DIE WITHOUT SINS

"Her house sinks down to death, and her course leads to the shades. All who go to her cannot return and find again the paths of life."
"Her gates are gates of death, and from the entrance of the house she sets out towards Sheol. None of those who enter there will ever return, and all who possess her will descend to the Pit."

Ked Sam a Dean vstupovali do motelovej izby ovial ich studeny vanok a obom presiel po chrbte mraz. Roky vycviku sa podpisali aj na ich schopnosti vycitit zlo. Obaja sucasne siahli po zbraniach a opatrne vstupili do sera izby. Vtom sa za nimi dvere same zavreli, zaclony na okne sa zacali hybat a tiene na stene ozivat. Obaja s hrozou sledovali ako sa cela miestonost meni na miesto z hororovych filmov. Neverili, ze by sa nieco take naozaj mohlo diat. Niekto sa len snazil hrat s ich myslami. Je to len nocna mora, nie je to skutocne…..Snazili sa presvedcit samych seba. Avsak aj napriek strachu, ktory obaja pocitovali stale cakali na nepriatela, aby sa ukazal. Zvuk divobijuceho vetra a vycinajucej burky vonku im zvonil v usiach. Odrazu sa pred nimi zacala zjavovat postava. Oboma presla bolest, ktora ich zrazila na kolena. Zbrane im vypadli z ruk a neschopni pohnut sa len neveriacky sledovali ako sa tien meni v zensku postavu. Svetla sa zapli a zacali slabo blikat, aby osvetlili zenu stojacu pred nimi. Mala oblecene dlhe cierne saty, ktore viali okolo nej v neexistujucom vetre. Vlasy jej siahali az po zem a ocami ciernymi ako duse tych najvacsich hriesnikov hladela na nich. Jemne sa usmievala a s kazdym krokom, ktory urobila blizsie k nim sa ich bolest zvacsovala. Najviac ich vsak na nej uputal had, ktory bol omotany okolo jej tela a zurivo na nich sycal. Ked prehovorila jej hlas bol chladny ako lad a hlboky ako ocean.
“Sam a Dean Winchester…” Povedala pomaly a vychutnavala si tento okamih.
“Kto si?” Vyjachtal Dean, ktory mal pocit, ze ma telo pohlcuju pekelne plamene.
“Vasa nocna mora,” Zasmiala sa a oboch si premerala skumavym pohladom.
“Ale moje meno je Lilith.” Na to akoby do oboch udrel blesk. Tela sa im napruzili od bolesti a obaja stratili vedomie. Zena podisla blizsie k muzom leziacim nehybne pri jej nohach a neubranila sa usmevu. Celou izbou sa rozniesol cierny dym, v ktorom vsetci zmizli. Vietor zacal tichnut a burka ustupovat. Svetla v izbe zhasli, zaclony sa ustalili na jednom mieste. Vsetko vyzeralo uplne normalne. Akoby sa tam nebolo nic stalo. Len vonku odparkovana Impala bola dokazom toho, ze bratia sa tu objavili..

Sam a Dean sa zacali preberat na neznamom mieste. Oboch bolela hlava a triasli sa od zimi, no pud sebazachovy im nedovolil panikarit. Rozhladli sa dookola a vymenili si ustarostene pohlady. Miesto, na ktorom sa ocitli primoninalo ritualny oltar. Do kruhu okolo nich boli umiestnene fakle, ktore horeli jasnym ohnom. Pred nimi bol postaveny stol, na ktorom boli umiestnene predmety, ktorych vyznam, radsej nechceli poznat. Akonahle vystupila z tmy ona, obloha nad nimi sa zmenila a opat ju posiali burkove mraky a zdvihol sa kruty vietor. Lilith podisla k stolu a vzala z neho dyku, na ktorej bol vyryty had velmi podobnu tomu, ktory sa obtacal okolo jej tela.
“Zrejme sa pytate sami seba preco ste tu. Ty Sam, si len mojou pomockou ako ovladat Deana. Si tu, aby si veci ulahcil, no a ty Dean. Ty si vyvoleny. Vies, ja som jedna z najstarsich demonov. Som tu uz velmi dlho a kazdych sto rokov si vyberiem jedneho, kto zaplati za hriechy mojich poddanych a oslobodi ich od vecneho utrpenia. Ja sa totiz tym, ktori mi sluzia viem odmenit. Vidite tu ciernu skrinku?” spytala sa a poukazala na stol, kde skrinka lezala.
“V nej su uzavrete hriechy mojich sluzobnikov, kvoli ktorym trpia v pekle, ale dnes sa odtial dostanu. Dnes je cas opat vykonat ritual. Dean, ty si bol vybraty na tuto tazku ulohu. Ak urobis co ti poviem, tvojho brata necham ist. Nie je v mojom zaujme ublizit mu.”
Dean ju pocuval a snazil sa pochopit co mu hovorila. Ak by naozaj Sama nechala ist, potom urobi co mu povie, ale aku mal istotu ze mu neublizi? Lilith akoby mu vedela citat mysienky hned odvetila.
“Akonahle vykonas ritual vytvori sa okolo teba a tvojho brata ochranny kruh cez ktory nebudem moct vniknut dnu, ale ani vy von. Potom co splnis ulohu budes odmeneny. Tvoj brat dostane ochranu, ktoru nedokaze zlomit ziaden demon. Vsetko je to sucastou zaklinadla. Ak sa rozhodnes odmietnut, tvoj brat zomrie. Takze co to bude Dean?”
Dean sa zufalo pozrel na brata.
“Dean, nie. Nerob to, Dean prosim…”
“Prepac…” Odvetil Dean a zacal kracat k Lilith. Sam ho chcel zastavit, ale Lilith vyuzila svoju moc a zabranila mu v pohybe. Sam tak len mohol pozorovat ako Dean vzal od Lilith dyku, porezal si nou ruku a nechal par kvapiek stiect do nadoby v strede stola, v ktorej uz boli pripravene vsetky ostatne veci potrebne na zaklinadlo. Na to zacal citat latinske slova z knihy, ktoru mu Lilith podala.
“luxuria, gula, avaritia, acedia, ira, invidia, superbia”
Hlas sa mu zlomil, ked si uvedomil, co latinsky text znamena no pokracoval dalej.
“sacrificium, protectio, psyche, maledictus”
Na to podisiel k bratovi a obaja s uzasom sledovali ako sa okolo nich zacal vytvarat ochranny kruh. Takze Lilith v tomto neklamala. Vtom sa skrinka na stole otvorila a pomaly z nej zacali vychadzat hriechy. Vlnili sa vzduchom ako cierne nehmotne hady. Jeden po druhom sa zacali priblizovat k Deanovi a pomaly vchadzat do jeho vnutra. Bolest, ktoru Dean pocitil pri prvom kontakte s hriechom bola neznesitelna. Vykrikol od bolesti a ak by ho Sam nebol zachytil padol by na zem. Lilith sa nanho usmiala a opat prehovorila.
“Musis pohltit vsetky hriechy v skrinke, len tak splnis svoju cast dohody a Sam dostane ochranu pred demonmi. Ak zlyhas a bolesti sa poddas, tvoj brat bude musiet pohltit hriechy, ktore ostanu.” Dean sa na nu bolestne pozrel a cez zatate zuby odvetil.

“To sa nestane. Neboj sa. Nedovolim, aby sa nieco Samovi stalo.” Ten ho len so slzami v ociach drzal v naruci a sledoval ako jeho brat trpi. Deanovo telo horelo, cely sa triasol a na cele mal kvapky potu.

Niektore ulohy vsak nedokaze splnit ziadna ludska bytost. Pohltenie hriechov od mnohych demonov za 100 rokov je jednou z nich…..




Pozn. autora: Lilith (Hebrew לילית) is a mythological female Mesopotamian storm demon associated with wind and was thought to be a bearer of disease, illness, and death. The figure of Lilith first appeared in a class of wind and storm demons or spirits as Lilitu, in Sumer, circa 3000 BC. Many scholars place the origin of the phonetic name "Lilith" at somewhere around 700 BC. Lilith appears as a night demon in Jewish lore and as a screech owl in the King James version of the Bible. She is also apocryphally the first wife of Adam.

luxuria: ziadostivost
gula: nenasytnost
avaritia: marnivost
acedia: lenivost
ira: hnev
invidia: zavist
superbia: pycha
sacrificium: obet
protectio: ochrana
psyche: dusa
maledictus: zatratenie

Takze toto je poviedka napisana na podnet SNlois a inspirovana mojim snom. Trocha som ju pozmenila a par veci si samozrejme vymyslela, aby to davalo zmysel pokracavanie bude najneskor tento vikend, ale myslim, ze sa k tomu dostanem aj skor (resp dnes) pretoze ma to dost chytilo . no uvidim ako ma kopne muza a ako na to budem s casom a ucenim

WOW Fakt cool urobiť zo sna super ff milujem tie latinské výrazy perfektne to tam pasuje btw, Lilith je teda "pekna" diablica

velmi pekneeee d-f tu je moja poklona .... nooo aj mne sa tam pacia tie latinske slova..ale hlavne ta posledna veta ma totalne dostala ...takze prosiiim ryyyychlo sem hod pokraacko

no uz sa na tom pracuje damy do jedenastej by som to sem mohla dat a dakujem za poklonu, som rada, ze sa paci, ale na rozuzelnie si este pockate do tretej casti, takze sa zbytocne neteste

toto mi nerob d-f ... toto ako vazne nieee... coze?? az do 3.casti?? ..tak ale ja mam pevne nervy,takze ja si pockaaam.... uz sa tesiiim na pokraacko

tieto poviedky rozdelene na casti ma asi raz zabiju
ale co uz, ked raz zacnem citat, nedokazem s odtrhnut. skvela praca

“Raped by my own life
Suffocated by my own lungs
Murdered by my own hands
Dead by my own death

Stuck in my own nightmare
I can't understand
What did I do wrong
To deserve this pain

PAIN!!!!

Dealing with my own hate
all I get is pain
Shadows hunting me
All I do is freak
Insanity is getting closer now
How long can I survive
The greed I get from this world
Is sucking me dry”

Dean sa snazil bojovat s bolestou, ktoru citil, ale ako hriechy pokracovali vo svojej ceste do jeho vnutra bolo to coraz tazsie a tazsie. Pocit viny, ktory rastol v jeho vnutri ho oberal o dych. Pred ocami sa mu zjavovali obrazy, spomienky, ktore nepatrili jemu, no predsa boli jeho. Videl ako muz posadnuty demonom znasilnuje zenu a ten muz bol on. Videl ako zabija nevinnych, len pre vlastne potesenie. Ako sa napchava jedlom, no hlad zahnat nedokaze. Ako otravil male dieta, len preto, ze malo to co on nie a to nevinnost. Videl ako kvoli vlastnej pyche ublizil ludom okolo neho. Ako kvoli hnevu, ktory ho pohltil znicil zivoty inych. Ako nezachranil, tych co zachranu potrebovali, pretoze bol prilis pohodlny postavit sa. Ako rozhadzoval peniaze vsade naookolo a zahrnal sa prehnanym luxusom, zatial co mu pred dvermi palaca hladovali chudobni. Pri kazdom vyjave mal pocit, akoby ho bodla dyka, no fyzicka bolest, ktoru citil bola nicim v porovnani s tym, ako velmi ho to bolelo vo vnutri. Nech sa snazil presvedcit seba sameho, ze on tie veci nespachal, ze nie je zodpovedny, akokolvek velmi, nedokazal to. Ked donho hriech raz vstupil, stal sa jeho hriechom a on nedokazal odolat tej neznamej sile. S hrozou sledoval ako zo skrinky vystupuje viac a viac hriechov, ako ich prud nekonci. V hlave mu zneli vykriky hrozy, prosby o zlutovanie, narek a hrozby trpiacich. Preklinali ho, prisahali pomstu, potom klesli k jeho kolenam a prosili o milost, no on ich nepocuval. Ani jedneho nevyslisal, ani jedneho nenechal odist. Dean cely zivot zachranoval zivoty, pomahal nevinnym, lovil zlo a teraz sa nedokazal ubranit pocitu, ze on je ten zly, ze on si zasluzi byt potrestany. Hlboko vo vnutri vedel, ze nic z toho naozaj neurobil, ze je to vsetko len castou ritualu, ze nemal na vyber, no jeho mysel mu to pomaly vyvracala. Zabudal na to, kto je a staval sa tymi, ktorych hriechy sa snazil udzat vo svojom tele. No na svojho brata zabudnut nemohol. Brata, ktory ho objimal, ktory mu sepkal tisive slova a snazil sa ho upojit, ktory mu vravel, ze vsetko bude v poriadku. Vzdy, ked sa zacal vzdavat, ked si uz myslel, ze dalej bojovat nedokaze, ze to uz nevydrzi, hlas jeho brata mu pripomenul, ze musi. Ak by sa tomu poddal, vsetkym, cim presiel, by musel prejst aj jeho brat. Slova Lilith mal stale pred ocami:

“Ak zlyhas a bolesti sa poddas, tvoj brat bude musiet pohltit hriechy, ktore ostanu.”

Nie, to sa nemoze stat. Sammymu sa nesmie stat to, co sa stalo jemu. A tak zatinal zuby i paste a celil prudu hriechov aj nadalej. Modlil sa len, aby ich uz nebolo vela, lebo si nebol isty, kolko ich este jeho telo a mysel unesie.

Sam drzal bratovo telo v naruci a doslova citil agoniu, v ktorej bol Dean. Videl ako sa mu na tvari zraci strach a hroza. Nechcel mysliet na to, cim asi brat prave prechadza, ale ked si uvedomil, ze pohlcuje hriechy, zdvihol sa mu zaludok. Dean pojde do pekla za veci, ktore neurobil, len preto, aby ho ochranil. Sam sa chcel na brata hnevat, ze sa opat obetuvava pre nho, ale ked videl ako velmi trpi nedokazal citit hnev. Uz sa ani nesnazil zastavit prud slz, ktore mu stekali po tvari a s kazdym napruzenim deanovho tela citil jeho bolest ako vlastnu. Vedel, ze brat bojuje kvoli nemu, ze chce splnit dohodu a pohltit vsetko, co bolo uzamknute v skrinke, no on vedel, ze to sa mu nepodari. Nemoze. Sto rokov je dlha doba, velmi dlha a pocet demonov, ktori sluzili Lilith urcite nebol maly. Nech bol jeho brat akokolvek silny, akokolvek odhodlany, ludske telo proste nieco take nedokaze zniest. Sam si tiez uvedomoval, ze z tejto situacie sa uz nedostanu. Dean nemoze prezit ritual ako tento, to nemoze nik. A ak Dean zomrie, ani on uz nemal dovod dalej zit. Prihovoril sa teda bratovi este raz:

“Dean, prosim ta, uz s tym nebojuj. Dovol mi, aby som ti pomohol. Ja ten zvysok hriechov zvladnem. Prosim, uz sa dalej nedokazem pozerat, ako trpis. Nechaj ma niest bremeno, ktore nesies ty, Dean…”

Dean pocul bratove slova a hoci doteraz mu nikdy nedokazal povedat nie, tentokrat jeho prosbu nevyslisal. Dean bol odhodlany vytrvat v boji tak dlho ako mu to len jeho telo dovoli. No to sa uz pod tarchou hriechov zacalo vzdavat. Dean zufalo pocitoval ako slabne a vedel, ze to uz nezastavi. Bolest sa stupnovala a prave dosahovala vrchol. Pozrel na brata a zasepkal:

“Sammy… Prepac, prosim odpust mi. Mam ta velmi rad… Zbohom…” S tymito slovami sa jeho telo naplo este raz a agonia dosiahla vrcholu. Dean prestaval vnimat svet okolo, temnota mu zaplavila mysel a on vedel, ze je to tu. Uz to prislo. Toto bol koniec, jeho koniec…

Sam vnimal bratove slova, ale nechcel im verit. Prosil ho Dean prave o odpustenie? Povedal mu zbohom? Bola to rozlucka? Nie, o Boze nie. Samovi stacil jeden pohlad na deanovu tvar a pochopil. Ako vyprchaval zivot z jeho brata, spolu s nim zomieral aj Sam.

Lilith vsetko sledovala spoza stola a udrziavala si istu vzdialenost od ochranneho kruhu. Samu ju prekvapilo ako dlho to mlady lovec vydrzal. Neocakavala, ze by dokazal uniest az take mnozstvo hriechov. Doviest Sama, bol teda ozaj brilantny napad. Usmiala sa nad vlastnym uspechom. Dean mozno nepohltil vsetky hriechy, ale vacsinu ano. Samovi ich teda ostalo len par. Nakoniec to mozno, aspon jeden z nich prezije, pomyslela si. Opat sa pousmiala a pomaly vyckavala, kym Dean nevydychne naposledy. Tusila, ze to uz nebude trvat dlho.

Kazdy hriech vsak byva spravodlivo potrestany a na kazdeho raz dojde. Ten, kto si mysli, ze sa vyhne sudu, sa myli. Zije v klamstve s falosnou nadejou na nepovsimnutie. Mozno sa obcas zda, ze nase modlitby su nevyslisane, ze nikto nepocuva, ze tu nie je nik, kto by nam pomohol. No, to nie je pravda, pretoze my nie sme nikdy sami. Vzdy je tu niekto, kto nacuva. Niekto skryty v tme za zaclonou. Niekto, koho nevidime, ani nepocujeme, no to neznamena, ze tam nie je. A ten niekto sa nam zjavi vo chvili, ked to najmenej cakame. Ten niekto, je tym, coho sa niektory boja najviac a niektory sa nevedia dockat jeho prichodu. A ten niekto je prave na ceste….

No tak mate to druhu cast, enjoy som zvedava, kedy sa mi podari napisat pokracko, ale tretia cast by mala byt uz posledna, teda aspon zatial je to mojim planom. Fuu no dufam, ze som vas tou dlzkou velmi neodradila

je to skvele, to ako pohltuje hriechy.... chudacik moj

len stale neviem prist na to, preco vzdy niekoho zabijete

Takovýn sen bych nechtěla mít ani náhodou, no fůůj
Moc krásně napsaný, běhal mi mráz po zádech , jak jsem si to četla. To budu rozdýchávat ještě dlouho. Jsem moc ráda, že jsi to napsala. Je to asi nejstrašidelnější SN fanfikce, jakou jsem četla! Jsem zvědavá, jak to všencho dopadne! Už aby bylo pokráčko.

teda já mám dost perfektně napsaný d-f ale musím říct,že tohle fakt vidět ve snu nechci ani náhodou. Strašně se těším na další část, i když tahle mě teda dostala

ale ved este nie je mrtvy ten koniec vam mal povedat, ze este len pojde do tuheho nechajte sa prekvapit ako to nakoniec dopadne

ps: vdaka, dufam, ze sa mi coskoro podari napisat aj tretiu cast, ale este to nemam uplne domyslene, takze si na to budem musiet sadnut, ale nebojte sa nenecham vas dlho cakat a som velmi rada, ze sa poviedka paci. ten sen bol fakt zabijak, ale apson z neho nieco dobre vzislo

fíha....tak tohle se mi vázně líbí..... ......... moc dobrá myšlenka... už se třesu na pokračování

“Justice, justice, justice!
Where art thou? ye Stewarth?
Justice is the very warmth of an inn,
When interred from the bitter slippery, frosty storm.
Justice is the norm.
It's illusive to the door, like a very fastened door,
Cannot be entrusted to flurry mind.
Justice must be mandated.
With justice the waves are calm,
There is never a harm.
No one needs justice until
They themselves are imprisoned.
Justice is not heresy,
It's the healing of the soul. “

Ked mal Dean pocit, ze uz nadisla jeho posledna chvila bolest odrazu pominula. Ostavajuce hriechy sa rozplynuli vo vzduchu a tie, co uz pohltil z neho zrazu zacali polahky vychadzat. Telo sa mu necakane uvolnilo a mal pocit, akoby mu z hrude padol jeden velky tazky kamen.

Sam neveril vlastnym ociam. V momente, ked si myslel, ze uz je vsetko stratene sa stala ta najneuveritelnejsia vec. Z Deana zacali vychadzat hriechy naspat von a miznut vo vzduchu. Sama zaplavil pocit absolutneho stastia. Boli zachraneni. Dean bol volny.

Najviac sokovana z vyvoja najnovsich udalosti vsak bola Lilith. Vobec nechapala co sa to deje. Toto sa nikdy predtym pri obrade nestalo. Vtom ju zbadala. Zena bola odeta v dlhom bielom ruchu, v jednej ruke drzala vahy a v druhej mec. Na Lilith sa pozrela pohladom, ktory by dokazal zabijat.

“Tak ako ty, aj ja som na tomto svete uz velmi dlhu dobu. Tvoj ritual bol vzdy povazovany za prilis kruty, no vzhladom na to, ze si si doteraz vyberala na jeho vykonanie samych hriesnikov, bol svojim sposobom spravodlivy. Oni si zasluzili trest a urcite by sa ho aj v posmrtnom zivote dockali. Tvoja cesta sa mne osobne nikdy nepacila a chcela som ta zastavit uz davno, no musim sa riadit pravidlami a tie mi nedovolili zakrocit. Nemohla som nic robit, az dodnes.” Usmiala sa na Lilith.

“Zvolila si si nespravnu obet. Tento muz si nezasluzi byt potrestany. Jeho zivot bol uz aj tak dostatocne plny nespravodliveho utrpenia. On je dolezity pre tento svet, aj ked o tom sam nevie a pochybuje o vyzname jeho zivota. Urcite vies, kto som Lilith a preto ti musi byt jasne, co bude nasledovat. Mozes sa branit ak chces, ale nebude to mat vyznam. Ja som spravodlnost a moja moc je nekonecna.”

Lilith sa triasla od strachu. Justicia sa zjavovala len velmi ojedinele,ale ked sa zjavila prinasala so sebou silu, ktorej nikto nedokazal celit. Mnohi sa pred nou pokusali utiect, skryt, ale nikomu sa to nepodarilo. Ona si ich vzdy nasla a jej hnev bol obrovsky. Lilith nevedela, co robit. No odpor bol zbytocny. Hoci patrila k jednym z najmocnejsich a najstarsich demonov, dokazala by sa postavit len par bohom a Justicia medzi nich nepatrila. Do oci jej vyhrkli slzy, ale zmierena so svojim osudom padla na kolena a cakala na vykonanie trestu. Justicia k nej podisla a predtym, nez sa zahnala svojim mecom povedala:

“Za svoj zivot si vykonala vela zleho a za to ta postihne kruty trest, no ak svoje hriechy uprimne olutujes a po dostatocne dlhu dobu sa vyrovnas s tym, co ta caka, jedneho dna mozes najst odpustenie a mozes byt spasena. Pametaj si, ze aj ti najhorsi z nas, mozu dostat druhu sancu, ak si ju zasluzia.” Na to sekla mecom a Lilithino telo sa bezvladne zrutilo na zem. Hriechy, ktore boli teraz opat uzamknute v skrinke si vzala Justicia a predtym nez sa opat vytratila, venovala dvom zmatenym mladym lovcov jeden siroky usmev.

Dean a Sam sa citili ako v risi divov. Vo svojom zivote uz videli vela nevysvetlitelneho, no toto bola zarucene ta najdivnejsia vec s akou sa kedy stretli. Avsak udalosti tejto nezabudnutelnej noci im utkveli navzdy v pameti. Bratske puto sa stalo este pevnejsie a viera vo vyssiu moc uz prebyvala v oboch. Obaja sa toho vela naucili a ziskane skusenosti uspesne vyuzili v buducnosti. Zivot pokracoval dalej a oni vykonavali svoju pracu, akoby sa nic nestalo. Ani jeden z nich sa nechcel vracat k tomu, co sa stalo. Spomienky boli prilis bolestive, no tiche porozumenie, ktore medzi nimi vzniklo, ich oboch urobilo stastnejsimi. Od toho vecera si konecne uvedomili aky silny je ich vztah, a ze by nedokazali zit jeden bez druheho. Jedna dusa, dve tela. Nezlomitelne spojenie, ktore je vecne…

Vsetci sa kazdodenne ucime, niekedy nam to ide lahsie inokedy tazsie, no veci, pri ktorych sme sa najviac zapotili, si pametame najdlhsie. Dni, mesiace, roky mozu ubiehat a cas postupne pohlcovat vsetky nase spomienky, no je tu par chvil v zivote cloveka, na ktore sa zabudnut neda. Bolest, ktoru sme museli vytrpiet, stastie, ktore sme si vychutnali, nadej, ktora sa v nas rozhorela a poznanie neznameho nam utkveju v pameti a nenechaju nas zabudnut. Niekedy, aby sme mohli dostat ten najvacsi dar, musime podstupit tu najvacsiu obetu. To vsak neznamena, ze by sme ten risk nemali vziat. Za vsetko v zivote sa plati a je len na nas stanovit cenu….



Pozn. autora: Lady Justice (Iustitia, the Roman Goddess of Justice and sometimes, simply "Justice") is an allegorical personification of the moral force that underlies the legal system. Since the Renaissance, Justitia has frequently been depicted as a bare-breasted woman carrying a sword and scales, and sometimes wearing a blindfold. Her modern iconography, which frequently adorns courthouses and courtrooms, conflates the attributes of several goddesses who embodied Right Rule for Greeks and Romans, blending Roman blindfolded Fortuna with Hellenistic Greek Tyche.

No ehm osobne si myslim, ze toto je ta najslabsia cast pribehu, ale co uz. Musela som to nejak ukoncit a snad to nie je az taka katastrofa.

jůůůů ...ty filozofické poznámky mě dostávají

tak já jsem tak happy, že je to už dokončené a nemusím se tady zase infarktovat ........ myslím si, že to je naozaj vela zaujimava praca
hoši pěkně spolu, tak to má být

aleba takze teba dostavaju filozoficke poznamky? no to mi je navinka ehm ale tak samozrejme ma to tesi.

btw:mne ten mail este stale nejse tak mi prosim ta posli sem do pm alebo na email adresu dion-fortune@azet.sk vdaka a sorry, ale padol mi proste outlook, takze co uz no

Tý jo, skvělí. Já jsem happyend teda nečekala! Tím si mě překvapila i když ten poslední octaveček druhé části mi vrtal v hlavě... Moc pěkná povídka. Uplně koukám, jak pěkně se ti ji podařila napsat podle snu - noční můry a udělala si z skvělou povídku.

já si teda myslím, že když můžeš čerpat ze sna, tak je to suprový ......jo mailík jse tedy zase poslala

d-f nádherný
A tohle mě úplně dostalo

kód:

Od toho vecera si konecne uvedomili aky silny je ich vztah, a ze by nedokazali zit jeden bez druheho. Jedna dusa, dve tela. Nezlomitelne spojenie, ktore je vecne…

Teda z takového hrůzostrašného snu je tak krásná povídka Moc se mě to líbilo, dáky moc

No hej uz som mala dost tych pesimistyckych koncoch tak som si vymyslela happyend a ono sa nie nadarmo vravi, ze vsetko zle je na nieco dobrem, takze aj moja nocna mora, mala teda svetlu stranku

samabel: no hned ako mi to pride tak ti odpoviem
madlen: co ti to vrtalo v hlave? to v anj?
janka410: dakujem velmi pekne, som rada, ze sa ti ta pasaz pacila, patri aj medzi moje najoblubenejsie z tej poviedky.

citácia :

No, to nie je pravda, pretoze my nie sme nikdy sami. Vzdy je tu niekto, kto nacuva. Niekto skryty v tme za zaclonou. Niekto, koho nevidime, ani nepocujeme, no to neznamena, ze tam nie je. A ten niekto sa nam zjavi vo chvili, ked to najmenej cakame. Ten niekto, je tym, coho sa niektory boja najviac a niektory sa nevedia dockat jeho prichodu. A ten niekto je prave na ceste….

Tohle jsem myslela, jak jsem si to přečetla, tak jsem si říkala, že by opravdu jim někdo přišel na pomoc...?

no tak to si si dobre myslela naschval som to tam dala, to mal byt taky naznak toho, ze bude predsa len happyend sorry ak vas to zmiatlo

jj, ten happyend jsem někde vdáli opravdu cítila