Stena

bála som sa čo na to poviete, som rada, ze sa vam to takto paci a tak este pridavam jeden malinký kusok...


Castielove zmysly medzitým bojovali z neúprosnou prevahou umierajúceho tela a odchádzajúcou milosťou bohvie kam. Na pár sekúnd sa to vždy podarilo no čoraz častejšie mal pred sebou ticho a tmu. Baltazárovo zovretie sa nezmenilo a vždy keď ho znova na tých par sekúnd uvidel prial si aby smútok zmizol z tváre jeho brata. Pri posledných sekundách, ktoré ešte zďaleka neboli posledné ako neskôr vysvitlo, mu po tele prešli zimomriavky. Baltazár presvedčený, že toto je Castielov koniec zdvihol hlavu a snažil si vryť tvár, ktorá sa teraz naňho pozerala svojimi pokojnými modrastými očami aj keď to bola len jeho schránka. Ale posledná možnosť byť s bratom. Castiela striaslo . Jeho milosť zachytila silu Deana zatiaľ čo Baltazár V presvedčení, že zimomriavky sú náznakom strachu ešte pevnejšie zovrel Castiela. Tak ako to videl v nejakom tom filme so smutným koncom, ktorý niekde zbadal, keď sa prechádzal ulicami a sledoval ako si každý človek žije svoj život a nevnímali jeho existenciu. Na názov si však nespomenul, aj započul ako si ho ľudia navzájom hovoria. Bolo to nepodstatné. Chcel mu povedať aké je to čudné, hlúpe a príliš ľudské na anjela a či to znamená, že to čo cíti už niekoľko mesiacov, pri Winchestrovcoch a teraz vďaka tomu neznáme filmu alebo samotnému Castielovi v jeho náručí je ľudskosť. Vtedy si uvedomoval ako dlho bol vo svete ľudí ako sa vyhýbal domovu kam obaja patrili. No vôbec mu jeho starý domov nechýbal. Na pleci pocítil teplú tekutinu. Na tričku sa mu objavila obrovská červená škvrna, už ani necítil jeho dych a pomaly ani jeho prítomnosť. Opúšťal ho. Síce pomaly a v bolestiach, ale opúšťal a on ho teraz držal vo svojom náručí a nemienil ho opustiť. Potom započul zvuky v pozadí- prosbu. Najprv si neuvedomoval čo to je za zvuk.
„Baltazár, to...to je Dean? Povedz prosím, že nie...“ zachrapčal Castiel. Baltazára strhlo.
Castiel mal pocit, že vybuchne ak ho Baltazár nebude držať dosť pevne. Ten zvuk bol ako ľadová sprcha a Baltazárovo mlčanie bol len ďalší úder pod pás. „Čo som mu to spôsobil?“ z jasnomodrých oči sa drali slzy a Baltazár ho ešte pevnejšie zovrel rozhodnutý ochrániť ho a zastaviť slzy tečúce po jeho tvári. Toto si Castiel aj napriek tomu všetkému čo vykonal či už správne alebo nie nezaslúžil. Nenapadne sledoval čo sa deje okolo Deana. Anjeli ho obklopili z každej stany. Neskrývali prekvapenie z jeho požiadania o pomoc, ale tvárili sa, že ho nepočuli. Vytvorili okolo neho kruh v ktorom ležal on a na kraji Rafael zvierajúci v rukách meč. Toto je náš koniec preletelo hlavou v rovnakej chvíli trom mužom- Baltazárovi, Bobbymu a Samovi.
Michael si myslel, že svoju prosbu nepovedal dosť naliehavo a v duchu kričal na Deana čo urobil nesprávne. Dean neodpovedal. Nevedel čo má ďalej robiť, pretože nik na jeho slová nereagoval. Ticho, ktoré nastalo medzi ním a Deanom bolo desivé akoby mu strelil facku, ako nočná mora, ktorá dokonale vedela zničiť všetko. Úplne všetko. „Dean...“ kričal z plných pľúc vo svojom vnúti čakajúc na odpoveď, ktorá neprichádzala. „Teraz nie... Dean.“ Prosil ho, ale pochyboval, že ho započul.
„Prosím, potrebujem pomoc.“ Vykríkol jedným dychom do núdzovej miestnosti a privrel oči. Vlna sa približovala a znova ho pohltila, no tento krát si nebol istý či sa vráti naspäť spolu s Deanom.
Keď opäť otvoril oči znova sa ocitol na pláži. More bolo rozbúrené a divoko narážalo do útesu. Na jeho úpätí sa črtali obrysy človeka. Chcel naňho zakričať no nemohol, chcel sa pohnúť nemohol. Obrysy boli čoraz jasnejšie a potom ho už spoznal V pozadí toho všetkého sa ozýval Alaistrov veselý smiech. Videl len ako Dean pozerá na kraj útesu, pomaly sa k nemu približoval a skočil. Vietor sa z jeho telom len tak pohrával a vpadol do náruče búriaceho sa mora. Michael padol na kolena. Vlny telo lenivo vyplavili na breh. Michael sa k nemu rozbehol. Síce bol archanjel, nevedel či dokáže použiť toľko sily na Deanovu záchranu. Všade okolo neho piesok vsakoval veľké množstvo krvi , obe ruky mal opuchnuté a zlomené na viacerých častiach, pretože ich mal v zvláštnej polohe no napriek tomu Dean dýchal. Slabo, ale dýchal. Vďaka Michaelovi. „Výdrž.“ Zašepkal a ocitol sa na zase na podlahe.
„Pomôžte mu!!! Zreval od bolesti. Uvedomil si, že naozaj nemal toľko síl, aby dokázal zakryť Deanove zranenia. Cítil ako sa pri každom nádychu a výdychu oškierali jeho rebrá o studenú podlahu. „Prosím, pomôžte Deanovi.“
Niekto sa rozkričal a pár sekúnd sa ho dva páry rúk pokúšali opatrne prevrátiť na chrbát. Čosi mu jeden z nich hovoril, a aj keď ho nepočul, spoznal ho. „Sam Winchester.“ Zašepkal. Pocítil na sebe ďalšie ruky ako jemne ohmatávajú hrudník a s hrôzou sa mu pozerajú do oči. Toho nepoznal. Pridala sa k nim tretia osoba. Bol to Baltazár, ktorý mal na rukách plačúceho Castiela. Michael pri pohľade na muža v béžovom baloniaku, vzdychol. „Castiel.“

FooFighterkaSN: Holka, vždy, když myslím, že víc už Deana týrat nemůžeš, tak zase něco vymyslíš Teda, ty mu dáváš!!! A ta scéna Balthazara s Castielem je taky moc hezká. Prostě paráda! Už se těším na pokračování a fakt jsem zvědavá, co na nás vymyslíš

Je to perfektní, mám z toho husí kůži,,, Michael se mi opravdu líbí, jak si ho podala.. a stejně tak Baltazar.... No ale Dean...takhle ho trápit.

Já už teda vůbec nejsem optimista. Je ještě vůbec možné, aby to Dean přežil?

ja niesom optimista v tom ci to dopisem... mam spisovatelsku krízu
vedela by som koniec zhrnut aj do troch riadkov...

FooFighterkaSN: To nevadí, až Tě něco napadne, tak to dopíšeš. Nemá cenu to tak hrotit

Bohdy dakujem za velmi mily komentar


Castiela striaslo. Stretli sa im pohľady a na chvíľu sa jasnomodré oči vpíjali do zelenkastých a naopak. Castiel mal dokonalý obraz čo všetko si Dean prežil. Bolo to ako sledovať film, síce krátky, no krutý a bohatý na nepríjemne detaily a vôbec sa vám nepáči, ak viete, že sa to naozaj stalo. Ani anjel nevydržal dlho a odvrátil zrak. Mal šťastie. Bol natoľko vyčerpaný, že nedokázal vnímať jeho dušu. Cítil sa previnilo a právom, práve bol svedkom svojho zlyhania. On však sklamal Deana a všetkých, ktorí v neho verili. To bolo nespravodlivé. Postavil na vlastne nohy ale pre istotu ostal v blízkosti Baltazára opretí aspoň o rameno. Michael využil túto príležitosť a nič mu nedaroval. „Prečo, Castiel? Pozri sa mi do oči ešte raz a povedz mu to. Pretože Dean si to všetko odniesol za teba. On to dokonca zobral na seba, len aby si ty nemusel a teraz zomiera, aby si ty mohol žiť.“ Zvýšil hlas a pokračoval. „Už je skoro mŕtvy, samozrejme len vďaka tebe.“ Ukončil to celé Michael, pretože čím ďalej tým viac sa mu anjel hnusil a radšej sa snažil zistiť ako na tom Dean naozaj. Nakoniec nebol až tak ďaleko od pravdy. Dean bol nažive, ale už len vďaka jeho schopnostiam archanjela. Ako náhle však Dean vyctil prítomnosť anjela, tužil ho znova uvidieť. Chcel Michaela zastaviť, umlčať ho . Len jedna sekundička, keď Dean nedával pozor... Michael pocítil silu a jasnosť jeho duše. Znamená to však, že nie je na tom tak zle? Že zranenia nie sú také vážne? Pýtal sa sám seba Michael, bol z toho trosku zmetený. To čo sa stalo Deanovi by nikto neprežil a je isté, že ako náhle Michael opusti jeho telo tak ani on. Táto chvíľa však mala dve stránky. Tak ako duša dodávala prúdiacu silu archanjelovi, tak dodávala silu aj Deanovmu novému „ja“. Nevedel síce aké to je stať sa polovičným démonom, no pri pohľade na Deana ho zamrazilo a pýtal sa sám seba koľko toho ešte tento muž výdrži, nič nenaznačovalo nejaké náhle zmeny v jeho správaní alebo v stave v akom bol, samozrejme okrem tváre, prázdnych oči a chuť zničiť všetko na čo len pomyslel. Toto nemohol len tak nechať.
Pokračoval ďalej, no už miernejším tónom. „Vieš čo by chcel teraz najradšej?“ Castiel sa mu ešte stále nedokázal pozrieť do oči, nevydal zo seba ani hlásku a naďalej zvieral Baltazárovo sako. „Chce ti povedať, že je to v poriadku a že sa nemáš čoho báť.“ Povedal klepkajúc si po spánkoch hlavy. Vtedy modrooký anjel zdvihol hlavu a pri pohľade do Deanovej tváre sa zošuchol k jeho nohám. Baltazár ho chcel zdvihnúť, ale Castiel to odmietol. „Ja...nechcel som Dean“ zašepkal. Michael týchto slovách spokojne vydýchol a Deanovo nove „ja“ sa stiahlo.
„Dokážete Deanovi pomôcť aj keď je v takomto stave?“ zmenil tému Michael.
„Nie som lekár, ale pokúsim sa.“ Odpovedal neisto Booby pri pohľade na staršieho z Winchestrovcov. „Hneď som naspäť.“ Zašepkal a vychádzajúc z núdzovej miestnosti.
„Počkajte, prosím...“ vyhŕkol Michael „Asi vám budem musieť ešte niečo vysvetliť...“
Ešte niekoľko minúť ,ako Michael dohovoril šokovane naňho civeli tváre štyroch mužov. Samozrejme nepovedal im všetko, nechcel to byt on kto im to povie a popravde nebolo na to ani veľa času. Práve ubiehali drahocenne minúty, ktoré môžu rozhodnúť, čo sa stane s ľuďmi, s anjelmi, s peklom ako aj samotným Deanom. Zmienil sa iba o podstatným veciach, což boli zranenia. Nepovedal im ako sa k nim Dean dostal len im opísal v akom stave sú približne, čo súdil iba podľa toho aké množstvo energie ho udržiavala pri živote. Ani on však nevedel ako je na tom naozaj. Aby si bol istý, že pochopili, čo od nich žiada to zhrnul. „Na teraz stačia iba také maličkosti.“
„Aké?“ spýtal sa nechápavo Sam snažiac sa zakryť paniku a bolesť z toho čo im o jeho bratovi povedal Michael.
„ Neviem presne čo má z rukami, no domnievam sa ,že sú zlomené.“ Oči uprel na muža v šiltovke, ktorého nepoznal, no vedel že je to Deanovi ako rodina a tak mu dôveroval . „Nečakám zázraky, stačí ich len nejako spevniť, ako to urobíte to nechám na vás.“
„No skôr ako začnete,“ ozval sa keď Bobby začal vyberať nejaké obväzy a laty zo skrine „ mam ešte jednu dôležitú vec. To že Rafael nereaguje a nijako teraz neútočí, je len vďaka jeho samoľúbemu pocitu víťazstva. Samozrejme, že som nič nenechal na náhodu a tie som sa zabezpečil a budem musieť svoju silu sústrediť aj inam a ja sa musím pripraviť. V tom prípade sa Dean stave znovu pánom svojho tela. Neviem ako na toto všetko bude reagovať, ale snažte sa mu to uľahčiť.“ Vypleštili naňho oči. „A keďže je mojou schránkou len pár hodín, nebude asi možné aby s vami dokázal komunikoval.“ Keď uvidel nahnevanú tvár Sama Winchestra vysvetlil. „je ranený a musí si šetriť sily, ale počuje ťa.“
Bobby si medzitým kľakol oproti Samovi. „Dobre teda,“ vzdychol „ pomôžte mi ho prevrátiť nabok...“
Michael si s úľavou vydýchol ani jeden z lovcov nevenovali Deanovemu hrudníku veľmi veľkú pozornosť a čierna košeľa v narastajúcom prítmí svedomito zakrývala to čo malo ostať zakryté.
Pre Deana sa všetko opäť vrátilo do starých koľají. Návaly tepla sa striedali so zimou, bolesť s agóniu. Nič sa však nezmenilo silu zovretia Sama , ktorý zároveň sám zafixoval jeho ľavú ruku. Aj keď sa Dean triasol zimnicou a pri každom pohybe ho prudko myklo, snažili sa to nevšímať. Michael počul každý jeho výkrik , no Dean mohol kričať koľko chcel, cez ústa sa nevydral žiadny zvuk, a Dean mu bol za to vďačný, pretože v po tom všetkom aspoň teraz nemusel zo seba robiť hrdinu. Archanjel pozorne sledoval ošetrovanie jeho schránky. Sam sa mu zo začiatku prihováral a pýtal, no keď pochopil, že od brata nedostane žiadnu odpoveď, snažil sa ju nájsť v jeho očiach. Dean sa ale tiež nevzdal tak ľahko a snažil sa komunikoval s bratom prstami na ruke, tak ako ich to učil otec. Aj napriek závažnosti sa dokázali na seba pousmiať. Dean sa ubezpečil, že Sam je v poriadku, zatiaľ čo Dean na jeho otázku neodpovedal a Sam by prisahal, že ak by Dean mohol hovoriť odpovedal by mu veľmi vtipne, ta ako to vždy robil v takýchto situáciách. Mladší z Winchestrov ho ošetroval síce prudko, no jemne zároveň a hlavne rýchlo. To iste robil aj ten druhý muž. V prstoch sa im pohybovala lovecká zručnosť a presnosť. Bolo vidno, že to nerobia po prvý krát. Po pár minútach boli Deanove ruky chránené pred akýmkoľvek ďalším poškodením. Napevno obalene v množstve obväzov až mu začali modrať prsty. Bobby dokonca začal pochybovať či je to dobre, ale radšej to nechal už tak.
„Ďakujem.“ Ozval sa Michael, keď sa muži chceli pustiť aj do poranenej nohy. Ešte sám všetko prekontroloval a nezabudol aj na Deana.

Chudák Dean! Ten teda trpí!!! Jsem zvědavá, jak to bude dál, protože tohle snad opravdu nemůže přežít Skvělé pokračování a už se moooc těším na další

uf... tak jsem si po dlouhé době našla čas. Řekla jsem si, že to jen tak přelétnu abych věděla o co jde a až budu mít opravdu večer klid přečtu si to celé. Ani omylem! po prvních větách jsem se přistihla, jak sedím s otevřenou pusou a musím vypadat dost komicky... hltala jsem každý kousek... způsobila jsi moji závislost ma Michaelovi, Bylo to zase úžasný , jak si popsala to ošetřování, ten vztah Schránka-Archanděl, Sam - Dean....Díky Ti! a prosím pokračováni

To je teda fakt drsný. Dean je na tom tak špatně, ale snad se z toho nějak vylíže.

pridavam dalsi kusok, dufam, ze sa vam bude pacit ...
P.S. este som nevidela novu serka a ak to bude s castielom naozaj take zle tak dufam, ze potesim...
---

„Tá noha si bude asi vyžadovať odbornejšiu pomoc, no ďakujem za pomoc.“ To bolo to posledne čo im stihol povedať. Nastala tma a on opäť stál z nohami zaborenými do piesku. Piesok bol vlhký a ťažký, nasiaknutý krvou. Ešte pred chvíľou sa zdalo byt všetko v poriadku. Dean sa zdal na všetko čím si prešiel vo veľmi dobrom stave. Teraz sa to už nedalo povedať, bol v bezvedomí. „Dean...“pribehol k nemu, chytil ho za ruku a okamžite ju odtiahol. Roztiahol svoje krídla a z hrôzou si k nemu kľakol. „Michael...“ vzdychol Dean „nechcel som.“ Opäť ním prudko myklo, oči zahalila tma a chcel odtiahnuť ruku od archanjela ale ten ju ešte silnejšie stisol. Dean sa posadil. Pozreli sa jeden na druhého priamo, z očí do očí. Napätie medzi nimi narastalo. Našťastie Dean nebol až takú dlhú dobu, aby sa stal naozajstným plnokrvným démonom a tak nakoniec podľahol Michaelovmu vplyvu. Archanjel ho opatrne preniesol ku skale na ktorej sa predtým rozprávali. Sám sa o ňu oprel a Deana si oprel o hruď. „Malá zmena polohy nezaškodí, čo povieš?“ Keď sa Dean nečakane ozval archanjela trhlo. No nebola to odpoveď na jeho otázku a čím ďalej si uvedomoval čo Dean hovorí tým pevnejšie ho zvieral v náručí a modlil sa zaňho.
„Teraz je čas, aby ste odviedli Castiela preč skôr ako Deana prinútim postaviť sa na nohy .“ Slovo Castiel a prinútim povedal z takým opovrhovaním , že Castiel sa od neho odtiahol napriek zraneniam okamžite postavil, ale ostal stáť na mieste zatiaľ čo ostatní neveriacky zízali na náhlu zmenu Michaelovho správania a pri pohľade naňho mrazilo. Niečo sa zmenilo. Baltazár nespúšťal oči z modrookého anjela.
„Nedovoľ mu to, Michael.“ prosil.
Zrazu sa cez prehnal silný vánok slaného vzduchu. Bol dosť silný nato aby zabuchol veľké železné dvere, zhodil rôzne dokumenty na poličkách a Baltazára, Bobbyho a Sama hodil o stenu. Dean sa z ničoho nič postavil a hľadel na anjela. Baltazár sa varovne vystrčili krídla a skôr ako si čokoľvek stihol uvedomiť Castiel sa zošuchol k zemi. „CASTIEL...“ Vietor tak ako prišiel tak aj odišiel. nikto nemal tušenia čo sa stalo. Baltazár bol presvedčený, že prišiel o ďalšieho z bratov a vrhol sa Michaela. Zahnal sa naňho s nožom. „Čo si urobil ?“ skríkol.
„Baltazár, prestaň.“ Castiel ho chytil za rameno. Bol to opäť Castiel, bol znovu anjelom.
„Castiel? Ty si predsa...“
„Okamžite Daj ten nôž od Deana preč.“ Povedal modrooký anjel, ale bolo už neskoro.
Zelenkasté oči sa Deanovi zúžili od strachu. Z úst sa mu začala valiť krv a vyhŕkol od bolesti. Našťastie, krvou mal naplnene skoro cele ústa a tak nemohli počuť ten Deanov ozajstný výkrik. Odvrátil hlavu nabok a nechal krv tiecť na podlahu. Castiel ho podoprel. Tu naozaj vyzeral lepšie ako na pláži. Sadol si na zem a oprel si Deana tak ako to urobil Michael na pláži.
„Je to v poriadku som tu s tebou.“ Ostatní traja muži šokovane sledovali čo sa práve deje.„Nemáme už veľa chasu, Castiel. “ Povedal archanjel teraz už s prázdnymi ústami . „Vieš čo máš urobiť.“
„Čo sa deje?“ spýtal sa Baltazár, Castiel si už vyhŕňal rukáv a kreslil na ne znaky.
„To nemôžeš, si predsa anjel.“ Vykríkol Baltazár a snažil sa ho zastaviť, ale keď sa ich pohľady znovu stretli s úctou ustúpil a nechal ho to dokončiť.
„ Čo je z Deanom? Kde je Michael? Prečo ste tak ticho? A ako je možné, že si živý Castiel? sypal na modrookého anjela jednu otázku za druhou mladší z Winchestrovcov.
„Sam, ukludni sa. Môže nám niekto konečne povedať čo sa tu deje?“ Spýtal sa Bobby snažiac sa aby to znelo pokojne. Nechcel ešte viac síriť paniku, na to tu bol Sam. Ale tiež len tak- tak nechytil Castiela pod krk a...
„Ja...“ začal, ale potom zmĺkol, nevedel čo im má povedať. Že zlyhal? Že je to všetko kvôli nemu?
„Baltazár, daj prosím ta naňho chvíľu pozor. A vy poďte so mnou musím vám niečo povedať, no toto nie je vhodne miesto.“ Obaja muži si vymenili nedôverčivé pohľady, ale nasledovali ho.
V momente vyšli ako z miestnosti sa železné dvere sa zatvorili, Castiel sa premiestnil a Sam s Bobbym vtedy pochopili, že sú mimo hry. „TY BASTARD!!!“

FooFighterkaSN: Teda Ty nám dáváš!!! Doufám, že to nakonec s Deanem a Castielem dopadne dobře, zvlášť, když jsi nám s Casem dala takovou naději

Přesně jako Bohdy - ty nás tedy pěkně napínáš.

ospravedlnujem sa za mensie odmlcanie, ale povinnosti su povinnosti
dnes pridam iba kusok a ak sa zajtra pošťastí pribudne tu toho viac...


„Baltazár otvor tie dvere.“ Prosil tentoraz už niekoľko minút naštvaný Sam a trieskal do dverí. Najprv to skúšal s Castielom, ale bezvýznamne a teraz na Baltazára. Bobby sa ho ani nesnažil zastaviť a keby mu ešte v tele prúdilo aspoň trochu energiu ako Samovi tiež by sa k nemu pridal. Ale ak do piatich minút nebude ticho, sám ho umlčí.
„Castiel, čo to ma znamenať?“ Ozval sa zmätený a zachrípnutý hlas za jeho chrbta. Dokonale sa mu v ušiach ozývala tá otázka. Počul ako na neho niečo hovoria, ale tento bol z nich najhlasnejší.
Castiel sa zošuchol na zem. Nechal sa znova unášať vôňou mora a až blaženým pocitom bosých nôh ponorených do piesku rozohriateho od slnečných lúčov. Spočiatku mu nedošlo, že by sa niečo zmenilo odkedy tu bol naposledy. Tvár si nechal hladiť, tento krát už veľmi príjemným morským vánkom, nie takým silným ako v núdzovej miestnosti, a oddávajúci sa novej slasti privrel oči. Potom ich náhlivo otvoril a zahľadel sa na útes a nepríjemne mu stiahlo črevá. Mal z toho divný pocit. Opäť si spomenul na Deana. Teraz nevidel nikoho, bol sám.
Veľmi dobre si pamätal ten obraz keď ich prvý krát uvidel spolu s Michaelom na pláži. Obaja boli obklopení kalužou krvi. Archanjel sa nad nim skláňal. Toto malo byt jeho miesto, on bol Deanovým ochrancom. Chcel sa za nim rozbehnúť, ale namiesto toho ostal zahanbene stáť na mieste. Aj z diaľky cítil ako sa doňho vpíjajú Michaelove oči.
„Vitaj,“ napriek tomu, že boli od seba dosť ďaleko ,bolo to ako keby archanjel stál vedľa modrookého anjela „ prišiel si.“
Aj keď sa Castiel očakával trest za svoje činy a skutky čo urobil a chcel urobiť a archanjel ho zaskočil svojim prívetivým hlasom. Napäto čakal čo sa bude diať ďalej. Nevedel čo má teraz robiť. Len tam tak stal. Zrazu ho zaplavil veľmi známy pocit, ktorý ho napĺňal šťastím a pokojom. Neveril, že by mohol ešte tento pocit zažiť. Bola to ale iba chvíľa, pocit zmizol a anjel zosmutnel.
„Castiel, zvolal naňho Michael, „Prečo ten smútok?
„Prečo si ma sem zavolal?!!“ víchril zo seba odrazu Castiel, v presvedčení že to je len jeden z archanjelových trikov a očakával trest.
„ To nie je od teba pekné, takto sa ku mne správať, nemyslíš? Vykríkol naňho tak isto Michael, vedel ako trpí ale všetko má svoje medze. Cítil, že keby anjel mohol uletel a tak sa postavil vedľa neho a dodal. „Ja som ťa sem nepriviedol, to bol Dean.“
Po týchto slovách sa stratený pocit znovu objavil a bol čoraz silnejší a naberal na sile. Ak by Castiel aspoň z časti nemohol ovládať svoju milosť, bol si istý, že by v tejto chvíli kľačal nad Deanom. Michael aj očakával, že sa tak stane, ale Castiel aj napriek tomu smutne zvesil hlavu a ostal stáť. Niekde v diaľke začul svoje meno a tak sa vrátil k Deanovi. Castiel tam ostal sám. Archanjel nepostrehol v zmenu Deanových očiach, ale cítil zmenu v sile jeho duše. . Ani Dean to nejako nekomentoval. Unavene privrel oči aj keď sa pred chvíľou zobudil. Už pár hodín sú na „núdzovom režime“ ako to pracovne nazval Dean. To znamená, že Michael obmedzil svoju schopnosť držať svoju schránku nažive na minimum. Musel sa proste musel pripraviť na všetko v súboji s Rafaelom. Najprv sa za to Deanovi ospravedlňoval, ale on ho hneď na začiatku zastavil a nechcel o tom už viac počuť. Obaja si veľmi dobre uvedomovali, čo to znamená a o niekoľko minút to mohol Dean zažiť na vlastnej koži. Nechať voľnosť všetkému, čo mal doteraz Michael ako tak pod kontrolou. Trasúce sa telo, sa v snahe zmierniť bolesti sa skrúcalo do rôznych polôh a po čase prišiel na tú najlepšiu polohu- do klbka, no Dean si nesťažoval a ani raz nevykríkol. Od toho momentu, si Dean až teraz plne uvedomoval, čím všetkým si prešiel, kedy naposledy videl Sama a prečo a pre koho si musí týmto všetkým prejsť, pred čím všetkým ho archanjel chránil. Michael ticho a bezmocne sledoval čo sa deje a po zakaždým doprial Deanovi aspoň pokojný spánok. Viac urobiť nemohol. Tak to bolo aj teraz opýtajúc sa ho tú istú otázku. „Ako dlho som bol mimo?“
„Neviem.“ Odpovedal úprimne Michael, pretože nevedel, aký čas uplynul odkedy sú na pláži. Ani Dean to nevedel a len odhadoval, keď sa prebral. Viac sa spolu nerozprávali, proste stále tá istá otázka a odpoveď.

FooFighterkaSN: Ještě jsem zde asi nenapsala, jak moc se mi líbí ta představa moře Mě to uklidňuje už jen tím, jak to čtu. Fakt skvělý nápad! Doufám, že s Deanem to přece jen nakonec dopadne dobře. A nejen s ním Moc pěkná část

som rada, ze sa ti paci a ubezpečujem ta, ze sa este sa na nej odohra pár scenok ako je napriklad táto


V deň, keď sa objavil Castiel sa to zmenilo.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa Dean, keď videl, ako sa archanjelovi triasli ruky, keď sa mu snažil dať napiť. Michael sa naňho zvláštne zahľadel. Ten zaskočený tým, že ich konverzácia sa rozšírila o niečo viac, mu vylial zvyšok vody na tvár. Ak by sa jeho zranenia hlásili o pozornosť, Dean by mu určite uštedril jednu do tváre a okomentoval by to aj štipľavou poznámkou. No teraz sa Dean nemienil vzdať svojej polohy, v ktorej našiel aspoň trocha pohodlia a tak potichu čakal čo sa bude diať ďalej. Michael sa naňho ospravedlňujúco pozeral.
„Ďakujem za sprchu.“ Neodpustil si Dean nakoniec ,ale nepovedal to ako výčitku, dokonca sa nad tým pousmial. Archanjel bol stále ešte napätý. V jednej chvíli mu niekoho veľmi pripomínal. Stačilo, keby si Michael obliekol béžový baloniak a ostatné detaily by si dokázal domyslieť. Za chvíľu ho však voda na tvári začala chladiť a nebolo mu to prijemne. Veľmi neochotne zdvihol ruku, aby si ju utrel z tváre. Ani Dean ani Michael nevedeli, že vtedy k sebe zavolal Castiela. Zrazu stál pri nich. Morský vánok sa pohrával s jeho krídlami odrážajúcimi sa v piesku, s každým jedným pierkom a tak ho Dean mohol znovu vidieť v plnej jeho dokonalosti. „Prišiel si.“ Pousmial sa naňho archanjel. Castiel stál vedľa neho, pretože sa neodvážil k nemu viacej priblížiť. Snažil sa nájsť tie zelenkasté oči, ktoré tužil ešte raz uvidieť ,ale Dean sa od neho odvrátil. Pre anjela to bolo akoby mu niekto práve vrazil nôž do chrbta, jeho milosť sa otriasala v základoch. Dopadol na kolena a kľačal tam so sklonenou hlavou. „Odpusť.“ Akokoľvek sa chcel Dean tváriť, že je preňho anjel už cudzím človekom, nemohol. Zamrazilo ho. Nastalo niekoľko minútové ticho, ktoré nakoniec prerušil Michael hladiac na pomaly sa zaťahujúcu sa oblohu. „Dean mali by sme sa pripraviť, je čas...“ Dean prikývol. Cítil v sebe opäť príval hnevu, zlosti a bezcitnosti ako aj bolesť a nadej, že toto možno bude posledný krát. Nasucho prehltol a opatrne posadil „Poď, skúsime to ešte raz.“ Dodal smutne Michael a pomohol mu vstať . Až priveľmi dobre spoznával ten vyraz v jeho tvári. Znovu ho pohltilo zlo. Toto bola najhoršia časť celej tohto nezmyselnej vojny medzi Castielom a anjelmi on bol teraz jej priamym svedkom. Dean rýchlo sklonil hlavu a naprával si košeľu snažiac sa zakryť zranenia. Pár rebier si však našlo cestu von. „ Dofrasa, toto je tak ponižujúce,“ okomentoval archanjelovu pomoc potichu narážajúc na jeho „ zázračnú silu“, ktorá mu ich vracala naspäť namiesto „ čoskoro bude zo mňa zombík...“
Michael sa snažil ignorovať jeho poznámky, pretože vedel, že je to len maska a vedel čo sa za Deanovým sarkazmom skrýva. „Si pripravený? Sľubujem, že ho nikam nepustím.“ povedal povzbudzujúco, pustil ho o odstúpil. Dean však ostal stáť na mieste. Dažďové kvapky sa jemne dopadali do piesku. Začalo pršať. Dean sa ešte stále nepohol a nechal aby mu par kvapiek osviežilo tvár.
Potom sa otočil naspäť . „Castiel, pozeraj sa, ako...“
„Prestaň!“ skríkol naňho rázne Michael a rozprestrel krídla. Castiel sa rozbehol k Deanovi, no archanjel ho zastavil. „Dean, bojuj nesmieš sa poddať.“ Zakričal naňho. Privrel oči a za chvíľu sa vzduch naplniť zvláštnou energiou. Bol už priveľmi spätý s Deanom, aby necítil ako sa jeho duša trasie a on trpí.
„Dean ...jeho oči...“ opakoval Castiel stále dookola a padol do piesku. Keď sa Michael obzrel sa Deanom videl ako uteká na vrchol útesu. „Castiel, počúvaj ma. Teraz vstaneš a budeš sa pozerať, rozumel si.“ Vyskočil naňho. „Je to tvoja áno, ale takto mu nijako nepomôžeš. Nečakal ani na odpoveď a pomáhal mu na nohy.
„Ja nemôžem...“ zachrapčal anjel.
„Môžeš a urobíš to pre Deana.“ Odporoval mu Michael. A v momente keď Castiel zdvihol hlavu uvidel Deanovu siluetu padajúcu z útesu.

DOLEZITE UPOZORNENIE:

uz mi klipkaju oci , ale chcela by som sa este vyjadrit k jednej správe ktoru som dostala... nikoho nenutim citat tuto poviedku a nie je to povinné, ak sa niekomu nepaci, nech ju necita ...
tato poviedka ma dejovu liniu a vedela som od zaciatku ako sa zacne a viam aj ako sa skonci, len to obcas spestrim nejakou tou scenkou, zavisi to od mojej nalady ako napriklad teraz... tiez niesom povinna sem hadzat kazdu chvilu pokracko... pred niekolkymi tyzdnami som z hospital (torturing vo vlastnej stave ) a skusali ste niekedy pisat jednou rukou ,ktorou neviete napisat ani ciarku zatial co druha si kvasi v sadre( a mimochodom neodporucam, ak nechcete prist o nervy ), no ak si clovek nieco zaumieni este ze existuje nieco ako notebook a dobri ludia, ktori vas z radostou informuju co tu na fore porabate

Ospravedlnujem sa vsetkym verným citatelom a slubujem, ze sem coskoro pridam dalsie pokracka...

Good Night!!!



Myslim, ze táto nocna hodina tiez o niecom svedci a to zajtra idem do školy

FooFighterkaSN: Nevím, co ti kdo napsal, ale já rozhodně chápu, když někdo nemůže z nějakého důvodu pokračovat v povídce, ať už z důvodu zdravotně nepříznivého stavu, nebo prostě jen proto, že nemá čas. Sama vím, že někdy ten čas prostě není. O to víc si cením, že tu vůbec nějaká pokračka dáváš a ještě navíc v tuto pozdní hodinu Takže díky moc Jinak pokračování super!!! Takový psychický torturing... vlastně všech Jsem moooc zvědavá na pokračování Snad přibude brzy další... ale samozřejmě záleží, jestli budeš mít čas Takže díky moc

Cože??? Dean spadnul z útesu??? Tak toho už neposlepuje dohromady nikdo.
Ale ty to nějak dokážeš, že??
A k tomu, že tě otrávil někdo nemístnými poznámkami, máš pravdu - ať tvoji povídku prostě nečte a tečka. Ty ji píšeš pro zábavu a ve svém vlastním volnu. V tomhle jsem s tebou zajedno (i s Bohdy). I já mám někdy velké pauzy ve psaní - zaměstnání, jiné záliby, nechuť, není inspirace, však to znáš. Takže se nenech odradit.

Já vydržím taky třeba do skonání... a nepříjde mi že by jsi měla nějaké velké prodlevy:D tak piš jak jen můžeš já čekám

ja viem , ze sa najdu ludia, ktorí si tuto poviedku precitajú Terrik,Bohdy, Janča dakujem ste zlaté...


Súčasnosť

Bolo neskoro. Obaja padli na kolená do piesku a v beznádejne hľadeli na útes. „ Dean!!!“ vykríkli obaja a vôbec nepohli. Ich oči sa stretli na rovnakej úrovni. Michael ešte stále podopieral Castiela. Na toto neboli slova. Anjel ešte stále v šoku, si niečo nezmyselne šepkal popod nos zatiaľ čo Michael ho pozorne sledoval spenené vlny zarážajúce do útesu. „Toto sa nemalo stať? Prečo to urobil? Prečo skočil? Vynárali sa archanjelovi otázky v hlave. Až teraz si uvedomil ako veľmi chcel dokončiť svoju úlohu, za každú cenu. S ľútosť hľadel aj na zbičovanú milosť, skrývajúcu sa pod baloniakom. Jemne sa ho dotkol a anjel stíchol zahanbený svojim pocitmi. „To je v poriadku.“ Počul povedať archanjela, ktorý sa od neho postupne vzďaľoval.
„Pochybil som, daj mi, otče, možnosť napraviť to. “ povedal Michael a s hrôzou hľadel na rozbúrené more a premiestnil sa na kraj pláže, tak aby jeho nohy obmývala slaná voda. Bola studena, studenšia ako naposledy. Nikde necítil Deanovu prítomnosť.„Dean???“ Zakričal do vetra. Tvár mu neúprosne bičoval dážď a zhoršoval viditeľnosť, nevidel ho. Pre istotu vošiel ešte hlbšie do mora a čakal. Milosť mu zaplavoval veľmi nepríjemný pocit. „Už by sa mal objaviť. Kde je?“


Archanjel vošiel ešte hlbšie do mora a čakal, zatiaľ čo to Castiel bral ako jasný príkaz a pridal sa k nemu. Videl jeho bezradnosť, ktorú on sám tak isto cítil. Tiež vošiel do tej studenej vody, rozmýšľajúc ako veľmi mu Michalov postoj pripomína Deana. Toto bol proste jeho spôsob povedať, že je niečo nie je v poriadku. Však aká bola pravdepodobnosť, že to prežije keď si predstavil čo mu spôsobil len prvý?
Napriek tomu mu jeho milosť dokazovala, že aj napriek tomu žije a začal sa brodiť krížom krážom oproti vlnám. „Ja som Deana a teba dostal do tento situácie a chcem to napraviť.“

Michael dúfal, že sa aspoň zmení počasie aby mu dalo aspoň akú takú nádej alebo skôr znamenie. Všimol si že, Castiel sa z nejakého dôvodu brodí proti vlnám po mori akoby bol na prechádzke a už nebol taký napätí aj keď na tvári sa mu prehlbovali vrásky od neistoty a vnútorného nepokoja. So záujmom ho sledoval a o niekoľko sekúnd k nemu priplával iba vrch jeho schránky- béžový baloniak. Než stihol na neho zavolať zmizol aj on pod hladinou rozbúreného mora. Najprv sa naňho nahneval, pretože ho svojim Dean, bol v celej tej veci nevinne a to ho štvalo. Urazene stal na obmývaný spenenými vlnami a rozmýšľal. Nit doteraz nesúvislých myšlienok sa spojila do jednej nitky. Očarený holím faktom ku ktorému dospel uvidel vynárajúceho sa Castiela. Deana nikde nevidel.
„Našiel si ho?“
„Nie.“ povedal a znovu sa ponoril.
To Naštartovalo aj Michaela, pretože už pochopil a nemienil viac čakať a Castielov spôsob sa mu zdal príliš pomalý. Naplno nechal okolo seba šíriť milosť a viac nehľadel na to čo ich ešte čaká, pretože toto bolo dôležitejšie a Castiel mu svojimi slabými pokusmi nájsť Deana otvoril oči. Ani nechápal, prečo tam doteraz tak nečinne stal. Bol to však veľmi urýchlený krok a archanjel nebol ešte sám pripravený na všetku silu šíriacu z jeho milosti. Naposledy bol takýto mocný pri súboji s Luciferom a znovu mat tento pocit, ho ma chvíľu napĺňalo šťastím . To pominulo do niekoľkých sekúnd.
„Čo sa stalo?“
Našiel som ho. „ Odpovedal s úsmevom na perách Castiel a dokonca sa smial no Deana pri sebe nemal a Michael cítiaci jeho oslabenú milosť ,zachytil anjela tesne predtým ako by zmizol pod hladinou.

FooFighterkaSN: Čekání se vyplatilo!!! Zase perfektní pokračování. To umístění celé scény u moře se mi velmi zamlouvá. Možná proto, že tohle jsme ještě v spn nezažili. Hochy jsme u moře nikdy neviděli. Zajímavá představa Akorát Impale by se v tom písku asi brzy zadrhnul motor To prostředí mě opravdu fascinuje, ani nevím proč. Moře ve mě vždy vyvolávalo takový zvláštní pocit, jako bych byla ztracená, moře je nekonečné a skýtá mnohá tajemství... asi mi už začíná hrabat Prostě je to super a já už se těším na další část

Bohdy:

---
„Zbil ma.“ Šokované skonštatoval anjel. „Ja som mu chcel len pomôcť...“
„Musíme okamžite vyjsť z vody.“ Prerušil ho Michael a ťahal ho na breh. Za nimi sa hrnuli obrovské vlny pred ktorými len tak- tak ušli. . Archanjel si začal uvedomovať ďalšie súvislosti a myšlienka ku ktorej dospel otriasala jeho milosťou a existenciou „To by malo stačiť.“ obrátil sa smutne na Castiela.
Castiel stál vedľa neho bez jediného škrabanca a zamyslene hľadel na more vracajúc sa k spomienkach pod vodou. Michael čakal na svoj návrat do klietky. Neutíchajúci dážď nenapadne zakrýval ich pomaly tečúce slzy.

Niekoľko metrov pod hladinou Dean bojoval o posledne zvyšky kyslíka a vlastnými démonmi, ktorý si pochutnávali na jeho duši. Schovaný v jednej zo škár pod útesom uväznený vo vlastnej hlave sa ho zmocňoval strach. Ako dlho to vydrzim?
Ešte stále mal v pamäti ako sa k nemu približoval nemotornými pohybmi béžový baloniak. Nemyslel si ,že ho ešte niekedy uvidí, no žiadne emócie k tomu neprikladal, na to bolo príliš skoro, aj keď bolo veľmi pravdepodobne, že práve Castiel bude posledná osoba, ktorú uvidí. Postupne stratil sám seba a keď sa vrátil videl ako sa zranený anjel vzďaľuje , no s úsmevom na perách vynáral nad hladinu. Dean to bral ako nejakú vidinu a spôsob, ako rozdrviť ešte viac jeho dušu. Snažil sa zistiť čo sa stalo ale, jediné k čomu došiel bolo, že si nejakým spôsobom poranil ruku a viac to neriešil.
Nový príval energie, ktorý sa obklopil sa ho snažil ho oberal o kyslík o silu a chuť žiť. Vždy keď zavrel oči bol svedkom toho ako si na ňou pochutnáva démon. Netrvalo dlho a opäť pocítil ten starý známy pocit, keď sa mu koža oddeľovala od mäsa. Démon sa proste nikam neponáhľal a vychutnával si ho a on sám sa zvieral v bolestiach. Počul slabnúci tlkot srdca zmiešaný s bubnovaním kvapiek o hladinu. Aj keď neumieral priamo v boji akoby sa na pravého lovca patrilo a to ho štvalo, viac než to chcel napriek všetkému žiť. Ak sa myšlienkou uprel na Sama alebo Bobbyho bolo to ešte horšie a tak postupne chvíľu nevedel kto vlastne je a kyslík sa mu úplne vytratil z pľúc...

Dážď im neprestajne šľahal do tváre. Michael aj Castiel stali oproti sebe a lúčili sa. Bez slov samozrejme, pretože sa obaja báli narušiť tuto chvíľu, ktorá mala byt už len pre Deana. Obaja vedeli, že sem nepatria, ale archanjel sa stále snažil zistiť čo sa pod vodou odohralo. Obaja vedeli ako to skončí, a tak to nejako nenaťahovali a pobili sa. V úderoch boli rôzne výčitky, hnev ako aj bezradnosť, no neboli to veľmi vážne zranenia. Možno rozbitý nos, vylámané zuby a pomliaždené rebra, ale bolo to nepodstatne. Keď skončili ospravedlňujúco sa pozreli na šíre more a unavene sa zvalili do piesku
. Ani jeden z nich si v tom momente neuvedomili, že vďaka myšlienke na rodinu dostala už o dosť oslabená a rozdrvená duša novú silu a chuť do života. Castiel modliaci sa za Deanovu dušu zbadal pri jej posledných slovách, pod svojimi viečkami veľmi jasný obraz smaragdových očí, ktoré ho prosili o pomoc. „Dean... postavil sa a prekvapene hľadel na archanjela. Ten chcel to chcel najprv Castielovi vyvrátiť, pretože to bolo nemožné. Anjel sa však nedal odbiť a znovu sa schyľovalo k bitke. Našťastie, aj archanjel čoskoro zmenil názor a k ničomu nedošlo. Najprv sa im začal jemne chvieť piesok pod nohami. Pár krát sa v diaľke zablyslo a vykuklo slnko.
„Michael???“ Vykríkol Castiel a rozutekal sa do vody. Archanjel ho však zachytil.
„Pusti ma, musím ho nájsť.“
„Je to Dean...“ pokračoval po pár sekundách otočil sa k naspäť k Michaelovi.
„Ako vieš, že to je on?“ spýtal sa ho a obaja vedeli na čo myslí.

Ale já nevím, na co myslí Prosím prosím brzké pokračování, protože tohle je dokonalé a já musím vědět, co bude dál Chudák Dean se již vzdává posledních nadějí, ale já ne

já taky prosím další kousek...