čo, len nerád myslím na isté veci" smutne sa pousmial. Pootočil sa a zbadal, že Edward ide za nimi. Boli isté veci ktoré potreboval počuť od toho muža. V súkromí. Jessy išla tiež za nimi a keď zvolala ,, je ti jasné že platíš keďže si nám pozval.,, Brian sa uškrnul. "Myslím, že toto necháme na Edwardovi." nahlas sa zasmial, čo ho prekvapilo. "Čo povieš, Eddie?"

Edward s nechuťou sledoval párik pred ním. Ako mu len tie ženy môžu tak ľahko naletieť? Keď počul ako zareagoval na poznámku Jeesy len sa ešte viac zamračil.
"Fajn." Povedal cez zaťaté zuby. Koniec koncov Brian nevyzeral, že by si mohol dovoliť zaplatiť za nich všetkých a jemu peniaze chýbať nebudú.
"A volám sa Edward, nie Eddie."

jessy sa na Brienovu poznámku usmiala ako rýchlo ho prešiel hnev a oslovenie Edie v nej vyvolalo ešte väčší nápor na bránicu snažila sa potlačiť smiech a nevyprsknúť keď sa pozrel na výraz Ediho tváre bolo jasné že zo svojho nového mene nie je nejako nadšený zrýchlila krok chcel byť čo najskôr vo vnútri uvedomila si totiž že pri zmienke o jedle sa jej začal hlasno ozývať žalúdok

Brian sa v duchu smial na Edwardovej reakcii. Sadol si za stôl a keď k ním prišiel časník, Brian si ho so záujmom prezeral. Nahodil na neho svoj úsmev a nezabudol na neho aj žmurknuť. Čašník očervenel a začal koktať, ale na to bol Brian zvyknutý. Žil už dosť dlho na to aby vedel ako na ženy a tak isto ako na mužov. Vypýtal si kávu a čakal čo si objednajú ostatný...

jessy prešla zo záujmom cez jedálny lístok všimly si ako zareagovala čašníčka a v duchu sa zasmiala potom prešla prstom po menu a vymenovala z neho nejakých desať položiek nevšimala si začudovaný výraz čašníčky a s úsmevom jej podla menu ,, a môžem poprosiť rýchlo viete mám cukrovku nízka hladina cukru,, s rubol dlane si siahla na hlavu a prevrátila očami ako keby jej bolo zle potom sa usmiala a dodala k objednávke ešte mafin

Edwardovi takmer zabehlo, keď zbadal ako Brian flirtoval s ich čašníkom. Takže aj muži? Aj on sa milo usmial a povedal čašníkovi, že on jesť nebude. Keď počul koľko si toho objednala Jeesy, musel sa ale ozvať.
"Dúfam, že ti z toho nebude zle potom."

,,to si píš že nebude.,, uvedomila si že tá čašníčka bol vlastne chlap asi na ňu poriadne nepozrela a až teraz jej došlo to Brienve žmurknutie no super ten berie všetko zasmiala sa v duchu a otočila s opäť k Edwardovi ,,tak čo si vyviedol že ťa chce zabiť.,, spýtala sa zo záujmom bez najmenšej známky nejakého hnevu alebo odsudzovanie jednoducho predpokladal že je to tak

Misaki seděla a jen pozorovala dění okolo sebe. Když jí Brian chytl okolo ramen, tak cítila jisté napětí a rozhodně to nebylo z toho, že je to celkem pškný chlap... ikdyž, kdo ví. Možná by mohla mít na pár nocí nějakou zábavu... Objednala si trojté kafe bez cukru a pořádnou porci hranolek. "Víte, ač se to k člověku, který dělá to co já nehodí, tak jsem přísný vegetarián.." Misaki si sundala ze zad batoh... Měla bych se sakra učit!! No, ale tak co, tohle je prostě mnohem lepší než historie!!!
A navíc byla moc zvědavá, jak se bude vyvíjet ta věc se zabitím té ženy...

Brian sa zamračil a s buchnutím položil svoju šalku na stôl. "Túto vec by som chcel prediskutovať s Eddiem sám, neskôr" povedal nahlas a pohybom ruky zavolal čašníka. Ten znova očervenel, ale poslušne pricupkal. "Želáte si pane?" opýtal sa koktavo. Brian sa musel na ňom zasmiať a objednal si omeletu a jeho telefónne číslo. Rád provokoval a ten čašník sa tak chutne červenal....

,,vegetariánka no to by som nečakala,, pozastavila sa nad
Misaki vyhlásením jessy potom jej vyletelo hore obočie od prekvapenia keď Biren buchol šálkou o stôl a pokračoval akoby sa nič nestalo vo svojom flirte s čašníkom. ,,ak to chceš prediskutovať s ním tak si nás do toho nemal ťahať ,, pozrela sa za čašníkom ktorý práve prinášal jedlo

"Do ničoho som nikoho neťahal. Chcel som sa iba najesť. Ty si stále nepovedala, čo si.." pokrčil Brian plecami. Keď čašnik priniesol jedlo Brian na neho už ani nepozrel. Čašník vyzeral sklamane. Brian rozmýšľal, aké je šialené, že sedí za jedným stolom s tým upírom. "Edward" ozvalo sa mu znovu v hlave a zatvoril oči.

Edward sledoval ako sa nálada pri stole mení a musel pripustiť, že po dlhej dobe bol fascinovaný. Nevšímal si Brianovej reakcie a usmial sa na Jeesy.
"Prepáč, ale ja ozaj neviem prečo po mne ide." V duchu sa uškrnul na dvojzmyselnosti toho, čo povedal.
"No Brian má v niečom pravdu. Ešte stále ste poniektorí nepovedali, čo presne ste."