Prečo tak nenávidím slovo obeta

Bože Ja chcem ďalšiu časť.
Wiktoriano please píš lebo si už kúšem nechty a pomali je mi na

kočky, ďakujem moc pekne som za šťastná, že sa vám časť tak páčila už kvôli takýmto komentárom sa tá poviedka píše úžasne
btw, Madlen, tá vecička s tými spriaznenými - vysvetlí sa v ďalších častiach ono sa to nedá všetko naprať do jedného pokráčka, lebo by ste mi za tým akurát zaspali, že je to také dlhé už teraz je to kilometrové - nechcem vás zničiť
str8tking: chlape, si sa ty tak trošku nepomýlil?
oki, folks, mám tu pre vás ďalšiu časť a ďalšiu tu tak skoro nečakajte, tento posledný týždeň pred prázkami bude o nervy
btw, myšlienky Jane sú písané Comicom, aby sa vám to nemýlilo s priamou rečou tak papá zatiaľ a enjoy
************
O dva dni neskôr Bobby práve čítal noviny a hľadal niečo podozrivé, čo by mohlo vyzerať ako prípad, zatiaľčo Jane stála pri sporáku nad roztopeným medom s vanilkou a škoricou a obaľovala v tom čerstvé nakrájané slivky. Vypla sporák, s chuťou sa do jednej pustila a zrazu zvonku počula známy zvuk.
Pozrela sa cez okno a zašomrala: „Chalani sú späť.“
Snažila sa to povedať čo možno najnormálnejšie, ale Bobby v jej hlase aj tak rozpoznal dobre krytý náznak radosti. Len sa ušknul a vrátil sa k novinám. Od toho incidentu s Carsonom sa mu Jane zdala zamyslenejšia než zvyčajne, čo bolo preňho hrozne zvláštne, ale pochopiteľné. No to, čo až tak nechápal bolo, že pár hodín potom začala vykašliavať krv a ešte sa jej aj pustila z nosa . Bolo to akoby jej organizmus len zabudol, čo sa s ním má diať po použití jej schopností a jednoducho si na to len spomenul o trošku neskôr s tým, že nezabudol na úroky. Bobby si vzdychol. K tomu všetkému, čo sa naokolo deje sa pridáva aj to, že s Jane sa deje niečo čudné. On, Jim a Claire síce tušili, že takéto niečo sa diať bude a všetci traja vedeli aj to, že blbnutie náramkov s tým súvisí, no pred Jane a bratmi sa nepovedalo ani slovo. No aj tak – nič im nepomohlo v tom, aby sa on a jej pestúni o ňu nebáli...práve naopak...
Ako Jane videla Deana vystupujúceho z auta s tým jeho pohľadom „viem, že vyzerám perfektne, ale tvárim sa, že to netuším“, seriózne zalapala po dychu. Síce nechápala, prečo ju tak očaril, ale vôbec sa tomu nebránila a nechala sa pohltiť tým úžasným pocitom. Ten z nej však okamžite vyprchal, keď videla, ako sa bratia ešte vonku pri aute dohadujú a Dean očividne kontroluje, koľko nábojov zostalo v colte, ktorý mu Sam práve podal. Ten mu ešte niečo povedal, brat mu na to otrávene prikývol, schoval si zbraň za zadný lem nohavíc a vykročili k domu.
Jane mala znovu problém s dýchaním, ale tento raz z úplne iných dôvodov. Naozaj som videla to, čo som videla? Dean kontroloval náboje v colte! Prečo asi?! Prešla od okna k stolu a začala si vystresovane krájať paradajky do pripravenej bagety. Kristepane, mala som vedieť, že keď bude dlhšie so Samom, tak už potom na mňa taký milý nebude. Predsa len, je to jeho brat, jasné, že sa pridá na jeho stranu a ja som chcela, aby sa nehádali, ale vyriešiť to takto...to snáď nie...
Z paradajky sa už pred pár sekundami stal pretlak.
V tom sa vchodové dvere otvorili a o chvíľočku do obývačky vošli bratia.
Zvítali sa s Bobbym a všetci traja sa začali rozprávať o Mortonskom dome – ako zničili ducha a ďalej o nejakej čudnej skupinke čudných ľudí s čudným zmýšľaním. Dean sa popritom nenápadne rozhliadal vôkol obývačky a kuchyne, akoby si spomenul, že mu niečo chýba.
Nie, neotočím sa...neotočím sa...možno teraz zistím, že viem splynúť s okolitým zariadením v kuchyni...to by bodlo...a Dean ma jednoducho nezbadá a nebude ma musieť zabiť...úžasná myšlienka...
Akokoľvek sa Jane snažila stať neviditeľnou, so sklamaním zistila, že asi až taký veľký zlý démon nebude, keďže sa jej to nedarí. Pomedzi svoje myšlienky ani nepočula kroky, zrazu len cítila vedľa seba pohyb a začula pobavený hlas:
„Tá paradajka ťa musela teda riadne naštvať.“
Jane sa otočila za hlasom a uvidela usmiateho Deana, ktorý sa oprel o linku a skúmavo pozerá na druhú paradajku, ktorá si už dávno nepamätala pevné skupenstvo.
„Polievka?“
„Ehm...vlastne ani nie...plátok do bagety...“ zamračila sa brunetka, vzala tretiu paradajku a túto konečne nakrájala na plátky. Šalát, syr, šunka, kapusta už v bagete boli, teraz už len pridala použiteľnú paradajku a popri tom nepovedala ani slovo. Dean sa na ňu len zamračil.
„Si čudná.“
Jane ani nemukla.
Lovec len natiahol ruku a zastavil tú jej pri upratovaní zvyškov. „Ty sa na mňa ešte hneváš za ten vreskot, či čo? Myslel som, že som sa už ospravedlnil...“
Preboha, prečo sa tvári tak milo...to je nejaká charita pred vraždou alebo čo...
„Čo? Ja... nie, nehnevám sa...len som sa trochu zamyslela...“
Dean sa uškrnul. „Ale čo...a nad čím...kým?“
Och, keby ten vedel, že presne viem, aké sú jeho plány...že onedlho určite budem nebohá.
„A...len tak...“
Lovec sa zaksichtil nanajvýš zmätene – toto bol prvý raz, čo sa s Jane rozprával a nebola sarkastická, ani sa veľavravne neuškŕňala, akurát sa mu zdala akoby vyvedená z miery. Netušil, kvôli čomu to bolo, či preto, lebo tam bol Sam a Bobby alebo s ním už jednoducho nechcela nič mať. No o tej druhej variante pochyboval.
„Poď nachvíľu von,“ nadhodil Dean a sledoval Jane, ktorá vyzerala, že je na tri kroky od nervového zrútenia.
Ha, no to určite, už ma vidíš ako sa idem nechať dobrovoľne odkrágľovať...
„Dean, robím si jesť, som hladná...“
„Ale no tak, pár minút ťa nezabije, nie?“ presviedčal s neodolateľným úsmevom.
Jane mala dosť čo robiť, aby premohla nutkanie začať sa hystericky smiať. Ten chlap si robí srandu...je jasné, že ma to zabije a on to vie...och, prepánakráľa, kam som sa to dostala...nie, nepozriem sa naňho, nepozriem...tak fajn, pozriem...
„No...ehm...tak okej...“ prikývla Jane a Dean jej už podával čierny kabát. Vzala si ho, no vrátila ho späť na vešiak. Mala na sebe sivé rifle a červenofialové tričko, takže si zobrala šedú bundu s myšlienkou, že ak aj zomrie, tak nech aspoň ladí.
Vyšli zadným vchodom a cielene prechádzali pomedzi autá. Dean sa s rukou na Janeiných krížoch rozhliadal, akoby hľadal čo najlepší terén, ale nehovoril nič. Jane celú dobu čušala a on netušil, ako by mohol rozprúdiť zvyčajnú konverzáciu.
Fajn...tak teraz je 12:27...uvidíme, či vydržím aspoň do pol...bože, prečo sa tak rozhliada...blbá otázka...určite hľadá nejaký dobrý priestor, kde po mne nebude musieť upratovať krv a podobne...som zvedavá, či bude teraz už Sammy šťastný...možno sa dohodli, že ak Dean odpraví mňa, Sam odpraví Ruby a obaja bratia budú spokojní...vlastne, na tom by mohlo byť niečo pravdy, Ruby som už dosť dlho nevidela...ktovie ako pracujú bratské dohody...preboha, nech aspoň niečo povie – najlepšie niečo v zmysle: čo stresuješ, nejdem ťa zabiť... o tom tak môžem snívať...
Dean zrazu zastal a Jane tým pádom tiež.
...keď si teraz začnem plieskať hlavu o nejaký vrak auta, za to všetko, čo som kedy urobila, asi mi to nezabráni odfujazdiť do pekla...a isto by to vyzeralo riadne vyšinuto a pravdepodobne by ma tých posledných pár sekúnd, čo som tu, tá hlava aj bolela...treba nejaký iný spôsob...modlenie?...žeby?...prikrista, veď ja sa vlastne modliť ani neviem!...takže zbohom svet...vitaj peklo...zbohom syrová pizza...zbohom sex...ktovie, či sa tam dolu predáva vodka alebo aspoň cukrová vata...
Brunetku vytrhlo zo psychopatického predsmrtného zmýšľania to, že Deana už omrzelo niečo sa jej pýtať, keď na nič neodpovedala a len tak sa blúdivo obzerala – jednoducho ju schmatol a pobozkal. Keď sa odtiahol, Jane síce vyzerala ako obarená -
...ach nie, to bol určite bozk na rozlúčku...to je tak...tak...tak smutné...
- ale konečne aspoň vnímala jeho prítomnosť.
„Už ma registruješ?“ usmial sa Dean so zdvihnutým obočím.
„Ja? Áno, jasné...a...a teraz čo? Či to je všetko?“ pýtala sa Jane s vystresovaným pohľadom.
„To ťa tu mám hneď oprieť, či čo??“ nechápal lovec.
„Ehm, nie, to som nemyslela...“ uškrnula sa, „ja len...či teraz nepríde nejaký vraždiaci manéver s coltom....“
„Čo? Vraždiť? Coltom? Koho??“ chudák Dean absolútne nechápal ani slovo, ktoré naňho vychrlila. „Teba?!? Preboha, prečo by som to robil??“
Jane nečakala, kým príde na nejaký dôvod, prečo by ju zabiť mal, len zo seba dostala vďakabohu a vrhla sa mu okolo krku.
Lovec sa tváril ešte zmätenejšie než doteraz, ale poriadne ju objal. „Čo ti to vôbec napadlo, že by som ťa išiel zabiť??“
Brunetka ho pustila. „No, videla som, ako ti Sam pri aute podával colt a ty si mu prikyvoval...a jediné, čo mi z toho vzišlo bolo...“
„...že ťa idem zabiť?“ Dean sa začal smiať.
„Tak ale pochop to, tvoj brat ma v podstate nenávidí a jasné, že sa pridáš na jeho stranu, keď ste rodina, takže by som sa ani nečudovala...“
„...si strašné trdlo...však ja ti predsa nechcem neublížiť. Ako keby si nevedela, že ja ti chcem len dobre...“
„...ty úchylák...“
„Ty si to pochopila úchylne, ja som to myslel vo všetkej počestnosti...“
Jane sa začala smiať a chcela na to niečo povedať, ale akosi ju už nachvíľu zamestnali jeho pery.
„Mimochodom...nie je to tak, že by ťa Sam nenávidel...,“ vysvetľoval po chvíli Dean, „jednoducho si mu len viac než protivná...“
„...no to „len“ je dôvod na radosť?“
„To ani nie...skôr to, že môj otravný braček už nebude vyrývať...“
„...ty...ty si ho presvedčil??“ pleštila Jane na Deana oči.
„Hej. Povedal, že ak ťa zmáknem, tak si ťa môžem nechať.“
„Aha...fajn...oficiálne sa cítim ako domáce zvieratko.“
„Ale neber to tak, ja som to nepovedal, to on,“ chlácholil ju.
„Už si len pôjdem zaobstarať nejaké gigantické koliesko - také, v ktorom behajú škrečky...či morské prasiatka...či čo to tam uteká...“
„Ty v žiadnom prípade teraz nebudeš nikam utekať, pekne zostaneš tu...“ rozkazoval Dean a keď sa k nemu brunetka pomaličky zaryla do bundy, pritiahol si ju k sebe ešte viac.
„Ou, to vyzerá tak, ako keby som ti možno trošku aj chýbala, hm?“ vyzvedala Jane.
„Ále tak...ani nie...zopár kočiek ťa hneď zastúpilo...ani som nemal čas myslieť na nič iné...“ uškŕňal sa, zatiaľ čo Jane pochybovačne prižmúrila oči. „A ty? Ako si to tu bezo mňa prežila?“
„Nooo...asi polovica chlapov v meste zažila to, čo ty minule v tvojom aute...takže teraz som tu celkom obľúbená...“ vymýšľala si a s nevinným pohľadom na Deana si obtáčala prameň vlasov okolo prsta.
„Aká si ty už len šikovná,“ mračil sa Dean a dúfal, že to tak, ako on, povedala len zo srandy.
Jane sa usmiala. „Alebo vieš čo? Ja na teba budem milšia, než ty na mňa – aj za cenu toho tvojho neznesiteľného samoľúbeho úsmevu – trošíčku si mi predsa len chýbal,“ priznala.
Dean sa zatváril presne tak, ako predpokladala. „Čo teda navrhuješ?“
„Čo by som mala čo navrhovať? Ja som len povedala, že si mi tú najmenšiu trošku z trošky chýbal, nič iné za tým nehľadaj...“ obraňovala sa. Dean jej však niečo zašepkal a ona sa uškrnula.
„Ale ale... tak teda moje auto.“
„O jedenástej...ale zase auto?“
„Všeličo sa tam dá tak zaujímavo sklopiť a tak tam bude miesta a miesta...“
„Tak fajn, musím povedať, že máš čím ďalej tým lepšie nápady, to sa mi páči,“ uznal Dean. Bozkával jej líce, pomaličky prešiel k sánke a vedel, že nižšie ísť nemôže ak nechce riskovať párminútový záchvat smiechu. Nezastavil sa však pre to, ale kvôli tomu, čo uvidel na jej krku.
„Čo má, dopekla, znamenať toto??“ pýtal sa odrazu zamračene, pustil ju a odstúpil.
„Čo má čo...??“ spočiatku nechápala Jane a až potom jej to došlo. „Ehm...“
Lovec prižmúril oči. „Ako vidím, určite to bol úplne neškodný démon a zvládli ste ho ľavou-zadnou, že?“
„Dean, však to nič nie je...“
„Och, nie je, to vidím, jasné...“
„Preboha, však som to zmákla...“
„Áno, pravdaže, a tie rany sú len bonus, však?“
„Dean, nesprávaj sa ku mne akoby som bola päťročná! Viem sa o seba postarať!“ hnevala sa.
„Škoda len, že ako sa pozerám na ten tvoj krk, tak o tom vôbec nie som presvedčený,“ hundral vytočene.
„Ja nie som tvoj brat, nemusíš sa o mňa strachovať, nemusíš mať za mňa pocit zodpovednosti ani nič podobné, jasné?“ rozčuľovala sa Jane, „nechcem počuť jedinú výčitku! Vari sa tebe nikdy nestalo, že si jednoducho chvíľku nedával pozor a jednu si vyfasoval?!“
„Ja som vedel, že to na tom líci je pod mejkapom modrina, mňa z teba porazí!“ Dean bol čoraz viac naštvanejší, „to si nemyslela vážne, keď si hovorila, že ti je jedno, či budeš žiť alebo nie, alebo áno? Rozhodla si sa nechať zo seba pri prvej príležitosti vymlátiť dušu, či čo??“
„To, či a kým sa nechám zabiť je len a len moja vec!“
„No tak to teda nie je!“
Jane sa začala hystericky smiať. „Prezraď mi, kde berieš odvahu hovoriť mi čo je a čo nie je moja vec?! Pred týždňom si ma ani nepoznal, takže si vyhoď z hlavy, že môžeš mi len tak vhupnúť do života a začať dirigovať!!“
Deana toto dievča začínalo s tým svojim debilným postojom k životu riadne srať. Bola mladá, pekná, rozumná – hoci v takýchto situáciách o tom pochyboval - a mala úplne celý život pred sebou...no ona sa správa akoby jej to bolo fakt jedno. Dal by hocičo za to, kebyže si mohol predstaviť svoj život bez toho, aby na konci svietil pekelný plameň a ona si to, že žiť môže, vôbec neváži. Náhle sa oprel dlaňami o náprotivné auto tak, že oči obidvoch ľudí sa ocitli na rovnakej úrovni. Obom v nich síce blčalo hnevom, no keď sa Jane pozrela do tých Deanových dokonca odstúpila – a vyzeralo to tak, že keby jej za chrbtom neprekážalo auto, vzdialila by sa od neho aj ďalej.
„Žiť nie je až také strašné. Neviem, odkiaľ máš to, že smrť je lepšia ako život.
„Ha, tvoj názor,“ mykla plecami brunetka z čoho Deana išlo urvať, no ona si pokračovala akoby sa nechumelilo, „Prečo si ty tak presvedčený o opaku, čo? Že...“
„Nachvíľu sklapni a počúvaj,“ prikázal lovec.
„Nie, ty sklapni! Prečo mi opakuješ, že mám chcieť zostať žiť? Práve ty?? Ten, ktorý si vybral radšej peklo ako život??“
Deanova tvár okamžite skamenela. V očiach jej videl, že pochopila, že zašla priďaleko. A hoci mal sto chutí sa jednoducho otočiť a nechať tam tú protivnú ženskú samu, zostal tam, s rukami opretými o auto popri jej pleciach.

„Sama vieš, že to, čo som urobil ja a to, čo robíš ty nemá absolútne nič spoločné. Radšej si začni vážiť život. Skôr, než bude neskoro. Nevieš, čo sa môže stať a možno raz aj ty budeš presne na mojom mieste – keď ti duša visí na vlásku kvôli tomu, že máš niekoho až príliš rada. A ty si zrazu uvedomíš, že nebudú žiadne ďalšie vianoce, žiadne ďalšie leto. Že príde deň, kedy už nikdy viac nebudeš môcť ochrániť tých, pre ktorých si kedy mala chuť žiť, že príde deň, kedy ich už vôbec nikdy neuvidíš. Ja mám necelé tri mesiac e a ty celý život, tak si láskavo uvedom, čo hovoríš a neporovnávaj tie tvoje vyšinuté pokusy o samovraždu s mojou dohodou.“
Popri svojom monológu sa lovec na Jane pozeral tak sústredene, že sa jej ani nezdalo, že by žmurkol. Brunetke sa postupne zalievali oči slzami a keď dohovoril a ona svoj pohľad sklopila, jedna slza sa ju opustila. Znova zdvihla pohľad, utrela si líce a Deana krátko pobozkala. Lovec čakal hocičo iné, než bozk – skôr sa obával toho, že znova uvidí tie jej fialové očičká a ten, čo si teraz nechcene zalieta vzduchom bude on. Ona mu však tú pusu naozaj dala a odprisahal by, že popri tom, ako sa ňou nechal tuho objať, počul šepotavé „prepáč“. O chvíľu si však bol istý tým, čo počul.
„Prepáč...naozaj...prosím ťa, prepáč.“
Pomaly z neho tá zlosť vyprchávala, momentálne sa mu po rozume šinulo len slovo wau, keďže ani nevedel ako a jednu z najprotivnejších a najrozmaznanejších báb aké kedy poznal a zhodou okolností polodémonku, donútil k tomu, aby od nej počul ospravedlnenie. Dokonca prosila o prepáčenie. Waau. Len dúfal, že jej naozaj otvoril oči ohľadne záležitosti žiť – nežiť.
V polovici Janeinho myšlienkového pochodu „prestanem ho objímať a pustím ho“ si Dean zmyslel pravý opak, zapojili do toho pery a už to vonkoncom nevyzeralo na ďalšiu hádku.
Po dlhšej chvíli ho brunetka už konečne pustila.
„Ozaj, vieš, že vyzeráš úplne na zožratie, keď si nahnevaný?“ uškrnula sa.
Lovec sa usmieval kým si uvedomil, čo presne povedala a potom sa zamračil. „Len mi nehovor, že si ma štvala len kvôli tomu.“
„Až taká blbá zase nie som,“ odvetila, „ale keď ťa budem nabudúce štvať cielene, tak vieš prečo.“ Ozrejmila mu situáciu, dala poslednú pusu a hnala Deana naspäť do domu – určite tam boli dlhšie, než sa vôbec zdalo a nechcela, aby mal Bobby alebo Sam pripomienky.
„Áá, tu si,“ privítal Bobby Deana, zatiaľčo Jane si išla po medovú slivku, „Sam mi povedal, že ste hodinku odtiaľto spali v nejakom moteli, takže ste oddýchnutí...“
Jane zbystrila pozornosť – mala neblahé tušenie, že vie, čo chce Bobby urobiť. Dean prikývol Bobbymu.
„Ako rybička.“
„Tak fajn, tým pádom sa môžete ísť pozrieť do Owensbora – našli tam pár ľudí s roztrhnutými bránicami, ale bez žiadnych iných zranení. Mám pocit, že to by mohlo spadať do náplne našej práce...“
„Počkať, počkať...kde je to Owensčosi?“ spýtala sa Jane podozrievavým pohľadom a prešla k nim.
„V Kentucky. Pár dní cesty,“ odpovedal jej prekvapivo Sam, ale ani sa na ňu nepozrel. Za to ona sa dosť škaredo pozrela na Bobbyho.
„Si robíš srandu, však?“
„Ja mám taký pocit, že tá cesta sem ma aj dosť unavila...“ začal Dean.
„Nehovoril si pred chvíľou niečo o rybičkách??“ dobiedzal vševedúco najstarší lovec a otočil sa na Jane, „a nie, nerobím si srandu. Ty sa môžeš ísť zbaliť, o pätnásť minút vyrážame za Nateom.“
„Preboha, akým Nateom??“ nechápala Jane, nechápal Dean a Sam sa tváril nezúčastnene.
„Vyzerá to tak, že by nám mohol pomôcť s tou tvojou dohodou, chlapče,“ vysvetlil Deanovi.
„Ahá...“
„Okej, ale ideme mojím autom, nemienim počúvať celé hodiny dookola nejaké šialené country,“ hundrala Jane a chystala sa odísť si po veci.
„Pravdaže, hudba, ktorá reve tak, že sa ti otriasa celé auto div, že sa nerozpadne, nie je šialená, však, Janey?“ uškrnul sa Bobby.
Jane sa na schodoch otočila. „Štveš démona?!?“
„Ale prosím ťa, pokiaľ viem, si iba polodémon, tak skľudni hormón,“ odbil ju lovec s prehľadom.
„No ja to tu už fakt kašlem...“ vrčala si potichu Jane a zachvíľu jej nebolo.

Super super super Ten vnútorný hlas Jane je bohovský ako si myslela že ju chce zabiť vynikajúce
a Boby niečo tají teším sa na ďalšie pokračovanie toto bolo parádne

Jáááj oni sú taký rozkošný , keď si ich predstavujem Jane a Dean strašne sa mi lúbia .. Jane som si oblúbila ešte viac je to super polodémon a ešte aj haluzáčka a všetko tie ich rozhovori s Deanom sú také skvelé a tie žartíky medzi tým a hrozne sa mi páčilo , keď Dean hovoril o tom , že si má vážiť života a ako sa jej slzy nahrnuli do očí joj strašne zlatý sú najprv sa hádajú potom sa bozkávajú nádherné obdivujem ako to vieš úžasne písať všetko čo sa ich týka alebo aj také drobné detaily vieš úplne fantasticky napísať len sánka mi padá kdesik dole už ju ani nevidím geniálna poviedka od génia a je mi česť , že ju môžem čítať a plls rýchlo ďalšiu časť lebo sa strašne tešíííím

Musím toho okomentovať veľa
Taaaakže, to s tou paradajkou na polievku, to sa mi vážne páčilo
A ako si Jane myslela, že ju Dean chce zabiť Priznám sa, mňa najprv nenapadlo, čo napadlo Jane, keď videla Sama, ako dáva Deanovi ten kolt Až potom mi to docvaklo
A potom tá ich hádka na parkovisku A ten Deanov monológ, úplne ma to dojalo, jaaaj, také scény píš častejšie, PLS
Proste super, nemám čo vytknúť, takže .
Teším sa na ďalšiu časť, mooooooooooc

Pripajam sa ku chvale zien predo mnou. Nebudem opakovat to, co uz napisali, lebo sa mi nechce a hlavne preto,ze uplne zo vsetkym suhlasim

Moje modlitby boli vypúčuté. .
Dzajnisko načo narážaš ? Snaď si nemyslíš že nateba veľmi tlačím. Ke´D ano tak SORRY SORRY SORRY ale ten týždeň mi pripadal moc dlhý .

Inač je to ohromné. Normálne dom hltal jedno slovo za druhým a už hneď bol koniec. Nebolo to vôbedz dlhé (aspoň na mňa).
No Janein ksicht si viem predstaviť keď Bobby povedal že idú do Kentucky .

Inač si Strašne dobrá spisovateľka. A patrí ti za túto poviedku veľká poklona a veľká vďaka.

jej konečne pokračko a uplne perfektné to ako si Jane myslela že ju Dean chce zabiť bolo super aj ked nechápem ako si mohla myslieť že by toho bol schopný. a ten ich rozhovor bol tiež úplne úžasný a Bobby chlapcov hned pošle niekam preč nedá im ani chvíľu pokoja. skladám ti obrovskú poklonu a teším sa na pokračko

no akože takéto komenty som ani vo sne nečakala, vy ste úžasní ďakujem ďakujem ďakujem
som rada, že zopár ľudí si Jane obľúbilo, až sa vám čudujem - však sa liepe na Deana ale pozitívne ohlasy na ňu ma tešia
ehm...jej myšlienky - to je kapitola sama o sebe, možno ich pridám aj do nejakej ďalšej časti, uvidím a to, že si vôbec myslela, že ju Dean bude chcieť zabiť - skrz všetko má predsa len v sebe démona, Dean je lovec, čo pre ňu znamenalo jednoduchú rovnicu...však podľa tých jej myšlienkových pochodov už chápete
óóó, áno, Bobby niečo tají...a myslím, že môžem povedať, že je to dosť veľká vec...použijem na to jednu otrepaninu - nič nebude také, aké bolo predtým a teda niečo možno hej
a Deanov monológ - ja som netušila, že sa vám to bude páčiť - vtípky, myslím, písať viem, ale také dojáky mi veľmi nejdú tak som rada, že aspoň toto vyšlo
okej, som sa rozpísala akosi, ďakujem pekne ešte raz a budem sa snažiť napísať ďalšiu časť čo najskôr

Tak to bylo super! Moc se ti to povedlo napsat! Skvěle jsem se bavila přitom, jak se Jane bála, že ji chce Dean zabít! Už jenom to, jak jí to napadlo! A ta jejich hádka venku se mi moc líbila! Dean jí řekl moc pěkně, to bych skoro od něj nečekala, podle toho, jak on si váží života. Jsem zvědavá, jestli to pomohlo... : A Bobby jim tak pěkně překazil, tu jejich noční "schůzku" Njn, nemají to lehké. Jsem zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet.

jééj, Madlen, ďakujem no, musím povedať, že toto nebola posledná hádka Deana a Jane kvôli tomu žitiu-nežitiu
síce prešlo viac ako týždeň, ale skôr som nemala čas ani chuť no teraz vám sem hádžem ďalšie pokráčko, tak nech sa ľúbi a vopred sa ospravedlňujem za Lilithin slovník
***********
Čiernovlasý muž naštvaným krokom prechádzal vstupnou halou, vyšiel mramorovým schodiskom na poschodie a ako kráčal ďalej, zúrivo rozrážal dvere. Nakoniec našiel miestnosť, ktorú hľadal. Objavil sa v obrovskej detskej izbe plnej všakovakých hračiek od výmyslu sveta, ktorá bola ale niečím čudná. Možno tým, že z nej práve vychádzala slúžka s objemným priesvitným vrecom plným niečoho nápadne podobného ako bol koberec, ktorý si tu muž pamätal. Ten, ktorý už bol rozprestretý po izbe teraz, bol istotne nový, no na tom, ktorý žena odpratávala preč, boli jasné krvavé škvrny.
„No tak, Alex, mňa sa báť nemusíš...ani tuto Frecklesa...však je to krásne meno? Veľmi sa mi páči...“ hovorilo malé hnedovlasé dievčatko pokojne blonďatému chlapcovi, ktorý vyzeral, že za chvíľu zinfarktuje od strachu, a striedavo pozeralo na Alexa a na rozkošné hnedé šteniatko s chumáčikovou srsťou. Muža, ktorý stál pri dverách, si očividne ani jeden z nich nevšimol.
„Vypadni,“ rozkázal muž slúžke a ona sa s výrazom, ktorý nemal ďaleko k tomu Alexovmu, rýchlo pratala z dohľadu.
„Ááá, Ryan, tu si, rozmýšľala som, kde môžeš byť tak dlho,“ zašvitorilo dievčatko, rozbehlo sa k nemu a radostne ho objalo.
„Zmizni, krpec,“ kývol hlavou Ryan na malého blondiaka a ten sa okamžite rozbehol k dverám, kadiaľ vyšla slúžka, „a ty okamžite prestaň s tou tvojou detinskosťou, potrebujem sa s tebou porozprávať.“
Odtrhol zo seba jej ruky, na čo sa dievčatko naňho naduto zaksichtilo, urazene sa vyšplhalo na veľký žltý stôl a založilo si ruky. Ryan sa na ňu ani nepozrel, prešiel ku oknu s ružovými volánikovými záclonkami, ktoré sa mu hnusili a stále bol nahnevaný.
„Lil, skús hádať, čo som sa pred chvíľou dozvedel.“
Dievčatko prižmúrilo oči. „Nehovor mi tak,“ zasyčalo.
„Budem,“ zavrčal a pristúpil k nej bližšie, „pokiaľ mi nepovieš, čo malo znamenať to, že si poštvala Carsona na Jane. Lil.“
Lilith sa iba usmiala a prehodila si prameň dlhých tmavých vlasov cez plece. „Niekto sa predsa musí postarať o to, o čo sa ty nedokážeš.“
„Dokážem hocičo a ty to vieš, tak prečo si ho vôbec znova oživila? Ona ho aj tak zabila.“
„To som si mohla myslieť,“ štvala sa, „keď chcem, aby niečo bolo urobené správne, musím to urobiť sama. Ten idiot sa určite uslintal k smrti a tá neschopáčka to len využila.“
„Koľkokrát som ti vravel, že Jane je moja starosť, ja ju zvládnem a máš to nechať tak?!“ vybrechol na dievčatko, ktoré si len tak hompáľalo nohami vo vzduchu.
„Áno, to vidím, tak prečo ešte stále žije? Mal si ju zabiť hneď, ako si zistil, že sa vrátila,“ hovorila a pozerala do elektrizujúco modrých očí, „ale nie, ty si sa, pravdaže, určite nechal uniesť spomienkami alebo čím, všakže?“
„Vravím ti, prejdú jej 23. narodeniny a znova sa pridá k nám,“ lenivo prehodil, „ani nie do dvoch mesiacov Winchesterovci prídu aj o poslednú nádej.“
Lilith prevrátila sivými očami. „Ty si sa ešte fakt nič o ľuďoch nenaučil?...“
„...ja sa nepotrebujem učiť nič...“
„... Ryan, ona chce byť človekom a dosť dlho sa tak už tvári, tak prestaň fantazírovať a radšej ju zabi...kým nebude ešte silnejšia ako doteraz a nezistí, čo je vlastne zač.“
„Veď ona sa presvedčí, že jediné, čím má chcieť byť je démonom...určite...“
„Ale ale ale...čo som to v tom tvojom hlase začula? Sama Pýcha má pochybnosti a snaží sa ako-tak uisťovať?? Odpadnem!“ posmievala sa mu Lilith, vzala si veľkú modrú šatku a začala so smiechom behať po izbe akoby napodobňovala Supermana. Malé hnedé šteniatko, ktoré si doteraz len tichučko hovelo v kúte, začalo poskakovať za ňou. Ryan sa na ňu iba povýšenecky pozrel a o sekundu na to bol z psíka kečup. Dievčatko prestalo skákať, obzrelo sa a keď uvidelo tú spúšť, naštvane zošpúlilo pery, vyštartovalo k Ryanovi a nemilosrdne ho z celej sily koplo do členka, na čo muž dostal záchvat smiechu.
„To sú tvoje nové praktiky? Spomínala si, že si si obľúbila nejakú novú metódu mučenia – to má byť toto?“ smial sa na celé kolo.
„Ty si mi zabil Frecklesa číslo 124!! Minule si mi zabil Frecklesa číslo 123!! Toto ma prestáva baviť!!!“
„Minule to bol ten chutný biely zajko, však?“ uškŕňal sa a stále mu trhalo kútikmi, keď sa pozeral na zúrivú 130-centimetrovú Pani Pekla.
„No to je tak strašne smiešne! Keď ma Freckles prestane baviť, zbavím sa ho sama!! Nie som ako ty, úbohý Hriech, ktorý lipneš na svojich domácich zvieratkách a ani po rokoch ich nedokážeš zničiť!!“ vrieskala Lilith a Ryan vyzeral znovu namosúrene – až príliš dobre chápal, ako to myslela. No nepovedal ani slovo.
„Uvedom si, že čím skôr ju zabiješ, tým skôr bude pokoj!“
„...dva mesiace...“
„FAJN! Tak si maj tie dva mesiace a ja sľubujem, že na ňu nikoho nepošlem. Ale čo si od toho sľubuješ, zlatko?! Tá šľapka chce byť človek a navyše ju teraz preťahuje ten kurevník Winchester! A pochybujem, že sa ho vzdá kvôli tebe, ak beriem do úvahy, že uňho je zástup spokojných posteľových lások oveľa väčší...a ty si vraj spolovice Smilnosť?“
„LILITH!!“ zrúkol Ryan a na celej izbe sa povybíjali všetky okná.
„Máš dva mesiace. Ani o deň viac. Ak ju dovtedy neprinútiš vrátiť sa k nám, zabijem ju sama, keď už si ty zrazu tak neschopný,“ predhodila mu svoje ultimátum pokojným hlasom a užívala si to, že aj keby ho do krvi urazila, neurobí proti nej nič.
„Zaujímavé, že ona bola pre teba ako zbožňované šteniatko, no ten, kto mal okolo krku obojok, si bol ty. Dokáž mi, že to tak už nie je...a uisťujem ťa, že myšlienku, ktorú som ti nedávno predostrela aj zrealizujeme,“ nabádala ho. Ten na ňu po jej posledných slovách uprel chamtivý pohľad. V tom momente Lilith vedela, že s ním má vyhraté a urobí presne to, čo chce.
„Linda! Linda!!“ zakričalo zrazu dievčatko a do dverí okamžite vbehla slúžka, „chcem zmrzlinu. Vanilkovú. Veľa. A aj tortu. A nech za mnou do záhrady prídu deti, urobíme si oslavu. Vieš, mám narodeniny. A chcem tam aj kúzelníkov a klaunov a tak. Aspoň po dvoch, strašne sa nudím...“
Lilith dohovorila a slúžka vyzerala na to, že až príliš dobre vedela, čo znamená „strašne sa nudím“.
**********
„Takže,“ začal Sam v tmavomodrom obleku a červenej kravate, kým prechádzali cez cestu k autu, „zatiaľ mám to, že každá rodina, v ktorej sa toto stalo, bola nechutne bohatá.“
„Až na tých Windsordovcov, tí vyzerali normálne,“ uznal Dean tiež v obleku, ibaže šedom s modrou kravatou a nasadol do Impaly, „až na toho priateľa tej ich dcéry...Emily...toho Mikea...“
„Markusa...“ opravil ho brat, „hej, ten bol čudný, neviem, kde sa to dievča dívalo, keď s ním začalo chodiť...“
„Ó, náš malý Sammy žiarli...“ posmieval sa Dean, naštartoval a namieril si to rovno baru, ako boli s bratom dohodnutí.
„Sklapni...“
Starší brat sa uškrnul, ale nehovoril už nič.
„Ale, čo tá pani Hershová, vyzerala, že ťa zožerie zaživa...také romantické...“ pýtal sa uštipačne Sam. Pani Hershová bola asi 35-ročná veľmi dobre vyzerajúca blondína s veľkými slabomodrými očami.
„Nevyzerá to, že boli ukážková rodinka - dva dni po smrti jej muža od nej dostanem pozvanie na večeru...“
„Ou, no tak to pochybujem, že sa to bude páčiť tvojej polodémonke...“
„Mohli by sme sa vrátiť k prípadu?!?“ zazrel naňho Dean a Sam sa iba usmial.
„Fajn...takže...ani jeden z mŕtvych netrpel žiadnou chorobou...“ hovoril, keď sa pozeral do poznámok, no vetu nedokončil, lebo bratovi zazvonil mobil a Sam tušil, kto volá.
„Tá je rýchla, už ťa kontroluje,“ povedal si mladší brat akoby len tak medzi rečou popod nos. Dean sa radšej tváril, že to nepočul a prijal hovor.
„Ahoj, čože robíš??“ ozval sa z mobilu energický ženský hlas, ktorý už dva dni nepočul a ktorý ani nečakal na odpoveď, „povedal si, že ti mám dať vedieť, keď budeme u Natea hotoví, takže tu to máš.“
„Čau...no...a...viete niečo nové??“
Jane si v telefóne iba smutne vzdychla. „Mrzí ma to, vážne, ale jediné, čo sme mohli urobiť, keď sme prišli, bolo akurát vymiesť démona z jeho mŕtveho tela. Ja si tu teraz sedím na schodoch na verande a Bobby už tretíkrát prehrabáva jeho dom. Myslím, že je to zbytočné, preliezli sme to tu a nenašli sme nič, čo by pri dohode mohlo pomôcť. Fakt mi je to ľúto.“
Dean sekundu mlčal – počítal s tým, že sa môže takéto niečo stať, ale aj tak ho to sklamalo. Pomaličky sa vzdával nádeje, že ho z dohody dostane niečo iné ako priamy útok na Lilith. „To je v pohode...a...ehm... teraz ste obaja v úplnom poriadku??“
„Jasné, ako vypraní v Perwolle.“
„Si si istá??“
„Mám sa fakt okúpať v Perwolle a poslať ti fotku, či čo??“
„Jane...“
„Počkať, nie, Dean, nie som v poriadku...ja...vieš...“
„Čo?!?“
„...ja...porezala som si prst o jeden list, ktorý mal Nate na stole – mám ísť na úrazovku??“
„Fakt vtipné,“ zhodnotil Dean otrávene.
„Ale nie, Dean, no tak, robím si prču,“ uškrnula sa Jane, „mimochodom, čo mal znamenať ten kečupový smajlík namiesto polovice mojej bagety??“
Tento raz sa uškrnul on. „Mala by si sa začať učiť deliť, toto bola prvá lekcia...“
„...ja ti dám lekciu...“
„...tak na to sa teším,“ zasmial sa a po jeho slovách sa na Samovej tvári usadil znechutený výraz.
„Kriste, keď sa rozdávala perverznosť, tak si si ten rad vystál aspoň štyri razy, však??“ odhadovala brunetka. „Ako ste na tom vlastne vy?“
„Ehm...nooo...za chvíľu to budeme mať vyriešené...len ešte dotiahnuť zopár vecí a bude to,“ vysvetľoval Dean a znechutený výraz jeho brata sa zmenil na výraz „WTF?“. Prípad nemali vyriešený ani zďaleka, boli sotva na začiatku.
„Wau, to fakt? Tak to ste teda šikovní, obdivuhodné...“ čudovala sa Jane. „Ou, fajn, musím končiť, počujem kroky postaršieho lovca, ktorý bude prskať, že sa flákam, tak čau...“
„Maj sa...“ odzdravil Dean a žena okamžite skončila hovor. Samova tvár stále vyznačovala len zmäteno-znechutený výraz a keď to videl jeho brat, len pokrčil plecami.
**********
Mladší lovec sa práve vracal z baru, kde sa medzi rečou vypytoval osadenstva na obete – aj keď boli všetky obete bohaté, občas si predsa len skočili na pohárik do lacného lokálu. Dean mal omrknúť ľudí v druhom a poslednom bare v tomto zapadákove a Sam predpokladal, že potom zabehol za starou Hershovou, ktorá vlastne vôbec nebola stará a vlastne vyzerala viac než dobre, takže by sa mu ani nečudoval. Prišiel k dverám ich motelovej izby a keď vošiel dnu, len zdvihol obočie.
„Čo tu robíš?“
„Toto vari nie je naša izba??“ spýtal sa Dean, ktorý ležal na posteli so Samovým notebookom pred očami a okolo neho bolo zopár kníh.
„Myslel som, že si na tej superdrahej večeri s Hershovou...“
„Povedal som, že mám pozvanie, nie, že tam pôjdem...“ prevrátil očami lovec.
Sam zavrel dvere, sadol si na svoju posteľ a mykalo mu kútikmi. „Takže ty ignoruješ jedlo zadarmo...a...a kočku, ktorá ťa chce?? Ty...si chorý??...alebo nie...och môj bože...nehovor mi, že sa snažíš byť tej...tej Jane...verný.“
Dean odtrhol pohľad od monitora a zacivel sa na svojho brata. „Vieš koľko stojí taký smoking? Nemohol by som tam prísť v rifliach a košeli alebo v nejakom tom obleku, v ktorom vyšetrujeme, preboha...“
„Niežeby Hershovej bolo sakra jedno, čo máš na sebe,“ smial sa Sam, „ale kto hovorí o tom, že by si si mal nejaký smoking kupovať? Aj predtým sme si ich požičali...“
Starší brat očividne nemal náladu ani záujem baviť sa o tom, prečo nešiel za Hershovou. „Končím túto tému, máme robotu...“
Sam mal čo robiť, aby sa nerozosmial, keď videl svojho brata, ako tu namiesto toho, aby bol niekde s tou sexi blonckou, navyše zavalený horou jedla, za ktoré nemusí platiť, radšej rozmýšľa nad tým, aby vyriešili prípad. Ani si nepamätal, kedy naposledy u neho videl toľký entuziazmus, aby tú príšeru dostali a mohli sa vrátiť.
„Ako povedal ten patológ – vyzerá to tak, akoby všetci tí ľudia zomreli na abnormálne veľký záchvat smiechu. Tak som trochu behal po nete a našiel som toto...“ oboznamoval ho Dean a natočil mu pred nos notebook.
Ako oči jeho brata behali po riadkoch, na tvári sa mu výraz menil na čoraz zmätenejší a vyzeralo to, že vydáva veľké úsilie na to, aby sa nezačal smiať.
„Dean, toto nemôžeš myslieť vážne,“ neveril mu, keď dočítal.
„Ja som to nepísal, na mňa sa nedívaj,“ obraňoval sa, ale aj jemu trhalo kútikmi, „no hľadal som aj v nejakých knihách a vyzerá to, že je to pravda.“
Hodil mu všetko, čo našiel a Sam sa snažil veriť tomu, čo číta.
„Toto je jedna z najbizarnejších vecí, o akých som kedy počul...“
„Tak to nie si sám, braček...“
„Dean, ale dvorný šašo?? To čo je za blbosť???“
„Vedel som, že sa ti to nebude páčiť,“ uškrnul sa Dean, „veľký zlý klaun, ktorý má aspoň 500 rokov...Sammy, vidím to na nočné mory...“
„Aby si sa ty zajtra ráno nezobudil v lietadle na ceste okolo sveta...“ vyhrážal sa mu brat.
„Sklapni, Sammy, lebo ťa nechám napospas veľkému červenému nosu...“ posmieval sa Dean. „No ale dobre...čo si o tom myslíš?“
„Okej, zhrňme si to...takže podľa tohto,“ ukázal na počítač a knihy okolo seba, „máme na krku nejakého stredovekého dvorného šaša, hej? Ktorý vôbec nebol vtipný a tak uzavrel dohodu, aby vtipný bol?? A teraz, keď sa dostal z pekla von, je z neho démon, ktorý si lieči komplexy menejcennosti na zámožných ľuďoch, pretože takí sa mu predtým, keď bol nudný, posmievali?? Že ich donúti smiať sa na trápnych a nevtipných veciach až tak, že umrú?? Toto je tak pritiahnuté za vlasy...“
„Takže to vyzerá ako robota pre nás...“
„Konečne by nám za túto robotu mal niekto začať aj platiť,“ vzdychol si Sam. „Zistil si niečo ešte v bare? Pretože to, že ten klaun,“ prevrátil očami, „ide po bohatých ľuďoch ešte nevysvetľuje, prečo zabil práve tých, ktorých zabil, nie?“
„No, obete boli 2 ženy a 3 muži, takže kvôli pohlaviu to nebude...“
„Musí tam byť ešte niečo iné...“

„...však počkaj, ešte som nedohovoril...chlape, podľa toho, čo som zistil, všetci zabití boli ľudia, ktorí si stále robili z ostatných srandu, boli neustále ironickí, sarkastickí, rozumieš, čo myslím...“
„Vlastne áno, niekto mi niečo také hovoril...vraj to veľa ľuďom šlo dosť na nervy...“
„Tak mi z toho vyšlo, že ten chmuľo proste ide po kópiách svojich niekdajších pánov, nie? Šašo, ktorý nie je vtipný, to je zlá kombinácia. Však keď trapošil, tak je jasné, že si z neho robili srandu...“
„Dean, ale v tom prípade ten šašo môže ísť aj po tebe,“ prehovoril Sam s vážnosťou v hlase.
„Videl si, že by som so sebou niekedy nosil nejaké kufríky plné peňazí, Sammy? Nie som bohatý, je to okej...“
„No ako myslíš, ale...“
„...ale je tu ďalšia vec – kto je ten klaun?“
„Nejaké nápady?“
„Iba ak ten Emilyin priateľ... ten Matt...“
„Markus.“
„Ááá, pamätáš si meno svojho soka, na tom niečo bude...“ ksichtil sa Dean, „ale tak...spadá do profilu - v podstate je riadny trapák...a správa sa dosť divne – silou mocou chce upútať pozornosť...tákže, dostaneme toho vyšinutého čudáka a Emily budeš mať len pre seba.“
„Tie posledné slová som akože nepočul...“ zavrčal Sam, ale nevyzeral nahnevane. „Chlape, musím povedať, že toto bola fakt dobrá robota...mal by si byť až takto oblbnutý nejakou kočkou častejšie, keď ti potom robota ide tak od ruky...“
„Radšej prestaň kecať a zisti, ako toho šaša dostaneme, ja pre dnešok už nepohnem ani prstom...“ zahundral Dean, otvoril si pivo a začal pozerať telku.

Bože ja som myslel že tam budú také nadávky že až sa budem čudovať. .
No jedno. Dzajnisko super. Ale ten klaun sa mi trošku nepáčil. Dĺžka bola namňa dosť a príjemné čítanie po celodennej robote.

No a teraz zarty bokom a odpovedz priamo na 2 otazky:
1.) kedy bude dalsia cast?
2.) pojde ten šáša Crusty aj po Deanovi?
Sorry za ten uvod, ale nedalo mi neopytat sa
A teraz pochvaly: tu Lil si vystihla uzasne-cela ona, akoby som ju videla pred sebou. Jasny priklad toho, ako moze niekto vyzerat milo, nezne a zaroven chladne, zakerne az vysinuto. Chudacik Freckles číslo 124, 123, 122, 121...! A je to cele perfektne Ale opät kratke Esteee

Dzajnisko toto bolo super
Lilith je ako vždy veľmi zlaté dievčatko. Dean sa snaží byť verný. tak to som si ani neviem predstaviť. hádam nebude naozaj zamilovaný
no a démonský klaun chudák Sammy toto bude mať ťažké
prípad je to veľmi zaujímavý a ťiež som zvedavá či to pojde aj po Deanovi. teším sa na pokračko

díkes moc, ľudkovia
prečože sa str8tkingovi šašo neľúbi??

Violet: 1.) neviem, ale pracuje sa na tom, tak dúfam, že do týždňa
2.) yeah
Lilith ľúbi svojich Frecklesov kým ju neprestanú baviť
a ehm, toto bolo krátke? však to malo okolo 2500 slov

wiktoriano: chudák Dean, on to bude mať s tou vernosťou ťažké k tomu, aby nebol zamilovaný sa modlí aj Sam, neboj

ďakujééééééém mooooc, ste super

skvelé pokračovanie Lilith bola vynikajúca to s tými psami super A zamilovaný Dean ja klaunov osobne neznášal a mám z nich od filmu To takú menšiu fóbiu takže klaun
super

To čo bola za časť to bolo úplne geniálne no nech umrem radšej Lilithini havinkovia , že ,124,123 ...ha ha ja nemožem toto je privela tak neskutočne skvele si opísala Lilith a celí ten ich rozhovor , že odpadávam ďalej ten prípad je bohovský fakt len kukám kde také nápady berieš a vidím , že Dean je riadne do našej polodémonky buchnutý ,ale celkom sa mi to páči proste oni sú super párik a ten ich telefonický rozhovor som nemohla áááááá čo som to počúla teda čítala , že po Deanovi pôjde náš šašek ( ) začína sa mi to páčiť ešte viac ( noo a dúfam , že teda bude aspoň trochu torturing , že (plls )bude , že?? ) no pecková časť všetko si vychutnávam sakramensky dobre píšeš všetko , všetko je úžasné a rýchlo ,ale fakt RÝCHLO ďalšiu časť lebo moje dýchacie cesty skolabujú

lentilka: no to nie si jediná s fóbiou na klaunov - ja som To ani nemusela vidieť a mám z nich taký nehorázny stres, že koniec sa Samovi ani nečudujem
Soniq: len mi ty neumieraj ako vidím, havinkovia majú úspech no a prípad s klaunom - sama neviem, ako mi to napadlo, ale som za to vďačná

citácia :

a vidím , že Dean je riadne do našej polodémonky buchnutý ,ale celkom sa mi to páči proste oni sú super párik

tak to si myslím, že si jedna z mála, čo je z toho rada...keby som sa tu nejaký čas neozývala, tak ma zabila nejaká naštvaná Deangirl
a ehm...torturing!Dean? nooo...keďže som hneď druhá v Torturing!Dean klube, čo myslíš? to si vychutnám
ďakujem strašne moc moc moc, holky, som rada, že sa vám to ľúbi

No proste je mi nesympatický, ale ktovie možno si ho obľúbim. .

Skvělá část! Nějak mám problém představit si zamilovaného Deana, který raděj pátrá než aby se šel najíst s nějakou kočkou Ale možná to časem půjde Lilith a její výstup s Ryanem se mi neskutečně líbil Těším se na další část!

Taaaaak, ja musím povedať, že som unesená
Bude torturing Dean, Dean sa nám zamiloval
Už sa teším na toho šaša, až nastúpi na scénu
dzajnisko, píšeš to vážne napínavo. Navyše obdivujem tvoj zmysel pre detaily, dokážeš aj z nezaujímavého rozhovoru urobiť zaujímavý.
Proste úžasné:

no ja som zase zaspala dobu a dočítala pokračka až dnes ale musím povedať,že to bol zase pekný nárez ohromne som sa nasmiala a bolo to aj poriadne napínavé. no a ten šašo no to si vymyslela super. ja sa už tak teším na najbližšie časti myslím, že vieš prečo skrátka si zase odviedla super prácu táto poviedka sa mi ohromne páči. máš fakt veľký talent

fakt moc ďakujem, čítať vaše reakcie, to je balzam na dušu strašne ma takto rozmaznávate, potom budem chcieť pochvalu aj za niečo, čo jej nie je hodné teda, ale nesťažujem sa, to je dúfam jasné ešte raz, moc moc moc dík
toto pokráčko je strašne strašne strašne dlhé (3900 slov, sorry) and here it comes... tadadadá
************
Sam sedel sám v aute pred vilou Hershovcov a čakal na Deana. Obaja sa zhodli na tom, že zo všetkých tunajších ľudí bola okrem Markusa divná aj vdova po Billovi Hershovi a tak - či Dean chcel alebo nie -, na druhý deň sa s Kirsten dohodol na schôdzke. Predsa len si musel obstarať smoking a o ôsmej večer naklusal k nej domov. Sam zistil, že aj keď je šašo neuveriteľne pomstychtivý, aj tak je to v podstate len obyčajný démon, ktorého stačí vymiesť, takže s ním, našťastie, nebudú veľké problémy.
Práve vtedy, keď rozmýšľal, či je Kirsten naozaj tým šašom, vhupol do auta Dean a jeho brat mal čo robiť, aby si zachoval vážnu tvár. Radšej naštartoval motor a vyrazili.
„Ehm...ako vidím, tak si sa nenudil,“ chichotajúc podotkol pri pohľade na Deana. Vyzeral, akoby bol nejaká slávna osobnosť, ktorá uviazla medzi stovkami fanúšičiek – strapatý, celý rozgajdaný, motýlik očividne nezvestný, po tvári, ústach a krku mal stopy od červeného rúžu a v očiach zhrozený výraz.
„Tá...tá...tá ženská...ona je ako obrovská sépia, dopekla...“ sťažoval sa a okamžite prijal vreckovky, ktoré mu podával Sam, stočil k sebe spätné zrkadlo a pokúšal sa dať do pôvodného stavu, „ona by ma aj znásilnila, toto nie je možné...“
(Ale je pravdaže je to možné, chlapec zlatý. – poznámka autorky )
Sam vytiahol mobil a popri pokukávaní na cestu pred sebou si odfotil brata, ktorý mal jedno líce už ako-tak v poriadku, no zhrozený výraz v očiach pretrvával.
„Čo to, dočerta, robíš?!“
Mladší brat sa uškrnul. „Musím predsa zvečniť tento moment – tvoj prvý útek od nejakej sexice.“
„Snažíš sa byť vtipný, či čo?“ rozčuľoval sa Dean, plesol ho po hlave a vzal mu telefón. „Po prvé – neutiekol som,“ uisťoval ho, vymazal fotku a hodil mobil naspäť bratovi, „a po druhé – tá návšteva bola aj tak na niečo dobrá...“ Dodal a vytiahol niečo ako čudný kovový amulet, „som si istý, že som to už niekde videl.“
Sam si ho od neho vzal a keď stáli na červenej, podrobne si ho prezrel.
„Jasné, že si ho už videl, bol na tom mini nákrese v jednej knihe – mal ho mať ten šašo...Dean –“ zhrozil sa a nedopovedal vetu.
„Ale ona ten šašo nie je – nevedomky vypila svätenú vodu a akože nechtiac som ju ňou aj pre istotu oblial, ale nič sa nestalo,“ vysvetľoval, „teda až na to, že sa na mňa okamžite vrhla, pretože mala pocit, že to bolo vzrušujúce.“
Sam brata nepočúval, civel na amulet. „To je divné...a si si úplne istý, že...“
„Na sto percent to nie je ona, takže nechápem, prečo mala ten prívesok...toto je na porazenie!“ dodal, keď si z krku len s ťažkosťami zotieral Kirstenin rúž. „Keď som ho uvidel, myslel som si, že to môže byť ona – ale ona istotne žiaden démon nie je...“
„Takže to musí byť ten Markus,“ prehovoril Sam a pomaly, ale isto sa dostávali k domu Markusovej rodiny.
„Úúú, Sammy, teš sa, Emily bude za chvíľu voľná...“
„Sklapni...“ zareagoval rozladene, „každopádne, aj keby som ju chcel, tak od nej určite v panike neujdem...“ Uťahoval si z brata, na ktorého – teraz už čistej tvári – sa usadil rozhorčený výraz.
„Ja som od nikoho neušiel...“
Sam sa uškrnul. „To sa ti vážne tá Jane tak páči, že ti vadí byť s nejakou inou kočkou?“
„To má byť nejaká ďalšia psychoanalýza, doktor Phil?!?“
Mladší lovec sa len zasmial a spýtavo sa pozrel na brata.
„Nehovorím, že Kirsten nie je krásna ženská, ale to...to ako sa správala...ako nejaký gigantický morský prísavník alebo tak...z toho šla hrôza...“
„Ja z teba nemôžem, ty si sa jej fakt zľakol...“
„Nezľakol som sa, toto nech ti je už konečne jasné, okej?! Ale to ako...proste ona vyzerala ako nepríčetná...tá jej nymfoidnosť – alebo ako to nazvať – mi prišla až nehorázne...chorá,“ zhrnul to Dean a zrazu sa z nevysvetliteľného dôvodu začal tváriť nadšený sám sebou, „teda niežeby som ju nechápal...“ Veľavýznamne sa uškrnul. „...ale ty zase môžeš byť rád, že si ju nezažil, slabšie nátury by to poznamenalo na celý život...“
„Och, ešteže tak rád ochraňuješ tie slabšie nátury,“ zalamentoval Sam a pokrútil hlavou.

Dean zrazu nehovoril nič, vyzeral, že si triedi myšlienky. Bol strašne rád, že aj keď bola vdova Hershová fakt kus, bola aj strašne čudná a on teraz nemusel zaháňať nejaké výčitky svedomia, že s ňou spal a nemusel by pred Jane klamať, keby náhodou nadhodila takúto tému ako minule. No štvalo ho a bol zmätený z toho, že po celý čas, čo bol u Kirsten mu po rozume behali myšlienky na Jane. Sám vedel, že to nie je dobre, ale uisťoval sa, že sú to len dočasné skraty neurónov, alebo niečo podobné a onedlho to prejde. Nechcel ju mať nejako príliš rád. Tak veľmi ju nechcel mať rád vôbec. Nie teraz. Nie, keď má len pár týždňov života – ak by sa predsa len stalo to, že by Lilith nepremohli. Z desivých myšlienok ho vytiahlo niečo, čo počul z rádia, ktoré tichučko hralo na nejakej stanici, čo naladil Sam, aby si urýchlil čakanie na Deana.
Aj druhý brat bol zadumaný do svojich myšlienok, predovšetkým jednej – že Deana by určite porazilo, keby vedel, že presne na tom mieste, kde práve sedí on, počas jeho Tour de vila Hershovcov, sedela Ruby. Určite by si myslel, že mu bohviečo tlačí do hlavy, neveril by, že ju zavolal sám Sam. A to tiež len kvôli prípadu – chcel, aby bola niekde poruke, keby sa so šašom niečo zvrtlo – bál sa toho, že aj keď Dean nie je bohatý, šašo si môže všimnúť jeho sarkazmus a veľa vecí by to skomplikovalo. Ruby, napriek svojmu kyslému výrazu, že by mala len tak pre nič za nič pomáhať nejakým pomätencom, súhlasila a vyzerala na to, že presne vie, čo má robiť.
Sam si len okrajovo uvedomoval, že Dean je rovnako zamyslený ako on a civie len pred seba; začul ako sa z tichučko hrajúceho rádia rinie hlas nejakého vraj zabávača, ktorého zmysel pre humor bol ďaleko pod mínusovými hodnotami; a zrazu počul ako sa Dean od srdca smeje. Pozrel na svojho brata; nechápal, na čom sa smeje, lebo vedel, že druh vtipov ako „Viete prečo sa slon nezmestí do chladničky? Lebo je veľký!“ mu smiešne nikdy neprišli – pri takých vždy len sucho prehodil „trápne“ a znechutene pokrútil hlavou...ale teraz sa smial...a to dosť...a Samovi to zrazu došlo.
„Dean! Dean, dopekla, ty si...!!!“
Starší lovec sa strašne chichotal a utieral si slzy nepravého smiechu. „Dočerta, Sammy, toto teda vôbec nie je smiešne.“
*********
Sam rýchlo vbehol od vchodových dvier Markusovho domu rovno do auta a ustarane sa pozrel na svojho brata, ktorý sa očividne snažil upokojiť.
„Dean, Markus je vraj u Emily...“
„...ten sukinsyn...“ prehovoril brat po medzi to, ako prerývane dýchal a masíroval sa pod rebrami.
Okamžite sa dostavili pred Emilyin dom a tento raz spolu so Samom vyšiel z auta – aj napriek tomu, že mladší brat oduševnene protestoval -, aj Dean.
„Čau Emily, je tu Markus? Potrebovali by sme sa s ním porozprávať...“ vybafol Sam na nízku čiernovlásku s modrými očami.
„Ehm, áno, je tu...práve priš-“ bľabotala, no to už Sam rozrazil dvere a vyštartoval za Markusom, ktorého videl prebehnúť cez chodbu za Emily.
Dean to chcel urobiť tiež, ale zrazu pod pľúcami pocítil takú pálčivú bolesť, že ledva zostal stáť na nohách. Čiernovláska si to všimla a hoci vyzerala dosť vystrašená z celej situácie, prehodila si cez plece jeho ruku a posadili sa na gauč v obývačke. S trochu choromyseľným výrazom v tvári si ho obzerala – videla, že mu je zle a neprechádza to. Na to sa usmiala, prisunula sa viac k nemu a rukou mu silno zatlačila na brucho pod hrudným košom. Deanovi sa po tele rozliezlo strašné pálenie – oveľa horšie, ako to bolo doteraz. Bolesťou bol akoby paralyzovaný v kŕči, nemohol sa ani pohnúť, nie to ešte brániť a keď sa umučene pozrel na Emily videl, že je oči zmenili farbu z modrej na čiernu.
*********
Sam sa hnal za vysokým, strašne chudým chlapcom s čiernymi vlasmi, ktorý bežal ako o dušu. Teda, aspoň sa snažil bežať čo najrýchlejšie, no Sam, v strachu o svojho brata, utekal ako blesk a čoskoro ho dobehol. Schmatol ho za tričko, keď sa Markus práve snažil preskočiť vysoký doštený plot - hoci sám musel vedieť, že je to nad jeho sily – a plesol ho oň.
„Nie, nie, nie, neubližujte mi, prosím, ešte som si nedal ani práska, prisahám!!!“ kričal Markus ako bez duše, keď videl Samov zúrivý pohľad. Ten sa však začudoval.
„Čo si si ešte nedal???“
„Prisahám, je toho len máličko a sľubujem, že to vyhodím a už ani nepomyslím na žiadne drogy, prosím, neubližujte mi! A ani nevolajte mojej matke, tá ma zabije!!“
„Drogy?“ nechápal Sam a Markus si to začal uvedomovať tiež.
„Však ste z FBI, nie?? Emily mi povedala, že určite viete o tom, že k nej dneska donesiem trávu,“ vytiahol si z bundy vrecko marihuany, „chceli sme sa zhuliť. A keď ste prišli, rýchlo ma hnala, aby som sa šiel skryť, ona je anjel...“
„Čo?? Ja tu nie som kvôli nejakým drogám...“ hovoril rozčúlene a zmätene Sam, ale zrazu si spomenul na to, ako Emily Markusa hneď prezradila, že je u nej doma... okamžite vydeseného chlapca pustil a bežal naspäť do domu.
*********
„A vraj že smiech lieči, však?“ povedala Emily s úsmevom pri pohľade na Deana, ktorý sa cez bolesť nezmohol ani na slovo a úporne sa snažil vymyslieť niečo, čo by ho z tohto dostalo.
„Určite si zvedavý, prečo umieraš aj ty, keď nie si bohatý, však?“ uškrnula sa, „jednoducho si sa mi zapáčil...teda skôr sa mi nepozdával ten tvoj sarkazmus...si skvelá obeť...vieš, uťahovať si z ostatných ľudí sa nepatrí, pozri, kam ťa to až priviedlo...“
„Suka...“
„Ouou, nie nie nie, ja nie som dievča, aj keď to teraz tak vyzerá...ja som úžasná dokonalá Sila, ktorá roznáša smiech...nepotrebujem nejaké vaše pozemské členenie na pohlavia...“
„Hermafroditný šašo, rozkošné...“ neodpustil si Dean a v tej chvíli, ako sa Emily dotkla jeho pleca, ho znova začala ukrutne bolieť bránica.
„Veď ty sa naučíš pokore, onedlho ťa tá tvoja irónia opustí...“ predpovedala Emily a nahla sa k stolíku pred gaučom. Po chvíli odtiaľ vytiahla, čo hľadala. Otvorila nejaký tenučký časopis, na ktorého obálke bolo jasným červeným písmom „Najtrápnejšie vtipy“, pod tým menším písmom „mesiaca február“, pod tým ešte menším písmom „zaručene nezomriete od smiechu“ a nahlas začala čítať:
„Je to modré, guľaté a letí to, čo je to?“ spýtala sa a chvíľu čakala na odpoveď, no keď Dean nehovoril nič, iba bolestivo dýchal a hrozil sa toho, čo sa stane, keď tú trapošinu dočíta, dodala: „Ha, červená kocka!“
Chudák lovec sa začal v tom momente smiať tak veľmi, ako by to nikdy nedokázal ani na naozaj smiešnom vtipe. Popri tom sa však držal za brucho, na čelo mu už vystúpili kropaje potu a ledva dýchal. Smiech stále neustupoval, bolesť v bránici sa stupňovala čoraz viac a on sa zvalil z gauča na drevenú dlážku obývačky, kde začal vypľúvať krv. Emily sa na tom radostne zasmiala a chystala sa mučiť ho ďalším nevtipom. No to už nestihla, pretože do miestnosti sa prirútil namosúrený Sam, bez zbytočných cavikov schmatol dovtedy spokojne si sediacu slečnu Klaunovú a surovo ju odvliekol do vedľajšej kuchyne.

Dean zostal umučene ležať na zemi a po tvári mu tiekli slzy neželaného smiechu, s ktorým nemohol prestať aj napriek tomu, že cítil, akoby sa mu v bruchu niečo trhalo. V hlave mal zmätok, matne počul, ako sa Sam snaží vymiesť z Emily démona a cítil strašnú bolesť. Popri tom mu nabehla na rozum myšlienka: Idem zomrieť od smiechu kvôli nejakému prekliatemu stredovekému hermafroditovi. Fakt super. To mu však absolútne nepomohlo, pretože to, čo tá myšlienka vyjadrovala mu prišlo ako riadny trapas, takže bolesť pod rebrami a smiech sa znásobili. Vtedy sa však nad ním zjavila dobre známa blondínka, ktorá ho – síce s ťažkosťami, ale predsa- zdvihla zo zeme a odtiahla ho von z domu, zaplesla vchodové dvere a on sa zvalil na ľadovú podlahu verandy Emilyinho domu.