Faith

Skvělé pokračování! Pěkně si to napsala... tak setkání Mary s Azazelem... moc si mě potěšila tím, že si se vrátila až k Mary! Nemůžu se dočkat pokračování!

OMG úžasné ,že si napísala aj o Mary a celí ten dej odkial ho poznala strašne sa mi to páči ani neviem čo mám písať no asi len tolko ,že chcem ďalšiu časť tento diel bol perfektný ako aj tie predošlé super, skvelá práca

wow všetkým vám ďakujem za pochvalu ste úžasné a prepáčte, že ste museli tak dlho čakať, ale včera som sa necítila dobre a už pár posledných dní ma dosť pobolievala hlava a bola som pomerne zaneprázdnená, takže ešte raz sorry :shame:

Chapter 6- Seen Through the Eyes of Another

"What scares you more… feeling or not feeling?”

Súčasnosť, Evansville, Indiana, Super 8 Motel

„Dean toto... toto je vážne.“
„Ja viem, nie som idiot.“ Sam si len povzdychol a vstal.
„Čo budeme robiť?“
„Neviem.“ Dean sa tiež postavil a pomaly prešiel k oknu.
„Asi by sme vážne mali ísť k Bobbymu.“
„Hej máš pravdu. Ak niekto bude vedieť, čo sa to deje, tak on.“ Povedal Sam a vytiahol mobil. Vtom si však Dean chytil hlavu do oboch rúk a klesol na kolená.
„Dean!“ Sam bol okamžite pri ňom. Dean mal tuho zavreté oči a bolestne vzdychal. Sam ho zdvihol a pomohol mu ľahnúť si na posteľ. Po chvíli sa Dean ukľudnil a pozrel na Sama, ktorý pri ňom vydesene stál.
„Čo to bolo?“
„Nie som si istý.“
„Dean.“
„Fajn. Ťažko sa to popisuje, ale občas dostanem taký pocit...Veľmi intenzívny pocit...A ja... Ehm... Proste keď sme boli na ceste do reštaurácie mal som chuť na sandwich.“ Sam len vyprskol.
„Veď si si ho aj objednal.“
„Sam prosím neprerušuj ma. Proste predtým ako sme vošli do reštaurácie som vedel, že chcem sandwich, ale keď som si prezeral menu odrazu som chcel palacinky. No potom som prevrátil stranu a dostal som chuť na omeletu. Začalo mi zvoniť v ušiach a keď som potriasol hlavou, tak sa to zlepšilo a ja som opäť chcel sandwich. Keď mi ho servírka priniesla, všimol som si, že mala na tácke aj palacinky pre dieťa, ktoré sedelo za mnou a omeletu pre jeho mamu.“ Sam sa šokovane zvalil na posteľ.
„Najprv som tomu nevenoval pozornosť, no potom ako sme kráčali späť do motela som sa opäť začal cítiť divne. Nejde len o tie hlasy, čo počujem. Sam... Ja... Akoby som dokázal cítiť to, čo cítia iný.“
„No super. Takže nielen, že si telepath, ale ešte aj empath.“ Dean len na prázdno pregĺgol a nervózne vzhliadol k oknu.
„Sam, myslím, že máme problém.“ Sam sa len ironicky zasmial.
„Ale nehovor.“ Dean mu venoval jeden veľmi nepekný pohľad a pokračoval.
„Sam objavil som svoje schopnosti len dnes, no vyvíjajú sa sakramensky rýchlo. Pred chvíľou, keď som stál pri okne, tak mi stačil jediný pohľad na hlúčik dôchodcov, ktorý tadiaľto prechádzali, aby som dostal emocionálny zachvát. Proste som odrazu mohol cítiť to, čo oni, počuť, čo si myslia... Sam, dofrasa ak to takto pôjde ďalej, tak ma tieto steny dlho neochránia.“ Sam bol šokovaný tým, čo Dean povedal, no okamžite sa začal o brata obávať.
„Máš pravdu. Ach Bože, máš pravdu. Volám Bobbymu.“ Len čo to dopovedal, už výtačal číslo. Keď začul Bobbyho hlas v slúchadle začal rýchlo rozprávať.
„Uhm Bobby.... dlhý príbeh skrátene. Dean je späť z pekla, no my nevieme ako sa z neho dostal a on si na nič nepamätá. Predtým ako sa spýtaš, áno, som si istý, že je to Dean, no volám ti preto, že dnes ráno sa v Deanovi prebudili isté schopnosti a nezvláda to práve najlepšie. Bobby, on je telepath a empath zároveň.“ Chvíľu bolo na druhom konci ticho, potom si Bobby odkašľal a začal hovoriť.
„Takže Dean je späť, no wow. Som rád, že si mi dal okamžite vedieť.“
„Bobby, prepáč. Ono sa to stalo len pred dvoma dňami a prisahám, že sme ti dnes chceli aj tak zavolať, len sme si neboli istí, ako zareaguješ a nechceli sme ťa veľmi šokovať.“
„Oookey. Takže vravíš, že Dean vie čítať myšlienky a absorbovať pocity, huh?“
„Áno a zhoršuje sa to, Bobby.“
„Dobre ma počúvaj, Sam. Schopnosti, aké má tvoj brat sú veľmi silné a pokiaľ nebol predurčený ich dostať, tak to nezvládne a neprežije. Musíš ho dostať čo najďalej od ľudí a to rýchlo.“
„Neprežije?“ trasúcim hlasom sa spýtal Sam.
„Neboj sa Sam. Ja sa vydám okamžite za vami a prídeme na to, čo sa stalo aj ako tvoj brat tieto schopnosti dostal.“
„Uhm, dobre. Kam chceš, aby sme išli?“
„Illinois. Mám tam chatu v horách, tam by ste mali byť v bezpečí.“
„Ďakujem, Bobby. Za všetko.“
„Nemáš zač, chlapče.“ Na to starý lovec položil a klesol na stoličku. Všetko, čo sa práve dozvedel naňho začalo doliehať a on potreboval chvíľu, aby sa ukľudnil.

Sam ustarostene pozrel na Deana.
„Bobby povedal, že ťa musíme dostať preč od ľudí, takže dnes večer vyrážame do Illinois.“ Dean prikývol.
„Môže ma to zabiť, však?“ Sam sa nervózne zamrvil.
„Ak ti nie sú tie schopnosti súdené, tak áno.“ Dean si jazykom prešiel po suchých perách, predtým ako sa ozval.
„Ako... Ako budeme vedieť, či mi boli súdené alebo nie.“
„To neviem, Dean. No myslím si, že toto všetko súvisí s tým ako si sa dostal von z pekla. Mne moje vízie boli súdené, narodil som sa s nimi. No ty si predtým nepreukázal žiadne príznaky, že by si mohol... Veď vieš. Preto si myslím, že si ich získal v pekle a to...“
„To znamená, že mi neboli súdené.“ Ticho dokončil Dean. Obaja na seba vystrašene hľadeli, keď im niekto zaklopal na dvere. Sam sa začudovane pozrel na brata a vstal. Keď ich však otvoril, vyvalil oči.
„Čo ty tu robíš?“

tak toto bolo opäť fantastiké tak Deana by tie schopnosti mohli zabiť tak to je teda a ten koniec dúfam že bude rýchlo pokračko som strašne zvedava

Do pekla Dion čo ma tak napínaš ty fakt chceš aby som tu skolabovala okey takže rozdýchat sa to nedá ten konec jako čo to malo znamenať kto prišiel bože ááá ja sa zbláznim Deanove schopnosti sa začínajú vymykať spod kontroly juj Bobby už to vie no ja na jeho mieste dostávam srdcový záchvat ide sa na chatu to som zvedavá čo sa am bude diať no možno ani na chatu nepojdu ,keď prišla tá neznáma jaj ja mám tolko otázok no radšej nebudem špekulovat lebo na to som majster ,ale radšej si počkám na pokráčko ,ktoré dúfam príde čoskoro jako nenechaj ma čakat inak ma máš na svedomí .dúfam ,že si rozumieme chceš si predstaviť jak sa cítim :jumpingbunny: :jumpingbunny: no a už ti je asi jasné ,že je to totálne bombová poviedka

wow ďakujem vám veľmi krásne, toto boli nádherné komenty som rada, že sa pokračko páčilo a snáď ma škola nezmorí a ja si nájdem čas aj na písanie. ešte raz díki za podporu, ste fakt úžasní

no tak... tie Deanove schopnosti ma uplne zmohli.vynikajuci napad! uzasne, fakt... to s tym sandwichom, palacinkami a omeletou. telepat a empat, no fakt... dievca. ja neviem,ako reagovat. strasne sa mi to paci
len mi je luto Bobbyho. Ja by som bola trosku nervozna z toho, ze mi dali vedit "az tak rychlo" ale zasa na druhej strane, urcite by neveril... takto sa moze zaoberat aspon inym problemom
a teraz... kto docerta, je v tych dverach??????? uzasne zakoncenie, ja len dufam, ze coskoro bude aj pokracko

kto je u dverí??? žeby Faith?
trošku mi to pripomína Chramed... ale iba trošku ale empatia je skvela vec. S tou sa daju stavarat veci v poviedkach... tesim sa na ne vazne. A tento pribeh ide stale k lepšiemu.
Dufam že bude viac akčneho Bobbyho

zasa dvere...prsahám že raz dostanem infarkt...
Deanove schopnosti su super...teda nie prenho... ja len dúfam že Bobby nieco vymyslí a že za dverami je iba zdvorilostná návšteva... tak ako obyčajne netrpezlivo cakám na pokracovanie...

Skvělé Paráda Dean má schopnosti, co si odnesl z pekla! Vypadá to fakt skvěle. Jsem zvědavá, co s Bobbym vymyslí (ten vzal poměrně v klidu, že se vrátil z pekla) Mazec! Jsem zvědavá, co dál vymyslíš!

dion-fortune: OMG..tak toto boli naprosto suupeer pokračovania! normááálne nemám slov to ako Mary opisovala celý ten príbeh..to bola peckaa lepšie to naozaj nemohlo dopadnúúť a zistenie,že Dean je telepath a empath súčasne - silaa..dúfam,šak že tie schopnosti sú mu súdené a že sa mu nič zlé nestane..bolo to jednoducho všeecko uchváátne a som straasne zvedava kdo sa nachádza za tými dverami... veeľmi dobráá praacička!! patrí ti moja poklona a veeľmi sa teším na pokračovanie

Chapter 7- Welcome back!

„In the morning in the night you are always on my mind, I cant think of a single day without your pleasant smile, Your friendship is a gift i'll cherish all my life, it fills my heart with love and more love all the time.“

„Mám sa fajn a tiež ťa rada vidím, Sam.“ Odvetila Faith a v pohode si vošla do izby. Vtom si však všimla Deana a zarazila sa.
„Kto je to?“ spýtala sa Sama.
„To je môj brat Dean.“ Faith sa len rozosmiala.
„Hej jasné...“
„Pozri zlatko, netuším kto si, ani to odkiaľ ťa Sammy pozná, ale práve sme tu niečo riešili, takže ak by ti to nevadilo...“A hlavou kývol k dverám, dávajúc jej najavo, aby sa pobrala tam, odkiaľ prišla. Faith sa však zjavne nikam nechystala, a len sa začudovane otočila späť k Samovi.
„Ale veď on bol v pekle nie?“
„To áno, ale nejako sa mu odtiaľ podarilo dostať.“ Odvetil s úsmevom Sam.
„To predsa nie je možné...“ krútila neveriacky hlavou.
„Ver, že ani ja som tomu nechcel veriť, ale je to tak. Dean je späť.“ Dean, ktorý tam nervózne postával sa rozhodol opäť zapojiť do debaty.
„No vďaka Bohu za to.“ Povedal a vykúzlil jeden zo svojich neodolateľných úškrnov.
„A teraz by si mi už konečne mohol povedať, kto je táto okúzľujúca mladá dáma?“
„Och prepáč, Dean. To je Faith Lancasterová. Zoznámili sme sa krátko potom, čo si... veď vieš... Skrátka veľmi mi vtedy pomohla.“
„Tak to som ti nesmierne vďačný a teší ma, že sa poznávame.“ Povedal Dean podávajúc Faith svoju pravicu.
„Potešenie je na mojej strane.“ Milo odvetila Faith a potriasla deanovou rukou. No keď sa ich dlane spojili, opäť sa prebudili Deanove schopnosti a on sa musel posadiť ako sa mu zakrútila hlava.
„Dean, hej si v poriadku?“ Sam bol okamžite pri ňom.
„Uhm... len choďte trocha ďalej.“ Zachrapčal slabým hlasom. Faith aj Sam odstúpili a dali mu čas, aby sa pozbieral. Faith však nechápala, čo sa deje a tak jej Sam rýchlo všetko vysvetlil.
„Asi by sme už mali vyraziť.“ Zašepkal po chvíli Dean. Stále sa necítil najlepšie, ale vedel, že jeho schopnosti opäť silnejú a oni sa musia, čo najrýchlejšie dostať preč od ľudí.
„Okey.“ Súhlasil Sam a šiel prichystať všetko na cestu. Dean tak ostal sám s Faith.
„Ozaj si vážim, že si tam preňho bola. Musel byť na tom zle.“ Faith sa pousmiala.
„To hej. Bolo to preňho fakt ťažké, ale zvládol to obdivuhodne dobre. Myslím, že si uvedomil, že by si nechcel, aby sa len trápil a rozhodol sa pre teba žiť. No už to viac nie je Sam akého poznáš, Dean. Možno sa zatiaľ nezdá, že by sa zmenil, ale ver mi, že strata tak dôležitej osoby, ako si bol preňho ty, ho veľmi poznamenala. S niečím takým sa človek len tak ľahko nevyrovná.“ Dean prikývol.
„Ja viem. Vidím mu to na očiach. Predtým v nich horela nádej, túžba žiť, láska, neha... Dnes tam vidím len smútok a bolesť. Nevieš si predstaviť ako veľmi ma zožiera ten pocit, že ja som na vine.“ Smutne sklopil pohľad.
„Možno ešte nie je všetko stratené, teraz keď si späť... Myslím, že je opäť šťastný a ten úsmev, čo mi venoval... Ešte som ho nevidela takto sa usmievať a som si istá, že to má niečo spoločné s tvojim návratom.“
„Ozaj dúfam, že sa mi podarí priviesť aspoň kúsok starého Sama späť.“ Pripustil Dean a vtom si niečo uvedomil.
„Moment, ako to, že vieš o nadprirodzenom svete?“
„Som Ellenina neter, takže to mám tiež v rodine.“
„Ellen Harvellovej?“ Faith sa zasmiala.
„Bože, koľko Ellien poznáš? Jasné, že Ellen Harvellovej.“
„A ty si tiež lovec?“
„Nie celkom. Pracovala som v policajnom zbore v Idaho, ale potom, čo mi zabili priateľa som odtiaľ musela odísť. Vtedy som prišla k Ellen a začala pracovať v jej bare. Postupne som sa dozvedala viac a viac o všetkých tých veciach tam vonku a naučila sa ako sa brániť. Po nejakom čase som odišla aj od Ellen a odvtedy som sa len tak potúlkala. Nelovila som ani nič podobné, skôr som zamerala na študovanie nadprirodzených javov a tak. Na chvíľu som sa vrátila k tete, odovzdať informácie, ktoré som zozbierala a vtedy som sa dopočula o Samovi a rozhodla sa pomôcť.“
„Je mi ľúto tvojho priateľa.“ Úprimne povedal Dean.
„To je v poriadku. Už som sa s tým zmierila.“ Chvíľu na seba len tak hľadeli, keď vošiel do miestnosti Sam.
„Takže všetko je už zbalené, môžme ísť.“ Dean sa pozrel na Faith.
„Ideš s nami?“
„Ak by vám to nevadilo, rada by som sa pripojila. Akosi sa v poslednom čase nudím.“
„Tak fajn. S nami sa teda rozhodne nudiť nebudeš.“
„O tom nepochybujem.“ Zasmiala sa Faith a všetci spoločne opustili motel, nasadli do Impali a vyrazili do Illinois.

jejky nove pokracko
takze predsa len to bol Faith! (tu postavu mam rada nejako ). Jezisi, ty Deanovi davas riadne zabrat... akoze sa ani nedivim asi torturing stale vedie. A mam pocit, ze tie schopnosti budu pekne brutalisticke
vidim dalej, ze ta inspirovala 4x01,ako si pisala v topicu. To sa mi tiez nesmierne paci a som zvedava, ci s tym este nejako budes nadvazovat a hrat sa s tym v dalsich pokracovaniach
no a pribeh Faith sa mi takisto paci. Hoci mi bolo luto jej priatela
a takisto som zvedava, ci ich Faith bude sprevadzat nadlhsie a ze ako sa to medzi nimi vyvinie. Takze tlieskam, Dion, bolo to uzasne

no hej v poslednej dobe sa nejako flakám a zanedbavám mojich fans, ale ja sa polepším no a tak aj preto som Faith vrátila späť, však už keď som ťa tam dala nevybavím ťa len pár vetami nie a s Faith sa ešte budeme stretávať hodnú chvíľku

deanove schopnosti- no hej bude to total brutal však ako inak

čo sa týka Sama, tak zatiaľ nemám nijaký konkrétný nápad ako zakomponovať jeho new side do deja, ale tak snáď niečo vymyslím

som rada, že Faithin príbeh páči, nie je to nič extra, ale tak zase ona nie je hlavná postava

plus s bobbym som ešte neskončila, takže si nemyslite, že to zobral tak ľahko ako to bolo predtým opísané. k nemu sa ešte vrátim a bude tam vidieť, že bobby to ozaj nezvládal až tak fajn, opät raz inšpirácia pochádza z novej epky


mimochodom zo 4 serky tu asi budem čerpať dosť, tak please nezabite ma

ow a ešte všetkým vám krásne ďakujem za skvelé komentáre

a/n: do Illonois idú preto, že je to súsediaci štát s Indianou, takže je to blízko

super pokračko Dion Faith mi zatiaľ nevadí a je cekom sympatická a Deanove schopnosti nech trochu potrápia. ved ty si založila Torturing Dean klub tak by si mu mala dať zabrať najviac.
a to že sa inšpiruješ 4 seriou nevadí však ked sa ti to tam hodí tak je to len dobre, ved ja na to nemám prížitosť kedže som v mojej poviedke úplne mimo. dobrá práca teším sa na pokráčko

Pěkné pokračování Tak Faith je příbuzná Ellen Jsem též toho názoru, že se s bratry rozhodně nudit nebude. Jsem moc zvědavá, co dál vymyslíš a jak se to vše ještě vyvine. Těším se na další díl.

dalsia cast... kukam ako puk...Deanove schopnosti Faithin príbeh mne sa moc páči ako si tam zakomponovala trosku z novej epky...len tak dalej... a Bobby...už sa tesim na konverzáciu...

jeej ďakujem vám všetkým veľmi krásne v najbližšej časti by som sa mala zamerať na bobbyho

no konečne som sa dokopala aj k napísaniu pokračka tejto poviedky. veľmi sa ospravedlňujem za to, ako dlho to trvalo, ale škola ma fakt neuveriteľne vyčerpáva. dúfam, že už budem môcť písať častejšie, ale bohužiaľ nič nesľubujem, lebo stále mám príliš málo času... no nič, tentokrát som sa teda zamerala na Bobbyho a jeho pocity, takže vualá ôsma kapitola. dúfam, že sa bude páčiť.

Chapter 8- Dark thoughts

South Dakota, Bobby POV

Posledných pár mesiacov bolo pre mňa veľmi ťažkých. Dean mi bol ako syn a pomyslenie na to, že trpí v pekle ma pomaly zabíjalo. Prestal som loviť a len som sa doma opíjal. Alkohol dokázal aspoň na krátku chvíľu zmierniť moju bolesť. Sľúbil som Deanovi, že dám pozor na Sama, no o toho sa mala postarať Ellenina neter a tak som sa musel so stratou Deana vyrovnať sám. Všetci sa obávali toho, čo bude so Samom a nikto nepomyslel na to, že pre mňa to tiež nebude ľahké.

Keď mi dnes zavolal Sam a povedal, že Dean je späť nemohol som tomu uveriť. Roky skúsenosti mi však predsa len boli na niečo dobré a tak som dokázal pohotovo zareagovať. Pravdou však je, že neverím, že je Dean späť. Ktokoľvek alebo čokoľvek je práve teraz so Samom ho len klame a podvádza. Nie je možné, aby bol Dean-skutočný Dean, späť z pekla. Akonáhle sa k nim dostanem, zistím s čím máme dočinenia a postarám sa o to. Nikto a nič nemá právo sa s nami takto zahrávať. Je to až príliš kruté...

Prial by som si, aby bol spôsob, akým dostať Deana preč z pekla. Preštudoval som všetky knihy, ktoré mám doma, no nič užitočné som nezistil. Jedine, že by ho odtiaľ vytiahli anjeli. No ja vo vyššiu moc neverím, takže táto možnosť neprichádza do úvahy. Bol som odhodlaný vyskúšať aj čiernu mágiu, ak by to Deanovi pomohlo, ale žiadne kúzlo nebolo dosť silné na to, aby odtiaľ dokázalo vytiahnuť Deanovu dušu.

Len by ma zaujímalo, ako dokázala tá vec presvedčiť Sama o tom, že je to jeho brat. Sam predsa nie je žiadny naivný hlupák... Takého meniča by určite hneď odhalil. No existujú démoni, na ktorých svätená voda či „Christo“ neplatí. Navyše sú majstrami klamstiev a pretvárky. Hmm, takže pôjde pravdepodobne o démona. To, aby som nezabudol zbaliť tú moju výberovku najlepších exorcizmov. Určite bude aspoň jeden z nich fungovať.

Horšie to bude so Samom. Vyzerá, že úplne verí tomu, že ide o Deana. Presvedčiť ho o opaku bude ťažké a potom ako zistí, že celú dobu žil len v klamstve... Bože, to ho určite zlomí. Možno by som to mal nechať tak. Možno by bolo lepšie ak by Sam aj naďalej veril... Možno by bol preňho takto život ľahší... Ale no tak, nebuď idiot. Tá vec ho neklame len tak pre nič. Možno ho to chce zabiť alebo využiť. To nemôžem dopustiť. Som za toho chalana predsa zodpovedný.

Začal som sa teda systematicky baliť. Svätená voda, knihy, drevený kôl, strieborný nôž, železná tyč, kresťanský kríž... Zbalil som všetko, čo by sa mohlo hodiť na zneškodnenie „Deana“ a takmer som zabudol na to, že tam nebudem pobehovať nahý. Rýchlo som teda nahádzal do tašky nejaké oblečenie a ešte vzal pár fliaš minerálky, aby som po ceste neodpadol z dehydratácie. Bol som v takom strese, že som seriózne takmer nepomyslel na to, že musím aj piť a jesť.

Nakoniec sa mi však podarilo vyraziť a ja som sa nervózne mrvil na sedadle môjho auta. Stále sa mi v hlave premietal rozhovor so Samom a to, čo mi povedal. Je možné, aby to naozaj bol Dean a mal všetky tie schopnosti? Čo ak sa mýlim a on sa naozaj vrátil? Pridal som plyn a uháňal ešte rýchlejšie. Mal som príliš veľa otázok, na ktoré som potreboval odpovede. A to okamžite.

Keď som však konečne dorazil k mojej chate očakával som všeličo možné, len nie to, čo som tam našiel. Šokovaný som ostal stáť vo dverách s pocitom, že sa mi rúca celý svet...

OMG!!Práve som prečítala dve časti naraz čo je smrtelná dávka ..takže v dverách bola Faith chvalabohu a s Deanom mali pekný rozhovor strašne sa mi páčil proste bola to taká pohodová časť samozrejme u teba nemohlo chybať ani trochu torturing! Deana a podanie ruky a už je tu nevolnosť jaj tak to sa mi páči a teraz Bobbyho pocity ja neviem čo na to povedať úplne perfektne si ich vystihla vážne krásne všetko to a potom ako pochybuje o tom či je to Dean alebo nie som strašne napätá ako to bude úplne úžasné napísané a úplne úžasné pokráčko

dion , co mi to děláš? Takto to ukončit! To není féér Já chci další část! Pěkné pokračování, líbí se mi, jak si to napsala z Bobbyho pohledu To bylo pěkné, ty jeho pocity a ta nejistota - je to Dean, není to Dean Jsem zvědavá, co jej přesvědčí o tom, že je to skutečně on... těším se na pokračování

super pokračko Dion. vidim že si sa naozaj inšpirovala 4 seriou a to sa mi páči. Bobby pocity sa ti podarilo vystihnúť. no zdá sa že tu nie som jediná kto vie kedy skončiť. vieš nás skvele napínať. teším sa na pokračko

jéééj ďakujem vám krásne za úžasné komenty ste skvelé!!!! ale spoiler vám neponúknem iba snáď to, že sa budem snažiť updatovat častejšie a čo sa týka toho, konca tak snáď viete, že odo mňa nemôžete očakávať nič dobré

okey, opäť mám pre vás novú chapter, tak enjoy

Chapter 9- When one step forward means two steps back...

Keď nastupovali do auta, Sam si automaticky šiel sadnúť na miesto spolujazdca, keď ho Dean zastavil.
„Myslím, že by si mal šoférovať ty.“
„Si si istý, Dean?“ spýtal sa neisto Sam.
„Hej. Ja... uhm... necítim sa práve najlepšie. Asi si ľahnem dozadu.“
„Okey.“ Sam sa ustarostene pozrel na brata. Dean nepripúšťal ľahko, že je zranený a ak dokázal priznať, že je mu zle, tak sa musí cítiť ozaj mizerne. Sam teda naštartoval a podal Faith mapu, aby ho mohla navigovať. Krátko potom, čo vyrazili Dean zaspal. Sam tak využil príležitosť a porozprával sa s Faith. Už sa nejakú dobu nevideli a Samovi začínala chýbať jej spoločnosť. Cesta im preto ubehla oveľa rýchlejšie ako čakali. Keď zaparkovali pred Bobbyho chatou Sam vyšiel najprv skontrolovať okolie, ale všetko vyzeralo bezpečne. Potom podľa Bobbyho inštrukcií našiel schovaný kľúčik v jednom z kvetináčov pri zadnom vchode. Keď si všimol malé diablove pasce, ktoré boli vyryté na všetkých nádobách s kvetmi pousmial sa. Pomaly sa vrátil k autu a hoci to robil nerád, začal Deana budiť.

„Hej, už sme tu.“ Dean rozospato otvoril oči a párkrát zamrkal.
„Tak skoro?“
„Boli sme na ceste dobrých 7 hodín, Dean.“
„To fakt? Musel som byť asi riadne unavený, čo?“ Sama celá Deanova situácia čím ďalej tým viac znervózňovala.
„Asi. Ale neflákajme sa tu len tak a poďme radšej dnu. Faith už na nás čaká.“
„Bobby?“
„Ten tu ešte nie je. Zo South Dakoty to ma oveľa ďalej ako my.“

Keď boli všetci dnu, Faith sa vzdialila do kuchyne, kde začala pripravovať večeru. Zásoby chaty neboli bohvieaké a tak sa rozhodla spraviť len makaróny so syrom. Zatiaľ sa Dean usadil na pohovku v obývačke, kde Sam rozložil v kozube oheň, takže tam bolo príjemne teplo.

„Cítiš sa lepšie?“ Dean však neodpovedal.
„Nepomohlo to, že nie?“ Dean sa naňho smutne pozrel.
„Samozrejme, že to pomohlo Sam. Ak by sme ostali v meste, zabilo by ma to oveľa skôr ako tu. No, nezáleží na tom kam sa schovám, ty tam budeš vždy so mnou a to je ten problém.“
„Čo prosím?“
„Sammy... Pozri, proste to nedokážem kontrolovať, takže čokoľvek cítiš, cítim aj ja. Čokoľvek si myslíš, počujem... No a obaja vieme ako citlivý si.“
„Dean...“ Sam zavrčal.
„No pravda bolí, braček, ale je to tak. Tvoje emócie sú proste príliš silné. Pridaj si k tomu ešte Faith a musí ti byť jasné, že skôr či neskôr s tým už nebudem môcť bojovať.“
„Môžeš sa to naučíš kontrolovať... Alebo možno prídeme s Bobbym na to, ako sa tých schopností zbaviť. Len potrebujeme trocha času, to je všetko Dean.“
„Pokúsim sa, Sammy.“ Sam ho podporujúco potľapkal po kolene.
„Ďakujem.“ Dean chcel ešte niečo povedať, ale vtom na nich zakričala Faith.
„Večera je na stole.“ Obaja sa teda pobrali do kuchyne. Všetci sa príjemne bavili a na malý moment zabudli na všetko, čo ich trápilo. Len sa zabávali.

Po večeri sa presunuli späť do obývačky, kde pokračovali v debate, keď sa odrazu celá chata mierne otriasla. Dean a Sam boli okamžite na nohách so zbraňami v rukách. Ostražito čakali, čo sa bude ďalej diať. Vchodové dvere sa prudko otvorili a dnu vstúpil akýsi muž, ktorého nepoznali. Mal na sebe dlhý cestovateľský plášť a pod ním oblek s uvoľnenou kravatou. Keď sa jeho prenikavo modré oči upreli na Deana, starší z bratov si mohol len bezmocne chytiť hlavu do dlaní ako ním prešla prudká bolesť. Zviezol sa na zem, kde sa stočil do čo najmenšieho klbka. Sam okamžite začal po mužovi strieľať, no nič ho nedokázalo zraniť. Muž podišiel bližšie a rýchlym pohybom ruky Sama odzbrojil. Prstom sa mu dotkol čela a Sam omdlel. Faith sa pokúsila utiecť, no muž ju zastavil a rovnako ako predtým Sama ju uspal.

Potom opatrne podišiel k Deanovi a s ustarosteným pohľadom sa ho dotkol. Deanovo telo sa na chvíľu naplo, ako ním prešiel kŕč, no pomohlo to zmierniť bolesť a tak sa Dean posadil.
„Kto si?“ Zachrapčal.
Muž sa naňho len zvláštne pozrel keď začul ako vonku zaparkovalo auto. Na tvári sa mu objavil mierny úsmev a zašepkal.
„Uvidíš....“

super pokračko Deana nám krasne trápiš a ten muž čo na konci prišiel mi strašne pripomínal Castiela tým správaním a aj oblečením alebo sa mýlim?