Faith

Nádhera No, když jsem viděla, že tato povídka bude vycházet ze spoilerů, tak jsem zaváhala, jestli si ji mám číst, protože těm se já snažím vyhýbat... Ale nakonec to bylo silnější jak já
Prolog vypadal moc zájímavě a shltla jsem ho skoro jedním dechem! Tak jako i další části! Moc parádně si to všechno popsala Úplně jsem se vžila do toho vžila. Dialogy mi tam vůbec nechyběli, právě naopak, myslím, že by se do prvních dvou částí ani nehodili... Moc se těším na další část!

jeeeej ďakujem krásne madlen a neboj, tie spoilery budú len veľmi všeobecné a nič nejako extra neprezradia. takže žiadne strachy

Faith: to akože 4 dni ti je veľa? dnes už asi nič nenapíšem, ale tak zajtra by som rada napísala pokračko, takže ešte vydrž chvíľku.

Chapter 3- Bring me to life

„Death is not the biggest fear we have; our biggest fear is taking the risk to be alive-the risk to be alive and express what we really are.“

32 hodín predtým, neznámy cintorín, Indiana

Dean pomaly otvoril oči, no všade bola tma a on nič nevidel. Siahol do vrecka, v ktorom mal vždy malú baterku a rýchlo rozsvietil. Okamžite ho však oblial studený pot, keď si uvedomil kde je. Zúfalo začal búšiť do dreva nad sebou dúfajúc, že povolí a on sa vyslobodí z toho hrozného miesta. Po chvíli sa mu to podarilo a on sa začal prehrábavať na povrch. Sily ho rýchlo opúšťali, no bol to Winchester a tak sa nevzdával. Pár bolestivých minút uplynulo až sa ocitol na povrchu, kde sa vyčerpane zvalil do trávi. Začal si spomínať na to, čo sa stalo a tak až sa mu podarilo dýchať bez toho, aby mal pocit, že mu roztrhne pľúca, sa prudko postavil a rozhliadol. Pohľad mu padol na jamu v zemi, z ktorej sa vyhrabal. Všimol si, že vyliezol z neoznačeného hrobu, na ktorom boli napísané len dátumy jeho narodenia a smrti. Vzdychol si a odvrátil pohľad. Neďaleko zbadal cestu a tak sa po nej vydal smerom, ktorým by malo byť mesto.

Kráčal asi hodinu a neustále si kládol otázky, na ktoré nevedel nájsť odpoveď. Ako to, že nie je v pekle? Ako sa dostal späť? Kde je Sam? Je v poriadku? Jeho nervozita sa neústále zväčšovala a on mal pocit, že za chvíľu začne panikáriť. Našťastie sa pred ním vtedy objavilo mesto a Dean sa poponáhľal k prvej telefónnej búdke, ktorú uvidel. Nejakým zázrakom sa mu podarilo nájsť pár drobných a on vytočil bratovo číslo. Už strácal nádej, že mu to Sam zodvihne, keď v slúchadle začul jeho hlas.
„Sammy...“ Chvíľu bolo ticho, no potom Sam prehovoril.
„Dean?“
„Áno, ja uh, neviem presne, čo sa stalo, ale som vo Wadesville. Mohol by si prísť?“
„Dean?“ opäť sa ho neveriacky spýtal brat.
„Nie, tetička Em. Samozrejme, že som to ja. Pozri viem, že celá tá vec s Lilith a dohodou... Tiež tomu vôbec nerozumiem, ale trčím tu v nejakom zapadákove, bez peňazí, v otrhaných šatách a škvŕka mi v žalúdku. Tak ak by si bol taký milý a najprv ma vyzdvihol, až potom začal šalieť z toho, čo sa stalo, bol by som ti veľmi vďačný.“
„Ach, huh. Ehm, ok. Ja... budem tam za chvíľu. Práve som v Mount Vernone.“ Povedal Sam a zložil. Dean si s povzdychom sadol na okraj cesty a čakal. Veď čo iné mu ostávalo? No potom, čo počul brata bol pokojnejší. Sam znel v poriadku a to bolo jediné na čom záležalo.

Zhruba po hodine a pol začul motor svojej Impali. Natešene sa postavil a čakal až zbadá ako sa z poza rohu vynorí jeho čierna krásavica. Elegantne sa niesla po asfaltovej ceste až zastala pri jej majiteľovi.
„Ow baby, chýbala si mi.“ Povedal Dean, hladkajúc ju po kapote. Sam bol stále otrasený tým, že vidí svojho brata živého a len pomaly vystúpil z auta s očami neustále uprenými na brata. Nemohol si byť istý, či to nie je nejaký trik alebo pasca. Dean však vycítil Samov pohľad a tak sa naňho zo široka usmial.
„Nemusíš hneď žiarliť, aj ty si mi chýbal.“ Sam tam však aj naďalej stál a civel na brata. To Deana znepokojilo.
„Hej, si v poriadku?“ spýtal sa a vykročil k nemu, no Sam cúvol. Dean sa zarazil.
„Čo je to s tebou?“ spýtal sa prekvapene. Sam odrazu z vrecka vybral nejakú fľaštičku a do tváre mu šplechol vodu.
„ Čo do pekla...“ Dean si namosúrene utrel tvár.
„Ak si chcel zistiť či nie som posadnutý kľudne si sa mi mohol dať napiť.“ Sam si však stále nebol istý.
„Čo si mi povedal, keď som prvýkrát spadol z bicykla a rozbil si koleno?“
„Sam to nemyslíš vážne.“
„Odpovedz na otázku.“
„Fajn. Povedal som ti, že hoci nemôžem zabrániť všetkým tvojím pádom, vždy tam budem, aby som ti pomohol opäť sa postaviť na nohy.“ Sam vyzeral, že sa rozplače. Vrhol sa na Deana a tuho ho objal. Dean privrel oči a objatie opätoval. Ešte stále mu v ušiach znel bratov krik, keď sledoval ako ho pekelný pes trhá.
„Hej, to bude v poriadku, Sam. Ja som v poriadku.“ Sam len prikývol a odtiahol sa.
„Ale ako?...“
„Ja neviem.“ Odvetil Dean so strachom.

Bratia sa ubytovali v susednom meste Evansville v Super 8 Moteli. Bol to celkom pekný motel a dokonca mal aj bezplatné wireless. Sadli si na mäkké postele a chvíľu boli ticho. Nevedeli, čo povedať. Nakoniec sa ozval Sam.
„Tak, aké to je tam dole?“ Dean sa naňho zvláštne pozrel.
„Nepamätám si.“ To Sama prekvapilo.
„Čože? Veď si tam bol tri mesiace.“
„Huh?“ Teraz vyzeral šokovane Dean.
„Tri mesiace?“ Sam len prikývol.
„Posledné, čo si pamätám je tá noc v New Harmony a potom ako som sa dnes zobudil.“ To, kde sa zobudil radšej nespomenul. Nemusí Sama takto trápiť.
„No to je dobré. Myslím.“ Odvetil Sam. Dean mu venoval spýtavý pohľad.
„Vzhľadom na to, čo vieme o pekle ... Proste si myslím, že je lepšie, že si to nepamätáš. Veď vieš..“ Dean len prikývol. Na jednej strane ho mrzelo, že nevie pomôcť objasniť situáciu, no na druhej sa bál toho, na čo by si mohol spomenúť.
„Sam... Ty... Ty si neurobil žiadnu hlúposť, že nie?“ Sam sa len slabo usmial.
„Nie, nemusíš sa báť. Nezapredal som dušu ani nič také. Myslím, že miesto blázna stvárajúceho kraviny je už obsadené.“ Obaja sa slabo usmiali. Bolo fajn byť opäť spolu bez toho, aby ich trápila tá dohoda. No ich starosti sa ešte neskončili. Nevedli ako sa Dean dostal z pekla, ani prečo a Lilith bola ešte stále tam vonku určite poriadne naštvaná. Avšak obaja sa rozhodli zabudnúť na strach z budúcnosti a len si vychutnať spoločnosť jeden druhého. Dlhé hodiny sa rozprávali o všetkom možnom až na nich začala doliehať únava a oni sa pobrali spať. Dnes sa začína ich nová cesta, nové dobrodružstvo. Nevedeli, čo ich čaká, no pokiaľ budú spolu, nemali sa čoho báť.

pozn.a.: takže mestá spomenuté v poviedke ozaj existujú a nachádzajú sa v blízkosti New Harmony. Všetky v podstate ležia na jednej ceste, vzdialené od seba niekoľko km.

Super 8 Motel tiež existuje

kód:

http://www.super8.com/Super8/control/Booking/property_info?propertyId=08597

to len tak na okraj, ak by vás to zaujímalo

skvele pokračko páči sa mi že Dean stále nestraca zmyslel pre humor, páčili sa mi tie jeho hlašky pekne si to opísala tak nejako si predstavujem začiatok 4x01 tak som zvedavá čo sa bude diať nadej. naozaj dobrá práca

no fuha. to bolo uzasne aj ja si takto nejako predstavujem 4x01
pacilo sa mi to "no bol to Winchester" to bolo perfektne aj to tata Em
ale k vaznejsej teme- fakt sa mi to pacilo.Viem si zivo predstavit, ako Sam neveri a leje po nom svatenu vodu... a ze si Dean nic nepamata. uzasne

no to výchadzalo z tých spoilerov, takže som veľmi rada, že sa vám to páčilo som to dnes celé popoludnie písala, takže ste ma veľmi potešili, díki

dion-fortune jeziiis to je jake supeeer!!! mne ta scenka pri tom auteč vyhnala slzy z oci....aj ked ti to teraz pisem mi riadne vybehli ani na klavesnicu nevidim veelka velicajzna ucta

ďakujem veľmi pekne som strašne rada, že to čítate inak som sa konečne dostala do prítomnosti, takže

tetička Em ma strašne rozosmiala... aj deanov zmysel pre humor:D paci sa mi ako si napisala samovu reakciu ked zbadal deana... hned mu neveril, aj ked to pre neho muselo byt tazke...
krasne

dion-fortune: už pri čítaní obsahu,ktorý bol na začiatku som vedela,že táto poviedka bue riaadna PECKA!!! a mala som pravdu,pretože som sa to tejto tvojej novej poviedky uuuplne zažrala je veeeeľmi veeľmi doobráá páči sa mi na nej šecko..i to,že v poviedke kladieš dôraz na detaily, myslím tým tie mestá to jedlo a taak tie Deanove slová o tom,čo cítil a hlavne to,jako opäť videl celý svoj život pred očami predtým ako ho dosatali tie hnusné psiska..to ma totáálne dostalo bolo to kráásne no a to stretnutie nemáám doosť superlatívnych slov na to bolo to straasne peknee i ked Sammy bol s počiatku podozrievavy..dostali ma tež tie Deanove slova,ktoré povedal Samovi,ked spadol z bycikla,ked bol menší jednoducho poviedka nemá ani jednu chybičku a ja sa už straašne tešííím na ďalšiu časť

ďakujem vám krásne za úžasné komenty ste skvelé čitateľky neviem, čo by som bez vás robila. tak veľkú radosť mi neustále robíte ja už ani neviem, čo povedať. som proste nadšená tým, že sa vám to páči.

dion ked zacat... proste WAW...
už ani nemusim pisat ako velmi sa mi tvoje prace pacia...to je samozrejmost už ked uvidim kto to napisal...
ale tato nova poviedka je fakt pecka...
ta nova baba ma zaujala...dufam že bude vystupovat castejšie... ma skvele meno... a tvoj prológ a vlastne všetko je uplna bomba...

Dion: A já jsem vosk?

Chapter 4- When darkness turns to light

„The things we can survive depend on the people who stand by to help us.“

Súčasnosť, Evansville, Indiana, ráno

Keď sa bratia ráno zobudili jeden vedľa druhého cítili sa trocha trápne a tak sa radšej rozhodli tváriť, že sa nič nestalo. Aby odľahčili napätú atmosféru pobrali sa na raňajky do reštaurácie neďaleko ich motela.
„Ehm... Myslím, že by sme mali zavolať Bobbymu.“ Ozval sa Sam, keď sa usadili.
„Áno, to by sme mali. No nie som si istý, či by nám po telefóne uveril.“ Sam sa usmial.
„To hej... Ale vieš si predstaviť akoby sa tváril ak by sme k nemu obaja vošli, živí a zdraví? Ja si totiž pamätám na výraz jeho tváre, keď zbadal vo dverách mňa po tom incidente v Cold Oak. Druhykrát by taký šok nemusel prežiť.“ Dean sa uškrnul.
„To by som to skôr neprežil ja. Stavím sa, že by skúsil každý exorcizmus, aký pozná, aby sa ubezpečil, že nie som démon.“
„Heh, mám to živo pred očami. Ty s výrazom čírej hrôzy priviazaný ku stoličke, Bobby recitujúci latinský text po stodvadsiatyprvýkrát a ja by som mal svalovicu na bruchu od toľkého smiechu.“
Obaja sa smiali, keď k nim prišla servírka s menu. Pokúsili sa o ospraveľňujúci výraz a zamrmlali niečo v zmysle „Ďakujeme.“, no na to opät vyprskli smiechom.

Keď si však Dean začal prezerať jedálny lístok zistil, že sa nevie rozhodnúť, čo chce. V jednej chvíli mal chuť na palacinky, no hneď na to by si radšej dal omeletu. Navyše mu začalo zvoniť v ušiach. Nervózne potriasol hlavou a vydýchol si, keď sa mu uľavilo. Nakoniec si objednal sandwich a napäto čakal kým mu ho nedonesú. Snažil sa aj naďalej voľne konverzovať s bratom, no začala ho bolieť hlava a tak prešiel len k prikyvovaniu na všetko, čo Sam povedal. Kým im priniesli jedlo, deanov stav sa zhoršil natoľko,až mal pocit, že mu praskne hlava. Párkrát zahryzol do sandwichu, no to spôsobilo, že mu žalúdok začal robiť saltá a tak radšej rýchlo prestal v jedení. Čakal kým Sam skončí s jeho raňajkami, keď sa vrátilo zvonenie v ušiach. Opäť potriasol hlavou, no tentokrát mu to nepomohlo. Zvonenie sa navyše pomaly zmenilo na hlasy a Dean si musel rukami chytiť hlavu. Samovi povedal, že ho počká vonku a nečakajúc na bratovu reakciu trielil na čerstvý vzduch.

Zastavil pri stĺpe, o ktorý sa oprel a začal zhlboka dýchať. Cítil sa oveľa lepšie ako v reštaurácii, no hlava ho stále mierne bolela. Čoskoro k nemu prišiel brat s ustarosteným výrazom.
„Si v poriadku?“ Dean sa len slabo usmial a prikývol. Vôbec netušil, čo sa to práve stalo, no nemal z toho dobrý pocit. Rozhodol sa, že pre zmenu bratovi povie pravdu hneď ako sa vrátia do motela. No ako kráčali po ulici plnej obchodov a letných terás, Dean sa cítil horšie a horšie. Pri nákupnom centre ho bolesť zasiahla nepripraveného a on stratil vedomie. Ak by nebolo samových rýchlych reflexov skončil by na zemi.

Sam si všimol, že Dean sa v reštaurácii správal divne, no nechcel na brata tlačiť. Keď však začul jeho výkrik a videl ako sa Dean káca k zemi, srdce mu stislo od strachu. Našťastie už boli blízko ich izby a tak s pomocou jedného neznámeho muža Deana odniesli dnu. Sam sa poďakoval za pomoc a vysvetlil, že jeho brat ma nízky tlak a preto odpadol. Keď muž odišiel, Dean sa začal preberať. Sam bol okamžite pri ňom.

„Hej, ako sa cítiš?“
„Akoby ma prešiel nákladiak.“
„Dean, čo ti je?“ Dean si povzdychol a vysvetlil bratovi, čo sa stalo v reštaurácii aj neskôr vonku.
„Hlasy?“
„Hej.“
„Dean, to nie je dobré. To vôbec nie je dobré.“
„Myslíš, že to neviem?“ Sam sa zamyslel. 'Možno to súvisí s deanovým návratom z pekla?' Rozmýšľal Sam. 'Rozhodne musíme zavolať Bobbymu.'
„Súhlasím.“ Ozval sa Dean.
„Hm, čo?“ spýtal sa Sam.
„Vravím, že súhlasím s tým, že musíme zavolať Bobbymu.“ Samovi od prekvapenia klesla sánka.
„Ako si vedel, že chcem zavolať Bobbymu?“Dean sa zatváril nechápavo.
„Veď si to práve povedal.“
„Nie nepovedal.“
„Áno povedal.“
„Nie nepovedal. Len som na to myslel.“
„Jasné a ja viem čítať myšlienky.“
„No zrejme vieš.“
„Heh, to určite.“ Sam sa len naňho prenikavo zahľadel. 'Chceš povedať, že teraz nepočuješ, čo si myslím?'
Dean len vyvalil oči.
„Ale to predsa nie je možné...“

úžasné jednoducho perferktné nemám slov

citácia :

Heh, mám to živo pred očami. Ty s výrazom čírej hrôzy priviazaný ku stoličke, Bobby recitujúci latinský text po stodvadsiatyprvýkrát a ja by som mal svalovicu na bruchu od toľkého smiechu.“

tak toto sa ti podarilo. som sa na to musela strašne nahlas smiať
a to deanovi prišlo zle no to by nebola tvoja poviedka keby to tak nebolo a ten nápad s tým že číta myslienky je skvelý. veľmi sa mi táto časť páčila

jeej to som rada

no a ja si vážne nepomôžem chudák dean som rada, že sa ten nápad páči a to ešte nie je všetko

no a konečne sa mi darí ľudí aj rozosmiať ja mám totiž tendenciu ľudí skôr rozplakať

rozplakat nas vies poriadne a rozosmiat tiez vid par prispevkov hore
noooo, takze... ja nemam slov. bolo to vynikajuce. Ako sa rano prebudili a citila sa tak troska...trapne neviem preco, ale zivo si ich viem hned vybavit,ako vedla seba sladko spia (pretoze Sam je stastny,ze Dean je spat, nic viac samozrejme) a zrazu sa zobudia a Dean len pozera, ze "ach doriti, tak toto je trapne" to s tym vymietanim som sa tiez narehotala jak diva... jak sa Sam chyta za brucho, Bobby vymieta, Dean prispendleny ku stolicke pod diablovou pascou (z ktorej by sa mohol pobrat prec)
no a ten koniec ma dorazil. Mi to pripomenula Matta Parkmana z Heroes ale normalne ma to fakt prekvapilo, ze Dean dokaze citat myslienky. A este ako citam - to este nie je vsetko,tak som fakt zvedava ako puk. Co tam este bude??????? ze Dion bude coskoro uz pokracko a nebudes na nas zla, takze nebudeme musiet dlho cakat??

heh no v prvom rade ďakujem za pochvalu no a k deanovým schopnostiam.... no povedzme, že ono to bude trocha komplikovanejšie a Dean to vôbec nebude mať ľahké

no a to s tou diablovou pascou, kto povedal, že by ho neudržala? predsa len bol v pekle tri mesiace a hoci si nič nepamätá, to neznamená, že ho to nezmenilo. a svätená voda predsa nezabrala ani na YEDa, tak možno aj Dean už nie je celkom Dean

no a ten začiatok, tak proste mali v noci slabú chvíľku, ale ráno to už zase boli naši drsňáci a tak spať spolu nie je práve niečo, čo sú zvyknutý robiť

no a pokračko...uvidíme ako budem mať čas dúfam, že čoskoro

ako inak... v tvojej poviedke sa ani necudujem a uz to cakam
aaaaa. ja som to tam chcela dopisat do zatvorky a vidim, ze som urobila dobre, lebo si o tej diablovej pasci napisala sama. ten moj siesty zmysel asi funguje heh, tak to je fakt, ze na Azazela nepomohlo, takze ked bol ten Dean v pekle. a sakra, to bude moc zapeklite este,co??
hehe, drsnaci. viem si predstavit Deana a jeho "awkward"
v to aj ja dufam

heh no tak u mňa je proste dean vždy jasný

no a či je alebo nie je démon sa časom určite dozviete nechaj sa prekvapiť možno budeš šokovaná

no a to deanovo awkward no to máš pravdu

hej a o to tazsie sa potom znasa to mucenie.lebo ty mu davas ale riadne do tela :cry:
ja neznasam prakvapenia ale tak...co uz s tebou narobim. Pokial budu pokracka rychlo,tak snad to soknutie zvladnem
mna to proste hned ako prve napadlo, to awkward. typicky Dean

no ja viem, som proste devil ale tak ja si nepomôžem ber to z tej lepšej stránky, aspoň vieš, čo čakať

no a tak ja mám už istú predstavu ako to bude s deanom a som veľmi zvedavá, čo na to poviete ono je to totiž ozaj zvláštne

no heh, tak máš pravdu- typický dean

a to teda poriadne. a to ja rada no, tak viem co cakat...ale ty vzdy aj tak prekvapis niecim uplne novym, ze len pozeram ako tela
zvlastne?? definuj zvlastne. Ty fakt vies, ako cloveka dostat. taketo tu pisat a tak namotavat,

no tak nemôžem celú pointu príbehu vyzradiť dopredu, to by si to potom nečítala ale poviem ti, že máš sa na čo tešiť nemyslím, že to ešte niekto podal takýmto spôsob, tak snáď to bude dostatočné prekvapenie a ja viem prekvapiť? práveže ja mám také predvidateľné poviedky, nie?

a ver, ze citala. nebola by si jedinym zijucim autorom, ktory by to zazila ale nenavadzam
tak touto vetou si ma donutila premyslat a vynorilo sa mi v mysli asi tak pat alternativ, akymi by sa mohol tvoj pribeh uberat. ale ako sa poznam,ani jedna nebude spravna
nie, tak to vobec nemas jedine, co je hned jasne, tak to je to, ze bude torturing Dean a ani to sa nevie, akym sposobom,len, ze to bude riadne krute a druhe, ze ak budu nejake vylievacie sceny, tak sa pri nich rozplacem.tod vsio