Prečo tak nenávidím slovo obeta

jezisi tak toto bolo super, som sa nasmiala az ma boli brucho ten Sam bol uzasny, ako si myslel, ze je ich sestra skvela praca tesim sa na pokracko

pripajam sa. ta Sammyho reakcia bola bohovska. strasne som sa na nom nasmiala, ked som si to predstavila. jak ho Bobby domotal,teda on sa domotal sam
tak ktovie, co to bude zac, ta Janina minulost, ked o nej Bobby nemoze hovorit, ked jej to slubil... ale ja jej nejako tiez nedoverujem. som za Sammym
skoda, ze pokracko bude az tak :cry: no ale ked ti dosla vyjadrovacia muza, tak to celkom chapem, lebo to dobre poznam kazdopadne, uz sa tesim na pokracovanie

Faith: ako vidím, tak Jane má svoju prvú nefanynku
ďalší oznamčok vám sem idem šmariť - vyzerá to tak, že tá mrcha múzovská sa vrátila, tak pokráčko čakajte zajtra alebo v horšom prípade pozajtra

nj, oficialne sa priznavam
som rada, ze mrcha muza je spat uz sa strasne strasne tesim na pokracovanie

tak som nakopala svoju mozgovú kôru a vyzerá to tak, že tu máte 8. pokračovanie ďalšie bude, ak sa nestane niečo nepredvídateľné, zajtra
************
Impala si to šinula naprieč Iowou. Dean vyzeral, že brunetkin pokus o renováciu už prekonal, takže sa spolu rozprávali, komentovali ľudí, okolo ktorých prechádzali a vyjedali balík karameliek, ktorý sa, na Deanove obrovské potešenie, našiel u Jane v taške.
So západom slnka napadla lovcovi jedna vec, na ktorú chcel od Jane dostať odpoveď. Štvalo ho, že terajšiu dobrú atmosféru šiel kaziť tak blbou témou, ale veľmi chcel vedieť, čo mu na to Jane povie.
„Janey?“
„Ak sa ma chceš spýtať, či mám ešte jedno vrecko karameliek, tak ti dopredu vravím, že nie,“ zasmiala sa.
„Nie, chcem sa spýtať niečo iné.“
„No daj,“ vložila si do úst poslednú karamelku a zhúžvala prázdny obal.
„Vieš, to, čo si hovorila u Bobbyho o Bele. Vtedy si to nedokončila a ja by som chcel vedieť, čo sa stalo,“ spýtal sa Dean.
Jane dožula karamelku a pozrela na lovca očakávajúceho odpoveď. Otrávene si vzdychla a spustila: „Keď som hľadala niekoho, kto by vedel niečo o tom, kde sa Bela zdržiava, narazila som na jedného chlapíka. V podstate som sa od neho nedozvedela nič nové, ale už len keď počul jej meno, zostal tak vytočený, že som si ho zapamätala.“
„Dokonale ho chápem,“ precedil Dean. Už len pri spomienke na jej hlas v telefóne, keď mu s úsmevom nepriamo oznámila, že na nich poslala FBI, mu vrela krv v žilách.
„No, a keď som zistila, kde tá kostnatá Britka je, zavolala som mu. Poviem ti, tak zlovestný hlas som už dávno nepočula,“ nepríjemne sa zaksichtila Jane. „Prišla som za Belou a presvedčila som ju, aby mi predala colt. A práve keď som už prichádzala k výťahu, aby som sa dostala od nej čo najďalej, som zrazu uvidela toho chlapíka ako si to mieri rovno do jej izby s načisto besným výrazom. Mimochodom, ani sa mu nečudujem, tá hus ma dosť vytočila, keď sa tvárila, že predať mi colt bez nábojov je neuveriteľne vtipné.“
„Suka.“
Jane sa uškrnula a pokračovala: „Každopádne, výťah ešte ani nestihol vyjsť na poschodie, kde som čakala a počula som z tej izby buchot a šramot. V tom zaznie výstrel. Ďalší buchot, kroky a zrazu z Belinej izby vyjde ten chlapík, no tentoraz s tak spokojným výrazom, že si to ešte nezažil.“
„Takže sa konečne o tú štetku niekto postaral,“ šťastne si vzdychol Dean.
„A ešte ako,“ uznalo dievča. „Vrátila som sa po svoj kufor s peniazmi – čo už by mohla mŕtva zlodejka urobiť so sedemmiestnou sumou, všakže,“ Deanovi okamžite zabehla kola, ktorú mu dala Jane, „a čo nevidím: Bela Talbotová pekne naaranžovaná v posteli, vyzerajúca, že spí pokojným spánkom. Samozrejme, až na tú dieru po guľke, ktorá sa jej vynímala na čele.“
„Ouu, nepríjemné,“ radoval sa Dean, keď sa prestal dusiť.
„Inak, ten chlapík bol zrejme profík – nikde žiadna krv, ani stopa po zápase, proste nič. Až na to, že keby býval niekto na tom istom poschodí, tak ten výstrel určite začuje. No, asi mu to už bolo jedno, keď ju už mal pred sebou, tak nejaký tlmič mal v paži. Ale fakt je, že aj David Caruso by mal čo robiť, aby ho usvedčil,“ odhadovala brunetka.
„Hmm, dostala, čo chcela. Robila si nepriateľov všade kam prišla, takže nič iné ani nemohla čakať,“ zachmúrene hovoril Dean.

O polhodinku Impala zastala na prašnej ceste pri síce veľkom, ale ošumelom dome obklopeným zeleňou. Vyzeralo to tam, akoby sa o celý pozemok už pekne dlho nik nestaral. Okná boli zájdené špinou a záhrada pripomínala prales.
„Si si istá, že tu býva?“ neveril Dean, keď sa pozeral cez okno na svojej strane.
Jane sa nahla ponad neho, aby lepšie videla na starý dom a pátravo po ňom behala očami. Zrazu sa usmiala: „Áno, som. Prvé okno zľava na poschodí.“
Hneď ako sa tam Dean pozrel, uvidel vlniacu sa záclonu, akoby sa cez to okno niekto len pred chvíľkou pozeral.
„Okej, poďme,“ zavelila a vystúpila z auta.
Lovec ju nasledoval a celkom ho prekvapilo, ako jej od radosti, že vidí tento starý dom, zasvietili oči. S úsmevom otvorila vchodové dvere a ocitli sa v pekne zariadenej vstupnej hale. Deana to načisto zaskočilo – pri tom, ako vyzeral tento dom zvonka, čakal vo vnútri prinajmenšom odlupujúcu sa maľovku alebo postŕhané tapety zo stien. Jane si hneď všimla jeho ohúrený pohľad a šeptom vysvetlila: „Jim a Claire nemajú radi ľudí, čo sa k nim prídu pýtať na cestu, tak sa tvária, že je to len opustený starý dom. Je to tak odkedy si pamätám. Bobby spomínal, že Jim donútil nejakú čarodejnicu, aby na tento dom uvalila akúsi kliatbu, aby to tak vyzeralo.“
„Ahá. Ehm, hovorila si Claire?“ myslel si, že idú za nejakým samotárskym podivným lovcom.
„Jeho žena,“ potvrdila brunetka.
Popri obzeraní haly bez smietky prachu sa Dean inštinktívne pozrel aj nad seba a videl, že Jim nenechal nič na náhodu – na strope bola namaľovaná diablova pasca. On sám stál rovno pod ňou, no Jane bola od nej na dva kroky, opretá o dvere a stále pozorovala zadumaného Deana. Spomenul si na to, čo mu vravel brat, a tak chcel túto kočku nejako dostať pod magický pentagram.
„Pôjdeme ďalej alebo tu len tak budeme stáť?“ pokúsil sa, aby urobila tie dva kroky, nech môže potom Samovi pekne-krásne vytmaviť, že toto dievča nie je žiadny démon. Iba ak posteľový. To by mi vôbec nevadilo, pomyslel si.
„Ja len čakám, kedy sem Jim nabehne s tým, aby sme vypadli, že služby podomových predavačov nepotrebuje,“ uškrnula sa Jane, „inak, a to kde ťa učili, prechádzať sa po cudzích domoch, fešák, čo?“
Dean sa na ňu pozrel s výrazom neviniatka a navrhol: „A čo tak na nich zakričať?“
V tom sa však ozval zvuk typický pre nabíjanie zbrane a zlomyseľný mužský chrapot: „To nebude potrebné, môj zlatý.“

pekné pokračko, vidím že múza sa už vrátila a ide ti to dobre a to ako sisa zbavila Bely to je super taký koniec bysa k nej hodil. dúfam že múza u teba ostane a mi sa skoro dočkme dalšej časti

Super pokračování Moc se ti povedlo S Belou se to sice vysvětlilo, ale Jane zůstává pořád ta záhadná Pod ďáblovu past nešla... jsem moc zvědavá, co se z ní vyklube!

David Caruso nadherne pokracovanie
ja som tak strasne chcela,aby vosla do tej pasce a viac nevysla
a zakoncila si to uplne perfektne, ze "moj zlaty"
super

jezisi tak toto bolo super ta bela nazaciatku bola uzasna a potom ten zaujimavy dom a nakoniec ako ho zrusil ten chlapik ty kokso, akoze fakt dobre len tak dalej, uz sa neviem dockat pokracka

no, chúďa Bela, trošku som ju zabila
a keď hovoríte o Jane a o diablovej pasci -

Spoiler:

viem, že som sľúbila pokráčko dneska, ale uvidím, či mi to vyjde :shame:

vojde do nej??? len ci z nej aj vyjde
uz sa tesim,co to bude, az to bude

či z nej Jane vyjde? hmmm....
ale už teraz môžem povedať, že Sammy z nej stále nebude nadšený tak ako Dean

to "hmmm" bolo zavadzajuce
no tak asi tak na tom bude,ako ja,co?

tak ti nemôžem všetko vyklopiť naraz kto by to potom ďalej čítal, hm? Sammy bude mať svoju nas*atú chvíľku, to môžem potvrdiť

nj,to mas pravdu.ale myslim, ze aj tak by sme to vsetci citali
juj,tak na tu chvilku sa teda tesim btw kedy bude pokracko???

Tááákže, máte tu odo mňa ďalšiu časť dúfam, že sa bude páčiť je to zatiaľ najdlhšie pokráčko zo všetkých, bo budúce bude možno až pozajtra ozaj, tie reči o francúzoch, čo tam budú - dúfam, že sa na mňa nik za to nenaštve, nie je to písané vážne enjoy, ľudkovia
**********
Dean okamžite vytiahol svoju zbraň a mieril na muža. V hale bolo šero a tak videl iba obrysy postavy stojacej na schodoch vedúcich na poschodie. Zrazu sa však v priechode zo vstupnej haly do ďalšej miestnosti zjavila ženská postava a mierila na Jane brokovnicou. Tá ani okom nemihla, len lenivo prehodila: „No to bolo fakt pekné privítanie, strýko Jim.“
„Kto si, že mi tak hovoríš?!“ zachrapčal muž, „zlatko, streľ ju do nohy, nech prestane trepať sprostosti.“
Žena však zložila zbraň: „Jim, veď ju poznáme! Ja viem, kto to je!“
„Claire, miláčik, neviem ako ty, no ja som tú krpatú vychrtlinu v živote nevidel.“
„To je Jane! Naša Janey!“ zvolala Claire, rozbehla sa k dievčaťu a objala ju.
„Čože?“ Jim s úžasom hľadel na objímajúce sa ženy, no zbraňou stále mieril na Deana. „Dobre teda,“ precitol zo šoku starý muž, "ona môže byť Jane, ale kto je tento zasran?!“
Deana takýto vývoj situácie ohromil a vyzeral, že načisto stratil reč. Keď už chcel starcovi odvrknúť niečo vtipné, prerušila ho Claire: „Ale no tak, Jimmy, prestaň naňho mieriť a poďme si sadnúť do obývačky. Tam sa môžeme porozprávať.“
Zdalo sa, že jeho žena ho vie presvedčiť – Jim sklopil a zaistil zbraň a tento raz absolútne pokojným stále chrapčavým hlasom prehlásil: „Ale chcem vidieť, ako ten chlap vyjde spod pasce.“
Dean si práve dával zbraň za zadný lem nohavíc. Zamrmlal okej, urobil pár krokov a bez problémov sa dostal z Diablovej pasce.
„Tak fajn,“ radostne povedala Claire a viedla ich do obývačky. Dean si až tam uvedomil, že sa zabudol pozrieť, či Jane tiež prešla popod pascu.
Obývačka bola pekne zariadená miestnosť presvetlená poslednými lúčmi slnka. V strede bol veľký pohodlne vyzerajúci gauč a dve mäkké kreslá obklopujúce konferenčný stolík z tmavého dreva. Dean si konečne mohol obzrieť hostiteľov – obaja mohli mať okolo 55 rokov. Claire bola blondína o pár centimetrov nižšia než Jane s vejárikmi okolo očí, keď sa usmievala na hostí. Jim bol však vysoký rovnako ako Dean, s hustou prešedivelou bradou a stále si ho nedôverčivo obzeral.
Claire všetkým ponúkla kávu alebo čaj a keď si od nej Dean s krotkým pohľadom vypýtal kávu, pani sa pozrela na Jane a šeptom, že to počuli všetci v miestnosti, poznamenala: „Kde si našla takého fešáka, zlatko?“
„Teta Claire,“ napomenula ju počas Deanovho samoľúbeho úsmevu s úškrnom Jane.
„A čo? Vari si nevidela tie jeho kukadlá?“ bránila sa Claire a odišla do kuchyne.
Brunetka so smiechom pokrútila hlavou a pre istotu sa tvárila, že jej poslednú vetu nepočula. Jim si sadol do kresla, čo obaja pochopili ako dovolenie, tak sa usadili na gauč.
„Tááák, Bobby mi spomínal, že pošle jedného Winchestera,“ zahundral Jim a Dean prikývol na súhlas. „A ktorý si ty, chlapče, čo? Ten vtipkársky Casanova alebo hĺbavý Antikrist?“
„Strýko Jim,“ zahriakla ho Jane a ospravedlňujúco sa pozrela na Deana. Ten sa však začal smiať – nikoho takého ako Jim nikdy v živote nestretol a koniec koncov to oslovenie vôbec nepovažoval za urážku.
„Čo, zlatko moje?“ starý muž sa pozrel na Jane, „vari sa mýlim?“
Dean skočil Jane do reči, keď chcela niečo naštvane odseknúť a predstavil sa: „Som ten vtipkársky Dean Winchester a idem pomôcť vašej žene s kávou,“ a ukazoval na dvere oproti gauču.
„Och, toto je tvoj prvý dobrý nápad, synak, gratulujem,“ pochválil ho Jim a Dean s úškrnom len odpochodoval do kuchyne.
„Milý chlapec,“ uznal Jim a pozrel na Jane, ktorá mala na tvári ešte stále naštvaný výraz za jeho správanie k Deanovi. Starý muž si vzdychol a objal brunetku. „Ách, dievčatko moje,“ povedal otcovským tónom a ona ho s očami plnými sĺz objala ako najviac mohla. „Tak ste mi chýbali,“ zašepkala.
Jim sa odtiahol a zrazu zvážnel. „Takže, ako dlho už...“ nedopovedal otázku, ale Jane presne vedela, na čo sa pýta. „Štyri roky. V osemnástich som dostala rozum. Ja....mrzí ma, že som bola taká hlúpa.“
„Nie, tak nehovor. Bola to len otázka času, kedy to príde. Vedeli sme, že ťa nemôžeme ochraňovať donekonečna. Len škoda, že ťa to premohlo už v pätnástich,“ smutne sa usmial Jim, „som rád, že si späť.“
„Takže,“ Jane sa zhlboka nadýchla, utrela si slzy z tváre a tým akoby zakončila uvítanie,“ urobíš pre Bobbyho, čo od teba žiada?“
„Ách, a čo narobím? Keď ťa vidím, tak to nemôžem odmietnuť. Typujem, že na to ten starý špekulant stavil,“ podozrieval ho Jim.
Dievča sa uškrnulo a na to sa muž plesol po čele, vyskočil z kresla a odbehol. Jane sa za ním nechápavo pozrela a do obývačky zatiaľ vošli Dean a Claire, ktorá vyzerala byť lovcom načisto očarená. Položili kávu na stolík, Dean si sadol k Jane a blondínka zasa do kresla. Skôr, než stihol niekto z nich niečo povedať pribehol Jim s haldou kníh a posadil sa na svoje miesto.
„Rok po tom, ako si vtedy odišla, sme sa rozhodli, že odcestujeme do Európy. Nemali sme v pláne venovať sa tam lovu ako tu, chceli sme si konečne oddýchnuť,“ zadychčane hovoril Jim.
„Lenže sme prišli na to, že Francúzi majú s démonmi rovnaký problém ako my,“ vysvetľovala Claire.
„Ale poviem vám, je to tam hrozné,“ sťažoval sa starý lovec, „každý druhý Francúz vyzerá ako posadnutý s tými ich divnými maniermi a keď otvoria ústa a začnú bľabotať tým ich čudným jazykom, hneď máte pocit, že vás idú urieknuť alebo čo.“
„Celé tie roky sme si museli chodiť po poštu do mesta na úrad, pretože prvý mesiac Jimmy každého poštára najprv oblial svätenou vodou a až potom si od neho vzal zásielku,“ smiala sa Claire.
„Pokojne to mohol byť nejaký vyšinutý francúzsky démon, drahá, “ zahundral Jim.
„Každopádne, v dome jedného lovca zabitého nepríjemným duchom sme našli tieto knihy,“ ukazovala Claire na kopu, ktorú priniesol jej manžel. „Vyzerá to na nejaké proroctvá, lenže je to po latinsky. A na to, aby sme to preložili, nevieme ani jeden latinu tak dobre.“
„A prečo si myslíte, že je to niečo, čo by nás malo zaujímať?“ chcela vedieť Jane.
„Vieš, moja,“ vysvetľovala Claire, „slová ako Lilith a Azazel sa v každom jazyku píšu rovnako.“
Obaja pochopili. Dean však nelenil a hneď oboznámil manželov s tým, že jeho brat chodil na Stanford a latinu ovláda.
„Presne preto sú tie knihy už vaše,“ podával im ich Jim, „nám budú nanič, ale vy ich zužitkujete.“
„Okej, vezmeme ich, ale až keď sa zajtra vrátime po náboje,“ povedala Jane.
„Ó, nie, miláčik, zoberiete si ich teraz, sme vo vojne a zajtra by sme tu už ani nemuseli byť,“ dohovárala Claire.
Dopili kávu a po dlhom Claireinom prehováraní, aby zostali u nich, nakoniec aj tak odmietli a šli do neďalekého motela. Zistili, že hneď vedľa je bar a tak Dean okamžite navrhol: „Pohárik tequily?“
Jane hodnotiaco prebehla jeho očakávajúci pohľad a podvolila sa: „Okej, ale iba jeden, ráno musíme vyraziť čo najskôr.“
„Ako si len želáš,“ sprisahanecky na ňu žmurkol, vyliezli z auta a pobrali sa k baru. Dean si však spomenul na to, že nevidel Jane prejsť popod Diablovu pascu ani keď prišli k Jimovi a Claire a ani keď od nich odchádzali. Preto poslal Jane omrknúť bar, zatiaľ čo on pôjde rezervovať izbu.
„Si si vedomý, že ak bude voľná len jedna posteľ, tak spíš v Impale, však?“ spýtala sa ho Jane, keď otvárala dvere baru. Dean vytasil úškrn typu "to určite, moja" a vošiel do motela.
O tom, že by mal objednať dve izby nepremýšľal ani na sekundu i keď okrem jednej ich izby bolo voľných ešte ďalších šesť. S recepčným uzavrel chlapskú dohodu, že ak sa ho bude zelenooká hnedovlasá kočka pýtať na ďalšie izby, odprisahá, že nič iné už voľné nie je. Ešte odbehol tú izbu obzrieť a šiel za Jane.
Tá sedela za jedným stolom s fľašou tequily a čakala len naňho aj keď sa okolo nej obšmietali iní hluční návštevníci baru. Hneď ako si k nej Dean sadol, dali jej pokoj.
„Tákže, prvá runda bude niečo iné ako chľasť,“ zasmial sa lovec a vyťahoval z bundy svätenú vodu.
„No to snáď nie, vari sa bojíš, že som nejaká démonická potvora?“ usmiala sa Jane a naraz kopli tekutinu do seba.
„Okej, tak teraz tú tequilu, tieto skúšky som nikdy nemala rada,“ otrávene poznamenala.
Dean, natešený faktom, že oproti nemu sedí človek a nie nejaký bývalý obyvateľ pekla, hneď nalial do pohárikov alkohol a znova ho obaja vypili na ex.
Ako sa dalo čakať, nezostalo to pri jednom poháriku a keď vypili asi polovicu fľaše, Dean sa spýtal: „Prečo si od nich odišla? Od Jima a Claire? Vyzerajú byť veľmi milí ľudia a fakt ťa majú radi.“
„Mala som pätnásť, puberta so mnou trieskala a mala som pocit, že svet patrí iba mne. Tak som sa zbalila a odišla,“ a naliala si ďalší pohár.
Dean chápavo prikývol a tiež si nalial. Onedlho bolo po fľaši, ani na jednom nebolo vidieť náznaky opitosti, takže si naraz o tom druhom pomysleli „sila zvyku“ a pobrali sa do motela.
Tam si najprv Jane overila, či fakt nemajú ďalšie voľné izby, no recepčný nesklamal a tak sa s tým zmierila. Dean odomkol dvere izby, ako prvý vbehol dnu a čakal, čo sa stane. Jane vošla, zatvorila dvere a pokojne prešla popod Diablovu pascu, ktorú Dean pred tým stihol nasprejovať na strop.
Už si bol istý, že má pri sebe to najúžasnejšie dievča, aké kedy stretol a naozaj ho to tešilo. No zrazu sa mu začala hrozne motať hlava a videl, že ani Jane nie je najlepšie. Nevydržal to, šmarilo ho na posteľ a hneď na to si ľahla vedľa neho Jane, ktorá už pomaly ani nemohla otvoriť oči. Obaja boli zrazu tak strašne unavení, že behom desiatich sekúnd zaspali.
A o päť minút sa do dverí ich izby vplížila robustná postava muža, ktorý vyzeral, že našiel presne tú izbu, ktorú hľadal.

To je skvělá část! Opravdu úžasná! Claire a Jim mi byli velmi sympatičtí! Casanova a Antikrist! To bylo fakt dobré! Doufám, že se ještě ti dva v povídce objeví! Moc jsem si je za tu chvíli stačila oblíbit, to jejich chování a mluvení Jen, copak to tam Jim Jane naznačoval...? Doufám, že i to se brzo dozvíme! Tak nakonec byla i Jane podrobená zkoušce svěcenou vodou a ďáblovou pastí Pěkný bylo, jak si Dean zajistil, aby byl pro Jane přesně jen jeden pokoj volný, ale stejně mu to moc nebylo platný, když hned odpadly... jen by mě zajímalo, jestli v tom měl prsty ten muž, co potom vešel do pokoje a co je zač... Prostě skvělá část!

skvelé pokračko veľmi sa mi páčí .

citácia :

„A ktorý si ty, chlapče, čo? Ten vtipkársky Casanova alebo hĺbavý Antikrist

táto veta je najlepšia to ich naozaj vystihla
to o tých francúzoch je tiež skvelé a ten koniec som zvedavá kto bol ten muž.

wow super pokracko a ten koniec ty kokos, akoze friskom pokrackom, lebo ma trafi....

ale tak uzasne pokracovanie ozaj sa ti velmi vydarilo. som sa zase skvelo zasmiala a som zvedava, co sa este o Jane dozvieme a aj claire a jim vyzerali super sympaticky a som zvedava, kto bude ten muz ja som proste civela na monitor, ze fakt som ani nedychala pocas citania. velmi dobra praca

Dzajnisko, si KING, teda sorry, QUEEN
Pri Jane som si želala, aby bola v poho a ona je! Ešte poznámka ku pokráčku predtým - perfiš super cool Pobehujúci Sam s mávajúcimi rukami z toho, že Jane je jeho potenciálna sestra, teda, ty ma raz zabiješ Teraz k tomuto pokráčku - jednoducho MAGNIFICA! (netuším, či som to dobre napísala, ak nie, pardon, už nebudem machrovať ) Páčili sa mi aj Claire a Jim, "milé" bolo to ich privítanie Jane aj Deana v dome Dean láme ženské srdcia v každom veku, teda ten náš Casanova
Moc som si túto tvoju poviedku obľúbila, je super písaná a už sa moc moc teším na pokráčko, lebo to tvoje zakončenie bol zase na zamyslenie
Btw - zase k Jane - Prečo Jane vtedy v Impale sfialoveli oči?

uzasne pokracovanie dievca!
vidno, ze teta Claire ma uzasny vkus
a tie vety,co tam padali s tym Casanovom a Antikritstom
ja som uz fakt myslela, ze Jane je zla a ona este aj svatenu vodu zvladla aj pascu...no toto
a teraz si to zasa skoncila fakt drasticky. ty betarka. ale uzasne

Dzajnisko fantasticka poviedka...až dnes sa mi ju podarilo precitat celu....
ako povedala ST si QUEEN
strasne sa mi pácil rozhovor Sama a Bobbyho ked si myslel že je jeho sestra...a ked mu povedal že by ho strelil do nohy...
a to stimi postármi...
už sa neviem dockat pokracovania...som zvedava co sa s Deanom a Jane stane...
Dean si asi konecne nasiel spriaznenu dusu...

ja som taká šťastná, že sa vám pokráčko páčilo, že to sa nedá ani opísať!!! tie vaše komentíky mi vždy tak úžasné zdvihnú náladu
som rada, že za opis tých Francúzov do mňa nik z vás nehodil oštep alebo čo
takže ako vidím, Jim a Claire si vás fakt získali a to som ani nemala na pláne ich tam dať, napadli mi až pri prepisovaní z papiera
čo sa Jane týka, akoby som to povedala, ešte vás prekvapí myslím, že už v ďalšom pokráčku takže Tini, neboj, na tie jej očká som nezabudla
hmm, ten chlapík na konci...to sa postupne odhalí, prečo tam prišiel
ďakujeeeem, že to čítate
calla: juj, a ako som zistila, tak mám novú čitateľku!

Ja nemôžem Dzajnisko, dočítala som zameškané a musím povedať, pri tejto poviedke by malo byť upozornenie, že nečítať na verejnosti, normálne si ma dohnala k slzám, ale smiechu. Neviem od radosti čo mám začať chváliť. Celá poviedka je úžasne vtipná /kam na tie výroky chodíš?/ a k tomu napínavá so sympatickými osôbkami. Jane sa mi páči stále viac ako sa s Deanom dopĺňajú a potom prídeš s Jimom a Claire. Ak by som mala citovať všetky hlášky z ktorých som bola mimo a pomaly sa váľala po zemi asi zaplním veľmi veľa miesta. Že Samov tichí záchvat smiechu a Deanov pobúrený výraz si viem tiež živo predstaviť, veď on je normálny závislák od tých svojich kaziet a tá jeho „nevhodná“ filmová narážka... . Na druhej strane Sam ho statočne doháňa.

citácia :

„Wooow,“ zmohol sa na slovo lovec. Blondína sa naňho zazrela a tak doplnil: „Teda, do riti.“

Neodolám a časti ktoré sa mi najviac páčili, ale nie sú zďaleka všetky, tak napr.

citácia :

„Kriste chlape,“ myklo staršieho brata, keď sa zrazu ocitol pred tým mladším, "chceš ma zabiť skôr, než si ma povolá samo peklo?“ Chytil sa za srdce a so zvyčajným doberajúcim úškľabkom doplnil: „Vieš, takéto riešenie môjho problému s dohodou si môžeš nechať.“

nemá chybu. Dean dáva Samovi riadne zabrať a keď sa ešte spojí s Jane, neviem... . Som zvedavá čo z nej nakoniec bude keď vypila svätenú vodu a prešla aj pod diablovou pascou a nič, ale som si istá, že ty prídeš s niečím zaujímavým, už teraz sa nemôžem dočkať. Veď ona zabije Belu a ešte sa na tom s Deanom zabáva. /pomsta je zábavná, aj keď práve Bellu som v SN celkom mohla/. Chudáci Francúzi tí to od Jimma poriadne schytali hlavne poštári. Inak pri tom konci som skoro zinfarktovala, čakám, že neviem čo sa bude v tej motelovej izbe diať a ty ich normálne uspíš. Tak vidím, že som sa dosť rozkecala, ale bola som celá happy. Už iba- teším sa na pokračko, píšeš super.

dzajnisko perfektneee lepšie táto poviedka pokračovať ani nemohla uuuplne super! ked si ete teraz spomeniem na ten rozhovor Sama a Bobbyho tak sa válam od smiechu pod stolom Bobbyho dcéra abo nevlastná sestra??? to ma fakt doostalo a chúďačik Sammy,ako tam zmetene pobehoval uužasne! a ona je nakoniec Joania nevlastná ségra
no a nemožem tež zabudnúť na Jimmovho casanovu abo antikrista jednoduho paarada a inak mi tak vŕta práve hlavou či je Jane naozaj ten démon,ked ju neprezradila svetená voda a dokonca ani diablova pasca? ale inak výýborne neviem sa dočkať pokraačovania