Z pera Soniq

Zasekol som sa medzi svetlom a tmou a nekonečnou dilemou.
Vidím veľke bludisko, ktorého východisko nie je vôbec blízko.
Chcem si vybrať stranu, no vždy odbočím a narazím na jej hranu.
Blúdim tmou neviem či je to iba hrou mojich snou ,
alebo moje paranoje, ktoré predstavuje moje boje .
Zasiahol ma lúč ,ktorý mi ponúka kľúč,
od žeravého plameňa, alebo čistého prameňa.
Do mojich uší dostáva sa nárek duší,
môj hlas zostal bez slov a zbavil ma zmyslov.
Chcel by som byť svojho srdca tvorcom, vládcom, strojcom,
no som len zradcom a zlým radcom .
Keď sa moje zmysly prebudia a súdia ma a zrazu niekam zablúdia,
chcel by som prísť a z mojej ulity výsť.
Moje rozdielnosti , predstavivosti nemajú ľútosti iba nekonečnej zlosti.
Nemám už dosť času počúvať slová môjho neľútostného hlasu,
ja sám sa súdim možno sa raz prebudím no aj tak furt blúdim.
Len jediná osoba si ma váži pozorne ma stráži a z môjho srdca ťaží
a pre ňu sa otočím, odbočím
a vídem z tej ulice z tej nekonečnej hranice.
Len ja môj život hrám, len ja si vyberám medzi svetlom a tmou a mojou životnou hrou.